Dobré ráno všetkým želám. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení prítomní, pokračujeme tretí deň v debate o sociálnych zákonoch a ich zmenách.
Máme pred sebou návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona alebo tento zákon, ako už z názvu vyplýva, je orientovaný na to, aby poskytol hmotnú, pomoc v hmotnej núdzi rodinám, ktoré sa v tejto hmotnej núdzi ocitli.
Celý ten súbor zákonov, ktoré sme...
Dobré ráno všetkým želám. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení prítomní, pokračujeme tretí deň v debate o sociálnych zákonoch a ich zmenách.
Máme pred sebou návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona alebo tento zákon, ako už z názvu vyplýva, je orientovaný na to, aby poskytol hmotnú, pomoc v hmotnej núdzi rodinám, ktoré sa v tejto hmotnej núdzi ocitli.
Celý ten súbor zákonov, ktoré sme tu preberali už doteraz, s týmto zákonom je úzko previazaný, pretože spoločne vytvárajú komplex pomoci, ktorá sa dostáva rodinám v rôznych životných situáciách, keď tú pomoc potrebujú. A vtedy systém je dobre nastavený, keď je to prepojenie urobené dobre a keď je to prepojenie urobené tak, aby naozaj poskytovalo pomoc tým, ktorí pomoc potrebujú, a zároveň nelikvidovalo motiváciu, prirodzenú motiváciu človeka pracovať, starať sa o seba, stáť na vlastných nohách, rozvíjať seba, svoju rodinu, okolie.
Tým nebezpečím dobrých úmyslov v tejto oblasti, v oblasti sociálnych zákonov je práve to, že aj pri dobre mienenej snahe pomôcť môže dôjsť k likvidácii práve tej prirodzenej danosti človeka starať sa sám o seba. Pretože človek je tvor mysliaci, tvor, ktorý hľadá racionálne riešenia svojej situácie, a tým základným, základnou, najnevyhnutnejšou životnou situáciou, ktorú vždy človek rieši, je zaobstaranie si obživy, zabezpečenie si základných životných potrieb a potom prichádzajú na rad tie ostatné.
Pokiaľ spoločnosť poskytne na zabezpečenie týchto základných potrieb bez toho, aby čokoľvek iné očakávala, istú kritickú masu prostriedkov, môže dôjsť k tomu, že sa odstráni normálna, prirodzená, zdravá motivácia zabezpečiť si tieto prostriedky vlastnou aktivitou. Je to úplne logické a myslím, že aj ľahko pochopiteľné. Pokiaľ suma, ktorú je možné získať prácou, je podobná alebo rovnaká tej sume, ktorú možno získať bez práce, len na základe iných kritérií, ako je napríklad veľkosť členov domácnosti alebo iné záležitosti, úplne prirodzene človek volí tú jednoduchšiu cestu. Tu ani nemožno vyčítať tým ľuďom, ktorí takúto cestu zvolia, že tak konajú, pretože konajú racionálne.
Dá sa to ukázať na veľmi jednoduchom, možno naozaj veľmi jednoduchom príklade, ale dobrom príklade. Poslanecký plat je niekde okolo 3-tisíc eur. Keď si predstavíme, že by sociálna dávka, ktorú je možné získať, bola na úrovni, no nepoviem, že tejto sumy, ale nech je na úrovni 2-tisíc euro, koľko ľudí by pracovalo v tejto krajine? Koľko ľudí by si povedalo, však môj plat je nižší ako táto sociálna dávka, ktorú môžem získať, tak nebudem pracovať a budem poberať túto sociálnu dávku a budem sa venovať svojim voľnočasovým aktivitám, resp. prácu budem vykonávať ako koníček? A vôbec to nemusia byť ľudia bez vzdelania, alebo by to neboli ľudia bez vzdelania, ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom vylúčení, sociálne vylúčení alebo akokoľvek sa to bude označovať. Jednoducho chovali by sa racionálne.
A na túto súvislosť treba stále pamätať. Keď sa na ňu nepamätá, je jedno, ako sa to zdôvodňuje, jednoducho prestane to fungovať. Ľudia prestanú mať ako prvoradý cieľ zabezpečiť si obživu vlastnou prácou a vlastnou aktivitou. A samozrejme, úplne prirodzene zvolia inú cestu. A nie je to ich chyba, ale je to chyba systému, ktorý je takto nastavený.
Hovorím o tomto naozaj dlhé roky. Pán minister ma, myslím, že predvčerom, obvinil, že moja reč bola predvolebnou rečou na župana. Nuž to potom by som tú predvolebnú kampaň robil 10 rokov. Pretože 10 rokov minimálne sa tomu intenzívne a verejne venujem od čias, ako som sedel na vašej stoličke súčasnej, pán minister, kedy som ten systém nastavoval. A nikdy som nemal iný názor, nikdy som nehovoril iné veci a vždy som navrhoval zmeny a zákony, ktoré idú presne týmto smerom. To nie je moje tvrdenie, ale každý si to môže ľahko overiť. Sú to fakty. Takže nesúvisí to so žiadnou kampaňou. Súvisí to s tým, že som presvedčený, že keď nejdeme touto cestou, škodíme. Škodíme predovšetkým tým ľudom, ktorým tieto zákony majú pomáhať, pretože ich zatvárame do pasce chudoby, do systému, kde sa prispôsobia realite života v chudobe. Takéto vzory odovzdávajú nasledujúcej generácii, naučia sa správať sa v tomto mizernom, ale existenčne pre nich akceptovateľnom priestore a chudoba nám rastie. Neznižuje sa, ale rastie. A celú spoločnosť to stojí stále viac a viac peňazí, samozrejme, ktoré sa nemôžu použiť na iné, omnoho efektívnejšie a racionálnejšie ciele.
Keď som, včera som hovoril, na rôznych príkladoch som sa snažil vysvetliť, ako je veľmi potrebné, aby každá, každá finančná, každý finančný tok, každá dávka, každý príspevok bol podmienený istým typom správania sa. Spoločnosť vždy musí za to niečo chcieť, keď niečo jej príslušníkom dáva. Tak ako v práci od nás chcú pracovný výkon, tak ako v škole od nás chcú, aby sme sa dobre učili, a podľa toho sme hodnotení, tak aj spoločnosť by mala požadovať od svojich príslušníkov istú formu správania sa za to, že im pomáha v ich ťažkej alebo zhoršenej životnej situácii.
Hovoril som to aj na príklade rodinných prídavkoch, prídavkov. Pán minister oponoval, že rodinné prídavky nikdy neboli zastavené v prípade, že dieťa nechodí do školy. Ale boli. A fungovalo to. Pretože práve ja som takéto opatrenie zaviedol a okamžite to fungovalo. Okamžite sa odstránil problém so školskou dochádzkou. Pretože aj tu platí, že človek je tvor racionálny. A teraz si dovolím, lebo to sú všetko príklady a ide o previazanosť systému, popísať to, ako to funguje zle, keď sa zaviedol, zaviedol systém náhradného príjemcu sociálnej dávky. Takže je veľmi zlé, keď sa sociálne zákony píšu od stola. Keď sa píšu podľa toho, ako by sme chceli, aby to fungovalo, ako si predstavujeme, že to bude fungovať, a keď tí, čo ich tvoria, nepoznajú realitu života. Nepoznajú, ako to potom funguje v praxi a čo, ako sa tí ľudia správajú. Takže ako to funguje, keď sa ako riešenie používa náhradný príjemca ktorejkoľvek sociálnej dávky. Správanie rodiny, ktorá týmto má byť postihnutá, potrestaná za to, že sa nespráva podľa toho, ako spoločnosť žiada, sa nijak nemení. Naopak, tá rodina dostáva výsadu. Tá rodina je obsluhovaná. Tá rodina už nemusí ani sama nakupovať, tej rodine už nakupujú pracovníci mestského a obecného úradu. Obsluhujú ju. To znamená, tá rodina sa dostala do polohy akejsi špecifickej šľachty, ktorá má na zabezpečenie svojich základných potrieb ľudí, ktorí im donesú nákup domov. Častokrát títo pracovníci sú za odmenu vystavení urážkam, osočovaniu a negatívnemu správaniu zo strany takýchto neprispôsobivých rodín. Tie rodiny potom sa snažia mnohokrát to, čo dostanú, speňažiť, aby sa dostali k hotovosti. Čo je absolútne choré a nič sa nemení, akurát ľudia považujú tento systém za totálne zvrátený. Keď neveríte, choďte sa spýtať tam, kde to je. Tam, kde sa to masovo využíva. Choďte sa spýtať tých ľudí. Takže takto to funguje v praxi a v realite. A pritom také ľahké by to bolo napraviť. Len sa treba vzdať tých izmov kadejakých. Socializmov, komunizmov a neviem akých, ktoré do ľúbivých rečí zabalia škodenie v mene dobra všetkým tým ľuďom, ktorých sa to dotýka. Naozaj, zdravý, ľudský, sedliacky rozum je tu najlepším radcom.
Poďme teraz k samotnému návrhu zákona. Vysoko oceňujem na tomto návrhu, že napriek tomu, že dva dni sme tu, ja tu niečo tvrdím a o niečom vás presvedčujem a z radov vládnych poslancov sa ozýva mnohokrát dehonestačný útok a spochybňovanie, že nie, to nie je tak. A my, keď navrhujeme nejaké opatrenia, tak sme nejakí zlí ľudia. Ale váš návrh zákona, s ktorým tu prichádzate, pán minister, reaguje práve na tie tvrdenia, ktoré tu celý čas prednášam. Reaguje, a preto reaguje, lebo je to pravda. Lebo to je naozaj tak. Všetky tieto negatíva, ktoré tu pomenúvam, sú pravdou a skutočnosťou. Preto prichádzate s týmto návrhom zákona, pretože napriek tomu, že ich popierate verbálne, ich priznávate, že naozaj máme problém. A že tento problém sa pokúšate riešiť. Túto skutočnosť vysoko oceňujem. Je to prvýkrát, čo priznávate, že áno, sociálny systém je pokrivený a vedie k negatívnemu správaniu, vedie k negatívnym motiváciám a z toho vyplývajúcim úplne patologickým sociálnym javom. Je to krok vpred. To, ako sa pokúšate riešiť, to už, samozrejme, má svoje chyby alebo má svoje slabiny, ale napriek tomu zostanem pri tom pozitívnom videní. Len poviem, že nie je to dostatočné a, žiaľbohu, naozaj tie slabiny mnohé tie dobré zámery alebo tie deklarované zámery, ktoré sú obsiahnuté v dôvodovej správe, v realite zdevalvuje. Alebo mnohokrát ich urobí vlastne minimálne funkčnými alebo takmer nefunkčnými.
Jedným z tých zásadných, budem teda sa snažiť porovnávať a ukazovať, že čo považujem za nedostatočné alebo nie správne nastavené a prečo. Jedna z tých pozitívne predstavovaných vecí je priznanie príspevku vo výške 63 euro. To znamená ako keby aktivačného príspevku pre tých, ktorí si, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a nájdu si prácu a priznanie tohto príspevku na pol roka. Je to príspevok, ale ako to bude vyzerať v praxi? Ja sa vždy orientujem na to, ako to bude vyzerať v realite. Čo sa tým prinesie? Prinesie sa tým to, že človek, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a nájde si prácu, získa k svojmu platu tento príspevok na pol roka a postaví sa napríklad do dielne alebo k pásu alebo do inej pracovnej činnosti vedľa človeka, ktorý tú istú prácu vykonáva po celý čas, ktorý nebol dlhodobo nezamestnaný a tú istú prácu vykonával akože povedzme že odnepamäti. Napriek tomu, že budú robiť v tom istom čase, na tom istom mieste, v tom istom rozsahu a v tej istej kvalifikácii tú istú prácu, ich mzda, ich príjem bude rozdielny. Nie ich mzda. Mzdu budú mať rovnakú, ale ich príjem, čistý príjem bude rozdielny. Ten, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a ktorý až teraz začne pracovať, bude mať vyššiu čistú, vyšší čistý príjem ako ten, ktorý pracoval stále. Je to spravodlivé? Prečo tento človek dostane viac ako ten, ktorý pracoval neustále? To je spôsobené práve tým, že dostane príspevok, na ktorý ten kolega nemá nárok a, samozrejme, z tohto príspevku nie sú žiadne odvody a ani iné súvisiace platby a jeho čistý príjem bude tým pádom vyšší. To je prvé negatívne, prvý negatívny efekt. Bude to robiť, ako nie bude to robiť, bude to nespravodlivé, je to nespravodlivé voči tým, ktorí pracujú. Prejde pol roka. Zrazu dôjde k prudkému poklesu čistých príjmov daného človeka a k prudkej demotivácii, čo pravdepodobne môže viesť k cykleniu. Že na pol roka zamestnaný, potom zase vypadne z procesu a potom niekedy znova a jednoducho bude to len taký dočasný nástroj, ktorý ale bude stáť, samozrejme, dosť veľa peňazí a tá nádej, že ten človek sa zapojí do pracovného procesu a už si tak zvykne, no tak možno bude fungovať u nejakého jedného, dvoch percent z celkového množstva ľudí. Ale ako som povedal, ľudia sa správajú podľa ekonomických stimulov predovšetkým, najmä pokiaľ sa jedná o nízko platenú prácu a tu sa asi nedá predpokladať, že to bude príspevok, ktorý budú dostávať generálni riaditelia alebo iné vysoko postavené funkcie. To je jeden, jedna, to je prvá kritika.
