Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2013 o 15:27 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.11.2013 18:29 - 18:29 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem reagovať len na pána kolegu poslanca Petráka. Tak, ešte raz, pokiaľ ide o to školenie o logike, pán poslanec Petrák, ja som povedal, že Ján Počiatek v roku 2009 prišiel do parlamentu. Nemyslím, že niekde v rozprave tak ako vy vo faktickej niečo povedal. To bola novela zákona predložená v novembri 2009. A týkala sa rozpočtu roku 2009, podčiarkujem, to je faux pas samo osebe. Proste na čo potom je taký zákon, keď ho môžeme v ľubovoľnej chvíli ľubovolným spôsobom zmeniť? Tak to už nie je zákon, pokiaľ hovoríme o štátnom rozpočte teraz, o zákone roka. A konštatoval: „Príjmy budú nižšie o 2 miliardy, lebo bola kríza, to znamená, že deficit bude vyšší o 2 miliardy, lebo bola kríza.“ A s výdavkami neurobil nič, len skonštatoval zníženie príjmov. Viete, v čom je tá logika a tá paralela s tou súčasnosťou, s tými rozpočtovými pravidlami miestnej samosprávy? Presne to, teraz to skrátim pre krátkosť času, čo bolo dovolené Počiatkovi v roku 2009, presne to zakazujete v týchto rozpočtových pravidlách miestnym a mestským zastupiteľstvám. Čiže cisárovi to je dovolené a takmer tritisíc obciam to dovolené nie je. V tom je tá logika, viete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2013 18:10 - 18:25 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keďže rozpočtové pravidlá verejnej správy a rozpočtové pravidlá územnej samosprávy veľmi spolu súvisia, dovoľte mi ešte na úvod povedať dve poznámky k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou.
Ak hovoríme o tom, že v určitých rozkolísaných časoch, keď sa, ako hovorí pán minister Kažimír, nepozeráme sa do rovného zrkadla, ale pozeráme sa na nejakú rozbúrenú hladinu mora, potrebujeme vypnúť autopilota a potrebujeme prepnúť na tzv. ručné riadenie, no tak to je práve o tom, že teraz v týchto predložených rozpočtových pravidlách pre samosprávu idete čisto na autopilota. Čiže raz keď nám to vyhovuje, tak je to tak, keď nám to nevyhovuje, tak povieme, že to iné riešenie je dobré, proste tak ako sa to javí, len aby sme si nechali na úrovni vlády čo najväčší manévrovací priestor.
A keď sa budeme baviť o tom, že na úrovni Európskej únie neexistuje nejaká jednotná metodológia, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, naprosto súhlasím s vami, ale na jednej veci sa určite obidvaja, pán minister, zhodneme. Jednorazové opatrenie, ktoré ak je v podobe super dividend, keď si štátom kontrolovaný podnik zoberie pôžičky z banky, aby vyplatil dividendy budúcich období, tak zhodneme sa minimálne na tom, že toto nie je štrukturálna reforma. A môžeme diskutovať potom naozaj o metodológii Európskej únie, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, ale zadlžovať štátom vlastnené podniky tým, že si budú brať úvery a budú vyplácať supradividendy, tak toto určite nie je štrukturálna reforma, na tom sa zhodneme, to nie je nič iné, len proste skonzumovanie, jednorazovo dostať na príjmovú stranu rozpočtu čo najviac peňazí, bez ohľadu na to, že prejedáme budúcnosť.
A teraz k spomínaným rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy.
Ja som hovoril a upozorňoval na to už pri prvom čítaní, keď bol tento zákon predložený, to časové limitovanie na 30. jún, tak znel pôvodný návrh, predtým než bol dnes predložený pozmeňujúci návrh na 31. august, na ultimo augusta, že vy ak chcete časovo limitovať opatrenia, ktoré by mohla prijať miestna alebo mestská samospráva, také opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť ten schodok, tak že tie opatrenia podľa pôvodného návrhu môžu prijímať len na úrovni miestnych a mestských zastupiteľstiev len do ultima júna, po novom teda do ultima augusta. Maličký kompromis, maličký ústupok ste tam urobili, ale naďalej tvrdím, že toto opatrenie je protiústavné. A prečo tvrdím, že je protiústavné toto opatrenie. Ak sú poslanci miestneho a mestského zastupiteľstva volení voličmi v danom meste alebo v danej obci, tak nikto im nemôže z Ústavy Slovenskej republiky vziať právo schvaľovať rozpočtové opatrenia. A teraz bez ohľadu na to, že aj ja som sám zástancom tej austerity a toho šetrenia, ale proste sú legitímne zvolení zástupcovia občanov príslušného mesta alebo obce, tak vy im nemôžete odňať právo narábať s tým rozpočtom, bez ohľadu na to, že by tie opatrenia aj smerovali zlým smerom, to znamená, že by zvyšovali výdavky alebo znižovali príjmy.
Ak chcete na toto jeden hmatateľný dôkaz, tak skúsme sa preniesť do novembra 2009, čo sa odohralo v novembri 2009. Vtedajší minister financií Ján Počiatek stál tu za týmto pultom a predniesol snemovni novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Niekoľko málo týždňov, neviem úplný presný dátum, či to bolo päť, šesť týždňov, pred koncom roka prišiel minister financií do parlamentu a povedal: „Tuto máte, dámy a páni, novelu zákona o štátnom rozpočte na daný rok 2009.“ A prečo s touto novelou prišiel? Vypukla kríza, tak minister financií narukoval do parlamentu a povedal, teraz budem uvádzať len okrúhle čísla, aby som vás nezaťažoval nejakým číselkom s presnosťou na korunu: „Deficit nebude 3 mld. eur, deficit bude 5 mld. eur, lebo vypukla kríza.“ To je to ručné riadenie, o ktorom ste pred chvíľočkou hovorili, čistá katastrofa, takéto ručné riadenie. Toto konštatovanie samo osebe by ešte som dokázal stráviť, keby nenasledoval druhý bod spomínanej novely zákona o štátnom rozpočte, kde bolo povedané, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie, hej, deficit išiel z 3 mld. na 5 mld., lebo bola kríza, a teda konštatujeme, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie. Čo urobil Ján Počiatek ako vtedajší minister financií s výdavkovou stranou rozpočtu? Nič, však bola kríza, nie, tak sa poďme preinvestovať z tej krízy, načo by sme robili čokoľvek na výdavkovej strane.
