Ďakujem, pán predseda. V prvom rade musím povedať, že bolo to veľmi, veľmi obohacujúce, počúvať Fera Šebeja. A myslím si, že prispel do tejto debaty veľmi zásadným spôsobom. Zďaleka nemám ambíciu, aby som podobným spôsobom rozvíjal túto tému. Nemám na to ani znalosti, ani hĺbku poznania. A budem sa snažiť o to, čo, si myslím, nám všetkým môže byť základným vodidlom pri tom, aký postoj zaujať a ako sa postaviť k tejto téme. A to je zdravý...
Ďakujem, pán predseda. V prvom rade musím povedať, že bolo to veľmi, veľmi obohacujúce, počúvať Fera Šebeja. A myslím si, že prispel do tejto debaty veľmi zásadným spôsobom. Zďaleka nemám ambíciu, aby som podobným spôsobom rozvíjal túto tému. Nemám na to ani znalosti, ani hĺbku poznania. A budem sa snažiť o to, čo, si myslím, nám všetkým môže byť základným vodidlom pri tom, aký postoj zaujať a ako sa postaviť k tejto téme. A to je zdravý rozum, pretože nemusíme zďaleka mať takéto encyklopedické vedomosti, o koreňoch, príčinách, súvislostiach danej situácie, môžeme z toho mať len zlomok a čím viac o tom vieme, samozrejme, tým hlbšie alebo tým lepšie sa vieme o tom rozhodovať. Ale zdravý rozum je to, čo nie je ťažké uchopiť. A to nám pomôže nájsť alebo hľadať riešenia tejto situácie.
Vrátim sa teda od všeobecných analýz k tomu, prečo to vzniklo, ako to vzniklo, k súčasnosti a k prítomnosti, ktorú musíme riešiť my poslanci slovenského parlamentu, my členovia Európskej únie, my ako krajina, ktorá má byť aktívnou súčasťou Európskej únie, pretože tento problém sa týka Európskej únie. A to predovšetkým by sme mali mať na pamäti.
Tu budem súhlasiť s premiérom, ktorý včera povedal, že sme na jednej lodi, áno, sme na jednej lodi, a preto spoločne by sme mali hľadať riešenia, ale zároveň platí, že túto loď vedie časť z tohto spektra ľudí, ktorí tu sedia, len časť tohto spektra sú kapitáni, dôstojníci a veliaca posádka. My z opozície môžeme upozorňovať na to, že táto loď ide na útesy. My môžeme upozorňovať na to, že ide nesprávnym smerom. Ale ten, kto velí, ten, kto určuje smer, je vládnuca strana SMER a premiér Fico, takže on predovšetkým a od neho predovšetkým očakávame, aby ako legitímny reprezentant súčasnej slovenskej vlády aj v rámci európskych štruktúr hovoril, aby ho tam bolo počuť, aby tam prinášal návrhy a riešenia a aby tam hľadal cestu, kadiaľ sa máme v rámci tejto krízy, ktorá v rámci európskeho kontinentu ešte v dejinách nebola, niekam pohnúť.
A tu vyčítam Robertovi Ficovi aj slovenskej vláde, že v tomto je jej práca hlboko nevyvážená, pretože tak ako včera, tak ako mnohokrát na rôznych iných fórach veľmi jasne počujeme Roberta Fica, ako rozpráva slovenskému publiku, ako je čo zlé a čo by sa malo robiť, ale už ho zďaleka tak nepočujem na európskych samitoch rozprávať o tom, čo by sa malo robiť. Všetko, čo sme tu počuli od premiéra tejto vlády, je, že kvóty sú zlé, v tom sa zhodneme všetci, áno, kvóty nič neriešia. Kvóty sú zlé, pretože nijako tento problém neodstraňujú, len ho distribuujú na všetkých a, naopak, sú, ako tu povedali mnohí, nepoviem nič nové, len pozvánkou pre zväčšujúca sa a silnejúcu vlnu migrácie. Ale stačí povedať len to jedno, že kvóty sú zlé, netreba prichádzať s alternatívnymi riešeniami, čo teda máme robiť, nie ako Slovensko, ale ako Európska únia, pretože mnohokrát tu zazneli také, nech sa nikto neurazí, provinčné postoje, taký provinčný postoj, že však nech si to Nemci berú, však nech to Nemecko vyrieši, však sa to Slovenska netýka, však, keď bude treba, my zabezpečíme ten koridor, aby všetko išlo do Nemecka. Ale to je, vážené dámy, vážení páni, veľmi provinčný postoj, ktorý je kontraproduktívny pre nás, pretože až si niekto myslí, pokiaľ to považujeme za problém, že tá vlna migrácie je príliš veľká, a keď je neregulovaná, tak sa nedá zvládnuť, tak keď by sme s takýmto prístupom išli, tak až si niekto myslí, že sa to nedotkne Slovenska v konečnom dôsledku, len s istým časovým odstupom, tak je veľmi, veľmi naivný. Raz sa naplní každý pohár, aj ten nemecký, aj ten škandinávsky, ktorý, myslím si, už v týchto dňoch sa napĺňa alebo prepĺňa. A to, že keď sa nejaký pohár, nejaká nádoba naplní, že sa bude prelievať do okolia, je každému nad slnko jasné.