Druhý nástroj je ten, že každý, kto je v hmotnej núdzi, dostane k platu, keď bude mať mzdu minimálne vo výške minimálnej mzdy, opäť príspevok vo výške tej istej sumy. Tam je zaujímavé to, že tento príspevok, vyzerá to, samozrejme, veľmi dobre. Plus 63 euro všetci, ktorí majú minimálne minimálnu mzdu. Základná podmienka ale je, že musí byť v hmotnej núdzi. A teraz, kto je v hmotnej núdzi? Kto má mzdu pri súčasných nastaveniach? Rodina, ktorá má malé deti a je poberateľom rodičovského príspevku, ani jedna, ani jedna, a to aj rodina, ktorá má relatívne veľké množstvo detí. Mám tu tabuľku, kde to máme prepočítané do detailov. A dokonca aj rodina, ktorá má viac ako štyri deti, ale má zároveň niekto deti, jedno dieťa do troch rokov, nemá nárok, pretože nie je v hmotnej núdzi. Tu je tá kritická podmienka, že musí byť v hmotnej núdzi. Ale keď vy nemeníte nejakým, zmenou nijakého parametra výšku nároku na dávku v hmotnej núdzi, tak jednoducho obmedzujete dosah tohto nástroja len buď na veľmi veľké rodiny, ktoré majú veľmi veľa detí; a spýtajme sa, koľko bežných slovenských rodín má veľmi veľa detí, aby mohlo takýto príspevok poberať; alebo z toho absolútne vylučujete mladé rodiny, ktoré majú menšie deti. To je negatívum tohto nástroja. A to znamená, že tento nástroj sa dotkne malého počtu ľudí alebo jeho efekt bude malý. Oproti tomu ja staviam to, čo chcem predniesť vo svojom pozmeňovacom návrhu, a to je nástroj, ktorý by zasiahol veľké množstvo rodín, množstvo rodín, ktoré sú úplne bežné, priemerné, rodiny s dvoma deťmi, rodiny s malými deťmi a kde každý, kde pracuje aspoň jeden z rodičov aspoň za minimálnu mzdu, by získali k svojmu príjmu ešte časť sociálnej dávky a zvýšila by sa ich motivácia. Ten nástroj je ten, že navrhujem, aby sa výška nezapočítateľnej sumy, ktorá sa nezapočítava do príjmu, zvýšila zo súčasných 25 percent na 40 percent a aby sa do tohto nezapočítavania zahrnul aj rodičovský príspevok v prípade, že aspoň jeden z rodičov pracuje. Takýto nástroj by znamenal, že naozaj pomôžeme celoplošne bez toho, aby to malo nejaké výrazné dopady na štátny rozpočet, všetkým rodinám, ktoré uprednostňujú prácu, uprednostnia prácu pred poberaním sociálnych dávok. A pre štát by to znamenalo vo väzbe na tieto rodiny, na tieto konkrétne rodiny významné úspory. Pretože by sa preklopil z financovania plnej sociálnej dávky na čiastočný doplatok cez sociálnu dávku ku mzde daného človeka. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, z týchto pracovných príjmov by štátu plynuli už príslušné odvody a poplatky, ktoré sa na to viažu. To by bolo podľa mňa lepšie riešenie a pozitívne riešenie, a preto ho navrhujem.
