Videokanál poslanca

Ďakujem. Ako pán podpredseda Figeľ povedal, bude to naozaj dlhá a ťažká kríza. Veď už druhýkrát sa aj preto bavíme o tomto, o tejto téme v Národnej rade. Ale, tak ako sme počuli aj z úst pána ministra, je tu veľa otázok, ktoré treba riešiť, a s mnohým sa dá súhlasiť.
Čo ale treba povedať, tie veci, ktoré sú jasné dnes možno omnoho väčšiemu množstvu ľudí, boli jasné už v máji a v júni. A treba sa spýtať, prečo z úst slovenskej vlády, z úst premiéra, tu, z vás ako ministra nezaznievali naliehavo a jasne výzvy voči európskym partnerom vtedy.
Pán premiér používal túto tému na vnútropolitickej scéne na to, aby získaval body, ale nebolo ho počuť z európskej úrovne. Pričom bolo jasné, že táto kríza sa nedá zvládnuť – a mne je to jasné dodnes – inak ako dôslednou a tvrdou ochranou hraníc, a nie chimérickými návrhmi na riešenie v krajinách, kde problém vznikol, čo je špecialita pána premiéra. Pretože takéto riešenia si vyžadujú roky a možno aj ozbrojené zásahy, ale my potrebujeme odpovede na utečeneckú krízu tu a teraz. A tá sa dá riešiť len dôslednou ochranou hraníc, dôslednou realizáciou azylovej politiky, dôslednou kontrolou utečencov a aj návratovou politikou, ako hovoríte. Ale nielen tu v Národnej rade, nielen odmietaním kvót na domácej pôde, ale vyzývaním k mimoriadnemu summitu, pretože bez celoeurópskeho riešenia to nebude možné. Nie dnes. Pred tromi mesiacmi bolo treba žiadať zvolanie mimoriadneho summitu Európskej únie.
To, že Slovensko je malé, vôbec nie je ospravedlnením. Nič mu nebráni, aby bolo iniciátor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Elektronické trhovisko je takým dobrým a ďalším príkladom, nie prvým, ale ďalším príkladom, ako SMER je absolútne dokonalý v tom, kedy aj dobrú myšlienku dokážu zobchodovať. Z dobrej myšlienky, ktorá je určite pozitívna, spraví politický biznis. Nastaví si zákony tak, aby si z toho vyprofitoval buď ten, ktorý predkladá, alebo jeho blízki ľudia, firmy, sponzori, to je jedno, z každej jednej veci biznis, nech je sebeušľachtilejšia. A toto umenie dotiahol SMER naozaj do absolútnej dokonalosti.

102.

Ďakujem, pán podpredseda. Takže ďalší z balíku zákonov z tzv. pracovne nazvanej malej rómskej reformy, ktorý sa zasa zameriava na priestupkovú imunitu, ktorá je realitou pre sociálne odkázané osoby, ktorá im umožňuje beztrestne páchať malú trestnú činnosť, čo neznamená, keď je tam slovo malá, že je nie nebezpečná a že je to úplne v poriadku.

Tá imunita spočíva v tom, že priestupky sú trestané s finančnými sankciami a keďže poberateľ sociálnych dávok je nemajetný, nie je možné uloženú pokutu nejakým spôsobom vymôcť, alebo teda zaplatiť. Najprv zaplatiť a keď nie je zaplatená, tak vymôcť. Stáva sa tým pádom nerealizovateľnou. Tohto sú si, samozrejme, páchatelia týchto skutkov vedomí a tým pádom spoločnosť jasne posiela odkaz všetkým, že kľudne môžete páchať túto malú kriminalitu, nič sa vám nestane. Je to chorý stav, nezdravý stav, spôsobuje to pokrivenie všetkých noriem, ktoré by mali zabezpečiť spravodlivý štát a slušný a bezpečný život pre slušných občanov a naopak, je vodou na mlyn tým, ktorí sa tak správať nechcú a tým, ktorí narúšajú v rôznych oblastiach spolunažívanie ľudí, poškodzujú majetok, spôsobujú výtržnosti, alebo iným spôsobom sa dopúšťajú priestupkov.

Cieľom tejto novely zákona je zmeniť tento stav, ktorý naozaj sa rozmáha a zasahuje aj maloleté obyvateľstvo a preto je zameraná aj na upravenie zodpovednosti maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť za maloleté dieťa prebral rodič alebo iný zákonný zástupca. Opatrenie rieši prípady, keď často maloleté priestupkovo nezodpovedné deti páchajú priestupky, a to aj na popud rodičov, či iných členov, či už rodiny alebo starších osôb s vedomím, že tieto priestupky nebudú postihované. Tieto maloleté osoby sú takýmto spôsobom zneužívané, čo je naozaj ďalší amorálny stav, ktorý by sme nemali tolerovať a nemali by sme sa pasívne na toto prizerať.

Výrazný pomer priestupkov páchaných maloletými potvrdzujú aj štatistiky vedené v jednotlivých regiónoch, a to najmä na východnom Slovensku, pričom tento pomer nebezpečne rastie v prospech maloletých páchateľov, čo len potvrdzuje potrebu napraviť a odstrániť tento stav.

Návrh zákona tiež rieši situáciu, ktorá pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky, necháva páchateľa nepostihnuteľného. Preto navrhujeme, aby náhradnou sankciou po nesplnení povinnosti nahradiť škodu bola povinnosť vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác. To znamená, finančná sankcia v prípade nemajetného páchateľa sa nahradí jeho schopnosťou pracovať. Využije sa existujúce ustanovenie zákona o možnosti odpracovať si trest za priestupok a tým pádom aj uplatniť trest, ktorý sa inak uplatniť nedá.
Dopĺňa sa ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác v rámci malých obecných prác, ktorými sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa. Upravuje sa aj situácia, ktorá môže nastať vtedy, ak si priestupca napriek tomu nesplní povinnosť vykonať tieto verejnoprospešné práce, a to tak, že sa stanovuje povinnosť správnemu orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, ktorá však musí začať plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu pre výkon verejnoprospešných prác, správny orgán je povinný uložiť druhú náhradnú lehotu, ktorá začína opäť plynúť do 60 dní od uplynutia prvej náhradnej lehoty, pričom ale výška sankcie sa opäť zvýši.

V prípade, ak páchateľ ani po uložení v druhej náhradnej lehote nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý už môže byť podľa Trestného zákona potrestaný odňatím slobody na 1 až 5 rokov. Táto navrhovaná právna úprava má motivovať páchateľov priestupkov k tomu, aby namiesto vyhýbaniu sa plnenia povinností, ktoré im vyplávajú zo sankcií, sa im podrobili, pretože v opačnom prípade by im hrozil trest odňatia slobody.

Chcem pripomenúť, že už existujúca právna úprava počíta s tým, že je možné trest odpracovať. Je v zákone tak isto stanovená aj hodinová sadzba za takto prácu, sú to 3 eurá. Problémom tejto právnej úpravy je, že samotný páchateľ si musí navrhnúť dobrovoľne odpracovanie z vlastného rozhodnutia takejto sankcie. A keďže máme reálnu situáciu, že páchateľ, nemajetný páchateľ, sociálne odkázaný vie, žiadna pokuta sa od neho vymáhať nedá, je absolútne neopodstatnené, aby sme mohli očakávať - a prax to potvrdzuje, že sa tak nedeje - aby sám sebe uložil dobrovoľne povinnosť odpracovať si, keďže mu žiadna iná sankcia nehrozí.

Takže samozrejme, dobrovoľne si nikto takúto sankciu nenavrhuje, pretože žiadna iná sankcia sa uplatniť nedá a tým pádom máme reálnu priestupkovú imunitu, ktorá tu platí. Veľmi jednoduchými legislatívnymi alebo zmenami formulácie týchto textov, ktoré tu navrhujeme, sa dosahuje to, že táto sankcia sa bude ukladať, nie sa bude čakať, že uvedomelý páchateľ si sám bude ukladať, ale sa bude ukladať aj so všetkými postupmi, ktoré sa k tomu viažu, aby to nebolo formálne a takáto sankcia potom bude realizovateľná a vymáhateľná.

Tak isto v prípade maloletého páchateľa a nemajetného rodiča, na ktorého prechádza zodpovednosť za páchanie priestupku maloletého páchateľa, potom ten výkon tohto trestu bude pokračovať obdobne. To znamená rodič, ktorý je zodpovedný za spáchanie priestupku, pokiaľ sankciu nebude vedieť uhradiť, tak ju bude musieť odpracovať tak, ako keby ten priestupok spáchal sám a bude to mať opäť rovnaký efekt na zabránenie takýchto, takýchto činov.

Z praxe vám len chcem ešte osvetliť a pripomenúť, že týmto nástrojom by sme pomohli aj učiteľom na základných školách predovšetkým v problémových oblastiach, kde neprispôsobivé obyvateľstvo, ľudia z osád a najmä teda maloletí žiaci mnohokrát veľmi negatívne narúšajú učebný proces, napádajú spolužiakov, ba dokonca samotných učiteľov. Všetko toto, čo dneska na školách prebieha a stretáva sa to len s pokrčením ramien alebo s nejakým bezmocným zápolením zo strany učiteľov, je priestupkom. Napĺňa to všetky znaky priestupku a je možné za to ukladať sankcie, keby to neboli maloletí páchatelia. Ale keďže sú to maloletí páchatelia, podľa súčasnej právnej úpravy sa nedá robiť nič.

Akonáhle prijmeme túto zmenu, ktorú navrhujem, že zodpovednosť za tieto činy sa prenáša na rodičov, tak rodič je za toto správanie svojho potomka - syna, dcéry - potrestaný a či už finančnou sankciou alebo odpracovaním musí znášať následky a je vysoko pravdepodobné, že urobí všetko pre to, aby v rámci rodinného prostredia a výchovy sa snažil o to, aby jeho potomok, dcéra takéto správanie ďalej nevykonávali a aby sa ho nedopúšťali. Takže je to veľká pomoc aj pre učiteľov a nápravu naozaj dnes veľmi ťažko zvládnuteľného stavu.

Posledná poznámka k často sa opakovanej výhrade, že ústava neumožňuje, nedovoľuje nútenú prácu. Nie je to pravdivý argument, pretože naša ústava má priamo vo svojom príslušnom článku zakotvenú výnimku, ktorá sa vzťahuje na malé obecné služby a preto priamo v tomto zákone hovoríme o verejnoprospešných prácach v rámci malých obecných prác. To znamená, sme absolútne v súlade s ústavou, je to vykonateľné, v súlade s ústavou a veľmi, veľmi by to pomohlo napraviť súčasný neblahý stav, ktorý nie je, žiaľbohu, konštantný, ale rozrastajúci sa, čo je veľmi nebezpečné.

Ďakujem za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

98.

Ďakujem, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť ešte stručnejší pri zdôvodňovaní tohto návrhu zákona. Pripomeniem, že tento návrh zákona je súčasťou balíka zákonov, ktorý už v tejto Národnej rade bol prerokovávaný pred niekoľkými mesiacmi a ktorý pracovne je označený ako malá rómska reforma a ktorý má za cieľ odstrániť tie najkritickejšie a najvypuklejšie prejavy negatívneho nastavenia sociálneho systému, ktorý vedie k negatívnemu správaniu. Motivuje k negatívnym druhom a typom správania v rôznych oblastiach života. Včera sme sa už zaoberali zákonom o odstraňovaní alebo zamedzení rozširovaniu čiernych stavieb. Dnes je to zase otázka príjmov, ktoré sa zabezpečujú prostredníctvom sociálnych dávok naviazaných na počet detí v rodine.

Uvedený návrh zákona, novela tohto zákona je zameraná na to, aby sme podporili pracujúce rodiny a, samozrejme, aj príjmovú, príjmy týchto pracujúcich rodín a vytvorili príjmový rozdiel a diferenciu medzi rodinami, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a medzi rodinami, kde tak nikto nerobí dlhodobo a systematicky a zabezpečuje si svoje príjmy len cez sociálny systém predovšetkým v naviazaní na počet detí v rodine. Čiže predmetom tohto návrhu zákona je zvýšenie rodičovského príspevku pre pracujúce rodiny na 230 eur mesačne a zároveň zníženie rodičovského príspevku pre rodiny, ktoré nesplnia, môžeme to kľudne nazvať pracovný test, kde ani jeden z rodičov dlhodobo nepracuje, na 65 % tejto sumy. Tým sa vytvorí motivačný rozdiel a bude, vznikne tak dobrý príklad pre všetkých, všetky rodiny, kde, žiaľbohu, je masový jav demotivácia k získavaniu príjmu prostredníctvom práce. Vznikne, naopak, pozitívna motivácia, že tie rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, hoc aj v nízko platenom zamestnaní alebo aj v dočasnom zamestnaní, alebo v kombinácii s aktivačnými prácami, tak tie rodiny získajú vyššiu podporu, ako tie, ktoré tak nerobia.

Tým kritériom je, že za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov odpracoval aspoň 270 dní v sumáre. To znamená v súčte, nie v jednom rade, takže sú to aj dočasné zamestnania, prerušované zamestnania, ale je to dôkaz toho, že daná rodina má záujem pracovať, má záujem získavať si svoj príjem prostredníctvom práce.

Toľko k samotnému obsahu zákona. Je navrhnutý v súlade s ústavou, so zákonmi Slovenskej republiky a určite by mal pozitívny dopad na štátny rozpočet, aj na správanie a štýl života vo vylúčených komunitách, predovšetkým v rómskych osadách.

Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

94.

Ďakujem, pán podpredseda. Tento návrh zákona alebo novela tohto zákona má veľmi praktický zámer, aj praktický charakter, je veľmi útleho rozsahu, ale významná svojím dopadom, v prípade, že by bol akceptovaný. Mnohokrát tu debatujeme o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, ako znížiť odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry a toto je nástroj, ako to urobiť jednoducho a logicky.

Prečo je tomu tak? Existenciou inštitútu minimálnej mzdy je vlastne stanovená dolná príjmová hranica pre pracujúcu populáciu, ktorá je v zamestnaneckom pomere. Je preto úplne logické a odôvodnené, aby táto minimálna príjmová hranica bola všeobecného charakteru a naopak je neodôvodnené, aby pre skupinu samostatne zárobkovo činných osôb, to znamená živnostníkov, bola stanovená vyššia príjmová hranica, ako je minimálna príjmová hranica pre zamestnancov. Spôsobuje to živnostníkom, samozrejme, vyššie odvody, vyššie náklady, a pritom živnostník ako taký je mnohokrát v horšom postavení ako zamestnanec. Znáša riziká, všetky, nemá istotu príjmu, musí prekonávať väčšie problémy a napriek tomu bez toho, že by za to získaval nejakú protihodnotu, s nastavením súčasného systému má vyššie náklady úplne nelogicky a neopodstatnene.

Predloženým návrhom sa tento rozpor odstraňuje a zosúlaďuje sa tak, aby všetky ekonomicky činné osoby platili z rovnakej príjmovej hranice pre určenie sumy minimálnych povinných odvodov, ktoré sa musia platiť do sociálneho, aj zdravotného systému a to tak, že touto spoločnou minimálnou hranicou sa určí výška sumy mesačnej minimálnej mzdy. Navrhovanou zmenou zároveň dôjde k zníženiu odvodového zaťaženia v podnikateľskom sektore, čo bude mať, samozrejme, pozitívny dopad na hospodársky rast, aj na rast zamestnanosti a tvorbu pracovných miest Slovenskej republiky. Týmto navrhovaným opatrením, keď si to prepočítate oproti súčasnému stavu, by došlo k tomu, že živnostníci ušetria mesačne 20 euro. Nie je to nejaká extrémne vysoká čiastka, ale myslím si, že pre drobného, malého živnostníka, ktorý každodenne zápasí o svoje príjmy a mnohokrát naozaj je v horšej situácii ako zamestnanec, je aj toto pomocná ruka, ktorú treba podať a určite to nebude mať nejaký negatívny dopad na príjmy fondov a štátneho rozpočtu ako také.

Takže vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto logicky vystavaného návrhu zákona a o podporu a pomoc živnostníkom, ktorí úplne neopodstatnene znášajú vyššie náklady, ako by museli.

Ďakujem za pozornosť.

92.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1609. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

109.
Ďakujem. Vážená Národná rada, týmto návrhom zákona sa vraciame k téme DPH. Ja som pôvodne navrhoval, aby sme zlúčili rozpravu s vládnym návrhom zákona o DPH. Mohli sme to vybaviť v jednom balíku, pretože sa to týka práve toho, čoho sa dotýka aj vládny návrh zákona, a to je zavedenie pravidla, že daň z pridanej hodnoty sa odvádza až vtedy, keď je zaplatená, keď je uhradená faktúra za tovar alebo službu, ku ktorému sa táto daň vzťahuje.
Vládny návrh zákona zavádza, prichádza s touto zmenou, aj keď už veľmi dávno toto mohlo byť aplikované, kde ohraničuje túto možnosť na firmy s obratom do 75-tisíc, a predpokladá sa pozmeňovací návrh, ktorým sa zvýši táto hranica na 100-tisíc. Je to však málo. A je to málo preto, lebo nijakým spôsobom nie je obmedzené, alebo je obmedzené, ale nie na hranicu 100-tisíc z hľadiska smernice Európskej únie táto možnosť. Minister financií v rozprave, ktorá k tomuto zákonu o DPH, k vládnemu návrhu zákona bola, argumentoval pôvodne, prvotne tým, že smernica harmonizuje DPH, nemôžme teda vybočiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, kľud v sále, je vás tu pár, tak nechajte rečníkovi priestor. Ďakujem.
Nech sa páči.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
... s čím určite súhlasím. Avšak podľa príslušnej smernice každá krajina môže bez akýchkoľvek sprievodných procedúr zaviesť túto hranicu na, hranicu 500-tisíc euro obratu firmy za rok. Plán nášho ministerstva je zaviesť 100-tisíc, čo môžme nazvať prvým krokom, ale tak treba povedať, či budú aj druhé, aj tretie kroky. Pretože tu nejde len o to, že by to pomohlo výrazne malým a stredným podnikateľom, pretože takto mnohokrát financujú štát, ale sami nedostávajú zaplatené, ale predišlo by sa aj tunelovaniu štátneho rozpočtu, ktoré sa realizuje takým spôsobom, že väčšie firmy neuhrádzajú faktúry, ale vratky na DPH si plne uplatňujú. Veľmi dobre vieme, že takýto jav bol typický pre kauzu Váhostav. A nielen Váhostav, ale v stavebníctve pre mnohé ďalšie veľké firmy, ktoré predtým prešli reštrukturalizáciou. Neplatili faktúry, ale vratky na DPH si zo štátneho rozpočtu v rozsahu mnohých miliónov realizovali a vytiahli.
Nemyslím si, že by sme, alebo že by štát mal kryť takýto spôsob neférového podnikania, ktoré je, paradoxne, v súlade so zákonom. Ale je to tunelovanie štátneho rozpočtu. Akceptovanie tohto návrhu, alebo stanovenie tejto hranice na podstatne vyššiu úroveň by práve tomuto zabránilo, aby bol štátny rozpočet tunelovaný nepoctivými firmami s väčším obratom.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v tomto návrhu novely zákona navrhujem, aby platiteľ dane mal povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty len za faktúry alebo sumy v inom doklade o predaji, ktoré mu boli uhradené. Ak mu boli tieto sumy uhradené len čiastočne, je povinný uhradiť DPH pomerne k výške uhradenej sumy. Cieľom tejto navrhovanej úpravy je predísť tomu, aby boli podnikatelia povinní platiť DPH za faktúry, ktoré im neboli uhradené, čo ich privádza do ťažkej, mnohokrát nezvládnuteľnej finančnej situácie. Zároveň sa navrhuje, aby výpočet nadmerného odpočtu bol taktiež viazaný na uhradené faktúry, alebo sumy z iných dokladov o kúpe, a tiež aby nebolo možné použiť neuhradené faktúry alebo sumy z iných dokladov o kúpe na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet DPH, čo v súčasnosti spôsobuje situáciu, že aj osoby, ktoré neuhradili faktúru, si uplatňujú nadmerný odpočet DPH a štát im uhrádza vysoké sumy. Daňový úrad takémuto platiteľovi, ktorý si uplatní nadmerný odpočet alebo zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním a zároveň neuhradí faktúry, tento nadmerný odpočet nevráti.
Navrhovanými zmenami sa predíde podvodnému konaniu, aj keď v súlade so zákonom, ktoré dnes prebieha, ktorého obeťami sa stávajú najmä malí a strední podnikatelia, ako sme videli pri kauze Váhostav, a zaťažovaniu podnikateľov neopodstatnenými finančnými výdavkami. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné rozpočty, môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože podporí, ozdraví podnikateľské prostredie a tvorbu pracovných miest, zabezpečí sa odstránenie nespravodlivej finančnej záťaže podnikateľov a nemá priamy vplyv na životné prostredie. Zato má výrazný vplyv na, pozitívny výrazný vplyv na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ja vás žiadam a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

=====

105.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, nie prvýkrát sa stretávame pri debate o tomto návrhu zákona. A ja si dovolím na začiatok taký aktualizačný moment, ktorým chcem poukázať na to, že často sa stáva v spoločnosti, že vidíme reálny problém, ktorý existuje, ktorý nikto nespochybňuje, že je, ale z nejakých zvláštnych, mnohokrát, ťažko povedať, že z racionálnych dôvodov sa ten problém obchádza, alebo sa tvári väčšinová spoločnosť alebo politický establishment, že to vlastne ani nie je, ako keby dúfal, že sa vyrieši sám.
Pred pár dňami, ešte tento týždeň, sme venovali veľkú pozornosť a veľmi rozsiahlu debatu otázke problému imigrantov a neúmerného prílivu imigrantov do Európy. Tiež je to problém, ktorý reálne existuje, a kým nenadobudol extrémne veľké rozmery, tak by táto debata nevznikla, nikto by sa tým nechcel zaoberať. A ten, kto by sa chcel zaoberať a hovoriť o tom, že niektoré krajiny k tomu pristupujú laxne, že napríklad južná hranica je nechránená, že napríklad azylové konanie v mnohých krajinách je formálne a tým pádom aj tí ľudia, ktorí azyl nemajú dostať, ho dostávajú, by bol považovaný za nejakého čudáka v lepšom prípade, v horšom by bol obvinený z nejakých nekalých, zlých, xenofóbnych alebo iných úmyslov.
Vieme dobre, že na Slovensku máme tak isto problém, ktorý dlhé roky nevieme riešiť, alebo vedeli by sme, keby sme k tomu riešeniu boli ochotní pristúpiť. To nie sú riešenia, ktoré treba, ku ktorým treba zvolávať nejakých nositeľov Nobelových cien. Ale jednoducho racionálnym spôsobom je tu problém, zdroj problému je známy, motívy k tomuto problému sú známe, nástroje na jeho odstránenie neexistujú, tak treba odstrániť všetky tie veci, ktoré takýto problém prinášajú. Ale tu narážame na to, že okrem tej skupiny obyvateľstva, ktorá je bezprostredne ohrozená takýmto typom problému, tí ostatní sa tvária, že ale to nás nepáli, nechajme to radšej tak. Tvárme sa, že to nie je, lebo, nebodaj, budeme obvinení z toho, že máme nejaké predsudky, že sme orientovaní voči nejakej konkrétnej menšine a že nás vedú nie ušľachtilé zámery odstrániť existujúci problém, ale nejaká snaha získať lacné, populistické alebo inak neférovo získané politické body. Ale to je veľmi podobný prístup.

A ja preto hovorím: nerobme to! Pozrime sa na veci tak, je tu problém, keď máme nástroj na jeho riešenie, tak ho odstráňme, aby sa ten problém nezväčšoval. Keby napríklad, znova sa vrátim k tej téme, ktorá sa tu predebatovávala, keby už dávno sme mali hranice Európskej únie, schengenského priestoru po všetkých stránkach dokonale chránené, keby azylová procedúra bola vo všetkých krajinách braná vážne a keby nebola úplne len formálnou bránou na lavínový príliv ekonomických imigrantov, tak by vlastne ani problém, ktorý dnes musíme ako omnoho väčší, pálčivejší a nebezpečnejší problém riešiť, ani nevznikol.
Tak nerobme toto isté v našej vlastnej krajine, vo vnútri Slovenska tým, že obchádzame riešenie problému čiernych stavieb, ktoré vznikajú na cudzích pozemkoch. Vieme dobre, že tento problém sa bytostne a pálčivo týka tých regiónov, kde existujú rozsiahle rómske osady, ktoré sa nekontrolovateľne rozširujú, pretože si žiadajú svoj životný priestor, a pretože máme mäkkú legislatívu v tomto smere, neexistuje žiaden nástroj, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb. Opäť je to veľmi podobné, ako keď nemáme zabezpečenú schengenskú hranicu a tým pádom môžu prichádzať ďalší, ďalší, ďalší migranti, a kým ju nezabezpečíme, tak prichádzať budú. A môžeme diskutovať o tom, koľko budeme chcieť. Tu je to isté, kým neaplikujeme do zákona nástroj, ktorý znemožní čo len dokončiť čiernu stavbu na cudzom pozemku, tak tie čierne stavby budú pribúdať. Môžme o tom rozprávať, koľko chceme, môžme hľadať nástroje na začleňovanie ťažko prispôsobivých komunít do spoločnosti, môžeme do toho investovať akékoľvek miliónové zdroje, či z vlastných zdrojov alebo z európskych zdrojov, nič sa na tom nezmení.
Preto prichádzam s týmto návrhom zákona a preto opäť apelujem na všetkých, že toto nie je nič iné, len jednoduché a racionálne riešenie, ktoré zamedzí rozširovaniu čiernych stavieb, ako je riešenie dobre strážiť hranicu krajiny alebo hranicu Európskej únie pred nelegálnymi ľuďmi, ktorí túto hranicu chcú prekročiť nelegálnym spôsobom. Ani na prvom, ani na druhom spôsobe nie je nič zlé. Je to správne riešenie, ktoré ochraňuje záujmy spoločnosti, v ktorej žijeme a v ktorej našou úlohou je ju chrániť, prijímať zákony, ktoré takúto spoločnosť ochraňujú.

Takže k samotnému meritu zákona, ktorý tu predkladám.
Je to návrh, ktorý po jeho prijatí, alebo novela, ktoré po jej akceptovaní by spôsobila, že by nové stavby, čierne stavby vznikajúce na čiernych pozemkoch týkajúce sa síce najmä budovania čiernych stavieb v okolí rozrastajúcich sa rómskych osád, ale nielen, týkajú sa každej čiernej stavby na cudzom pozemku, aj načierno postaveného bilbordu alebo megabordu, aj načierno postavenej haciendy na cudzom pozemku, jednoducho nemohli vzniknúť, pretože by neboli ani dokončené.
Prečo by tomu tak bolo? Preto, lebo podľa návrhu tohto zákona vlastník pozemku, ktorý upozorní príslušný úrad, stavebný úrad o tom, že na jeho pozemku vzniká bez jeho súhlasu nejaká stavba a on žiada, aby táto stavba bola odstránená, podľa tohto zákona by stavebný úrad do 30-tich dní musel vydať v prvom kroku rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ by túto stavbu neodstránil zhotoviteľ stavby v príslušnej lehote, odstránil by ju na náklady tohto stavebníka úrad z moci úradnej a následne by náklady na odstránenie tejto stavby vymáhal od zhotoviteľa stavby. Keďže úmyselne sú tam dané veľmi krátke, ale primerané lehoty, aby tá stavba ani nemohla sa rozvinúť do podoby náročného stavebného diela, ale naozaj v zárodku aby mohla byť zastavená a odstránená, zrušená, čo by po aplikácii tohto zákona spôsobilo, že by ani takéto stavby bez súhlasu vlastníkov pozemkov nevznikali. Pretože všetkým vlastníkom by bolo jasné, že je to márne vynakladanie námahy, a tým pádom by sa vytvoril priestor na to, aby sme mohli riešiť, legalizovať alebo nejakým spôsobom zabezpečovať a odstraňovať, prípadne legalizovať čierne stavby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Ak tak neurobíme, budú nám vznikať nové a nové čierne stavby a ten problém bude narastať, až nám prerastie cez hlavu, pokiaľ nám už neprerástol.
Takže toľko veľmi stručne, veľmi jasne k uvedeniu zákona. A stručne zosumarizujem to, čo som sa pokúsil jednoduchým slovníkom vysvetliť.

Novelou tohto zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby či objektu. Cieľom navrhnutej novely je zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Na prípadnú argumentáciu, že cez prvé čítanie prešla novela, veľká novela stavebného zákona, len podotýkam, že zďaleka tento problém nerieši. Alebo ho rieši kvázi spôsobom, ktorý opäť len dlhé roky sa bude vliecť, až sa zistí, že vlastne len nevýrazným spôsobom sťažil alebo skomplikoval vznik čiernych stavieb a vôbec sa nejak špecificky nezaoberá tým najpálčivejším, a to je, vznikom čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, kde dochádza nielen k vzniku čiernej stavby, ale dochádza de facto aj zaberaniu cudzieho majetku, de facto odcudzovaniu cudzieho majetku a obmedzovaniu vlastníckeho práva tých, ktorí tento pozemok vlastnia, a tým pádom aj k narušeniu základných ústavných práv, ktoré občania tejto republiky majú.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko k zdôvodneniu predkladanej novely a prosím o podporu tohto racionálneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

50.
Ja si tiež myslím, že tento problém, ktorý naozaj je nebývalých rozmerov, treba riešiť tak, že treba mať bezpečné zóny, bezpečné územia. Myslím si, že Európska únia by v tomto prípade bola postačujúcou silou, ktorá by dokázala spravovať takéto územia. Myslím si, že či už by to bolo na ostrovných priestoroch v niektorej z krajín alebo na africkom území, ale každopádne nemalo by to zostať v kompetencii krajín, ktorých sa to dotýka. Tie na to silu nemajú, pretože tá výzva, tá situácia presahuje to, na čo sme zvyknutí, že toto by naozaj mala prevziať Európska únia ako taká, skumulovať na to zdroje. A bude to stáť nemalé finančné prostriedky, ale omnoho menšie, ako keď sa ten problém nebude riešiť. Keď ten problém bude prerastať, posúvať sa, nabaľovať a prinášať všetky negatíva, o ktorých tu už mnohokrát bolo povedané.
Takže, ja som to už spomenul, už som to aj verejne vyhlásil, treba zvážiť a diskutovať o tom, či prostriedky, ktoré sú skumulované v eurovale, nie je vhodné umožniť, aby boli použité na takéto účely, aby sa zabezpečilo jednak zabezpečenie južnej hranice, jednak vytvorenie takýchto území, vybavenie príslušných táborov so všetkým, čo k tomu patrí, od ubytovania cez školy, nemocnice, policajnú ostrahu a vojenskú ochranu. Určite na to potrebujeme spoločný postup Európskej únie a určite je dôležité, aby sme tie prostriedky vedeli na to vyčleniť, pretože ináč nás to bude stáť omnoho viac.

42.
Ďakujem. Veľmi veľa sa tu už povedalo o tom, aké sú príčiny, ako to treba dlhodobo riešiť, ale zároveň, jednak s tým súhlasím, ale zároveň si treba uvedomiť, že čelíme teraz akútnej a aktuálnej situácii a hrozbe. Čelíme istej špecifickej forme invázie, pretože taký masový presun ľudí, obyvateľstva Európa ešte nezažila. A použijem slová Davida Camerona z Globsecu z minulého týždňa, kedy povedal, že Európa bude bezpečná vtedy, keď bude ekonomicky silná. A rozšírim to tým, že Európa môže pomáhať vtedy, keď bude bezpečná a ekonomicky silná. Preto zároveň s tým, že sa musíme zamerať na riešenie problémov tam, kde vznikli, ale to je dlhodobý proces, ktorý až za dlhú dobu, keď sa bude robiť dobre, prinesie výsledky. Musíme chrániť to, aby Európa bola silná, a nebude silná, keď jednoducho nebude zvládať vlnu, masívnu vlnu migrácie, ekonomickej migrácie, keď tu budú prichádzať ľudia, ktorých nemáme ako zamestnať, nemáme kde im poskytnúť priestor na život, nemáme ako ich včleniť do tejto kultúry. Takže to prvé, čo potrebujeme, je zabezpečiť veľmi dôsledne hranicu pred voľným prechodom takýchto migračných vĺn.
Za druhé. Musíme tých ľudí, ktorí sú zadržaní, umiestňovať v na to pripravených záchytných táboroch a v nich musí prebiehať azylová a prísna procedúra, aby sa oddelili tí, ktorí pomoc potrebujú, ktorí sú prenasledovaní, od ekonomických migrantov. Ekonomických migrantov musíme dôsledne vracať do krajín, odkiaľ pochádzajú, a poskytovať pomoc len tým, ktorí ju potrebujú. Lebo keď to neurobíme, tak neposkytneme pomoc ani týmto. Jednoducho systém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)