Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.3.2015 o 18:15 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.3.2015 18:15 - 18:17 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Najprv na vysvetlenie k tomu úvodu, lebo to nebolo správne pochopené, že navrhujem minimálny dôchodok už po 15 rokoch. To, čo ja navrhujem, je, aby v tom systéme, ktorý je dnes funkčný a bude aj naďalej pre ľudí, ktorí odpracovali menej ako 30 rokov, sme už nepožadovali, aby išli podať ďalšiu žiadosť o dávku v hmotnej núdzi na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a aby sme týchto ľudí nepodrobovali majetkovému testovaniu ako skupinu posudzovaných osôb. Lebo takejto procedúre nebudú podrobovaní tí, ktorí tých 30 rokov odpracovali a ešte dostávajú bonus zvýšenou sumou.
Takže len by sa to zjednodušilo pre týchto ľudí, bolo by to omnoho príjemnejšie a hlavne boli by to rovnaké nároky na posudzovanie tých jednotlivcov. Ale ich dôchodky alebo ich dôchodkový príjem by bol tak, ako je dnes, tvorený dôchodkom, na ktorý si zarobili po 20 rokoch napríklad, plus primeraná suma cez sociálnu dávku, akurát by to vyplácala Sociálna poisťovňa.
To som ja mal v pláne už dávno-pradávno, no ale už som ja nemal tie možnosti, aby som to mohol realizovať. A keď sme to rozbiehali, tak vtedy sme, samozrejme, nestihli všetky tie nuansy technické urobiť. Aj pred 10 rokmi ani autá nemali toľko airbagov ako dnes, to je jednoducho vývoj, ktorý musí ísť.
A tiež by som chcel podporiť ten argument, ktorý si povedal, že tu pri zavedení minimálneho dôchodku naozaj v istom intervale vzniká rovnostárstvo, pretože ľudia s rôznymi výškami príjmov aj s rôznymi dobami práce nad 30 rokov dostanú rovnaký dôchodok. Čo neni celkom kóšer a je to následok toho, že všetkým sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.3.2015 17:34 - 17:58 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, prišiel do parlamentu ten dlho avizovaný, očakávaný a ako súčasť aj volebného programu strany SMER dopredu ohlasovaný minimálny dôchodok... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás. Páni poslanci, vystupuje pán poslanec k významnému zákonu, poprosím vás, venujte pozornosť mu.
Nech sa páči, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Ďakujem. Áno, je to významný zákon, ako povedala pani podpredsedníčka, a to treba nechať, pretože vždy, keď sa jedná o dôchodkoch, či už sa jedná o I., alebo II. pilier, vždy je to významné, lebo sa to dotýka veľkého množstva ľudí.
Tento návrh, toto zdanlivé nóvum, aj keď vysvetlím, že to je naozaj len zdanlivé nóvum, pretože je to inovácia existujúceho stavu, aj keď očakávaná a nie vo všetkom zlá, naväzuje na nejaký stav, ktorý tu máme, ale bude sa dotýkať asi len 7 % ľudí. To je taká prvá informácia, ktorú by som chcel aj verejnosti povedať, že ten marketing, ktorý je okolo toho spustený, vytvára dojem, ako keby sa tu totálne prestavil dôchodkový systém a zrazu tu nastanú istoty pre obrovské množstvá ľudí. No tak realita je taká, že táto zmena sa dotkne zhruba 7 % ľudí.
Povedzme si najprv, či dnes je situácia dramaticky odlišná oproti navrhovanému stavu, alebo nie. O potrebe minimálneho dôchodku sa debatovalo vari od spustenia reformy pred 10 rokmi. A napriek tomu, že ja som to miliónkrát komentoval a vysvetľoval, tak prevláda ako keby tá túžba po tom, čo chceme, aby bolo, prevážila nad tým, čo naozaj je. Pocit, že minimálny dôchodok nie je a je potrebné ho zaviesť.
Pravda je taká, že síce de iure neni nazvané nič minimálnym dôchodkom, to, čo v zákone dnes je, ale existuje tu už 10 rokov, môžme to nazvať minimálny dôchodkový príjem plne individualizovaný na každého jedného poistenca, závislý od toho, ako dlho pracoval, ako dlho bol poistený a aký dosiahol príjem počas svojho aktívneho života. A od toho sa potom odvíja aj jeho dôchodok.
Vysvetlím, ako to je a ako je to veľmi logicky vystavané a logicky nastavené tak, aby naozaj každý mal plne zohľadnenú svoju pracovnú aktivitu a aby nikto nebol na tom horšie, pokiaľ bol zamestnaný a splnil ten základný limit, že minimálne 15 rokov bol poistený, aby jeho príjem bol vyšší ako človeka, ktorý nepracoval, ktorý celý život bol buď nezamestnaný, alebo nejakým iným spôsobom neaktívny a tým pádom ne-po-is-te-ný.
Doterajší systém má v sebe zakódované pravidlo, že keď človek pracoval aspoň 15 rokov, 25 % z jeho príjmu sa nezapočítava do posudzovania pri jeho prípadnom nároku na doplatok cez sociálnu dávku. Keď tento poistenec pracoval dlhší čas, viac ako 25 rokov, tak za každý ďalší rok sa mu to, čo sa mu nezapočítava, ešte zvyšuje, pripočítava k tomu, čo sa mu nezapočítava do príjmu. Lenže človek, ktorý 30 rokov bol poistený, tak 30 % sa mu nezapočítava do príjmu. Kto 40 rokov, tak až 40 % sa mu nezapočítava do príjmu. A v tej realite života to potom znamená, že jeho príjem sa o túto percentuálnu čiastku zvyšuje a jeho minimálny dôchodkový príjem sa skladá z jeho dôchodku, ktorý mu je priznaný, a doplatku cez dávku v hmotnej núdzi, ktorá je ale, jeho súbor potom, súčet týchto príjmov je vyšší ako sociálna dávka, samozrejme, práve o tie percentá, ktoré sa mu nezapočítavali do príjmu.
Takto sme tu doteraz mali a aj naďalej budeme mať pre istú skupinu poistencov tiež iný druh minimálneho dôchodku. Nenazývali sme ho tak. Mohli sme ho tak nazvať. Keby som bol marketingovo šikovnejší, poviem to tak, v čase, keď sme reformu pripravovali, tak to nazvem minimálnym dôchodkom, pretože je to individualizovaný minimálny dôchodok, a keď by sme chceli kedykoľvek vylepšiť ten systém z hľadiska príjmu jednotlivých ľudí, stačilo zmeniť niektorý z parametrov. Napríklad, že nie 25 %, ale hneď sa 30 % nezapočítava, že za každý ďalší odpracovaný rok sa nebude pripočítavať 1 %, ale 1 celá ix podľa toho, čo by sa dohodlo s ministrom financií, 1, 1,5 alebo 2 %. Je to proste jedno. Ale logicky a parametricky je to veľmi, myslím si, rozumne nastavené, pretože naozaj sa to dá upravovať bez nejakých veľkých zložitých zmien a mohli sme to kľudne nazývať minimálnym dôchodkom aj doteraz.
Teraz vláda prichádza, rozumiem tej logike aj tomu silnému marketingu, ktorý je s tým spojený, lebo naozaj sa o tom hovorilo roky, že zavádzame prvý raz minimálny dôchodok. A robí sa to tak, že sa vyňala istá skupina ľudí z hľadiska ich výšky príjmu, a táto skupina, keď splní jeden jediný parameter, to znamená, že keď pracuje, má, bola poistená, to znamená pracovala aspoň 30 rokov, tak sa dostáva ako keby do nejakej vyššej kategórie, dostáva bonus, ktorý znamená, že dostane minimálny dôchodok. Ten minimálny dôchodok ale v princípe je len vyššia, vyššia suma, ako to bolo doteraz, o to, o čo je to vyššia suma, je nastavené, vypočítané, vymyslené, že teda o toľkoto si to môžeme dovoliť, aby to bolo viac, ako je to, ako je suma životného minima, aby to bolo o dosť viac, aby to už bolo citeľné. Jednoducho rôzne také aspekty voľnej, alebo teda kvalifikovanej úvahy, to bude asi presnejšie, kvalifikovanej úvahy sa do toho zapojilo a vznikol minimálny dôchodok.
