Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, veľmi stručne, keďže ideme teraz v takom trošku väčšom zhone, ja som očakával, že tie zdravotnícke zákony potrvajú aspoň hodinu, ale stihol som to. Aj pán minister mal podobný problém. Teraz úplne vážne.
Je pravdou, že konsolidačné úsilie vládnej strany SMER-u je chvályhodné, že SMER sa prihlásil k cieľom, ku ktorým sme sa nakoniec naprieč všetkými parlamentnými stranami dohodli v uplynulom volebnom období, znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 %. Potiaľ je to v poriadku. Trošku menej sa zhodujeme, pokiaľ ide o spôsob ako ozdravovať verejné financie. A vieme veľmi dobre a myslím, že to dokumentujú aj čísla Inštitútu finančnej politiky, že takmer 4/5 konsolidačného úsilia vlády sa koncentruje na príjmovej strane rozpočtu. To znamená, že socialistická vláda SMER-u naozaj nevie šetriť, nevie šetriť verejné výdavky a konsolidačné úsilie koncentruje na zvyšovanie príjmov. A čo je už menej potešiteľné, že zďaleka, nielen tak ako to bolo sľúbené pred parlamentnými voľbami, že bude svojimi opatreniami hlavne sa dotýkať bohatých a silných, ale naozaj jedno opatrenie po druhom, tak ako sú prezentované už teraz aj v paragrafovaných zneniach v návrhoch zákonov postihnú naozaj všetkých.
Ja celkom nerozumiem tomu zámeru byť opäť pápežskejší ako pápež a rozumiem tomu, že smernica hovorí, Európskej komisie, o tom, že takúto spotrebnú daň z tabakových výrobkov budeme musieť zaviesť od, myslím, apríla budúceho roku a že vlastne ide o nejaké časové predsunutie zavedenia tejto dane zhruba o päť mesiacov skôr.
Takže napriek tomu, že aj ja fajčím, ale teraz naozaj neholdujem a nelobujem ani za nejaké tabakové monopoly, pravdou je, že výnos z tejto dane, myslím, že to hovorí dôvodová správa, toto opatrenie prinesie v rádoch jednotiek miliónov, neviem, niekde dvanásť alebo koľko miliónov, osem dokonca miliónov, čiže v rádoch jednotiek miliónov eur. A rovnako vieme, že na tento budúci rok sa hľadajú 2 mld. eur v rozpočte.
Takže fajn, keď sme povinní splniť to, čo nám prikazuje smernica Európskej komisie od apríla budúceho roka, tak to urobme od apríla budúceho roka. Nevidím najmenší dôvod, aby sme boli opäť rýchlejší ako všetci ostatní. Presne tak ako to bolo aj v prípade eurovalu, kedy sme sa ponáhľali naozaj takým tým šprintérskym tempom, aby sme boli medzi prvými, aby sme si tú domácu úlohu voči Bruselu splnili, a dnes všetci s prekvapením a počudovaním čakáme, čo urobí nemecký Ústavný súd v Karlsruhe. Vo svojom vystúpení k eurovalu som presne o tomto hovoril, že to takto dopadne. A koniec-koncov k dnešnému dňu nebol trvalý euroval ratifikovaný ešte vo viacerých členských krajinách. Toto je opäť taký príklad, že poďme rýchlo, rýchlo získame do rozpočtu možno 8 mil. eur.
Ale skúsil som si pozrieť nejaké údaje dozadu, ako sa vyvíjala spotreba cigariet v Slovenskej republike, a zistil som zaujímavé čísla. Ako jediná krajina z európskej dvadsať sedmičky vykazuje Slovensko najostrejšiu sínusoidu, kedy medziročne spotreba cigariet alebo množstvo kusov, ktoré sú uvoľnené do spotreby, kolíše niekde dvojnásobne, dokonca trojnásobne medziročne. Uvediem len dva príklady. Medzi rokmi 2006 a 2005 medziročne, a teraz dobre počúvajte, poklesol počet kusov cigariet daných do spotreby v Slovenskej republike z 9,5 mld. na 4,7 mld. kusov. Je predsa nemysliteľné, že počet fajčiarov na Slovensku klesol o polovicu medziročne, medzi tými rokmi 2006 a 2005. Ale čuduj sa svete, o rok na to, medzi rokmi 2007 a 2006 počet kusov cigariet daných do spotreby zo 4,7 mld. narástol na 12,8 mld., takmer trojnásobne.
No a tieto sínusoidy, ako hovorím, pokračujú od roku 2002 do dnes. Naposledy výkyvy medzi rokmi 2009 a 2010 z 11 mld. na 7 miliárd. No celkom prirodzene všetci prítomní sa zhodneme asi na tom, že to nemá absolútne nič spoločné s nárastom alebo poklesom spotreby cigariet, ale za tým všetkým treba hľadať, tiež som to veľakrát spomínal, v daných neoptimálnych podmienkach každý daňový subjekt aj spotrebiteľ optimalizuje svoju vlastnú pozíciu. No a keďže sú tie daňové podmienky neoptimálne v tom zmysle, že sa hýbe celkom volatilne spotrebnými daňami, tak tí veľkoobchodníci s cigaretami sa veselo predzásobujú a predzásobujú sa vždy na konci roka v tých mesiacoch október, november, december. Ja viem, že na kolku, ktorý je nalepený na každej krabičke cigariet, je uvedená aj cena. To znamená, že ten veľkoobchodník, ktorý sa predzásobí, tak nemôže tie cigarety pustiť po 1. januári do obehu s tou vyššou cenou, ale práve preto, že ich bude mať za nižšiu cenu lebo nakúpil ešte v starom roku, keď platili staré spotrebné dane, tak dokáže tie cigarety po 1. januári predávať lacnejšie a bude konkurenčnejší voči ostatným obchodníkom s cigaretami. Sám viem z vlastnej skúsenosti, do roku 2006, kedy komerčné banky na Slovensku poskytovali stámiliónové, v korunách to bolo vtedy, stámiliónové úvery práve veľkoobchodníkom s cigaretami, práve na takéto predzásobovacie manévre, aby sa v maximálnej možnej miere tomuto vyhli. To je prvý argument, prečo celý klub Slobody a Solidarity nepodporí túto legislatívnu normu alebo túto novelu zákona, aj keď musím povedať, tým hlavným argumentom je to, čo som povedal na úvod, že konsolidačné úsilie vlády by sa malo naozaj ďaleko, ďaleko vo väčšej miere koncentrovať práve na spomínanú výdavkovú stranu a nie na príjmovú stranu rozpočtu.
A na záver mi dovoľte uviesť ešte jednu informáciu, aké sú v súčasnosti minimálne sadzby dane z cigariet v eurách na tisíc kusov v okolitých štátoch. Na Slovensku je to, budem hovoriť len celé čísla bez centov, na Slovensku je to 88 eur, v Maďarsku 75, v Poľsku 74 a v Českej republike 84. Nebudem spomínať ostatné krajiny, len konštatujem, že všetky okolité krajiny okolo Slovenska majú výrazne v súčasnosti, výrazne nižšiu daň, minimálnu daň z cigariet v eurách v prepočte na tisíc kusov. Čo sa stane? Pán minister financií, stane sa buď to, že objavíte ďalšie tunely, ako ste objavili medzi Ukrajinou a Slovenskom. Stane sa to, že v prihraničných oblastiach Slovenska bude ďalej prekvitať nákupná turistika smerom do susedných krajín a môže sa kľudne stať, že celkový efekt výberu tejto spotrebnej dane, tak ako je navrhnutý, nebude ani spomínaných 8 mil. eur.
Takže naozaj nevidíme v túto chvíľu najmenší dôvod sa takto ponáhľať, byť opäť pápežskejší ako pápež a viesť nejaké preteky a zavádzať takéto opatrenia päť mesiacov v predstihu, pred tým, než to budeme musieť v apríli budúci rok tak či tak urobiť, keď príde spomínané nové usmernenie v tejto veci zo strany Európskej komisie. Takže preto SaS tento návrh nepodporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcem v rozprave stručne uviesť, aj keď rozumiem tomu, že dovolenková sezóna vypukla vlastne v plnom prúde a z 83 poslancov SMER-u tu sedí dokopy tak 8, čiže ani nie 10 %, ak som to dobre spočítal.
