Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
12.3.2013 o 15:03 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedkyňa, vážené dámy, vážení páni, tak už dva roky nemáme generálneho prokurátora. Už dva roky Generálna prokuratúra pracuje v takom zástupnom režime. A za tie dva roky sa udialo okolo toho strašne veľa. Ja sa teraz pokúsim hovoriť o tom, čo vlastne za tým je, prečo je to tak. Pretože ľudia, obávam sa, naši občania, naši voliči alebo všetci voliči už zväčša vôbec nerozumejú, o čom je vlastne táto debata. Prečo je taký problém, že tu jeden riadne zvolený kandidát na generálneho prokurátora nie je vymenovaný? Prečo to prezident neurobil? A keď tak neurobil, prečo navrhujeme jeho obžalovanie z porušenia ústavy? A mnohí hovoria, to sú len také hry, to len vy sa nezaoberáte závažnými problémami, ale riešite tu nejaké svoje vzájomné boje politické, ktoré ľuďom nič nedajú.
Ale nie je to tak. A na to by som chcel poukázať. Tu nejde len o to, že kto bude generálny prokurátor. Tu nejde o to, čo prezident chcel-nechcel, aké si našiel dôvody. Všetko spravidla v živote má nejaký svoj motív. Aj tu, keď sa pozrieme na širšie súvislosti, ten motív nájdeme. Čím je charakteristický stav úcty k právu dodržiavania právnych rámcov, čím je charakteristická úroveň právneho štátu na Slovensku? Momentálne tým, že sa veľmi často, niekedy až dennodenne, dozvedáme o ďalších kauzách, ktoré zaznejú v médiách, ale o ktorých sa občania nedozvedia nikdy, ako boli doriešené, ako boli vyšetrené, kto bol za ne potrestaný, pretože k ničomu takému nedochádza. Dozvedáme sa o tom, ako sú prichytení takpovediac priamo pri čine aktéri rôznych nelegálnych, nezákonných konaní, daňových podvodov a ako sú následne do 24 hodín alebo 48 hodín prepustení na základe rozhodnutia príslušného prokurátora. Dozvedáme sa o rôznych podozreniach, ktoré, skôr než sa začnú vyšetrovať, sú zastavené trestné stíhania vo veci, a tým pádom nie je možné došetriť veci, ktoré sa tu reálne stali, ktoré sa reálne udiali. Veď buďme konkrétni, aby som nehovoril len vo všeobecnosti.
Prečo bolo zastavené vyšetrovanie a trestné stíhanie vo veci nahrávky hlasu podobnému Ficovi? Tým istým prokurátorom, ktorý dnes, od ktorého očakávame vyšetrovanie kauzy Gorila, zastavené bez vysvetlenia. Komu to vyhovuje? Komu to nahráva? Komu to ženie vodu na mlyn? Sú to občania tejto krajiny, ktorí musia každodenne čeliť reálnemu životu? Mnohokrát žiť z ruky do úst, mnohokrát zažívať situácie, že prichádzajú o prácu, prichádzajú o zdroj svojho živobytia. A keď omeškajú v nejakej platbe čo len pár dní, za chvíľu im na dvere búcha exekútor. A títo bežní občania sú konfrontovaní s tým, že veľké kauzy, kde sa jedná o milióny, o desiatky, ba stovky miliónov, o veľké podozrenia zo zneužití právomocí politikov, verejných činiteľov, funkcionárov, tie sa nevyšetrujú. Tam sú vyšetrovania zastavené. A ja hovorím, že toto je tá podstata veci. Pre toto sa deje to, čo vyústilo dnes do debaty o podaní obžaloby na prezidenta.
Pretože tu naozaj nejde o to, či bude prokurátor ten alebo onen z hľadiska jeho mena, ale určite ide o to, či bude prokurátor ten alebo onen z hľadiska charakteru a schopnosti vykonávať túto funkciu. Ale pre niekoho tu ide o to, aby zabránil všetkými prostriedkami vymenovaniu takého človeka do funkcie generálneho prokurátora, ktorý nie je stranícky poistený. Ktorý nie je prokurátorom z rozhodnutia straníckej centrály. Ktorý nie je zaviazaný k tomu, aby poslúchal a aby vedel, čo vyšetrovať je možné a čo vyšetrovať možné nie je. Aby to nebol prokurátor, ktorý zabudne na to, že pred zákonom máme byť všetci rovní. O toto tu ide od samého začiatku.
A z toho priamo vyplýva, že sa tu niekto bojí a ten niekto je strana SMER, vládnuca strana SMER a jej predstavitelia, že prokurátor, ktorý by nebol pod kontrolou, ktorý by nebol z jej vôle a z jej veľkodušnosti alebo z jej rozhodnutia ustanovený do tejto funkcie, by bol rizikom, ako to už povedal jeden z mojich predrečníkov. Bol by rizikom pre túto stranu, pre jej poslancov, pre jej predstaviteľov, že by sa mohlo stať, že by kauzy minulosti, do ktorých sú títo predstavitelia namočení, boli nebodaj aj objektívne vyšetrené. A že by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať aj konzekvencie pre daných ľudí. Že by Slovensko zažilo aj to, že by niekto bol za svoje skutky, ktorých sa dopustil na základe moci, ktorá mu bola zverená, bol potrestaný. A takéto niečo tu vládna strana nechce dovoliť. Nechce ohroziť tú ilúziu, ktorú o sebe šíri, nechce dovoliť, aby sa ľudia dozvedeli, ako to bolo so 40 dkg salámy, spomínanej v kauze Gorila, ako to bolo so 40 mil. zohnanými vlastnou hlavou z kauzy nahrávky hlasu podobného Ficovi a ďalším a ďalším záležitostiam. Nechce dovoliť, aby boli dotiahnuté do konca daňové úniky, vyšetrovanie daňových únikov, kde došlo k únikom desiatok, stoviek miliónov eur na DPH a ďalších a ďalších veciach, o ktorých ani netušíme.
Pretože, ako som hovoril v rozprave ku správe Gorila, takých káuz a možno takých informácií a dôkazov, ktoré verejnosť ešte nepozná, sú možno celé stohy. A keby Generálna prokuratúra nebola pod kontrolou straníckej centrály, nebodaj by vyšli na svetlo božie, nebodaj by niekto musel čeliť vyšetrovaniu a rozhodovaniu súdu. Preto je tu taký boj o právny charakter tohto štátu. Preto je tu boj o to, ako vlastne bude obsadená prokuratúra, a preto je dôležité to, že prezident sa prepožičal na agenta, ktorý chráni záujmy jednej politickej strany, ktorá sa snaží brániť zákonu a právu v tom, aby bolo napĺňané. A tým deformuje právny štát a tým porušuje ústavu. Toto je podstata veci. Toto je to, o čo tu v skutočnosti kráča.
Žijeme v Slovenskej republike, ktorá je parlamentnou demokraciou. Prezident nie je monarcha. Prezident nie je absolutistický vládca a prezident nepožíva ani právomoci typické pre prezidentský systém. Prezident, nech je ním ktokoľvek, musí dodržiavať ústavu ako všetci občania tejto krajiny. A tá ústava mu niečo ukladá. A darmo sa to bude rôznymi gumovými obštrukciami, vysvetľovaniami, hraním sa na skrývačku rôzne demontovať a zakrývať, jednoducho prezident, pokiaľ nedodržuje ústavu, pokiaľ sa ju snaží obchádzať a dobiehať, pokiaľ bude namietať toľko zaujatosť sudcu, až nakoniec všetci budú namietnutí okrem tých, ktorí, dopredu mu je jasné, ako rozhodnú, tak nemôžeme hovoriť o právnom štáte. Nemôžeme hovoriť o tom, že máme prezidenta, ktorý si ctí a váži ústavu. A toto je problém. Pretože demokracia nebude demokraciou vtedy, keď bude rozhodovaním väčšiny bez ohľadu na názor menšiny. To nie je demokracia.
Demokracia je vtedy, keď existuje systém, ktorý má niekoľko inštitúcií, ktoré sa vzájomne kontrolujú, ktoré zabraňujú tomu, aby prevalcovaním väčšinou tu mohlo nastať akékoľvek bezprávie. Pretože väčšina vždy môže mať sklon k bezpráviu, keď podľahne zvodom svojej sily. Zvodom sily, ktorá spočíva dnes v 83 hlasoch, čiže 83 hlasov môže rozhodnúť o čomkoľvek, ale práve na to sú inštitúty demokracie, liberálnej demokracie, že je tu niekoľko pilierov moci. A prezident má stáť nad tým, má byť nezávislý. Ale takisto potrebujeme prokuratúru, ktorá je nezávislá od politických, straníckych hier a zápasov, potrebujeme súdnictvo, ktoré rozhoduje a nie odkladá rozhodnutia, súdnictvo, ktoré je nezávislé a ktoré si ctí zákon a ktoré takisto nie je nad zákonom. Toto všetko tu dnes nemáme. Preto Slovensko dnes nie je právnym štátom. Má obrovské defekty z hľadiska toho, čo by sme mohli považovať za právny štát.
A my tu každý deň vytvárame istú tradíciu. Istú tradíciu správania sa, ktorú budú nejakým spôsobom rozvíjať naši nasledovníci. Keď sa pri akomkoľvek závažnom, ale aj menej závažnom, hmm, závažnej alebo menej závažnej križovatke rozhodneme odbočiť nesprávnym smerom, vytvárame precedens. Keď prehliadneme to, čo som tu pomenoval, že tu niekto chce úmyselne dosiahnuť stav, kedy časť ľudí bude mať istotu, že budú beztrestní, nech by robili čokoľvek, a že sa vďaka tomu dosiahne dokonalé zakrytie akejkoľvek minulosti a akýchkoľvek skutkov z minulosti, robíme precedens, ktorý nás povedie a túto krajinu povedie do, nie do slepej uličky, do priepasti. Budeme sa vzďaľovať demokracii, budeme sa blížiť buď k anarchii, alebo tyranii, alebo k niečomu, čo by sme určite dnes nechceli.
Preto je veľmi dôležité, že dnes sa touto témou zaoberáme. To nie je samoúčelná vec, pretože z nejakého dôvodu nám nie je sympatický súčasný pán prezident. A nie je ani dôležité to, že veď tam už nebude dlho v tom kresle a nahradí ho niekto iný, dôležité je to preto, aby sme pomenovali, že žiaden prezident ani kedykoľvek v budúcnosti nemôže takto konať, nemôže takto zneužívať svoje postavenie, nemôže takto deformovať ústavu a vykladať si ju tak, ako mu vyhovuje. Pretože tým kladieme istý, istý stavebný kameň, na ktorom buď bude stáť, alebo na základe ktorého sa bude rozsýpať stavba, ktorú tu chceme vybudovať, a to je demokratická a slobodná spoločnosť, parlamentná demokracia, kde každý nájde svoje miesto, a ktorá nie je tyraniou a valcom väčšiny, ale naozaj hľadaním tých najlepších riešení pre všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Uvádzajúci uvádza bod 26.3.2013 18:23 - 18:30 hod.
Ľudovít KaníkPani kolegyňa poslankyňa Kučerová mala pár poznámok, tak chcel by som predovšetkým k tomuto povedať niečo. Ja myslím, že je to tam úplne zjavné, aby som teda bol v kontexte, aká bude sankcia, keď skutok spácha maloletý, prenesená na toho rodiča alebo na zákonného zástupcu. No bude presne taká istá, ako keby sám ten skutok spáchal. Máme tu analógiu v dopravných priestupkoch. Akú...
Pani kolegyňa poslankyňa Kučerová mala pár poznámok, tak chcel by som predovšetkým k tomuto povedať niečo. Ja myslím, že je to tam úplne zjavné, aby som teda bol v kontexte, aká bude sankcia, keď skutok spácha maloletý, prenesená na toho rodiča alebo na zákonného zástupcu. No bude presne taká istá, ako keby sám ten skutok spáchal. Máme tu analógiu v dopravných priestupkoch. Akú sankciu dostane majiteľ auta, keď na jeho aute je spáchaný dopravný priestupok. Bude presne taká, ako keby v tom aute sedel. Takže to je to isté. A nastanú dve situácie. Rodič je človek, ktorý nie je poberateľom sociálnych dávok. V tom prípade pokutu, ktorá za niečo, ja neviem, čo spáchal jeho syn alebo dcéra, mu bude udelená, tak zaplatí a vec je vybavená. V prípade, že je poberateľom sociálnych dávok, tak pokiaľ nemá možnosť zaplatiť tú sankciu, nie je to možné vymôcť ani v exekučnom konaní, tak text toho ustanovenia v tom prípade mu udelí sankciu vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác. To znamená tri eurá za hodinu, tak je to ocenené už dnes v platnom zákone, bude pracovať podľa toho, aká vysoká tá pokuta bola, až kým si tú pokutu neodpracuje. Takto to jednoducho by fungovalo. To je na vysvetlenie.
Máte pravdu, že je tam zahrnutá aj škoda, ktorá, inak, sa vzťahuje na samotného poškodeného. Áno, som si vedomý tejto istej disproporcie. Ale vychádzam z toho, že súčasný stav je, že ten človek je nepotrestaný, škoda je nijako nevymožená a je nevymožiteľná. V tomto prípade to nebude znamenať, že by tá škoda bola nahradená tomu poškodenému, ale aspoň bude ten páchateľ potrestaný. Ale priznávam, že o tomto je možná diskusia. A druhé čítanie je práve na to, aby sme prípadne to vyladili a povedali si, toto asi nie je ono, možno preváži nejaký taký ten iný pohľad. Ale poďme do druhého čítania a hľadajme nejaké optimálne riešenia.
K tomu, že ako sa stane z daného priestupku marenie výkonu úradného rozhodnutia. No tá podstata toho trestného činu je zachytená v príslušnom paragrafe. Hovorí o tom, že keď niekto marí výkon úradného rozhodnutia, tak pácha trestný čin. A toto je presne to. Keď ten páchateľ, ktorý má zaplatiť pokutu alebo si ju odpracovať, to ignoruje prvý raz, dostane náhradnú lehotu, ignoruje to druhýkrát, dostane znova náhradnú lehotu, ignoruje to tretíkrát, to znamená, že marí výkon toho úradného rozhodnutia, no napĺňa, doslova napĺňa tú podstatu trestného činu, ktorá je v Trestnom zákone popísaná. Takže ja myslím, že tam by sme problém nevideli.
Neviem, už čo k tým exekúciám malo zaznieť, lebo už časový limit vypršal, ale moji kolegovia, ktorí sa k tomu veľmi obšírne vyjadrovali, myslím, ešte rozšírili naliehavosť toho problému. Naozaj možno pred mesiacom, pred dvoma mesiacmi ešte ste tak necítili tú celospoločenskú naliehavosť daného problému. Ale ona tu naozaj je. Tí ľudia naozaj trpia, mnohokrát naozaj za bezvýznamné alebo málo významné veci a neadekvátne. Vymklo sa to z rúk, vymklo sa to spod kontroly, vymklo sa to z toho, čo si určite zákonodarca kedykoľvek predstavoval. A teraz máme dve možnosti, hrať sa tu na komplexnosť, hrať sa tu na to, že len vládna strana má patent na rozum a ona len môže prísť s riešeniami a všetko, čo my opoziční navrhneme, treba zmiesť zo stola, ale to znamená, že keďže nič nie je na stole, že ďalšie mesiace bude súčasný dnešný nelichotivý stav pokračovať, alebo si povieme, aby sme sa prestali už hrať na takéto rozdelenie, na silu, ideologické, a vidíme, že tu je reálny problém, no tak máme tu niečo otvorené, pustíme to do druhého čítania, prerobíme to, poopravíme to, doplníme to. Ešte by bola možnosť doplniť to ďalšími návrhmi, ktoré dnes tu exekučnú časť neriešia, tá sa sústreďuje len na jednu z vecí, ktorá pomôže.
Ale určite by sa tam dali doplniť ďalšie veci, ale hlavne by sme pomohli ľuďom, vašim voličom, predovšetkým vašim voličom, si dovolím povedať, lebo to dopadá naozaj na tých sociálne slabších, dôchodcov. A nemyslím to nejako v zlom, ale vieme z toho sociologického rozloženia, že to je vaša skupina voličov, dominantne. Tak veď prečo im nepomôcť? Naozaj keď tuto dokázal pán minister Kaliňák pred týždňom či kedy akceptovať niekoľko pozmeňujúcich návrhov v zložitom zákone zo strany opozície a svet sa nezrútil, naopak, ten produkt je lepší a kvalitnejší, tak prečo to neurobiť znova?
Veď naozaj už prestaňme sa tu zbytočne tĺcť po hlavách len preto, že vy ste zo strany SMER a ja som z SDKÚ – DS. Veď keď viem, že tá vec je naozaj problematická, no tak sa dohodnime. Veď čo je na tom? Za to ani predseda Fico vám hlavu neodtrhne, ani my nebudeme neviem čo stvárať na základe toho. Fakt, ukážme ľuďom, že trošku môže byť aj iná politická kultúra. Takže dúfam, že tak budete zajtra rozhodovať. Máte celú noc na to, aby ste sa na to dobre vyspali a dobre si to rozmysleli, a budem veľmi rád, keď naozaj ukážeme, že dá sa to. Veď sa ešte o ničom v konečnom dôsledku definitívne nerozhoduje, je to len prvé čítanie, vždy je možné nakoniec vyhodnotiť, že sa vám to nepáči, a v druhom čítaní sa k tomu postaviť ináč. Otvoriť priestor na to, aby sme umožnili riešiť problém, je naozaj vec, za ktorú vás nikto nebude môcť kritizovať. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 26.3.2013 17:40 - 17:56 hod.
Ľudovít KaníkA začnem najprv tým druhým zákonom. Nestretávame sa k týmto zákonom a špeciálne k tomu prvému prvýkrát. Ten problém tu je. A snažím sa ho riešiť, takže budem vytrvalý a kým nedospejeme k riešeniu, tak sa nechcem vzdať. Ale začnem najprv tým druhým. A to je návrh novely Exekučného zákona a...
A začnem najprv tým druhým zákonom. Nestretávame sa k týmto zákonom a špeciálne k tomu prvému prvýkrát. Ten problém tu je. A snažím sa ho riešiť, takže budem vytrvalý a kým nedospejeme k riešeniu, tak sa nechcem vzdať. Ale začnem najprv tým druhým. A to je návrh novely Exekučného zákona a Exekučného poriadku. Určite ste postrehli, že v poslednom čase sa s exekúciami roztrhlo vrece, že sa nejedná o exekúcie, ktoré sa dotýkajú nejakých veľkých dlžníkov a nebodaj bohatých ľudí, ale že sú to exekúcie, ktoré dopadajú na plecia úplne bežných, jednoduchých ľudí, na plecia dôchodcov, veľmi masovo. A nie sú určite ničím príjemným. Táto novela môže pomôcť aj týmto ľuďom. Nie je tu prvýkrát.
Ale schválne začínam touto novelou, pretože v tieni diskusií o novele priestupkového zákona toto vždy zostalo ako keby nepovšimnuté a zabudnuté.
Takže cieľom tohto návrhu novely Exekučného zákona je zabezpečiť, aby ľudia pre malé pohľadávky neboli zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.
Dnes sa reálne stáva, že aj veľmi malá pohľadávka v objeme niekoľkých eur je zaťažená zákonnou odmenou exekútora, ktorá prevyšuje výšku samotnej pohľadávky. A mnohokrát môže to narásť až do takých rozmerov, že podstatne to prevyšuje, že samotná pohľadávka tvorí z toho možno 30 % a zvyšok sú náklady na exekúcie. Súčasná právna úprava tak vytvára stav, keď pri malých dlžných sumách vymáhanými exekútormi, výška konečnej sumy výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to teda neproporcionálne a neadekvátne. Preto táto novela navrhuje takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžoby. Odstráni sa tým stav, na ktorý verejnosť dlhodobo poukazuje, ktorý je nevyvážený, neprimeraný a tiež nespravodlivý.
Taktiež upravuje situáciu, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora, keď mu odmena, samozrejme, po tejto novele neprináleží.
Na túto novelu už reagujú exekútori. A, samozrejme, reagujú veľmi podráždene a veľmi negatívne, pretože aj keď sa to nezdá, je vcelku veľmi efektívne vymáhať malé dlžoby, ale správne zaťažené zákonnými nákladmi, pretože zákon ukladá za každý úkon, koľko si exekútor môže účtovať. A keď on vlastne neurobí nič, len spraví pár úkonov, pošle list, už si môže účtovať eurá navyše, ktoré pri jednej pohľadávke neznamenajú nič, ale keď je tých pohľadávok veľa, stovky, tisíce, tak to už sú veľmi zaujímavé čiastky, ale tí ľudia sú objektom zbytočného nadmerného zaťažovania.
V praxi by to potom vyzeralo tak, že exekúcie by sa nevyužívali tam, kde to nie je namieste, pretože je naozaj nezmyselné a nerozumné, neracionálne využívať exekúcie tam, kde niekto dlží päť eur alebo desať eur. Sú na to predsa iné možnosti, niekedy to stačí, zdvihnúť telefón, príslušný úradník príslušnej inštitúcie, ktorá túto pohľadávku má, a zatelefonovať. Tomu sa hovorí správa tej pohľadávky. A je to omnoho lacnejšie aj pre tých ľudí príjemnejšie. A mnohokrát sa jedná len o pozabudnuté platby a všetko ostatné. A potom jednoducho exekútori by sa neuchyľovali k vymáhaniu takýchto čiastok a nezaťažovali by ľudí takýmito nákladmi.
Takže toľko k tej jednoduchej, ale veľmi praktickej aj potrebnej novele zákona o exekučnej činnosti.
A teraz k tej z hľadiska spoločenskej diskusie asi kľúčovejšej novele a dôležitej. A to je návrh novely zákona o priestupkoch.
Stretávame sa tu už tretíkrát k tejto novele. Je trošičku zjednodušená a pozmenená. Odráža už aj tú diskusiu, ktorá tu prebehla.
Vyňal som z nej tie ustanovenia, ktoré úplne zástupne a zbytočne odkláňali diskusiu na bočnú koľaj, pretože boli nepodstatné, boli to technické veci, napriek tomu aj z hľadiska médií, aj z hľadiska kolegov poslancov mnohokrát upriamili diskusiu práve na tie nepodstatné časti. A tvárilo sa to, ako keby to bol zmysel zákona.
Takže v tomto návrhu už sa neobjavuje technický návrh, čisto technický, ale neobjavuje sa zníženie priestupkovej zodpovednosti z 15 na 14 rokov veku, pretože to bol pre niektorých kolegov z vládnej strany problém. Takže tento problém tu nie je, keď tu niekomu vadil.
A zostalo tu len to podstatné, ktoré tu je. A to je zavedenie toho, aby tí, ktorí, sú sociálne odkázaní a požívajú priestupkovú imunitu a sú nepotrestateľní za priestupky, ktoré páchajú, si mohli tresty za tieto priestupky odpracovať v rámci malých obecných prác.
Hneď sa dotknem, aby som šetril čas, aj argumentu, ktorý zaznieva, že to nie je v súlade s ústavou. A tento argument zaznieva niekedy aj z kruhov ministerstva. Ale jedná sa naozaj o nedorozumenie. Aj dnes som sedel u pána ministra. aj s jeho štátnym tajomníkom a sme si to vysvetľovali.
Konkrétne článok 18 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí o zákaze nútených prác, má písmeno e), ktoré jednoznačne hovorí, že tento zákaz sa nevzťahuje na malé obecné práce. A tieto malé obecné práce sú v tejto novele explicitne pomenované. Takže v žiadnom prípade nedochádza k žiadnemu rozporu s ústavou a je to plne v súlade s ústavou.
Zároveň zavádzame touto novelou prenesenie priestupkovej objektívnej zodpovednosti maloletých na ich rodičov, respektíve zákonných zástupcov, tak ako je už dnes v našom zákonodarstve prenesená objektívna priestupková zodpovednosť za dopravné priestupky na majiteľov motorových vozidiel, ktorí aj keď ten priestupok nespáchajú, napriek tomu zaň pykajú v zmysle platného zákona, pokiaľ sedí niekto v aute, ktoré to spáchalo. Takže, úplne logicky, kto iný má niesť zodpovednosť za priestupky maloletých, ak nie ich rodič, a tieto priestupky riešiť buď pokutou, ktorá je vyrubená za tento priestupok, a v prípade, že sa jedná o ľudí sociálne odkázaných, alebo odpracovaním tejto pokuty v prospech obce.
Takže, vážené dámy, vážení páni, už len stručne formálne, skrátene prečítam zdôvodnenie, ktoré máte na stole.
Návrh zákona upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť za maloleté dieťa prebral rodič alebo iný jeho zástupca. Zdôrazňujem, že sa jedná o priestupky, nie trestné činy, aby náhodou nedošlo k omylu. Opatrenie má riešiť aj prípady, keď často maloleté, priestupkovo nezodpovedné, deti páchajú priestupky na popud rodičov či iných členov rodiny s vedomím, že tieto priestupky nebudú postihnuté. Tu len pripomeniem, že skoro každý deň v spravodajstve rôznych televízií vidíme takéto prípady, ako sa nám dejú. Naposledy som to videl v nejakej publicistickej relácii, kde tieto deti dobrovoľne na seba preberajú tvrdenie, že ony zobrali alebo ukradli túto vec, pretože vedia, že tým pádom sa skutočnému páchateľovi nič nemôže stať. Výrazný pomer priestupkov páchaných maloletými potvrdzujú aj štatistiky vedené v jednotlivých regiónoch najmä východného Slovenska, pričom tento pomer nebezpečne rastie v prospech maloletých páchateľov. Ja mám čerstvú štatistiku tu v rukách, môžem vám ju, samozrejme, poskytnúť. A, len pre vašu informáciu, za roky 2011 a 2012 bolo maloletými páchateľmi spáchaných 1 285 priestupkov, pričom toto je len vrchol ľadovca, pretože väčšina z nich nie je zachytená v evidencii, keďže je to takpovediac zbytočná administratívna práca, keďže k potrestaniu aj tak nedochádza. Takže tu sú zachytené len naozaj tie výraznejšieho rozsahu alebo proste také, kde si tú prácu príslušné orgány dali.
Návrh zákona tiež rieši situáciu, ktorá v súčasnosti pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky na jej uhradenie, necháva tohto páchateľa nepostihnutého. Preto sa navrhuje, aby náhradnou sankciou po nesplnení povinnosti nahradiť škodu bola povinnosť vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác.
Dopĺňa sa aj ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác, ktorým sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa, nevyhnutné na úhradu peňažnej sankcie či škody. Rovnako sa právne upravuje aj situácia, ktorá môže nastať vtedy, ak priestupca nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, a to tak, že sa stanovuje povinnosť správneho orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu, správny orgán je povinný uložiť ďalšiu náhradnú lehotu, kde sa výška pôvodnej sankcie trojnásobne zvýši. V prípade, ak páchateľ ani po uložení druhej náhradnej lehoty nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý môže byť podľa trestného zákona potrestaný odňatím slobody na jeden až päť rokov. Táto navrhovaná právna úprava má zabezpečiť, aby tieto tresty neboli len formálne, ale naozaj aby boli vymáhané a aby sa predišlo ich ignorovaniu.
V závere môjho vystúpenia mi dovoľte veľmi stručne sa vyjadriť aj k úvahám, ktoré pripravuje podľa medializovaných informácií ministerstvo vnútra a Úrad splnomocnenca pre rómske komunity pre riešenie tohoto istého problému. A to je, že sa tieto pokuty budú strhávať zo sociálnych dávok, ktoré rodina má.
Toto riešenie je, samozrejme, teoreticky možné, prakticky však veľmi ťažko vykonateľné, pretože asi vám netreba špeciálne vysvetľovať, že bude možné strhnúť len istú, veľmi maličkú časť z celkovej výšky sociálnej dávky, tak aby bolo zase zachované životné minimum. že nebude možné siahnuť na sociálnu dávku vzťahujúcu sa na iných členov rodiny, že z hľadiska ústavy nebude možné siahnuť na sociálne dávky viažuce sa na deti, prídavky na deti, takže summa summarum v praxi nebude možné siahnuť skoro na nič, nehovoriac o tom, že pokiaľ sa nejedná o nejakú veľmi symbolickú a smiešnu pokutu, tak jedna pokuta zlikviduje celý ten priestor na strhnutie tej príslušnej dávky a sme opäť v súčasnom stave, teda pri priestupkovej imunite, pretože každé ďalšie konanie opäť by páchateľa našlo v tomto istom stave, v ktorom sa nachádza dnes, že žiadnu pokutu nie je možné vykonávať. A pokiaľ zaznie argument, že tá pokuta na neho bude čakať, že bude odložená, tak to je úsmevný argument, lebo asi ho budete čakať tisíc rokov. Súčasní poberatelia sociálnych dávok mnohokrát aj preto neprijímajú prácu a odmietajú riadnu prácu, pretože okamžite, ako by ju prijali, strácajú priestupkovú imunitu, čo je pre nich nevýhodné. A tým pádom konzervujeme stav dlhodobej nezamestnanosti práve v tejto skupine osôb. Takže má to veľmi veľké súvislosti.
Napriek tomu viem si predstaviť, a s vládnym splnomocnencom som o tom hovoril, že mohlo by to fungovať ako preľnutie týchto dvoch riešení, že budeme mať, čo tento návrh, táto novela na to vytvára predpoklady, že už vo svojom texte má zakomponovanú možnosť alternatívneho riešenia, aj finančného alebo uložením verejných prác. A pokiaľ by tam ten priestor na pokutu aj prípadne strhnutím z nejakej dávky bol, môže sa aplikovať táto časť. Ale keď už táto možnosť bude vyčerpaná, tak potom nám už naozaj zostáva len možnosť odpracovať si túto pokutu alebo túto sankciu. Takže viem si predstaviť prienik týchto dvoch pohľadov a riešení a ich symbiózu. A to môžeme vykonať alebo učiniť v rámci druhého čítania veľmi ľahko a nebudeme odkladať toto riešenie zasa na ďalšie a ďalšie mesiace, keďže reálny stav je taký, že v súčasnosti nie je vládny návrh ani v pripomienkovom konaní, to znamená, niekoľko mesiacov pri ideálnom stave nás čaká, kým sa tu vôbec objaví na pôde parlamentu, a priestupky ďalej sa dejú a nikto ich netrestá a posilňuje to tú komunitu, ktorá to najviac pácha v tom pocite, že na nich zákon neplatí, a zasa tú väčšinovú časť populácie v pocite nespravodlivosti, že človek sa tu zákona nedovolá. Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 11:23 - 11:25 hod.
Ľudovít KaníkVystúpenie v rozprave 21.3.2013 11:23 - 11:25 hod.
Ľudovít KaníkVystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2013 11:23 - 11:25 hod.
Ľudovít KaníkVystúpenie s faktickou poznámkou 20.3.2013 9:52 - 9:54 hod.
Ľudovít KaníkA teraz k samotnému jadru, čo tam sa hovorilo. Zákonník...
A teraz k samotnému jadru, čo tam sa hovorilo. Zákonník práce. No firmy prepúšťali preto, mnohé dokonca nad rámec zvyklosti, a na to som upozorňoval mnohokrát aj na tlačových konferenciách, pretože videli, že problém tu môže nastať, a tak preventívne už prepúšťali. Mnohé po tom, keď sa situácia zlepšila, aj brali. Takže vlastne touto novelou ste pripravili zbytočne pár desiatok tisíc ľudí o prácu.
Dohodári zmizli do oblasti čiernej práce. Mnohí z nich, ktorí pracovali na dohodu, dnes pracujú načierno. To ste dosiahli takýmto, sekerou urobenou zmenou v dohodách pre rozmach čiernej práce.
My tie návrhy na to, aby nezamestnanosť nestúpala, ale klesala, podávame neustále, od samého začiatku, ako sa tu diskutuje o daňových zmenách, odvodových zmenách, Zákonníku práce. Preto varujeme pred tým smrteľným kokteilom, pretože varujeme pred nárastom nezamestnanosti. A neustále dávame návrhy, ako to zmeniť. Nemáme záujem na tom, aby rástla nezamestnanosť, a netešíme sa z toho, preto som dával aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som dával. A ja budem veľmi rád, keď budeme naozaj konštruktívni a keď sa budeme pozerať na to, čo je obsahom, a nie to, kto podáva tieto návrhy.
Ja myslím, že prvé signály tu nejaké zazneli. Tak držme sa toho a skúsme aj v tom aj pokračovať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.3.2013 14:03 - 14:05 hod.
Ľudovít KaníkA začnem tým, že keďže ja sa snažím naozaj v zložitých situáciách hľadať konštruktívne riešenia, tak potom sa sústredím na tie konštruktívne riešenia. A, Julo, také tie prestrelky nechám kľudne radšej na teba a to vybavím mimo mikrofónov.
Takže poďme k tým konštruktívnym riešeniam.
Ten Zákonník práce, ktorý pani poslankyňa Vaľová spomenula, ten náš Zákonník práce začal byť účinný 1....
A začnem tým, že keďže ja sa snažím naozaj v zložitých situáciách hľadať konštruktívne riešenia, tak potom sa sústredím na tie konštruktívne riešenia. A, Julo, také tie prestrelky nechám kľudne radšej na teba a to vybavím mimo mikrofónov.
Takže poďme k tým konštruktívnym riešeniam.
Ten Zákonník práce, ktorý pani poslankyňa Vaľová spomenula, ten náš Zákonník práce začal byť účinný 1. septembra 2011 a v októbri padla vláda. To si treba uvedomiť, takže z toho je jasne vidieť, koľko pôsobiť mohol a ako to vlastne fungovalo. A naozaj, keď si ho, keď si pozrieme a očistíme to od sezónnych vplyvov, lebo samozrejme, že v zime vždy o niečo nezamestnanosť vzrastie, tak vzrástla aj vtedy, alebo to práve sezónnymi vplyvmi. A to jediné obdobie, kedy na tej vzostupnej, na tej, kedy nezamestnanosť rastie a zamestnanosť klesá, to bolo obdobie, kedy stagnovala alebo dokonca zamestnanosť rástla a nezamestnanosť minimálne stagnovala. A dobre by sa to vyvíjalo, keby ste to nepokazili. Ale ste to pokazili.
Pán poslanec Jasaň, no, čo konkrétne? Tak my, ja som bol ministrom, keď vznikol zákon o kuratele, to znamená, pre tých mladých dospelých sme spravili to, že tie peniaze sa im tam sporia. To je naše dielo. To predtým nebolo, aby si len vedel. A teraz kritizujem to, že sa to minulo správnym účelom a že to treba napraviť. Pretože mnohokrát spravíte veľa vecí s dobrým úmyslom, ale prax ukáže, že niekde niekto to buď zneužil, alebo našiel škáročku, a preto každý výrobok, každý produkt treba zdokonaľovať, netreba mať klapky na očiach. Takže, áno, urobili sme pre tých mladých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 15.3.2013 13:25 - 13:54 hod.
Ľudovít KaníkMáme naozaj rekordne rastúcu nezamestnanosť. Ďalší mesiac ukáže pravdepodobne ďalší nárast nezamestnanosti. Máme zastavený rast HDP, stojíme na nule alebo tesne nad nulou. O hospodárskom raste teda môžeme len snívať. A reči o tom, ako úlohou alebo prioritou tejto vlády bude podporiť hospodársky rast, sa ukazujú v praxi ako utópia. Podnikateľská nálada v priemysle je historicky na, nie na bode mrazu, tak hlboko pod bodom mrazu, ako ešte nebola nikdy.
Dnes sme ukazovali na tlačovej konferencii graf, ktorý zachytáva vývin tohto ukazovateľa, a z neho jasne vidno, a nie je to jediný ukazovateľ, ktorý odráža ten reálny stav, že ekonomika a ukazovatele, a konkrétne tento ukazovateľ rástol, rástol systematicky až do roku 2006. Od roku 2006, t. j. ten pamätný rok, kedy vládu nad Slovenskom prevzala ľavica, reprezentovaná vládou Roberta Fica, začal tento ukazovateľ prudko padať dole. Zároveň s tým, samozrejme, vždy prudko rastie nezamestnanosť. Tento pokles, dramatický pokles dôvery podnikateľského, podnikateľov v priemysle sa na chvíľu zastavil, na chvíľočku, počas vlády Ivety Radičovej a opäť prudko padá dole, až je historicky v najhlbšom mínuse, odkedy je tento ukazovateľ na Slovensku meraný a zaznamenávaný. Už toto by malo byť obrovskou výstrahou pre všetkých, že ideme po zlej ceste, že treba zmeniť tú cestu, pretože tá cesta vedie nie do slepej uličky, ale rovno do priepasti.
Ďalším veľmi negatívnym javom alebo negatívnym ukazovateľom je to, že podľa správy Štatistického úradu, poslednej, po dvoch rokoch prestala rásť zamestnanosť. Nastal pokles zamestnanosti. To je ďalší veľký výkričník. Nielen nám rastie nezamestnanosť, ale klesá zamestnanosť, že niekedy môže dochádzať k situácii, že rastie nejakým tempom nezamestnanosť, ale zároveň rastie práve väčšinou pomalším, ale rastie zamestnanosť. Po dva roky predchádzajúce zamestnanosť rástla, teraz prvýkrát sa tento trend zlomil a zamestnanosť začala padať.
Všetko, jedno s druhým, svedčí o zlej hospodárskej politike súčasnej vlády. A keď my čakáme na to, ako na to vláda zareaguje, pretože vláda zodpovedá, má zodpovednosť za Slovensko a jedna strana, strana SMER, má zodpovednosť za to, ako sa ľuďom na Slovensku žije, tak veľa úsilia nevidíme. Keď sa pozrieme na program rokovania vlády, tak už druhý týždeň nevidím žiadne zásadné návrhy zákonov, s ktorými by vláda prichádzala. Sú to spravidla len také zotrvačné veci, ktoré pripravujú bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci, pracovníci ministerstva a ministri ich nosia do vlády, aby sa schvaľovali, ale nič zásadného. A teraz potrebujeme zásadné veci.
Nádejali sme sa, že zákon o službách zamestnanosti si tú ambíciu dá, keďže súvisí so zamestnanosťou, s jej podporou, alebo so zahataním rastu nezamestnanosti, že tam nájdeme jednak pochopenie týchto negatívnych procesov, ktoré prebiehajú, a nejaké nové nástroje, ktoré tam sú. Ale nič také tam nenachádzame. Skôr vidíme, že ten trend sa obracia k takému byrokratickému a úradníckemu vnímaniu tejto problematiky, dochádza k posilňovaniu subjektivity pri rozhodovaní, ktorá sa posúva na úroveň okresov, prenáša sa zodpovednosť na novo tvorené orgány alebo komisie, alebo skupiny ľudí, ktoré nie sú volené, ale budú menované, ktoré budú rozhodovať o nie malých peniazoch, o obrovských čiastkach, budú ich rozdeľovať a nikto nevie zaručiť, že budú rozhodovať objektívne, nestranne a zodpovedne. To je jeden z najvýraznejších prvkov tohto zákona.
Napriek tomu, že tento zákon má niekoľko nepriamych noviel, že novelizuje ďalšie zákony, tých nepriamych novelizácií ďalších zákonov je tam, až som dobre počítal, až šesť. Napriek tomu ani tam, aj keď tá možnosť bola, nevidíme žiadne výrazné zmeny. Nereaguje sa tam výrazným spôsobom na to, aby sme zabránili plytvaniu, ku ktorému dochádza pri čerpaní aktivačných prác alebo prostriedkov na aktivačné práce. Plné médiá, donedávna skoro na dennom poriadku, sú správ o tom, ako sa zneužívajú tieto prostriedky, ako sa formálne vykazujú aktivačné práce, ako tisíce nezamestnaných sú zaradení na aktivačné práce v malých obciach, ale keď tam príde sa na tvár činu, tak nikoho s lopatou, s hrabľami, s metlou nevidno, len obrovský bordel, ktorý je všade naokolo.
Je smutné, že novinári, redaktori a televízia musí na základe takýchto zrkadiel, ktoré nastavia tomu, ako sa šafári so štátnymi prostriedkami, vyvolať zmenu stavu, že zrazu sa behom týždňa, dvoch dokázala táto obec, resp. jej časť, osada, vyupratovať. A že zrazu sa tam aj začalo pracovať.
Kde boli pracovníci príslušných úradov, ktorí toto majú v náplni práce, ktorí majú na toto kompetencie, ktorí majú povinnosť dozerať na to, akým spôsobom sa vykonávajú tieto práce a akým spôsobom sa čerpajú tieto prostriedky? Nevidím tam žiadnu zmenu alebo veľmi malú. To je ďalšia nevyužitá príležitosť.
Takže nemáme dôvod na nejakú novú nádej, novú víziu, že aj po prijatí tohto zákona sa čokoľvek zmení k lepšiemu. Nič sa, žiaľbohu, k lepšiemu nezmení. Naopak, zmení sa k horšiemu. Ale keďže my vždy sa snažíme priniesť nejaké riešenie, nejaké vylepšenie, aby sme pomohli tej situácii, tak predkladám zároveň dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa nášho názoru by mohli prispieť k tomu, aby predsa len aspoň niečo alebo aspoň ďalšia malá zmena k dobrému nastala.
Prvý návrh sa zameriava na to, aby v rámci aktivačných prác, keďže ste sa rozhodli vyradiť z možnosti čerpať aktivačné práce alebo organizovať aktivačné práce v rámci dobrovoľníckej služby, aby mohli čerpať tieto, alebo organizovať tieto práce aj organizácie, ktoré sú vytvorené nie za účelom vytvárania zisku. Je mnoho takých organizácií, ktoré slúžia či už zdravotne postihnutým, alebo fungujú v tejto oblasti služieb pre takéto skupiny ľudí a takýchto pracovníkov vedeli využívať a využívali a dnes takú možnosť nemajú. Takže prejdem k samotnému textu.
V bode 1: za bod 140 sa vkladá nový bod 141, ktorý znie: V § 52 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:
"(12) Za aktivačnú činnosť podľa odseku 1 sa považujú aj menšie služby pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku a ktorej predmetom činnosti je
a) starostlivosť o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo poskytovanie verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akcií pre osoby podľa tohto ustanovenia,
b) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách a humanitárnej pomoci."
Ustanovenia 4 až 11 platia primerane.
Doterajšie odseky 12 až 13 sa prečíslujú na 13 až 14.
V odôvodnení uvádzame, že tento pozmeňujúci návrh je reakciou na vypustenie § 52a "Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby" zo zákona o službách zamestnanosti. Nestotožňujeme s odôvodnením vypustenia tohto príspevku, keďže by mohlo dochádzať k zamieňaniu dobrovoľníckej služby podľa § 52a s dobrovoľníckou činnosťou podľa zákona č. 406/2011 o dobrovoľníctve. Dobrovoľnícka služba podľa tohto zákona o službách zamestnanosti je forma aktivizácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti. Jej cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce. Naproti tomu zákon o dobrovoľníctve upravuje právne postavenie dobrovoľníka, pričom za dobrovoľníka je považovaná fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti. U dobrovoľníka sa nepredpokladá, že by potreboval získavať praktické skúsenosti potrebné k uplatneniu na trhu práce. Ide teda o dva rôzne účely.
Osoba, ktorá ako dlhodobo nezamestnaná má len minimálne príjmy, nebude mať záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretože jej prioritou je získať príjem. Aktivačnú činnosť nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, považujeme za nenahraditeľný nástroj zavádzania a udržania pracovných návykov tejto skupiny občanov. Tieto činnosti posilňujú aj pocit sebahodnoty, najmä u dlhodobo nezamestnaných s vyšším dosiahnutým vzdelaním, čo považujeme za prevenciu proti upadaniu do apatie nezamestnaného. Na druhej strane tento nástroj umožňoval organizáciám poskytovať aj veľmi dôležité, všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutných pre chod neziskovej organizácie, na ktoré i napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky iným spôsobom, napríklad sprievodcovská, predčitateľská služba pre nevidiacich a podobne.
Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť, pričom väčšina aktivačných pracovníkov si ešte v priebehu tejto činnosti, prípadne po jej ukončení našla nové stále zamestnanie. Preto ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú činnosti v zákone vymenované.
Toľko prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci sa zase zameriava na oblasť ľudí, ktorých voláme mladí dospelí, a sú to deti, ktoré odchádzajú z detských domovov. Je to nie malá skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická a ktorá je veľmi slabá alebo znevýhodnená pri uplatňovaní sa na trhu práce. Treba si uvedomiť, že štát vkladá nemalé prostriedky do každodennej prevádzky detských domovov a vynakladá nemalé prostriedky na každé dieťa, ktoré je v týchto detských domovoch, kým z neho vychová dospelého človeka. Títo ľudia získavajú počas tohto aj vzdelanie mnohokrát lepšie a kvalitnejšie vzhľadom k systematickosti prístupu ako osoby v marginalizovaných skupinách. Napriek tomu, vzhľadom k tomu, že nie sú dokonale pripravení a vytrénovaní na samostatný život, po odchode z detských domovov dochádza k tomu, že celá táto energia a finančné prostriedky vynakladané na tento účel vychádzajú nazmar, pretože títo ľudia sa nevedia uplatniť na trhu práce, nevedia rýchlo nájsť prostriedky. A dobrý úmysel, ktorý viedol pred niekoľkými rokmi k tomu, aby počas pobytu v detských domovoch sa týmto deťom na ich účtoch alebo vkladných knižkách akumulovali finančné prostriedky, sa obracia proti zámeru, pôvodnému zámeru zákonodarcu. Títo mladí dospelí odchádzajú z detských domovov s nie malou finančnou hotovosťou v ruke vzhľadom k možnostiam a k tomu, na čo boli dovtedy naučení a zvyknutí. Zákon hovorí o tom, že odchádzajú s hotovosťou, ktorá prevyšuje 1 000 euro.
A je veľmi smutným javom, že práve v tej chvíli sa zrazu po 18 rokoch ozýva biologická rodina, zrazu si spomenula na svojho potomka, ktorého predtým odložila v detskom domove na náklady štátu, a zrazu sa tu objaví milujúca rodina, ktorá vtiahne alebo pritiahne k sebe tohto mladého dospelého. Ale, žiaľbohu, len do doby, pokiaľ tieto prostriedky, ktoré si odnesie so sebou, sa neminú. A tieto prostriedky sa minú veľmi rýchlo. A opäť účel, na ktoré boli určené, na uľahčenie štartu do života, ale do života na vlastných nohách, nie do života takého, z akého toto dieťa vzišlo, do života v marginalizovaných skupinách alebo do života ako bezdomovec, alebo ako klient rôznych organizácií, ktoré sa starajú o takýchto ľudí, ale do života, kde človek pracuje, vybuduje si postupne svoje zázemie, svoju rodinu a stáva sa plnohodnotným členom spoločnosti.
Preto prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý mení túto filozofiu zásadným spôsobom. A mení ju takým spôsobom, že vytvára nový nástroj na trhu práce, nový aktívny nástroj, ktorý je určený pre, slúži na podporu zamestnávateľov, ktorí zamestnajú takéhoto človeka, mladého dospelého, a tieto peniaze, ich veľkú časť, podľa návrhu zákona 80 % z týchto peňazí, najprv presúva na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a z týchto zdrojov je potom financovaný príspevok pre zamestnávateľa, ktorý takéhoto človeka, mladého dospelého, zamestná po dobu najmenej jedného roka, príspevkom na úhradu odvodov spojených so zamestnávaním, spojeným so mzdovými nákladmi takéhoto človeka. 20 % zostáva stále ako hotovosť, ktorá je vyplatená danému mladému dospelému, aby nezostal úplne bez prostriedkov, ale som presvedčený, že toto je múdrejšie, racionálnejšie a viac smerujúce v prospech daného mladého dospelého opatrenie, pretože je zamerané na to, aby získal prácu, aby sme mu nedávali rybu, ktorú zje za jeden večer, ale aby sme mu do ruky dali tú povestnú udicu a aby tým pádom si začal zarábať na svoje živobytie sám, aby sa postavil na vlastné nohy, aby sa nevrátil do toho prostredia, ktoré ho vyvrhlo do prostredia detského domova.
Takže samotný text, a veľmi dávam do pozornosti túto myšlienku aj tento návrh pozmeňujúceho návrhu pánovi ministrovi. Ja si myslím, že urobili by sme veľmi dobre, keby sme sa na ňom naozaj všetci zhodli a podporili ho. Samotný text.
K čl. I. Za bod 132 sa dopĺňa nový bod 133: 133. Za § 50k sa dopĺňa nový § 50I, ktorý znie:
"§ 50l
Príspevok na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove
(1) Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi podľa odseku 2, ktorý prijme do pracovného pomeru mladého dospelého, ktorému bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove (ďalej len "mladý dospelý"), vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej na jeden rok.
(2) Za zamestnávateľa sa na účely tohto ustanovenia považuje
a) právnická osoba, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, a právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj,
b) právnická alebo fyzická osoba pôsobiaca na trhu práce najmenej jeden rok, ktorá zamestnáva najmenej jedného zamestnanca.
(3) Príspevok sa poskytuje mesačne počas prvého roku doby trvania pracovného pomeru vo výške sumy odvodov zamestnávateľa, najviac vo výške 150 euro mesačne.
(4) Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa mladý dospelý zamestná, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada.
(5) Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi."
Dopĺňa sa nový článok VI.
Článok VI: Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení č. 330/2007 Z. z. a č. 643/2007 Z. z., zákona č. 215/2008 Z. z., zákona č. 466/2008 Z. z., č. 317/2009 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 180/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 69 ods. 1 sa v poslednej vete vypúšťajú slová "osamostatnenia sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa formou príspevku na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove podľa osobitného predpisu slúžiaceho na úhradu odvodov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na pracovné miesto pre mladého dospelého".
2. § 69 odsek 2 znie:
"(2) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom miestne príslušného úradu, v ktorého obvode sa mladý dospelý zamestnal. Poskytuje ho zamestnávateľovi mladého dospelého na základe žiadosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu."
3. § 69 odsek 3 znie:
"(3) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého sa poskytuje najviac vo výške 15-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu a poskytne sa tak, že detský domov prevedie 80 % sumy príspevku na osobitnom účte mladého dospelého podľa § 65 ods. 8 tohto zákona Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a 20 % vyplatí v peňažnej forme mladému dospelému ku dňu jeho odchodu z detského domova."
4. V § 69 ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová "osamostatneniu sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa".
Odôvodnenie: Ročne opustí brány detských domovov len mizivé percento 25-ročných vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. Mnohí z nich boli prijatí do zariadenia už v útlom veku a do dosiahnutia veku plnoletosti sa im nepodarilo zabezpečiť náhradnú formu rodinnej starostlivosti. Týmto deťom je poskytovaná v zariadení celodenná starostlivosť pobytovou formou, prípadne v profesionálnych rodinách. Štát na túto starostlivosť poskytuje priemerne cca 9 až 10 707 eur na dieťa ročne. Nezanedbateľný je aj fakt úsilia a kvality náročnej práce personálu v zariadeniach venované týchto deťom podľa ich pobytu v zariadení. Aj napriek týmto faktom väčšina mladých dospelých opúšťa brány zariadenia a nie je pripravená na samostatný život a neuvedomuje si zodpovednosť za svoje konanie.
Poukazujeme na fakt, že cca 88 až 89 % detí v detských domovoch tvoria deti z marginalizovaných skupín. Je potrebné tiež poukázať na to, že ročne opúšťajú detské domovy rôzne typy osobností mladých dospelých. Pri odchode z detského domova dostáva mladý dospelý príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa, čo predstavuje výšku 15-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je v mnohých prípadoch motivujúce práve pre blízkych dieťaťa, ktorí sa paradoxne odrazu začnú zaujímať o jeho osobu a prejavia vôľu prijať ho medzi seba. Časť mladých dospelých opúšťajúcich detský domov rieši tak svoju situáciu návratom ku svojej biologickej rodine a ľahko sa dokáže prispôsobiť životu svojich blízkych.
Tento jednorazový finančný príspevok je zneužívaný a práve presadením tohto nástroja alebo zavedením dostávajú, sa dostáva do nesprávnych rúk. Zmenou tohto príspevku podľa nášho návrhu dostávajú mladí dospelí reálnu šancu uplatniť sa na trhu práce, čo z pohľadu systémového riešenia danej problematiky je výrazne dôležitejšie ako poskytnutie len jednorazového príspevku, ktorý sa veľmi ľahko a nezodpovedne utratí, a tak zostávajú títo ľudia bez finančných prostriedkov, ako aj iných prostriedkov potrebných pre ďalší život.
Pokúšam sa to skrátiť, keďže čas pokročil.
Z uvedeného je teda zrejmé, že túto cieľovú skupinu je možné považovať za štátom nedoriešenú a rizikovú z hľadiska fungovania v spoločnosti, ktorá je a ostáva pre štát výrazne zaťažujúca. Z praxe je tiež potrebné upozorniť, že v rokoch 2012 až 2016 opustí brány detských domovov veľmi vysoký počet mladých dospelých vzhľadom na vysoké počty detí žijúcich v súčasnom období v detských domovoch, narodených v rokoch ´92, ´93 až ´97. Toto opatrenie je preventívneho charakteru a vo svojom konečnom dôsledku bude navyše znamenať veľmi výrazné úspory, pretože štát nebude musieť vyplácať sociálne dávky, ktoré dnes vypláca mladým dospelým, ktorí sa neuplatnia na trhu práce, stávajú sa poberateľmi sociálnych dávok a všetkých ďalších súvisiacich nákladov, ktoré s takýmto sociálnym zabezpečením štát má.
Javí sa nám omnoho účelnejšie nasmerovať tieto finančné prostriedky na podporu zamestnania s tým, že sa vytvorí príspevok pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladého dospelého, a naakumulované finančné prostriedky sa z 80 % prevedú na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a poslúžia na krytie nákladov spojených s výplatou daného príspevku a v hotovosti sa mladému dospelému vyplatí 20 % z usporenej čiastky.
Toľko samotný príspevok. Niekedy treba aj päťkrát povedať. (Povedané s úsmevom.)
Čiže ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu.
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.3.2013 14:43 - 14:45 hod.
Ľudovít KaníkNapríklad aby sme sa dostali zasa k cestám I. triedy. Tá šesťdesiatšestka spomenutá v druhej otázke, ktorá ale nepríde zrejme na rad, ktorá je od Brezna cez Horehronie, je v hroznom stave a zároveň teda chcem využiť to a v doplňujúcej otázke sa spýtať, kedy a v akom rozsahu plánujete s touto cestou robiť niečo, opravy, rekonštrukcie.
Ale aby som nezabudol na to podstatné. Kde je problém v tom, že naozaj po každej zime na Slovensku fakt máme samé výtlky, samé diery? A stačí prejsť cez tie hranice do Rakúska a je jedno, na akej komunikácii sa nachádzame, či je to na diaľnici, na ceste I. triedy, na obecnej komunikácii, tie cesty sú kvalitné. A z tých údajov, ktoré všeobecne boli dostupné, náklady sú nižšie ako na Slovensku. Neviem tomu porozumieť.
Vystúpenie v rozprave 12.3.2013 15:03 - 15:17 hod.
Ľudovít KaníkAle nie je to tak. A na to by som chcel poukázať. Tu nejde len o to, že kto bude generálny prokurátor. Tu nejde o to, čo prezident chcel-nechcel, aké si našiel dôvody. Všetko spravidla v živote má nejaký svoj motív. Aj tu, keď sa pozrieme na širšie súvislosti, ten motív nájdeme. Čím je charakteristický stav úcty k právu dodržiavania právnych rámcov, čím je charakteristická úroveň právneho štátu na Slovensku? Momentálne tým, že sa veľmi často, niekedy až dennodenne, dozvedáme o ďalších kauzách, ktoré zaznejú v médiách, ale o ktorých sa občania nedozvedia nikdy, ako boli doriešené, ako boli vyšetrené, kto bol za ne potrestaný, pretože k ničomu takému nedochádza. Dozvedáme sa o tom, ako sú prichytení takpovediac priamo pri čine aktéri rôznych nelegálnych, nezákonných konaní, daňových podvodov a ako sú následne do 24 hodín alebo 48 hodín prepustení na základe rozhodnutia príslušného prokurátora. Dozvedáme sa o rôznych podozreniach, ktoré, skôr než sa začnú vyšetrovať, sú zastavené trestné stíhania vo veci, a tým pádom nie je možné došetriť veci, ktoré sa tu reálne stali, ktoré sa reálne udiali. Veď buďme konkrétni, aby som nehovoril len vo všeobecnosti.
Prečo bolo zastavené vyšetrovanie a trestné stíhanie vo veci nahrávky hlasu podobnému Ficovi? Tým istým prokurátorom, ktorý dnes, od ktorého očakávame vyšetrovanie kauzy Gorila, zastavené bez vysvetlenia. Komu to vyhovuje? Komu to nahráva? Komu to ženie vodu na mlyn? Sú to občania tejto krajiny, ktorí musia každodenne čeliť reálnemu životu? Mnohokrát žiť z ruky do úst, mnohokrát zažívať situácie, že prichádzajú o prácu, prichádzajú o zdroj svojho živobytia. A keď omeškajú v nejakej platbe čo len pár dní, za chvíľu im na dvere búcha exekútor. A títo bežní občania sú konfrontovaní s tým, že veľké kauzy, kde sa jedná o milióny, o desiatky, ba stovky miliónov, o veľké podozrenia zo zneužití právomocí politikov, verejných činiteľov, funkcionárov, tie sa nevyšetrujú. Tam sú vyšetrovania zastavené. A ja hovorím, že toto je tá podstata veci. Pre toto sa deje to, čo vyústilo dnes do debaty o podaní obžaloby na prezidenta.
Pretože tu naozaj nejde o to, či bude prokurátor ten alebo onen z hľadiska jeho mena, ale určite ide o to, či bude prokurátor ten alebo onen z hľadiska charakteru a schopnosti vykonávať túto funkciu. Ale pre niekoho tu ide o to, aby zabránil všetkými prostriedkami vymenovaniu takého človeka do funkcie generálneho prokurátora, ktorý nie je stranícky poistený. Ktorý nie je prokurátorom z rozhodnutia straníckej centrály. Ktorý nie je zaviazaný k tomu, aby poslúchal a aby vedel, čo vyšetrovať je možné a čo vyšetrovať možné nie je. Aby to nebol prokurátor, ktorý zabudne na to, že pred zákonom máme byť všetci rovní. O toto tu ide od samého začiatku.
A z toho priamo vyplýva, že sa tu niekto bojí a ten niekto je strana SMER, vládnuca strana SMER a jej predstavitelia, že prokurátor, ktorý by nebol pod kontrolou, ktorý by nebol z jej vôle a z jej veľkodušnosti alebo z jej rozhodnutia ustanovený do tejto funkcie, by bol rizikom, ako to už povedal jeden z mojich predrečníkov. Bol by rizikom pre túto stranu, pre jej poslancov, pre jej predstaviteľov, že by sa mohlo stať, že by kauzy minulosti, do ktorých sú títo predstavitelia namočení, boli nebodaj aj objektívne vyšetrené. A že by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať aj konzekvencie pre daných ľudí. Že by Slovensko zažilo aj to, že by niekto bol za svoje skutky, ktorých sa dopustil na základe moci, ktorá mu bola zverená, bol potrestaný. A takéto niečo tu vládna strana nechce dovoliť. Nechce ohroziť tú ilúziu, ktorú o sebe šíri, nechce dovoliť, aby sa ľudia dozvedeli, ako to bolo so 40 dkg salámy, spomínanej v kauze Gorila, ako to bolo so 40 mil. zohnanými vlastnou hlavou z kauzy nahrávky hlasu podobného Ficovi a ďalším a ďalším záležitostiam. Nechce dovoliť, aby boli dotiahnuté do konca daňové úniky, vyšetrovanie daňových únikov, kde došlo k únikom desiatok, stoviek miliónov eur na DPH a ďalších a ďalších veciach, o ktorých ani netušíme.
Pretože, ako som hovoril v rozprave ku správe Gorila, takých káuz a možno takých informácií a dôkazov, ktoré verejnosť ešte nepozná, sú možno celé stohy. A keby Generálna prokuratúra nebola pod kontrolou straníckej centrály, nebodaj by vyšli na svetlo božie, nebodaj by niekto musel čeliť vyšetrovaniu a rozhodovaniu súdu. Preto je tu taký boj o právny charakter tohto štátu. Preto je tu boj o to, ako vlastne bude obsadená prokuratúra, a preto je dôležité to, že prezident sa prepožičal na agenta, ktorý chráni záujmy jednej politickej strany, ktorá sa snaží brániť zákonu a právu v tom, aby bolo napĺňané. A tým deformuje právny štát a tým porušuje ústavu. Toto je podstata veci. Toto je to, o čo tu v skutočnosti kráča.
Žijeme v Slovenskej republike, ktorá je parlamentnou demokraciou. Prezident nie je monarcha. Prezident nie je absolutistický vládca a prezident nepožíva ani právomoci typické pre prezidentský systém. Prezident, nech je ním ktokoľvek, musí dodržiavať ústavu ako všetci občania tejto krajiny. A tá ústava mu niečo ukladá. A darmo sa to bude rôznymi gumovými obštrukciami, vysvetľovaniami, hraním sa na skrývačku rôzne demontovať a zakrývať, jednoducho prezident, pokiaľ nedodržuje ústavu, pokiaľ sa ju snaží obchádzať a dobiehať, pokiaľ bude namietať toľko zaujatosť sudcu, až nakoniec všetci budú namietnutí okrem tých, ktorí, dopredu mu je jasné, ako rozhodnú, tak nemôžeme hovoriť o právnom štáte. Nemôžeme hovoriť o tom, že máme prezidenta, ktorý si ctí a váži ústavu. A toto je problém. Pretože demokracia nebude demokraciou vtedy, keď bude rozhodovaním väčšiny bez ohľadu na názor menšiny. To nie je demokracia.
Demokracia je vtedy, keď existuje systém, ktorý má niekoľko inštitúcií, ktoré sa vzájomne kontrolujú, ktoré zabraňujú tomu, aby prevalcovaním väčšinou tu mohlo nastať akékoľvek bezprávie. Pretože väčšina vždy môže mať sklon k bezpráviu, keď podľahne zvodom svojej sily. Zvodom sily, ktorá spočíva dnes v 83 hlasoch, čiže 83 hlasov môže rozhodnúť o čomkoľvek, ale práve na to sú inštitúty demokracie, liberálnej demokracie, že je tu niekoľko pilierov moci. A prezident má stáť nad tým, má byť nezávislý. Ale takisto potrebujeme prokuratúru, ktorá je nezávislá od politických, straníckych hier a zápasov, potrebujeme súdnictvo, ktoré rozhoduje a nie odkladá rozhodnutia, súdnictvo, ktoré je nezávislé a ktoré si ctí zákon a ktoré takisto nie je nad zákonom. Toto všetko tu dnes nemáme. Preto Slovensko dnes nie je právnym štátom. Má obrovské defekty z hľadiska toho, čo by sme mohli považovať za právny štát.
A my tu každý deň vytvárame istú tradíciu. Istú tradíciu správania sa, ktorú budú nejakým spôsobom rozvíjať naši nasledovníci. Keď sa pri akomkoľvek závažnom, ale aj menej závažnom, hmm, závažnej alebo menej závažnej križovatke rozhodneme odbočiť nesprávnym smerom, vytvárame precedens. Keď prehliadneme to, čo som tu pomenoval, že tu niekto chce úmyselne dosiahnuť stav, kedy časť ľudí bude mať istotu, že budú beztrestní, nech by robili čokoľvek, a že sa vďaka tomu dosiahne dokonalé zakrytie akejkoľvek minulosti a akýchkoľvek skutkov z minulosti, robíme precedens, ktorý nás povedie a túto krajinu povedie do, nie do slepej uličky, do priepasti. Budeme sa vzďaľovať demokracii, budeme sa blížiť buď k anarchii, alebo tyranii, alebo k niečomu, čo by sme určite dnes nechceli.
Preto je veľmi dôležité, že dnes sa touto témou zaoberáme. To nie je samoúčelná vec, pretože z nejakého dôvodu nám nie je sympatický súčasný pán prezident. A nie je ani dôležité to, že veď tam už nebude dlho v tom kresle a nahradí ho niekto iný, dôležité je to preto, aby sme pomenovali, že žiaden prezident ani kedykoľvek v budúcnosti nemôže takto konať, nemôže takto zneužívať svoje postavenie, nemôže takto deformovať ústavu a vykladať si ju tak, ako mu vyhovuje. Pretože tým kladieme istý, istý stavebný kameň, na ktorom buď bude stáť, alebo na základe ktorého sa bude rozsýpať stavba, ktorú tu chceme vybudovať, a to je demokratická a slobodná spoločnosť, parlamentná demokracia, kde každý nájde svoje miesto, a ktorá nie je tyraniou a valcom väčšiny, ale naozaj hľadaním tých najlepších riešení pre všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.