V poriadku. Dobre, môžme o tom diskutovať, že či sa to nedalo aj ináč, ale je to istý prístup, že za ten splnený limit alebo tú prekážku odpracovať minimálne 30 rokov ten človek je takýmto spôsobom odmenený. Ale,aby sme si to nepoplietli alebo aby nedošlo k takým tým zámenám, k tomu aj tak bude dochádzať v rámci verejnosti, ani tento dôchodok nie je financovaný z poistných zdrojov v plnom rozsahu, čo je správne. To musím povedať, to je správne. Lebo keby to bolo, že teda sa zoberú z poistných odvodov iným ľuďom a vyplatí cez minimálny dôchodok tej najnižšej príjmovej skupine, to by nebolo správne. Lebo to je už taká nepatričná solidarita. Takže aj do týchto príjmov pôjdu zdroje zo štátneho rozpočtu z daní, ktoré platia všetci. Čo je správne. To znamená, to isté ako v doterajšom systéme cez dávku v hmotnej núdzi, to sú takisto zdroje štátneho rozpočtu, teraz dostanú títo ľudia, len to pôjde cez Sociálnu poisťovňu, čo je tiež správne, lebo odpadá tá administratívna náročnosť pre týchto ľudí. Nemusia ísť žiadať ďalšiu inštitúciu o poskytnutie dôchodku a dostanú o niečo viac. To, že dostanú o niečo viac, vravím, to je rozhodnutie vlády alebo bude to rozhodnutie parlamentu, že došlo k spoločenskej dohode, dáme týmto ľuďom viac. Potiaľ by to mohlo byť v poriadku.
Čo ale v poriadku nie je a na čo chcem poukázať, a v druhom čítaní budem navrhovať aj príslušné zmeny, je to, že takto vzniká nový prístup k istej skupine poistencov, tej najnižšej príjmovej skupine, ale len tej, ktorá pracovala aspoň 30 rokov. Ten, kto pracoval 25 rokov, alebo zoberme si taký extrémnejší príklad vo väzbe na tých 30 rokov, 29 rokov a 10 mesiacov, už nesplní toto kritérium a on naďalej pôjde v tom režime, ktorý je platný doteraz. To by tiež ešte nebolo zlé, pretože ten systém, ako som ho popísal, nie je zlý. Je dobre premyslený, môže sa parametricky upravovať. Ale čo je zlé a to je naozaj zlé, že na to, aby on sa dostal, ten človek, ktorý pracoval menej ako 30 rokov, k tomu svojmu doplatku cez sociálnu dávku, bude musieť naďalej prekonávať tie administratívne prekážky, ktoré musí prekonávať aj dnes, čo sa dalo odstrániť. To znamená, bude musieť ísť požiadať o tento doplatok Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten bude posudzovať príjmovú situáciu daného žiadateľa ako spoločne posudzované osoby. To znamená, jeho majetkovú situáciu, či náhodou nie je majetný, a že mu teda tú dávku neprizná, či náhodou jeho životný partner, manžel, manželka, nemá vysoký dôchodok a tým pádom ako spoločne posudzovaná osoba na túto dávku nárok nemá. Ale tým osobám, ktoré tých 30 rokov splnia, sa už toto diať nebude. Oni takisto de facto budú dostávať tie peniaze, ktoré inak dostávali cez doplatok, cez sociálnu dávku, ale bude to vyplácať Sociálna poisťovňa, ale už sa nebude skúmať ich majetková situácia, už sa na nich nebude pozerať ako na spoločne posudzované osoby, ale ako na jednotlivca a tým sa zjednoduší celý proces. A v tomto podľa mňa problém je. Nieže by som nechcel, aby sa to tak robilo s tými, ktorí tých 30 rokov splnili, ale podľa mňa je problém, že taká šikana pretrváva potom voči tým, ktorí tých 30 rokov nesplnili.
Správne riešenie by bolo, aby aj títo ľudia, ktorí majú odpracovaných viac ako 15 rokov a tým pádom majú nárok na dôchodok v nejakej výške, aby aj tí, aj na nich bol rovnaký meter z hľadiska priznania podpory, čo je vlastne solidarita, ktorú poskytuje spoločnosť týmto ľuďom cez sociálnu dávku. Aby sme ani týchto ľudí neposudzovali, nesledovali ich majetkové pomery, ich príjmovú situáciu, ich neposudzovali ako spoločne posudzované osoby a aby to všetko zmanažovala Sociálna poisťovňa, aby im to vyplatila v dôchodku alebo v jednej platbe. A potom by to bolo naozaj dobré, dobrý posun, inovatívny posun toho existujúceho systému na akúsi síce štedrejšiu, a teda aj z hľadiska výdavkov náročnejšiu, náročnejší stupeň, ale to mi nevadí. Ako prečo nie?
Len mi vadí, že keď to nezmeníme, tak tu dostaneme sa k tomu, že budeme mať jednu skupinu diskriminovanú, že jedna skupina bude posudzovaná iným metrom ako druhá skupina. A pritom sú to dôchodcovia aj jedni, aj druhí. Jedni akurát majú odpracovaných menej ako 30 rokov, a možno len o málo menej.
A teraz si uvedomme, že v tomto zložitom ekonomickom veku, keďže sa bavíme najmä o povolaniach s nízkou pridanou hodnotou, s nízkou kvalifikáciou, robotnícke povolania, pomocné povolania a iné povolania, že tam odpracovať 30 rokov možno nie je až tak jednoduchá vec. Tam je, veľmi často sa môže stať, že tú dobu na zamestnanie prerušuje obdobie nezamestnanosti. A napriek tomu, že ten človek chce pracovať, snaží sa, sa mu to vždy nedarí a môže sa kľudne stať, že ten človek pracuje, nakoniec v konečnom dôsledku bude pracovať 25, 28, 27, 29 rokov. Ale už na neho budeme nasadzovať veľmi tvrdé opatrenia, alebo tvrdšie, veľmi tvrdšie oproti tým, ktoré sú.
To je jedna stránka problému, na ktorú som chcel poukázať. A budem sa snažiť v druhom čítaní prísť s návrhom, ktorý zjednotí posudzovanie aj tých, ktorí tento limit odpracovaných rokov nesplnia v takom rozsahu, ako to predpokladá zákon.
Druhé, čo by som chcel poukázať, je, že v súvislosti s touto debatou sme otvorili aj debatu, ktorá súvisí s II. pilierom, ale prelína sa, pretože celý dôchodkový systém je previazaný. To nie sú izolované dve veci, I., II. pilier, to sú dve nohy, dve súčasti základného dôchodkového systému, ktorý sa má dopĺňať vzájomne, nemá bojovať proti sebe, nemá súťažiť so sebou, nie je to, nie sú to preteky, ale jednoducho je to základný systém, ktorý má poskytovať tým ľuďom oporu. Áno? Ktorá stojí na dvoch nohách.
No a vláda zavedením minimálneho dôchodku zaviedla alebo zavádza vlastne tú vec, že keď človek, ktorý je aj v I., aj v II. pilieri, má nízky príjem, tak mu vláda doplatí, doplatí, zvýši mu príjem z I. piliera tak, aby dosiahol minimálny dôchodok a tým pádom vlastne robí to, čo navrhujeme skupina poslancov, aby sme takto vyriešili problém rozdielnej výšky dôchodkov, dočasnej rozdielnej výšky dôchodkov medzi ľuďmi, ktorí sú len v I. pilieri a ktorí sú aj v I., aj v II. pilieri. Pretože toto sa plne aplikuje v tomto návrhu, akurát to zachytáva akurát tú skupinu najnižšie príjmových. Pretože - znova zdôrazňujem - minimálny dôchodok sa nebude týkať len tých, ktorí sú len v I. pilieri. Ten sa bude úplne rovnako týkať aj tých ľudí, ktorí sú aj v I., aj v II. pilieri, čo je logické a správne, samozrejme, ako ináč by to mohlo fungovať.
A preto, keď je možné pre túto najnižšiu príjmovú skupinu aplikovať a akceptovať a vo vládnom návrhu prichádzať s tým, že je možné doplatiť týmto ľuďom, zvýšiť dôchodok tak, aby nemali nižší ako ten človek, ktorý je len v I. pilieri, tak jednoducho rovnaké opatrenie je treba aplikovať aj na tých, ktorí sú aj v II. pilieri, už sú nad hranicou minimálneho dôchodku, ale z rôznych dôvodov v minulosti, ktoré tu vytvárali vlnobitia politické, ktoré mali negatívny dopad na majetok sporiteľov, majú o niečo nižší dôchodok, ako keby boli len v I. pilieri. To je férové, to je spravodlivé, to je solidárne, nediskriminačné. Pretože - to budem aj pri iných, aj pri samotnom zdôvodňovaní tohto návrhu, keď to budeme tu mať na stole, lebo prichádzame s tou novelou - znamenať aj ďalší aspekt. Máme tu fond, rezervný fond solidarity, kde všetci platia rovnakú sumu, 4,75 %, čo nie je málo. Napĺňajú tento fond, ktorý je určený predovšetkým na úhradu škôd, ak nejaké vzniknú v systéme, a keď nevzniknú, tak ako prebytkový fond sa ním financuje deficitný I. pilier. A tí, ktorí sú v I. pilieri, z neho čerpajú vlastne 100-percentnú výšku tejto dotácie. Ale tí, ktorí sú aj v II. pilieri, tak tí už majú len nárok na istý podiel z tejto solidarity, a to vo väzbe na to, koľko dnes platia do I. piliera, ako sú rozdelené odvody. A dnes, v dnešnom nastavení to je 77 %. To znamená na 77-percentný podiel na tejto solidarite. Ale platia 100-percentný podiel. Ten, ktorý je len v I. pilieri, dostáva aj 100-percentný podiel na solidarite. Ten, ktorý je aj v II. pilieri, ten dostáva len 77-percentý podiel. Je tu zjavná nerovnováha, diskriminácia a nespravodlivosť.
A to hovoríme o súčasnom nastavení, ktoré platí len dva roky. A keby sme si zobrali nastavenie, ktoré platilo doteraz, to znamená pre dnes a na budúci rok a v najbližšom čase do dôchodkového veku vstupujúcich dôchodcov, tak ten pomer je ešte horší, pretože keď sa platilo do II. piliera 9 % a do starobného dôchodkového poistenia tiež 9 %, tak to bolo 1 : 1. Takže ten podiel na solidarite čerpajú ešte menší oproti tým, ktorí sú len v I. pilieri, ale platia stále rovnako.
Takže toto by podľa mňa bolo treba zmeniť. A keď je to akceptovateľné pre túto nízkopríjmovú skupinu, musí to byť akceptovateľné všeobecne. Pretože len taká zákonná úprava je dobrá, ktorá na všetkých používa jednotný meter, jednotný pohľad. Ak nie, dostávame sa podľa mňa aj do nesúladu s ústavou, pretože občania majú mať rovnaké práva vo všetkom. Nemôžu byť, jedna skupina vie mať výhodnejšie postavenie oproti druhej skupine. A tuto skôr by to bolo, že tí, ktorí sú v II. pilieri, by boli ako keby trestaní za to, že je im odopretý prístup k takémuto druhu solidarity.
Posledná úvaha je ešte k dopadu na verejné financie. Treba si tiež uvedomiť to, že pre verejné financie je to, čo navrhujeme, to znamená dorovnávanie dôchodku, výhodnejšie a úspornejšie riešenie, ako keby sme teraz masovo presunuli obrovské množstvo ľudí len do I. piliera. Lebo oni síce v prvej etape prinesú so sebou svoje vlastné súkromné úspory a odovzdajú ich Sociálnej poisťovni, tie sa však ale veľmi rýchlo rozdelia a minú medzi existujúcich dôchodcov, ale na pleciach Sociálnej poisťovne zostane povinnosť zabezpečiť im dôchodok a financovať ho na 100 %, dôchodok, ktorý už dnes dotujeme 28 %, asi. A tá dotácia vplyvom negatívneho demografického vývoja bude postupom času rásť. Keď ľudia sú aj v II. pilieri, tak časť tejto povinnosti, rôzne veľká, ale časť, a časť je viac ako nula vždy, preberá na seba II. pilier, inak povedané, výnosy na kapitálových trhoch, ktoré sa vytvárajú za dobu sporenia, znova sa investujú a vytvárajú ďalšie výnosy. A o všetky, o tento objem majetku je odľahčená Sociálna poisťovňa v povinnosti financovať a zabezpečovať celú výšku dôchodku. Takže aj pre verejné financie a pre udržateľnosť celého dôchodkového systému je toto výhodnejšie riešenie.
Takže toľko v rámci prvého čítania, kde si len všeobecne pomenúvame možné problémy a pohľady na to, ako by sa dali riešiť. Som chcel upozorniť na týchto niekoľko bodov. A verím, že mohli by sme sa zhodnúť v druhom čítaní na pozmeňovacích návrhoch, ktoré tieto veci odstránia, ktoré odstránia diskrimináciu jednotlivých skupín dôchodcov, budúcich, z hľadiska ich odpracovaného veku a zároveň ktoré otvoria cestu aj k tomu, aby sme tento doplatok pre všetkých mohli vykonať.
A možno posledné upozornenie, myšlienka, ktorá súvisí s tým minimálnym dôchodkom pre všetkých, aj pre ľudí, ktorí sú v II. pilieri. Ono by to tak či tak zaznelo, takže ja to poviem úplne na rovinu, akonáhle sa toto zavedie, je jasné, že tí ľudia, na ktorých sa minimálny dôchodok vzťahuje, nemajú sebemenší dôvod vystúpiť z II. piliera, pretože majú zabezpečený minimálny dôchodok a zároveň ešte nejakú - či už maličkú, alebo väčšiu - časť úspor.
Ale dajme bokom teraz politický pohľad, to nevadí, pretože, ako som vysvetlil, pre verejné financie je lepšie, aby v konečnom dôsledku po transformácii, po prechode všetci boli aj v I., aj v II. pilieri a aby sme z toho prestali robiť súťaž a politickú vojnu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

13.2.2015 11:53 - 12:04 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, najprv poviem, že ma veľmi teší, že taká plná sála tentokrát pri takomto návrhu zákona, a viem, že je piatok a všetci by radi mali už túto schôdzu za sebou, tak mám v zásade dve možnosti, že budem stručný a rýchly, ale mám takú malú podmienku, že keď ste tu vy, dávajte pozor. Keď budete dávať pozor, bude to krátke, keď nebudete, viem rozprávať aj hodinu (povedané so smiechom), lebo je to veľká téma, je to veľká téma. (Reakcia z pléna.) Ale predpokladám, že budete dávať pozor, aby sme mohli tento dobrý návrh naozaj vnímať a... (Reakcia z pléna.) Dobre, keď chcete.
Takže, ale vážne teraz, toto bolo taký, aby som vás trošku rozptýlil.
Vážené dámy, vážení páni, problematika schránkových firiem, problematika tunelovania verejných financií, problematika predražovania tendrov je často opakovanou témou, ktorou sa tu zaoberáme, a, samozrejme, existuje mnoho pokusov o to, ako túto tému vyriešiť, ako spraviť zmeny, ktoré by viedli k tomu, že tieto neduhy nebudú naďalej pokračovať.
Zatiaľ a spravidla tieto pokusy idú do prázdna. Spravidla sa zameriavajú na riešenie javu, toho, čo vyplýva z toho, čo som pomenoval skôr. Nie na príčiny, ktoré k tomu vedú. Pripomeniem, že keď dnes sa často a radi bavíme a prichádzajú riešenia, ktoré sú orientované proti schránkovým firmám ako nastrčeným organizáciám, ktoré sú zapojené v rôznych tendroch, že obdobná situácia a obdobné riešenia tu boli prijímané už pred vyše desiatimi rokmi, kedy to, čo dnes sú schránkové firmy, boli firmy, ktoré mali akcie na doručiteľa. Takisto to bol nástroj, ktorý znemožňoval vidieť, kto vlastne tú firmu reprezentuje alebo kto ju vlastní.
Zakázali sa akcie na doručiteľa, zrušili sa akcie na doručiteľa. Viedlo to k odstráneniu tohto neduhu? Že do verejných obstarávaní, kde sa používajú alebo platia verejné peniaze, sa už nezapájajú firmy s neidentifikovanými vlastníkmi? No neviedlo. Našli sa iné spôsoby, iné riešenia, dnes sú to schránkové firmy.
Preto riešenie tohto problému nie je naháňať vietor v poli, keď sa už stane to, že prebehne tender, ktorý je výrazne predražený, kedy ponuka v tomto tendri 200-300-násobne predražená vyhrá vo verejnej súťaži, a potom zisťovať následne, kto je za tou firmou, kto vlastne vytuneloval verejné financie, kto si zorganizoval túto verejnú súťaž, a aj tak výsledok býva spravidla nulový alebo veľmi blízky nule, ale treba ísť po podstate. Treba zmeniť systém tak, aby nebolo možné takéto ponuky zaraďovať úspešne do verejných obstarávaní, aby tie ponuky, ktoré sa vo verejných obstarávaniach objavujú, boli korektné a férové. To je riešenie.
A ako sa dá takéto riešenie dosiahnuť? To je tá správna otázka. Podľa nášho názoru, názoru predkladateľov, je tým riešením to, že vnesieme do verejného obstarávania nový prvok. A to je cenové porovnávanie ponúkaných tovarov a služieb. To je podstata veci. Pretože keď budeme vidieť, že v akých limitoch sa pohybujú na relevantnom trhu, ktorý je dosiahnuteľný z hľadiska informačných tokov alebo informácií, ktoré z neho môžme získať, v akých cenách sa pohybujú obdobné tovary a služby, alebo podobné tovary a služby, tak vieme, čo je normálne cenové rozpätie. Keď vieme, čo je normálne cenové rozpätie, keď to vie verejnosť, keď to vedia obstarávatelia, keď to vedia súťažiaci, tak jednoducho vedia, že nemôžu vybočiť z tohto limitu, pretože keď z neho vybočia a keď z neho vybočia zvlášť výrazným spôsobom, dopredu svoju ponuku diskvalifikujú. A to je cesta k tomu, aby sme dostali do takého normálneho riečiska tie verejné financie, o ktoré tu v konečnom dôsledku ide.
Uvediem príklad, aby ste tomu rozumeli. Keď aj dnes si prostredníctvom on-line obchodu zabezpečujete nákup akéhokoľvek tovaru a vyberáte si spomedzi tovarov, ktoré sa tam ponúkajú, okamžite v spodnej časti obrazovky ten systém sám vygeneruje podobné tovary, o aký máte záujem, aj s cenami, porovnateľné produkty. Aby ste si vedeli porovnať, že napríklad si chcete kúpiť televízor, tak aby ste si vedeli porovnať, že aké sú iné ceny v obdobnej kategórii toho tovaru, ktorý sám vyhľadávate.
A presne rovnaký princíp treba zakomponovať aj do verejného obstarávania. Dá sa to aplikovať v primeranom rozsahu na čokoľvek. Či sa nakupujú motorové vozidlá, či sa nakupuje technika, počítače alebo hocičo iné, či sa obstaráva budova, administratívna, školská, akákoľvek, pretože všetko sa už na tomto svete podobné postavilo. Či je to diaľnica, či je to nemocnica, o ktorej sme sa tu bavili, pretože všetko sa dá prepočítať na metre štvorcové, náklady na metre štvorcové obdobného typu budovy, keď sa bavíme o budovách, všetko sa dá prepočítať na kilometer diaľnice, keď sa bavíme napríklad o obchvate Bratislavy a porovnateľnom obchvate Viedne, všetko sa dá porovnať a nájsť. V primeranom rozsahu, nie do toho najmenšieho detailu, ale to ani nepotrebujeme.
A to riešenie spočíva v tom, že túto porovnávaciu úlohu porovnávania cien bude mať podľa nášho návrhu za úlohu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý hneď po vyhlásení verejného obstarávania vykoná cenové porovnávanie na obstarávaný tovar alebo službu, zverejní to na svojej internetovej stránke a zverejní to prostredníctvom registra zmlúv, tam, kde sa zverejňujú aj zmluvy, ktoré sú uzavreté, a tým pádom sprístupní toto cenové porovnanie a interval, ktorý takto vznikne, verejnosti, obstarávateľom, kontrolným orgánom v prípade potreby, médiám a jednoducho vytvorí istý prirodzený interval, prirodzené mantinely na to, aby tieto ponuky nepresiahli normálnu, únosnú mieru v neprimeranom rozsahu. Toto je podstata tohto návrhu.
Dovoľte teda, aby som prikročil k jeho oficiálnemu predloženiu a zopakoval, že cieľom predkladanej novely zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečiť to, aby počas vyhlásenia verejného obstarávania a ešte pred termínom vyhodnocovania ponúk boli účastníkom verejného obstarávania a verejnosti dostupné údaje o cenovej úrovni obstarávaných výrobkov alebo služieb na dostupnom trhu.
Toto cenové porovnávanie v záujme nezávislosti a objektivity vykoná Úrad pre verejné obstarávanie po oznámení zadávateľa verejného obstarávania o verejnom obstarávaní, ak hodnota zákazky prekročí 100 000 eur. Táto hranica je stanovená preto, aby sme pri štarte tohto systému zvládli celkový nápor, aby sme sa pozreli predovšetkým na tie väčšie zákazky, ktoré, pre vašu informáciu, tvoria dnes asi 1/3 všetkých verejných obstarávaní, ktoré prebiehajú. V prípade úspešného rozbehu tohto systému je samozrejmé možné postupne ísť nižšie a nižšie a znižovať túto cenovú hladinu.
Výsledky cenového porovnávania predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu následne úrad zverejní v Centrálnom registri zmlúv, ako aj na svojej internetovej stránke. Týmto porovnávaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, čo v prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, okamžite upozorní zadávateľa aj verejnosť na neobvyklú podozrivú ponuku. To znemožní takýmto ponukám byť úspešnými vo verejnom obstarávaní, pretože to zvýši kontrolu verejnosti nad primeranými cenovými ponukami vo verejnom obstarávaní.
Dôležitou súčasťou tohto návrhu, ktorý som zatiaľ nespomínal, je aj úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá má za cieľ znemožniť ustanovenia takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnosť, špecifikum, ktoré nemá ale významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňujú účasť väčšiemu okruhu potenciálnych účastníkov a nasmerujú už dopredu túto zákazku vopred určenému jednému alebo veľmi úzkemu okruhu súťažiacich.
Táto navrhovaná zmena je reakciou na prax, v praxi sa vyskytujúci jav, kedy predmet verejného obstarávania je natoľko úzko špecifikovaný, že jeho kritériá vopred určujú pre možnú výhru len určitého účastníka a vylučujú tak ostatných záujemcov, pričom tieto špecifiká vôbec nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. Takto sa zabráni šitiu na mieru verejného obstarávania vopred vytipovaným záujemcom, kde by sme ako príklad mohli kľudne uviesť to, čo tu viackrát bolo spomínané, trolejbusy, ktoré s počtom, špecifickým počtom dvier boli dopredu predurčené na jedného konkrétneho objednávateľa.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pragmatického a praktického návrhu, praktickej novely zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 13.2.2015 11:26 - 11:26 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Je naozaj zjavným nezmyslom búrať existujúcu nemocnicu, ktorá navyše je známa dobrými službami, a opomínať obrovský pozemok, ktorý stojí kúsok vedľa. To naozaj sa prieči všetkým princípom akéhokoľvek triezveho uvažovania a svedčí o tom, že tento projekt je motivovaný niečím iným ako skvalitnením zdravotníctva a zdravotníckych služieb.
Veľa sa tu hovorilo o spôsoboch financovania aj o alternatívnych možnostiach. Ja doplním ešte jednu, ktorá sa tu nespomínala. Máme tu 6,5 mld. euro uložených a investovaných prostredníctvom II. piliera cez správcovské spoločnosti. Veď to sa tak ponúka na využitie a s takou vďakou by správcovské spoločnosti kúpili vládne dlhopisy, ktoré by boli vydané za účelom získať peniaze napríklad na výstavbu takéhoto zariadenia alebo na výstavbu diaľnic, alebo na akékoľvek iné podobné verejné investície. Ale vláda to nerobí a nechce urobiť, pretože by sa vlastne ukázalo, že ten II. pilier má ešte ďalšie pozitíva, ešte širšie využitie v prospech ľudí tejto krajiny, a to, samozrejme, táto vláda nechce v žiadnom prípade pripustiť. Radšej bude tvrdiť úplné nezmysly a radšej bude šíriť skepsu a pochybnosti a prehliadať, že tu ležia peniaze, ktoré by boli lacné a ktoré by sa mohli využiť ku prospechu občanov tejto krajiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 16:09 - 16:11 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
V prvom rade by som sa chcel poďakovať Ferovi Šebejovi za naozaj veľmi dobré vystúpenie. A je veľmi dôležité hovoriť o hodnotách a o ukotvení tejto krajiny niekde. Teraz veľmi skryto, veľmi potichu, veľmi nenápadne na rôznych bodoch, frontoch a jednotlivostiach sa začína spochybňovať to, kam sme vlastne dlhé roky chceli smerovať a smerujeme. A ja tu cítim snahu o otočenie kormidla niekde, dnes sa tomu hovorí, do nejakého stredoeurópskeho priestoru, ktorý neni ani Západom, ani Východom. Ale to je len taká predpríprava na otočenie na Východ. Áno, my tu stále, to si treba priznať, máme ľudí, ktorí by sa radi videli niekde, niekde bližšie pri putinovskom Rusku, niekde tam, kde sme v minulosti v ich vplyve, v ich vplyvovej zóne boli, a ktorým nevyhovuje to, že aj historicky, aj kultúrne, aj všetkými historickými väzbami sme Západ, sme súčasťou Západu a že stredná Európa politicky, to je neexistujúca vec. Je to buď Západ, alebo Východ.
A tým, že sa nám aj so šťastím, a to treba povedať, s veľkým šťastím, že sme mali šťastie, že tu bola éra Gorbačovho Sovietskeho zväzu, ktorý rozbil okovy a povolil okovy, a to nám umožnilo, a vďaka tým, ktorí sa na tom podieľali, nehynúca vďaka im patrí, vyšmyknúť sa z tohto zovretia a dostať sa do západných štruktúr, to je, to je naše šťastie.
A dnes sa to najmä zo strany vlády a vládnuceho SMER-u, sú snahy spochybňovať to, pretože mentálne sa tam necítia dobre. Najlepším dôkazom je kladenie vencov na 9. mája. Premiér Robert Fico to robí ako jediný politik demokratickej Európy na 9. mája, nie na 8., keď je výročie, keď sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 11:00 - 11:02 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Mňa zaujalo vo vystúpení pána kolegu Mikloška to, že Slovensko by podľa neho nemalo byť priklonené k žiadnej zo strán, že to nie je múdre. No ale ja si myslím, že je úplne jasné, kam Slovensko patrí, respektíve aspoň SDKÚ – DS je to úplne jasné. Slovensko patrí na Západ, je súčasťou západnej civilizácie, západnej kultúry, je súčasťou západoeurópskych integračných štruktúr, je súčasťou Európskej únie, je súčasťou NATO. A z toho jasne a logicky vyplýva, že niekam patrí. Také ukotvenie v nejakom bezvládnom, alebo v priestore, ktorý nikomu nepatrí, je nesmierne škodlivé a je mi ľúto, že pán kolega Mikloško v tom nemá jasno. Lebo v tom jasno treba mať. A je to veľmi škodlivé, keď sa tvárime, že sme ani ryba, ani rak, že s každým chceme byť akože zadobre, ale pritom tým ustupujeme zlu.
Pretože až je na Ukrajine vojna, a je na Ukrajine vojna a je tam bieda, je tam nedostatok základných vecí, tak to je spôsobené úplne konkrétnou situáciou, ktorá nevznikla sama od seba, ale vznikla tak, že na zvrchované územie tejto krajiny vpadli cudzie vojská, že táto vojna je eskalovaná neustálou dodávkou zbraní, materiálu a techniky zo stany Ruskej federácie. Alebo si snáď niekto myslí, že tí separatisti sa vyzbierali do klobúčika a išli si do najbližšieho obchodného domu kúpiť tanky, raketomety, zbrane, uniformy a potom sa tak dobrovoľnícky zhromaždili a začali bojovať ťažkými zbraňami proti ukrajinskej armáde a trhať územia? Ako naozaj, nehrajme sa tu na malé deti a povedzme si, aká je pravda. Mier sa nedá nastoliť ustupovaním zlu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2015 15:54 - 15:56 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Začnem od pána poslanca Bobíka tým, že mu chcem veľmi poďakovať verejne, pretože práve debata s ním ma priviedla na myšlienku, ktorá sa pretavila potom do tohto pozmeňovacieho návrhu. Takže naozaj verejne mu chcem poďakovať, že niekedy z nečakaných debát vzniknú takého podľa mňa veľmi dobré návrhy.
A teraz k oponentom. Aj pani Vaľová, aj pani Nachtmannová ako keby naznačovali, že tu niečo súkromné krachuje, ale, dámy, opak je pravdou. Tu krachuje štátne. Krachuje ten I. pilier, pretože keby nekrachoval, netreba ho dotovať 30 percentami. To, že nekrachuje, je dané dotáciou. Keby sme to prirovnali k firme, no tak je to firma, ktorá mohutne musí byť dotovaná, ináč by bola dávno zbankrotovaná. Prvý pilier, všetci vieme, že je pyramídová hra, pretože jednoducho je založená na nejakom systéme, ktorý už z dôvodu demografie nevie produkovať dostatok súkromných zdrojov.
Pán Bublavý, keď som to ja nastavoval, oplatilo sa to všetkým, pretože ten systém bol zásluhový, aj jeden, aj druhý. A preto každé euro vložené do tohto systému dosahovalo rovnaký výnos. Až následnými zásahmi prvej Ficovej vlády, predovšetkým, znížením odvodov o 55 % druhou Ficovou vládou a ďalšími sa tento systém tak naštrbil a tak pokazil, že doviedol nás k súčasnej situácii, ktorá je ale dočasná, keď sa do neho znova nebude negatívne zasahovať. Dnes je nastavený dobre. Tak ako je dnes nastavený systém, je nastavený správne, čo sa prejavuje na veľmi slušných výnosoch, ktoré sa v II. pilieri dosahujú.
A k rezervnému fondu ako takému, má aj iné úlohy, ako napĺňať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2015 15:12 - 15:44 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pokračujeme v tej náročnej debate o tom, ako čo najlepšie nastaviť dôchodkový systém tak, aby ľuďom pomáhal. Je to debata, ktorá sa tu s rôznymi prestávkami už vedie 10 rokov, vyše 10 rokov, odkedy sa tento systém začal pripravovať, pretvárať. A preto je dobré stále a znova, pretože stále sa interpretuje, či už motívy, alebo ciele, alebo súvislosti, nesprávne a vychádza to väčšinou z nepochopenia tej podstaty, vrátiť sa, vždy si povedať tie základné dôvody, základné parametre.
Druhý pilier je súčasť všeobecného dôchodkového systému. Nie je to doplnkový, nie je to dobrovoľný, nie je to systém na prilepšenie, nie je to sporenie, ktoré ľudia môžu robiť, keď majú nejaké prostriedky, ktoré im zvýšia. Nie je to životné poistenie, ktoré, kde si človek môže posielať peniaze celý život. Nie je to III. pilier, kde prispieva zamestnávateľ, ale je to úplne dobrovoľné. Ani iná forma investovania.
Je to sporenie, ktoré sa týka úplne všeobecnej populácie, to znamená aj vzdelaných, aj nevzdelaných. Ľudí, ktorí o investovaní niečo vedia, niečo rozumejú, ako to funguje, aj tých, čo vôbec tomu nerozumejú a ani nemusia tomu rozumieť. Pretože jedným z jeho hlavných atribútov je, že človek sporí bez toho - bez toho -, že by musel na to vynaložiť čo len jeden cent zo svojich zdrojov, ktoré by mal k dispozícii, ktoré by mohol minúť na iné účely. To je jeho jeden z hlavných plusov. To znamená, tým pádom má šancu dotknúť sa pozitívne celej populácie, aj tej časti obyvateľstva, tej nízko príjmovej, ktorá by v živote nenašla ani jedno prevyšujúce euro, ktoré by mohla odložiť niekde bokom, aby v starobe mala nejaký základ na svoje pokojné dožitie. To je jeho výhoda. Pretože na tom sa určite asi všetci zhodneme, nikdy nebude taká situácia, nielen v tejto krajine, v každej krajine, že všetci budú sa mať tak dobre a také vysoké príjmy, že bez problémov si odložia časť svojich príjmov bokom, aby sporili na dôchodok. Takéto dobrovoľné dopĺňanie si zdrojov sa bude vždy týkať len časti populácie, tej bohatšej a zároveň aj uvedomelejšej, ktorá je schopná vidieť dopredu, ktorá uvažuje o tom, čo bude za 30, 40 rokov. A to je vždy menšina.
Ale ambíciou dobrého dôchodkového systému je, aby pokrýval celú populáciu, aby poskytoval zabezpečenie v starobe pre ľudí bez výnimky, bohatých, chudobnejších, aj tých úplne chudobných, múdrych, vzdelaných, aj tých jednoduchších a menej vzdelanejších.
Na Slovensku pre toto vznikal II. pilier, pretože chceme zabezpečiť ľuďom dobré životné podmienky v starobe a zároveň zmena demografickej situácie a vývoja, ktorá je dlhodobým javom, ktorý tiež už nikto nespochybňuje, spôsobila, že priebežný spôsob financovania dôchodkov je neudržateľný, je neufinancovateľný bez výrazných dotácií.
Na to oponenti často povedia, že štát vždy bude dotovať, pretože vždy má povinnosť postarať sa o svojich občanov. Vždy teda bude dotovať tento systém. Áno, súhlasím, ale otázka je, v akej miere si to štát bude môcť dovoliť. Vždy sú nejaké hranice, kde to už narazí a naráža na problémy, pretože je tam potrebné dodať istý objem, nemalý, finančných zdrojov každý rok do priebežného systému, tá potreba stále rastie a štát musí tieto peniaze buď vyčleniť z daňových príjmov, to znamená, zobrať ich najprv ľuďom na daniach, keby nemusel, možno by mohol znížiť dane, alebo ochudobniť iné oblasti verejného záujmu o to, aby tie peniaze mohol použiť tam, či už je to zdravotníctvo, školstvo, kultúra, výstavba ciest, čokoľvek, sociálne veci. Jednoducho tých verejných záujmov, kde treba dávať peniaze, je, samozrejme, celý rad. A ten štát, keď musí miliardy vyčleniť a poslať ich na financovanie a sanovanie dôchodkov, aby bolo na vyplácanie dôchodkov, tak, samozrejme, nemôže tie peniaze použiť tam, kde by inak chcel. Keď to nespraví z daňových príjmov, tak skade zoberie tie peniaze? No požičia si. Požičia si a zadlží sa. A to zadlžovanie rastie, rastie, rastie. Veď toto je jeden z veľmi dôležitých a významných zdrojov prehnaného zadlžovania sa k Európe, ktoré viedlo až ku situácii, aká je v Grécku, Portugalsku, nie je jediná, ale jedna z veľmi dôležitých a významných, kde štát musí zabezpečovať a veľkú časť svojho HDP používať na financovanie dôchodkov.
Takže zľahčovať túto tému, že, a, veď to štát vždy zaplatí, je to nezodpovedné, pretože vždy sú niekde hranice, kedy to narazí na problém, že už sa nedá alebo niekde inde budeme mať prúser. Jednoducho už to nezvládneme. Preto úlohou strážcov udržateľnosti dôchodkového systému, ministrov, ktorí to majú na starosti, je hľadať cesty, ako na jednej strane zabezpečovať čo najlepšie zabezpečovanie ľudí v starobe a zároveň takým spôsobom to zabezpečovať, aby na to boli finančné zdroje, aby to nebolo naviazané len na to, že daj, daj, daj, minister financií, mňa nezaujíma skade, zožeň, daj mi, lebo potrebujem. To sa nedá jednoducho.
A z tohto titulu, z tohto dôvodu nielen u nás na Slovensku, ale všade sa začali hľadať alternatívy zabezpečenia ľudí na dôchodku a tou jedinou alternatívou, a to sa už tým štáty zaoberajú viac než 30 rokov, je preklopenie, vystriedanie priebežného systému financovania sporením si na vlastný účet. Najprv to išlo cez doplnkové dobrovoľné formy, že viem, budem mať nízky štátny dôchodok, pretože ten sa musí stále znižovať a bude to stále úbohejšie a úbohejšie, až z toho možno raz bude len nejaká sociálna dávka, a keď teda nechcem trieť biedu na starosť, tak si musím niekde odkladať a sporiť. Ale tu to naráža na ten problém, ktorý som už pomenoval, že to si nikdy nebude môcť dovoliť každý. Bližšia košeľa ako kabát, sa vraví. A jednoducho, keď máte nízky príjem, alebo nie vysoký, no tak ste radi, že prežijete od výplaty k výplate, nieto ešte, aby ste si odkladali na dôchodok a čo bude o 30 rokov a už vôbec nie, aby ste špekulovali, kde tie peniaze čo najrozumnejšie zhodnotiť.
Vtedy prišla myšlienka všeobecného sporenia, ktoré je zabezpečované tým, že časť prostriedkov, ktoré ľudia tak či tak musia platiť do sociálneho systému, sa odčlení a stane ich osobným majetkom. Stane sa ich príjmom, ktorý nie je disponibilný, ale je ich vlastníctvom a tento príjem je investovaný, na základe investovania sa zhodnocuje a vďaka tomuto zhodnocovaniu v konečnom dôsledku po dlhej dobe násobne jeho hodnota vzrastá. Nie je to súčet odvedených príspevkov, ale sú to odvedené príspevky mnohonásobne zvýšené práve reinvestovanými výnosmi, ktoré v tomto systéme sú. A tieto vďaka týmto reinvestovaným výnosom a opätovnému zhodnocovaniu sa dosahuje to, že takto uložené prostriedky počas dlhej doby dokážu vyrovnať to, čo poskytuje I. pilier na základe dotácie, na základe toho, že je dotovaný, že nie je samofinancovaný, ale bez potreby dotácií. Tá dotácia, tú dotáciu, obrazne povedané, zabezpečuje kapitálový trh. Výnosy z kapitálového trhu z celého sveta zabezpečujú dotáciu pre tento systém tak, aby príjem z II. piliera v pomere k tým čiastkam, ktoré sa tam odvedú, bol taký a vyšší, ako je dotovaný príjem z I. piliera, kde sa na to všetci skladáme a dotácia stále rastie a rastie, až narazí na stenu neudržateľnosti. Toto je podstata veci.
A preto keď teraz otvárame II. pilier, alebo vláda otvára II. pilier a hovorí, že tým dôvodom je to, že došlo k tomu, že ľudia v súčte, alebo ktorí sú v kombinovanom systéme v I. aj v II. pilieri, majú nižší dôchodok ako tí, ktorí sú len v I. pilieri, tak za prvé nerieši tento problém, že ten dôchodok je nižší. Vôbec ho nerieši, nijakým spôsobom. Aj po otvorení tohto piliera sa situácia, pretože žiaden iný pozmeňovací návrh neprišiel, nezmení. Tí ľudia stále, aj keď ten systém nenapravíme, nezmeníme, budú mať nižší.
Otázka je, prečo k tomu došlo. A odpoveď je jednoduchá. Došlo k tomu preto, lebo sa zmenili pôvodné nastavenia. Pôvodné nastavenia v I. pilieri, ktorý bol plne zásluhový a tým pádom tam nebola dotácia nízkopríjmovej zložky občanov od strednej vrstvy a vyššej, ktorá dotuje ich dôchodky, a pretože sa počítalo logicky a racionálne s tým, že tento pilier musí byť postupne redukovaný, aby jeho udržateľnosť bola nastavená. A viem, že všetci sa zhodujeme v tom, aj sprava, aj zľava, že v budúcnosti k tomu postupne jemne a citlivo musí dôjsť. Je to proste nevyhnutné. Kedy to bude? To je otázka politickej vôle. Ale to, že to bude, to je stopercentne isté.
Došlo k tomu preto, lebo II. pilier bol legislatívnymi zmenami poškodzovaný, znemožnené mu bolo vytvárať to, čo je pre neho bytostne dôležité - výnosy, a stal sa len skladaním jednotlivých príspevkov na hromadu s malým výnosom, pretože ináč to nebolo možné, zákon to znemožnil a tieto deformácie pretrvávali po väčšinu toho 10-ročného obdobia, ktoré máme za sebou. No a keďže tie deformácie boli odstránené len pred ani nie dvoma rokmi, tie rany, ktoré boli takto spôsobené, sa nestihli zaceliť. Zaceľujú sa teraz tými výnosmi, ktoré sú dosahované na kapitálových trhoch v prospech ľudí, ktorí majú svoje osobné účty.
Znova to zopakujem, tieto výnosy v negarantovaných fondoch dosahujú od 7 až po 20 %, podľa toho, či sú to zmiešané, akciové alebo indexové fondy. Keby nebolo deformácií, zásahov, ktoré poškodili tento systém, nie možno takéto úžasné, ale veľmi slušné výnosy na úrovni možno 5-6 % v priemere sa dali dosahovať už veľmi, veľmi dlhý čas. A otázku rozdielnej výšky dôchodkov z kombinovaného systému a z jednopilierového systému by sme tu vôbec nemali.
Dnes otváraním systému sa len umožní, aby tí, ktorým už čas nedáva príležitosť, aby sa tá rana zacelila úplne, aby tí mohli zo systému vystúpiť a vstúpiť len do I. piliera, ktorý je plne dotovaný a ktorý je dotovaný zhruba 30 %. Vďaka tomu a vďaka tej dotácii budú mať vyšší dôchodok, ako keby boli v dvojpilierovom systéme. Ale uvedomme si, že keby hypoteticky tá dotácia neexistovala, tak už dnes je dvojpilierový systém podstatne výnosnejší, súčet I. a II. piliera, a dôchodky by boli vyššie ako len ten z jednopilierového. To treba mať vždy na pamäti, že sa to deje len na základe dotácie, ktorú musíme do tohto systému stále vkladať a ktorá rastie, ktorá neni stabilná, neni zafixovaná, neklesá, ale, naopak, veľmi dynamicky rastie.
A teraz sa pozrime najprv na porovnanie, čo to znamená pre verejné financie, lebo aj to je dôležitý aspekt. Je dôležitý osobný aspekt, aký to má dopad na jednotlivca, ale veľmi dôležitý je aspekt dopadu na verejné financie a do budúcna. Lebo mali by sme sa správať zodpovedne aj pre budúce vlády, ktoré tu budú nie o štyri, ale o desať, pätnásť, dvadsať rokov.
Keď si položíme otázku, čo je náročnejšie vyfinancovať pre verejné financie? Dôchodok človeka, ktorý je v jednopilierovom systéme naplno alebo dôchodok človeka, ktorý je v obidvoch pilieroch? Ak nepoznáte odpoveď, ja vám ju jednoducho poviem. Určite je drahšie pre štát, pre verejné financie, keď je človek len v jednom pilieri, v I. pilieri. Tam musí byť jeho dôchodok plne dotovaný. Keď je ten človek istou časťou svojich odvodov, a tým pádom aj nárokov, ktoré v dôchodku má voči systému v II. pilieri, tak o to je lacnejší pre štát. O to menej dotácie treba venovať na zabezpečenie jeho dôchodku. To znamená, pobyt ľudí v čo najväčšom množstve v II. pilieri a v I. pilieri, lebo ináč sa nedá, nedá sa byť len v II. pilieri, musí to byť vždy v obidvoch pilieroch, je pre verejné financie prospešné. Aj keď to spôsobuje, samozrejme, v tom prechodnom období nároky na zabezpečovanie prefinancovania tohto systému.
Dneska sa nenájde odborník, ktorý by povedal, že II. pilier je neužitočný, že II. pilier je zlý, že II. pilier je zbytočný. Môžme diskutovať o parametroch, nastaveniach, detailoch, ale nenájdete odborníka, ktorý sa touto oblasťou zaoberá a vyzná sa v nej, že by povedal, že II. pilier je zbytočný a nebodaj škodlivý. To naozaj nenájdete. A keď ho nájdete, tak ho doveďte ukázať a, neviem, padnem na zadok.
To znamená, drahšie pre štát je financovať tých ľudí, ktorí sú len v I. pilieri. Pre nich je to momentálne, pre istú časť, výhodnejšie, pretože poberajú práve túto dotáciu.
A teraz sa dostávam k tomu návrhu, ktorý chcem predniesť. Aj z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky sú si všetci občania z hľadiska práv rovní. Nemôže existovať skupina ľudí, ktorí bez toho, aby vlastným pričinením k tomu prispeli, na základe rovnakých predpokladov mali rozdielne práva. V tomto ohľade rozdielnu výšku dôchodku, to znamená, aby jedni mali nižší dôchodok len preto, že sú v dvojpilierovom kombinovanom systéme, pričom oni vlastne odľahčili štát od záväzkov, oni ušetrili štátu istý objem peňazí, každý inak, podľa výšky svojho príjmu, podľa toho, ako dlho je v tom systéme alebo bude zapojený, a čím dlhšie, tým viac, ale šetria štátu financie, znižujú potrebu dotácií a odmenení by mali byť tým, že ich dôchodok bude nižší ako toho, kto je len v I. pilieri a je náročnejší na dotáciu a financovanie z hľadiska štátu. A navyše, keď to bolo spôsobené faktormi, za ktoré tento človek vôbec nemôže. Veď tí ľudia nemôžu za to, že sa tu viedla skoro desať rokov ideologická vojna proti II. pilieru. Že sa tu prijímala legislatíva od pása, kde napríklad jeden parameter 60 mesiacov sa razom škrtnutím pera nuly zmenil na 6 mesiacov! A toto potom absolútne zničilo výnosovosť v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Tí ľudia za to môžu?
Nemôžme z ľudí robiť rukojemníkov našej politiky. Nemôžme im povedať, že tak vám treba z pohľadu poslanca SMER-u alebo ministra za SMER, ja som vám hovoril, že máte vystúpiť, a štyrikrát alebo trikrát sme doteraz otvorili systém, mali ste vystúpiť, a keď nie, tak vám treba, trpte! Toto nemôže povedať politik. Tí ľudia za to nemôžu.
Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby sme takúto situáciu nepripustili a takúto situáciu odstránili, pretože až by sme to neurobili, tak som presvedčený, že sa dostávame do rozporu s ústavou a že po prípadnom podaní na Ústavný súd by Ústavný súd aj v tomto duchu konal.
Aké je riešenie? Je vôbec riešenie tejto situácie? Áno, je. Áno, je a nie je jedno, nie je zložité, je dokonca veľmi jednoduché. Vychádza z tých atribútov, ktoré som už spomínal, že verejné financie "trpia" viac, keď musia financovať príliš veľké množstvo ľudí len z I. piliera. Keď obrovské množstvo ľudí sú len v I. pilieri a, naopak, odľahčuje sa verejným financiám, keď čo najväčšia časť ľudí je aj v II. pilieri.
Máme tu istý mechanizmus, ktorý je zakódovaný v systéme, dôchodkovom systéme od samého začiatku. Okrem platby do fondov starobného dôchodkového poistenia a sporenia tu máme aj iné fondy. Jeden z nich je rezervný fond solidarity. Viackrát som tu už dneska spomínal, ale ja ho spomeniem v inej súvislosti. Všetci do tohto fondu platia 4,75 %. Aj tí, ktorí sú len v I. pilieri, aj tí, ktorí sú v obidvoch pilieroch. Avšak tí, ktorí sú len v I. pilieri, sú poberateľmi benefitov z toho, že tento fond sa napĺňa týmito príspevkami, pretože v prvom rade z tohto fondu je sanovaný deficit, ktorý je v I. pilieri realitou. Časť je spôsobená tým, že sa časť prostriedkov odvádza na súkromné účty sporiteľov, ale veľká časť je spôsobená a tá rozhodujúca časť je spôsobená demografiou, že jednoducho ten systém je neufinancovateľný z vlastných zdrojov. Títo ľudí, ktorí sú len v I. pilieri, dlhé roky poberali, vlastne zhltli ich dôchodky celý tento fond každoročne. Nestačilo, samozrejme, dopĺňa sa to prebytkami iných fondov a nakoniec aj tak musí nastúpiť ešte dotácia z daňových zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Tí ľudia, ktorí sú aj v II. pilieri a teraz idú prvýkrát do dôchodku, podľa súčasne platnej legislatívy by z tohto nemali vôbec nič. Platia, ale nedostávajú. Iní tiež platia, ale aj dostávajú ešte aj peniaze tých, ktorí nedostávajú. Jasná disproporcia, jasná diskriminácia, jasná nerovnováha.
Najprv poviem, prečo si nemyslím, že je schodná cesta, ktorá sa tu už prezentovala a je v pozmeňujúcom návrhu Ivana Švejnu, aj mnohokrát o nej rozpráva, a to preto, lebo rezervný fond solidarity napriek tomu, že dnes sa použil zatiaľ iba na krytie deficitu I. piliera, má vo svojom vymedzení širšie poslanie. Pozrite si do zákona a nájdete tam, že tento fond má slúžiť predovšetkým ako rezervný fond v prípade škody spôsobenej nelegálnym konaním. Som presvedčený, že to nenastane, lebo už pri nastavovaní sme si dávali naozaj na bezpečnosť obrovský pozor a to stále pretrváva a ukazuje sa, že naozaj v tomto žiadne reálne riziká zatiaľ nehrozia, ale má toto určenie, aby keby nebodaj sa také niečo stalo, aby v prvom rade tá škoda bola hradená z tejto rezervy. To znamená, je to rezerva, to nemôže byť započítané na sociálne poistenie a zvýšené o to sociálne poistenie a nárok na dôchodok. Lebo keby k tej škode došlo, z čoho sa bude hradiť? Z poistenia? To nedáva logiku. To sa predsa musí hradiť z rezervy predovšetkým. Takže preto je tento fond braný ako rezerva.
A teraz prichádza to, ako môže pomôcť tým ľuďom, ktorí vplyvom týchto ideologických a politických bojov vlastne sa stali obeťami. Medzi ich dôchodkami z I. piliera a z kombinovaného u istej časti obyvateľstva po istú dobu bude vznikať rozdiel. Prečo by sme nemali tento rozdiel uhradiť práve z rezervného fondu solidarity, prečo by sme nemali zvýšiť dôchodok vymeraný Sociálnou poisťovňou o túto malú čiastku, ktorá tvorí len pár percent z vymeraného dôchodku, tak, aby medzi týmito dvoma skupinami ľudí nebol žiaden rozdiel, aby nikto netratil ani cent. Toto je spravodlivé. A tak ako tí, ktorí doteraz tú dotáciu poberali na svoje dôchodky a spotrebovávali, tak dnes len malú časť tej dotácie by získali aj budúci, časť budúcich dôchodcov, ktorí budú poberať dôchodok z II. piliera.
Znova zdôrazňujem, že sa jedná len o malú časť. Keby sme si to tak prirovnali, tak predstavte si, že máte jednu skupinu, ktorá je len v I. pilieri, dostáva tú 30-percentnú dotáciu, a to je 100 % ako keby. A teraz druhú skupinu, kde majú časť dôchodku z I. piliera a časť dôchodku z II. piliera a k tomu II. pilieru, lebo je tam nejaký rozdiel, treba niečo pridať, nejakých pár eur. Tak oni oproti tým 100 %, ktoré poberá ten človek v I. pilieri, aj tak budú poberať len nejakú časť z tých 100 %. Časť sa viaže na ich dôchodok z I. piliera, to je povedzme 70 %, a potom bude treba možno doplatiť 3, 5, 6 %, aby sa vyrovnal ten rozdiel, ktorý tak vzniká. Stále budú pre verejné financie lacnejšími klientami a stále to bude pre udržateľnosť tohto systému lepšie a odstránime akýkoľvek pocit krivdy, nespravodlivosti.
Pretože, teraz trošku do politickej roviny sa prenesiem, dámy a páni, myslíte si, že ten jednoduchý človek, keď bude s tou situáciou konfrontovaný, že tam vyhráte, keď poviete, to Kaník tým, že zaviedol II. pilier? Alebo jednoducho ten človek povie, že to je úplne jedno, všetci ste tam rovnakí, ja mám nižší dôchodok ako môj sused, ktorý má tie isté príjmy alebo fungoval takisto ako ja. Takže myslím si, že viete, že to tak je, a preto si myslím, že by sme mali naozaj racionálne a zmysluplne k tomu pristúpiť takýmto spôsobom.
A uzavriem to teda veľmi jednoducho. Novelizovať zákon a zmeniť zákon tak, aby v prípade, že súčet dôchodkov z I. a II. piliera bude nižší ako len z prvého, aby tento rozdiel bol doplnený z rezervného fondu.
A v tomto duchu predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Bod 1. V čl. II sa pred doterajší text vkladá nový bod 1 a 2, ktoré znejú:
1. Za § 66 sa vkladá § 66a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 66a
Doplatenie starobného dôchodku
Ak súčet sumy starobného dôchodku, na ktorého výplatu vznikol nárok, nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a zníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a sumy vyplácaného doživotného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, je nižší ako suma starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a nezníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, suma starobného dôchodku sa zvýši o sumu, ktorá sa rovná rozdielu sumy starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a nezníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a súčtu súm starobného dôchodku nezníženého z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou a zníženého za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a sumy vyplácaného doživotného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu."
2. V § 167 ods. 1 sa za slovami "prostriedkov v príslušnom základnom fonde" vkladajú slová "na doplatenie starobného dôchodku podľa § 66a".
Doterajší text v čl. II sa primerane označí ako novelizačný bod.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa v úvodnej vete v čl. II slovo "dopĺňa" nahrádza slovami "mení a dopĺňa" a v názve vládneho návrhu zákona sa slovo "dopĺňajú" nahrádza slovami "menia a dopĺňajú".
Odôvodnenie: Občania zúčastnení vo všeobecnom dôchodkovom systéme, ktorého rovnocennou súčasťou je I. aj II. pilier, sú si podľa Ústavy Slovenskej republiky rovní z hľadiska práv a nemožno ich diskriminovať. Preto ak nastane situácia vplyvom vonkajších faktorov, na ktorú účastníci dôchodkového systému nemajú vplyv, a vyjde rôzna výška dôchodku pre účastníkov dvojpilierového systému oproti účastníkom výlučne jednopilierového systému, je potrebné tento rozdiel aplikovaním princípu solidarity dorovnať.
Vzhľadom k tomu, že vznik tohto rozdielu je prechodného charakteru a postupnými zmenami v I. pilieri a zhodnocovaním prostriedkov v II. pilieri bude postupne zanikať, je možné na účely dotovania tohto rozdielu použiť zdroje rezervného fondu solidarity. Doteraz čerpajú tieto zdroje len účastníci I. piliera napriek tomu, že do tohto fondu platia povinne odvod všetci účastníci dôchodkového systému. Je preto objektívne a spravodlivé a nediskriminačné umožniť aj účastníkom kombinovaného dvojpilierového dôchodkového systému, aby v prípade potreby mohli čerpať zdroje z tohto rezervného fondu.
Z hľadiska dopadu na verejné financie je to výhodnejšie riešenie, ako masívny presun sporiteľov výlučne do I. piliera, nakoľko by sa tým zároveň preniesol na Sociálnu poisťovňu veľký objem záväzkov na vyplácanie dôchodkov týmto presunutým bývalým sporiteľom, čo by už v blízkej budúcnosti výrazne prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne a ďalej a viac ohrozilo udržateľnosť vyplácania dôchodkov.
Doložím ešte jeden argument, ktorý pravdepodobne zaznie, lebo som ho už počul, že sa tu jedná o socializáciu strát. V žiadnom prípade nie. Pretože o nejakej socializácii strát by sme mohli hovoriť vtedy, kedy by sme tu mali nedotovaný systém, nedotovaný I. pilier, ktorý by žil na základe tých príspevkov, ktoré sa vyberú, ktoré zároveň potom vypláca. Ale tým, že je dotovaný, tak tu máme stratu socializovanú, ktorú každoročne dotujeme. To je socializácia straty, pretože všetci sa skladáme na stratu, ktorú tento pilier produkuje, a tá strata sa stále zväčšuje a zväčšuje.
Naopak, takýmto spôsobom zabezpečujeme odstránenie hroziacej diskriminácie a vyrovnanie podmienok pre týchto ľudí, pričom stále na tom verejné financie získavajú viac, ako keby sme tých ľudí, hypoteticky všetkých, presunuli do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 11:40 - 11:40 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, tak hneď vám poviem, prečo v Česku zrušili II. pilier. Pretože ho mali nastavený a vymyslený totálne zle. A pýtali sa ma predtým, ako ho spúšťali, aj novinári, aj som bol na nejakých konferenciách a presne som im ukázal, poukázal, čo máte urobené zle, a dopredu som povedal, váš systém nebude úspešný, a zrušili ho preto, že nebol úspešný. Že ľudia o neho nemali záujem, pretože bol zle nastavený, zle nadizajnový. Na rozdiel od slovenského, o ktorý ľudia mali záujem a dobrovoľne do neho vstúpilo 1,5 mil. ľudí a napriek trom otvoreniam a šírení klamstiev, neprávd, zavádzaní z neho nevystúpila žiadna významná časť a ani teraz nevystúpi.
Takže poviem, že mňa to, ja sa o zem nehádžem kvôli tomu, že otvárate ten pilier, naozaj len, to je taká záplata na to, čo ste pokazili, aby tým tesne pred dôchodkom sa umožnilo neniesť následky za vaše zlé a chybné rozhodnutia. A je smutné, že len pokračujete, neviem, kto vám to píše, ale v opakovaní starých klamstiev a neprávd. Nikto nevie garantovať ľuďom, že tam budú mať to, čo do toho vložili. Táto hlúposť opakovaná popiera aj prácu vašeho ministerstva a znevažuje, veď pod touto vlajkou sa robila novela, ktorá zaviedla garantovaný fond, predtým boli garantované všetky, ktoré tým pádom obrali ľudí o úspory, že dnes je tam garantovaný fond, kde sa to nemôže v žiadnom prípade stať.
A to, že vy neviete, ako ten systém funguje, že pred dôchodkom sa ľudia automaticky presúvajú do tých garantovaných fondov, aby sa nestalo, že aj výkyvy na kapitálových trhoch ich môžu poškodiť, ma neprekvapuje, lebo vy sa tomuto systému nevenujete a nemáte o tom znalosti, zrejme vám niekto napíše niečo, vy to potom prečítate, ale keď sa k tomu chcete vyjadrovať, skúste si to najprv naštudovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 11:29 - 11:31 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Zaznelo tu všeličo. Pozorne som to počúval od rána. Naozaj to bolo veľmi zaujímavé. Jedno treba povedať sumárne: Robert Fico vyhlásil verejnú zbierku na volebnú kampaň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Reagujete na predrečníka, pán Kaník.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Áno, samozrejme. ... na volebnú kampaň, jeho sociálne balíčky, akciou, ktorú nazval otvorenie II. piliera. O nič iné nejde. Je to verejná zbierka, kde sa chce, Robert Fico chce, aby sa mu ľudia na ňu poskladali svojimi súkromnými peniazmi. A zaznelo tu pár tvrdení, ktoré naozaj si zasluhujú komentár. Prečo bolo zvolených 9 percent? No keby nebolo zvolených 9 %, tak dneska už nemáme 4 %, ale možno dva. Pretože až by zosekával zo 4 % pán Robert Fico, tak by zosekával na 2 % ako mnohí – aj pán Muňko – túžobne chceli a navrhoval to sám dokonca. Takže tých 9 % znamená viac peňazí na účtoch sporiteľov, viac majetku do rúk občanov, vyššie dôchodky z II. piliera pre občanov.
Stále sa opakuje, že sú tam nejakí ľudia, ktorí by tam byť nemali. A to sú ktorí? Tí, čo nemajú žiadne príjmy? No veď tí, keby tam neboli a boli by len v I. pilieri, pre nich sa nič nezmení. Majú stále z hľadiska dôchodkového príjmu nulu. Sú odkázaní na sociálny systém. A kto z nás vie povedať, že človek, ktorý dnes nemá príjem, nebude mať príjem za mesiac, za rok, že si tú prácu nenájde?
A keď sa bavíme o zhodnotení, pretože o to tu v konečnom dôsledku ide, tak je úplne jedno, či sa zhodnocuje sto euro alebo päťsto euro, ale dôležité je, o koľko percent sa zhodnotí. A II. pilier zarába ľuďom, chvalabohu, už teraz po odstránení Ficových deformácií slušné peniaze. A to je jeho hlavný prínos.
Skryt prepis