Videokanál poslanca

Ja by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi za takúto sumarizáciu, ale hlavne by som chcel oceniť, že tu máme takúto ombudsmanku a ochrankyňu verejných práv, a trošku sa začudovať niektorým predrečníkom, ktorých som tak započul z tej konzervatívnejšej alebo až silne konzervatívnej skupiny poslancov, lebo ombudsman tu nie je na to, aby presadzoval nejaké názory konkrétnej skupiny ľudí, ombudsmana si určite netreba pliesť s inkvizítorom, možno niekto by bol radšej, keby ombudsman bol niečo skôr také, že by bol nejakým presadzovateľom nejakých názorov, ale ombudsman je tu na to, aby každá aj malá skupina ľudí mohla mať právo uchádzať sa o svoje miesto na slnku. Nemusíme s pani ombudsmankou ani vo všetkom súhlasiť, ani nemusíme mať úplne rovnaké názory na všetko, čo tu je, ale treba vytvárať ten priestor a oceňovať, že vďaka tejto inštitúcii a vďaka tomu výkonu, akým pani Dubovcová k tomu pristupuje, je tu vlastne, vytvára sa a podporuje sa sloboda vyjadrovania, aj v niektorých veciach, ktoré niekomu nie sú po chuti. Ombudsman nemá kritizovať len vládu. Ombudsman má sa kriticky postaviť ku každej skupine ľudí. Je jedno, či to je politická strana alebo hnutie, alebo občianska iniciatíva, ktorá sa rozhodne, že bude pretláčať voči niekomu svoju predstavu o živote, pretože mali by sme sa všetci riadiť a ja sa snažím riadiť heslom: „Ži a nechaj žiť." Tak by sme mali fungovať. To je sloboda.

24.
Nadviažem len na to, čo už som hovoril v tej predchádzajúcej faktickej poznámke.
Je to veľmi jednoduché. Na to netreba zložité riešenia. Ekonomické stimuly, ekonomické sankcie, ekonomická pozitívna alebo negatívna motivácia. To funguje absolútne presne. Keď toto nezavedieme, tak tu môžme hodiny rozprávať, nič sa nezmení. Takže jednoducho, keď niečo chceme, aby sa dialo, aby deti chodili do školy, tak to musí byť spojené s tým, že keď nechodia, tak tá rodina príde o peniaze. Jednoduché a jasné. Naozaj všetky naivno-pseudohumanisticko-socialistické riešenia, ktoré rozprávajú o niečom inom, sú hlúpe a naivné. To treba povedať rovno. A na tom to celé je. Keď sa k tomuto prikročíme, tak tie pozitívne výsledky budú veľmi rýchle. Temer okamžité. Pretože na tieto ekonomické stimuly presne táto skupina obyvateľov reaguje okamžite a veľmi citlivo a veľmi senzitívne. Takže keď sa jednoducho nastavia tak, že keď chceme, aby sa konalo nejakým spôsobom, tak to bude zviazané s ekonomickými nástrojmi, tak to bude fungovať. A prestaňme sa toho obávať, prestaňme sa zakrývať oči, že nič také neni, že nič také netreba robiť. A tie novely zákona sú malé, ktoré treba urobiť, a hneď sa zmení ich situácia vo veľmi rozsiahlej oblasti.
A to, že predškolská dochádzka, áno. Aj tam sa to dá aplikovať všetko. Všetko, čo chceme dosiahnuť, aby tieto skupiny robili, sa dá zviazať s ekonomickou motiváciou a bude to fungovať úplne okamžite a jasne a perfektne.

10.
Mňa zaujala tá úvaha o tom, že nemali sme negramotnosť a dneska ju už máme a že tie, ako tých rodičov prinútiť, aby deti posielali do školy.
Nuž, vážené dámy, vážení páni, koľko návrhov a noviel som tu predkladal, ktoré sú zamerané na to, že jednoducho keď nevytvoríte účinný nástroj ekonomického typu, že keď to dieťa nechodí do školy, tak tá rodina to ekonomicky pocíti, tak tu môžeme rozprávať o tom, koľko chceme. Výsledkom bude len, že negramotnosť bude rásť a sociálna neprispôsobivosť s ňou. Takže jednoduchým racionálnym a jednoducho realizovateľným rozhodnutím je, aby to, čo som zaviedol ešte ako minister pred 10 rokmi, a nie a potom sa to vytratilo a dnes to nefunguje, aby to dieťa, ktoré nechodí do školy, na minimálne množstvo hodín, jednoducho aby im neboli pozastavené rodinné prídavky, ako je to dnes, a potom sú im doplatené. To znamená, je to len odklad, majú to ako keby ušetrené alebo sa im odnímu rodinné prídavky z hľadiska prijímania a miestny úrad im robí obsluhu. Nakupuje za nich veci, robí im, majú komorných tieto rodiny, majú normálne obsluhu, že za nich niekto chodí do obchodu, za nich niekto kupuje, ako šľachtici.
Tak pokiaľ sa nezbavíme takýchto hlúpych stereotypov, socialistických nezmyslov, ktoré sú tu vnucované, naivných predstáv o tom, ako prevychováme nejaké skupiny obyvateľstva, a jednoducho nerozhodneme o tom, že keď dieťa nechodí do školy, tak sa odnímu rodinné prídavky a už nikdy sa nevrátia, kým nezačne chodiť, ale nie tie, ktoré boli zadržané, ale až vtedy sa začnú vyplácať tie nové, keď dieťa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa, k tomu, čo som hovoril, už doplním len taký pohľad na prístup k tejto vážnej téme ako k budúcnosti, naozaj k budúcnosti príjmov pracujúcich celej krajiny v dôchodkovom období, a ktorá postihne skôr či neskôr každého, aký je rozdielny prístup opozície a vládnej väčšiny. Zodpovednosť je na vládnej väčšine, na SMER-e. Tú vládnu zodpovednosť, tú už nesie sedem rokov, od roku 2006 s maličkou prestávkou, dneska už v druhom volebnom období a je nútený samozrejme aj predkladať zákony, ktoré sa tohto týkajú. Keď sa jedná o návrh zákona, ktorý je dôležitý pre to, aby dôchodkový systém sa nejakým spôsobom niekam posunul, nie je problém komunikovať s opozíciou a my v opozícii si nezakladáme v tej chvíli nejaké politické ideologické okuliare a nepozeráme sa na to, že to je vládny návrh zákona. Bolo tu niekoľko návrhov zákonov, ako aj môj predrečník Julo Brocka spomenul, ktoré sme podporili, pretože sme to považovali za dôležité a konštruktívne, aby sme sa v takejto vážnej téme nečlenili na vládu a opozíciu, ale aby sme sa snažili hľadať prieniky, pretože to zasahuje, to, čo tie zákony hovoria, rovnako voličov aj vlády, aj opozície, jednoducho naozaj úplne všetkých. Bolo to tak pri anuitnej novele. Bolo to tak napríklad dnes pri hlasovaní o minimálnom dôchodku v prvom čítaní, kedy tento návrh, aj keď ja mám voči nemu veľké výhrady z hľadiska toho, ako je vystavaný a ako zároveň zavádza diskrimináciu veľkej skupiny dôchodcov, ale je to prvé čítanie, a aj ja som podporil tento návrh zákona a budem sa snažiť opraviť tieto nedomyslenosti a chyby v rámci druhého čítania. Ale získal veľkú podporu preto, lebo sa správame zodpovedne k tejto téme.
Takisto aktuálna súčasná situácia – otvorenie druhého piliera, ktoré od pondelka je realitou. Koľko tlačových konferencií neváhal okamžite a s veľkou dramatickou, s dramatickým podfarbením zvolávať premiér Fico a po boku mu stojí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter, keď je potrebné napadnúť dôchodkový systém, predovšetkým druhý pilier?! Vie spraviť aj každý deň takúto konferenciu a snažiť sa vyháňať ľudí z druhého piliera. Ale riešenia pre to, ktoré by zlepšili situáciu dôchodcov v tejto oblasti, žiadne. Opozícia aj tu prišla s konkrétnym návrhom, ktorý tento problém odstraňuje, absolútne a do dôsledkov, absolútne ho odstraňuje, aby nemohla nastať situácia, že niekto bude mať z kombinovaného systému v prechodnom období, lebo sme v prechodnom období, o niečo nižší dôchodok, to je jedno, či o málo alebo trošku viac, ale o niečo nižší dôchodok, ako človek, ktorý je len v sólo v prvom pilieri, pretože tento pilier je silne dotovaný, je silne podporovaný z ďalších rozpočtových zdrojov. A preto, samozrejme, môže mať dnes o niečo vyšší výpočet z hľadiska dôchodku, ale nie do budúcnosti. Všetci vieme, že je to dočasná záležitosť. Ale zároveň my v opozícii sme sa ľahko zhodli na tom, že nikto z dôchodcov nemôže niesť zodpovednosť za to, že tu mnohé roky tá druhá noha dôchodkového systému bola zraňovaná, poškodzovaná, orezávaná až na kosť, aby sa dostal, aby sa vláda dostala k peniazom, ktoré dôchodkový systém generuje, ad jeho druhý pilier, a že vďaka tomu niekto by mohol mať nižší dôchodok, ako ten, ktorý sa spolieha len na dotáciu z rozpočtu, pretože ináč by jeho dôchodok už dnes bol výrazne nižší ako dôchodok ľudí, ktorí sú v prvom aj v druhom pilieri.
Našli sme riešenie, ktoré by absolútne dalo istotu. Právnu aj reálnu a faktickú istotu všetkým, že nikto nebude mať nižší dôchodok. Vláda sa k tomu stavia absolútne odmietavo. To je opäť úplne odlišný princíp, že keď sa to dá využiť na marketingové a propagandistické účely, tak sme veľmi sociálni. Tak je vláda, tak je SMER, veľmi sociálna a veľmi sa stavia do pozície ochrancu dôchodcov. Ale keď treba naozaj reálne niečo vykonať, aby boli chránení aj tí dôchodcovia, ktorí nie sú pracujúci, ktorí si ťažko musia zarábať dennodenne na svoj príjem, a potom raz na nich príde situácia, že už zarábať nebudú môcť a budú potrebovať dôchodkové zabezpečenie, tak na to sa už nemyslí, pretože to už bude v iných vládnych obdobiach, kedy táto vláda už tu nebude.
Preto som sa pýtal aj vo svojom komentári, ktorý som zverejnil v pondelok, prečo vláda Roberta Fica chce trestať budúcich dôchodcov, prečo sa k ním takto macošsky správa a prečo ignoruje snahu o nájdenie spoločného pohľadu na vec bez ohľadu na politickú príslušnosť, ktoré by týmto ľudom pomohli? Odpoveď vlastne dal aj kolega Brocka. Sú za tým peniaze. Zisk a snaha dostať sa k tým obrovským peniazom, ktoré otvorením druhého piliera, napádaním druhého piliera, zneisťovaním ľudí, vyháňaním z tohto systému vláda môže získať.
Ministerstvo financií vo svojich oficiálnych odhadoch, ktoré, ktoré publikoval Inštitút finančnej politiky, odhaduje viac než 300 mil., ktoré očakáva vláda, že získa z otvorenia druhého piliera. No, samozrejme, tie peniaze sú veľmi dobre využiteľné na predvolebné aktivity, na sociálne balíčky, na financovanie ďalších a ďalších nákupov voličov, ale je to nefér hra. Je to veľmi neférová hra voči všetkým občanom tejto krajiny. Voči všetkým pracujúcim, ktorí budú skôr či neskôr dôchodcami a ktorí budú potrebovať čo najlepší a najvyšší dôchodok, ktorý nie je závislý od toho, či bude možné dotovať tento systém, alebo už tak veľmi dotovať, ako je to dnes, nebude možné.
Vážené dámy, vážení páni, aj dneska vidíme a žiadna zmena signálu neprichádza z vládnej strany SMER, že by došlo k istému prehodnoteniu a naplneniu toho chlapského slova, ktoré tu viackrát bolo dané, že má SMER, má premiér Fico, má minister Richter záujem na tom, aby sme sa zhodli na ústavnom zákone na ochranu dôchodkového systému. Zhodnúť sme sa zhodli, napriek tomu vládna strana nechce za to hlasovať. Nedostala pokyn, aby za to hlasovala.
A preto my ako predkladatelia, pretože sa jedná o príliš vážnu vec, aby sa to skončilo len takouto debatou v tomto priestore, obohnanom týmito múrmi, pretože sa jedná naozaj o budúcnosť, ktorá roky rokúce, desiatky rokov do budúcna ovplyvní príjmovú situáciu dôchodcov, ktorá ovplyvní životnú úroveň nielen dôchodcov, ktorá ovplyvní verejné financie, stabilitu našej ekonomiky, zamestnanosť v našej ekonomike, má veľmi široké makroekonomické súvislosti. A preto my si nemôžeme dovoliť, aby sa tu jedným stlačením a jedným ukázaním palca, ktoré bude smerovať dole zo strany riadiacej hlasovania klubu poslancov strany SMER, tento návrh zákona bol pochovaný na polroka. A polroka pred voľbami je, samozrejme, veľmi naivné očakávať, že by došlo k nejakému prerodu. To sa budú tasiť ešte väčšie šable, zbrane, brúsiť, rinčať a iskriť to tu bude jedna radosť.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v mene všetkých predkladateľov tohto návrhu zákona sťahujem tento návrh zákona z rokovania Národnej rady.

Vážené dámy, vážení páni, keď sa bavíme o dôchodkoch, tak sa bavíme vlastne o budúcnosti miliónov pracujúcich. Miliónov v tom zmysle, že aj keď v aktuálnej chvíli je zamestnaných dva milióny ľudí, ale každým dňom niekto odchádza do dôchodku a v dôchodku potom žije 20, 25, niekto viac rokov. A každým rokom, samozrejme, tie počty rastú a každý raz bude dôchodca. Každý, aj ten, kto dnes ešte len študuje, aj tí mladí ľudia, ktorí sedia hore, raz budú dôchodcovia a určite nikto nechce byť chudobný dôchodca. Dôchodca, ktorý nemá na základné potreby, ktorý nemá dostatok prostriedkov na to, aby mohol spokojne žiť, aby mohol zabezpečiť napríklad zdravotnú starostlivosť, ktorú vo vyššom veku takmer každý bude nesporne potrebovať.
Zároveň všetci vieme, ktorí sa len trošičku o tom niečo dozvedeli alebo tomu trošku začali venovať, že tie pôvodné nastavenia dôchodkového systému, ktoré sú viac než sto rokov staré, ktoré vznikali za úplne iných podmienok z hľadiska toho, ako spoločnosť vyzerala, koľko detí sa rodilo, ako rýchlo ľudia umierali oproti tomu súčasnému nastaveniu, že tieto, tento systém, tento prastarý systém už nedokáže vygenerovať dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečil budúcim, predovšetkým budúcim dôchodcom, dnešným aktívnym ľuďom, pracujúcim alebo študentom, dostatok prostriedkov na to, aby mohli vôbec niečo mať od štátu. Aby mohli mať vôbec nejaké zdroje na zabezpečenie svojho dôchodku. Alebo aby to nebolo úplná almužna, ktorá nepostačí ani len na úhradu nájomného alebo energií, ktoré títo ľudia budú musieť hradiť.
A preto je dôležitá zmena tohto systému, ktorú Slovensku už uskutočnilo, ale ktorá má dlhý transformačný čas a ktorá len postupne bude naberať na sile a postupne bude preklápať ten starý nepoužiteľný systém, neživotaschopný systém, ktorý už nie je schopný zabezpečovať budúcnosť dôchodcov, na nový systém, kde každý bude mať svoj majetok, ktorý mu bude slúžiť na zabezpečenie svojho života v starobe.
Na to, aby sme dali ľuďom právnu istotu, že takýto systém tu naozaj bude, potrebujeme mať prijatý nielen normálny zákon, ktorý každá vládna garnitúra, podľa toho, ako bude mať nastavené priority, môže kedykoľvek zmeniť, ale potrebujeme mať istotu, že to, čo je dnes v zákone napísané, bude platiť aj o 10, aj o 15, aj o 20 rokov. Dnes tomu tak nie je. Za 10 rokov, odkedy bola prijatá dôchodková reforma, so zásadnými zmenami sa do nej vstupovalo takmer dvadsaťkrát. A už úplne ináč vyzerá ako v čase, keď bola prijímaná. Zmenili sa parametre nastavenia a je logické, že sa tým pádom mení aj to, čo ľudia od toho očakávať môžu. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa zhodli na ústavnej ochrane dôchodkového systému.
Bolo to hneď na začiatku tých posledných veľkých zmien, s ktorými prišla vládna strana SMER, ktorá výrazne znížila príspevky pre ľudí na ich osobné účty, a tým pádom výrazne znížila o 55 % budúci majetok každého jedného pracujúceho človeka v tejto krajine, kedy sme sa rozhodli a prišli sme k zhode aj s vládnou stranou, že treba ukončiť takéto neustále kotrmelcovanie a neustále dramatické zmeny, ktoré vedú k neistote, a prijať ústavný zákon, kde sa zhodneme na základných, základných charakteristikách, nie mnohých, ale niektorých základných princípoch, a tieto sme vtelili do návrhu zákona.
Bolo to mnoho rokovaní, k tej zhode sa nedospievalo ľahko, ale dospelo sa k zhode. A otvorene, jasne a jednoznačne hovorím, že k tej zhode sa dospelo aj s vládnou stranou SMER. K čomu sa ale nedospelo k zhode, je, že tento zákon treba prijať. A teraz sa pýtam, na čo je zhoda na obsahu zákona, keď chýba politická vôľa na to, odhlasovať tento zákon, aby sa stal skutočnosťou, aby začal platiť? Je to hra, je to divadlo, je to podvádzanie voličov, celej verejnosti, alebo čo to vlastne môže znamenať, keď sa dohodneme na tom, o čom to má byť a ako to má byť napísané, ale odmieta sa systematicky vôľa, prejaviť vôľu k tomu hlasovať za tento zákon?
Stojím tu za týmto pultom už niekoľkýkrát s touto témou. Niekoľkýkrát apelujem na vládnych poslancov, aby prestali hrať toto divadlo a povedali, buď že tento zákon nechcú a že sú proti nemu, napriek tomu, že nás dva roky takmer vodili potom za nos, alebo nech povedia, že platí ich slovo. Slovo, ktoré tu dal premiér niekoľkokrát, ktorý tu dal príslušný zodpovedný minister Ján Richter, a ktoré odmietajú splniť. A ako vieme, slovo robí nielen chlapa, ale aj ženu. Ale v tomto prípade sa to týka chlapov. A mali by to svoje slovo dodržať alebo ho zmeniť.
V tomto návrhu zákona je len niekoľko bodov, na ktorých môže stáť celá architektúra a istota pevnosti a jasnosti architektúry dôchodkového systému v budúcnosti. Definuje sa, že starobné dôchodkové sporenie je pevná súčasť dôchodkového systému. Definuje sa, že úspory, ktoré ľudia majú na svojich osobných účtoch, a dnes výška týchto úspor už presiahla 6,5 mld. eur a neustále rastie, každým mesiacom pribúda a, vďakabohu, po ukončení nezmyselných politických útokov na tento systém, aj výnosy výrazne prispievajú k rastu hodnoty majetku v týchto fondoch a tak zväčšujú majetok jednotlivých sporiteľov, definuje sa, že tento majetok je nedotknuteľný, že patrí jednoznačne a bude patriť sporiteľom a nikto na neho nemôže siahnuť.
Ďalej sa definuje nezrušiteľnosť starobného dôchodkového sporenia, fixuje sa a dohaduje sa plynulá úprava dôchodkového veku vo väzbe na strednú dĺžku života, ktorá sa samozrejme vyvíja, a bol jeden z mála rozumných krokov, ktoré podporil a vďaka aj hlasom vládneho SMER-u sa stali súčasťou nášho dôchodkového systému v riadnom zákone, že vek odchodu do dôchodku sa naviazal na strednú dĺžku dožitia.
A tiež sa tam definuje, aby sme postupne začali rekonštruovať tie obrovské škody, ktoré boli napáchané tým, že ľuďom bola vzatá viac než polovica úspor, ktoré na svojich dôchodkových účtoch v budúcnosti vytvorili, že o 55 % bol znížený príspevok na ich osobné dôchodkové účty, a zavádza sa, aby veľmi plynulým a postupným spôsobom bez dopadu, bez negatívneho dopadu na verejné financie sa postupne opäť zvyšovala výška príspevkov na tieto osobné dôchodkové účty tempom jednej štvrtiny percenta ročne, najmenej na 6 percent. Toto je veľmi dôležité preto, aby budúce dôchodky boli vyššie ako tie, ktoré dnes môžu ľudia očakávať, aby tu existovala reálna šanca na dobré zabezpečenie v starobe.
Tento zákon tu máme na stole už vyše roka. A stále, ako som už povedal, chýba vôľa a ochota schváliť tento zákon. Ale ja ho spolu so svojimi kolegami z ďalších opozičných strán predkladám a predkladať budem, pretože nielen pre dôchodcov, pre tých možno najmenej, ale pre všetkých pracujúcich tejto krajiny, je mimoriadne dôležitý. A jeho prijatie je takým pevným žulovým kameňom, na ktorom môže stáť nielen dôchodkový systém, ale aj stabilita verejných financií do budúcnosti.
A preto mi neostáva opäť nič iné, len apelovať na všetkých poslancov a poslankyne, ktoré sedia v tejto sále, od opozície k vládnej väčšine: je to zákon, ktorý Slovensko potrebuje a ktorý potrebujú všetci obyvatelia Slovenska. A ja vás prosím a žiadam o jeho podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som trošku ináč povedal. A myslím, že častejšie sa používa to, čo pán poslanec Zajac povedal, že národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, je odsúdený na to, aby ju prežil znovu. A to je omnoho horšie. Pretože nikto, nikto, kto tu sedí v tejto sále ani na strane poslancov SMER-u, nespochybňuje to, že sa tu stalo niekoľko trestných činov, že sa tu stala vražda, že sa tu stal únos a že sa možno stali ďalšie súvisiace trestné činy. Tieto amnestie, ktoré sú naozaj absolútne mimo akýchkoľvek štandardov a účelu, na aký vôbec inštitút amnestie bol od nepamäti vymyslený a využívaný, bráni tomu, aby sa učinilo spravodlivosti zadosť, aby sa odhalila pravda.
Keď to neodstránime, keď bude tento stav pretrvávať, je to hlboká jazva, nezahojená a prehlbujúca sa jazva na právnom vedomí národa. Keď takýto odkaz tu necháme súčasníkom, nasledovníkom, mladej generácii, tak jednoducho do podvedomia kolektívnej pamäti sa vtláča stopa, že môže sa vraždiť. Môžu sa páchať trestné činy, keď máte politickú moc, ktorá vám umožní zakryť tieto trestné činy. To je neprípustné, to je popretie právneho štátu, popretie vlády zákona, popretie západného poňatia demokracie a kultúry. To je Byzancia, Orient, teda všetko iné, len nie to, na čom Európa stojí. A teraz my rozhodujeme o tom, kam máme patriť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja teda najprv len takú všeobecnú úvahu, že znova zopakujem. Z tých desiatich rokov, čo reforma funguje, osem rokov vládne SMER. Však ste mali možnosť tisíc razy napraviť všetko, čo ste považovali za nesprávne, a nič z toho nevidím. Naopak, tá architektúra sa dodržiava a funguje sa na nej stále ďalej. Toto je inovácia, ktorá má svoje pozitívnejšie črty, ale aj svoje negatívne črty.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka, aj ja som za solidaritu a myslím si, že keď je správnym spôsobom realizovaná, je určite potrebná. Aj tento návrh zákona by mohol byť podporený aj z našej strany, ale musia sa v ňom opraviť tie veci, ktoré vytvárajú silnú diskrimináciu pre veľkú časť, možno väčšinovú časť dôchodcov, budúcich dôchodcov. To je problém, na ktorý poukazujem, a budem sa snažiť predkladať také návrhy, aby sme to odstránili. Až sa tie chyby a deformácie odstránia, môžme za neho hlasovať. Ale až nie, obávam sa, že to bude problém.

Ďakujem. Ja by som zareagoval na ten úvod vystúpenia, kde Lojzo Hlina povedal, že už by to urobil dávno a že už sa to malo urobiť dávno. Tak len pripomeniem, že desať rokov je od reformy dôchodkového systému, desať rokov tu máme zavedený minimálny garantovaný príjem ušitý na mieru každému jednému dôchodcovi, ktorý odchádza do dôchodku, a z tých desiatich rokov osem rokov vládol SMER, na to netreba zabudnúť, z desiatich rokov osem rokov vládne SMER. Takže to ako si otvorene pripúšťam tú marketingovú chybu, že jednoducho keby som len nazval jednu kapitolu v zákone, ktorý vtedy som predložil, ako dôchodkovú reformu, že minimálny dôchodok, tak už nemáte o čom rozprávať desať rokov, ale ja som bol zameraný na obsah. To, že tu ten minimálny dôchodkový príjem je a že je nediskriminačný, na rozdiel od súčasného návrhu, ten diskriminuje, veľkú časť dôchodcov diskriminuje, a že je naozaj spravodlivý voči všetkým a zásluhový podľa toho, koľko kto odpracoval. Ale jednoducho bol tu, ale vidno, že učiť sa treba vždy a učiť sa treba do konca života, že ani na marketing netreba zabúdať a že v tomto SMER to využil na plnej čiare. Najprv dlhé roky hovoril o tom, že nemáme minimálny dôchodok, napodiv aj veľká časť verejnosti aj médií to žrala, tento argument. Dokonca aj veľká časť opozičných predstaviteľov, že áno, minimálny dôchodok treba mať a absolútne nevnímali a nechceli vnímať, že to tu už je, len to keď tak treba premenovať, keď už to niekto chce mať, aby to bolo lopatistické, pretože to je len čaro slova, nič viac, minimálny dôchodok. Obsahovo je to principiálne to isté, len o niečo navýšené pre vybranú skupinu ľudí.

No, vážený pán kolega, ako čakali sme, že toto tu zaznie, ale nič iné ako mítingové velebenie tohto návrhu to nebolo. Pretože, tak ako som povedal vo svojom vystúpení, my tu máme už 10 rokov minimálny dôchodkový príjem, len sa to nenazvalo minimálny dôchodok. Keby sa to nazvalo, čisto nazvalo, tak tu je 10 rokov minimálny dôchodok a vy nemáte priestor pre marketing.
Takže, áno, vytvorili sme vám, žiaľbohu, priestor pre marketing, ale ten minimálny dôchodkový príjem tu je. A jeho výhodou je, že je ušitý každému na mieru. A nastavenie minimálneho dôchodku tak, že určuje pre rôznych ľudí z hľadiska toho, koľko pracovali a koľko zarábali, jednotnú sumu, vždy prináša negatíva. Prináša rovnostárstvo, prináša nespravodlivosť voči tomu, kto pracoval viac a dostane rovnako ako ten, kto pracoval menej. A to nikdy nie je dobré. Vy to nerobíte v nejakom dramatickom rozmere, tak netancujem tu kvôli tomu a nevyskakujem meter do výšky, ale je to tam. A to nie je určite nič pozitívne, ale hlavne, a to budem stále, ako som už 10 rokov hovoril, len uši boli zapchaté, 10 rokov tu už máme minimálny dôchodkový príjem každému jednému ušitý na mieru podľa jeho zásluh. Ale každý vďaka nemu má viac, keď pracoval, ako ten, čo nepracoval.