Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, no, vrátim sa úplne na začiatok, keď otváral túto diskusiu a predkladal materiál premiér vlády Robert Fico, ktorý nás oboznámil s veľmi veľkým akcentom s rôznymi skutočnosťami, ktoré podľa neho dosvedčujú, že privatizácia Slovenských elektrární, Gabčíkovo a ovládnutie Gabčíkova zasa štátom bolo najprv strašným poškodením Slovenska a potom strašným víťazstvom spravodlivosti a znovunadobudnutím niečoho, čo neoprávnene Slovensko stratilo.
Tak poďme si najprv rozobrať alebo pripomenúť pár kľúčových bodov z tohto vystúpenia a potom by som sa rád dostal k tomu, že v čom vlastne spočíva a na veky bude spočívať rozdiel a rozdielne nazeranie na vôbec princípy toho, akým spôsobom sa má spravovať táto krajina, akým spôsobom sa má ekonomika usmerňovať, riadiť, vytvárať na ňu podmienky alebo, naopak, brzdiť a zneužívať politické postavenie k tomu.
Prvá vec, s ktorou nás premiér oboznámil, že došlo k zníženiu účtovnej hodnoty majetku pred privatizáciou, potom zase k preceneniu po privatizácii a že to je proste závažná skutočnosť. Nuž tak začnime tým, že až to je problém, nech sa to vyšetrí. Vyšetruje sa to? Výborne. Čítal nám tu pravdepodobne z vyšetrovacieho spisu alebo policajnej správy, alebo niečoho podobného. Výborne! Hovorím v mene SDKÚ - DS, som rád, že sa to vyšetruje, a keď sa to vyšetrí, nech sa potrestajú tí, ktorí spôsobili porušenie zákona. Ale je také niečo dnes na stole? To vy by ste len veľmi radi takto to videli, ale ja si myslím, že sme ešte veľmi, veľmi ďaleko od toho. Účtovné preceňovanie majetku je operácia, ktorú firmy robia. A až nájde polícia a vyšetrovatelia porušenie zákona, nech postupujú a nech konajú tak, ako im zákon káže. A nikto im nebude brániť z pravej časti politického spektra.
Netreba tu teraz sa tváriť, aké bombastické odhalenie nastalo, pretože tieto skutočnosti sú nie nové, sú známe, a keby boli takého zásadného charakteru, tak už dávno ich tu máme na stole. To, prečo sa to celé spustilo a prečo sa to deje v tomto čase, je, a k tomu sa v závere znova dostanem, aby sa odohralo pred verejnosťou krásne a pútavé teátro, divadlo. Pán Dzurinda povedal Cirkus Humberto, ale áno, je to, je to pútavé divadlo, ktoré má strhnúť voliča, strhnúť diváka k tomu, že aha, je tu zasa hrdina, ktorý obraňuje štátno-, národnoštátny záujem proti tej bývalej zlej vláde a napráva krivdy na úbohom slovenskom ľude, ktoré boli spôsobené. Ale nič z toho nie je pravda, je to len divadlo. Len divadlo a poviem, čo sa za oponou skrýva a za kulisami v skutočnosti, o čo tu kráča.
Ďalším, ďalším bodom je dôležitým v celom tom prednese, bolo, jak tá zlá privatizácia zlou vládou vykonávaná ešte dala čerešničku na torte, ešte prihrala tomu Enelu to, čo nemalo byť, a dala mu ešte aj to Gabčíkovo, pričom to bolo prednášané tak, ako keby až potom, keď sa stalo známe, kto bude, kto získa podiel, ktorý bol privatizovaný v súťaži, tak ako keby až potom vláda dodatočne k tomu prilepila ako bonus Gabčíkovo, elektráreň.
Garantujem vám, že keby ste sa spýtali bežného diváka poslucháča, tak si toto odnášal z prednesu pána premiéra. Pričom to tu už mojimi predrečníkmi bolo niekoľkokrát vyvrátené a, samozrejme, že to nie je pravda. Samozrejme, že to je nezmysel. Veľmi dobre to Mikuláš Dzurinda celé aj chronologicky vysvetlil, že akým spôsobom Gabčíkovo bolo jednak dobudované, jednak rozdelený výnos medzi vodné dielo a elektráreň, ktorá prevádzkuje samotnú elektráreň a predáva túto elektrinu, že to bolo uskutočnené dávno, dávno predtým, ako sa vôbec o privatizácii začalo uvažovať, takže už z logiky veci vyplýva, že to nemohlo mať žiadnu väzbu na privatizáciu a žiadnu väzbu na Enel a budúceho vlastníka, ktorým, ani sme nevedeli, že niekedy k niečomu takémuto dôjde a že hlavne aj zo súčasnej logiky veci, ktorá už fakty a skutočnosť preukázala, je zrejmé, že keď chceme dostať za vyrobenú elektrickú energiu najvyššiu cenu, aká je na trhu možná, tak sa to dá dosiahnuť vtedy, keď túto elektrickú energiu predáva subjekt, ktorý má nielen jednu vodnú elektráreň, ale ktorý má celú sústavu, celý mix výroby elektrickej energie, ktorý má tepelné elektrárne, ktorý má sekundárne alebo terciálne zdroje, alebo ako sa im hovorí, ktoré vykrývajú výpadky v silových zdrojoch, pretože vodná elektráreň vyrába elektrinu "ip", v jednom kuse, ona sa nevypína, to je zrejme každému jasné a vyrába elektrickú energiu aj vtedy, keď ju nikto nepotrebuje. A vieme, že elektrická energia sa skladovať nedá. A nemôžeme ju vyrobiť na sklad a potom predať.
Takže elektrickú energiu s úspechom a za najvyššiu cenu môže predáva ten, kto garantuje svojim odberateľom, že im tú energiu dodá v hociktorom čase, v hocijakom ročnom období a stále v rovnakej, v rovnakom objeme alebo v rovnakom..., technických parametrov, ja nie som na to odborník, nebudem tu zachádzať do nejakých technických detailov. A samotná vodná elektráreň to nedokáže, pretože jednoducho niekedy ju nepotrebujú tí odberatelia a niekedy, keď ju zas potrebujú, tak si to môžu obstarať z iných zdrojov, ale subjekt, ktorý vyvažuje všetky tieto veci, dokáže dosahovať najvyššiu cenu na trhu. Preto to logicky a takto bolo, samozrejme, odjakživa myslené a nastavené, najlepšie predá veľký hráč na trhu. A je úplne jedno, kto ho bude vlastniť, je úplne jedno, kto ho bude vlastniť, a preto to boli Slovenské elektrárne, pretože oni sú tým subjektom. A preto Vodné dielo Gabčíkovo logicky tam patrí z hľadiska prevádzky. To, čo sa ukázalo, je a už to tu bolo vyčíslené, že prerábame (ruch v sále), teraz prerábame, po tom svetobornom výkone, kedy o polnoci sa prevzalo Vodné dielo Gabčíkovo pod svetlami televíznych kamier a reflektorov, sa ukázalo, že z omnoho, za omnoho nižšie ceny dokáže predávať gabčíkovská elektráreň alebo Vodohospodárska výstavba elektrickú energiu, ako to dokázali Slovenské elektrárne, a je to zákonité. A výsledkom teda je čo? Výsledkom je strata.
Tak toto má byť ten výsledok toho snaženia, toto má byť národnoštátny záujem, že dosahujem stratu, že strácame milióny, ktoré predtým sme získavali? (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
