Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pokračujeme v tej náročnej debate o tom, ako čo najlepšie nastaviť dôchodkový systém tak, aby ľuďom pomáhal. Je to debata, ktorá sa tu s rôznymi prestávkami už vedie 10 rokov, vyše 10 rokov, odkedy sa tento systém začal pripravovať, pretvárať. A preto je dobré stále a znova, pretože stále sa interpretuje, či už motívy, alebo ciele, alebo súvislosti, nesprávne a vychádza to väčšinou z nepochopenia tej podstaty,...
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pokračujeme v tej náročnej debate o tom, ako čo najlepšie nastaviť dôchodkový systém tak, aby ľuďom pomáhal. Je to debata, ktorá sa tu s rôznymi prestávkami už vedie 10 rokov, vyše 10 rokov, odkedy sa tento systém začal pripravovať, pretvárať. A preto je dobré stále a znova, pretože stále sa interpretuje, či už motívy, alebo ciele, alebo súvislosti, nesprávne a vychádza to väčšinou z nepochopenia tej podstaty, vrátiť sa, vždy si povedať tie základné dôvody, základné parametre.
Druhý pilier je súčasť všeobecného dôchodkového systému. Nie je to doplnkový, nie je to dobrovoľný, nie je to systém na prilepšenie, nie je to sporenie, ktoré ľudia môžu robiť, keď majú nejaké prostriedky, ktoré im zvýšia. Nie je to životné poistenie, ktoré, kde si človek môže posielať peniaze celý život. Nie je to III. pilier, kde prispieva zamestnávateľ, ale je to úplne dobrovoľné. Ani iná forma investovania.
Je to sporenie, ktoré sa týka úplne všeobecnej populácie, to znamená aj vzdelaných, aj nevzdelaných. Ľudí, ktorí o investovaní niečo vedia, niečo rozumejú, ako to funguje, aj tých, čo vôbec tomu nerozumejú a ani nemusia tomu rozumieť. Pretože jedným z jeho hlavných atribútov je, že človek sporí bez toho - bez toho -, že by musel na to vynaložiť čo len jeden cent zo svojich zdrojov, ktoré by mal k dispozícii, ktoré by mohol minúť na iné účely. To je jeho jeden z hlavných plusov. To znamená, tým pádom má šancu dotknúť sa pozitívne celej populácie, aj tej časti obyvateľstva, tej nízko príjmovej, ktorá by v živote nenašla ani jedno prevyšujúce euro, ktoré by mohla odložiť niekde bokom, aby v starobe mala nejaký základ na svoje pokojné dožitie. To je jeho výhoda. Pretože na tom sa určite asi všetci zhodneme, nikdy nebude taká situácia, nielen v tejto krajine, v každej krajine, že všetci budú sa mať tak dobre a také vysoké príjmy, že bez problémov si odložia časť svojich príjmov bokom, aby sporili na dôchodok. Takéto dobrovoľné dopĺňanie si zdrojov sa bude vždy týkať len časti populácie, tej bohatšej a zároveň aj uvedomelejšej, ktorá je schopná vidieť dopredu, ktorá uvažuje o tom, čo bude za 30, 40 rokov. A to je vždy menšina.
Ale ambíciou dobrého dôchodkového systému je, aby pokrýval celú populáciu, aby poskytoval zabezpečenie v starobe pre ľudí bez výnimky, bohatých, chudobnejších, aj tých úplne chudobných, múdrych, vzdelaných, aj tých jednoduchších a menej vzdelanejších.
Na Slovensku pre toto vznikal II. pilier, pretože chceme zabezpečiť ľuďom dobré životné podmienky v starobe a zároveň zmena demografickej situácie a vývoja, ktorá je dlhodobým javom, ktorý tiež už nikto nespochybňuje, spôsobila, že priebežný spôsob financovania dôchodkov je neudržateľný, je neufinancovateľný bez výrazných dotácií.