O tom, že sa to dá robiť kultúrne, že sa to dá robiť naozaj lepšie, svedčí príklad zo susednej Českej republiky. Česká republika medziročne znížila výdavky rozpočtové o 16 %, znížila ich, podčiarkujem, o 16 %. Vláda Slovenskej republiky ústami vtedajšieho ministra financií Počiatka konštatovala: „Prišla kríza, deficit nebude 3 mld. eur, bude 5 mld. eur,“ uvádzam ešte raz okrúhle čísla, „a príjmy teda budú o 2 mld. eur nižšie, lebo prišla kríza.“ No tak takto vyzerá potom v praxi to vaše, ako ste to vy nazvali, to ručné riadenie. „Poďme preč z autopilota a poďme to riadiť ručne, lebo sa nedívame do toho rovného zrkadla, ale pozeráme sa na rozbúrenú hladinu mora, a teda potrebujeme takú výnimku, onakú výnimku, tú investičná klauzula takisto, ak ekonomika sa nachádza pod produkčným potenciálom, ak je verejný dlh nižší ako 60 %, ak je deficit nižší ako 3 %, no tak nemusíme plniť to pôvodné tempo ozdravovania verejných financií, po slovensky, nemusíme tak brutálne znižovať štrukturálne deficity, urobíme si prestávku,“ ako ste to, myslím, raz nazvali na jednej tlačovej konferencii, „pretože potrebujeme si oddýchnuť z úsporných opatrení, potrebujeme sa nadýchnuť všetci, lebo bola kríza.“ Toto je práve to fatálne nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Sú tie autopiloty, tie automatické korekčné mechanizmy nie preto, že nezohľadňujeme špecifiká Slovenska, ale preto, že politici sa vždy budú správať nezodpovedne. Nájdu si tisíc dôvodov, tisíc výnimiek, len aby nemuseli ozdravovať verejné financie.
Ale, presne, ako ste povedali, pán minister, na konci dňa príde ten deň zúčtovania, na konci dňa budeme všetci postavení pred otázku dlhodobej neudržateľnosti verejných financií. Jedného dňa všetky tie bremená, ktoré si nosíme všetci v tom ruksaku pomyselnom na chrbte, budeme musieť splatiť, jedného dňa ten deň zúčtovania príde a on už nie je tak celkom ďaleko pred nami. Tu nehovoríme o horizonte 15 – 20 rokov, ten deň tu môže byť veľmi rýchlo. A čo bude potom výsledkom? Presne, ako ste povedali, že teda vláda môže sa volatilne rozhodnúť, či spustí, nespustí korekčné mechanizmy, ale že to nevadí, aspoň tak som vás pochopil v tom vystúpení, lebo inak na konci dňa príde Európska komisia a tá nás vytrestá a dá nám sankcie. A ja sa pýtam: No a? Však už dávno ste boli upozorňovaní napríklad na riziko prehry arbitrážnych sporov v prípade poisťovne Union a ďalších a ďalších prípadov. A čo sa stalo? No tak zaplatíme 20 mil., 30 mil. za prehratý arbitrážny spor, však ideme ďalej. Presne tak to dopadne aj v tomto prípade, ak pravidlá hovoria, že dostaneme pokutu až, myslím, do výšky 0,2 % HDP, no tak ju zaplatíme a ideme ďalej, veď sme splnili, čo od nás chceli. Nie? Nás sankcionoval niekto, v tomto prípade Európska komisia, tak sme sankciu zaplatili a bohorovne kráčame ďalej.
A preto hovorím, že ten váš návrh, akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, že chcete zvýšiť predvídateľnosť hospodárenia miest a obcí, aby tí poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev už po 31. auguste nemohli vstupovať do rozpočtu v zmysle zvyšovania výdavkov a znižovania príjmov, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A pýtam sa teda, kde máte ten rovnaký meter, že chcete teraz tohto autopilota nastaviť na mestá a obce, na tie miestne a mestské zastupiteľstva.
A ja sa pýtam, kde bol ten autopilot v novembri 2009, keď tuto na mojom mieste teraz stál Ján Počiatek a konštatoval, to, čo som pred chvíľočkou hovoril, len tak proste deficit bude o 2 mld. vyšší, lebo vypukla kríza. Ale ste neurobili v tej novele zákona o štátnom rozpočte (v novembri), ktorým ste novelizovali rozpočet na rok 2009, absolútne nič s výdavkovou stranou, opäť, lebo bola kríza. A sme potom naozaj zamotaní v tej spleti investičných výnimiek, takých výnimiek, zohľadnenia toho, metodológie takej alebo onakej, no len na konci dňa, opakujem, to bremeno toho dlhu tu bude pred nami. Ja som už dávno tvrdil, že vláda, ktorá príde po roku 2016, či bude alebo nebude chcieť, a to je jedna, aká to bude vláda, aj keď to budete opäť vy, bude musieť nechať nastúpiť krízový manažment do verejných financií. Toto je holý fakt.
Posledná poznámka k predloženému predmetnému návrhu.
Trošku sa čudujem, priznám sa, aj čelným predstaviteľom ZMOS-u. Ten predrečník môj kolega Petrák tu na záver predniesol takú zdravicu politickú, ako primátori a starostovia sa zaväzujú, že budú to plniť a že prispejú ku konsolidácii. To naozaj, teraz som veľmi otvorený a úprimný, vyvolalo vo mne taký spontánny pocit, takú asociáciu prvomájových sprievodov, že takou politickou zdravicou sa k niečomu zaviažeme. Ale aká je skutočnosť? Minulý rok po parlamentných voľbách ste vyhlasovali s takou veľkou pompou, akú ste dosiahli geniálnu dohodu so ZMOS-om, že máte dohodu, že ZMOS prispeje ku konsolidačnému úsiliu. Uplynulo pár mesiacov a dozvedám sa z úst, tentoraz už nielen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z vašich úst, pán minister, že jedným z najväčších rizík nenaplnenia cieľov, pokiaľ ide schodok rozpočtu, je práve hospodárenie miest a obcí. Tak sa teda pýtam: A kde sa podela tá tesne po voľbách oznamovaná s takou slávou dohoda so ZMOS-om?
Na strane druhej som prekvapený rovnako, prečo pán primátor Nitry pán Dvonč, čelný to predstaviteľ ZMOS-u, tak bohorovne súhlasil, a nepovedal pritom ani mäkké f, pokiaľ ide o spomínaného autopilota, s tým, že po 31. augusta nebudú môcť volení zástupcovia do miestnych a mestských zastupiteľstiev robiť s rozpočtom nič, myslím, zase, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov a znižovanie príjmov, že takéto opatrenia nebudú môcť schvaľovať. Som fakt prekvapený, za aké protiústupky, výmenné obchody to ticho bolo vykúpené. Som naozaj prekvapený.
A som prekvapený aj tým, čo ste vy spomenuli, pán kolega Petrák, tú zdravicu politickú, o tom sľube všetkých, aspoň myslím, že hovoríte možno za primátorov a starostov za stranu SMER – SD, no ale či chceme alebo nechceme, pán minister, s istou mierou nepredvídateľnosti hospodárenia miest a obcí musíme žiť. S tým sa proste nedá nič robiť. Alebo potom musíme zmeniť úplne systém miestnej samosprávy. Proste je to raz tak. Máte na Slovensku 2 990 alebo koľko tých miestnych a mestských parlamentov, tých miniparlamentov, proste to je tak, čo obec, čo mesto, to parlament, v prenesenom slova zmysle, alebo to zastupiteľstvo, jednoducho s istou mierou nepredvídateľnosti budeme konfrontovaní stále bez ohľadu na to, ktokoľvek bude na vašom mieste v budúcnosti.
A posledná poznámka. Ten pomer na výdavkovej strane. Keď si zoberieme celý okruh verejných financií, teda okrem štátneho rozpočtu, predovšetkým pokiaľ ide o mestá, obce a vyššie územné celky, tak myslím, že ten sa postupne znižuje, z nejakej jednej štvrtiny až na jednu pätinu klesol, a na strane druhej práve spomínané mestá a obce majú nosiť až 50-percentné konsolidačné úsilie. Mám rečnícku otázku. Tiež s pýtam, je to pre mňa nevysvetliteľným spôsobom, ako toto odsúhlasilo vedenie ZMOS-u. Ale je to ich legitímny postoj, proste takýto postoj zaujali. Ale miestami mi to začína pripomínať takú tú zmluvu o tichej tolerancii alebo v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov, že nech sa deje, čo sa deje, zrazu sa neozýva Konfederácia odborových zväzov alebo vládni, vlastne nepriamo koaliční partneri, KOZ na strane jednej a SMER – sociálna demokracia na strane druhej. Som preto prekvapený, a to sú informácie z konkrétnych miest a obcí kde nevládnu starostovia a primátori za SMER – sociálnu demokraciu, že naozaj to finančné pnutie je tam obrovské. Ale oficiálne na moje veľké prekvapenie hraničiace so zdesením s takto predloženým návrhom súhlasí vedenie ZMOS-u, potom, ako hovorí v jednom vtipe, good like, takmer tritisíc starostov a primátorov. Potom si držme palce všetci, aby to dobre dopadlo, aby takéto autopiloty, ktoré v tomto návrhu predložilo ministerstvo financií, myslím teraz na hospodárenie miest a obcí, dopadli dobre. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2013 17:22 - 17:38 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, dámy a páni, dovoľte, aby som krátko vystúpil k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na úvod treba konštatovať, že ten pôvodný cieľ predloženého návrhu zákona je úplne v poriadku a naozaj ide predkladateľom o tom, aby bola implementovaná do národnej legislatívy Zmluva, ona má taký dlhý názov, o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. To je tá zmluva, ktorú poznáme všetci pod skráteným názvom európsky fiškálny kompakt. Za túto zmluvu, pre pripomenutie chcem povedať, sme hlasovali, ak sa nemýlim, takmer všetci. Čiže táto zmluva bola ratifikovaná alebo teda hlasovanie tu v snemovni bolo naprieč celým politickým spektrom. A preto len blázon by teraz bojoval proti implementácii takejto medzinárodnej zmluvy do národnej legislatívy. Čiže, ako som povedal v úvode, ten pôvodný cieľ predkladateľov je úplne v poriadku. A myslím, že v tom sa všetci zhodujeme.
To, čo ma ale v samotnej dikcii predloženého zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyrušuje a vyrušuje dosť výrazne, je to, že súčasťou spomínaného európskeho fiškálneho kompaktu je pravidlo alebo má byť zavedenie pravidla o štrukturálnom salde verejnej správy, aby sa toto pravidlo dostalo do národnej legislatívy a aby pre každú členskú krajinu bol skutočne zadefinovaný špecifický strednodobý cieľ v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, alebo ten cieľ, ktorý sa zvykne v skratke označovať ako MTO, čiže ten meet-term objective
No na druhej strane ale platí, a to treba dodať jedným dychom, že takéto pravidlo o štrukturálnom salde verejnej správy má byť záväzné a trvalé. Teda skúsme si na úvod zapamätať túto vetu, že takéto pravidlo má byť, po prvé, záväzné a, po druhé, trvalé. To citujem z dôvodovej správy.
Zároveň toto pravidlo má obsahovať tzv. korekčný mechanizmus. To znamená, ak sa plnenie strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo verejnej správy odkloní od toho, čo je zapísané v Programe stability, tak vtedy majú nastúpiť spomínané korekčné mechanizmy.
A teraz si skúsme rozobrať na drobné, ako sa predkladateľ vyrovnal s tou implementáciou spomínaného pravidla, hovorím teraz o korekčných mechanizmoch, do národnej legislatívy. Ten spôsob vyrovnania s touto úlohou, opakujem, ktorá vznikla priamo pristúpením Slovenskej republiky k spomínanému európskemu fiškálnemu kompaktu, akým sa vláda vysporiadala v predloženom návrhu zákona, je nasledovný.
Skutočnosť, či došlo k výraznému odchýleniu sa od strednodobého cieľa, má posudzovať priamo ministerstvo financií. V dôvodovej správe sa uvádza, že ministerstvo financií tak bude konať podľa vopred zverejneného postupu výpočtu. Možno by bolo vhodné, keby minister financií Peter Kažimír oznámil potom vo svojom vystúpení v tejto rozprave, aký to vlastne bude algoritmus. Tu sa len dočítame o tom, že bude vopred zverejnený postup výpočtu. Ja predpokladám, a dúfam, že predpokladám správne, že spomínaný postup výpočtu alebo vzorec, alebo algoritmus je dnes, v týchto chvíľach ministrovi Kažimírovi jasný a že nám ho stručne v rozprave popíše. V opačnom prípade naozaj nevieme, o čom budeme vlastne hlasovať.
A prečo o tom hovorím? Ďalej, v predloženom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa hovorí, že vláda následne v druhom kroku rozhodne, a teraz dobre počúvajme, či tie korekčné mechanizmy spustí alebo ich vôbec nespustí, či tie korekčné mechanizmy naštartuje alebo nenaštartuje. Toto mi už príde ako výrazné odchýlenie sa od pôvodného zámeru predkladateľa, ktorý hovorí o tom v dôvodovej správe, že pravidlo má byť záväzné a trvalé. Pýtam sa, v čom záväzné a v čom trvalé má byť. Tak sme opäť urobili obrovský ústupok v tom zmysle, že ministerstvo podľa vopred zverejneného výpočtu alebo algoritmu stanoví to odchýlenie sa od strednodobého cieľa rozpočtového, pokiaľ ide o štrukturálne saldo. Ale zatiaľ ani ten algoritmus nikto nevidel. Alebo tí, ktorí ho z vás videli, dvihnite ruky. Ja som taký algoritmus nevidel. A zároveň vláda v druhom kroku rozhodne, či vôbec korekčné mechanizmy spustí. A potom takýto prístup k implementácii fiškálneho kompaktu do národnej legislatívy vyústi do tvrdenia, že pokiaľ sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, tak jednoducho sa tak rozhodne a tie korekčné mechanizmy nespustí. Aké sankcie očakávajú v takomto prípade vládu Slovenskej republiky? Žiadne. Ten návrh, tak ako je predložený, hovorí o tom, že potom bude musieť vláda predložiť Národnej rade Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie, prečo spomínané korekčné mechanizmy nespustila. Čiže bude to na ľubovôli vlády. A ja mám vážne obavy, že to dopadne presne tak ako to, keď nie tak dávno sme boli svedkami: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prelomilo, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 %. Zákon ukladá ministrovi financií povinnosť predložiť parlamentu písomné zdôvodnenie, prečo bolo prelomené. A súčasťou spomínaného písomného zdôvodnenia má byť aj návrh opatrení ministra financií alebo rezortu ministerstva financií, ktorými má vrátiť ten nežiaduci vývoj späť. A iste si dobre pamätáte, máte v dobrej čerstvej pamäti všetci prítomní, ako s tým listom minister financií Peter Kažimír naložil. Najskôr ho tu tak spomenul v rozprave, keď sa nemýlim, vtedy k úplne inému zákonu, potom ten list bol predložený finančnému výboru. Potom sme sa dožadovali všetci a hlasito sme búchali, že nech je prerokovaný tu v pléne, lebo je to naozaj vážna vec. To nie je nejaký drobný parciálny problém. Prvého ochranného pásma prelomenie v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 % na sklonku minulého roka, to je naozaj vážna vec, ktorá výrazne znižuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tak sme sa dožadovali, aby minister financií prišiel do pléna, aby tu predložil to písomné zdôvodnenie, prečo dochádza k tejto odchýlke, a, to je najpodstatnejšie, aby tu v pléne predložil návrhy takých opatrení, ktoré majú zvrátiť tento nežiaduci vývoj. Nakoniec sme sa, a potvrdí to aj kolega Ivan Štefanec, nedočkali toho, aby takýto list bol tu v pléne prerokovaný. A ostalo to v takej drobnej nejakej diskusnej skupine na finančnom výbore.
Prečo túto nedávnu udalosť, ktorú si iste pamätáte spomínam? Spomínam to preto, lebo presne rovnako dopadne aj to ustanovenie, ktoré v predkladanom návrhu zákona pred chvíľočkou zdôvodnil pán minister, keď hovoril o tom, že ministerstvo financií určí, či pri vývoji štrukturálneho salda, teda schodku rozpočtu, ktorý je očistený o cyklické konjunkturálne vplyvy a ktorý je očistený o vplyv jednorazových opatrení, to je zhruba definícia štrukturálneho salda, tak ministerstvo financií podľa nejakého algoritmu, podľa nejakého výpočtu, o ktorých, opakujem, v túto chvíľu dnes nič nevieme, povie, dochádza alebo nedochádza k odkloneniu. Čiže už tu vidíte takú tú nejakú volatilitu, taký priestor na samoreguláciu, ak to chcete tak počuť, ministerstva financií a v druhom kroku, ako som už uviedol, vláda sa rozhodne, či korekčné mechanizmy spustí alebo nespustí. Ak sa rozhodne, že ich nespustí, tak celý problém bude považovať vláda Slovenskej republiky za vybavený tým, že parlamentu predloží písomné zdôvodnenie. Thats it. To je všetko. A preto tvrdím, že takýto spôsob uchopenia tej povinnosti implementovať európsky fiškálny kompakt do národnej legislatívy nie je ničím iným, len tým, že urobili sme si takú kvačku, že sme si túto povinnosť splnili, nejakým spôsobom sme tú európsku fiškálnu zmluvu implementovali do národnej legislatívy a ponechali sme naozaj ďalší vývoj udalostí plne na ľubovôli ministerstva financií a na ľubovôli vlády. Sankčné mechanizmy tu nie sú žiadne. Opakujem, ak sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, no tak to oznámi písomnou formou Národnej rade. Dopadne to veľmi analogicky, veľmi podobne ako v prípade spomínaného vysvetľujúceho listu: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sme prelomili a ideme ďalej.
Možno bude pán minister Kažimír so mnou súhlasiť v tom, že dlhovú krízu v Európskej únii sa podarí zvládnuť vtedy, keď všetky korekčné mechanizmy a sankčné mechanizmy budú nie poloautomatické, nie politické, ale plne automatické. To znamená, odklonil si sa od strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo, tak nastupuje, po prvé, toto, po druhé, toto, po tretie, toto. Tie mechanizmy ak majú byť naozaj efektívne, ak majú byť účinné, ak ich zmyslom naozaj má byť to, v čo všetci veríme, že zmyslom týchto mechanizmov korekčných je vrátiť naspäť vývoj verejných financií z toho nežiaduceho smeru do toho žiaduceho smeru, no tak potom naozaj by mali byť plne automatické, pokiaľ ide o ich spúšťanie. Nemôže to ostať na ľubovôli vlády, že vláda posúdi, či tie mechanizmy korekčné spustí alebo nespustí.
A druhá vec a tou budem končiť, ktorá je tam tiež na pováženie. Pri tej implementácii do národnej legislatívy, pán minister, ste urobili to, čomu sa vo výpočtovej terminológii hovorí copy-paste. Ste skopírovali doslovné znenie jedného ustanovenia európskeho fiškálneho kompaktu a proste pejsli ste ho, nakopírovali ste ho do národnej legislatívy. Ide mi o toto ustanovenie, rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak je už spomínaný schodok rozpočtu verejnej správy očistený o jednorazové opatrenia a hospodárske cykly, ak je tento štrukturálny schodok rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. A súčasne keby tá veta skončila na tomto mieste, tak je úplne v poriadku, ale súčasne pokračuje tá veta ďalej, že zároveň sa považuje rozpočet za vyrovnaný, pokiaľ je ten štrukturálny schodok vo výške 1 % HDP. Tak má to byť 0,5 % HDP alebo 1 % HDP? A ten druhý limit schodku štrukturálneho, to 1 % sa má uplatniť vtedy (Aj to už je samo osebe na pováženie, že rozpočet sa považuje za vyrovnaný, ak je schodok 1 % HDP, to je samo osebe dosť zvláštna dikcia, ale, budiž, takto to hovorí európsky fiškálny kompakt.), ak, po prvé, dlh verejnej správy bude výrazne nižší ako 60 % HDP a, po druhé, ak žiadne veľké riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií neexistujú. Čo si myslíte, kto rozhodne o tom, či tu tie riziká sú, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť, alebo nie sú, či existujú alebo neexistujú, či sú tie riziká malé alebo či sú tie riziká výrazné, zásadné? Kto o tom rozhodne? No opäť to bude ministerstvo financií. Ja si ešte pamätám éru Vladimíra Mečiara a vtedy ten jeho boj s médiami, keď malo dojsť k takzvanej autoregulácii alebo samoregulácii médií. Vidím tu takú istú analógiu, že vlastne ministerstvo opäť rozhodne o samom sebe, ministerstvo opäť rozhodne o tom, či tie riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú zásadné, vážnej povahy alebo či sú také, že dá sa s tým existovať, dá sa s tým žiť. Je to kľúčová vec, pretože tá má rozhodnúť o tom, či za vyrovnaný rozpočet budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 0,5 % HDP, alebo za vyrovnaný budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 1 % HDP, čo je dvakrát vyšší schodok. Jednotka ba mala byť dvojnásobkom 0,5, že. To je dvakrát vyšší schodok.
Takže toto sú dva také kľúčové momenty, ktoré v tej podobe akokoľvek vítam, že sa plní týmto medzinárodný záväzok, že sme pristúpili k európskemu fiškálnemu kompaktu. A z toho nám vyplývajú nejaké povinnosti. Jednou z nich je implementovať túto európsku fiškálnu zmluvu do národnej legislatívy. Teda ideme urobiť tomuto záväzku zadosť. To je dobre, to je v poriadku. Ale spôsob tejto implementácie mi príde taký alibistický, taký volatilný. Spustí vláda korekčné mechanizmy? Nespustí ich? Však to ona posúdi. Keď ich nespustí, no tak dá písomné vysvetlenie parlamentu. Dopadne to presne tak, ako to bolo pred pár mesiacmi: Prvé ochranné pásmo verejného dlhu 50 % bolo prelomené a diskutovali sme už o spomínanom vysvetľujúcom liste ministra financií.
Posledná veta. Prapôvodný cieľ, ktorý sledovali autori európskej fiškálnej zmluvy bol ten, keď sa ľubovoľná vláda ľubovoľnej členskej krajiny Európskej únie bude odkláňať od strednodobého cieľa, aby sa spustili nejaké korekčné mechanizmy. Ak ich spustenie ponecháme na ľubovôli vlády, ak vláda za to, že tie mechanizmy korekčné nespustila, bude sankcionovaná iba povinnosťou priniesť nejaký vysvetľujúci list do parlamentu, tak potom sa všetky snahy autorov európskeho fiškálneho paktu minuli účinkom. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.10.2013 14:18 - 14:20 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, milí hostia, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k predmetnému návrhu zákona a zároveň by som chcel uviesť, že doručený bol poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného predložený návrh rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby ho prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní po prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2013 11:49 - 11:51 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Dve krátke reakcie. Prvá na predrečníka, môjho kolegu zo SMER-u. No, máte mylné informácie, pán kolega, pretože neviem, či ste niekedy implementovali v spoločnosti zmeny v informačnom systéme, v tom jadrovom informačnom systéme nejakej obchodnej spoločnosti. A povedali ste záverečnú vetu, že keďže vedia o tomto zákone teraz, tak majú dostatočných tých 55 dní, alebo koľko, od 1. januára do 25. februára na to, aby sa pripravili. Problém je v tom, že oni nevedia nič o tých zmenách. Som vám hovoril v tom svojom pozmeňujúcom návrhu pri odôvodnení, že vzor kontrolného výkazu DPH bude určovať opatrenie ministerstva financií, ktoré samé uzrie svetlo sveta až 1. januára, čiže práve naopak, tí podnikatelia nevedia, tie obchodné spoločnosti, o tom konkrétnom tvare toho kontrolného výkazu vrátane tých číselných kódov, ktoré tam musia byť a sú nutné a sú potrebné. Ale aké tie kódy budú, ktorá položka, ktorý tovar, ktorý typ služieb, aký kód bude mať pridelený, to stanoví opatrenie minfinu s platnosťou od 1. januára. Takže klamete, ak tvrdíte, že to podnikatelia vedia teraz, tak tu máte 55 dní a prispôsobte sa. Nie je to tak, dozvedia sa to až po 1. januári.
A v druhej poznámke len chcem férovo a kolegiálne poďakovať poslancovi Mihálovi za podporu obidvoch návrhov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 11:36 - 11:46 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Chcel by som v rozprave predložiť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu, respektíve návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu pridanej hodnoty.
Ten prvý pozmeňujúci návrh znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2013 okrem čl. I bodov 1 až 30, 32 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014. Čl. I bod 31 nadobúda účinnosť 1. júla 2014."
Stručne k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja vítam zavedenie kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty ako naozaj jeden z kľúčových nástrojov pri boji s daňovými únikmi. Čiže opatrenie ako také je síce správne, ale tvrdím, že v praxi v danú chvíľu nevykonateľné. A myslím, že si to uvedomuje aj pán minister Kažimír. Ide totiž o to, že spomínaný kontrolný výkaz, jeho vzor, ako ten kontrolný výkaz bude vyzerať, ustanoví, hovorím schválne v budúcom čase, ustanoví opatrenie ministerstva financií, ktoré samotné nadobudne účinnosť až 1. januára 2014.
Čiže, keď to skrátim, obchodné spoločnosti na Slovensku touto zmenou zákona budú povinné predkladať kontrolný výkaz DPH od 1. januára, ale vzor, ako ten kontrolný výkaz má vyzerať vrátane tzv. číselných kódov tovaru podľa Spoločného colného sadzobníka, tento vzor bude ustanovený až opatrením ministerstva financií, ktoré tiež uzrie svetlo sveta 1. januára. Čiže malé obchodné spoločnosti, ktoré majú len niekoľko málo položiek, ktoré budú uvádzať v tom kontrolnom výkaze, tie sa s tým vysporiadajú, pretože v krajnom prípade ho vyplnia ručne. Ale neviem si predstaviť veľkú obchodnú spoločnosť, ktorá pracuje s desiatkami, respektíve stovkami položiek tovarov a služieb, ako táto spoločnosť bude ručne vypĺňať takýto kontrolný výkaz, keďže vzor toho výkazu vrátane tých číselných kódov bude známy od 1. januára a súčasne od 1. januára je navrhovaná účinnosť tohto zákona, tejto novely.
Takže neoponujem a nenamietam samotné kontrolné výkazy o dani z pridanej hodnoty, ale týmto pozmeňujúcim návrhom sa snažíme posunúť účinnosť jedného jediného článku na 1. júl 2014, to znamená o 6 mesiacov, práve z dôvodu toho, aby obchodné spoločnosti, ktoré, ako som uviedol, majú desiatky a stovky položiek, aby mali možnosť mať to prechodné obdobie 6 mesiacov, kedy si môžu nastaviť svoje vlastné vnútrofiremné informačné systémy tak, aby nemuseli spomínaný kontrolný výkaz vypĺňať ručne. Ak to budú robiť ručne, tak potom tie výkazy budú neúplné, budú vykazovať obrovskú mieru chybovosti a potom je otázna vlastne aplikačná prax, ako bude aplikácia takýchto ustanovení vyzerať v praxi. A myslím, že aj pán minister Kažimír si uvedomuje, že na Slovensku je to tak, že prijmeme nejaký zákon a teraz budeme tolerovať, v tichosti tolerovať, že nejakých 6 mesiacov to budú firmy robiť neúplne, nekomplexne, s vykazovaním veľkej miery chybovosti, avšak postupne sa to nejako utrasie. Pýtam sa preto, či nie je aj po právnej stránke čistejšie posunúť účinnosť jedného jediného článku o 6 mesiacov tak, aby tie spomínané obchodné spoločnosti s veľkým množstvom, desiatkami a stovkami položiek tovarov a služieb si mohli na to nastaviť vnútorné informačné systémy.
Ja chápem, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je naplánovaný príjem približne 250 mil. eur, ktorý by mal byť generovaný práve z toho spomínaného boja s daňovými únikmi alebo z efektívnejšieho výberu daní. Tomu rozumiem, ale nemyslím si, že je v civilizovanej spoločnosti správny postup, keď prijmeme nejaké ustanovenie, od ktorého vykonateľnosti dopredu povieme, že: však nebudú to tie firmy schopné okamžite od 1. januára robiť, ale však im to budeme tolerovať, ono sa to postupne nejako utrasie. Takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz, ak dovolíte, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 34 znie:
"34. V § 79 ods. 6 sa v prvej vete na konci vkladá čiarka a slová: "najneskôr však do šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly"." Opäť chcem v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu uviesť... Apropo, ešte som zabudol jednu vetu.
Doterajšie body 34 až 43 v čl. I sa označujú ako body 35 až 44. Čiže sa prečíslovávajú o jeden bod.
Prečo takýto pozmeňujúci návrh? V poslednej dobe sa nám množí prax aj samotnej finančnej správy, prax taká, že ak vznikne nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty platiteľovi, tak finančná správa začne proti takémuto subjektu daňovú kontrolu. Výsledkom toho je, že v zmysle platnej legislatívy môže táto daňová kontrola v zmysle daňového poriadku trvať až jeden rok, ale výsledkom v praxi je, že počas tejto daňovej kontroly až do jej ukončenia je vlastne takejto obchodnej spoločnosti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH, čiže vratka dane z pridanej hodnoty. A máme konkrétne prípady z praxe, ja som už o tom aj pána ministra informoval, spoločností, tá posledná v poradí najaktuálnejšia, ktorá prišla, sťažnosť z východného Slovenska, nebudem meno tej spoločnosti teraz uvádzať. Pevne verím, že sa to vyrieši v zmysle platnej legislatívy. Máme príklady také, že môže v regióne prebiehať častokrát aj nekalý konkurenčný boj. Čiže ak dve spoločnosti bojujú o toho istého spotrebiteľa, o toho istého zákazníka a sú v jednom regióne na tom istom lokálnom trhu, tak tá jedna spoločnosť môže úplne v pohode po kontakte s finančnou správou požiadať, aby tam bola poslaná daňová kontrola, aby trvala práve ten rok, aby tá spoločnosť rok čakala na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak je to malá a stredná spoločnosť s niekoľkými, v jednotkách sa pohybujúcim počtom zamestnancov, tak toto dokáže takúto spoločnosť úplne zruinovať a vyradiť z konkurenčného boja.
Chcem vysloviť nádej, že toto nie je spôsob, to umelé zadržiavanie vrátenia dane z pridanej hodnoty, že toto nie je spôsob manažovania hotovostných tokov vo verejných financiách. Viete, kam smerujem, že v takomto prípade, aby to bolo možné aj na hotovostnom princípe na ultime roka 31. 12. si nastaviť nejakým spôsobom ten deficit na hotovostnom princípe. Ak budeme tlačiť pred sebou ten balvan nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, vzniká tu samozrejme otázka, že čo v prípade, že pri daňovej kontrole je potrebné aj, sú nejaké potrebné medzinárodné cezhraničné dožiadania informácií, ktorých získanie je nutné k tomu, aby daňová kontrola mohla konštatovať, či ten kontrolovaný subjekt má všetko v poriadku, alebo nie, v zmysle platnej legislatívy.
Podčiarkujem, že predložený pozmeňujúci návrh nerieši dĺžku daňovej kontroly, tú ponecháva naďalej, tak ako stanovuje súčasne platný daňový poriadok v rozsahu dvanástich mesiacov. Čiže nech daňové kontroly prebiehajú rok, ale tvrdím, že štát, v tomto prípade Finančná správa, má dostatočnú kapacitu aj technickú, aj ľudskú na to, aby do šiestich mesiacov bola v stave vyniesť ten záverečný ortieľ, či uplatňovaný nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty je opodstatnený, je v súlade s predpismi, alebo nie. Šesť mesiacov je na to postačujúca doba. A v prípade, že tam bude potrebné to dožiadanie, cezhraničné, medzinárodné s nejakými krajinami alebo firmami, ktoré majú domicil v iných krajinách v zahraničí, tak v takomto prípade nech sa vytvorí nejaké podmienené, podmienečné rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní toho nároku.
Ale je nemysliteľné, aby obchodná spoločnosť mala za sebou rok trvajúcu kontrolu v roku 2011, potom sa otvorila, a tá prvá kontrola v záverečnom protokole konštatovala, že neboli nájdené žiadne nálezy. Potom sa otvorí druhá daňová kontrola na rok 2012, ktorá beží, a tá spoločnosť má niekoľko stovák tisíc eur zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty. Toto dokáže naozaj obchodnú spoločnosť zruinovať. A mám vážne obavy, že, a myslím, že to tak cítime rovnako s pánom ministrom Kažimírom, že existujú v tejto oblasti naozaj aj praktiky nekalého konkurenčného boja, kedy jeden konkurent chce vyradiť z hry iného konkurenta, iný podnikateľský subjekt.
Takže všetko z mojej strany a poprosím o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 9:32 - 9:40 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dve, tri vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Predložený návrh možno len a len uvítať a rovnako ako ten, ktorý bol predložený predtým, ktorý sa týkal rozpočtových pravidiel verejnej správy. V jednom prípade išlo o tú implementáciu európskej fiškálnej zmluvy a v tomto prípade plne chápem pána ministra financií Kažimíra, že to, čo potrebuje ako soľ, je zvýšiť predvídateľnosť, akým bilančným výsledkom, či schodkom alebo prebytkom, skončí hospodárenie, ak sa nemýlim, viac ako 2 900 alebo rádovo skoro 3 000 subjektov.
Toto je nevyhnutné vedieť hlavne kvôli tomu, aby sme sa ex post niekedy vo februári, v marci nedozvedeli, ako nám skončil celý okruh vyšších územných celkov a obcí. Pretože všetko je to nakoniec naliate v jednom hrnci a nie je možné manažovať ani deficit. V konečnom dôsledku to bude robiť problémy aj s verejným dlhom, ak sa nám vymknú spod kontroly, ak sa nám vymkne spod kontroly hospodárenie miest a obcí.
Dve vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona.
Po prvé. To, čoho sme boli svedkami uplynulý rok, keď sa pripravoval a schvaľoval rozpočet na tento rok. Pamätáte si všetci to memorandum so ZMOS-om, kde bolo povedané, že sa dosiahol nejaký progres, to, čo tu niekedy v minulosti nikdy nebolo. Máme memorandum a ZMOS prisľúbil, že bude ozdravovať verejné financie celého okruhu takmer 3 000 subjektov. No čo tam bolo ale, v tom memorande, ukázalo sa tiež ex post úplne zbytočné a navyše poškodzujúce, a to bolo to opatrenie, že všetky, podčiarkujem, všetky mestá a obce mali škrtnúť platy o 5 % a prevádzkové výdavky o 10 percent. A to je to, čo čiastočne, tému selektívnosti alebo plošných opatrení, načrtol aj môj predrečník. Pravdou je, že akonáhle pristúpite k nejakým plošným škrtom, tak chtiac alebo nechtiac, bez nejakého teraz zlého úmyslu kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ale stane sa, že budete trestať zodpovedných a budete odmeňovať nezodpovedných.
Poviem úplne konkrétny príklad. Existujú na Slovensku, napríklad existuje obec A, ktorá v uplynulom roku dosiahla mínusové bilančné saldo, skončila rok s dierou rozpočtovou v hodnote 1 mil. eur. V tomto roku bude končiť s mínusom 500 000 eur. Táto obec v zmysle prijatého memoranda je ZMOS-om vyhodnocovaná ako dobrá obec, lebo znížila schodok z jedného milióna na 500 000 medziročne, medzi rokmi 2012 a 2013. Máte potom inú obec B, ktorá v uplynulom roku mala prebytok, podčiarkujem, 800 000 eur. Tento rok bude končiť s prebytkom, podčiarkujem, 780 000 eur. Takáto obec podľa nastavených hodnotiacich kritérií v spomínanom memorande bude hodnotená ako obec zlá. Bude hodnotená negatívne, lebo napríklad neušetrila 5 % na mzdových výdavkoch alebo neušetrila 10 % na prevádzkových výdavkoch. Čo na tom, že minulý rok bola v prebytku 800 000 eur?! Tento rok skončí v prebytku 780 000 eur. Čiže štatisticky skoro nezachyteľný pokles prebytku. Stále je v prebytku, stále je v dostatočne veľkom, robustnom prebytku, ale je v tej skupine hodnotených obcí ako obec zlá. Tá prvá obec, ktorú som spomínal, bola minulý rok v diere 1 mil. eur, tento rok končí v mínuse 500 000 a tá je dobrá. Tá je hodnotená ako dobrá, lebo pripusťme, že naplnila 5-percentný cutting miest a 10-percentný cutting prevádzkových výdavkov. Takže takto potom v praxi dopadá plošné uplatňovanie rozpočtových škrtov, plošne na všetkých bez výnimky. A výsledkom je, že trestáte zodpovedných a odmeňujete nezodpovedných.
Posledná a druhá vecná pripomienka k predloženému návrhu zákona, skôr možno formulovaná ako otázka. Týka sa toho, že po 30. júni nebudú môcť miestne a mestské zastupiteľstvá robiť zmeny v rozpočte také, ktoré by viedli k prehĺbeniu deficitného hospodárenia. Nie som právnik, ani pán minister financií nie je právnik. Mám vážne obavy, že to môže naraziť na ústavnosť takéhoto návrhu, ak bude v tejto podobe schválený. Teda súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Poviem prečo.
Volení zástupcovia ľudu na úrovni miestnych, mestských zastupiteľstiev majú také isté ústavné práva v zákonom vymedzenej oblasti, ako majú napríklad aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zase v inej vymedzenej oblasti. Tiež sú to volení zástupcovia občanov. A tu mi nedá pripomenúť už veľmi známy rok 2009, kedy vtedajší minister financií Jano Počiatek prišiel do parlamentu niekedy v jeseni, myslím v októbri, začiatkom novembra, a predložil parlamentu návrh novely zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009 tak, že konštatoval, táto zmena, táto novela konštatovala pokles rozpočtových príjmov, lebo vypukla na jeseň predtým, prechádzajúceho roka, kríza. S výdavkami sa neudialo vôbec nič a konštatovala táto zmena rozpočtu nárast deficitu, hovorím okrúhle čísla teraz, dajú sa vyhľadať presne, rádovo niekde z 3-ch na 5 mld. eur. Toto bola novela zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009, schválená v tomto parlamente buď, myslím, začiatkom novembra 2009. A teda otázka znie: Ak takéto práva majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pýtam sa, či toto ustanovenie nenarazí na problém s ústavnosťou, ak obmedzíte práva, a ja plne som na vašej strane, pokiaľ ide o nutnosť predvídateľnosti hospodárenia, tých 3 000 subjektov. To všetko sedí. Preto som povedal na úvod, že tento zákon ako celok vítam. Ide mi len o toto opatrenie, aby sa nestalo, že bude nasledovať podanie na Ústavný súd a bude konštatovaný naozaj nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja si neviem celkom dobre predstaviť, aby volený zástupca v miestnom, mestskom zastupiteľstve po 30. 6., aby mu zákon o rozpočtových pravidlách odňal nejaké ústavné právo, akokoľvek sme unisono jedného názoru, že treba konsolidovať, treba ozdravovať, treba šetriť a treba hlavne dosahovať predvídateľnosť rozpočtov miest a obcí, ale tá sa dá dosahovať určite inými spôsobmi ako, teraz to poviem tak ľudovo, zákazom zmeny rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2013 12:11 - 12:15 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
No musím sa vyjadriť aj k tomu, čo povedal pred chvíľou môj predrečník Ľubomír Galko. Veď plne súhlasím, pevne verím, aj moji kolegovia súhlasia v novej strane, presne ako si to povedal. My súhlasíme s touto tézou, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, čo sa predkladá. Tu budeš možno prekvapený, kolega Galko, ale s tým naprosto súhlasím. A v praxi sa táto téza prejaví tým, že keďže návrh je vecne správny, určite zaň budú hlasovať všetci poslanci SaS a, pevne verím, aj všetci moji kolegovia zo strany Nová väčšina – Dohoda. To je splnenie tej tézy, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. A keď je po obsahovej stránke ten návrh správny, verím, že, to by som nepovažoval dokonca ani za prekvapenie, ale za skôr takú povinnosť, by ho podporili aj všetci poslanci strany SMER – SD, ak im záleží na zlepšovaní podnikateľského prostredia, lebo presne, ako tu odznelo v rozprave, prijatím takejto novely zákona nielenže znížime administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale skutočne rádovo tých o 20 alebo koľko miliónov eur sa zvýšia príjmy podnikateľskej sféry a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír získa ďalšie milióny eur do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či už to budú 4 mil. alebo to bude 5 mil. eur. Čiže potiaľ, možno aj na tvoje veľké prekvapenie, súhlasím naprosto s tebou, Ľuboš, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. To je pravda.
Ale netreba si to pliesť skutočne s duševným vlastníctvom. Nielenže o tom hovoril už Hayek a ďalší, ja som totiž pracoval 7 rokov v základnom ekonomickom výskume v Slovenskej akadémii vied. A tam to bolo Sväté písmo aj pravidlá o citačnom kódexe. Keď niekto niečo použije v nejakej práci a je to myšlienka, citát niekoho iného, tak je normálnou prirodzenou ľudskou slušnosťou to tam uviesť pod čiarou (pätička číslo 1 dole pod čiarou), že to povedal ten a ten alebo urobil ten a ten. Ak by si kolega Galko chcel dostať zadosť a urobiť zadosť tomuto etickému pravidlu, tak prídeš za nami a povieš opäť úplne slušne a prirodzene: „Chlapci, poďte aj vy teraz zo strany Nová väčšina – Dohoda ako jeden z predkladateľov, lebo je to naša spoločná myšlienka a to by sme veľmi radi urobili.“
A treba naozaj používať jeden meter aj v situácii, keď to nie je celkom vhodné pre samotného autora, ale vtedy je potrebné použiť jeden a ten istý meter na meranie tej istej situácie, tej istej príčiny, toho istého následku.
A k tomu, čo si povedal Ľubomír, že vy ste v minulosti podporili zákony aj z dielne strany SMER, ak to boli vecné zákony správne. Ale pokiaľ to boli myšlienky, ktoré boli vykradnuté zo strany SaS, tak ste to vždy nezabudli pripomenúť. Kolega Martin Chren neurobil nič iné, len to normálne pripomenul, že toto by bolo slušné.
Trošku ma možno prekvapila terminológia a slovník, ku ktorému si klesol vo svojom vystúpení, nemalo by sa to stávať. Ja chápem, že niekto z nás tu a tam má takú povahovú črtu, že potrebuje mať každé ráno do 8.00 hodiny nepriateľa a keď ho nemá, tak si ho do 9.00 hodiny vytvorí, ale nehľadajme, Ľubomír, nepriateľov vo vlastných radoch. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2013 11:57 - 11:59 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie 23., teda dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli návrhu a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Po rozprave odporučím, aby po podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovala Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh v druhom čítaní.
A rovnako odporučím, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 652 z 19. augusta podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku tento návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. A odporučím, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2013 15:27 - 15:28 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za faktickú poznámku kolegovi Hraškovi.
Pán Blaha, no vy ste hrával v nejakej kapele niekedy v minulosti, som sa dočítal. Asi to bude pravda, tak mi dáte iste za pravdu, že sú také songy, patrí medzi ne, aj niektoré pesničky Beatlesu a Simona Garfunkela, ktoré normálne, že zľudoveli a stali sa z nich skoro ako ľudové pesničky. A generácie, ktoré prídu po nás, možno už si nebudú pamätať, kto je producentom týchto skladieb. V tomto parlamente slovenskom zľudovela tiež, pomaličky zľudovieva taká jedna veta, ktorá hovorí, že, pán Blaha, vaša sčítanosť naozaj predčila váš intelekt. Všetky tie krajiny, ktoré ste vymenovali, v istom období, určité dekády prosperovali, to je pravda. No na strane druhej nevládli v tých krajinách ekonomickí diletanti. Nevládli tam ľudia, ktorí dennodenne dokazujú svoju reformnú prázdnotu. To znamená, že aj keby chceli ozdravovať verejné financie, ozdravovať ich nevedia a nikdy vedieť nebudú. To je rozdiel medzi tými krajinami, ktoré ste vymenovali vy, a vládou socialistického SMER-u na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis