Videokanál poslanca

Nechajme sa prekvapiť. Vážené dámy, vážení páni, no, voľba Najvyššieho kontrolného úradu, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu nie je bežnou záležitosťou a hlavne počas tejto vlády sa stala nekonečným príbehom. Má to svoje úplne jasné a konkrétne dôvody a ja sa pokúsim najprv trošku tak povedať, že prečo je to vlastne dôležité.
Tí poslucháči, diváci, ktorí za múrmi tohto parlamentu sledujú celý tento cirkus, mnohokrát nič iné, iný dojem si z toho nemôžu vyvodiť, vôbec nemusia chápať, že prečo. No veď však majú sa dohodnúť, opozícia sa má dohodnúť. SMER tvrdí, že sa nedohodli, tak nebude zvolený. No nie je to celkom také jednoduché, že či tam bude ten alebo onen, či to navrhne opozícia, alebo to navrhne koalícia. Pretože demokracia, a o tú tu v podstate dnes ide znova, nie je len o tom, kto vyhrá voľby a kto bude mať väčšinu. Liberálna demokracia, na ktorej stojí západná Európa, západná civilizácia, ktorej sme súčasťou, nie je demokraciou typu, že vyhrám – ako napríklad aj Rusko má dnes formálnu demokraciu – a ovládnem všetky inštitúcie. Podstata skutočnej demokracie spočíva v tom, že je tu rozdelenie moci, rozdelenia a kontrola tejto moci. Len tak sa dá zabrániť despotizmu väčšiny. Pretože každá väčšina zvolená demokratickým spôsobom, keď nie je voči nej postavená protiváha kontrolných a nezávislých inštitúcií, má sklon skĺznuť k despotizmu väčšiny, ktoré sa môže prejavovať rôznou tvrdou formou. Ale jednoducho väčšina si povie, my sme väčšina, nám patrí všetko, môžme teda robiť všetko. A kontrolné inštitúcie? No snáď nebudú kontrolovať nás? Snáď nebudú na nás poukazovať, keď spravíme niečo, čo možno neni celkom v súlade so zákonom, čo je nejakým tunelom, čo je prihratím štátnych prostriedkov našim sponzorom, a takto by sme to mohli menovať.
A tomu sa nedá zabrániť na báze, že budeme veriť, že ľudia sú poctiví a morálni a že takíto ľudia sedia v tomto, len takíto ľudia sedia v tomto parlamente a len takýchto ľudí nájdeme a posadíme do kontrolných inštitúcií. Po zemi nechodia anjeli. Keď chceme hľadať anjelov a dokonalú spoločnosť, tak musíme ísť do neba. Tam možno niečo také funguje, ale na zemi nie. Na zemi sa musíme vzájomne kontrolovať. A len vtedy demokracia funguje, preto sa volá aj liberálna demokracia, pretože nedáva väčšine do rúk absolútnu moc. Ale väčšina je kontrolovaná cez kontrolné inštitúcie. A na to, aby naozaj bola kontrolovaná, nielen formálne, nestačí vytvoriť tieto inštitúcie. To znamená zákonom zriadiť Najvyšší kontrolný úrad a ďalšie inštitúcie, ale aj obsadiť to ľuďmi, ktorí podľa možností majú minimálne prepojenia s vládnou mocou.
Samozrejme, že nie vždy sa to dá ideálne. Samozrejme, že tým, že tie obdobia sa prelínajú, tak niekedy to nefunguje alebo nemusí fungovať úplne dokonale, ale tým, že sa zavedie pravidlo, že sa zavedie zvyk, že takáto vec sa rešpektuje, tým budujeme skutočnú demokraciu, tým ju naozaj zavádzame do života.
SMER tak nerobí. Tie iné vlády, ktoré tu vládli, tú snahu mali a napríklad sa to dá zdokumentovať na pozícii súčasného šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Veď to bol poslanec, politicky aktívny človek, ktorý bol členom HZDS, to znamená, opozičnej strany, jasne politicky vyhranený a napriek tomu, keď s týmto návrhom prišla vtedajšia opozícia, pretože vtedajšia vládna moc si ctila ten princíp, že kontrola má patriť do rúk opozície, a nebude kádrovať toho človeka, ktorého opozícia navrhne, tak jednoducho bol zvolený a bodka. A takto to má fungovať.
Robert Fico ale nemá, samozrejme, takýto názor, pretože jemu liberálna demokracia nie je ničím blízka. Liberálna demokracia je Západ. A Robertovi Ficovi sa omnoho viac páči Východ, kde je jednoducho ten, kto šéfuje, premiér, prezident, povie, bude to takto a ja rozhodnem, či áno, alebo nie, či biele, alebo čierne, či ten človek môže alebo nemôže. A ten, kto môže, môže potom všetko. A nikto ho nesmie kontrolovať. Nikto nesmie siahať na neho.
Slovensko je na pomedzí týchto stretov týchto dvoch svetov, a preto sa napriek nesmiernej snahe Roberta Fica a SMER-u nedarí vždy zakryť to, čo mecenáši SMER-u, členovia SMER-u a ich prepojenia, vzájomné väzby robia v pozadí, ako fungujú, ako vládnu kvôli tomu, aby túto krajinu vyciciavali, aby žili z toho, aby mali zabezpečený neustály prísun zdrojov cez štátny rozpočet, aby profitovali z toho, že majú vládu v rukách, a aby profitovali z toho, že im nehrozí žiadna kontrola. Toto je principiálne dôležité, aby sme si uvedomili, aby sme vedeli prečo má takú vážnu úlohu nielen NKÚ, ale aj ďalšie inštitúcie, ale dnes sa bavíme o NKÚ.
A preto je dôležité, aby tu pevne zakorenilo pravidlo, že opozícia navrhuje, a keďže hovoríme alebo platí, prirodzene, pravidlo, že parlamentná väčšina zvolí tohto predstaviteľa, že vládna moc akceptuje túto voľbu. Len tak budeme mať liberálnu demokraciu, a nie formálnu demokraciu východného, putinovského typu. Ale nielen v tomto smere, to som už mnohokrát poukázal na to, Robert Fico nás ťahá nenápadne a postupne preč zo západného civilizačného priestoru. A priťahuje a približuje nás čoraz viac a viac k východnému civilizačnému priestoru, kde demokracia je len pláštikom na to, aby moc mohla úradovať a aby mohla robiť všetko, čo tu je.
Voľba prezidenta napríklad bola takým systémovým zlyhaním tejto snahy. Tu sa takisto, krásne to bolo nastavené z pozície SMER-u, že Robert Fico sa posadí do prezidentského kresla a cez prezidentské právomoci zabetónuje ďalšie pozície, na ktoré má prezident dosah v justícii, a ďalej aby nikdy nikomu ani v budúcnosti, kto pracuje pre SMER, robí, čo sa mu káže, ktorý je spoľahlivým súdruhom, ako môj predrečník povedal veľmi výstižný pojem, zabezpečuje a plní dôsledne a bez reptania to, čo sa od neho požaduje, aby nikdy nebol ohrozený, aby nikdy nebol kontrolovaný. No došlo k systémovému, chvalabohu, zlyhaniu a ľudia rozhodli inak. A veľmi, veľmi to otriaslo a vykoľajilo SMER a jeho predstavu, ako sa bude ďalej vyvíjať. No, ale teraz si to už SMER nemohol nechať ujsť.
Veľmi vyhovovalo SMER-u posúvať tri roky stále túto voľbu pod rôznymi hlúpymi a vymyslenými zámienkami. Veď je naozaj smiešne hovoriť o tom a všetci vedia, že to je smiešne, no ale čísla parlamentné nepustia, že opozícia sa musí zjednotiť na jednom kandidátovi. Jasné, že sa nemusí. Veď opozícia je rôznorodá. Ale zároveň platí, že nemôžeme hovoriť, že tu existuje opozičný kandidát, ktorý je navrhnutý jedným poslancom. To nie je opozičný kandidát. To je aj malému dieťaťu jasné. Nemôžme hovoriť, že existuje ďalší opozičný kandidát, ktorý je navrhnutý dvomi poslancami opozície. Aj malé dieťa pochopí, že to tak nie je.
Princíp, že opozícia navrhuje šéfa do kontrolného úradu, má ako keby simulovať voľbu, ktorá by prebiehala, keby to bolo oddelené, keby sme mali zákon postavený tak, že šéfa tejto a ďalších kontrolných inštitúcií nevolí celý parlament, ale volí opozícia. Tak hypoteticky si predstavme, ako by dopadla voľba, dnes máme troch kandidátov, keby ho volila len opozícia. Úplne jednoznačne. Niet o čom diskutovať. Zvolený by bol ten kandidát, ktorý má väčšinovú podporu opozície. A nehrali by sme tu smiešne hry s dymovými a inými maskovacími clonami, ktoré sa tu vytvárajú pre SMER, aby sa im doniesol objednaný kandidát a aby ho oni mohli zvoliť a zabezpečiť si tak, že tento úrad bude pod kontrolou ďalších sedem rokov, pod kontrolou vládnej strany SMER, či bude alebo nebude po budúcich voľbách vo vláde.
A že sa SMER má čoho obávať, aj keby vo vláde nebol, aj keď vo vláde bude, tiež vieme všetci. Veď kauzy ako Váhostav, kauzy ako mýtne karty či palivové karty a ďalšie a ďalšie, keby sa išlo do hĺbky, tak by vyplavili toľko, toľko prešľapov, špiny, prepojenia na vládnu stranu, prepojenia na konkrétnych ľudí, profit, ktorý z toho mali konkrétni politici, že by nezostal v SMER-e kameň na kameni. Takže SMER veľmi jasne vedel, že toto je posledná šanca. Robert Fico vedel, že má poslednú šancu na to, aby zabezpečil kľud a pokoj od tohto úradu na sedem rokov dopredu. A potreboval len, samozrejme, získať, jedno, akým spôsobom, či hlúposťou, naivitou alebo inými prostriedkami, niekoho, kto mu donesie objednaného kandidáta na tanieri, aby ho SMER mohol zvoliť.
A ja tu len musím povedať, že je mi ľúto, že jedného z týchto kandidátov predložil aj Paľo Frešo. SDKÚ - DS vznikla a stojí na princípe spájania pravicových síl. Toto má v rodnom liste zapísané. Toto presadzujem a hovorím vždy a budem hovoriť vždy. SDKÚ - DS by nebola, keby toto v liste, v rodnom liste nemala napísané. Takto sa tá strana narodila. A keď má toto napísané vo svojej základnej DNA, tak nemôže konať presne proti tomuto princípu. Teraz sa stalo to, že opozícia aj pod tlakom týchto okolností a možno aj pod - a verím, že áno - pod, po pozitívnych skúsenostiach so zjednocovaním pri kauze Váhostav a predtým pri odvolávaní Roberta Fica a predtým pri spoločnej reakcii napríklad, keď úplne nedemokratickým spôsobom boli vyhodené z rokovania opozičné návrhy zákonov, dosahovala úspechy. A Robert Fico videl, že to je nebezpečný trend, keď sa opozícia dokáže zjednocovať, dokáže víťaziť, a keby sa dokázala zjednotiť aj v nasledujúcich mesiacoch, tak je veľmi, veľmi pravdepodobné, že sa koleso politického vývoja otočí a že strana SMER prehrá budúce parlamentné voľby. A to je veľmi nebezpečné pre Roberta Fica a jeho stranu. Ešte nebezpečnejšie ako to, že prehral prezidentské voľby. A preto bolo pre neho dôležité aspoň formálne túto jednotu opozície rozbiť.
Je preto politicky veľmi krátkozraké nevidieť dôležitosť práve v tejto voľbe, práve v tomto čase, desať mesiacov pred voľbami, ako je kľúčovo dôležité, aby opozícia bola jednotná, aby sa nikto neprepožičal pod žiadnou zámienkou ani svätou, ani nesvätou, ani naivitou, ani inými spôsobmi na hru, ktorá vyhovuje Robertovi Ficovi, ktorá má opäť pomáha vyhrať budúce voľby. Žiaľbohu, formálne sa to Robertovi Ficovi podarilo, ale len formálne. Dvaja ďalší kandidáti podporení dohromady troma poslancami opozície nič neznamenajú. Keď zajtra SMER zvolí, čo aj zvolí, ja si na rozdiel od Mira Beblavého myslím, že na 100 % SMER zvolí jedného z dvoch kandidátov a nebude to pán Žilinka, bude to pani Crkoňová alebo pán Mitrík, SMER prehrá, pretože jednoznačne ukáže svoju tvár. Dosiahne svoje, áno, bude tam mať svojho človeka, nebude mu povedzme nasledujúcich sedem rokov z tejto pozície nič hroziť, ale jednoznačne ukáže, že mu ide, že bojuje proti demokracii, proti slobode, ktorú sme naozaj ťažko a horko-ťažko budovali a ktorá znamená, že demokracia je pod kontrolou, že sa to vyvažuje, že väčšina nemôže prevážiť takým spôsobom, že prevalcuje menšinu, že bude diktovať a obsadzovať všetko, čo jej príde pod ruku, že bude drancovať túto krajinu len preto, že je väčšinou.
Čo by sme mali v takejto situácii urobiť, na to sa názory rôznia. A ja, keďže ako člen SDKÚ - DS - a nech by som zostal aj sám - tak budem tvrdiť, že ten, ktorý drží líniu, na ktorej SDKÚ - DS vyrástla a ktorá je jej vlastná, budem hovoriť, že jednota je veľmi dôležitá. A budem robiť tak, ako som celý svoj politický život robil všetko preto, aby sme sa zjednocovali, a nie trieštili, aby sme hľadali to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Takže hoci si myslím, že najlepšie by bolo nezúčastniť sa tejto maškarády, nechať všetkých kandidátov, aby boli kandidátmi, nemyslím si, že by bolo správne uvažovať o stiahnutí pána Žilinku z voľby. Nie. Ale SMER jednoznačne prehlásil ústami svojho predsedu, voľba predsedu NKÚ je naša zodpovednosť. Plne ju preberáme. Neviem, či som ho citoval presne, parafrázoval určite, ale takto to prehlásil Robert Fico minulý týždeň. Tak nech tak koná, lebo tak aj konať bude.
Ale ja hovorím, neposkytujme mu oponu, za ktorou to bude celé vykonávať. Neposkytujme mu priestor na to, aby klamal potom v priamom prenose, aby tvrdil, že jeho informácie hovoria, že za toho alebo onoho kandidáta boli aj z toho klubu, aj z toho klubu, aj z neviem akých strán, pretože toto bude, toto sa bude tvrdiť. Takto je to pripravené. Takto je to divadlo nastavené, nie prvýkrát. Aby ľudia boli znechutení, aby nevedeli, komu majú veriť, aby mali v tom guľáš, aby povedali, všetci ste rovnakí, všetci klamete, všetci podvádzate, neviete sa dohodnúť, pretože to je vyhovujúca pozícia pre SMER. Aby boli ľudia totálne znechutení a aby povedali, veď nemáme koho voliť. Skalní SMER-u zostanú a to im úplne stačí.
Takže myslím si, že mali by sme nechať plne na SMER, aby si vybral z troch kandidátov, ktorí tu sú, pričom len jeden je skutočný opozičný kandidát. Opozičným kandidátom môže byť len ten, ktorý by v hypotetickej voľbe opozície, keby taká mohla byť, vyhral. A to je pán Žilinka, pretože má podporu 60 podpisov. O tom niet pochýb.
A v prípade, že SMER zvolí niekoho iného, nezvolil kandidáta opozície. Zvolil svojho kandidáta. To je jednoznačné. A porušuje pravidlá, ktoré sú už tu zavedené, veľmi krehko a veľmi plytko zakorenili, žiaľbohu, v našej mladej demokracii a teraz budú vytrhnuté aj s koreňmi. Poruší pravidlo, že moc má byť kontrolovaná nezávislou osobou, nezávislou od vládnej moci.
Napriek tomu by sme, ako som povedal, sa nemali zúčastniť tejto maškarády a odísť zo sály, aby bolo úplne jasné, kto ho zvolil a koho zvolil. SMER môže stále naozaj ukázať, že sa mýlim, že tu šírim ohováračky, klamstvá a že SMER naozaj má úprimný záujem na tom, aby skutočné a poctivé demokratické pravidlá vládli v tejto krajine. A môže zvoliť opozičného kandidáta, ktorým je Žilinka. Jeden jediný. Iných skutočne opozičných kandidátov, nie formálne opozičných, ale skutočne opozičných nemáme. Ak to urobí, mýlim som sa. Ak to neurobí, je to plne zodpovednosť SMER-u. Ak ale takýto názor nezavládne v rámci opozície, ako som povedal, v záujme jednoty sa budem správať tak, ako sa rozhodne väčšina, že sa správať bude. Pretože jednota je pre nás dôležitá. Budeme čeliť potom tvrdeniam, ktoré budú na hony vzdialené od pravdy, a treba sa na to pripraviť. Ale dopredu to hovorím, aj keď z tejto sály málokedy prenikne príliš veľa z toho, čo tu povieme, na verejnosť. Ale jednoducho takto to bude.
Takže, vážené dámy, vážení páni, je nás tu málo a vieme, že už je rozhodnuté. Už je rozhodnuté, zajtra sa dozvieme ako a nemám najmenšiu nádej, že bude rozhodnuté správne. SMER pokračuje vo svojom valcovaní a ten valec ide nemilosrdne ďalej. My by sme si to ale mali uvedomiť a neprepožičiavať sa na to, aby sme tomu valcu pomáhali. Väčšina členov SDKÚ - DS je toho istého názoru. To vám môžem garantovať. A zajtra odohráme ďalšie dejstvo v tejto smutnej komédii, ktorú organizuje a režíruje Robert Fico.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Po tejto vyčerpávajúcej a obsiahlej diskusii prejdeme zasa k iným témam.
Takže, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona reaguje na dôchodkový systém a veci, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a to, v akom systéme sa momentálne nachádza. Keď to chcem uviesť, musíme sa trošku vrátiť mierne dozadu, a to do chvíle a do času, kedy nastala situácia, že z II. piliera začali byť po 10 rokoch sporenia vyplácané, alebo odštartoval sa proces, že už prví sporitelia môžu požiadať o výplatu dôchodkov z II. piliera. Nastalo to po 10 rokoch, čo je zlomok, veľmi malá časť projektovanej doby sporenia. Logicky z toho vyplýva, že tie čiastky, ktoré za 10 rokov sú nasporené, tvoria len malú časť celkového dôchodku, ktorý je dôchodcom, budúcim dôchodcom poskytovaný. V tomto prípade sa jedná o zhruba 5 %. Napriek tomu to bolo prezentované, ako keby to mala byť celková čiastka, na ktorú tento systém bol myslený a projektovaný, a vyvolalo to, samozrejme, vo verejnosti, keďže to takto bolo podané, začudované reakcie.
Takým ďalším spúšťačom bola správa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, ktoré vyhodnotilo ako prvé ponuky, ktoré dali poisťovne na doživotný dôchodok, ako neadekvátne nízke. Potom síce tieto prvotné závery boli revidované, ale to už nikto nijako veľmi nevnímal a veľká téma bola na svete. Premiér Fico na to reagoval jemu vlastným spôsobom. Využil to ako zámienku, dobrú zámienku opäť k ďalšiemu útoku na II. pilier opäť k tomu, aby sa postavil pred kamery a oznámil, že to je všetko zlé a že otvára tento systém, aby ľudia z neho mohli vystúpiť, kde, samozrejme, tak ako vždy, je tým skutočným záujmom získať čo najviac prostriedkov od súkromných sporiteľov z ich súkromných účtov, ktoré potom, samozrejme, vláda môže použiť podľa svojej ľubovôle, a vieme veľmi dobre, na čo táto vláda tieto prostriedky používa. Na svoje predvolebné hry a rôzne gestá, ktorými verejnosť zásobuje.
Čiže toto bol ako keby prológ k tomu, čo sa následne udialo a čo sme riešili a riešime veľmi často aj v tejto snemovni. Otvorením II. piliera, ktoré veľmi bombasticky oznámil a aj realizoval premiér Fico a vláda, ktorú vedie, sa ale, samozrejme, nič na danom systéme nezmení. Nijakým spôsobom nedôjde k tomu, že by dôchodky boli zvýšené alebo že by sa situácia ľudí zlepšila.
Ale my prichádzame s riešením, ktoré je zakódované v systéme už od jeho vzniku. A teraz, keďže až teraz došlo k tomu, že je možné čerpať prostriedky z II. piliera, aj keď naozaj len v zlomkovom rozsahu, je možné aj tie prapôvodne zakódované mechanizmy, ktoré v tomto systéme sú, využiť. Ten mechanizmus je relatívne veľmi silný fond - rezervný fond solidarity. Všetci, ktorí pracujú, majú povinnosť platiť odvody, bez výnimky. A tu znova len treba pripomenúť, že I. aj II. pilier je súčasťou základného dôchodkového systému, že sú to rovnocenné zložky základného systému, ktorý je postavený na tom, že ľudia sú nútení štátom zabezpečovať si do budúcnosti svoje prostriedky v starobe. Robia tak dvoma spôsobmi po zavedení II. piliera nielen tým, že platia do systému, aby potom, keď oni zostarnú, niekto platil im, ale zároveň už si časť tých prostriedkov odkladajú prostredníctvom špecializovaných inštitúcií na svoju starobu vo forme úspor, ktoré sa investujú. Ale - a to treba veľmi, veľmi zdôrazniť - je to rovnocenná súčasť základného systému, ktorý je pre všetkých rovnako povinný. Všetci rovnako musia plniť svoje povinnosti, a to, čo je rôzne, je len to, že majú slobodu výberu, či budú zúčastnení len v tom jednom prastarom systéme priebežného financovania, alebo časť tých prostriedkov oprú aj o tú druhú nohu systému, o II. pilier. Ale to je jediná možnosť voľby. Inak všetky povinnosti z hľadiska plnenia záväzkov voči dôchodkovému systému a samým sebe sú pre všetkých rovnaké.
To znamená, všetci musia platiť rovnaké odvody. Keď hovorím rovnaké odvody, týka sa to všetkých fondov, ktorých je viacero. Je tam fond starobného dôchodkového sporenia, je tam nemocenské, fond nemocenského poistenia, je tam nezamestnanosť zakomponovaná, garančný fond a je tam aj relatívne veľmi silný rezervný fond solidarity. Volá sa nie nadarmo rezervný fond solidarity, lebo má za úlohu vytvárať rezervy na vykrývanie problémov, ktoré by teoreticky mohli vzniknúť. Vo svojom zdôvodnení v zákone má napísané, že má predovšetkým slúžiť na to, aby z neho boli uhrádzané prípadné škody, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom vzniknúť. No a solidarity, samozrejme, znamená, že má byť solidárny a má zabezpečovať plnenie pre tých, ktorí to potrebujú.
Ten fond je silný, ako som už povedal, platia do neho všetci 4,75 %. V súčasnosti každým rokom tento silný fond, jeho prostriedky sú používané výlučne na to, aby sa vykrývala strata a deficit, ktorý vytvára priebežný systém. To som už mnohokrát hovoril, všetci veľmi dobre vieme, že priebežný systém je silne deficitný, je silne v strate. Pretože tá demografia je jednoducho taká, aká je, keby nemal byť v strate, museli by sme veľmi, veľmi výrazne zvýšiť odvody alebo, naopak, znížiť dôchodky, čo, samozrejme, nikto nechce a nikto nenavrhuje. Takže tento systém je v strate a túto stratu treba vykrývať. To znamená, tento fond poskytuje solidaritu všetkým tým, ktorí sú v I. pilieri, a z veľkej časti vykrýva stratu, ktorá v tom systéme je. Keby sa tá strata nevykryla, nebolo by na výplatu dôchodkov. Nie je to dostačujúca dotácia, ešte je k tomu treba pridať ďalšie prebytky v ostatných fondoch, a napriek tomu aj dotácie zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti dotujeme takýmto spôsobom takmer 30 percentami každý jeden dôchodok vyplácaný z I. piliera.
No a teraz máme situáciu, že ľudia, ktorí sú aj v II. pilieri a pomáhajú tak celkovému dôchodkovému systému prežiť, pretože II. pilier preberá na seba časť záväzkov, ktoré inak by znášal len I. pilier, to znamená, šetrí časť prostriedkov, ktoré by inak museli znášať verejné financie, tak títo ľudia síce platia v plnej výške do tohto systému tých daných 4,75 %, ale keď idú do dôchodku, tak už nemajú nárok podľa súčasného nastavenia, aby z neho čerpali aj v prípade, že by to bolo namieste aj v prípade, že by tú solidaritu potrebovali. Náš návrh zákona rieši práve túto záležitosť.
Ako som už spomenul, rezervný fond solidarity bol vytvorený na to, aby znášal prípadné škody, ktoré môžu vzniknúť, ktoré môžu vzniknúť aj v II. pilieri. A tie škody vznikli. Tie škody vznikli politickými rozhodnutiami v minulosti, kedy rôznymi, politicky motivovanými, neodbornými novelami bol tento systém poškodzovaný s priamym dopadom na výšku úspor bežných ľudí, bežných jednotlivcov, ktorých je takmer 1,5 mil. v tomto systéme, a ktorý má konkrétne a vyčísliteľné dopady na výšku ich úspor. To znamená, ich úspory vďaka týmto politickým rozhodnutiam, na ktoré títo ľudia nemali žiadny vplyv a stali sa len obeťami týchto rozhodnutí, vďaka týmto rozhodnutiam je ich majetok v II. pilieri menší, nižší, a preto dôchodky, ktoré sú z tohto systému poskytované, sú tiež nižšie. A je preto namieste, aby sme tieto škody pomohli, alebo nie pomohli, ale nahradili práve prostredníctvom solidarity, ktorá je alebo na ktorú bolo myslené vytvorením takéhoto solidárneho rezervného fondu.
O čo konkrétne ide? Dnes sa nachádzame prechodne v situácii, že keď si porovnáme po krátkej dobe sporenia, kedy ešte nemohli zafungovať tie efekty investovania úspor a investovania výnosov z týchto úspor, ktoré vytvárajú kumulatívny efekt zhodnocovania a zväčšovania majetku, kedy tieto efekty ešte nemohli zafungovať, že ľudia, ktorí sú v kombinovanom systéme, v I. aj v II. pilieri, môžu mať nižší dôchodok, keď dnes odídu do dôchodku, ako ľudia, ktorí sú len v I. pilieri. Nie je to v žiadnom prípade známka toho, že by tu niečo nefungovalo. Pretože ako som povedal, každý, kto len trošku triezvo sa pozerá na veci, tak musí uznať, že keď je niečo dotované 30 % a tá dotácia z roka na rok rastie a bude rásť, tak samozrejme, že to je výhoda, ktorú systém, ktorý dotovaný nie je, to je konkrétne II. pilier, môže prekonávať len dlhodobým pôsobením a práve tým spomínaným reinvestovaním výnosov a dosahovaním výnosov, ktoré v tomto systéme sú, a tým odťažovať a odľahčovať práve I. pilier.
Za 10 rokov, z ktorých 8 rokov bolo práve poznačených, naopak, nie tým, že by sme umožňovali, aby tento systém mohol fungovať a aby tieto efekty sa mohli dostavovať, tak, naopak, vďaka prvej aj druhej vláde Roberta Fica bol tento systém poškodzovaný a bolo mu znemožňované alebo sťažované dosahovať výnosy. Tieto efekty nemohli zafungovať. Preto je namieste, aby sme tým, ktorí v takejto situácii sa ocitnú, a to znamená nie vlastnou vinou, doplnili ten rozdiel, ktorý vzniká medzi ľuďmi, ktorí boli len v I. pilieri a vďaka dotácii, trojnásobne podčiarkujem, vďaka dotácii, na ktorú sa skladajú všetci, všetci, aj tí, ktorí sú aj v II. pilieri, majú o niečo vyššie dôchodky, aby sme tým ľuďom, ktorí sú v dvojpilierovom systéme a o nejaké eurá im vyjde nižší dôchodok, aby sme im tento rozdiel doplnili.
Chcem zdôrazniť, že to nie je trvalá záležitosť, ktorá by tu bola ako nevyhnutnosť počas celého obdobia aj do budúcnosti. Tento problém, ktorý tu je, toto poškodenie, ktoré bolo spôsobené predovšetkým politickými rozhodnutiami a krátkym časom, ktorý bol k dispozícii, sa zacelí postupne, pretože tie výnosy a opätovné investovanie týchto výnosov zacelí a odstráni tieto rozdiely, až to preklopí aj do pozitívnej situácie, ale bude si to žiadať istý čas. Takže toto dorovnanie je dočasného charakteru, pričom to netreba v zákone nejako upravovať, on zanikne sám od seba, aj keď v zákone stále bude zachytené, ale zabezpečí spravodlivosť a solidaritu voči tým, ktorí naozaj bez vlastnej viny sa do tejto situácie dostali.
Takže ako by to fungovalo, to, čo navrhujeme? Tí, ktorí sú v dvojpilierovom systéme, týka sa to predovšetkým nízkopríjmových občanov, sa dostanú do situácie, že ich dôchodok z kombinovaného systému by bol o niečo nižší, ako keby boli len v I. pilieri, tak týmto bude navýšený ich dôchodok zo Sociálnej poisťovne z I. piliera z rezervného fondu solidarity o tento rozdiel, aby ich dôchodky boli na rovnakej úrovni. To znamená, aby sme predišli situácii, že tu budeme mať ľudí, ktorí bez vlastného zavinenia môžu mať nižší dôchodok, ako by mohli mať, keby sa nerozhodli pomôcť aj sebe, aj verejným financiám tým, že išli do II. piliera.
Týmto spôsobom sa zabezpečí aj rovnosť pred ústavou. Už sme tu viackrát hovorili aj v súvislosti s minimálnym dôchodkom, že ústavná rovnosť je nevyhnutná, veď na to je ústava a je to najmä jeden z jej hlavných atribútov, že všetci majú rovnaké práva aj povinnosti, ale v tomto prípade práva. A nemôžeme ich členiť podľa toho, či sú, alebo nie sú zapojení v II. pilieri. A presne v súlade s touto filozofiou aj vláda, súčasná vláda, súčasné ministerstvo pôvodne navrhovalo úplne filozoficky rovnaký prístup pri minimálnom dôchodku. Až politický pokyn a politický cieľ vyhnať ľudí z II. piliera poškodí ľudí v druhom pilieri najviac, ako sa len dá, aby sme sa čo najviac dostali k najväčšiemu objemu peňazí, aby sa vláda dostala k čo najväčšiemu objemu peňazí, zmenilo toto rozhodnutie pri minimálnom dôchodku v druhom čítaní, napriek tomu, že prešiel celým legislatívnym procesom bez akejkoľvek výčitky alebo pripomienky v tomto smere, a nastavil to úplne ináč. Ale to, že to tam pôvodne bolo, hovorí, že, áno, toto je správny prístup, ktorý je v súlade s ústavou. A my presne v tomto duchu navrhujeme novelu, ktorá rovnakým spôsobom by to riešila pre úplne všetkých.
Takže, vážené dámy, vážení páni, uzavriem toto svoje úvodné slovo pretlmočením dôvodovej správy, krátkej dôvodovej správy k tejto časti, ktorá to celé zhrňuje.
Občania zúčastnení vo všeobecnom dôchodkovom systéme, ktorého rovnocennou súčasťou je aj I., aj II. pilier, sú si podľa Ústavy Slovenskej republiky rovní z hľadiska práv a nemožno ich diskriminovať. Preto ak nastane situácia vplyvom vonkajších faktorov, na ktorú účastníci dôchodkového systému nemajú vplyv, a vyjde im rôzna výška dôchodku v ich neprospech, pre účastníkov dvojpilierového systému oproti účastníkom výlučne jednopilierového systému, je potrebné tento rozdiel aplikovaním princípu solidarity dorovnať.
Vzhľadom k tomu, že vznik tohto rozdielu je prechodného charakteru a postupnými zmenami ako v I. pilieri, o ktorých všetci vieme, že budú a sú nevyhnutné, a k niektorým už došlo aj za tejto vlády, a zhodnocovaním prostriedkov v II. pilieri bude postupne zanikať, je možné na účely dorovnania tohto rozdielu použiť zdroje rezervného fondu solidarity. Doteraz čerpajú tieto zdroje len účastníci I. piliera napriek tomu, že do tohto fondu platia povinne odvod všetci - všetci - účastníci dôchodkového systému.
Tí, ktorí sú v II. pilieri, to som neuviedol, majú, keď si to prepočítame, nárok len na 77 % toho, čo majú účastníci I. piliera. Kde je opodstatnenie tohto rozdielu? Je to jasná, jasná disproporcia, jasná diskriminácia.
Je preto objektívne a spravodlivé a nediskriminačné umožniť aj účastníkom kombinovaného dvojpilierového dôchodkového systému, aby v prípade potreby mohli čerpať zdroje z tohto rezervného fondu.
Z hľadiska dopadu na verejné financie je to výhodnejšie riešenie ako hypoteticky masívny presun sporiteľov do výlučne I. piliera. Pretože v takom prípade by všetky náklady, ktoré sú spojené s vyplácaním dôchodkov, znášala výlučne Sociálna poisťovňa. Výlučne Sociálna poisťovňa. A keďže je deficitná, tak jej deficit by sa týmto iba zväčšoval a rástol, nakoľko by sa na Sociálnu poisťovňu preniesol veľký objem záväzkov na vyplácanie dôchodkov týmto bývalým sporiteľom, čo by veľmi rýchlo prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne a ohrozilo udržateľnosť vyplácania dôchodkov v budúcnosti.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu, aj keď úprimne povedané, bol by som veľmi prekvapený, keby zo strany vládnej strany táto podpora bola, keďže vláda strana je známa tým, že urobí všetko pre to, aby poškodila ľudí, ktorí sú zapojení v II. dôchodkovom pilieri. Ale zároveň zdôrazňujem, že pre mňa a aj pre kolegov z opozície je to záväzok, že túto zmenu vykonáme v čo najkratšej budúcnosti, keď nám to politická situácia umožní a keď už nebude vládna strana SMER brániť takýmto opatreniam, ktorými sa ochraňujú záujmy práve tých najnižších príjmových skupín, na ktoré treba myslieť a na ktoré my myslíme skutkami, nie slovami, ako to robí vládna strana SMER.
Ďakujem za pozornosť.

70.
Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, no začal si presne ako správny konšpirátor, že Svetová banka, zlé finančné inštitúcie nám tu nanútili v periférnych krajinách, presne ako na konšpiračných weboch a jak by vystrihnuté, ako rovnaké myslenie, rovnaká štruktúra videnia sveta.
Mimochodom, tie cudzie hydry, tie cudzie hydry sú svetové finančné inštitúcie, pretože ten systém sme nastavili tak, aby hocijakí šuflikanti, garážové firmy nemohli ohrozovať peniaze, ale aby to boli seriózne svetové firmy, ktoré sú denno-denne kontrolované našou Národnou bankou Slovenska. Takže v tvojich slovách silne zaznela hlboká nedôvera v kontrolné mechanizmy Národnej banky a konšpiračné opäť konštrukcie o obrovských rizikách. Ale a cudzím hydrám. Lepšie by bolo asi domácim, že? Širokému a ďalším, keby tí to mali, tak to by bolo potom v poriadku, pretože tak sa tu obhajovali tie kauzy, ktoré naozaj má nikto iný, len SMER na svedomí. Kto iný, ako SMER má všetky tie kauzy, ktoré som pospomínal? Nástenkový tender, mýtny tender, emisný tender, Váhostav. Kto iný, ak nie SMER?
Keď hovoríš o nejakých dôchodkoch, ktoré sa ešte nezačali ani vyplácať, pretože sa tu desať rokov len sporí, o koľko ste obrali svojimi úplne diletantistickými zásahmi do tohto systému - najznámejšia je Madejova novela - ľudí, o koľko stoviek miliónov ste ich obrali? Obrovské peniaze. Obyčajných ľudí, ktorých by úspory boli väčšie. Toto je na vašom triku. Tento systém funguje bezchybne, pokiaľ ste ho neničili a nezasahovali. Z neho nikto nekradne, na rozdiel od všetkého iného, čo vám prechádza cez prsty. Žiaden oligarcha neni na neho pricucaný a necucá z neho peniaze. A to zrejme vadí, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

66.
No zjavne som zasa trafil do čierneho. Stúpil som vám na otlak a znova len poviem, že keby nie vášnivé vystúpenie absolútne neadekvátne pána podpredsedu parlamentu, tak ani sa neprihlásim do tejto diskusie. Ja som len nastavil zrkadlo.
Nuž, pani poslankyňa Vaľová, zasa máte v tom dosť nejasno, pretože správcovským spoločnostiam nezostáva nič, tam už sú v hre potom životné poisťovne a to sú úplne zasa iné inštitúcie. A tu nejde o to, ani vôbec tu nikto nehovorí, že ja niečo garantujem, čo bude v roku 2045. Systém je nastavený, tie peniaze jednoducho sa investujú, zhodnocujú, sú tam. Aké miliardy? Tie, čo majú na svojom účte. Každý si môže dennodenne skontrolovať, aký má stav na svojom osobnom dôchodkovom účte. Reálne, konkrétne peniaze, ktoré patria ľuďom, nie dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Dôchodkové správcovské spoločnosti ich len spra-vu-jú na základe zákona a investujú, aby vytvárali pre ľudí zisk. A keď náhodou neviete, tak akciové fondy za minulý rok dosiahli zisk vyše 10 %, okolo 14 % a indexové fondy dosiahli zisk 25 až 30 % pre ľudí, nie pre správcovské spoločnosti. To vám nejde do hlavy, pretože vy takým jednoduchým súvislostiam veľmi ťažko rozumiete.
A pán poslanec Podmanický, hovoriť vy zo strany SMER o kolapse daňového úradu? Veď vám dnes na daňovom úrade je skolabované úplne všetko. Veď vám to vôbec nefunguje, ako tomuto systému a za chvíľu to je všade. Už sa médiá chystajú na to, ako to rozmažú. Za ťažké desiatky miliónov sa investovalo a je to horšie, ako predtým. Nič nefunguje na daňových úradoch. Je to obrovská hanba a ďalšia kauza, ktorá vás za chvíľu privalí.

60.
Ďakujem. Neplánoval som pôvodne sa prihlásiť do ústnej rozpravy, ale pán podpredseda parlamentu ma k tomu vyprovokoval svojím vystúpením, tak dovolím si, bude to veľmi krátke.
On sa vo svojom vystúpení s takým kvázi nadhľadom začal zamýšľať, že čo to tu porovnávame, aký je ten II. pilier hanbou, alebo neviem, čo to povedal, privatizácia verejných financií, privatizácia dôchodkového zabezpečenia, miliardy, ktoré odtiekli z verejných zdrojov. No tak ja len vám chcem porovnať, že aký je to rozdielny prístup.
Zaviedli sme II. pilier, dobrovoľne do neho vstúpilo zhruba 1,5 mil. ľudí a stále tam je napriek štyrom otvoreniam a aj to tak bude aj po tomto otvorení. Títo ľudia vďaka tomu, že sú tam, majú na svojich súkromných účtoch viac než 6,5 mld. eur. Jeden a pol milióna obyčajných ľudí, obyčajných, jednoduchých ľudí, ktorí vďaka tej opovrhovanej, z úst pána podpredsedu parlamentu, privatizácie dôchodkového zabezpečenia zbohatli o týchto 6,5 mld. Obyčajní jednoduchí ľudia. Je to zlé alebo dobré?
A ja teraz poviem, čo robíte vy, čo kryjete vy, ktoré tu bolo dané do protikladu, že ako sme my tu nedávno ešte chrlili síru a oheň na kauzu Váhostav, áno. Za vami zostávajú kauzy ako Váhostav, kde miliardy nejdú na účty obyčajných ľudí, ale kde sa miliardy z účtov obyčajných ľudí sťahujú, alebo peniaze, ktoré mali prísť na obyčajných v prospech jednotlivcov. V prospech jednotlivcov, oligarchov, ktorí ovládajú túto krajinu. Kauza nástenkový tender, mýtny tender, emisný tender. Tam sa snáď zvýšili úspory na účtoch obyčajných ľudí po týchto kauzách? Alebo sa o milióny a stovky miliónov až miliardy zvýšil majetok a bohatstvo jednotlivcov?
Povedzte mi, pán podpredseda parlamentu, keď ste otvoril, takto dal do porovnania tieto dva prístupy, koľko peňazí zmizlo z II. piliera? Kto sa obohatil na II. pilieri? Čo len cent niekto bol ukradnutý z tohto systému? A porovnajte to s tými kauzami, ktoré za vašich vlád, ktorými nás tu zahŕňate, koľko miliárd a miliónov bolo ukradnutých ľudu tejto krajiny z verejných financií, zo štátneho rozpočtu v prospech jednotlivcov, ktorí sú previazaní s vašou vládnucou stranou, s vládnucou stranou SMER, bez ktorej by tieto zlodejiny nevedeli robiť a bez ktorej by boli dávno zavretí, dávno by sedeli v base?
Takže, keď chcete porovnávať II. pilier s kauzami vašej vlády a hovoriť o privatizácii, tak nezabudnite nikdy na to, že vďaka II. pilieru ľudia dostávajú bez toho, že by museli vynaložiť čo len jeden cent, peniaze na svoje vlastné účty, že to je rozdelenie bohatstva medzi všetkých občanov tejto krajiny. Je to najsociálnejší program, aký vláda na Slovensku kedykoľvek spustila a v rozsahu aká, ktorákoľvek vláda v Európe kedykoľvek spustila. To je sociálne a to je v prospech občanov tejto krajiny. To, čo zostáva po vás, je spálená zem a bohatstvo, extrémne bohatstvo na účtoch jednotlivcov, čo je v príkrom rozpore s akoukoľvek sociálnodemokratickou politikou, víziou, alebo čímkoľvek, čím sa radi hrdíte a pýšite.
Len toľko som chcel povedať.

30.
Pani poslankyňa, škoda, že mám len dve minúty. Ako skutočne ste pobavila teraz sálu, lebo v prvom rade výborne, že ste to vytiahla. Sú tam veľmi presné informácie platné dodnes. Vy ste si ani len nevšimla, že ten príklad, ktorý ste uvádzali, hovorí o tom, že tá Iveta odíde do dôchodku v roku 2045. To znamená po štyridsaťročnej dobe v pracovnom procese. A vy to chcete vo svojej naozaj naivnej, neviem, čo to nazvať, porovnávať s tým, čo ľudia po desiatich rokoch, keď odišli teraz do dôchodku, dostali 5 % z toho, čo dostane Iveta po 40 rokoch. Tri a pol percenta ste tam spomínali ako údaj, že je tam uvádzaný, že ročné zhodnotenie. No veľmi konzervatívne zhodnotenie. Veľmi konzervatívne zhodnotenie. Keby neboli vaše zásahy, zásahy vašich vlád, ktoré zdecimovali dôchodkové úspory z desiatich rokov existencie toho systému, osem rokov ste s ťažkými zbraňami napádali tento systém a poškodzovali ľudí, tak už dnes majú 5-percentné výnosy a tie 3 %, myslím, že už sú aj dnes, podľa vašich výpočtov, pán minister, a to je po ťažkých zhoršeniach situácie. Tri a pol percenta je naozaj veľmi hlboko podcenené.

Takže ako tá realita bude podstatne lepšia, ako ste tam prečítali. A ja garantujem, že bude naplnená, tak ako je tam písané. Nič z toho nebolo prestrelené. Len jedna malá drobnosť, že to bude až v roku 2045. A to ste si vy neuvedomili, že sme nesľubovali, že v roku 2005, ale v roku 2045 a že najprv treba dlhodobo sporiť a investovať a potom to bude fungovať a presne tak sa to správa a tak sa to bude správať. Veľmi konzervatívne vypočítané, dodnes si stojím za všetkým, čo je tam napísané a bolo to veľmi zodpovedne vypočítané a čas ukáže, že som mal nie pravdu, ale že som bol až príliš opatrný a že to bude omnoho lepšie.

22.
Pán Podmanický, kedy ste mňa počuli hovoriť o tom, že budú mať švajčiarske dôchodky? Kedy z mojich úst vyšlo? Čo to bola za hlúposť, čo ste v závere inak celkom solídneho príspevku povedali?
Pán poslanec Bublavý, to je aj ťažko na to reagovať. Vy si viete predstaviť, ako urobíte z dôchodcu akože väčšieho chudáka tým, že mu nezoberiete ani cent z jeho dôchodku? Naopak, valorizáciou, ktorú presadíte a zavediete do zákona, zvýšite dôchodky o 70 % postupne každým rokom? Ako môžete niekoho, z niekoho spraviť chudáka, keď mu nezoberiete z toho, čo mu dali predchádzajúce vlády, aj komunistické, aj vaše také nízke dôchodky, aké mu dali a vy mu nezoberiete ani cent? Ale vy mne poviete, že ja som urobil z nich chudákov. Nie. Vaši súkmeňovci, politickí, urobili z týchto ľudí chudákov.
Rozvrat verejných financií je neustále dotovanie I. piliera, ktoré je dnes 30 % necelých a každým rokom bude rásť. To je rozvrat verejných financií, pán poslanec Muňko. Pretože tá dotácia zákonite vplyvom demografického vývoja rastie. A to je náš problém. A II. pilier pomáha prežiť prvému systému, aby tá dotácia nerástla a nevyhnutnými zmenami, ktoré sú potrebné v I. pilieri a na ktorých sa zhodujú všetci, aj vaši ekonómovia z vašej politickej strany, postupne sa má táto dotácia odstraňovať. Len jednoducho vy naďalej tých ľudí chcete klamať. Aj minimálna mzda, každý, kto bude mať minimálnu mzdu a bude v II. pilieri, pomôže tej Sociálnej poisťovni, pretože tá Sociálna poisťovňa nebude musieť vyplácať v plnej výške dôchodok, ako by inak musela. Preto je to pre verejné financie pozitívne a dobré. Druhý pilier preto pomáha prežiť II. pilieru. A pani poslankyňa Šedivcová, keby som mal pospomínať klamstvá Roberta Fica, ktorými zahŕňal verejnosť, keď hovoril, že v II. pilieri nie sú žiadne peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

12.
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, tak sa tu zase stretávame pri základnej debate, že na čo vlastne a ako ten dôchodkový systém funguje. A na tom, z toho pramenia aj všetky tie diametrálne odlišné pohľady, ktoré tu zaznievajú a nielen teraz, ale mnohokrát predtým.
Tá podstata nedorozumenia a chcenia zostať v nedorozumení zo strany vládnych poslancov spočíva v absolútnom popieraní systému, o ktorom sa vlastne bavíme. Popieraní toho, že sa bavíme o základnom dôchodkovom systéme, ktorý sa skladá z viacerých zložiek a tu zo strany vlády, zo strany ministerstva, zo strany poslancov zaznievajú tvrdenia, ktoré robia z tohto chaos. My sa naozaj nikdy nemôžeme pozerať, keď chceme dospieť k nejakému normálnemu názoru, ktorý má hlavu a pätu, ktorý má systém v sebe zakódovaný, na II. pilier ako raz na súčasť povinného základného dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť doživotný príjem ľudí v starobe spolu s I. pilierom a inokedy zasa ako na dobrovoľný príspevok, ktorým si ľudia prispievajú na zlepšenie svojej situácie v starobe, ale nemusia, je to dobrovoľné, je to niečo ako pripoistenie, niečo ako III. pilier.
No musíme si vybrať, vážené dámy, vážení páni. Keď v tom máte hokej, čo zjavne máte, tak jednoducho je to protiústavné, z toho zákonite vyplývajú protiústavné výstupy, pretože v jednu chvíľu je to súčasť základného systému z hľadiska filozofie, v inú chvíľu to nie je. A ja to rozoberiem na jednotlivých veciach, ktoré sa k tomu viažu.
Viackrát tu zaznelo tvrdenie, a to je taký obľúbený a často opakovaný argument, keď sa hovorí o dobrovoľnosti pri II. pilieri z hľadiska rozhodnutia sa, či človek vstúpi, alebo vstúpi do II. piliera, keď sa ten systém spúšťal, že to nie je pravda, pretože tí mladí ľudia, ktorí prvýkrát vstupovali na trh práce, tak tí automaticky sa stali účastníci II. piliera. A na tom je postavená ako keby tá argumentácia, že to bolo, nebodaj, protiústavné, alebo nie v súlade s ústavou.
Tak moja prvá otázka je, II. pilier zaviedlo asi 30 krajín na celom svete za tiež zhruba 30 rokov, čo prvýkrát ten systém vznikal. Ukážte mi jednu krajinu, kde nebol daný povinný vstup do II. piliera pre vekovo vymedzené skupiny ľudí. Ukážte mi jednu krajinu. Nenájdete. Všade bolo povedané, že ľudia od-do tam povinne musia vstúpiť a že ľudia nad nejakú vekovú hranicu zas tam nesmú vstúpiť, resp. je ešte medzikategória, že tí môžu aj nemusia a potom ďalšia, tí nesmú. Slovensko išlo v tomto prípade z hľadiska dobrovoľnosti úplne najďalej, úplne najďalej, nikde nenájdete takú dobrovoľnosť a stým sme naozaj išli z hľadiska toho vnímania, že to je základný systém na absolútnu mieru slobody, že pre nikoho neexistovala povinnosť, len automaticky vstup, čo je úplne prirodzené pre tých, ktorí práve vstupovali na trh práce, ale rovnako potom bolo to doplnené, že sa môžu rozhodnúť a vystúpiť z tohto systému.
A ešte vám jeden argument, ktorý asi ešte nezaznel, poviem. Keď toto vám nejde do hlavy pri II. pilieri a budete presadzovať názor, že to má byť absolútne dobrovoľné a vždy otvorené, tak potom, ak je to základný systém a na základný systém musia platiť základné rovnaké pravidlá, tak rovnaká dobrovoľnosť potom musí platiť aj pre I. pilier, keď sa máme držať jednotnej filozofie. Znamenalo by to potom, že človek, ktorý vstupuje na trh práce, sa dobrovoľne rozhodne, či bude platiť do Sociálne poisťovne. A keď sa rozhodne, že nebude, tak nebude a povie si, ja si to zabezpečím nejako ináč. Ja sa pripoistím, ja si budem sporiť v banke alebo čokoľvek iné. Zdá sa vám to uletené? Aj mne. Je to uletené. Pretože základný systém je povinný, vždy musí byť povinný, pretože vždy musí počítať s tým, že v celej širokospektrálnej populácii sa nenájde taká miera zodpovednosti u každého jedného jedinca, že dokáže predvídať a chovať sa zodpovedne k tomu, čo príde o štyridsať rokov. A preto všetky systémy a samozrejme priebežný úplne automaticky, nikto o tom nepochybuje, majú zakotvené, že musíš platiť odvody. Pracuješ, máš príjem, podnikáš, máš príjem, tak z nejakého základu, z nejakého platu, z nejakej mzdy musíš platiť odvody. Musíš. Nie môžeš, musíš, pán minister.
Takže keď vám niekomu vadí, že do II. piliera, kto sa do neho rozhodol vstúpiť vtedy, potom sa odvádza, tak by vám nemalo vadiť, že, že ani do I. piliera sa nebude platiť. A k akému chaosu by sme došli, keby do tohto extrému by sme to zahnali. Ale vy v II. pilieri popierate ten princíp, že to je základný systém, na ktorý sa musia vzťahovať rovnaké princípy, čo je povinné a čo nie je povinné, ako na I. pilier. Oni sa rozlišujú len spôsobom, akým si zabezpečujú zdroje na výplatu dôchodkov, že I. pilier znamená, že okamžite zaplatené peniaze sú vyplácané existujúcim dôchodcom a II. pilier, že zaplatené peniaze sa investujú prostredníctvom kvalifikovaných špecializovaných inštitúcií a vytvárajú, zhodnocujú sa, akumulujú, znova reinvestovaním týchto zdrojov sa zväčšuje ich objem, aby v čase, keď človek ide do dôchodku, mal, vlastnil majetok, ktorý mu zabezpečuje dôchodkový príjem. To je len rozličný spôsob zabezpečenia dôchodkového príjmu, ale to pravidlo, že to je základný systém, tak tie základné princípy musia byť rovnaké. Až nie, vnášate tu nesystémovosť, chaos a, samozrejme, v mnohých prípadoch protiústavnosť.
Z tej dôvodovej správy len pospomínam taký ten tiež veľmi často opakovaný obľúbený argument o morálnom hazarde, ktorým sa zdôvodňuje to, že tí, ktorí sú v II. pilieri, nemôžu mať rovnaký minimálny dôchodok, ako tí ostatní. Jednoznačne treba povedať, že tak, ako to bolo napísané na začiatku, tak ako to prešlo cez celú tú legislatívnu cestu, bolo to napísané správne, pretože to pripravovali nie politruci, ale pripravovali to odborní pracovníci na ministerstve. A úplne samozrejme a automaticky vychádzali z toho, že tak ako môj predrečník povedal, nemôžme sa na jednotlivé štátne dávky dívať podľa toho, či niekto je alebo nie je v II. pilieri a podľa toho mu ich krátiť alebo nekrátiť alebo pridávať, že na všetkých musí platiť rovnaký meter. Nuž ale potom prišlo politrucké rozhodnutie, pretože, tu zas nebudem súhlasiť, alebo dovolím si mierne zapolemizovať s mojím predrečníkom pánom Mihálom, myslím si, že to nebol pán minister, ktorý po rozprave v prvom čítaní prišiel na to, že hop, spravili sme chybu. Pretože žiadna chyba sa nespravila, bolo to správne.
Ale pán premiér Fico prišiel na to, že hop, veď my potrebujeme vyhnať z toho piliera čo najviac ľudí, my im to predsa musíme znepríjemniť, my ich tam musíme vystrašiť, jednoducho musíme zobrať palicu, ako ste to mohli urobiť, že im, vlastne sa na nich pozeráte, že sú rovnoprávni občania, veď v jeho očiach to sú nie rovnoprávni občania, to sú ľudia, ktorí si zaslúžia byť potrestaní, pretože on hlasoval proti II. pilieru. Ako si môžu dovoliť voliči SMER-u byť v II. pilieri? V hlave nášho premiéra, vášho premiéra Roberta Fica je to takto usporiadané. Trestajme ich za to, vyžeňme ich z toho, lebo keď sa nám ich podarí vyhnať veľa, tak potom budeme bližšie k tomu cieľu zrušiť ho úplne. Pretože sa povie: "á, to je len pre bohatých". Potom to môžme zrušiť, lebo vy, ktorí bohatí nie ste, to určite podporíte. Pretože závisť je silná vlastnosť, ktorá dokáže pohnúť masami. Ale, chvalabohu, napriek štyrom otvoreniam II. piliera ľudia vedia, že istota vlastného majetku je vždy viac, ako prázdne sľuby politikov, ktoré sa majú napĺňať o dvadsať rokov vtedy, keď tí politici tu dávno nebudú.
Nie je to žiaden morálny hazard, keby tam boli rovnaké podmienky, ale je to súlad s ústavou. A morálny hazard je to, čo sa deje každým rokom v I. pilieri. Prvý pilier, všetci veľmi dobre vedia, vieme, každý odborník to povie, je pyramídová hra. Je pyramídová hra, ktorá nemá šancu na dlhodobé prežitie bez zásadných zmien. Až toto niekto povie, že to neni pravda a bude chcieť o sebe povedať, že je odborník, tak si zaslúži len a len výsmech odbornej obce. Pretože I. pilier je postavený na princípe, že veľká skupina ľudí financuje malú skupinu ľudí v dôchodku a všetci veľmi dobre vieme, že to už neni pravda a prestáva to byť pravdou čoraz viac, že skupina ľudí, ktorí sú v dôchodku, je čoraz väčšia a skupina, na ktorú zostáva financovanie tejto stále zväčšujúcej sa skupiny, je v pomere k nej čoraz menšia. Na to netreba mať ani vysokú školu, ani špecializáciu na dôchodkové systémy, aby každý pochopil, že si to vyžaduje viac peňazí od menšej skupiny prispievateľov. A takýto systém sa dá ufinancovať potom len zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, zvyšovaním odvodov, ktoré sú na Slovensku jedny z najvyšších na svete a v OECD, alebo znižovaním výšky dôchodkov. Len tieto tri cesty existujú na udržanie priebežného systému. Takže toto je morálny hazard, pretože už dnes doplácame každým rokom a dotujeme každý rok zhruba necelými 30 % každý jeden dôchodok. Pretože príspevky, odvody na to nestačia jednoducho. Je to presne tak, je to vypočítané a nespochybniteľné a potvrdí to opäť každý, kto sa s tým čo len trošku zaoberá.
Takže keby nebola táto dotácia, tak už dnes tie dôchodky sú úplne v inej výške, keby to malo byť v rovnováhe a preto porovnávať a súťažiť s II. pilierom je absolútny nezmysel. Prvý a II. pilier nie sú v súťaži a nikdy som to netvrdil, že sú v súťaži. Sú to dve nohy jednej osoby, ktorá vtedy bude stáť stabilne a pevne na dvoch nohách, keď budú obidve zdravé a silné. A tá druhopilierová noha práve pomáha prežiť I. pilieru, pretože preberá na seba veľkú časť budúcich záväzkov, ktoré by inak boli v I. pilieri.
Takže morálnym hazardom je to, keď vláda sa snaží vyhnať ľudí z II. piliera, pretože tým zväčšuje povinnosti, finančné povinnosti Sociálnej poisťovne voči budúcim dôchodcom, tým zvyšuje výdavky, budúce výdavky verejných financií a štátneho rozpočtu, ktorý musí dotovať rozpočet Sociálnej poisťovne a tým pádom ohrozuje a skracuje životaschopnosť a udržateľnosť I. piliera.
Pre dôchodkový systém by bolo z hľadiska finančného najlepšie, keby každý jeden pracujúci bol v II. pilieri. To by bolo pre verejné financie najvýhodnejšie. Pretože aj tí, ktorí majú nízky príjem a tá suma, ktorá by sa vygenerovala investíciami za štyridsať rokov, by nebola extrémne vysoká, ale aj tá malá suma by odľahčila o tú malú sumu Sociálnu poisťovňu. A malá suma u jednotlivca, u státisícov je obrovská suma, o ktorú by Sociálna poisťovňa bola odľahčená, ktorú by nemusela vyplácať v rámci výplaty dôchodku, o to by mala v budúcnosti nižšie výdavky. To bol cieľ zavedenia II. piliera a to je stále cieľ zavedenia II. piliera. A vyháňanie ľudí z II. piliera ide proti tomuto cieľu a ohrozuje stabilitu a udržateľnosť I. piliera, aj celého dôchodkového systému.
Tým, čo je v pozmeňovacom návrhu, ktorý tu už bol viackrát spomenutý, sa množstvo protiústavných nastavení v tomto zákone zvýšilo. Zvýšilo sa na ďalší rad, ale to neznamená, že v tom prvom návrhu tie protiústavnosti neboli. Takže poďme teraz k tomu, k čomu predložím aj pozmeňujúci návrh. Vláda sa strašne teraz hrdí, pýši, odfajkáva si, že zaviedla, alebo ide zaviesť minimálny dôchodok. Ale to nie je celkom pravda. Minimálny dôchodkový príjem tu funguje od prijatia reformného zákona o sociálnom poistení. Funguje tu už vyše desať rokov a funguje takým spôsobom, že človek, ktorý má nízky dôchodok, pretože sa pre účely výpočtu nároku na sociálnu dávku nezapočítava jeho celý príjem, ale minimálne 25 % sa nepočíta a keď pracoval viac ako dvadsaťpäť rokov, tak za každý ďalší rok sa zvyšuje táto čiastka, ktorá sa nezapočítava, takže v prípade človeka pred prijatím zákona alebo novely, ktorou sa zavádza minimálny dôchodok, tak ak človek, ktorý tridsať rokov pracoval, tak 30 % z jeho príjmu sa nezapočítava do jeho nároku na sociálnu dávku a zjednodušene povedané o 30 % z jeho dôchodku sa mu zvýši jeho dôchodkový príjem, pretože sa mu doplatí cez sociálnu dávku. Tým sú zabezpečené dve veci, že nikdy sa nemôže stať, že človek, ktorý nepracoval, bude mať vyšší príjem v dôchodku, ako ten, ktorý pracoval.

Druhá vec, že každý bude vnímaný a posudzovaný individuálne. Že nedôjde k nespravodlivostiam, ktoré sú v tomto zákone zakódované a zakotvené, že dvaja ľudia, ktorí rôznu výšku odvodov odvedú do Sociálnej poisťovne, dostanú rovnaký dôchodok. Je to spravodlivé? Kde je tu spravodlivosť? Že ľudia odvedú rôznu výšku prostriedkov do Sociálne poisťovne, jeden vyššiu, druhý nižšiu, ale na základe tejto novely, ktorá teraz bude schválená, dostanú rovnaký dôchodok. To znamená, jeden z nich bude poškodený. Zavádzate rovnostárstvo a s ním spojenú nespravodlivosť. Kde je poistný princíp v tomto systéme? Prečo niekto má zaplatiť viac a dostať to isté, ako ten, čo zaplatil menej? To určite spravodlivé nie je. Ten systém, ktorý tu funguje desať rokov, toto, samozrejme, pri ňom nemôže dôjsť. Má ale svoje nedokonalosti. Áno, má a mohli byť zmenené už veľmi dávno.
Tými nedokonalosťami predovšetkým je to, že človek musí podať, keď chce získať takýto doplatok k dôchodku, žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To znamená administratívna náročnosť a byrokracia s tým spojená, že tohto človeka potom následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny skúma ako skupinu osôb z hľadiska ich príjmovej sily a preto, keď žijú v spoločnej domácnosti manželia napríklad a jeden alebo ten druhý, ktorý nežiada o túto sociálnu dávku, má vyšší príjem, tak už mu tá dávka nie je priznaná. Rovnako mu nemusí byť priznaná na základe jeho majetku, ktorý má a jednoducho musí absolvovať túto procedúru a tá dávka je alebo nie je priznaná.
Toto je nedokonalosť tohto systému, pretože je to pre tých ľudí náročnejšie, aj obťažujúcejšie a nevedia dopredu, ako to dopadne na 100 %. Väčšina z nich, si myslím, lebo to sa jedná o nízko príjmové domácnosti, tá sociálna dávka priznaná je, ale musia absolvovať túto procedúru.
Vo vašom návrhu zákona prichádzate s vylepšením, ktoré ja oceňujem. S vylepšením, ktoré znamená, že sa na človeka, ktorý bude mať nárok na minimálny dôchodok, už bude pozerať ako na jednotlivca, to znamená, nebude sa skúmať, alebo ako skupina osôb a nebudú sa ani posudzovať jeho majetkové pomery. To je prvé vylepšenie.

Druhé vylepšenie je, že celé toto zúraduje Sociálna poisťovňa a že tieto prostriedky dostane daný človek v rámci dôchodku. Ale tuto hneď ako dovolím si všetkým kolegom, lebo aj na tej opozičnej strane sa mi zdá, že ten jemný nuans nie je zachytený, to neznamená, že tento človek nebude dostávať sociálnu dávku, že nebude podporený dávkou v hmotnej núdzi. Bude, len o tom nebude ani vedieť, samozrejme, pretože to celé zúraduje Sociálna poisťovňa, ale tie prostriedky pritečú do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu. To znamená, budú to tie isté prostriedky, ako dnes ten človek dostáva, ale z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže opäť je to skladačka. Z poistenia, ktoré človek vytvoril počas svojho pracovného veku, alebo aktivity na základe odvodov a z prostriedkov, ktoré slúžia na dávku v hmotnej núdzi alebo na podporu ľudí v hmotnej núdzi, ktorá sa prejde oblúkom cez Sociálnu poisťovňu a príde k nemu.
To je správne. Veľmi to oceňujem a takto by ten systém mal fungovať a mal by byť vylepšený, mohol byť vylepšený už dávno, pripomínam, ste tu už ôsmy rok, vláda, Ficove vlády, ale teraz sa pýtam, prečo tento systém nie je zovšeobecnený na všetkých dôchodcov, ktorí majú nárok na dôchodok? Každý, kto odpracuje 15 rokov, má nárok na dôchodok. Prečo tento systém tie kritériá, ktoré sú ukladané na jednotlivých ľudí, nie sú zovšeobecnené na všetkých? Tu sa opäť dostávate do rozporu s ústavou. Ústava hovorí, že na každého treba pozerať rovnako. Na každého treba z hľadiska jeho práv a povinností klásť rovnaké požiadavky. Tu sa kladú iné požiadavky na ľudí, ktorí odpracovali 30 a viac rokov a iné požiadavky, ktorí odpracovali 15 až 29 rokov a 11 mesiacov. Neni na to žiaden dôvod. Toto je jasná diskriminácia tejto skupiny dôchodcov, pretože oni splnili zákonné podmienky na vyplatenie dôchodku, v akej výške, v takej, podľa toho, koľko odviedli, koľko pracovali, ale splnili zákonné podmienky, ale napriek tomu sú na nich kladené omnoho prísnejšie kritéria, ktoré v konečnom dôsledku mimo toho, že znamenajú vyššiu administratívnu náročnosť, vyššiu byrokraciu, znamenajú aj nižší príjem. Pretože niektorým je táto dávka priznávaná v nižšej výške, ako by bola, keby boli vnímaní ako jednotlivci, tak ako sú vnímaní tí, ktorí spadajú pod kritériá minimálneho dôchodku, to znamená, majú 30 rokov odpracované.
Preto si myslím, že toto treba zmeniť. Poukazoval som na to od samého počiatku, keď sme sa s týmto zákonom stretli, pretože naozaj takéto diferencovanie medzi jednotlivými ľuďmi z hľadiska kritérií nie je ani oprávnené, ani v súlade s ústavou.
Ešte poviem ako jeden podporný argument. Viete, stáva sa, a nie je to dobré nikdy, ľudia to ani nevnímajú dobre, aj rozumiem, že je to nepríjemné, keď dôjde k prijatiu nového zákona a na základe prijatia nového zákona sa zmenia podmienky a tí, ktorí sa riadili v akejkoľvek oblasti pravidlami starého zákona oproti tým, ktorí sa riadia už novým zákonom a tam zákon je účinný od istého konkrétneho dňa, môžu mať pocit, že je to nespravodlivosť, že pre nich sa buď zlepšili alebo zhoršili podmienky, tak buď jedna alebo druhá skupina to vníma ako nespravodlivé. Ale vždy doteraz platilo, že keď k tomuto došlo vo väčšej či menšej miere, tie kritéria boli na všetkých rovnaké. Jediný zlomový moment bol dátum účinnosti z nového zákona. Tu to nebude to isté. Príde nový zákon, ale vzniknú, budú, vzniknú dve nové skupiny ľudí v rámci účinnosti nového zákona. Nie v starom zákone a v novom zákone. V rámci účinnosti nového zákona vzniknú dve rôzne skupiny. A to je už naozaj prostiústavnosť podľa mňa ako vyšitá. (Reakcia z pléna.)
Niekto tam zakričal "invalidi", sa mi zdá, že pán Muňko, riaditeľ Sociálnej poisťovne. Tak, pán poslanec, aj tebe pripomeniem, že aj tu na všetkých platili rovnaké kritéria od prijatia tohto zákona, nemusia sa páčiť nikomu, každý môže ich kritizovať, ale neexistovali dve skupiny, že na jednu sa pozeralo ináč a na druhu ináč. Na všetkých sa pozeralo úplne rovnako. To bol ten rozdiel. A "by the way", keď sme pritom, prečo sa ten zákon za desať rokov nezmenil, keď stále na neho poukazujete? Ani čiarka sa na ňom nezmenila od čias, kedy bol prijatý, čo len potvrdzuje, že bol prijatý odborne, správne a že tak sa posudzuje, ako sa pred desiatimi rokmi posudzoval, tak sa posudzuje aj dnes. Takže, aby sme boli, aby sme to mali hneď vysvetlené a hneď na čistom.
Dalo by sa o tom ešte veľa rozprávať, mám tu pár poznámok, čo sa týka mojich predrečníkov, ale myslím si, že jednak do istej miery je to hádzanie hrachu na stenu a na druhej strane, netreba predlžovať vystúpenie a povedať všetko, čo sa len povedať dá, lebo naozaj je to téma veľmi, veľmi široká. Ale možno predsa len jednu poznámku, lebo to pán Martvoň povedal, keď zasa ďalší argument zaznieval, že keď by sa toto zaviedlo, že minimálny dôchodok by bol pre všetkých rovnaký, aj tých, čo sú v II. pilieri, že DSS-ky by neboli motivované. Panebože, DSS-ky nefungujú na tomto princípe, veď tie majú úplne iné motivácie! Tí potrebujú na to, aby zarobili, potrebujú dosahovať výnosy. Nie sa niekde viesť a s nohami vyloženými na stole. Keď nebudú mať výnosy, nezarobia, takže tento argument je absolútne nezmyselný.
Takže, vážené dámy, vážení páni, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa zameriava na to, aby sme odstránili protiústavnosť v tej časti zákona, ktorá vytvára dve rozdielne skupiny ľudí, a to tým, že zjednotí kritéria posudzovania jednotlivých dôchodcov z hľadiska nároku na doplatok cez dávku hmotnej núdzi a z hľadiska zjednodušenia tejto procedúry do rovnakého štandardu, ako budú mať tí dôchodcovia, ktorí splnia nároky alebo kritéria, ktoré im zabezpečia minimálny dôchodok, pričom to neznamená a nič sa nemení na tom, že minimálny dôchodok získajú len tí, ktorí budú mať odpracovaných 30 a viac rokov, aby sme si dobre rozumeli.
Takže je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľudovíta Kaníka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 1. V čl. VII sa dopĺňa nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 7 sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Hmotná núdza sa, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, nezisťuje
a) posúdením majetku, možnosti uplatnenia nárokov tejto fyzickej osoby a možnosti zabezpečiť si alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou,
b) posúdením príjmu, majetku, možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti." Pôvodné odseky 2 až 5 sa prečíslujú na odseky 3 až 6.
Bod 2. V čl. VII sa dopĺňa nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a) a pôvodné písmená b) až h) sa premenujú na a) až g)."
Bod 3. V čl. VII sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 19 ods. 1 sa na konci vety vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová: "; úrad rozhodne bez podania žiadosti, ak ide o nárok na pomoc v hmotnej núdzi podľa § 7 ods. 2 postupom podľa § 33b."
Bod 4. V čl. VII sa dopĺňa nový bod 7, ktorý znie:
7. Dopĺňa sa nový § 33b, ktorý znie:
"§ 33b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015.
(1) Úrad zašle do 31. augusta 2015 fyzickej osobe, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, ktorý sa vypláca k 1. júlu 2015, písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi, ak suma príjmu podľa § 4 ods. 3 písm. b) je nižšia ako suma dávky v hmotnej núdzi.
(2) Ak fyzická osoba dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. júlom 2015 a suma príjmu podľa § 4 ods. 3 písm. b) je nižšia ako suma dávky v hmotnej núdzi, o sume dávky v hmotnej núdzi rozhodne Úrad bez žiadosti do 60 dní od preukázania skutočností rozhodujúcich na určenie tejto sumy."
Pôvodné body sa náležite prečíslujú.
Odôvodnenie: Právna úprava zavádzajúca inštitút „minimálny dôchodok" vytvára dve skupiny dôchodcov vzhľadom na posudzovanie nároku na zvýšenie príjmu dôchodcov - prostredníctvom tohto inštitútu a zároveň prostredníctvom inštitútu dávky v hmotnej núdzi. Navrhovanou zmenou sa zjednocuje prístup k dôchodcom, ktorí si odpracovali minimálne 30 rokov a tých, ktorí odpracovali menší počet rokov. Aj táto skupina má nárok na nezapočítanie časti dôchodku do nároku na priznanie dávky v hmotnej núdzi podľa počtu odpracovaných rokov. Nemôžu však byť diskriminovaní oproti tým, ktorí odpracovali 30 a viac rokov z hľadiska kritérií, podľa ktorých je ich nárok posudzovaný. V navrhovanom znení sa zjednocuje tento prístup tak, že na obidve skupiny sa prihliada ako na jednotlivca a neposudzujú sa ich majetkové pomery, ani majetok či príjem ostatných členov domácnosti. Tým sa nastoľuje rovnaký a nediskriminačný prístup ku všetkým dôchodcom, ktorí majú odpracovaných minimálne 15 rokov a vznikol im tak nárok na výplatu dôchodku. Nárok na minimálny dôchodok zostáva zachovaný naďalej len pre tú skupinu, ktorá odpracovala 30 a viac rokov.
Toľko predložený pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť a prosím o zamyslenie a podporu tohto návrhu zákona, pretože si myslím, že až k tomu nedôjde, tak z hľadiska len rýchlosti rozhodovania Ústavného súdu to tu budeme mať čoskoro na stole znova.
Ďakujem.

83.
Ďakujem a musím povedať, že úplne rozumiem tomu postoju, ktorý je. Aj ja som hlasoval v prvom čítaní za postúpenie tohto návrhu do druhého čítania, ale to mal absolútne inú podobu. A aj vtedy som upozorňoval na to, že už v tej podobe, ktorý bol, má v sebe zakomponovanú diskrimináciu časti dôchodcov a prichádzam tu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý prednesiem v rámci rozpravy. No ale, keď tie opravy, ktoré sú tam nevyhnutné, nebudú akceptované, čo s najväčšou pravdepodobnosťou, ako poznáme vládnu stranu, nebudú, tak ten zákon je jednoducho zlý pre veľkú časť ľudí. Pre niekoho propagandisticky sa predstaví, ako zlepšenie situácie, ale pre iných je to zavedenie ďalšej nespravodlivosti. Prečo to robíte? Veď to sa dá spraviť tak, aby to tam nebolo. A určite by ste vy mali pripnuté na hrudi tie vyznamenania. Ale vy napriek tomu tvrdohlavo idete proti veľkej skupine ľudí, proti veľkej skupine dôchodcov, ktorým budete komplikovať život, ale budete na transparentoch mať, že ste zaviedli minimálny dôchodok, čo vôbec nebude dobré riešenie, pretože budete poškodzovať zároveň veľmi veľa iných ľudí a to je pre mňa nepochopiteľné, prečo touto cestou idete.