Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.
Takže treba si celkom nahlas...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.
Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.
Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.
Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.
Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.
Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.
Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.
Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.
O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.
To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.
Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.
Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.
Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.
Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.
To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.
A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.
Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.
Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