Ďalší, na porovnanie, ďalší nástroj, ktorý idete zaviesť a ktorý je ohlasovaný a smeruje k tomu, aby sme odstránili priestupkovú imunitu, ktorú tu asi päťkrát alebo štyrikrát, už sa presne nepamätám, som navrhoval zrušiť zákonom bez akejkoľvek pozitívnej odozvy zo strany vládnych poslancov a ktorá, ktorý znamená vlastne, že dnes priestupky nemožno trestať a nemožno vymáhať tresty spôsobené priestupkami od sociálne odkázaných. Vy navrhujete strhnúť tieto pokuty, ktoré sú následkom priestupkového správania zo sociálnej dávky. Je to veľmi tvrdý nástroj, veľmi razantne vyzerajúci a znejúci, ale má svoje obmedzenia. To obmedzenie spočíva v tom, samozrejme, že nie je možné zobrať všetky peniaze, ktoré cez sociálnu dávku idú. A tu ani nebudem komentovať, ani nechcem zachádzať do toho, to nechám na iných, ale myslím si, že nebude treba dlho čakať, aby sa tu objavila relevantná námietka na príslušnom orgáne, že ako budeme, ako sa bude vnímať sociálna dávka, ktorá je príjmom celej skupiny posudzovaných osôb, to znamená celej rodiny, a keď jeden z členov tejto skupiny osôb spraví priestupok, že vy idete zobrať z príjmov celej tejto skupiny. To nebudem ja hodnotiť, ale idem tú praktickú stránku, vykonateľnosť tohto úmyslu hodnotiť. Časť sociálnej dávky sa zoberie ako trest za priestupok, ale len časť. Jeden priestupok to možno porieši, ale akonáhle vznikne ďalší, už nebude z čoho brať. Takže opäť sme tam, kde sme boli. Opäť sme tam, kde sme boli. Všetky ďalšie priestupky budú nepotrestateľné a daný priestupca ich bude môcť vykonávať beztrestne ďalej. A keďže bude v situácii, že má ešte menej prostriedkov ako predtým, to znamená, je ešte v horšej príjmovej situácii, pravdepodobne tých priestupkov bude ešte viac. Takže opäť, ako som mnohokrát povedal, nestačí dobrý úmysel, mnohokrát nás zavedie do pekla. Preto naozaj tým dobrým riešením je nielen tlačiť do kúta tých ľudí; a viete, ako sa správa človek, ktorý je zatlačený do kúta bez akejkoľvek ďalšej možnosti; ale jednoducho použiť to, čo je možné, a použiť prácu ako trest pre nahradenie škody alebo pokuty za spôsobený priestupok.
A keďže som človek kooperatívny, človek, ktorý hľadá riešenia, ktorý nejde za každú cenu proti múru, ktorý vám nechce obíjať o hlavu, že všetko, čo robíte, je zlé, ale hľadá nejaké kompromisné riešenia, ktoré by umožnili prieniky vášho pohľadu a prienik podľa mňa toho, aby sme akceptovali alebo sa vystríhali pred tým, čo vás upozorňujem, že na čo narazí toto riešenie, prinášam riešenie, ktoré by len zlúčilo to, čo vy navrhujete, že je tu možnosť siahnuť na sociálnu dávku; proti tomu ja ako vecne sa nebránim, len vidím tie úskalia, ktoré sú za tým schované; s tým, aby keď pod týmto tlakom bude ten páchateľ, mal možnosť využiť najprv možnosť odpracovať si ten trest. A až keď odmietne prácu ako nástroj, ktorý už je dnes v platnom priestupkovom zákone, že je možné vykonať trest aj odpracovaním, keď to páchateľ navrhne, keď si to sám sebe navrhne, doteraz to nerobil, lebo nemal prečo, teraz by mal prečo. Ale ja vám navrhujem jednoduché riešenie, ktoré spojí vaše návrhy, váš návrh, že možno mu siahnuť na sociálnu dávku, s tým, že vtedy, keď odmietne odpracovať si tento trest. Spojenie týchto dvoch nástrojov by naozaj dokonale fungovalo. Nebezpečie siahnutia na príjmov, na príjmy, ktoré má zo sociálnych dávok, by vytváralo tlak na to, aby sám bol ochotný a sám bol pripravený radšej ten trest realizovať formou vykonania malých obecných prác. Uvidím, ako sa k tomu postavíte, pretože môj, môj návrh, ktorý predkladám, má tri body, alebo štyri, štyri, ale týkajú sa týchto troch okruhov a pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa o každom hlasovalo potom osobitne. Aby som dal možnosť, samozrejme, podľa toho, k čomu je pozitívnejší alebo nie, aspoň niektorý z týchto bodov akceptovať, pretože si myslím, že sú racionálne.
Posledný bod, ktorý navrhujem v pozmeňovacom návrhu, je návrat do normálu a odstránenie protiústavného stavu, ktorý dnes v dávke v hmotnej núdzi máme, ktorá sa týka príspevku za školskú dochádzku. Príspevok za školskú dochádzku vznikol ako dokaličenie a zdeformovanie nástroja, ktorý som ja ako minister zaviedol a ktorý sa volal prospechové štipendium na základnej škole, ktoré bolo nastavené tak, aby sme podporili talentované a schopné deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sme ich podporili, aby videli, že naozaj je to pre nich a pre ich rodiny dobré, keď sa dobre učia. A aby sme tak vytvorili predpoklad, aby mohli pokračovať v štúdiu na strednej škole, aby získali kvalifikáciu, aby mohli pokračovať v štúdiu povedzme na vysokej škole, aby sa tak vymanili z tohto znevýhodneného prostredia a normálne budovali taký slušný život, aký každý si predstavujeme, že každý si zaslúži. Deformáciou tohto príspevku za prvej Ficovej vlády sa stalo to, že tú najvyššiu mieru tohto príspevku, ktorý v mojom prospechovom štipendiu dostávali čistí jednotkári, bola priznaná všetkým, ktorí pochádzali, všetkým deťom, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného prostredia bez ohľadu na ich výsledky v škole, bez ohľadu na ich správanie v škole, bez ohľadu na ich dochádzku do školy a stala sa súčasťou sociálneho príjmu rodiny. A ako každý príspevok, kde nepožadujeme nič ako protihodnotu, spôsobuje zlo, spôsobuje deformáciu a je protiústavný preto, lebo naša ústava hovorí, že každé dieťa je školopovinné. Každé dieťa má povinnosť chodiť do školy, máme povinnú školskú dochádzku a nemôžeme za to časť detí platiť, že chodia do školy. Naša ústava navyše hovorí, že nikto nesmie byť za svoje sociálne postavenie zvýhodňovaný ani znevýhodňovaný. Tu je jasne časť ľudí, časť poberate..., časť sociálneho alebo časť ľudí, ktorá je charakterizovaná ako v zlom sociálnom postavení, zvýhodňovaná za to, že je v zlom sociálnom postavení voči povinnostiam, ktoré sú všetky rovné pre ľudí. To je to isté, ako keby sme povedali, že máme povinnosť - a teraz povedzme, pre príklad sa posuniem do Trestného zákona - nekradnúť, nezabíjať alebo iné veci nepáchať. Ale to neplatí na tých ľudí, ktorí sú sociálne znevýhodnení, resp. tým za to budeme platiť, že to nekonajú, tak, aj keď niekedy ten sociálny systém vyzerá tak, ako keby týmto spôsobom sme mysleli, že problémy sociálne znevýhodnených vyriešime, že budeme im platiť za to, aby dali pokoj, ale to je úplne zlý pohľad na vec a ja ho odmietam principiálne. Takže navrhujem, aby sme sa vrátili k systému prospechu ako kritéria na poberanie tejto sociálnej dávky a rozdeľujem tam jednotlivé kategórie výšky tejto, tohto príspevku tejto sociálnej dávky podľa dosahovaného prospechu, aby sme sa vrátili k tomu, čo je správne: podporiť talentované a schopné deti. Toľko k zdôvodneniu.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh môj a pána poslanca Viliama Novotného.
1. V čl. I. v § 4 ods. 3) písmene a) sa slová "25 %" nahrádzajú slovami "40 %", písmeno; je tam napísané b, ale je to preklep, takže poprosím, prečítam ho v správnom znení; písmeno c) znie:
"c) 40 % z materského a z rodičovského príspevku podľa osobitného predpisu, 40 % z rodičovského príspevku nie je príjmom na účely tohto zákona len vtedy, ak je aspoň jeden z rodičov nemocensky poistený počas poberania tohto príspevku."
Poznámka pod čiarou k odkazom 13) znie:
"Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
A vkladá sa nové písmeno c), ktoré znie:
"25 % invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek."
Doterajšie písmena d) až u) sa prečíslujú na písmená e) až v).
2. V čl. I v § 13 ods. 2) sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:
"ak nemá žiadne neospravedlnené vymeškané vyučovacie hodiny a jeho priemer známok na vysvedčení za predchádzajúci vyučovací polrok je najviac 1,5. Ak jeho priemer známok je viac ako 1,5 a najviac 2, príspevok sa znižuje o 1/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2 a najviac 2,5, príspevok sa znižuje o 2/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2,5, nárok na príspevok nevzniká. Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, ktoré navštevujú špeciálne výchovné zariadenia podľa osobitného predpisu."
Tu na vysvetlenie dopĺňam zdôvodnenie. Jedným z negatív, ktoré priznávam, zavedenia prospechových štipendií na základných školách bolo to, že vznikol tlak na to, aby boli presúvané deti, tlak rodičov, aby boli presúvané deti z riadnych škôl do špeciálnych škôl z dôvodu, že kritéria, ktoré sa kladú na deti v špeciálnych školách, sú podstatne nižšie ako na bežných základných školách a tým pádom dosahovanie dobrého prospechu bolo omnoho jednoduchšie; čo bolo nezdravé. Pretože aj normálne deti, ktoré naozaj majú byť vychovávané v normálnych školách, boli tlačené do špeciálnych škôl. Ten jav pretrváva z iných dôvodov aj dnes, zaoberala sa tým aj ombudsmanka a je to veľmi negatívny jav, nemali by sme ho podporovať. A preto treba vytvoriť opačný motív, opačný tlak, aby deti boli na základných školách, a práve preto s týmto cieľom je navrhované toto ustanovenie.
Pokračujem ďalej.
V čl. II sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
"V § 5 sa dopĺňa nový ods. 2, ktorý znie:
"Ak priestupok spácha osoba, ktorá v čase spáchania nedovŕšila 15. rok svojho veku, zodpovednosť za spáchaný priestupok znáša rodič alebo iný zástupca maloletého páchateľa."."
A pôvodný ods. 2 sa prečísluje na ods. 3.
4. V čl. II v bode 2 ods. 2 sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:
"alebo ak páchateľ priestupku nedal návrh na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty vykonaním verejnoprospešných prác podľa § 88a".
Toľko samotný text návrhu. Zdôvodnenie som povedal, ešte ho doplním o zdôvodnenie k tomu jednému bodu, ktorý som práve prečítal. Je veľmi potrebné zaviesť aj zodpovednosť za maloletých, pretože práve v oblasti páchania priestupkov je páchanie priestupkov maloletých rozmáhajúcim sa javom a nepotrestateľným v súčasnosti. A kto iný, ak nie rodič, má znášať zodpovednosť za svoje deti, takže z tohto pohľadu navrhujem aj zavedenie zodpovednosti za maloletých a prenesenie zodpovednosti za páchanie priestupkov maloletých na ich rodičov. Toľko k samotnému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som predniesol.
Poprosím o podporu aspoň teda niektorých bodov, verím, že sú racionálne, nemajú žiadny politický podtext ani podtón, nemajú žiadny súvis so župnými voľbami, pán minister, ale robím len to, čo robím neustále a celý čas, snažím sa o nastavenie zdravo fungujúceho sociálneho systému, ktorý motivuje k tomu, aby ľudia neboli odkázaní na sociálny systém, ale aby sme im pomáhali sa postaviť na vlastné nohy. Toľko naše stanovisko za klub SDKÚ - DS, poprosím o podporu týchto návrhov a v takom prípade by sme, samozrejme, určite radi podporili aj celý text zákona, aj s tými nedostatkami, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože znova oceňujem, že sa prvýkrát objavila aspoň snaha a akceptovanie toho, že ten problém tu existuje, a že je tu prvý pokus v rozpore síce s mnohokrát deklarovanými z rôznych lavíc, najmä tam zhora, a spochybňovaniu tejto reality, ktorá na Slovensku funguje a ktorá sa nám rozmáha.
Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis