Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 11:00 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No pán minister financií nám tu teraz predviedol taký jeden zdatný marketingový ťah. Ja som vychádzal z toho, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme prijali v uplynulom volebnom období, je tak závažným dokumentom, že pri porušení alebo dosiahnutí toho prvého ochranného pásma, kedy verejný dlh je vyšší ako 50 a menej ako 53 % HDP, minister financií v zmysle tohto zákona doručí parlamentu list. Ja vám, pán minister, za to, že je to tak závažná vec, to prelomenie prvého ochranného pásma, že k tomuto bodu, predpokladám, že aj na vašu žiadosť, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradí tento list ako samostatný bod programu, ku ktorému bude otvorená rozprava. Mne to príde naozaj veľmi neslušné, keď takýto list je zrazu prečítaný na koniec rozpravy k prerokovaniu úplne iného bodu, ktorý sa volá štátny záverečný účet za rok 2012 a niekoľko málo minút pred hlasovaním pán minister prednesie tento list, z ktorého sme sa nedozvedeli absolútne nič nové, len to, že parafrázujúc - nielen v kozme všetko so všetkým súvisí, v ekonomike zvlášť - a zrazu akože povinnosť uložená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je týmto splnená.
Takže ešte raz poprosím, poprosím, pán minister financií, skúste sa dohodnúť s predsedom parlamentu pánom Paškom, aby tak závažnú vec, ako je prelomenie prvého ochranného pásma, zaradil ako samostatný bod rokovania, aby k vášmu listu, ktorý ste teraz predniesol, sme mohli mať normálnu slušnú, korektnú, rozpravu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2013 11:00 - 11:02 hod.
Jozef KollárTakže ešte raz poprosím, poprosím, pán minister financií, skúste sa dohodnúť s predsedom parlamentu pánom Paškom, aby tak závažnú vec, ako je prelomenie prvého ochranného pásma, zaradil ako samostatný bod rokovania, aby k vášmu listu, ktorý ste teraz predniesol, sme mohli mať normálnu slušnú, korektnú, rozpravu. Ďakujem pekne.
V dnes platnom a účinnom zákone uvedené nevratné obaly a ich technické parametre sa riadia technickými normami, ktoré sú definované pre účely výroby a prepravy materiálov.
Prepravované množstvo...
V dnes platnom a účinnom zákone uvedené nevratné obaly a ich technické parametre sa riadia technickými normami, ktoré sú definované pre účely výroby a prepravy materiálov.
Prepravované množstvo oleja je v súlade s medzinárodným štandardom zavedeným na konci ešte 19. storočia dokonca v oceľových sudoch v množstve 208 litrov, čo bolo vtedy odvedené do americkej normy v prepočte 55 galónov.
Uvedené obaly v závislosti od vlastností náplní sa plnia však najviac do 90 až 98 % svojho hydraulického objemu. Veľkosť nevratného obalu preto vychádza z vlastností prepravovanej tekutiny, predovšetkým ide o bezpečnostnú rezervu, ktorá má slúžiť na riešenie rozpínavosti kvapaliny v objeme pri jej preprave.
Poviem, čo tento návrh vlastne v praxi znamená. Legislatívna zmena, ktorú sme nedávno prijali, mala za cieľ získať väčšiu kontrolu nad veľkými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, ktorí obchodujú ja neviem v železničných alebo automobilových cisternách. Technickou chybou predkladateľa sa však stalo, že ak by sme to nechali v nepozmenenom tvare, tak by boli postihnutí vlastne malí obchodníci. To sú v praxi stovky malých autoservisov. Keď si idete vymeniť olej do autoservisu, tak vám ho nečapujú z jednolitrových plastových obalov, ale z 210 litrových sudov presným dávkovacím zariadením. A súčasný platný stav ukladá napríklad takýmto malým autoservisom, že musia sa registrovať na colnej správe ako obchodníci s minerálnymi olejmi, vyplniť kvantá všelijakých dotazníkov.
Opakujem, toto ani nebol pôvodný úmysel predkladateľa pri tej právnej úprave, ktorú sme v minulosti schválili. Tým pôvodným úmyslom bolo vlastne mať kontrolu nad veľkými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, ktorí obchodujú buď v železničných, alebo v automobilových cisternách, nie v týchto 210 litrových sudoch.
No ja si myslím, že táto predkladaná novela výrazne zamedzí znekvalitneniu podnikateľského prostredia, pretože pre tie stovky malých autoservisov by praxi potom to znamenalo, že by museli hlásiť na colnú správu dokonca aj identifikačné údaje obchodných partnerov. Čiže keď si vy pôjdete vymeniť olej do servisu so svojím vlastným autom, tak aj vás bude ten autoservis povinný nahlásiť na colnej správe, v čom sa asi zhodneme.
Ešte raz zopakujem, toto nebol pôvodný úmysel zákonodarcu v tej doterajšej zmene v tej právnej úprave, ktorá dnes platí.
Takže toto technické nedopatrenie rieši predložený návrh a verím, že pomôže zabrániť vlastne výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia, najmä pokiaľ ide už o spomínané stovky malých autoservisov. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 10:48 - 10:49 hod.
Jozef KollárNo, pán kolega Blaha, s vami je zbytočné sa púšťať do nejakých vecných diskusií postavených na argumentoch. A keďže som kedysi robil dlhé roky v základnom ekonomickom výskume a tam stále držíme takú tú základnú etiku výskumníka, že vždy citujeme, keď použijeme výrok niekoho iného, a dnes tu nesedí kolega Ivan Mikloš, tak ja...
No, pán kolega Blaha, s vami je zbytočné sa púšťať do nejakých vecných diskusií postavených na argumentoch. A keďže som kedysi robil dlhé roky v základnom ekonomickom výskume a tam stále držíme takú tú základnú etiku výskumníka, že vždy citujeme, keď použijeme výrok niekoho iného, a dnes tu nesedí kolega Ivan Mikloš, tak ja ho preto poctivo odcitujem, keď povedal, pán Blaha, na vašu adresu: „Vy ste opäť teraz preukázali, že vaša sčítanosť predčila váš intelekt." To je všetko, čo k tomu by som dodal. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 29.5.2013 10:18 - 10:44 hod.
Jozef KollárPoznámka číslo jedna. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nespochybniteľné. To je veta, ktorá asi všeobecne platí a...
Poznámka číslo jedna. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nespochybniteľné. To je veta, ktorá asi všeobecne platí a ktorú, si myslím, v tejto chvíli a ani do budúcna nebude celkom možné nejakým spôsobom na základe vecných rozumných argumentov spochybňovať.
Ja vítam to, čo tu bolo povedané zo strany pána podpredsedu vlády, pokiaľ ide o tie drobné kozmetické zmeny ja neviem v procese tvorby stanovísk Slovenskej republiky k právnym aktom EÚ a podobne. Ale nedá mi nestotožniť sa s tým, čo povedal môj predrečník pán poslanec Dzurinda, keď hovoril o tom, že nestačí glosovať jednotlivé politiky jednotlivých kapitol, ale že potrebujeme dnes ďaleko-ďaleko viac. A teraz nehovorím o tejto správe. A nehovorím ani o našej vláde, vašej vláde. A nechcem dostať diskusiu do tejto polemiky. Ale domnievam sa, že nepomôže ani odpočet zámery verzus plnenia týchto zámerov. A poviem dôvod. Predovšetkým dôvod je ten, že nevidím už dlhšiu dobu vôbec nejaký ucelený zásadný koncepčný zámer, postoj Slovenskej republiky, pokiaľ ide o to, čo sa deje na pozadí, čo sa deje za oponou, to, čo by sme mohli povedať v súčasnej dobe, akýsi megatrend, ktorý tu na pôde Európy prebieha. A ja si myslím, že tento megatrend, ktorý teraz stručne popíšem, skutočne len slepý nevidí a hluchý nepočuje.
Nechcem ísť úplne ďaleko do histórie, prebehnem len jednu, dve, tri, štyri skratky, päť, šesť, sedem skratiek.
Tak si povedzme, že na úvod sme tu mali naozaj akési Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré sa po krátkej dobe potom zmenilo na Európske spoločenstvá, vypadlo to slovo „hospodárske“, pretože už tam bol jasne naštartovaný akýsi proces, že pôjdeme ďaleko-ďaleko za hranice a rámce hospodárstva alebo, presnejšie povedané, ekonomiky. Potom začali sme pracovať s nejakým novým zoskupením, novým útvarom, ktorý dostal názov Európska únia, zatiaľ čo Európske spoločenstvá boli naozaj spoločenstvami štátov v prípade Európskej únie. Možno všetci cítime, že tie slovíčka „národný, suverénny štát“ idú trochu do úzadia. A dostávame sa tak do akejsi Únie, kde hovoríme o tom okrídlenom more Europe, viacej a viacej Európy, viacej integrácie, ako keby sme tu začali trochu pracovať s takou pre mňa úplne vágnou kategóriou európskeho národa, euroobčana. Ja neviem, kto z vás sa viacej cíti europánom, alebo členom akéhosi pre mňa nedefinovateľného pojmu európsky národ. Asi ten začiatok je vždy niekde, že sme Slováci a že sme proste občanmi suverénneho štátu. A tak sa pomaly takto tie misky váh prekláňajú v prospech akejsi nedefinovateľnej kategórie európsky národ.
No a potom sme pokračovali ďalej, došla Európska menová únia. Zase sme sa všetci tešili, aký je to progres, pokrok, lebo to všetci potrebujeme, aby sme prežili, aby sme prežili v tom brutálnom ekonomickom boji s ostatnými centrami ekonomickej moci. No len ukazuje sa, že teraz po EMÚ prichádza EBÚ, európska banková únia, po ktorej príde EFÚ, európska fiškálna únia, po ktorej príde, a tým krátky historický exkurz skončím, EPÚ čiže európska politická únia.
Toto je úplne jasný proces, kam to všetko smeruje. Dokonca nie som si istý, akokoľvek vyznávam ako ekonóm tú tézu, že nie je možné udržať stabilnú Európsku menovú úniu bez toho, aby sa sme tu mali aj európsku fiškálnu a bankovú úniu. To naozaj jedno bez druhého nie je možné. Mám ale vážne obavy, že tie cesty cez európsku bankovú a fiškálnu úniu sú len preto, aby to niekde skončilo v tej koncovke, no a teraz nám už neostáva nič iné, len tie spomínané spojené štáty európske, teda európska politická únia. A na tento proces, na túto zásadnú kvalitatívnu zmenu mi chýba jasne vyformulované stanovisko Slovenskej republiky. A to vôbec neadresujem tejto správe, to vôbec neadresujem podpredsedovi vlády pánovi Lajčakovi, to hovorím ako poznámku, že chýba mi na Slovensku jasne sformulovaný nie názor jednej politickej strany, SMER – sociálna demokracia, ale naozaj naprieč všetkými relevantnými politickými stranami sformulované stanovisko, po, samozrejme, dlhých diskusiách, širokých, odborných, dlhotrvajúcich diskusiách. Toto je stanovisko Slovenskej republiky k tomuto procesu, pretože od toho sa potom odvíjajú všetky ostatné naše dielčie stanoviská k dielčím politikám až po chov ryby, ktorá sa volá treska niekde v severnom mori. Ale treba vidieť za celou tou salámovou metódou krôčik po krôčiku postupujúci ten proces integrácie, ktorý má pred sebou úplne jasný cieľ, a to je politická federalizácia Európy. A čo je veľmi smutné, je, že tento proces prebieha, a to nie je názor môj osobný, môžete ho počuť z úst stále viacerých a viacerých lídrov európskych, pri obrovskom deficite demokracie, to je holý fakt. Niekto to dokonca nazval ešte trefnejšie a povedal, že máme tu jasnú samitizáciu Európy, keď vždy pred Európskou radou sa stretnú dvaja, niekedy traja, niekedy štyria, podľa toho, kto je v ktorej krajine, ako prebehli voľby a kto je komu bližší, stretnú sa dvaja, traja lídri dvoch, troch kľúčových krajín a v princípe politické rozhodnutie je viac menej na stole, ktoré potom formálne v tom druhom kroku schvália príslušné ďalšie mítingy, nazvime to v tomto prípade Európska rada.
Ja by som chcel pripomenúť, že dnes popoludní, myslím, do 14.00 hodiny je ten dokument ešte utajený, ale mal by byť potom popoludní zverejnený, dokument, kde sú uvedené odporúčania Európskej komisie pre jednotlivé členské krajiny. Dnes popoludní by malo dôjsť k zverejneniu tohto dokumentu, ale Financial Times už tento dokument má dispozícii. Takže kto z vás si ho stihol dnes prečítať, tak určite vie o tom, že napríklad, nebudem ten dokument rozoberať, ja tu nechcem nikoho obťažovať časovo, pravdou je, že dostanú z európskej fiškálnej zmluvy tri krajiny výnimky, pokiaľ ide o konsolidačné úsilie, o tempo ozdravovania verejných financií. A to je Francúzsko, Španielsko a, ak si dobre pamätám, Holandsko. Ja sa pýtam, a možnože v záverečnej reči dostaneme na to odpoveď od pána podpredsedu vlády, aké je stanovisko Slovenskej republiky k udeľovaniu takýchto a v budúcnosti ďalších a ďalších výnimiek, ktoré budú len a len pribúdať, ako je možné že Francúzsko dostáva výnimku z európskej fiškálnej zmluvy, z kľúčového dokumentu, pod ktorým ešte nestihol uschnúť atrament. Nie tak dávno sme ratifikovali tento dokument aj tu v tejto snemovni a už sú na stole prvé výnimky, nieže diskusia o výnimkách.
Ak si pamätáte, pár mesiacov dozadu premiér Fico povedal: „Ak sa v Európe otvorí diskusia o tom podľa môjho názoru veľmi umelom probléme, či Európa potrebuje viac austerity, viac šetriť alebo viacej podporovať a stimulovať hospodársky rast,“ a teda z problému verejných dlhov sa dá aj vyrásť, lebo tie verejné dlhy sú vždy pomerované k hrubému domácemu produktu, keď nám rastie domáci produkt, tak vy môžete ten pomerový ukazovateľ zlepšovať, „tak Slovensko sa veľmi rado takejto diskusie zúčastní.“ Samozrejme, tú vetu bolo potrebné hneď dešifrovať tak, že budeme všetkými desiatimi mávať na podporu udeľovania takýchto výnimiek. Schvaľovali sme európsku fiškálnu zmluvu, fiškálny kompakt s obrovským nadšením, že konečne sa vnesie do Európy viac disciplíny, viac pravidiel, ktoré budú jasné, ktoré transparentné, ale najmä ktoré budú vymožiteľné. Všetci sme tomu fandili, všetci sme tomu tlieskali. Ja som osobne za európsku fiškálnu zmluvu hlasoval tiež v týchto očakávaniach. Už vtedy sa ozývali jasné kritické hlasy, ktoré hovorili o tom, načo nám je európska fiškálna zmluva, načo je nám revidovaný Pakt stability a rastu, keď nevieme dodržiavať aj ten pôvodný Pakt stability a rastu, ten nerevidovaný, ak to môžem takto trošku s nadsázkou povedať, čiže vymýšľame si v Európe stále nové a nové pravidlá so zdôvodnením, že ich potrebujeme, lebo inak nebudeme stabilní, inak neprekonáme dlhovú krízu, inak nebudeme schopní konkurovať ostatným centrám ekonomickej moci na svete. Toto všetko potrebujeme, ale spravidla len čo sa nejaký súbor nových zmlúv ohraničených limitov pravidiel prijme, okamžite prichádza, sa úplne rozsype vrece s výnimkami, ktoré sa len tak sypú jedna za druhou.
A teraz trošku by som chcel stlmiť taký ten vrodený entuziazmus, optimizmus kolegu poslanca Blahu, ktorý tak blahorečí tomu francúzskemu modelu prezidenta Hollanda. Dokonca on si to sám sformuloval do akýchsi troch vízii, ktoré má Európa pred sebou. A ich presne teraz spomeniem. Tá prvá je tá francúzska cesta „viac socializmu a viacej blahobytu a viacej istôt pre všetkých“. Len neviem, odkiaľ sa zoberú na tie zdroje. Potom spomenul pán Blaha tú cestu nemeckú, cestu šetrenia, striedmosti, prísnej fiškálnej politiky. A potom povedal, že tá tretia mala byť tá britská, Cameronova cesta, že Európa má končiť teda niekde na úrovni voľného pohybu kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl (čiže voľný trh) a ďalej sa už ísť nemá a nemalo nikdy ďalej pokračovať v tomto procese.
No tu chcem vás vyviesť z toho vášho sociálneho sna, pán kolega. Pozrite si dnešné vydanie Die Welt, kde nemecký eurokomisár Günther Oettinger povedal, citujem, že Európska únia je Sanierungsfall. Pre tých, čo nehovoria po nemecky, keď sa v bankovom svete nejaký úver označí, že Sanierungskredit, to znamená, že to je už ten úplne najhorší zlyhaný úver. To je proste úver, kde dlžník nie je schopný veriteľovi čiže banke splácať svoje záväzky. A banka, pokiaľ tam má nejaké záložné práva, tak pekne začne tie záložné práva realizovať a vymáhať. A proste ide po dražbách, aukciách, proste ide dlžník do konkurzu, koniec. To je Sanierung. To je proste ten predposledný smrteľný stav alebo to predposledné smrteľné štádium, kde buď dôjde k tej resuscitácii toho pacienta, ho zachránime, alebo naozaj skonštatujeme exit. Toto, pán Blaha, nehovoria žiadni europesimisti, nehovoria žiadni nacionalisti, žiadni extrémisti, toto povedal nemecký eurokomisár v dnešnom vydaní Die Welt Günther Oettinger, že Európska únia je Sanierungsfall. To je proste prípad, kde už dozrel čas na sanáciu. Možno ešte to poviem zrozumiteľnejšie. Keď vidíte, že je nejaký starý rozpadajúci sa dom, ktorý už úplne stratil statiku, už nie je schopný držať nielen obyvateľov v ňom, ale ani sám seba, a príde ten buldozér, to je tiež sanácia. Proste to celé je potrebné zbúrať a vystavať nanovo.
Ten istý nemecký eurokomisár Günther Oettinger pokračoval dnes vo svojich vyjadreniach. A tu chcem tlmiť optimizmus, ako ideme dobre, dobrou cestou, potrebujeme len viacej Európy, more Europe a všetko bude proste ako v raji. Tak povedal, že Francúzi potrebujú uskutočňovať politiku, ktorá je nevyhnutná na prekonanie krízy, a že pripravenosť Francúzska uskutočňovať takéto politiky, citujem nemeckého eurokomisára, je nulová, pretože to, čo dnes potrebuje Francúzsko, je predovšetkým reforma dôchodkov. A tento nemecký eurokomisár hovorí, nazvime to pravým menom, čo je tá reforma dôchodkov, lebo zas keď povieme slovo reforma, to je také fajn, také moderné, však sme progresívni, hovoríme o reformách. No v prípade Francúzska tá reforma znamená zníženie dôchodkov, treba to nahlas povedať, zníženie dôchodkov a hlavne predĺženie pracovného týždňa alebo predĺženie fondu pracovného času. Toto je to, čo dnes Francúzsko nevyhnutne potrebuje ako nevyhnutnú podmienku na to, aby prekonalo problémy, v ktorých už je a ktoré sa budú ďalej ešte zväčšovať.
Takže takto je tá prvá vízia, takto vyzerá v praxi, pán kolega, tá prvá vízia silnej sociálnej Európy. Už dosnívajte ten svoj sen o silnej sociálnej Európe. A čím skôr ho dosnívate, tým lepšie to bude pre nás všetkých aj tu na Slovensku.
A pokiaľ ide o to šetrenie a austerity nazvime to iný prístup, prístup Nemecka, tak nemecký eurokomisár Günther Oettinger povedal, upozornil nemeckú kancelárku Angelu Merkel, že výkonnosť nemeckej ekonomiky začína dosahovať absolútny vrchol, začína dosahovať bod, za ktorým už je len cesta nadol. Inými slovami, to, na čo som aj upozorňoval ostatné dva-tri roky ešte v minulom volebnom období, nechoďme tou cestou, že všetci pomôžu Grékom. Potom všetci okrem Grékov pomôžu Portugalcom. Potom všetci okrem Grékov a Portugalcov pomôžu Írom. Potom všetci okrem Grékov, Portugalcov a Írov pomôžu Španielom. Keď pôjdeme stále takto ďalej, kto pomôže poslednému? Kto pomôže Nemecku? Kto vypne svetlo? Kto bude ten posledný?
Takže no kolega Poliačik možno nie je ďaleko od pravdy, pretože šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu tú Čínu navštívil a hľadal súkromné zdroje aj v Číne. Nepochodil tam. Čína odkázala, že požičia, keď sa začnú v Európe robiť reformy. To odkázala komunistická Čína Európskej únii. To sú paradoxy dnešného sveta.
No a mňa úplne desí takáto téza, že máme tu teda ako keby dva prístupy. Opakujem, ten problém je úplne umelý, ten prístup ďalšieho rozhadzovania peňazí, skracovania pracovného týždňa, zvyšovania dôchodkov. Zase budeme žiť proste na úkor generácií, ktoré prídu po nás. A ako keby v opozite k tomuto prístupu stál ten nemecký prístup austerity, šetrenia a reforiem, reforiem pracovného trhu a ďalších a ďalších.
A teraz som sa dozvedel z tejto diskusie, že Slovensko chce byť akýmsi mostom medzi tým francúzskym a nemeckým prístupom. No ja mám obavy, že tu nejde o žiaden most, ale že toto ak to má byť most, tak je potom naozaj z bezradnosti vystavaný tento most. Prečo sa už raz konečné a jednoznačné stanovisko Slovenskej republiky k týmto veľmi, veľmi nebezpečným trendom, o ktorých hovorím, nevyformuluje a nevyformuluje sa nielen ako politické stanovisko jednej jedinej vládnej strany, akokoľvek vládnej strany, ale nevyformuluje sa naozaj ako stanovisko všetkých relevantných politických strán a navyše urobené ako koncovka na konci širokej spoločenskej a dlhšie trvajúcej diskusie. Naozaj ten čas je nieže o minútu dvanásť, ale je možno minútu po dvanástej.
Dovoľte mi uviesť na záver tri tézy.
Téza číslo jedna. Prebieha jasný a jeden jediný proces v Európskej únii. Nehovorme si tu o troch víziách, o štyroch víziách, o piatich víziách. Ten proces je jeden jediný. A to je proces politickej federalizácie Európskej únie. Čím skôr Slovenská republika k tomuto procesu zaujme jasné, čitateľné, zrozumiteľné stanovisko, tým lepšie to bude pre nás všetkých na Slovensku.
Druhá téza. Tento proces navyše prebieha pri jasnom deficite demokracie. Sú udalosti a sú pohyby na európskej scéne, na ktoré nemá Slovenská republika dosah, buďme realisti.
Ale čo mňa osobne veľmi mrzí, a to je téza číslo tri, pán podpredseda vlády, to sa prihováram vám, absentuje na Slovensku politická vôľa tento deficit demokracie minimalizovať aspoň v domácich slovenských podmienkach. Preto som predoslal tú vetu, že som realista a som si vedomý toho, že vplyv Slovenska iste pokiaľ bude v nejakom strategickom partnerstve tu a tam s ďalšími okolitými krajinami, tak sa dá čokoľvek dosiahnuť. Ale netvárme sa, že je silný náš vplyv na deficit demokracie a jeho minimalizáciu, jeho odstraňovanie hore na tých najvyšších poschodiach Európskej komisie a ďalších poschodiach. Tam ten náš vplyv nejaký brutálne silný nie je. Ale prečo sme si neotvorili dodnes oči aspoň doma na domácej scéne?
A tu konkrétne narážam na to, že súhlasím naprosto s tézou, ktorú povedal ešte za čias vlády Ivety Radičovej kolega Dzurinda, keď hovoril, aby sme sa držali Nemecka. Naprosto s ním súhlasím. Ale sa pýtam, prečo sa toho Nemecka nedržíme aj dnes, prečo sa toho Nemecka nedržíme, keď bolo schopné Nemecko si nastaviť vnútorné rozhodovacie mechanizmy tak, že o schválení každej individuálnej finančnej pomoci (programu pomoci) z Európskeho mechanizmu pre stabilitu novej a novej krajine rozhodujú obidve komory nemeckého parlamentu, Bundestag a Bundesrat. Na Slovensku nielenže o tom nerozhoduje plénum Národnej rady Slovenskej republiky, čo by bola úplne presná analógia Nemecka, na Slovensku ale sme sa bránili a bránime sa tomu, aby o tom rozhodoval čo i len či už výbor pre európske záležitosti alebo výbor pre financie a rozpočet. A mali sme tu na stole na túto tému kvantá všelijakých argumentov. Ja som na tú tému dlhšie diskutoval opakovane aj s ministrom financií Petrom Kažimírom. To nie je možné, lebo finančné trhy horia, my sa musíme rozhodnúť veľmi rýchlo, to rozhodnutie musí byť urobené v nejakej dôvernej uzavretej komore, aby tie informácie rýchlo neunikli, aby sa trhy nestihli prispôsobiť, tieto argumenty padli v okamihu, keď si takto nastavili procesy nielen Nemci, aj Fíni, aj Rakúšania. Aj v Rakúsku existuje taký ten podvýbor, taký ten Unterausschuss pri finančnom výbore Österreichische Nationalrat rakúskeho parlamentu, ktorý o týchto kľúčových veciach rozhoduje. V prípade Slovenskej republiky o tom nerozhodujú ani relevantné výbory, výbor pre európske záležitosti, výbor pre financie a rozpočet, ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky, dokonca o niektorých veciach ani nie vláda Slovenskej republiky, ale stačí podpis jedného jediného človeka. Pýtam sa, prečo sa tu nedržíme Nemecka.
Druhý príklad. A tým tieto príklady končím. Spomínate si iste tí, ktorí touto témou trochu podrobnejšie, detailnejšie a dlhšie žijú a zapodievajú sa, ako rezignoval z orgánov Európskej centrálnej banky Jürgen Stark. Rovnako viete, ako hlasoval guvernér nemeckej centrálnej banky Bundesbanky v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, keď sa hlasovalo o tom Outright Monetary Transactions čiže o nelimitovanom, neohraničenom, neobmedzenom nákupe toxických dlhopisov predložených krajín zo strany Európskej centrálnej banky. Jeden jediný z nich mal odvahu dvihnúť roku proti tomu. A viacerí prítomní vedia, že to je cesta do pekla, ale nepodporil ho nikto. Ja viem, že máme zákon o Národnej banke Slovenska, ktorý jasne a zreteľne hovorí, že centrálna menová autorita bola, je a vždy bude od vlády nezávislá. Rozumiem tomu, že vláda nemôže ukladať nejaké limity alebo podmienky hlasovania nášmu guvernérovi Jozefovi Makúchovi, ktorý hlasuje na Rade guvernérov v ECB. Tomu všetkému rozumiem. Ale je tu obrovský nevyužitý priestor, aby vláda dala jasné stanovisko, či s takýmto smerovaním politiky súhlasí alebo nesúhlasí, alebo či súhlasí s takými a onakými pripomienkami.
Takže toto je téza číslo tri, že absentuje dlhodobo na Slovensku, s troškou nadsázky to nazvem, to držanie sa Nemecka. My nie sme v stave ani v tých oblastiach, kde to ovplyvniť vieme a dokážeme, odstraňovať deficit demokracie, bohužiaľ, ani na národných úrovniach. Ono to krátkodobo síce vyznie tak, že sme konzistentní, že sme na strane tej tézy more Europe a že všetko ide dobrým smerom, ale jedného dňa tá časovaná bomba exploduje. Tak sa teda pýtam ako je možné, že sa Slovenská republika dodnes nevyjadrila k udeleným výnimkám pre tri krajiny z európskej fiškálnej zmluvy. Všetci sme sa nádejali, že máme konečne v ruke dokument, ktorý pomôže zvýšiť disciplínu a ruka v ruke aj prekonať dlhovú krízu v Európe alebo aspoň zmierniť rozsah tejto krízy. Nestalo sa tak. Ja len čakám, no tak potom urobme opak. Tak potom, pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, požiadajme aj my Európsku komisiu o výnimku. Načo tu robíte politické vyhlásenia, že dodržíte deficit tohto roku pod 3 %? Poďme so žiadosťou o výnimku, dostali ju Francúzi, dostali ju Holanďania, dostali ju Španieli, dostaneme ju aj my. A potom, samozrejme, všetci cítite tú obrovskú dávku irónie v tom, čo teraz hovorím. A potom o tri roky alebo o dva roky požiadajme o pomoc Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Však potom o ďalších sedem rokov nám veritelia odpustia 50 % svojich pohľadávok alebo našich záväzkov. Tak poďme touto cestou. To je cesta do pekla.
Takže chýba mi jasne formulované stanovisko Slovenskej republiky k uvedeným tým procesom, ktoré sú za oponou a ktoré sú megaprocesmi, ktoré budú znamenať, že v relatívne krátkej dobe tu budeme mať úplne inú kvalitu alebo nekvalitu, to ukáže čas, pokiaľ ide o nielen inštitucionálne usporiadanie Európskej únie, stanovisko sformulované na širšom politickom základe, to som hovoril, ale nie v podobe, ako bol ostatne uskutočnený konvent. Vďaka Bohu aj za ten národný konvent, kde sa tak všetci zase pobúchame po ramenách, ako ideme správnou cestou. A verím, že na takúto otvorenú diskusiu budeme pripravení všetci, budú pripravené všetky relevantné politické strany, pretože skutočne nikdy nie je dosť upozorňovania na veľmi nebezpečný smer, teraz nemyslím SMER – SD, ktorým sa, bohužiaľ, Európska únia pohybuje. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave 15.5.2013 16:13 - 16:57 hod.
Jozef KollárPadlo tu dnes pomerne veľa poznámok na adresu miery korelácie medzi subjektívne pociťovaným šťastím na strane jednej a úrovňou ekonomického rozvoja na...
Padlo tu dnes pomerne veľa poznámok na adresu miery korelácie medzi subjektívne pociťovaným šťastím na strane jednej a úrovňou ekonomického rozvoja na strane druhej. Všetkým doporučujem si prečítať jednu azda kľúčovú knihu na túto tému, ktorá vyšla myslím že tri roky dozadu, napísal ju prezident, bývalý prezident Harvardskej univerzity, volá sa Derek Bok a tá kniha sa volá The politics of Happiness. A začína práve v tom svojom úvode v tej knihe písať o tom, kde spomína Bután, hovoril o tom Ivan Mikloš pred chvíľou vo svojom vystúpení, a dokonca v tej čarovnej krajine, v Butáne, zriadili a dodnes funguje ministerstvo šťastia. Neviem, či by som sa chcel dožiť jedného dňa, aby aj na Slovensku vzniklo takéto ministerstvo šťastia, ale nechcem ísť touto témou v tejto rečníckej línii v mojom vystúpení. Teraz úplne vážne k predloženému dokumentu.
Ja považujem za správne obidva dokumenty, pretože ten druhý, ktorý je rovnako dôležitý a volá sa Národný program reforiem, ten síce neprerokovávame v tomto bode, ale zhodneme sa s pánom ministrom Kažimírom na tom, že obidva dokumenty spolu veľmi úzko súvisia a sú to kľúčové dokumenty, ktoré by mali dať nielen poslancom v tejto snemovni, ale i občanom Slovenska odpoveď na dve otázky.
Prvá otázka je, či vláda prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, či prispieva k zvyšovaniu bohatstva krajiny a či sa správa zodpovedne - a tu by som chcel stokrát podčiarknuť ten prívlastok - z dlhodobého hľadiska. Z hľadiska horizontu, ktorý je ďaleko, ďaleko za horizontom jedného politického volebného cyklu. Takže nie tak celkom súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, a ono je to síce v názve a ja si myslím, že mnoho poslancov a poslankýň si prečítalo iba názov toho dokumentu. Tam je spomínané, že na roky 2013 až 2016, ale do slova a do písmena ten dokument, tak ako bolo tiež spomínané, že je robený podľa nejakých úplne zásadných rámcov, štruktúry, obsahovej aj formálnej, ktorá je predpísaná, je daná zvonku. To nie je tak, že národné ministerstvá financií môžu teraz nejako variovať, sa musia pomerne v posledných rokoch prísne držať nejakej danej štruktúry a to gro toho dokumentu je o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dokonca o udržateľnosti z horizontu roku 2030. No a tá odpoveď druhá, ktorú očakáva každý, kto si ten dokument prečíta, to je odpoveď na otázku, či vláda má fundamentálnu predstavu o tom, ako vyviesť krajinu z ekonomickej krízy, alebo či má fundamentálnu predstavu o tom, ako aspoň minimalizovať dopady ekonomickej krízy na Slovensku.
A na tomto mieste dovoľte mi uviesť na úvod jednu poznámku práve k Národnému programu reforiem. Krásny dokument podobného rozsahu, myslím, že rádovo okolo 60 - 70 strán, ktorý v názve nosí to slovíčko národný program reforiem a nenájdete v tomto dokumente okrem zmien v prvom dôchodkovom pilieri ani jednu jedinú reformu. Ja chápem, že pre socialistickú vládu je toto slovo, slovo reformy, cudzie a cudzie preto, lebo reformy, akokoľvek nevyhnutné, takmer vždy z krátkodobého hľadiska boli, sú a vždy budú bolestivé. A tu sa práve prejavuje vlastne u socialistov jeden zo základných rozporov a to je rozpor medzi socialistickou ideológiou na strane jednej a prirodzenými ekonomickými zákonmi na strane druhej. Socialisti totiž chcú a vždy budú sa snažiť žiť tu a teraz. A nielen tu a teraz, ale žiť vlastne rozdávaním cudzích peňazí. A toto sa totižto ľuďom páči a častokrát to, bohužiaľ, pre krajinu zabezpečí aj znovuzvolenie socialistických politických elít. Pretože ich nikdy nezaujímalo vlastne, čo sa stane zo spomínaného dlhodobého hľadiska, a o tom je program stability Slovenskej republiky. Ono to totižto v realite života vedie až k takým absurdným konštatovaniam, akého sme boli svedkami napríklad z úst pána premiéra Fica, keď povedal, citujem, možno ho budem tak trošku voľnejšie citovať, povedal, že kde mám zobrať peniaze na boj s korupciou, že to mám ošklbať dôchodcov? Mám im znížiť dôchodky? Myslím, že to povedal niekde tesne pri vstupe do starej budovy na Župnom námestí, starej budovy parlamentu, kde prebiehal práve konvent.
A preto v Národnom programe reforiem, podotýkam, nenájdete jednu jedinú reformu, ktorá by bola z dielne socialistov. Aj takú, ktorej - a to treba objektívne poďakovať ekonómom, nie ideológom, podotýkam, ale ekonómom zo strany SMER, že sa aspoň prihlásili k tej reforme v prvom dôchodkovom pilieri, ktorá je postavená na dvoch zásadných veciach. Veľmi stručne, tá prvá, naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, a tá druhá, aby sa medziročné úpravy zvyšovania dôchodkov viazali nie ako tomu bolo doposiaľ, 50-percentnú váhu mala inflácia, 50-percentnú váhu nárast priemerných miezd v národnom hospodárstve, ale aby sa tieto medziročné úpravy dôchodkov viazali na tzv. dôchodcovskú infláciu. Toto sú veľmi stručne povedané dva základné princípy zmien v prvom dôchodkovom pilieri, ku ktorým, opakujem, vďaka aj za to málo, že sa prihlásila táto vláda, ale čo už je menej potešiteľné, že opäť timing, kedy tieto zmeny majú nadobudnúť účinnosť a platnosť, to sú roky 2017 a 2018. Teda sme opäť ďaleko za horizontom politického volebného cyklu, ak teda sa nič mimoriadne nestane a voľby budú v júni 2016.
A teraz k samotnému programu stability na roky ´13 až ´16. Ja by som chcel opäť pre objektivitu začať troma dobrými správami. Tou prvou je, že blahoželajme si naozaj všetci, že Slovensko s vysokou mierou pravdepodobnosti v budúcom roku ukončí nechcený pobyt v procedúre nadmerného deficitu.
Po druhé. Pozitívom je aj politický záväzok dodržať ustanovenia revidovaného paktu stability a rastu a pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013.
A nakoniec treťou dobrou správou je, že socialistická vláda sa prihlásila už k spomínaným zmenám v prvom pilieri, v prvom dôchodkovom pilieri, ako som pred chvíľou uviedol.
No musím povedať, že týmto výpočet dobrých správ končí a navyše k uvedeným trom pozitívnym konštatovaniam som nedospel preto, že socialistická vláda chce, alebo nebodaj vie sa správať zodpovedne. Ona sa tak správať totižto musí a myslím, že opäť nie ideológovia, ale ekonómovia v strane SMER si to plne uvedomujú. A prečo sa táto vláda musí správať zodpovedne? No na to existujú hneď tri dobré dôvody. Tým prvým sú medzinárodné záväzky a medzinárodné zmluvy, medzi ne patrí napríklad zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorú poznáte všetci pod takým jednoduchším označením, fiškálny kompakt, alebo európska fiškálna zmluva. A k tomuto prvému bodu by som ešte priradil aj spomínaný revidovaný pakt stability a rastu. To je prvý jasný rámec, ktorý hovorí, že, alebo vymedzuje ten hrací priestor akejkoľvek vlády, či bude ľavicová alebo pravicová.
Druhý je zákon o rozpočtovej zodpovednosti z domácej dielne alebo, opäť ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A tým tretím je vlastne, vláda sa tak správať musí, pretože, aby som parafrázoval, pretože finančné trhy. Ak nechceme, aby nás finančné trhy v krátkej dobe vytrestali v podobe zvýšených marží a zvýšených prirážok na štátne dlhopisy Slovenskej republiky a teda s tým spojeným zvyšovaním nákladov na obsluhu verejného dlhu, tak sa takto vláda, akákoľvek vláda správať musí.
Tieto uvedené tri dôvody, teda medzinárodné, domáce inštitucionálne rámce a finančné trhy tvoria pre socialistickú vládu neúprosnú, ja by som to nazval finančnú, v úvodzovkách, finančnú kazajku. A tá kazajka skutočne zviera, tlačí, dusí a nepustí a iste by to potvrdil aj pán minister financií. Ak by sa len trochu dalo, tak socialisti by z tejto kazajky okamžite, podčiarkujem, okamžite unikli.
Chcete dôkazy? Tak uvediem tri z nich. Zástupcovia ministerstva financií nás na výboroch - či už to bol výbor pre financie a rozpočet, alebo výbor pre európske záležitosti - pravidelne ubezpečujú o tom, že konsolidačné záväzky Slovenskej republiky dodržia. Na strane druhej ale všetci veľmi dobre vieme, ako premiér Róbert Fico tu a tam utrúsi, že ak sa v Európskej únii otvorí diskusia o znižovaní tempa, znižovaní konsolidačného úsilia, lebo potrebujeme ekonomický rast, tak Slovenská republika sa takejto diskusie určite zúčastní. Dúfam, že tu som odcitoval úplne presne. No ale vieme si asi všetci veľmi dobre predstaviť, čo by takáto, podčiarkujem, účasť Slovenskej republiky na takejto diskusii na pôde Európskej rady znamenala. Znamenala by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prihlásenie sa k ceste, po ktorej sa vydalo a chce naďalej kráčať Francúzsko. To znamená, prihlásenie sa k spôsobu konsolidácie, ktorú presadzujú francúzski socialisti na čele s prezidentom Hollandom.
A tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že ekonomický rast sa nikdy nesmie stať mantrou, je opäť iba smutným konštatovaním, že zástancom pokračovania v doterajšom tempe verejných financií, doterajšom tempe konsolidácie v Európskej únii, v celej, podčiarkujem, Európskej únii, ostala už iba jedna jediná krajina a tou je Spolková republika Nemecko. Práve to Nemecko, ktorého podľa vyjadrenia mnohých slovenských politikov z geopolitických dôvodov sa má Slovenská republika držať. Tak sa ho teda držme, toho Nemecka, a držme sa ho, aj pokiaľ ide o spôsob konsolidácie verejných financií. Nezúčastňujme sa diskusie na pôde európskych štruktúr, diskusie o tom, že kašlime na tú konsolidáciu, trošku povoľme, trošku utiahnime ten tlak na šetrenie a poďme radšej cestou ekonomického rastu. Ja by som chcel na tomto mieste uviesť príklad Talianska, ktoré za 20 rokov si vybudovalo astronomický verejný dlh v úrovni približujúcej sa 130 % HDP, dnes je to myslím 127 % HDP, a zatiaľ čo to isté Taliansko napriek takémuto astronomickému verejnému dlhu ostatné dve dekády vykazuje jeden z najnižších ekonomických rastov na svete, podotýkam, na svete, tak teda nechcime ten ekonomický rast za každú cenu, aj za takú cenu, že dosiahneme spomínané úrovne verejného dlhu, aké má napríklad dnes Taliansko, ale nielen Taliansko. Môžeme spomenúť ďalšie zďaleka nie krajiny juhu, spomeňme vyspelé krajiny, ako je napríklad Belgicko, ktoré sa tiež blíži k spomínaným úrovniam.
V programe stability sa hovorí, že, citujem, prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného rastu, nadmerného deficitu, ospravedlňujem sa, to som už pochválil, to je fajn, a že toto si vyžaduje pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 v súlade s národnými aj európskymi rozpočtovými pravidlami, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu.
No a tu je práve to prichytenie pri tom zahmlievaní, na jednej strane dokument z dielne ministerstva financií sa hlási k splneniu politických, podčiarkujem, politických záväzkov Slovenskej republiky, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, hlásajú to zástupcovia či je to priamo pán minister, alebo jeho štátni tajomníci na výbore pre európske záležitosti, na finančnom výbore, ale na strane druhej vieme veľmi dobre, a vieme to priamo z úst a priamo z vyjadrení premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý niekoľkokrát opakovane pri viacerých príležitostiach vyjadril to takéto nutkanie, že však poďme povoliť to tempo konsolidácie, keď sa taká diskusia v Európe otvorí, Slovensko sa jej veľmi rado zúčastní.
Ja chcem skutočne zdôrazniť, že predstavy Nemecka a Francúzska o ďalšom smerovaní ekonomických politík a v konečnom dôsledku vlastne aj o spôsoboch riešenia dlhovej krízy v Európe sú diametrálne odlišné. Ono to v ostatnom čase, pod ktorým rozumiem nie roky, ale naozaj týždne a mesiace, vedie k dosť výraznému zhoršeniu dokonca priamo vzťahov medzi Francúzskom a Nemeckom. A jeden z nemeckých denníkov dokonca poznamenal, že vzťahy týchto dvoch krajín sa ocitli na najhoršej úrovni od konca druhej svetovej vojny. Nie je to náhoda, je to spôsobené hlavne tým, ako sa líšia názory na strane jednej Nemecka, na strane druhej Francúzska práve na to, či, na tú dilemu, či pokračovať v doterajšom tempe konsolidácie verejných financií, alebo uprednostniť ten ekonomický rast, nech to stojí, čo to stojí.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo ústavná dlhová brzda, tu si myslím, že tiež samotný minister financií Kažimír by tento zákon zmenil, novelizoval, upravil, ak by sa dalo, už zajtra. Ak by našiel dostatočnú politickú podporu aj u iných parlamentných strán. Ostáva len dúfať, že takúto podporu nenájde. A o tej druhej veci som priamo presvedčený, že sám do toho nepôjde. Napriek tomu, že máte majoritu, napriek tomu, že máte 83 hlasov, neverím, že by ste rokovali o zisku ďalších siedmich poslancov, aby ste našli ústavnú väčšinu a 90 hlasmi vlastne dosiahli novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tomu neverím.
No a po tretie, socialisti by najradšej vytvorili vlastnú, v najlepšom prípade štátnu ratingovú agentúru, ktorá by vlastne ohodnocovala riziká suverénneho dlhu jednotlivých krajín, len vzniká tu otázka, že kto z investorov by už len takejto agentúre uveril. A tie snahy tu boli. Toto nie je adresované vláde Slovenskej republiky, toto je adresované Európskej komisii, kde priamo z dielne predsedu Európskej komisie pána Barrosa vzišli takéto návrhy. Pripojila sa k tomu potom aj euroskupina Ekofin a ďalší, že poďme si zriadiť na európskej úrovni takú vlastnú, štátom vlastnenú štátnu teda ratingovú agentúru, ktorá bude ohodnocovať riziká suverénnych dlhov jednotlivých členských krajín. Našťastie, takéto snahy skončili neúspešne. No na elimináciu finančných trhov a ich vplyvov sa použil iný, ďaleko silnejší a ďaleko efektívnejší nástroj a tým sa, musím skonštatovať, bohužiaľ, stala Európska centrálna banka. A zostane opäť len smutným konštatovaním, že aj za cenu porušenia zákona o sebe samej ako o inštitúcii. To mám na mysli tie outright monetary transactions, ktoré hovoria o tom, že Európska centrálna banka môže v nelimitovanej, neobmedzenej miere nakupovať toxické dlhopisy predĺžených krajín, ktoré sú zmietané dlhovou krízou. A tým, podčiarkujem opäť, porušuje zákon o sebe samej. Porušuje zákon o Európskej centrálnej banke, bohužiaľ, opäť jednou jedinou krajinou, ktorá sa dokázala tomuto vzoprieť a ktorá priamo na zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom mala odvahu hlasovať proti, to bol guvernér Bundesbanky alebo centrálnej banky Nemecka.
Opäť sa pýtam, ak sa teda máme tak držať toho Nemecka, lebo geopolitické dôvody, lebo nechceme byť na periférii, lebo nechceme vypadnúť z klubu exkluzívneho, tak otázka celkom prirodzene znie, kde bolo opäť Slovensko, keď sa hlasovalo v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky. V tomto prípade konkrétne guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.
Posuňme sa ďalej. Jedno z kľúčových odporúčaní, ktoré sú spomínané v uvedenom dokumente, odporúčaní Rady EÚ adresované Slovenskej republike, znie: "Za účelom zníženia rizík vyplývajúcich z konsolidácie by sa mala posilniť záväznosť strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť monitorovanie plnenia rozpočtu v priebehu roku tak, aby sa zabránilo prečerpaniu výdavkov." Na tomto mieste vítam, že sa nám vrátil do sály pán minister Kažimír, pretože chcem mu na tomto mieste položiť jednu otázku. Verím, že v reakcii potom na všetky vystúpenia v rozprave na ňu zodpovie.
Dokument hovorí o tom, že výdavkové limity v budúcnosti sa budú pravdepodobne prepájať s fiškálnym kompaktom prostredníctvom tzv. automatického korekčného mechanizmu. To by znamenalo, že ak sa spustí tento automatický mechanizmus, tak sa automaticky budú opravovať, upravovať teda limity výdavkov. Keďže je tam uvedené, že pravdepodobne prijmeme takýto automatický korekčný mechanizmus, moja otázka na ministra financií znie, kedy a či vôbec sa tak v skutočnosti stane, pretože o tom už v dokumente nenájdete ani zmienku. Pričom samotná úvaha ísť týmto smerom, touto cestou je správna.
Môj predrečník v rozprave Ivan Mikloš hovoril dosť podrobne o takom zaujímavom texte v boxe č. 1 spomínaného dokumentu programu stability a nebudem ho na tomto mieste opakovať, čo povedal, ale je pravdou, že všetko, čo je v tomto texte uvedené, vlastne znamená, že ministerstvo financií ako vládny rezort priamo usvedčilo vládu z toho, že po prvé, v roku 2013 v rozpočte verejnej správy na rok 2013 vlastne takmer výlučne sledovala krátkodobé ciele, keďže výdavková konsolidácia je v stredno- a dlhodobom horizonte menej bolestivá a naša socialistická vláda si práve zvolila cestu príjmovej, nie výdavkovej konsolidácie. A po druhé, možno urobilo takú medvediu službu alebo nadprácu ministerstvo financií, keď usvedčilo vládu z toho, že konsoliduje spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska poškodzuje ekonomiku Slovenska, pretože samotné ministerstvo financií v predloženom dokumente priznáva, že, citujem: "Rast daní zo zisku a daní z miezd má negatívny dlhodobý efekt."
Takže dostávame sa naozaj do situácie, kedy v akokoľvek, aj z mojej strany, pozitívne hodnotenej snahe dodržať, nominálne dodržať tie spomínané medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, v skutočnosti ale vedú k tomu, že práve vďaka spôsobu konsolidácie, ktorý si vláda zvolila z dlhodobého hľadiska, sa tak deje neudržateľným spôsobom. Koniec koncov aj samotný predložený materiál hovorí o tom, že kredibilný, strednodobý plán konsolidácie je základným predpokladom pre stabilizáciu verejnej správy a tak ďalej.
Druhá otázka v tejto súvislosti na ministra financií znie: V čom je strednodobý plán konsolidácie, pán minister, kredibilný, ak každý rok prelomíme jedno ochranné pásmo? Jedno ochranné pásmo zo spomínaných pásiem, o ktorom hovorí zákon o ústavnej brzde. Už v roku 2012, teda minulý rok, sme prelomili prvé ochranné pásmo 50 %, konkrétne to bolo niečo málo cez 52, hovoríme o celkovom hrubom verejnom dlhu voči HDP. V tomto roku prelomíme hranicu 53 % a v budúcom roku prelomíme hranicu 55 %, dostaneme sa na úroveň 56,3 percenta. A toto všetko, pán minister, podotýkam, ešte za jedného veľmi neistého predpokladu, na ktorom sú tieto predikcie postavené, a tým predpokladom je, že očakávate, že v rokoch 2014 až 2016 sa Slovensko vráti k ekonomickému rastu na úrovni približne 3 percentá.
Pán minister, vy osobne tomuto predpokladu veríte? Ja viem, že v odpovedi sa budete opierať o nezávislý výbor pre makroprognózy a ďalšie, ale pýtam sa na váš osobný názor, či tomuto veríte, pretože spoločným menovateľom všetkých prognóz za ostatné roky je, že vlastne od prognózy k prognóze sa jednotlivé čísla zhoršujú, nie zlepšujú. A naozaj som zvedavý na to, ako rok pred parlamentnými voľbami, konkrétne by vám to zákon, ak budete tak prelamovať ochranné pásma, ako je to uvedené v tomto dokumente, nie že si to myslím ja, vy to uvádzate vo vašom programe stability, tak som zvedavý, či v máji 2015 vláda pristúpi k trojpercentnému viazaniu výdavkov, ako vám to ukladá zákon o rozpočtovej zodpovednosti, keďže v roku 2014 prelomíte spomínané pásmo 55 percent. Myslím, že do apríla je povinnosť zverejniť údaje za predchádzajúci rok a mesiac, po zverejnení by ste mali pristúpiť k trojpercentnému viazaniu výdavkov. A dokonca, ak to pôjde takto ďalej, tak v roku 2016, a to už sme sa dostali do volebného roka, ak sa nič mimoriadne nestane, by malo byť v rozpočte na rok 2016 zapísané medziročné zmrazenie, podčiarkujem, nominálneho rastu výdavkov verejnej správy, nominálneho rastu. Opäť, takto to predpisuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. No, takže toto všetko za optimistického, podľa môjho názoru až nereálneho predpokladu, že rast výkonnosti ekonomiky sa vráti v rokoch 2014 až 2016 na úroveň plus-mínus okolo 3 percent.
Ešte mi dovoľte poznámku, ktorá hovorí o tom, že v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa uvažuje so zmrazením miezd vo verejnej správe na úrovni roku 2013. A z tohto opatrenia očakávate najvýznamnejšie úspory v porovnaní so scenárom, tým základným bázickým scenárom, bez zmeny politík na úrovni asi 100 mil. eur pre rok 2014 a približne 500 mil. eur v roku 2016. Tieto úspory očakávate zo zmrazenia osobných nákladov vo verejnej správe. V praxi to ale znamená, že ten istý počet ľudí, prečo hovorím, že ten istý počet ľudí, preto, lebo minister Kaliňák ako gestor programu ESO sám niekoľkokrát zdôraznil, že ESO nepovedie k úspore počtu zamestnancov vo verejnej správe.
Takže vrátim sa k úvodu vety, ten istý počet ľudí bude rovnako neefektívne vykonávať rovnaký typ činností za nezmenenú rovnakú mzdu. To v preklade znamená veta, že idete zmraziť osobné, čo samo osebe je opatrením dobrým, len si teraz skúsme sa vrátiť zhruba o nejaký rok a pol, rok a trištvrte dozadu, keď ste, pán minister, všetci ekonómovia SMER-u sedeli tu, v tomto prvom rade po mojej pravici, ako dnes si vás tam predstavujem, bol tam Jožo Burian a vy ste sedeli s exministrom vtedy Počiatkom hore, v tom poslednom rade. Ospravedlňujem sa a chodili stále také kritické poznámky na všetky veci týkajúce sa verejných financií, že plošné opatrenia, to vie robiť každý, na to netreba byť ekonómom, na to netreba byť dobrým analytikom. Proste urobíte plošné opatrenia, ony fungujú, ony sú pomerne účinné, pomerne rýchle, jednoduché a ich efekt sa dostaví naozaj pomerne skoro.
No a teraz vám pripomínam túto kritiku, lebo vy ste sa zmohli vlastne v tomto programe stability, kde spomínate aj východiská rozpočtu na roky 2014 až 2016, práve k týmto plošným opatreniam k zmrazeniu výdavkov, osobných výdavkov vo verejnej správe. No a bolo tu ešte hodne v rozprave, pomerne veľa konštatácií o zdatnom marketingu SMER-u, strany SMER - sociálna demokracia, lebo naozaj ten marketing je cítiť aj v tomto dokumente, a teraz nemám na mysli len to, čo spomínal môj predrečník Ivan Mikloš, keď hovoril o tom, že ste roky ´10 až ´12 dali do priemerného čísla, tú skutočnú mieru konsolidácie, skutočnú mieru konsolidačného úsilia, ale je ten marketing vidieť aj v tom, že vy sa hlásite k politickému záväzku konsolidovať verejné financie, to je tá mantra, 3 % v tomto roku atď., v ďalších rokoch až do toho roku 2016 alebo 2,94, myslím presne, na tento rok. Vy sa k tomu hlásite, ale robíte to spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska nie je udržateľný. Ja si myslím, že nikdy nie je dosť v odhaľovaní marketingových klamstiev socialistickej strany SMER.
Dovoľte, aby som uviedol tri z nich. Po prvé, a ešte chcem na úvod predostlať, že neviem, že do akej miery je to spôsobené nevedomosťou alebo vedomým zavádzaním, skôr si myslím, že je to kombinácia obidvoch týchto príčin. Uvediem tri takéto klamstvá, ktoré naozaj by celkom, by sa celkom musel počudovať možno aj absolvent obchodnej akadémie na Slovensku. To boli tie bývalé stredné ekonomické školy, pre staršie ročníky.
Napr. inflácia, veľakrát sme počuli priamo z úst pána premiéra, že ako dobre postupujeme aj v tej konsolidácii, veď sa nám znižuje miera inflácie na Slovensku, že v roku 2012 bola 3,6 %, že tohto roku 2013 má byť 2,3 % a podobne. Prosím vás pekne, veď povedzte naozaj pravdu, veď to sú elementárne poučky ekonómie, ktoré hovoria o tom, že máte dva základné typy inflácie. Tú prvú, ktorá je takpovediac tlačená nákladmi, a ten druhý typ inflácie, ktorý je takpovediac ťahaný dopytom. Tú dopytovú infláciu. Nákladová sa vám v posledných rokoch takmer vôbec neprejavuje, až na malé výnimky, pokiaľ ide o nejaké cenové pohyby potravín, ale nie sú to také nákladové šoky, aké si pamätáme, pán minister, z roku 1971, 1973, 1979, ropné šoky a s tým spojené naozaj nákladové šoky, ktoré ťahali tú infláciu hore. Ale na strane druhej je pravdou, že práve vďaka dlhovej kríze, práve vďaka tomu, že aj podniky, korporácie, ale aj občania menej a menej spotrebuvávajú, podniky menej investujú. Tak tým pádom vlastne tu klesá výrazne dopyt. Klesá tu potovarová služba, klesá tu domáca spotreba, to je nespochybniteľný holý fakt. To sú tvrdé dáta a práve preto, že tu máte klesajúci dopyt, klesajúcu domácu spotrebu a klesajúce investície v korporátnej sfére, celkom zákonite vám ceny neporastú, lebo keď chýba dopyt, tak nerastú ceny. Tak prosím vás pekne, nepripisujte medziročný pokles miery inflácie úspechu akejkoľvek vlády a akéhokoľvek spôsobu konsolidácie verejných financií.
Klamstvo číslo dva, ceny dlhopisov. My sme počuli aj z úst pána ministra Kažimíra nie tak dávno vyjadrenia o tom, že opäť, postupujeme dobre, konsolidujeme správnym spôsobom, pretože sa Slovenská republika refinancuje pri historicky najnižších cenách, jedna z posledných emisií slovenských dlhopisov dosiahla úroveň 2,8 percenta. Inými slovami, investori boli ochotní nakupovať slovenský dlh za 2,8 percenta.
Je skutočne pravdivou vetou, že je to historická najnižšia úroveň úročenia tých novoemitovaných slovenských dlhopisov. Na strane druhej, ale opäť, ak chcete toto klamstvo dešifrovať, tak používajte všetci v médiách nasledovné, úplne zrozumiteľné, jednoduché argumenty, ktoré sú opäť z dielne tých základných elementárnych poučiek ekonómie.
No inflácia je preto, dámy a páni, na takejto nízkej úrovni a ceny dlhopisov preto klesajú, sú na to dva dobré dôvody. Po prvé, tak ako americký FED, takisto aj Európska centrálna banka napumpovali do ekonomiky obrovské objemy peňazí. V prípade Spojených štátov politika kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá, myslím, už ide v treťom kroku, v prípade Európskej centrálnej banky dvakrát 500 miliárd eur, 1 bilión eur napumpovaných do ekonomiky, ECB vrhla na trh peniaze v očakávaní, v očakávaní, že za tieto peniaze komerčné banky, ktoré si požičajú od Európskej centrálnej banky, budú poskytovať úvery v reálnej ekonomike a že úvery poskytnuté korporátnej sfére povedú k tomu, že sa ekonomický rast oživí. Opak bol pravdou. Mnohé z týchto peňazí boli opätovne spätne uložené na depozitách v Európskej centrálnej banke, dokonca s miernou maržou ziskovou pre komerčné banky, aj priamo v tomto dokumente sa hovorí o reálnom riziku, že dôjde ku credit cranchu, to znamená že sa zmrští alebo zmenší objem úverov v ekonomike. Toto stále hrozí, hovorím teraz primárne o korporátnej sfére, menej o spotrebných hypotekárnych úveroch pre obyvateľstvo. A teda keď napumpujete veľa peňazí do ekonomiky a investori, a to si povedzme úprimne, nemajú v dnešnej dobe celkom na výber, pokiaľ ide o bezpečné destinácie ich investícií, tak čo urobia? Nakúpia si štátny dlh.
Peňazí je na jednej strane v obehu veľa, nielen v Európe aj v Spojených štátoch amerických. Tých bezpečných investícií príliš na výber investor nemá. Tak čo urobí? Nakúpi si štátny dlh, nakúpi si štátne dlhové papiere, a preto cena alebo úročenie týchto štátnych dlhopisov sa pohybuje na, áno, pre Slovenskú republiku najnižšej úrovni, historicky najnižšej úrovni od vzniku Slovenska, na úrovni 2,8 % pri jednej z posledných emisií. No ale ak by toto malo byť znakom, úplne priamym bezprostredným dôvodom správnej formy, správneho spôsobu konsolidácie verejných financií, tak potom ako je možné, že dlhopisy Spolkovej republiky Nemecko boli umiestňované na trhu pri mínusových záporných úrokových mierach?
Nieže dlžník Nemecko platil veriteľovi, investorovi, ktorý si kúpil nemecké bounty, ale naopak, veritelia platili Nemecku, dlžníkovi, že si mohli uložiť peniaze do nemeckých schuldscheine, ako to oni volajú, do nemeckých dlhových papierov. Takže povedzme naozaj nahlas aj túto pravdu.
No a nakoniec, klamstvo číslo tri hovorí - a to sa šíri, aby som bol objektívny, nielen z úst slovenských politikov vládnych, toto počúvame aj z úst mnohých politikov na západ od nás, keď po každom či už mítingu Rady EÚ alebo Ekofine, Eurogroupe alebo ďalších mítingoch stále prídu domov a hovoria: Pozrite sa, aké dobré opatrenia sme prijali, veď ten kurz eura voči americkému doláru posilnil. Veď to euro posilnilo. To znamená, že ideme správnou cestou, kríza je zažehnaná, rozpad eurozóny nehrozí. Nemci by povedali, weiter so, len tak ďalej, všetko je na správnej ceste. No nie je tomu tak. Veď opäť z množiny elementárnych poučok, poučiek ekonómie, ktorá hovorí o tom, že pohyby cross-ratov, krížových kurzov ľubovoľných mien v rámci dňa nie sú takmer nikdy závislé na základných alebo sa neodvíjajú od základných fundamentov ekonomiky, majú pramálo čo spoločné, keby sme chceli byť úplne laboratórne čistí, tak ten výmenný kurz by mal vlastne v prvom rade vystihovať pomery produktivity práce v tej-ktorej krajine. Produktivity ekonomickej výkonnosti HDP na hlavu a tak ďalej, ale to by sme boli laboratórne čistí. Ale tie pohyby v rámci dňa sú vždy závislé od takzvaných intraday obchodov, ktoré robia veľkí hráči na trhu a bude dopyt po tom eure, v rámci dňa podotýkam, to sú tie pohyby v rámci 60 minút, alebo pohyby dokonca v rámci jednej minúty sú závislé od toho, aký je v danom okamihu dopyt alebo ponuka tej-ktorej meny. Či je to dolár, jen, euro alebo čokoľvek iné.
Takže ja žasnem nad tými výrokmi politikov, keď niekoľko hodín po akomkoľvek summite prídu domov a hovoria: Ideme dobre, dobrá cesta, pozrite sa, euro posilnilo voči americkému doláru. No a takéto klamstvá sa, samozrejme, šíria.
A teraz budem, troška na odľahčenie diskusie. Ako sa volá ten najslávnejší slovenský raper? (Rozmýšľanie rečníka a hlasy z pléna.) Rytmus, áno, v tejto oblasti nie som doma zjavne, partner Darinky Rolincovej. Myslím, že Rytmus teraz otvoril takú že akadémiu vzdelávania a chce na ekonomickú tému vzdelávať ľudí na Slovensku, mám taký dojem. Prosím vás, nechoďme alebo netvárme sa, že toto je postačujúce. Naozaj úroveň ekonomického vzdelania obyvateľstva nie je nejako vysoká a to nehovorím len o Slovensku, to je konštatovanie v princípe, v princípe dá sa stiahnuť na celú Európu, a preto je možné, že takéto klamstvá - o troch z nich som teraz hovoril - sa tak úspešne šíria medzi ľuďmi a ľudia tomu jednoducho, jednoducho veria.
Vzhľadom k tomu, že sa nám blíži o deväť minút hlasovanie, tak dovoľte mi na záver ešte uviesť tri poznámky, ktorými by som chcel vyjadriť nejaké politické zhrnutie celého, celého alebo aj svoj vlastne osobný názor, ktorý som nadobudol po dočítaní tohto dokumentu do konca.
Veľmi stručne v troch bodoch. Po prvé, ja osobne tomuto dokumentu, ktorý nesie názov Program stability, neverím. Neverím tomu dokumentu preto, lebo je v rozpore s tým, čo sa politicky chystá podporiť priamo premiér Robert Fico. A to je práve to, že na jednej strane hlásenie sa, to nominálne hlásenie sa k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov, pokiaľ ide o tempo konsolidácie verejných financií, a na strane druhej vyložene striehnutie a čakanie na tú najmenšiu možnú skulinu, keď sa pootvoria dvere a keď sa v Európe spustí diskusia. Ona sa už vlastne v týchto dňoch a týždňoch pomaličky spúšťa diskusia o tom, že poďme zmierňovať tempo konsolidácie verejných financií, veď to bude opäť dobre, však ten kurz eura porastie voči tomu doláru a budeme na správnej ceste.
Toto je úplne základný dôvod, prečo tomuto dokumentu neverím. A neverím ani tomu, že tempo ekonomického rastu v Európe a z toho odvodené tempo ekonomického rastu na Slovensku v najbližších rokoch ´14 až ´16 sa bude naozaj pohybovať na úrovniach troch percent a vyššie.
Po druhé, zlou správou je, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je Slovensko stredne až vysoko rizikovou krajinou. Kto z vás si dočítal ten dokument naozaj do konca, tak vie, o čom hovorím. Hovorím o tých pomerne známych v ekonomickej brandži, známych ukazovateľoch S1 a S2. Ten prvý z nich, ten ukazovateľ S1 hovorí o tom, že o koľko percentuálnych bodov by malo byť tempo konsolidácie primárneho štrukturálneho deficitu vyššie, ak nechceme, aby hrubý verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2030 prekročil maastrichtské kritérium 60 percent. V tomto ukazovateli sa Slovensko radí medzi stredne rizikové krajiny. A tu sme už vlastne pri tom ukazovateli dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Nehovoríme o rokoch ´14, ´15, ´16, hovoríme teraz o horizonte roku 2030.
A v druhom ukazovateli, ktorý sa nazýva S2 a ktorý vlastne, poviem to zjednodušene jednou jedinou vetou, hovorím o tom, o koľko percentuálnych bodov musí byť konsolidačné úsilie vyššie, ak nechceme, aby súčasná hodnota budúcich sáld, primárnych štrukturálnych sáld, prekročila vlastne súčasnú hodnotu dlhu. Jednou vetou povedané, aby sa nezvyšovala súčasná úroveň hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky, tak v tejto, v tomto ukazovateli je Slovensko dokonca vysoko rizikovou krajinou.
Toto sú konštatovania, ktoré musia každého, kto rozumie problematike a ktorý má aspoň ako-tak vyvinutý cit pre zodpovednosť, a najmä zodpovednosť voči budúcim generáciám, tak takýchto ľudí musí toto konštatovanie mraziť, skutočne mraziť na chrbte.
Ja som na finančnom výbore o tom hovoril a dostal som odpoveď, to bol tiež taký zvláštny úkaz, pamätám si, ako bývalý predseda finančného výboru, keď sme boli často kritizovaní zo strany vtedajšej opozície SMER-u, že nechodia ministri na výbory, že stále posielajú miesto seba štátnych tajomníkov. Taká zaujímavosť z minulého týždňa, na finančnom výbore mali byť siedmi ministri vlády Slovenskej republiky, prišli siedmi štátni tajomníci vlády Slovenskej republiky. Ja rozumiem pracovnej vyťaženosti aj ministra Kažimíra, aj ďalších ministrov, ale nie je to náhoda, keď v daný deň nebola celá vláda v zahraničí?
Takže skúsme držať takú tiež nejakú vzájomnú mieru úcty a objektivity a uvítal by som, keby na jednom z najbližších finančných výborov bol prítomný po dlhej dobe opäť aj pán minister Kažimír.
A bavili sme sa práve o týchto ukazovateľoch S1, S2. Bol som ubezpečený o tom, že v krátkom čase - a myslím, že to potvrdí aj pán minister - bude tá miera rizikovosti slovenskej krajiny, Slovenskej republiky o trochu vylepšená v tom, že v tom prvom ukazovateli sa posunieme z toho pásma stredne rizikovej do rizikovej a v tom druhom ukazovateli z vysoko rizikovej do stredne rizikovej skupiny krajín.
Nič to nemení na tom, že je to spôsobené len spomínanými zmenami v prvom dôchodkovom pilieri a tieto zmeny nepochádzajú opäť z dielne SMER-u, ale vďaka aj za to, že si SMER tieto zmeny osvojil.
Na a úplne na záver, posledné konštatovanie, keďže som sľúbil tri body. Z hľadiska kvality verejných financií je tento predložený dokument skutočne dokumentom prázdnym. Prázdnym preto, lebo hovorí o tom, vláda vyhodnotí, vláda preskúma, vláda zváži, vláda pravdepodobne urobí to alebo ono. Ale v oblasti kvality verejných financií nenájdete v tomto dokumente takmer vôbec nič.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 14.2.2013 10:07 - 10:08 hod.
Jozef KollárLaššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Je to k čomu?
Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Je mi veľmi...
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Je to k čomu?
Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Je mi veľmi ľúto, aj, Béla, aj toho, ako, je mi veľmi ľúto aj toho, ako sa správaš k tejto téme, pretože hovoríme o miliardách, z ktorých nás raz bude bolieť hlava. Tak predpokladám, že keď som o tom hovoril 44 minút (potlesk), takže to naozaj všetci prežijeme. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)
Svoje vystúpenie by som chcel rozdeliť do dvoch častí. V prvej časti budem hovoriť o vecných dôvodoch, ktoré ma viedli k predloženému návrhu, a v druhej časti by som sa potom sústredil na dôvody politické,...
Svoje vystúpenie by som chcel rozdeliť do dvoch častí. V prvej časti budem hovoriť o vecných dôvodoch, ktoré ma viedli k predloženému návrhu, a v druhej časti by som sa potom sústredil na dôvody politické, ktoré sú snáď v tomto prípade ešte dôležitejšie, ako tie dôvody technické a vecné.
Takže, ak dovolíte, začnem tými prvými vecnými dôvodmi, prečo takýto návrh je predložený. Myslím, že on bol predložený už na decembrovú schôdzu Národnej rady a postupne sa to posúvalo, až sme sa dostali do februára.
Predmetný návrh v tom svojom úplnom jadre a v svojej podstate počíta so zriadením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada by volila predsedu a členov tohto Výboru pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ľudovo povedané, parlamentný výbor pre euroval, na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Inými slovami, princíp fungovania a zriadenia a kreovania tohto parlamentného výboru pre Európsky mechanizmus pre stabilitu by bol úplne adekvátny, ako sú princípy kreovania ktoréhokoľvek iného parlamentného výboru.
Čo by však bolo hlavným poslaním takéhoto novozriadeného parlamentného výboru? Jednalo by sa predovšetkým o schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky, ktoré prednáša v Luxemburgu v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Také kompetencie tohto výboru by sme mohli zostručniť do nejakých piatich základných oblastí:
Tou prvou oblasťou je schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu, pokiaľ ide o výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie alebo splatných na vyzvanie.
Chcem upozorniť, že záväzok v tejto oblasti, záväzok Slovenska pristúpením k zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu, predstavuje 659 mil. eur. Väčšiu časť z tejto sumy už Slovensko v hotovostnej podobe, v kešovej podobe, do Luxemburgu poslalo.
V súčasnej legislatíve je schválenie takejto výzvy na doplnenie tohto kapitálu, pretože zatiaľ je to 659 mil. eur, ale podotýkam, že celkový záväzok Slovenskej republiky má hodnotu 5,7 mld. eur; 5,7 mld. eur. Pre porovnanie, kto nepracuje so štátnym rozpočtom a s číslami v štátnom rozpočte, tak pohybujeme sa na úrovni približne jednej tretiny ročných výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
A teraz sa vrátim ku konštatovaniu, že podľa v súčasnosti platnej legislatívy ďalšie platby do Luxemburgu, hotovostné platby, až do tej výšky celkového záväzku 5,7 mld. eur schvaľuje kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky. V predloženom návrhu sa počíta s tým, aby takáto výzva na doplnenie hotovostného kapitálu bola schvaľovaná v spomínanom parlamentnom výbore pre Európsky mechanizmus pre stabilitu.
Po druhé. Takýto výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa zmeny podmienok, ktoré sa vzťahujú na výzvy na úhradu príspevkov podľa predchádzajúceho bodu. Pretože aj v tejto oblasti ešte existuje otvorená hra a nikto nevie v túto chvíľu predvídať, čo všetko v budúcnosti si Rada guvernérov zmyslí, rozhodne, aké ďalšie podmienky pri splácaní spomínanej výzvy na úhradu kapitálu budú v budúcnosti platiť.
Viete veľmi dobre, že aj ten záväzok 659 mil. eur poslať do Luxemburgu v hotovosti bol pôvodne plánovaný na päť rokov, potom na tri roky, v troch splátkach, v piatich splátkach, tie podmienky sa ustavične menia. A domnievam sa, že ide o tak závažné a tak obrovské záväzky, pokiaľ ide o celkovú výšku, do ktorých Slovenská republika vstúpila ratifikáciou Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, že je naozaj najvyšší čas sa zamyslieť nad tým, aby takéto akty schvaľoval parlamentný výbor pre euroval.
Tretí bod. Snáď najvýznamnejší je, že tento výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky v eurovale, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutí o udelení finančnej pomoci pre konkrétneho člena Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Skúsme si to preložiť do zrozumiteľnej reči, čo to v praxi znamená. Pripusťme, že o pomoc eurovalu požiada, a nie je to vôbec vylúčené, naopak, je to vysoko pravdepodobné, napr. Španielsko alebo v budúcnosti Taliansko, alebo Cyprus, ktorý, ak sa nemýlim, už o takúto pomoc požiadal. Tak opäť podľa súčasne platnej legislatívy o tomto rozhoduje v súčasnosti na Slovensku jeden jediný človek a ten sa volá Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií. To znamená, že rukou jedného jediného človeka sa podpíše takýto záväzok Slovenskej republiky, zúčastňovať sa na finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Po štvrté. Novozriadený parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa rozhodnutí o vytvorení dodatočných nástrojov bez toho, aby došlo k zmene celkového objemu záväzkov. Ešte raz podotýkam, celkový objem v tomto prípade je 5,7 mld. eur a je pravdou, že opäť v tejto oblasti sa vytvára široké pole možností, ktoré môže Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu uviesť do života. Viete veľmi dobre, že ešte neutíchli celkom diskusie o možnom pákovaní eurovalu.
Pákovanie eurovalu by znamenalo, že sa nalejú to tohto mechanizmu súkromné zdroje. Pripusťme, že by to boli súkromné zdroje Číny, pretože Klaus Redling, šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu, už Čínsku ľudovú republiku navštívil a už prebehli rokovania o prípadnom naliatí súkromných peňazí Čínskej ľudovej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. No a v takomto prípade to pákovanie by znamenalo, že celkový objem peňažných prostriedkov, ktoré môže tento mechanizmus nalievať do jednotlivých krajín na riešenie ich dlhovej krízy by výrazne narástol, opakujem, aj pri nezmenenej výške záväzku Slovenskej republiky.
Ale v čom je skrytý diabol? Ako už býva zvykom, diabol je vždy skrytý v detailoch. V takomto prípade by síce nenarástol náš celkový záväzok 5,7 mld. eur, ale výrazne by sa znížila pravdepodobnosť návratnosti našich peňazí, ktoré sme do tohto mechanizmu investovali. A preto takýto parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval už spomínané stanoviská zástupcu Slovenskej republiky, pokiaľ ide práve o vytváranie dodatočných nástrojov bez zmeny celkového objemu financovania.
No a nakoniec piatou kompetenciou takéhoto výboru, novozriadeného parlamentného výboru, by bolo schvaľovanie stanovísk opäť zástupcu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú skutočnosti, ktoré majú vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich práve z členstva v Európskom mechanizme pre stabilitu.
Keď hovoríme o tých podmienkach, opäť v tejto oblasti dnes nikto nevie predpokladať, čo všetko schváli Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Napríklad opäť sa veľmi hlasito diskutuje v Bruseli o tom, že takýto mechanizmus by sa mohol v budúcnosti zmeniť na finančnú inštitúciu podobnú, ako poznáme vo svete v prípade zaisťovacích spoločností.
Takou najväčšou určite v Európe, ak sa nemýlim, aj na svete zaisťovacou spoločnosťou je Münchener Ruckversicherungs, čiže tá Mníchovská zaisťovacia spoločnosť, zaisťovacia preto, pretože táto spoločnosť poisťuje riziká poisťovní. Čiže poistiť sa môže nielen občan, ktorý si chce poistiť majetok, poistiť sa môže nielen firma, ale poistiť sa môže aj poisťovňa. Preto hovoríme týmto spoločnostiam, že to sú zaisťovacie spoločnosti, ktoré poisťujú riziká poisťovní.
Ak by sa jedného dňa Európsky mechanizmu pre stabilitu transformoval na takúto zaisťovaciu spoločnosť, tak sa to pokúsim vysvetliť veľmi zrozumiteľnou nebankovou a nefinančnou terminológiou, tak v takomto prípade, predstavte si, že by sa prijal napríklad, prijalo pravidlo, že riziko investorov, ktorí nakupujú toxické štátne dlhopisy predĺžených krajín, opäť poviem príklad Španielska a Talianka, takže takéto riziko súkromného investora by bolo poistené do výšky 20 %.
Čo by to znamenalo v praxi? Objem záväzkov, do ktorých by mohla takáto zaisťovacia spoločnosť, na ktorú by sa Európsky mechanizmus pre stabilitu pretransformoval, by sa späťnásobil. Pretože základné imanie, ktoré tento mechanizmus dnes má a ktoré je 780 mld. eur, by znamenalo poistenie rizika súkromných investorov, ktorí nakupujú toxické štátne papiere predĺžených nezodpovedných krajín, do výšky 20 % by bolo to riziko kryté, tým pádom by sa reálna kapacita tohto mechanizmu späťnásobila. To znamená, že by bola vo výške 780 mld. eur krát päť.
Čo to znamená? V takomto prípade by opäť celkový objem záväzkov Slovenskej republiky sa nenavýšil, ostal by na úrovni 5,7 mld. eur, ale konštatujem, to treba stokrát podčiarknuť, miera návratnosti našich investícií do tohto mechanizmu by sa výrazne, výrazne znížila.
A preto sa domnievam, že aj takéto v budúcnosti pripravované zmeny by nemala schvaľovať ani vláda Slovenskej republiky, už vonkoncom nie jeden jediný človek jedným jediným podpisom vlastného plniaceho pera - minister financií, ale už spomínaný parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu, čiže výbor pre euroval.
Toto bolo stručne vymenovaných päť základných kľúčových kompetencií, ktoré by takýto parlamentný výbor mal mať.
Ak dovolíte, spomeniem dve základné výhrady, ktoré v tejto oblasti spomína ministerstvo financií. Ja som hľadal politickú podporu pre schválenie takéhoto návrhu, hľadal som ju priamo osobne u ministra financií Petra Kažimíra a boli uvedené v týchto vecných diskusiách, naozaj vecných, kde nešlo o politiku, boli uvedené dve základné výhrady. Dovoľte, aby som obidve tieto výhrady teraz poprel alebo negoval.
Prvá výhrada bola tzv. záväzok mlčanlivosti. To znamená v praxi, že ako keby nebolo možné takto závažné skutočnosti schvaľovať v parlamentnom výbore, pretože ak sú veľké turbulencie na finančných trhoch, Európsky mechanizmus pre stabilitu musí konať veľmi rýchlo, musí byť veľmi akčný, častokrát do niekoľko hodín. No a že pokiaľ by takéto zasadnutie výboru prebiehalo aj v prítomnosti napríklad, ako je to bežná prax, ten best practices, ktorý je vo všetkých parlamentoch sveta, že na výbory chodia aj médiá, takže by to vlastne v koncovke znamenalo neúčinnosť takto schválených opatrení, pretože tie finančné trhy by sa mohli veľmi rýchlo situácii prispôsobiť. A veľmi rýchlo by mohli reagovať svojimi operáciami, robustnými operáciami na finančných trhoch na takto pripravované, diskutované a schvaľované opatrenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Dovoľte mi na tomto mieste uviesť, že, tak takú krátku spomienku z nedávnej minulosti, keď sme v roku 2011 počúvali aj z ľavice, aj z pravice, z obidvoch strán politického spektra, reči o tom, že držme sa my len pekne Nemecka. Tak sa ho teda držme. Držme sa toho spomínaného Nemecka práve aj v tejto oblasti.
A tu by som chcel pripomenúť, že Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko v Karlsruhe práve v tejto oblasti prijal uznesenie alebo skonštatoval, že zástupcovia Spolkovej republiky Nemecko v Európskom mechanizme pre stabilitu nebudú musieť byť viazaní klauzulou mlčanlivosti. Jednoducho, jednoducho nie. A dôvod, prečo nie, konštatuje spomínaný Ústavný súd z Karlsruhe, ten dôvod je ten, že parlamenty v každej civilizovanej krajine sveta majú práveže nielen možnosť, ale do slova a do písmena ústavnú povinnosť vykonávať kontrolnú funkciu.
Ja sa pýtam, ako majú parlamenty túto kontrolnú funkciu vykonávať, ak majú mlčať zástupcovia členských krajín v eurovale? Tak potom nemôžte kontrolovať nikdy nikoho. A to sa nehráme teraz o drobné, nehráme sa o mince, nehráme sa o centy, ale hovoríme v prípade Slovenskej republiky o miliardách eur, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska, nerád používam silné slová, ale v tomto prípade je to, bohužiaľ, tak, devastačný, deštrukčný charakter až v podobe rozvratu slovenských verejných financií.
A pracujeme s klauzulou mlčanlivosti. Zástupcovia jednotlivých členských krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu sú viazaní v zmysle Zmluvy o ESM mlčanlivosťou. No toto už bola tak silná káva, že tomu už nemohol bezprizorne a pasívne sa prizerať ani Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko.
Teda sa pýtam, ak platí téza, že držme sa my len pekne toho Nemecka, prečo sa ho teda nedržíme aj v tejto oblasti? Čo chceme skrývať, pred kým to chceme skrývať? Pred volenými zástupcami ľudu? Chceme opäť potopiť tento návrh pre zriadenie parlamentného výboru pre Európsky mechanizmu pre stabilitu, aby si Národná rada Slovenskej republiky mohla plniť svoju základnú povinnosť a to je práve kontrolná funkcia voči exekutíve.
Druhý argument ministerstva financií, tváriaci sa, že prečo tento návrh celkom v praxi by nebol vykonateľný, je slovíčko, také magické slovíčko, že "rýchlosť". Opäť. Ak sa niečo deje na finančných trhoch, ak sú veľké turbulencie, rumor, treba konať rýchlo, rastú nám rizikové prirážky, rastie úročenie štátnych dlhopisov. Krajiny, ktoré emitujú tieto dlhopisy, už dávno nie sú schopné splácať nielenže istinu, ale už ani úroky z týchto robustných verejných dlhov. Tak treba konať rýchlo, pretože by hrozil kolaps, hrozil by bankrot viacerých členských krajín eurozóny. V takomto prípade treba konať v priebehu minút, v priebehu hodín, a teda rýchlosť.
No ako predkladateľ tohto návrhu na zriadenie parlamentného výboru pre euroval som, prirodzene, pamätal aj na tento celkom objektívny fakt, a preto tento návrh počíta s tým, že v odôvodnených prípadoch môže minister financií podať takémuto parlamentného výboru správu o zaujatí svojho stanoviska na rokovaní Rady guvernérov v Luxemburgu aj ex post, to znamená po zasadnutí Rady guvernérov. Ale opäť nie hlavu do piesku ako pštros, tichučko po "pěšinke", veď sa to nedozvedia volení zástupcovia ľudu, nedozvie sa to nikto z občanov Slovenskej republiky, čo sa tam schválilo, ako sa to schválilo, za akých podmienok sa to schválilo. Pretože nezabúdajme na jednu kľúčovú vec, ak sa schvaľujú finančné pôžičky pre jednotlivé predĺžené krajiny, tak sa schvaľuje súčasne, keďže pomoc má byť podmienená, tak sa schvaľuje aj tzv. Memorandum o porozumení. A v tom Memorande o porozumení príslušná krajina, Grécko, Portugalsko, Írsko a v budúcnosti ďalšie, sa zaväzuje, že vďaka tomu, že tieto, alebo odplatou za to, že získa takúto pomoc z eurovalu, tak bude táto krajina dodržiavať striktný program makroekonomickej rovnováhy, obnovenia makroekonomickej rovnováhy. To je to Memorandum o porozumení, kde sú všetky tieto podmienky uvedené.
Nemusím hovoriť o tom, že v drvivej väčšine prípadov podmienky Memoranda o porozumení tými dlžníckymi krajinami dodržiavané nie sú a nie sú dodržiavané vo výraznej miere.
A preto hovorím, že ak platí, že bolo potrebné konať v rozsahu hodín, nebodaj minút, tak tento návrh počíta s tým, že minister financií ex post bude informovať takýto parlamentný výbor pre euroval o tom, čo náš zástupca v Luxemburgu odhlasoval, v akých objemoch, pre aké členské krajiny bola poskytnutá pomoc a hlavne za akých podmienok. Či tie podmienky boli vizibilné, alebo nevizibilné. Či boli splniteľné, alebo nesplniteľné. A či ohrozujú, alebo neohrozujú návratnosť finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika v takýchto prípadoch vynaloží.
Chcem ešte povedať, že keď som u tých vecných alebo spomínaných technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu tohto návrhu, že úplne analogicky postupuje už dnes Národná rada Slovenskej republiky aj v ostatných záležitostiach Európskej únie. Máme predsa od vstupu do Európskej únie v roku 2004 tiež novozriadený výbor pre európske záležitosti, ktorý rovnako schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky raz ministra financií, inokedy premiéra vlády Slovenskej republiky, ktoré tieto stanoviská prednáša či už v prípade minfinu na zasadnutiach ECOFIN-u, na zasadnutiach Eurogroup, teda skupiny 17 ministrov financií eurozóny, alebo v prípade premiéra na jednotlivých európskych samitoch, alebo na zasadnutiach Európskej rady, jedno z posledných sa konalo práve minulý týždeň vo štvrtok a v piatok.
Tak ak to vieme takto riešiť v prípade ostatných záležitostí Európskej únie a Výbor pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky udeľuje svojím hlasovaním o návrhu uznesení súhlas alebo nesúhlas so stanoviskom vlády, so stanoviskom premiéra, so stanoviskom ministra financií, tak potom sa pýtam, čo bráni úplne v presnej, rovnakej analógii takto postupovať aj v prípade k Európskemu mechanizmu pre stabilitu?
Je tu ešte jedno, jedno veľké, jeden veľký mýtus, ktorý sa šíri, a poviem to celkom otvorene, ak dodržíme tú rovinu vecnej diskusie, ale šíri sa z radov súčasnej vládnej strany, že čo to vlastne tá SaS-ka chce? Veď premiér chodí pravidelne na výbor pre európske záležitosti, informuje členov výboru, čo hodnotím veľmi pozitívne. Uskutočnilo sa už viacero spoločných zasadnutí výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet a na týchto zasadnutiach sme diskutovali všetky kľúčové témy, napríklad zásadný materiál na ceste k pravej ekonomickej a menovej únii. Neviem, prečo pravej, ako keby tá doterajšia bola nepravá, falošná. Diskutovali sme otázky bankovej únie, diskutovali sme otázky fiškálnej únie, otázky vydávania spoločných európskych dlhopisov, otázky dane z finančných transakcií. Všetky tieto kľúčové veci sú síce diskutované, ale to stanovisko, ktoré v koncovke prijme výbor pre európske záležitosti, ostáva naozaj len v polohe výmeny informácií. Bohužiaľ, nemá to charakter a nemá to podobu ani po právnej stránke vymožiteľnosti, inými slovami, aby zástupca Slovenskej republiky bol takýmito stanoviskami viazaný. A toto všetci cítime, aký je rozdiel medzi záväzkom a obyčajnou výmenou informácií.
Takže toľkoto k prvej časti, ktorú som sľuboval na adresu vecných a technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaného návrhu.
A teraz dovoľte tie dôvody, ktoré sú výrazne, výrazne zásadnejšej povahy, a to sú dôvody politické. Už som hovoril o tom, že ak sa teda máme držať Nemecka, no tak sa ho držme. A nielen pokiaľ ide napríklad o vyviazanie zástupcu Spolkovej republiky Nemecka z klauzuly mlčanlivosti, o ktorej rozhodol nemecký Ústavný súd, ale napríklad držme sa Nemecka aj v tom, že ak by sme dnes pri hlasovaní aj schválili tento môj návrh na zriadenie výboru pre euroval, tak Nemecko je v tomto kroku ešte o stupienok ďalej. A v prípade Nemecka o takýchto záväzkoch krajiny rozhoduje priamo rokovanie v pléne Bundestagu a Bundesratu, čiže v pléne obidvoch komôr nemeckého parlamentu. Čiže sú ešte o krok ďalej.
Rovnako sa pýtam, prečo nepostupujeme presne rovnako ako Fínsko, prečo nepostupujeme rovnako ako Rakúsko? Obidve krajiny som nemenoval náhodou. Obidve krajiny už takýto parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu zriadený dávno majú. Tak sa stačí pozrieť tu 55 km od Bratislavy, stačí sa pozrieť, ako to rieši Österreichische Nationalrat, teda rakúsky parlament, ľudovo povedané. Oni takýto výbor pre euroval majú. Pýtam sa, tí politici v Rakúsku a vo Fínsku sa mýlia, ak postupujú presne analogicky s mnou predloženým návrhom? Pýtam sa, nie je to náhodou tým, že práve spomínané krajiny, ako je Fínsko, Nemecko, Rakúsko, sú v pozícii tzv. čistých prispievateľov, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, o rozpočet Európskej únie? A práve preto už dochádza trpezlivosť nielen voličom vo Fínsku, v Rakúsku a v Nemecku, ale začína sa ten semafor, tá červená začína blikať, ten warning, proste to výstražné svetlo začína blikať aj v hlavách zodpovedných politikov vo Fínsku, v Nemecku a v Rakúsko. A preto Fínsko a Rakúsku takýto výbor už zriadený má a Nemecko, opakujem, je ešte o krôčik ďalej a rozhoduje o týchto stanoviskách zástupcov krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu nie parlamentný výbor, ale priamo plénum obidvoch komôr nemeckého parlamentu.
Chcem ešte sa oprieť o ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí o tom, že právomoc schvaľovať štátny rozpočet Slovenskej republiky je zverená Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou. Inými slovami, ak schvaľujeme zákon roka, ak schvaľujeme v tejto snemovni štátne rozpočty každý rok na jeseň alebo na sklonku roka, tak hovoríme vždy o sumách v prípade štátneho rozpočtu 13 až 16 mld. eur, príjmy, výdavky. V prípade rozpočtu verejnej správy sa pohybujeme niekde na úrovni 22, 24 mld., každý rok sú tie sumy iné, spravidla sa navyšujú. A ak platí, že toto právo, schvaľovať štátny rozpočet, je zverené Národnej rade Slovenskej republiky priamo Ústavou Slovenskej republiky, pýtam sa, prečo o použití finančných prostriedkov v podobných objemoch má rozhodovať jeden jediný človek - minister financií, a v niektorých ďalších dielčích otázkach kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky? Pýtam sa, kde je tu vecná, kde je tu logika? To postráda akúkoľvek logiku. A to sa opierame teraz o Ústavu Slovenskej republiky. Ak Národná rada schvaľuje rozpočet a na strane druhej záväzky Slovenskej republiky v týchto mechanizmoch, a teraz nehovoríme len o eurovale. Veľmi často sa zabúda na angažovanosť, obrovskú angažovanosť v týchto záchranných projektoch riešenia európskej dlhovej krízy aj zo strany Medzinárodného menového fondu, aj zo strany Európskej centrálnej banky, aj zo strany priamo Európskej komisie. A Slovenská republika vo všetkých spomínaných inštitúciách, vo všetkých spomínaných entitách má svoje podiely. Podieľame sa priamo na základnom imaní Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, podieľame sa priamo ako Slovenská republika na základnom imaní Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Ak si zoberieme ešte aj tieto peniaze, ktoré sú ohrozené tým, že tieto inštitúcie sa výraznou mierou involvujú do riešenia dlhovej krízy v eurozóne, tak potom platí, že suma všetkých našich záväzkov, nielen hotovostných platieb, ktoré už odišli a najbližšie dva roky odídu do Luxemburgu, do eurovalu, ale suma aj našich vystavených neodvolateľných a bezpodmienečných záruk, čo je najvyššia forma záruky, ktorú pozná finančný svet, tak ak toto všetko dáme takto na jednu zlatú misu, tak sa dostávame k sume, ktorá výrazne prekračuje ročné výdavky štátneho rozpočtu. Preto hovorím o tom, že ak jedného dňa všetky tieto naše záruky budú uplatnené, tak skutočne to môže mať deštrukčný charakter na celý okruh verejných financií Slovenskej republiky.
A pýtam sa teda, ak o štátnom rozpočte hlasuje plénum Národnej rady a táto kompetencia je daná Národnej rade priamo Ústavou Slovenskej republiky, prečo o takýchto a väčších objemoch peňazí má rozhodovať jeden jediný človek? Vám to, dámy a páni, neprekáža, že si nemôžte plniť nielenže svoje základné ústavné právo, ale dokonca povinnosť, ste boli tu zvolení do tohto zastupiteľského zboru občanmi a je vašou povinnosť plniť aj v tejto oblasti kontrolnú funkciu.
Dovoľte mi ešte upozorniť na jeden dôležitý moment, že všetky tieto naše spomínané záväzky prekračujú jedno volebné obdobie. Viete veľmi dobre, že dočasný euroval mal fungovať tri roky, preto mal vo svojom názve dočasný, potom sa ukázalo, že tá kríza nie je lastovička na jednu jar, na jedno leto, ale že to bude bolestný proces, ktorý potrvá možno jednu celú dekádu, potrvá desať rokov a viac, tak sa z dočasného eurovalu stal trvalý euroval. Spomínalo sa obdobie, že sa predpokladá, že bude fungovať dvanásť rokov. Aké je jedno volebné obdobie? Štyri roky. A už sme doma. To znamená, že tieto naše záväzky budú aktuálnou témou nie jedno, nie dve, ale možno tri a viac volebných období. A preto by sme mali dať v tejto téme naozaj bokom ľavicovo-pravicové videnie sveta. Mali by sme dať bokom všetky naháňania politických bodov a nech to stojí akékoľvek politické náklady.
A začína to už cítiť aj premiér Robert Fico, ktorý síce v iných súvislostiach, ale neraz spomínal v médiách, že my si v SMER-e uvedomujeme, že nás to bude stáť politické náklady, ale konsolidujeme verejné financie, čo je chvályhodné samo osebe. Len sa teda pýtam, prečo máme ten krátkodobý štvorročný politický kalkul, aby tá každá strana, majúc pred očami stále hlavný ústredný cieľ, a to byť v každých parlamentných voľbách opätovne zvolení, prečo tento krátkodobý cieľ neodhodíme bokom a nepozeráme sa na vec nie očami nezodpovedného politika, ale očami zodpovedného ekonóma, zodpovedného hospodára? A tak ako každý z vás sa snaží zodpovedne hospodáriť s vlastnými financiami, predpokladám, doma, pokiaľ ide o rodinný rozpočet, tak rovnako zodpovedne a priori by ste sa mali všetci, dámy a páni, správať k verejným rozpočtom. To sú peniaze nás všetkých. A keď prekračujú tieto záväzky horizont dvoch-troch a viacerých volebných období, tak sa skúsme naozaj pozrieť na vec výlučne z logiky, z povahy prírodných zákonov a dajme bokom politické témy.
Dovoľte ešte úplne na záver jeden aktualizačný, aktualizačný moment. Myslím, že práve včera vyhlásil francúzsky premiér, že je veľmi málo pravdepodobné, že Francúzsko splní na tento rok stanovený záväzok rozpočtového deficitu, ktorý je v tomto prípade, presne taký ako v prípade Slovenskej republiky, pod 3 % HDP. Včera vyhlásil francúzsky premiér, že tento rok tento záväzok nesplnia.
Prečo to spomínam? Predseda Účtovného dvora, čo je niečo podobné ako novozriadená fiškálna rada na Slovensku, tak tento predseda Účtovného dvora vo Francúzsku odporúča uprednostniť reformy, ktoré budú znamenať skutočné úspory. No, zodpovedný prístup podobného útvaru, ako je u nás fiškálna rada, ale vládna ľavicová strana vo Francúzsku napriek tomu netrvá na striktnom dodržiavaní Paktu stability a rastu. Proste oznámili, že deficit nebude 3 %, bude vyšší, lebo pokles ekonomického rastu. Na strane druhej vieme veľmi dobre, že požiadalo o výnimky z európskej fiškálnej zmluvy, to znamená, aby tiež nemuseli dodržiavať medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o tempo znižovania deficitu verejných financií. O takéto výnimky požiadalo už aj Španielsko. Čiže Francúzsko to už verejne deklarovalo, na schválenie tejto výnimky čaká Španielsko. Prídu aj ďalšie veľké ekonomiky, kľúčové ekonomiky v Európe.
A ja sa teda pýtam, čo sa nám to deje vlastne v tej eurozóne a v Európskej únii? Nedajme sa učičíkať, "ukolébat" tým súčasným zdanlivým pokojom na finančných trhoch, lebo naozaj tesne pred sviatkami a tesne po Novom roku sa relatívne situácia na finančných trhoch upokojila. Nenaleťme na také tie sladké reči, ktoré pramenia len z totálnej neznalosti základných ekonomických zákonov. Ak premiér Slovenskej republiky Robert Fico povie občanom, no, dlhová kríza v Európe je zažehnaná, lebo krížový kurz eura voči doláru posilnil (povedané so smiechom), to znamená, euro posilnilo voči americkému doláru. Myslím, že sa to učí, Ľudo Kaník prikyvuje, myslím, v prvom semestri na Ekonomickej univerzite, že krátkodobé volatility, krátkodobé výkyvy výmenných kurzov nemajú nič, ale do slova, do písmena nič spoločné s reálnymi ekonomickými fundamentami. Nemajú nič spoločné s výkonnosťou ekonomiky, nemajú nič spoločné s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. To je proste dôsledok vo veľkých objemoch sa odohrávajúcich krátkych špekulatívnych operácií na finančných trhoch. Niektorí hráči, ktorí hrali na pokles výmenného kurzu, pootvárali si pozície a potom videli, že trhy idú proti nim, tak tie pozície pozatvárali. Alebo trhy išli presne podľa ich predpokladu, no tak si vyzdvihli zisky z týchto krátkodobých špekulatívnych operácií. A toto je zásadná príčina krátkodobej volatility v rámci dňa napríklad, tzv. intraday, v rámci dňa keď si pozriete výmenný kurz eura voči doláru, tak vidíte proste, že ten graf naozaj takto lieta hore-dole.
Ak toto niekto označí za dôkaz, že dlhová kríza v Európe je takmer vyriešená, v druhom polroku bude na Slovensku už dobre, opäť citujem premiéra Roberta Fica, v druhom polroku už bude dobre, vydržme ešte tento prvý polrok, toto všetko je ťažká fatamorgána. Je to ťažký optický klam, ktorému naletia, a celkom prirodzene naletí tomu veľká časť obyvateľstva predovšetkým z dôvodu neznalosti základných ekonomických zákonov. Ale nemalo by byť v povahe politika klamať ani v týchto veciach, pretože sa nám to môže veľmi v krátkej dobe škaredo vymstiť.
Ak dovolíte, ešte ďalší aktualizačný moment pri príležitosti schválenia viacročného finančného rámca Európskej únie, teda rozpočtu EÚ na roky ´14 až ´20. Český štátny tajomník pre záležitosti Európskej únie, volá sa Vojtěch Belling, zorganizoval, myslím, že na Úrade vlády Českej republiky stretnutie so zastupiteľskými úradmi v Prahe, čiže s veľvyslancami, ktorí sídlia v Prahe. A tam práve konštatoval, že pri plnom rešpektovaní princípu solidarity je nutné dodržiavať aj základnú mieru férovosti.
A teraz k prekvapeniu možno viacerých z vás, ja potvrdím, že áno, princíp solidarity je kľúčový, je bázický. Na tomto princípe je vystavaná celá Európska únia od svojho vzniku, na princípe solidarity. Úplne v poriadku. Ale prosím vás pekne, nezamieňajme si nikdy solidaritu s férovosťou. To sú dve rozdielne kategórie.
Prečo o tom hovorím? Opriem sa teraz o jedno konštatovanie bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý v roku 2010 povedal: "Záchranný mechanizmus", a vtedy sme sa bavili o dočasnom eurovale, "znamená solidaritu zodpovedných s nezodpovednými, znamená solidaritu chudobných s bohatými a znamená solidaritu daňových poplatníkov s vlastníkmi bánk."
Tak ja sa teda pýtam, ktorá z týchto troch definícií zodpovedá princípu férovosti? Pýtam sa, je férové, ak chudobný solidarizuje, musí byť solidárny s bohatým? Je férové, ak zodpovedný má byť solidárny s tým nezodpovedným? Je férové, ak daňový poplatník Európskej únie má byť solidárny so súkromným vlastníkom komerčných bánk? No asi nič spoločné s férovosťou tieto tri definície solidarity nemajú.
A hovorím to práve z toho dôvodu, že plne si uvedomujem, že zo zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu Slovenská republika vystúpiť nemôže. Z týchto spomínaných záväzkov, ktoré sú v robustných objemoch, ktoré v súčte už prekračujú ročné výdavky štátneho rozpočtu, z týchto záväzkov sa vyviazať nemôžme. To je konštatovanie holého faktu.
A preto len chcem upozorniť na jednu jedinú vec. Ešte raz, nedajme sa učičíkať tichom pred búrkou. Nezaspime proste na tých klamstvách, ktoré hovoria, že v druhom polroku už bude dobre. Tie dlhy Španielska a Talianska nikto dodnes neodpísal. Dlhy Španielska a Talianska sú tu a každým dňom, každou hodinou, každou minútou ďalej rastú. Sú to krajiny, ktoré častokrát už majú problém splácať nielen istinu, ale aj úroky zo svojich verejných dlhov. Proste tá snehová guľa je tu a ona zo dňa na deň narastá, aj keď ju mnohí nevidíme, ale ona je tu.
A preto chcem povedať, že zodpovedný politik by si mal uvedomovať deficit demokracie, na pozadí ktorého sa všetky tieto mechanizmy poschvaľovali a na pozadí ktorého, toho princípu deficitu demokracie, sa teraz spomínané peňažné prostriedky budú čerpať a budú poskytované predĺženým krajinám.
Ak si toto neuvedomíme, že sa to všetko odohráva na pozadí deficitu demokracie, tak si súčasne podpisujeme naozaj ortieľ smrti sami nad sebou, že takéto mechanizmy v takýchto obrovských finančných objemoch schvaľované pri deficite demokracie z dlhodobého hľadiska povedú k jasným odstredivým tendenciám v Európskej únii.
Chcete dôkaz? Britský premiér David Cameron začal úplne nahlas uvažovať o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. To sú holé fakty.
Odstredivé tendencie znamenajú aj to, že schválenie viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 neznamenalo len úspech. Ja tomu rozumiem, že každý premiér, keď sa vráti domov, tak v tej domovskej krajine potrebuje ten pobyt na Európskej rade predať svojim voličom ako úspech.
Ja si plne vážim a vždy si budem vážiť skutočnosť, že sa podarilo Slovenskej republike získať o 100 mil. eur viac na krytie nákladov na likvidáciu Jaslovských Bohuníc. To je naozaj dobré a tešme sa tomu všetci. Ale chcem podotknúť, že za oponou týchto procesov schvaľovania viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 sa odohrávala ťažká ruvačka, ťažký boj jednotlivých členských krajín o svoje vlastné finančné pozície, kto bude ako veľkým čistým prispievateľom, kto bude ako veľkým alebo malým čistým poberateľom peňazí z rozpočtu Európskej únie.
Takže situácia, uviedol som tieto dva príklady, atmosféru schvaľovania viacročného finančného rámca a úvahy Davida Camerona o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. A ešte poviem jeden príklad tu spoza rieky Moravy. Česká republika pred odchodom premiéra Nečasa na Európsku radu, ktorá bola vo štvrtok a piatok minulý týždeň, úplne nahlas konštatovali, že použijú právo veta. A tu už končí tá hra o tom, že my malí nikdy nič nezmôžeme, my malí sa len držme tých veľkých. Nie. Aj Česká republika v porovnaní s Nemeckom, Francúzskom je malou krajinou, malou ekonomikou a úplne hlasito a oficiálne pred odchodom na Európsku radu ústami premiéra Petra Nečasa konštatovala možné použitie práva veta, ak nedosiahne to, čo dosiahnuť chce a očakáva pri schvaľovaní viacročného finančného rámca.
Takže situácia v eurozóne a v Európskej únii vôbec nie je jednoduchá. Vôbec nie je pravda, že už bude len dobre. Vôbec nie je pravda, že dlhová kríza je zažehnaná. Toto všetko je len tikajúca bomba, ktorá jedného dňa vybuchne.
O to viacej platí, a tým končím svoje vystúpenie, že zodpovední politici sa nebudú ďalej pasívne prizerať deficitu demokracie a odsúhlasia tento predložený návrh na zriadenie parlamentného výboru pre európsky mechanizmus pre stabilitu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.2.2013 15:28 - 15:30 hod.
Jozef KollárOsvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti zákona. Rieši závažnú problematiku a z predloženého návrhu je zrejmý aj jeho účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ostatnými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.
Na záver konštatujem, že po rozprave odporučím, aby po prvé bol predmetný predložený návrh novely zákona prerokovaný v druhom čítaní a aby bol prerokovaný aj Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnym výborom a výborom pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.2.2013 11:17 - 11:17 hod.
Jozef KollárVystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2013 11:42 - 11:44 hod.
Jozef KollárPredseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a spĺňa aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli. A je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.