Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, no máme tu dva zákony de facto. Takže najprv k tej stavebnej časti.
Ako som už povedal, keď sa tu objavil ten pozmeňovák, poslanecký pozmeňovák, svedčí to o naozaj nekvalitnej práci príslušného ministerstva, ktoré dodalo tento materiál na ministerstvo financií a svedčí to o neporiadku a neprofesionalite tejto vlády. Zopakujem to, čo som povedal vo faktickej poznámke vtedy. Hanbil by som sa na mieste premiéra, že tu poslankyňa Zmajkovičová musí prednášať 15 minút pozmeňujúce návrhy, ktoré pri normálnej štandardnej práci sa mali ocitnúť v texte novely. To je základný zárodok potom chýb, omylov, nezmyslov, ktoré vznikajú, na ktoré doplácajú ľudia. To, že a ešte by som k tomuto celku povedal, že rozdeľovať, rozdeľovať veci a poplatky na fyzické osoby a právnické osoby, to je relikt minulosti. To tu tak fungovalo naozaj za socíku, kedy bolo, že štátne podniky majú iné podmienky, občania majú iné podmienky. Potom bolo: zahraniční majú iné podmienky, domáci majú iné podmienky. Naozaj čistý relikt minulosti, ktorý nijako neviete logicky odôvodniť. A to, čo pani poslankyňa Vaľová hovorila naozaj s tým nemá nič spoločné, či niekto zaplatí o niečo viac, že či tam spraví niečo iné, ako na čo požiadal stavebné povolenie. A dokonca by som povedal, že ten nástroj v rukách je predsa požiadať o zmenu stavby pred dokončením, je opäť stavebné konanie, ktoré má predsa v rukách mesto. Nemusí to povoliť, nemusí s tým súhlasiť. Určite tie nástroje sú, ale zdôvodniť tak úplne nezmyselný a nelogický spôsob stanovenia poplatkov, to je naozaj mimo, účelovo.
Tiež sme sa v tej následnej diskusii, ktorá týmto bola takýmto predložením pozmeňováku vyvolaná, dozvedeli, že vlastne tieto poplatky nie sú ani rozpočtované, lebo ich nikto nevie presne odhadnúť a nikdy rozpočtované neboli. Tak vidíme, že toto je naozaj taký bonus k tomu rozpočtu a uvidíme, koľko pritečie, uvidíme, koľko sa vyberie. Ale to tiež nie je dobré takýmto spôsobom zaťažovať aj podnikateľskú sféru, aj obyvateľstvo a zároveň je to priznaním aj tej chyby na začiatku, ktorá sa stala. Nevidím na tom nič dobré, nič pozitívne a svedčí to o zlom prístupe k tvorbe legislatívy.
A teraz k tej druhej časti, k tomu hazardu. Toľko sa už o ňom porozprávalo, že už naozaj netreba ísť od Adama, ale dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad takouto súvislosťou. Máme tu vážny sociálny problém, najmä na východnom Slovensku, juhu stredoslovenského kraja alebo stredného Slovenska, máme tu oblasti s koncentrovanou chudobou, ktorá stále rastie. Máme tu obrovské komunity, ktoré fungujú len zo sociálnych dávok. Sociálny systém, tak ako je nastavený dnes, ich v tom podporuje. Sociálny systém je vlastne istým katalyzátorom alebo istým motorom rastu toho, aby tá chudoba bola stále väčšia a väčšia a početnejšia, pretože motivuje k tomu, aby sa ľudia správali tak, ako sa správajú. Aby nám rodili už deti a privádzali na svet deti, aby nijakým spôsobom neboli motivované k tomu, aby sa správali v normách, ktoré rešpektuje každá alebo väčšinová slušná spoločnosť. Keď prichádzajú návrhy na zmenu, ktoré by odstránili tento problém, sú odmietané zo strany vládnucej väčšiny. Sú zaznávané, odmietané. To znamená pokračuje tu proces rozrastania chudoby podporované za peniaze daňových poplatníkov. Jeden z veľkých alebo jeden z najväčších, možno najväčším žrútom týchto prostriedkov, ktoré by mali pomáhať ľuďom v zlom sociálnom postavení, ale vzhľadom k nastaveniu podporujú rast sociálnych odkázaných. Jeden z najväčších žrútov sú herne a hazard, jednoduchý automatový hazard, ktorý vôbec nemá koncentráciu v nejakých bohatých centrách. Žiadne Las Vegas ako v Amerike, kde sa zlietajú boháči, aby si vyhadzovali z kopýtka. Ale najväčší počet takýchto zariadení alebo takých herných automatov na jedného obyvateľa nájdete práve v tých najchudobnejších oblastiach. Práve preto, že tam rovno z pošty, kde sa vyzdvihnú sociálne dávky, sa ide rovno do herne, aby sa tam utápali a utrácali tieto peniaze, ktoré majú slúžiť na niečo úplne iné. Ku prospechu to slúži len tým prevádzkovateľom. A naozaj také mestečká ako Podolínec alebo Sabinov sú naozaj smutnými dôkazmi, ako tieto negatívne aspekty rast chudoby podporovaný zle nastaveným sociálnym systémom a podpora hazardu, ktorý vyciciava ešte aj od týchto ľudí peniaze, ako vzájomne v symbióze fungujú. Keď je tu po dlhom boji, keď je tu nastavená legislatíva, ktorá umožňuje tej slušnej väčšine, ktorú takýto spôsob existencie alebo legislatívy, ktorá vytvára takúto realitu, ktorá umožňuje im zabrániť takýmto negatívnym javom, keď sa podarí takýto zákon presadiť, tak prichádza vládny návrh zákona, ktorý to opäť vracia späť pod rôznymi zámienkami.
A teraz naozaj sa teraz spýtať: Koho zastupujete, tí, ktorí chcete hlasovať za zmiernenie reštrikcií voči takémuto typu hazardu? Lobby majiteľov herní? Sú tu asistenti poslancov, ktorí, podľa toho, čo sa tu rozpráva, prevádzkujú herne. A tí poslanci predkladajú pozmeňujúce návrhy, ktoré napomáhajú tomu, aby sa zákon zmäkčoval, aby pomáhali majiteľov herní. Však, pán poslanec Martvoň? Toto je to, čo je, čím je charakteristická sociálna demokracia? Toto je ten ľavicový prístup, ktorý vraj má ochraňovať slabých a nízkopríjmových? Však ich oberá týmto o peniaze. Podporuje chudobu zle nastaveným sociálnym systémom a bráni sa zubami nechtami, aby sa tu urobil v tomto smere poriadok a podporuje mäkký prístup ku hazardu, ktorý vyťahuje peniaze práve z vreciek tých najchudobnejších. Keby tie herne boli v Bratislave, v bohatých centrách, mne vôbec nevadí, ja som v tomto smere nie tak konzervatívne naladený ako možno niektorí moji kolegovia, ale ja vidím práve tie súvislosti, že tie herne, tie automatové herne sa koncentrujú práve tam, kde poblíž sú veľké komunity, osady odkázané na sociálne dávky a vytvárajú začarovaný kruh, špirálu narastania chudoby.
Takže, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste sa postavili pred voličov a vysvetlili im, a hlavne v tých oblastiach, ktoré sa toho dotýkajú, že koho tu záujmy sa hája a keby ste podporili všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu priniesli moji kolegovia a kolegyne, ktoré smerujú k tomu, aby sme neliberalizovali zákon o hazarde takým spôsobom, ktorý nás vráti tam, kde sme boli a kde sa občanom už podarilo nebyť, a to je, aby v malých mestečkách boli desiatky hracích automatov, ktoré privádzajú alebo zväčšujú chudobu a nešťastie tých ľudí, ktorí sú tými najjednoduchšími a najnižšie príjmovými. Ďakujem za pozornosť.