Preto my nemôžeme sa k tomu stavať alibisticky a provinčne a hovoriť: „No tak nech idú tam, kde chcú ísť, a žiaden problém nie je.“ Nie, my, naopak, musíme hovoriť, jediná cesta, ako tento problém dostať pod kontrolu, nie ho vyriešiť, to riešenie bude ťažké, zložité a neľahké, ale dostať ho pod kontrolu, je dôsledne trvať na dodržiavaní princípov, ktoré sú aplikované v Schengenských dohodách, v Dublinských dohovoroch. Musíme dôsledne trvať na tom a dôsledne žiadať, aby všetky krajiny Európskej únie, ktoré majú vonkajšiu hranicu a zabezpečujú vonkajšiu hranicu Európskej únie, túto hranicu zabezpečovali minimálne tak, ako ju zabezpečujeme my na ukrajinskej strane. Áno, tá naša hranica je krátka. Niekde sú veľmi dlhé tieto hranice. Ale iná cesta tu nie je.
A zároveň, a to je moje presvedčenie, takáto obrovská vlna migrácie je nad sily tých jednotlivých hraničných štátov. To som už povedal mnohokrát. Povedal som to ešte v máji, keď sa to prvýkrát začalo vnímať ako problém, a hovorím to odvtedy neustále, tu musí nastúpiť celoeurópske riešenie, tu musí nastúpiť kumulácia prostriedkov, kapacít, energie, ktorá týmto štátom pomôže. Keď zotrváme opäť len pri tom, že Grécko si neplní svoje úlohy ako krajiny, ktorá má zabezpečovať schengenskú hranicu, a zostaneme len pri výzvach a prípadne tam pošleme nejaké peniaze, asi to nevyrieši problém. Toto by mala byť téma aj na mimoriadnom samite, ktorý treba zvolať, a tu, opäť, Slovensko by malo byť jednoznačne tou krajinou, ktorá tlačí na zvolanie mimoriadneho samitu, pretože to sa nedá inak riešiť ako len zapojením naozaj celoeurópskej energie. Bude to stáť peniaze, nemalé zdroje, ale bude to stáť menej peňazí ako náklady, ktoré spôsobí neriadená, nekontrolovaná, nezvládnuteľná migračná vlna, ktorá sa nekončí, ktorá neklesá, ktorá, naopak, sa dvíha do väčších a väčších rozmerov. Preto je potrebné tieto prostriedky vynaložiť a vďaka týmto prostriedkom chrániť schengenskú hranicu tak, že cez ňu nebude možné voľne prechádzať. A, samozrejme, to problém takisto nevyrieši. To je len to A, ktoré Európa zatiaľ dôsledne a rozhodne nepovedala.
To B, ktoré takisto Európa zatiaľ nepovedala, je, že na tú hranicu budú prichádzať naďalej utečenci, nielen zo Sýrie, ale z mnohých kútov sveta, z Afriky, z mnohých krajín. A ďalej sa budú k tomu pridávať, ale nie možno, skoro určite ďalšie krajiny. A na týchto hraniciach musí byť dostatočná kapacita na to, aby títo utečenci, títo migranti boli zachytení civilizovaným spôsobom, ale zadržaní a zachytení a nielen zaregistrovaní, ako dneska počúvame, že došlo k výraznému posunu, lebo sa vytvoria hot spoty, kde títo utečenci budú registrovaní. Fajn, budú registrovaní, je to pokrok oproti tomu, keď sa tu po Európe tisíce ľudí pohybujú, o ktorých ani nevieme, že tu sú, nevieme, kto sú. Ale to nestačí, pretože je tu tá registrácia a potom slová: „Nech sa páči, putujte ďalej.“ To nie je dostatočné na to, aby sme mali pod kontrolou tieto obrovské tisícové množstvá ľudí. Preto je potrebné podľa môjho názoru tlačiť na to, navrhovať návrhy a prichádzať s nimi aj na zmenu súčasne platnej legislatívy. Na to hot spot nestačí, sú potrebné dostatočné kapacity v záchytných táboroch, ktoré na primeranej a dobrej úrovni, aby tí ľudia mali, samozrejme, tam podmienky vhodné na život, zabezpečia umiestnenie týchto ľudí, aby v týchto táboroch mohla prebiehať azylová procedúra a aby sa počas tejto azylovej procedúry dokázala rozdeľovať táto skupina na ľudí, ktorí sa presídľujú za lepším životom, a na skutočných utečencov, ktorí utekajú pred hrôzami vojny. Tie čísla sa, samozrejme, rôznia. Niekto povie, je to taký pomer, niekto povie, je to taký pomer, ale nijako inak ako dôslednou azylovou procedúrou, ktorá si žiada istý čas, to nedokážeme ustáť. Na to nestačia tieto dve otázky: „Ste ekonomický migrant? Alebo ste utečenec?“ Samozrejme, každý povie, že je utečenec. Ale to je azylová procedúra? No asi to nie je azylová procedúra. Ináč nedokážeme ustáť, Európska únia nedokáže ustáť nápor týchto utečencov.
A to je podstata veci, pretože, áno, pomáhať treba, treba pomáhať všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Európska únia stojí naozaj na tom, na hodnotách humanizmu a pomoci ľuďom v núdzi, ale každé zoskupenie aj Európska únia dokáže pomáhať len vtedy, pokiaľ bude silná, pokiaľ bude tej pomoci schopná. Keď nedostaneme pod kontrolu túto migračnú vlnu, nebude Európska únia silná, bude čeliť obrovskému tlaku na jej sociálne systémy, na jej ekonomické usporiadanie, vnesieme si sem riziká konfliktov, napätia, nárastu extrémizmu.
A naozaj aj v tomto sa dá súhlasiť s rizikom prekresľovania politickej mapy celej Európy. A to určite nechceme, výsledkom takejto neriadenej invázie je potom to, že Európa nepomôže nikomu, ale poškodí všetkým, poškodí svojim obyvateľom a poškodí aj tým, ktorí pomoc potrebujú, pretože im pomôcť nedokáže, ale, naopak, Európa prestane byť oázou bezpečia, ekonomickej stability a prosperity. A to určite nikto z nás nechce.
Ale tieto veci majú zaznievať z európskej úrovne. Predstavitelia vlády majú toto prednášať intenzívne a naliehavo na stretnutiach príslušných ministrov a premiérov, nielen čakať, ku komu sa treba pridať, a prípadne stavať hrádzu tomu, čo už je naozaj neprijateľné, ako sú kvóty. Návrh na zavedenie kvót treba nahradiť iným návrhom, aktívnym návrhom, ktorý prináša riešenia.
Zatiaľ sme počuli od premiéra slovenskej vlády, aj to len na slovenskej politickej scéne maximálne dva návrhy, ktoré súvisia s odmietnutím kvót.
Prvý návrh znie, že: „Situáciu treba riešiť tam, kde problém vznikol, teda v krajinách, z ktorých pochádzajú utečenci.“ A tento názor v rôznych obmenách má relatívne širokú podporu, pretože je to také pekne znejúce a dobre sa to počúva, ale práve vo vystúpení Fera Šebeja sme veľmi dobre počuli, a absolútne s tým súhlasím, že síce teoreticky je to správny názor, ale jeho praktická realizovateľnosť je buď neuskutočniteľná, alebo ak aj v nejakom rozsahu je uskutočniteľná, tak je to vo veľmi, veľmi dlhom časovom horizonte, v priebehu rokov, nie mesiacov, ale rokov, a to mnohých rokov. A dovtedy tu aké riešenia ponúkneme Európe, ponúkneme našim občanom, ponúkneme občanom Európskej únie? To treba povedať. Tento problém má teda minimálne dve roviny riešenia, rovinu riešenia okamžitej situácie a potom rovinu dlhodobých riešení globálneho charakteru. Ale ak sa spoja tieto dve veci, vytvorí to neuskutočniteľný maximálne chaos, ale nie riešenie.
Druhým zaujímavým návrhom, ktorý tu zaznel, teraz už sa nespomína, lebo zrejme aj pán premiér prišiel na to, že to je absolútny nezmysel, je návrh na vytvorenie bezpečných zón v krajinách, kde tento problém vznikol. Opäť už len zopakujem to, čo zaznelo. Znamenalo by to anektovanie príslušných území, vojenské obsadenie príslušných území a bránenie týchto území, čo je opäť veľmi ďaleko od reality, súčasných možností a súčasnej vôle kohokoľvek takéto niečo urobiť.
Takže žiadne reálne riešenia zo strany vlády, ktoré by nahradili systém kvót, neexistujú zatiaľ a žiadne nezazneli na európskej pôde, pretože aj tieto, znova to zapakujem, zazneli len na domácej pôde a boli určené len domácemu publiku s cieľom zvýšiť popularitu a preferenčný výtlak v predvolebnom období, čo je pochopiteľné, ale my musíme hľadať aj skutočné riešenia.
A skutočným riešením tej aktuálnej situácie je naozaj len a) dôsledná ochrana hraníc Európskej únie, b) zachytenie utečencov skôr, než je im umožnený voľný pohyb po Európskej únii, a oddelenie týchto utečencov na tých, ktorým pomôcť treba, pretože utekajú pred násilím a ohrozením vlastného života, od tých, ktorí sú ekonomickí migranti, pričom potom u týchto ekonomických migrantov musíme mať aj odvahu, aj silu, aj presvedčenie, že teda jednoducho treba urobiť ich deportáciu späť do krajín ich pôvodu, pretože kapacity Európskej únie sú konečné. Európsku úniu nenafúkneme, ani štáty nenafúkneme, a preto nemôžeme si myslieť, že sa sem dajú presťahovať milióny ľudí z Afriky, milióny ľudí z Ázie a že to bude všetko v poriadku, že sa to dá zvládnuť. Nedá sa to zvládnuť. Dá sa kultivovaným spôsobom stanoviť kvóty tak, ako ich majú stanovené v Austrálii, koľko je schopná Európska únia za rok prijať imigrantov, nikto sa zatiaľ nezaoberal tou absorpčnou schopnosťou, a potom aj v takomto duchu prijímať týchto imigrantov, tých, ktorí pomoc potrebujú, a jednoducho postupovať s rozumom, racionálne tak, aby sme tento proces dokázali zvládnuť. Ale aj keď by sme chceli, a to určite každý z nás chce pomôcť každému, kto pomoc potrebuje, musíme si tiež uvedomiť, že to nie je možné, že všetkým sa jednoducho pomôcť nedá, že Európa nemá patent na to, aby vyliečila všetky bolesti sveta.
Už to tu zaznelo a ja to len znova podčiarknem, nie je to len problém Sýrie a dotknutých krajín. Existujú mnohé ďalšie krajiny s mnohomiliónovou populáciou, kde tlie možnosť sektárskeho konfliktu, ktorá môže vypuknúť a ktorá môže zdvihnúť tú vlnu migrácie ďalej.
Takisto si myslím, že aj klimatické zmeny, ktoré veľmi previazane s týmito konfliktami ovplyvňujú či už vznik konfliktov alebo potom aj pohyby obyvateľstva, budú v budúcnosti vytvárať tlak na to, že migrácia bude rásť. A preto už teraz s rozumom a racionalitou sa na to musíme pripravovať, ale pripravovať tak, aby sa to dalo zvládnuť. A to sa bez regulovanej a kontrolovanej migrácie nedá zvládnuť. Dnes je tá migrácia neregulovaná, nekontrolovaná, pričom, naopak, sú kritizovaní tí, ktorí sa snažia, aby sa zákon a pravidlá dodržiavali a vyžadovali od každého, kto chce prísť na územie Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, určite všetci veľmi dobre poznáte epos o Tróji a určite aj poznáte ten záver, či už filmu alebo toho príbehu ako Trójania nadšene vyjdú pred hradby a nájdu opustené táborisko a tešia sa nad víťazstvom a nájdu tam toho jedného trójskeho koňa. Tu len pripomeniem, že nie Gréci, ale Trójania boli tí, ktorí sami vtiahli toho trójskeho koňa za hradby svojho mesta. Ako to ďalej pokračovalo, to všetci dobre vieme. Toto podobenstvo vnímajme veľmi voľne. A nechcem tu naozaj nikoho ani strašiť, ani vytvárať nejaké negatívne nálady, ale ten zdravý rozum a racionálny prístup k tejto otázke nám by mal pomôcť, aby sme v tej najlepšej viere neurobili to isté, čo urobili Trójania, a nevťahovali si nejakého novodobého trójskeho koňa priamo do srdca Európskej únie a potom veľmi ťažko s týmto problémom zápolili.
Chýb v tomto smere sa už v minulosti urobilo dosť, nie na Slovensku, ale my už musíme vnímať tento problém ako európsky problém a seba vnímať ako súčasť Európy a Európskej únie, nemôžeme ukazovať tu na Západ. My sme Západ, my sme Európska únia, my sme NATO a my musíme aktívne pristupovať a prispievať k riešeniam, ktoré sú v prospech celej Európskej únie, pretože akýkoľvek provinčný pohľad, akékoľvek zatváranie sa samých do seba nám nielen nepomôže, ale ani nás neuchráni. Ten problém je problém nás všetkých, a preto k nemu takto pristupujme. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