Na to oponenti často povedia, že štát vždy bude dotovať, pretože vždy má povinnosť postarať sa o svojich občanov. Vždy teda bude dotovať tento systém. Áno, súhlasím, ale otázka je, v akej miere si to štát bude môcť dovoliť. Vždy sú nejaké hranice, kde to už narazí a naráža na problémy, pretože je tam potrebné dodať istý objem, nemalý, finančných zdrojov každý rok do priebežného systému, tá potreba stále rastie a štát musí tieto peniaze buď vyčleniť z daňových príjmov, to znamená, zobrať ich najprv ľuďom na daniach, keby nemusel, možno by mohol znížiť dane, alebo ochudobniť iné oblasti verejného záujmu o to, aby tie peniaze mohol použiť tam, či už je to zdravotníctvo, školstvo, kultúra, výstavba ciest, čokoľvek, sociálne veci. Jednoducho tých verejných záujmov, kde treba dávať peniaze, je, samozrejme, celý rad. A ten štát, keď musí miliardy vyčleniť a poslať ich na financovanie a sanovanie dôchodkov, aby bolo na vyplácanie dôchodkov, tak, samozrejme, nemôže tie peniaze použiť tam, kde by inak chcel. Keď to nespraví z daňových príjmov, tak skade zoberie tie peniaze? No požičia si. Požičia si a zadlží sa. A to zadlžovanie rastie, rastie, rastie. Veď toto je jeden z veľmi dôležitých a významných zdrojov prehnaného zadlžovania sa k Európe, ktoré viedlo až ku situácii, aká je v Grécku, Portugalsku, nie je jediná, ale jedna z veľmi dôležitých a významných, kde štát musí zabezpečovať a veľkú časť svojho HDP používať na financovanie dôchodkov.
Takže zľahčovať túto tému, že, a, veď to štát vždy zaplatí, je to nezodpovedné, pretože vždy sú niekde hranice, kedy to narazí na problém, že už sa nedá alebo niekde inde budeme mať prúser. Jednoducho už to nezvládneme. Preto úlohou strážcov udržateľnosti dôchodkového systému, ministrov, ktorí to majú na starosti, je hľadať cesty, ako na jednej strane zabezpečovať čo najlepšie zabezpečovanie ľudí v starobe a zároveň takým spôsobom to zabezpečovať, aby na to boli finančné zdroje, aby to nebolo naviazané len na to, že daj, daj, daj, minister financií, mňa nezaujíma skade, zožeň, daj mi, lebo potrebujem. To sa nedá jednoducho.
A z tohto titulu, z tohto dôvodu nielen u nás na Slovensku, ale všade sa začali hľadať alternatívy zabezpečenia ľudí na dôchodku a tou jedinou alternatívou, a to sa už tým štáty zaoberajú viac než 30 rokov, je preklopenie, vystriedanie priebežného systému financovania sporením si na vlastný účet. Najprv to išlo cez doplnkové dobrovoľné formy, že viem, budem mať nízky štátny dôchodok, pretože ten sa musí stále znižovať a bude to stále úbohejšie a úbohejšie, až z toho možno raz bude len nejaká sociálna dávka, a keď teda nechcem trieť biedu na starosť, tak si musím niekde odkladať a sporiť. Ale tu to naráža na ten problém, ktorý som už pomenoval, že to si nikdy nebude môcť dovoliť každý. Bližšia košeľa ako kabát, sa vraví. A jednoducho, keď máte nízky príjem, alebo nie vysoký, no tak ste radi, že prežijete od výplaty k výplate, nieto ešte, aby ste si odkladali na dôchodok a čo bude o 30 rokov a už vôbec nie, aby ste špekulovali, kde tie peniaze čo najrozumnejšie zhodnotiť.
Vtedy prišla myšlienka všeobecného sporenia, ktoré je zabezpečované tým, že časť prostriedkov, ktoré ľudia tak či tak musia platiť do sociálneho systému, sa odčlení a stane ich osobným majetkom. Stane sa ich príjmom, ktorý nie je disponibilný, ale je ich vlastníctvom a tento príjem je investovaný, na základe investovania sa zhodnocuje a vďaka tomuto zhodnocovaniu v konečnom dôsledku po dlhej dobe násobne jeho hodnota vzrastá. Nie je to súčet odvedených príspevkov, ale sú to odvedené príspevky mnohonásobne zvýšené práve reinvestovanými výnosmi, ktoré v tomto systéme sú. A tieto vďaka týmto reinvestovaným výnosom a opätovnému zhodnocovaniu sa dosahuje to, že takto uložené prostriedky počas dlhej doby dokážu vyrovnať to, čo poskytuje I. pilier na základe dotácie, na základe toho, že je dotovaný, že nie je samofinancovaný, ale bez potreby dotácií. Tá dotácia, tú dotáciu, obrazne povedané, zabezpečuje kapitálový trh. Výnosy z kapitálového trhu z celého sveta zabezpečujú dotáciu pre tento systém tak, aby príjem z II. piliera v pomere k tým čiastkam, ktoré sa tam odvedú, bol taký a vyšší, ako je dotovaný príjem z I. piliera, kde sa na to všetci skladáme a dotácia stále rastie a rastie, až narazí na stenu neudržateľnosti. Toto je podstata veci.
A preto keď teraz otvárame II. pilier, alebo vláda otvára II. pilier a hovorí, že tým dôvodom je to, že došlo k tomu, že ľudia v súčte, alebo ktorí sú v kombinovanom systéme v I. aj v II. pilieri, majú nižší dôchodok ako tí, ktorí sú len v I. pilieri, tak za prvé nerieši tento problém, že ten dôchodok je nižší. Vôbec ho nerieši, nijakým spôsobom. Aj po otvorení tohto piliera sa situácia, pretože žiaden iný pozmeňovací návrh neprišiel, nezmení. Tí ľudia stále, aj keď ten systém nenapravíme, nezmeníme, budú mať nižší.
Otázka je, prečo k tomu došlo. A odpoveď je jednoduchá. Došlo k tomu preto, lebo sa zmenili pôvodné nastavenia. Pôvodné nastavenia v I. pilieri, ktorý bol plne zásluhový a tým pádom tam nebola dotácia nízkopríjmovej zložky občanov od strednej vrstvy a vyššej, ktorá dotuje ich dôchodky, a pretože sa počítalo logicky a racionálne s tým, že tento pilier musí byť postupne redukovaný, aby jeho udržateľnosť bola nastavená. A viem, že všetci sa zhodujeme v tom, aj sprava, aj zľava, že v budúcnosti k tomu postupne jemne a citlivo musí dôjsť. Je to proste nevyhnutné. Kedy to bude? To je otázka politickej vôle. Ale to, že to bude, to je stopercentne isté.
Došlo k tomu preto, lebo II. pilier bol legislatívnymi zmenami poškodzovaný, znemožnené mu bolo vytvárať to, čo je pre neho bytostne dôležité - výnosy, a stal sa len skladaním jednotlivých príspevkov na hromadu s malým výnosom, pretože ináč to nebolo možné, zákon to znemožnil a tieto deformácie pretrvávali po väčšinu toho 10-ročného obdobia, ktoré máme za sebou. No a keďže tie deformácie boli odstránené len pred ani nie dvoma rokmi, tie rany, ktoré boli takto spôsobené, sa nestihli zaceliť. Zaceľujú sa teraz tými výnosmi, ktoré sú dosahované na kapitálových trhoch v prospech ľudí, ktorí majú svoje osobné účty.
Znova to zopakujem, tieto výnosy v negarantovaných fondoch dosahujú od 7 až po 20 %, podľa toho, či sú to zmiešané, akciové alebo indexové fondy. Keby nebolo deformácií, zásahov, ktoré poškodili tento systém, nie možno takéto úžasné, ale veľmi slušné výnosy na úrovni možno 5-6 % v priemere sa dali dosahovať už veľmi, veľmi dlhý čas. A otázku rozdielnej výšky dôchodkov z kombinovaného systému a z jednopilierového systému by sme tu vôbec nemali.
Dnes otváraním systému sa len umožní, aby tí, ktorým už čas nedáva príležitosť, aby sa tá rana zacelila úplne, aby tí mohli zo systému vystúpiť a vstúpiť len do I. piliera, ktorý je plne dotovaný a ktorý je dotovaný zhruba 30 %. Vďaka tomu a vďaka tej dotácii budú mať vyšší dôchodok, ako keby boli v dvojpilierovom systéme. Ale uvedomme si, že keby hypoteticky tá dotácia neexistovala, tak už dnes je dvojpilierový systém podstatne výnosnejší, súčet I. a II. piliera, a dôchodky by boli vyššie ako len ten z jednopilierového. To treba mať vždy na pamäti, že sa to deje len na základe dotácie, ktorú musíme do tohto systému stále vkladať a ktorá rastie, ktorá neni stabilná, neni zafixovaná, neklesá, ale, naopak, veľmi dynamicky rastie.
A teraz sa pozrime najprv na porovnanie, čo to znamená pre verejné financie, lebo aj to je dôležitý aspekt. Je dôležitý osobný aspekt, aký to má dopad na jednotlivca, ale veľmi dôležitý je aspekt dopadu na verejné financie a do budúcna. Lebo mali by sme sa správať zodpovedne aj pre budúce vlády, ktoré tu budú nie o štyri, ale o desať, pätnásť, dvadsať rokov.
Keď si položíme otázku, čo je náročnejšie vyfinancovať pre verejné financie? Dôchodok človeka, ktorý je v jednopilierovom systéme naplno alebo dôchodok človeka, ktorý je v obidvoch pilieroch? Ak nepoznáte odpoveď, ja vám ju jednoducho poviem. Určite je drahšie pre štát, pre verejné financie, keď je človek len v jednom pilieri, v I. pilieri. Tam musí byť jeho dôchodok plne dotovaný. Keď je ten človek istou časťou svojich odvodov, a tým pádom aj nárokov, ktoré v dôchodku má voči systému v II. pilieri, tak o to je lacnejší pre štát. O to menej dotácie treba venovať na zabezpečenie jeho dôchodku. To znamená, pobyt ľudí v čo najväčšom množstve v II. pilieri a v I. pilieri, lebo ináč sa nedá, nedá sa byť len v II. pilieri, musí to byť vždy v obidvoch pilieroch, je pre verejné financie prospešné. Aj keď to spôsobuje, samozrejme, v tom prechodnom období nároky na zabezpečovanie prefinancovania tohto systému.
Dneska sa nenájde odborník, ktorý by povedal, že II. pilier je neužitočný, že II. pilier je zlý, že II. pilier je zbytočný. Môžme diskutovať o parametroch, nastaveniach, detailoch, ale nenájdete odborníka, ktorý sa touto oblasťou zaoberá a vyzná sa v nej, že by povedal, že II. pilier je zbytočný a nebodaj škodlivý. To naozaj nenájdete. A keď ho nájdete, tak ho doveďte ukázať a, neviem, padnem na zadok.
To znamená, drahšie pre štát je financovať tých ľudí, ktorí sú len v I. pilieri. Pre nich je to momentálne, pre istú časť, výhodnejšie, pretože poberajú práve túto dotáciu.
A teraz sa dostávam k tomu návrhu, ktorý chcem predniesť. Aj z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky sú si všetci občania z hľadiska práv rovní. Nemôže existovať skupina ľudí, ktorí bez toho, aby vlastným pričinením k tomu prispeli, na základe rovnakých predpokladov mali rozdielne práva. V tomto ohľade rozdielnu výšku dôchodku, to znamená, aby jedni mali nižší dôchodok len preto, že sú v dvojpilierovom kombinovanom systéme, pričom oni vlastne odľahčili štát od záväzkov, oni ušetrili štátu istý objem peňazí, každý inak, podľa výšky svojho príjmu, podľa toho, ako dlho je v tom systéme alebo bude zapojený, a čím dlhšie, tým viac, ale šetria štátu financie, znižujú potrebu dotácií a odmenení by mali byť tým, že ich dôchodok bude nižší ako toho, kto je len v I. pilieri a je náročnejší na dotáciu a financovanie z hľadiska štátu. A navyše, keď to bolo spôsobené faktormi, za ktoré tento človek vôbec nemôže. Veď tí ľudia nemôžu za to, že sa tu viedla skoro desať rokov ideologická vojna proti II. pilieru. Že sa tu prijímala legislatíva od pása, kde napríklad jeden parameter 60 mesiacov sa razom škrtnutím pera nuly zmenil na 6 mesiacov! A toto potom absolútne zničilo výnosovosť v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Tí ľudia za to môžu?
Nemôžme z ľudí robiť rukojemníkov našej politiky. Nemôžme im povedať, že tak vám treba z pohľadu poslanca SMER-u alebo ministra za SMER, ja som vám hovoril, že máte vystúpiť, a štyrikrát alebo trikrát sme doteraz otvorili systém, mali ste vystúpiť, a keď nie, tak vám treba, trpte! Toto nemôže povedať politik. Tí ľudia za to nemôžu.
Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby sme takúto situáciu nepripustili a takúto situáciu odstránili, pretože až by sme to neurobili, tak som presvedčený, že sa dostávame do rozporu s ústavou a že po prípadnom podaní na Ústavný súd by Ústavný súd aj v tomto duchu konal.
Aké je riešenie? Je vôbec riešenie tejto situácie? Áno, je. Áno, je a nie je jedno, nie je zložité, je dokonca veľmi jednoduché. Vychádza z tých atribútov, ktoré som už spomínal, že verejné financie "trpia" viac, keď musia financovať príliš veľké množstvo ľudí len z I. piliera. Keď obrovské množstvo ľudí sú len v I. pilieri a, naopak, odľahčuje sa verejným financiám, keď čo najväčšia časť ľudí je aj v II. pilieri.
Máme tu istý mechanizmus, ktorý je zakódovaný v systéme, dôchodkovom systéme od samého začiatku. Okrem platby do fondov starobného dôchodkového poistenia a sporenia tu máme aj iné fondy. Jeden z nich je rezervný fond solidarity. Viackrát som tu už dneska spomínal, ale ja ho spomeniem v inej súvislosti. Všetci do tohto fondu platia 4,75 %. Aj tí, ktorí sú len v I. pilieri, aj tí, ktorí sú v obidvoch pilieroch. Avšak tí, ktorí sú len v I. pilieri, sú poberateľmi benefitov z toho, že tento fond sa napĺňa týmito príspevkami, pretože v prvom rade z tohto fondu je sanovaný deficit, ktorý je v I. pilieri realitou. Časť je spôsobená tým, že sa časť prostriedkov odvádza na súkromné účty sporiteľov, ale veľká časť je spôsobená a tá rozhodujúca časť je spôsobená demografiou, že jednoducho ten systém je neufinancovateľný z vlastných zdrojov. Títo ľudí, ktorí sú len v I. pilieri, dlhé roky poberali, vlastne zhltli ich dôchodky celý tento fond každoročne. Nestačilo, samozrejme, dopĺňa sa to prebytkami iných fondov a nakoniec aj tak musí nastúpiť ešte dotácia z daňových zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Tí ľudia, ktorí sú aj v II. pilieri a teraz idú prvýkrát do dôchodku, podľa súčasne platnej legislatívy by z tohto nemali vôbec nič. Platia, ale nedostávajú. Iní tiež platia, ale aj dostávajú ešte aj peniaze tých, ktorí nedostávajú. Jasná disproporcia, jasná diskriminácia, jasná nerovnováha.
Najprv poviem, prečo si nemyslím, že je schodná cesta, ktorá sa tu už prezentovala a je v pozmeňujúcom návrhu Ivana Švejnu, aj mnohokrát o nej rozpráva, a to preto, lebo rezervný fond solidarity napriek tomu, že dnes sa použil zatiaľ iba na krytie deficitu I. piliera, má vo svojom vymedzení širšie poslanie. Pozrite si do zákona a nájdete tam, že tento fond má slúžiť predovšetkým ako rezervný fond v prípade škody spôsobenej nelegálnym konaním. Som presvedčený, že to nenastane, lebo už pri nastavovaní sme si dávali naozaj na bezpečnosť obrovský pozor a to stále pretrváva a ukazuje sa, že naozaj v tomto žiadne reálne riziká zatiaľ nehrozia, ale má toto určenie, aby keby nebodaj sa také niečo stalo, aby v prvom rade tá škoda bola hradená z tejto rezervy. To znamená, je to rezerva, to nemôže byť započítané na sociálne poistenie a zvýšené o to sociálne poistenie a nárok na dôchodok. Lebo keby k tej škode došlo, z čoho sa bude hradiť? Z poistenia? To nedáva logiku. To sa predsa musí hradiť z rezervy predovšetkým. Takže preto je tento fond braný ako rezerva.
A teraz prichádza to, ako môže pomôcť tým ľuďom, ktorí vplyvom týchto ideologických a politických bojov vlastne sa stali obeťami. Medzi ich dôchodkami z I. piliera a z kombinovaného u istej časti obyvateľstva po istú dobu bude vznikať rozdiel. Prečo by sme nemali tento rozdiel uhradiť práve z rezervného fondu solidarity, prečo by sme nemali zvýšiť dôchodok vymeraný Sociálnou poisťovňou o túto malú čiastku, ktorá tvorí len pár percent z vymeraného dôchodku, tak, aby medzi týmito dvoma skupinami ľudí nebol žiaden rozdiel, aby nikto netratil ani cent. Toto je spravodlivé. A tak ako tí, ktorí doteraz tú dotáciu poberali na svoje dôchodky a spotrebovávali, tak dnes len malú časť tej dotácie by získali aj budúci, časť budúcich dôchodcov, ktorí budú poberať dôchodok z II. piliera.
Znova zdôrazňujem, že sa jedná len o malú časť. Keby sme si to tak prirovnali, tak predstavte si, že máte jednu skupinu, ktorá je len v I. pilieri, dostáva tú 30-percentnú dotáciu, a to je 100 % ako keby. A teraz druhú skupinu, kde majú časť dôchodku z I. piliera a časť dôchodku z II. piliera a k tomu II. pilieru, lebo je tam nejaký rozdiel, treba niečo pridať, nejakých pár eur. Tak oni oproti tým 100 %, ktoré poberá ten človek v I. pilieri, aj tak budú poberať len nejakú časť z tých 100 %. Časť sa viaže na ich dôchodok z I. piliera, to je povedzme 70 %, a potom bude treba možno doplatiť 3, 5, 6 %, aby sa vyrovnal ten rozdiel, ktorý tak vzniká. Stále budú pre verejné financie lacnejšími klientami a stále to bude pre udržateľnosť tohto systému lepšie a odstránime akýkoľvek pocit krivdy, nespravodlivosti.
Pretože, teraz trošku do politickej roviny sa prenesiem, dámy a páni, myslíte si, že ten jednoduchý človek, keď bude s tou situáciou konfrontovaný, že tam vyhráte, keď poviete, to Kaník tým, že zaviedol II. pilier? Alebo jednoducho ten človek povie, že to je úplne jedno, všetci ste tam rovnakí, ja mám nižší dôchodok ako môj sused, ktorý má tie isté príjmy alebo fungoval takisto ako ja. Takže myslím si, že viete, že to tak je, a preto si myslím, že by sme mali naozaj racionálne a zmysluplne k tomu pristúpiť takýmto spôsobom.
A uzavriem to teda veľmi jednoducho. Novelizovať zákon a zmeniť zákon tak, aby v prípade, že súčet dôchodkov z I. a II. piliera bude nižší ako len z prvého, aby tento rozdiel bol doplnený z rezervného fondu.
A v tomto duchu predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Bod 1. V čl. II sa pred doterajší text vkladá nový bod 1 a 2, ktoré znejú:
1. Za § 66 sa vkladá § 66a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 66a
Doplatenie starobného dôchodku
Ak súčet sumy starobného dôchodku, na ktorého výplatu vznikol nárok, nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a zníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a sumy vyplácaného doživotného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, je nižší ako suma starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a nezníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, suma starobného dôchodku sa zvýši o sumu, ktorá sa rovná rozdielu sumy starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a nezníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a súčtu súm starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a zníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a sumy vyplácaného doživotného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu."
2. V § 167 ods. 1 sa za slovami "prostriedkov v príslušnom základnom fonde" vkladajú slová "na doplatenie starobného dôchodku podľa § 66a".
Doterajší text v čl. II sa primerane označí ako novelizačný bod.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa v úvodnej vete v čl. II slovo "dopĺňa" nahrádza slovami "mení a dopĺňa" a v názve vládneho návrhu zákona sa slovo "dopĺňajú" nahrádza slovami "menia a dopĺňajú".
Odôvodnenie: Občania zúčastnení vo všeobecnom dôchodkovom systéme, ktorého rovnocennou súčasťou je I. aj II. pilier, sú si podľa Ústavy Slovenskej republiky rovní z hľadiska práv a nemožno ich diskriminovať. Preto ak nastane situácia vplyvom vonkajších faktorov, na ktorú účastníci dôchodkového systému nemajú vplyv, a vyjde rôzna výška dôchodku pre účastníkov dvojpilierového systému oproti účastníkom výlučne jednopilierového systému, je potrebné tento rozdiel aplikovaním princípu solidarity dorovnať.
Vzhľadom k tomu, že vznik tohto rozdielu je prechodného charakteru a postupnými zmenami v I. pilieri a zhodnocovaním prostriedkov v II. pilieri bude postupne zanikať, je možné na účely dotovania tohto rozdielu použiť zdroje rezervného fondu solidarity. Doteraz čerpajú tieto zdroje len účastníci I. piliera napriek tomu, že do tohto fondu platia povinne odvod všetci účastníci dôchodkového systému. Je preto objektívne a spravodlivé a nediskriminačné umožniť aj účastníkom kombinovaného dvojpilierového dôchodkového systému, aby v prípade potreby mohli čerpať zdroje z tohto rezervného fondu.
Z hľadiska dopadu na verejné financie je to výhodnejšie riešenie, ako masívny presun sporiteľov výlučne do I. piliera, nakoľko by sa tým zároveň preniesol na Sociálnu poisťovňu veľký objem záväzkov na vyplácanie dôchodkov týmto presunutým bývalým sporiteľom, čo by už v blízkej budúcnosti výrazne prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne a ďalej a viac ohrozilo udržateľnosť vyplácania dôchodkov.
Doložím ešte jeden argument, ktorý pravdepodobne zaznie, lebo som ho už počul, že sa tu jedná o socializáciu strát. V žiadnom prípade nie. Pretože o nejakej socializácii strát by sme mohli hovoriť vtedy, kedy by sme tu mali nedotovaný systém, nedotovaný I. pilier, ktorý by žil na základe tých príspevkov, ktoré sa vyberú, ktoré zároveň potom vypláca. Ale tým, že je dotovaný, tak tu máme stratu socializovanú, ktorú každoročne dotujeme. To je socializácia straty, pretože všetci sa skladáme na stratu, ktorú tento pilier produkuje, a tá strata sa stále zväčšuje a zväčšuje.
Naopak, takýmto spôsobom zabezpečujeme odstránenie hroziacej diskriminácie a vyrovnanie podmienok pre týchto ľudí, pričom stále na tom verejné financie získavajú viac, ako keby sme tých ľudí, hypoteticky všetkých, presunuli do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
