18.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, je veľmi smutné, že na sklonku volebného obdobia sa znova musíme opätovne zaoberať vlastne nesplnenou dohodou a nesplneným sľubom zo strany vládnej strany. Je to, sú to už roky, dnes sa dá povedať, kedy sme sa po viacerých rokovaniach dohodli na obsahu ústavného zákona, ktorý by mal stabilizovať dôchodkový systém a ktorý by mal chrániť dôchodky dnes aj v budúcnosti. Všetci dobre vieme, akými turbulenciami tento systém prechádza vždy, keď je problém so štátnym rozpočtom, vždy, keď vláda potrebuje získať nejaké peniaze na krytie svojich potrieb. Samozrejme, v tej chvíli sa hľadá, kde sú nejaké peniaze, a potom sa už len nachádzajú dôvody, na základe ktorých tieto peniaze sa dajú zobrať z toho účelu, na ktoré boli určené, v tomto prípade z účelu zabezpečiť slušné dôchodky všetkým ľuďom, ktorí pracujú, a pretože všetci sa raz stanú dôchodci, či už dnes ešte len študujú, alebo pracujú, začínajú pracovať, alebo sú tesne v preddôchodkovom veku. Každého z nás, každého v tejto krajine raz čaká dôchodkový vek. A preto dôchodkový systém nie je otázka pre jedno volebné obdobie, ani pre dve volebné obdobia. Je to strategická záležitosť, kde sa treba vedieť pozrieť štátnicky na potreby národa, potreby krajiny a takým spôsobom sa rozhodovať. Nevidieť len okamžité zisky alebo straty, prechodné problémy alebo popularitu, ale konať na základe zásad dobrého hospodára, ktorý vie, že najprv musí investovať, najprv musí odložiť prostriedky, vytvoriť na to systém, ktorý bude kumulovať tieto dané prostriedky a nebude vytvárať a hromadiť dlhy, ktoré skôr či neskôr dospejú na hranu, za ktorú sa už nedá pokračovať a ktorá potom bude znamenať problém. Nemôžme si na to odpovedať systémom, že však to už nebudeme riešiť my, nebude to riešiť táto ani budúca vláda, bohviektorá vláda to bude riešiť. My dnes musíme mať tú zodpovednosť, pokiaľ sme zodpovední politici, že budeme hľadať riešenie pre dôchodcov, ktorí pôjdu do dôchodku o 20, 30 rokov, nemôžme to odkladať na tých, ktorý o 20, 30 rokov budú vládnuť, pretože tí už nič nevyriešia. V dôchodkovom systéme sa nedá vyriešiť vec, že dnes rozhodnem a za rok je vec vybavená. Sú to, je to beh na najdlhšie trate, aké v politickom rozhodovaní existujú. Pretože je to naozaj systém, ktorý musí fungovať, dnes zakladať základy toho, z čoho bude čerpať človek o 20, 30 rokov.
Preto pre niektorých politikov krátkodobého typu, takých krátkodychých šprintérov, je to nezaujímavá téma, pretože neprináša žiadne politické body, môže dokonca priniesť aj negatívne politické body, pretože treba naozaj zodpovedne postupovať a nedá sa rozdávaním vybaviť túto záležitosť, rozdávaním sa iba zhoršuje. A preto sme zodpovedne celé vládne spektrum, celé politické spektrum v tejto Národnej rade po veľmi silných a brutálnych zásahoch do dôchodkového systému sa rozhodli, že sú tu isté body, isté zásady, na ktorých sa dá zhodnúť. Tieto zásady sa naformulovali a dohodlo sa, že budú obsahom ústavného zákona, aby sme dali tomuto dôchodkovému systému istotu a stabilitu.
Viackrát priamo od tohto rečníckeho pultu zaznelo aj z úst premiéra, aj z úst ministra Richtera, že podporujú prijatie ústavného zákona. Platilo to, poviem to, úplne časovo presne to zakotvím, platilo to len do prezidentských volieb, áno, ešte pred prezidentskými voľbami to bolo, áno, jasné, po prezidentských voľbách, kde, samozrejme, SMER počítal, že uspeje, to všetko spravíme. Akonáhle prešli prezidentské voľby a SMER dostal výprask, všetko sa zmenilo. Už neplatí nič z toho, čo bolo predtým povedané. Už slovo chlapa je len listom zmietajúcim sa vo vetre, to znamená, nie je to slovo chlapa. Pretože tvrdenie, že všetky politické strany podporia tento ústavný zákon, už neplatilo.
My ako strany opozície sme sa viackrát pokúsili túto tému priniesť na pôdu parlamentu, lebo je vážna, je skutočné veľmi vážna a veľmi dôležitá pre všetkých občanov tejto krajiny. Má nielen tú stránku konzumnú, kde ľudia prijímajú dôchodky, ale má aj stránku finančnú a makroekonomickú, pretože dôchodkový systém veľmi výrazne ovplyvňuje to, či krajina je, alebo nie je zadlžená, či má dostatok prostriedkov na iné veci, alebo musí veľmi výrazne a silne dotovať dôchodkový systém a potom jej nezostáva dostatok prostriedkov na rozvoj alebo taký rozvoj, ako by si želala v iných oblastiach.
Viackrát počas tohto vládneho obdobia sme tu mali na stole ústavné zákony rôzneho typu, viackrát boli prijaté ústavné zákony v rôznych oblastiach, ani raz sa nestalo, že by ústavný zákon bol prijatý 100 % hlasmi celej snemovne, vždy bol prijatý ústavnou väčšinou, samozrejme, a nikdy si vládna strana, ktorá bola spravidla iniciátorom, alebo nie spravidla, ale na 100 % tých prijatých ústavných zákonov, nekládla podmienku, že to musí byť prijaté a podporené všetkými hlasmi opozície. Pripomeniem, že táto podmienka je naozaj len divadelnou kulisou, ktorá sa zahadzuje hneď, ako nie je potrebná, a najviac to bolo vidieť nie pri prijímaní zákona, ale pri voľbách predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde opakovane z úst premiéra zaznievalo: opozícia sa musí zjednotiť a potom, samozrejme, SMER zahlasuje. Ale akonáhle sa opozícia zjednotila, až na jeden hlas, SMER zahlasoval, ale presne proti názoru opozície, zjednotenej opozície.
Takže z toho vidíme, aký falošný a aký len na účely oklamania verejnosti alebo niekoho, kto nechce vidieť ani len trošku za tú priehľadnú oponu, ktorou sa SMER snaží zahaliť svoje skutočné úmysly, môže brať vážne argument, že aj v tomto prípade ten skutočný dôvod je, že opozícia nie je na 100 % zjednotená.
Opozícia je zjednotená s výnimkou, žiaľbohu, jednej politickej strany, strany MOST - HÍD, ktorá takto veľmi lacno poskytla argument vládnemu SMER-u. Určite sa jej SMER môže poďakovať za takúto účinnú spoluprácu, pretože skryť sa za takýto naozaj priehľadný síce argument, ale použiteľný pre vládnu stranu, je možné stále argumentovať, že nemôžu zahlasovať. Aj keď príde ústavný zákon, nič akéto nevadilo, hlasovalo sa a bolo to prijaté.
Nemáme už veľa času. Naozaj prejavili sme obrovské množstvo trpezlivosti, obrovské množstvo empatie, ochoty rokovať, vyzývali sme vládnu stranu mnohokrát, až je niečo v obsahu toho dohodnutého ústavného zákona, o čom by bolo ešte treba rozprávať, sme pripravení, samozrejme, aj dolaďovanie prípadné bez akýchkoľvek problémov možné bolo, ale ten záujem nie je.
Takže dnes, keďže vládne obdobie sa končí a táto schôdza je viac-menej poslednou možnosťou posunúť zákon do druhého čítania s nejakou šancou, že by mohol byť prijatý, predložili sme ešte ostatnýkrát tento ústavný zákon, aby sme dali šancu všetkým tým, ktorí to myslia s ochranou dôchodkov a príjmov dôchodcov skutočne vážne a ktorí nemyslia len na voličské hlasy súčasných dôchodcov. Vieme veľmi dobre, kto z nich ťaží najviac. Ale myslia na celú pracujúcu populáciu, ktorá raz do dôchodkového veku príde, a predložili sme tento ústavný zákon. Predložili sme ho v mene, ako som už povedal, všetkých opozičných politických strán okrem MOST - HÍD, to znamená SDKÚ, KDH, SaS, OĽaNO, a sú tam podpísaní aj zástupcovia menších, dnes už teda odštiepených politických strán. Myslím teraz konkrétne SKOK a ja reprezentujem demokratickú skupinu SDKÚ - DS.
Čo je obsahom samotného ústavného návrhu zákona? Nie je to obsiahly zákon, takže je veľmi jednoduché a veľmi krátke vymenovať, čo je jeho obsahom, aby sme vedeli, o čom sa bavíme. Že to nie je nejaká siahodlhá litánia a že je to skutočne to najpodstatnejšie, čo je potrebné do dôchodkového ústavného zákona zahrnúť.
V prvom rade sa zavádza to, že dôchodkový systém je, II. pilier dôchodkového systému je nezrušiteľný a vlastnícke práva v tomto systéme sú nedotknuteľné. Zavádza sa do ústavného zákona systém vytvárania stanovenia dôchodkového veku, ktorý už je zahrnutý v platnom zákone, ale, samozrejme, vplyvom čohokoľvek môže podliehať zmenám. A tu ide o stabilitu, aby si dôchodcovia jasne uvedomili a vedeli si dopredu vypočítať, akým spôsobom sa bude vyvíjať ich dôchodkový vek. Nastavuje sa úprava sadzieb poistného, tak ako je to v schválenom zákone a platnom, čo znamená, že od roku 2017 sa začne dvíhať, opäť dvíhať sadzba príspevku na osobné účty sporiteľov veľmi postupným a pozvoľným tempom štvrť percenta ročne, najmenej, zdôrazňujem najmenej na úroveň 6 %, čo je o 2 % viac, ako je dnes. Toto sú veci, ktoré v tomto ústavnom návrhu zákona sú a na ktorom sa všetci s výnimkou strany MOST - HÍD dohodli.
Vážené dámy a vážení páni, zrekapitulujem to, čo som tu vo voľnom prednese práve povedal. Uvedený návrh ústavného zákona sa predkladá s cieľom zabezpečiť ústavnú ochranu dôchodkov a dôchodkového systému a zabezpečiť stabilitu tohto systém na dlhé obdobie a posilniť istotu budúcich dôchodkov v tom, že ich dôchodok bude nedotknuteľný, ústavne chránený a bude tak tvoriť spoľahlivý príjem sporiteľovi v starobe, jeho pozostalým pre prípad jeho smrti.
Ústavne sa zakotvuje nedotknuteľnosť vlastníckych práv dôchodkových úspor vytvorených sporiteľmi v tomto systéme, nezrušiteľnosť dôchodkového sporenia.
V záujme postupného zvyšovania dôchodkov sa ústavne garantuje postupné zvyšovanie príspevkov na osobné dôchodkové účty sporiteľov v súlade s možnosťami hospodárstva tak, aby od roku 2017, kedy začne byť účinný tento zákon, sa postupne tempom štvrť percenta ročne zvýši príspevok na osobné účty sporiteľov, minimálne na 6 %.
Ústavne sa zakotvuje stanovenie veku odchodu do dôchodku vo väzbe na vývoj strednej dĺžky dožitia.
Toľko na úvod k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.