No, takže skúsme sa ale v krátkosti pobaviť o tom, o akej závažnej problematike pojednávajú tieto spomínané predložené návrhy zmien zákonov, jeden z nich zákon ústavného charakteru.
Uvedomme si jednu vec, že na základe Ústavy Slovenskej republiky Národná rada schvaľuje štátny rozpočet Slovenskej republiky. Národná rada rovnako kontroluje jeho plnenie a Národná rada rovnako po skončení jej fiškálneho roka schvaľuje štátny záverečný účet. Chcem podotknúť, že záväzky, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, sú v tak obrovskej výške, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Tak sa teda pýtam, ako je možné a či je to naozaj až do takej miery nepochopiteľné, že na jednej strane ak schvaľujeme rozpočet Slovenskej republiky, jeho plnenie, štátny záverečný účet, tak to robíme kompetenčne tu v tejto snemovni na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. A pokiaľ ide o uskutočňovanie úkonov spojených s našimi záväzkami k spomínaným európskym stabilizačným mechanizmom, tak to ponechávame v prípade dočasného eurovalu plne v rukách jednej jedinej osoby, a to je minister financií Slovenskej republiky. To je na základe práve spomínaného zákona o špecifických štátnych zárukách.
A v prípade trvalého eurovalu, to je taká podivná kombinácia, ak dovolíte, veľmi stručne a zrozumiteľnou formou ju teraz popíšem.
Ministrovi financií, pokiaľ ide o trvalý euroval, ostávajú kompetencie vždy rozhodnúť o poskytnutí programu finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, to je naďalej v rukách jedného jediného človeka.
Pokiaľ ide o vládu Slovenskej republiky, tak na základe zákona, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k ESM, ktoré sme schválili v uplynulom týždni, tak vláde ostáva kompetencia rozhodnúť už o spomínanom kapitáli na zavolanie, ktorý môže byť do výšky 5,1 mld. eur. O tomto má kompetenciu rozhodnúť vláda.
No a nakoniec, čo sa udialo, neviem, či všetci ste si dostatočne uvedomili, schválením spomínaného zákona, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, sme schválili dve zmeny, a síce takú, že, áno, boli prenesené dve kompetencie na Národnú radu Slovenskej republiky, avšak obidve absolútne nepodstatné.
Po prvé, ak by došlo k navýšeniu základného imania trvalého eurovalu nad 700 mld. eur a cez distribučný kľúč príslušná časť, ktorá by prislúchala na Slovensko, tak toto sa navrhuje, aby sa schvaľovalo v pléne Národnej rady. Chcem len podotknúť, že už podľa dnes existujúcich právnych predpisov o tomto musí rozhodovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
A druhá zmena, ktorá bola schválená, zmena distribučného kľúča v trvalom eurovale, že tiež by mala patriť na rozhodnutie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja chcem podotknúť, že uvedomme si všetci, že distribučné kľúče sa budú meniť jedine v dvoch prípadoch, po prvé, ak by do trvalého eurovalu pristúpila nejaká ďalšia nová členská krajina, ja neviem v roku XY Chorvátsko, teraz si vymýšľam, tak vtedy sa bude meniť distribučný kľúč. Alebo ak by niektorá krajina nebola schopná dostáť svojim záväzkom a nesplatila by kapitál, tak potom by sa potrebný kapitál rozpočítal, ten chýbajúci, tá chýbajúca časť by sa rozpočítala na ostatné členské krajiny. Alebo distribučný kľúč sa bude meniť vtedy, ak uplynie to prechodné 12-ročné obdobie. Ako iste viete, ak členská krajina, ktorá pristúpila k eurovalu, nedosahuje úroveň ekonomického rozvoja vyššiu ako 75 % priemeru HDP v Európskej únii, tak potom dostala dočasne výnimku na distribučný kľúč, to je tá výnimka, o ktorej negocioval a vyjednával ešte bývalý minister Mikloš, ale povedané, že toto prechodné obdobie platí 12 rokov od vstupu členskej krajiny do eurozóny. A keďže my už máme 3 roky za sebou, no tak už máme len 9 rokov pred sebou. Čiže najskôr sa bude distribučný kľúč meniť o 9 rokov.
Čiže uvedomme si teraz summa summarum, čo to vlastne sme schválili v zákone, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu. To, čo navrhol minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír, je len takým hraním sa na demokraciu a zdaním demokracie, ale chcem podotknúť, že táto hra je veľmi priehľadná a veľmi čitateľná. A na prvé pozretie toho textu je úplne zrejmé, že schválili sme síce prenos nejakých kompetencií na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako som hovoril, tá prvá sa týka zvýšenia základného imania nad 700 mld. eur, s tým bude musieť v budúcnosti tak či tak kedykoľvek vláda do parlamentu prísť už na základe platnej právnej úpravy. No a po druhé spomínaný distribučný kľúč, ktorý sa v prípade Slovenska bude meniť najskôr o 9 rokov.
Takže preto hovorím o nejakej hre na demokraciu, že čosi sme preniesli, lebo už je tu do určitej miery aj, povedal by som, na jednej strane akcept, premiér Robert Fico vidí, čo sa deje v Nemecku. Predpokladám, že keď nie on, tak jeho poradcovia poznajú podania na nemecký ústavný súd. O niektorých už ústavný súd rozhodol v Nemecku, niektoré sú momentálne v procese. Takže na jednej strane je tu trošku aj také, také chvenie a aj akceptácia toho, čo sa deje v Nemecku, tak aby sme neboli zase horší, tak sme povedali, no veď nejaké dve kompetencie aj na Slovensku sme preniesli z vlády na parlament. Ale ako som pred chvíľočkou hovoril, jedna aj druhá kompetencia je absolútne nepodstatná a nevýznamná.
Chcem podotknúť, že existuje, kto z vás by mal záujem, tak ho tu mám v rukách, podanie, najnovšie podanie na nemecký ústavný súd, ktoré má 87 strán v nemčine, kto má záujem, môžem dať k dispozícii preštudovať, 87 strán v nemčine. A to je práve podanie na nemecký ústavný súd, najnovšie, ktoré hovorí o tom, že boli porušené práva poslancov nemeckého Bundestagu. Boli porušené práve v tom, čo som hovoril pred chvíľočkou, že aj v prípade Slovenskej republiky rozhodujeme o štátnom rozpočte, o jeho plnení a o štátnom záverečnom účte tu, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a o našich záväzkoch k stabilizačným európskym mechanizmom ponechávame rozhodnutie a úkony, či už na úrovni jednej jedinej osoby, ministra financií, aj v trvalom eurovale bude Peter Kažimír rozhodovať o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, on sám ako jedna jediná osoba, resp. niektoré ďalšie kompetencie, spomínaný kapitál na zavolanie, nechávame na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Takže ak to, čo hovorí premiér Fico a hovorí to rád a hovorí to opakovane, Slovensko sa musí držať silných, Slovensko sa musí držať Nemecka, lebo to je ten kľúčový partner, to je to jadro ekonomickej, jadro eurozóny, no tak takto presne postupuje ten náš vzor Nemecko. Je spracovaný 87-stranový dokument - podanie na nemecký ústavný súd.
A teraz to najpodstatnejšie. Rozhodnutie o tomto podaní podľa dnešných informácií má vyniesť nemecký ústavný súd 9. júla. Mám vážne obavy, že slávnostná inaugurácia trvalého eurovalu, ktorá je práve naplánovaná na 9. júl, bude ohrozená a možno z tej radosti nebude nakoniec nič.
Ja len na pripomenutie, viete veľmi dobre, že ak vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu zákon, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu, tak odôvodnila toto skrátené legislatívne konanie práve potrebou dodržať termín slávnostnej inaugurácie eurovalu 9. júl.
Takže rozhodujeme tu o desiatkach miliárd eur, rozhodujeme tu o záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou výrazne prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozhodujeme v zhone, rozhodujeme veľmi rýchlo, lebo už sú nachystané Blasmusik, ako hovoria Nemci, v preklade do slovenčiny dychovka, červený koberec, všetko je pripravené na slávnostnú inauguráciu na 9. júl. Predsa nebudeme kaziť radosť bruselským úradníkom, aby to mohli odinaugurovať a odcestovať na dovolenky.
Ale nádejam sa, ako som povedal pred chvíľočkou, že aj nášmu premiérovi Robertovi Ficovi pomaličky dochádza, že ten partner, to veľké Nemecko, ku ktorému sa máme prilepiť a ktorého sa máme držať, aj tam, v tejto krajine, si začínajú uvedomovať nebezpečenstvo tejto pyramídovej hry.
Chcem konštatovať, že ratifikáciou medzinárodnej zmluvy OSN a schválením zákona, ktorým sa táto zmluva vykonáva na území Slovenskej republiky, skutočne dochádza k porušovaniu práv poslancov.
Dovoľte mi ešte jednu, jednu poznámku. Súčasný stav je taký v zmysle ústavného zákona, ktorým sa riešia vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, že dokonca Národná rada Slovenskej republiky kvôli zjednodušeniu, zrýchleniu procesov preniesla túto kompetenciu, aj tú, ktorú má podľa platnej legislatívy, preniesla na výbor pre európske záležitosti.
Momentálne je takáto, takáto prax, že Národná rada Slovenskej republiky môže požiadať o prerokovanie stanoviska v pléne, ale prax je taká v súlade s platnou legislatívou, že ak odchádza ľubovoľný člen vlády alebo premiér na zasadnutie Európskej rady, tak si príde vypýtať mandát do výboru pre európske záležitosti. Nič proti tomu, ja som zástanca flexibility, rýchlosti v rozhodovaní, nič proti tomu, avšak len do okamihu, kedy boli vymyslené a kedy bola urobená architektúra spomínaných európskych stabilizačných mechanizmov. Je neprípustné, aby o stanoviskách Slovenskej republiky alebo o úkonoch, ktorými sa naše záväzky realizujú v praxi, rozhodoval jeden jediný človek, minister financií, resp. vláda, resp. výbor pre európske záležitosti.
Chcem ešte povedať, že premiér Fico povedal v dialógoch Slovenského rozhlasu uplynulý víkend takú vetu, že "buď Slovensko bude stáť po boku silných, alebo sa stane okrajovou krajinou".
Dve otázky, ak dovolíte, v tejto súvislosti: Ktorí sú to tí silní? Pýtam sa - Nemecko? Ktoré bolo na ostatnom summite brutálne vydierané zo strany Španielska a Talianska? Sleduje niekto z vás svetovú tlač a hlavne v tomto prípade nemeckú tlač, ktorá minútu po minúte rozoberala priebeh ostatného bruselského summitu? Viete veľmi dobre, že do slova a do písmena bola kancelárka Merkelová vydieraná talianskym premiérom Mariom Montim a vydieraná v tom zmysle, že pokiaľ summit neprijme urýchlené krátkodobé, podotýkam, kroky na ošetrenie rastúcich úrokových sadzieb na talianskych a španielskych trojročných, päťročných, desaťročných dlhopisoch, tak že jednoducho neodsúhlasia zase náväzne ostatné dokumenty, to znamená do slova, do písmena vydieraním použitia práva veta zo strany Talianska, ale aj zo strany Španielska.
A tak sa stalo - a o tom ale, bohužiaľ, premiér Robert Fico pomlčal v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu - a tak sa stalo, že summit odsúhlasil niečo, čo si možno v danú chvíľu ani nie tak celkom všetci prítomní uvedomili. Summit odsúhlasil to, že trvalý euroval, to, čo som avizoval uplynulý týždeň práve z tohto miesta, keď som diskutoval k trvalému eurovalu, že trvalý euroval ide získať bankovú licenciu. Summit v štvrtok a piatok minulý týždeň odsúhlasil, že bude nakupovať toxické cenné papiere ESM, či už španielske, alebo talianske, a bude ich nakupovať nielen na primárnom emisnom trhu, ale aj na sekundárnom. To znamená, od tohto okamihu, si uvedomme všetci, sa ide Slovensko bezprostredne, priamo podieľať na refinancovaní španielskeho a talianskeho dlhu.
Takže už tu nehovorme našim obyvateľom báchorky o tom, ako to hovoril premiér Fico v Sobotných dialógoch, že veď teda naša čistá netto pozícia z rokov 2004 od vstupu do Európskej únie po rok 2012 vrátane predstavuje 6 mld. eur. To znamená, dostali sme o 6 mld. eur viacej, ako sme zaplatili do európskej, do pokladničky Európskej únie v rokoch 2004 od nášho vstupu po rok 2012 vrátane.
Áno, tá netto pozícia je plusová, teda Slovensko je stále v pozícii čistého príjemcu a nie platcu a operuje sa tu číslom 6 mld. eur. Prosím vás, uvedomme si konečne, že toto nemá s eurovalom nič spoločné. My sme predsa vstupovali do nejakého klubu, kde platili nejaké pravidlá, ktoré sa neskôr flagrantne porušovali a naďalej sa porušujú, už sú pripravené výnimky dokonca z európskej fiškálnej zmluvy pre Španielsko a viete veľmi dobre, že o túto výnimku požiadali aj Gréci, aby im boli na časovej osi o 2 roky posunuté termíny na plnenie úsporných programov a katovania deficitu verejných financií. Takže vstupovali sme do klubu, kde spomínané pozície, či už je krajina čistým prijímateľom, alebo čistým platcom, vždy záviseli od toho, aká je ekonomická úroveň v danom členskom štáte. To znamená, kohézne fondy mali kľúčový cieľ vyrovnávať ekonomické nerovnosti a rozdielnosti v ekonomickom, v úrovni ekonomiky jednotlivých členských krajín. To nemá nič, ale do slova a do písmena nič spoločné s eurovalom.
Takže ak niekto bude hovoriť a argumentovať, že sme čistým príjemcom v rokoch 2004 - ´12 vo výške 6 mld. eur, a preto hurá, že sme schválili dočasný a trvalý euroval, čo môže byť ďaleko vyššia suma, ako som hovoril, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyššia, ako sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ročné príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni približne 23, pardon, 13,5 mld. eur; 23, to je už celý okruh verejných financií, aby sme si boli vedomí, asi o akých číslach hovoríme.
No a nakoniec mi dovoľte ešte povedať, čo sa stalo teda v tom Nemecku tesne po ostatnom summite Európskej rady. Premiérka hneď po vystúpení z lietadla povedala, pretože bola celkom prirodzene pod tvrdým atakom nielen opozičných, ale aj koaličných strán v Nemecku a vôbec aj verejnosti odbornej, aj laickej verejnosti, povedala, že veď sme neschválili žiaden konkrétny finančný nástroj. To je pravda, ale boli dané politické záväzky, politické prísľuby, že ten euroval tú bankovú licenciu získa, že ten euroval bude nakupovať dlhopisy Španielska a Talianska už nielen na primárnych, ale aj na sekundárnych finančných trhoch.
No, naozaj zaujímavý vývoj, na ktorý zareagovalo vzápätí Fínsko a Holandsko, a to je správa z dnešného rána, ako iste viete, fínska vláda dnes ráno oznámila, že bude vetovať možnosť eurovalu priamo na finančných trhoch nakupovať dlhopisy. Vzápätí sa k fínskej vláde pridalo Holandsko.
Tak teda čo si tu chceme ešte hovoriť o princípoch, o morálke v tomto exkluzívnom klube? Kam to speje vlastne táto eurozóna a navrhované spôsoby riešenia dlhovej krízy?
Takže posledná poznámka, ak sa zhodneme všetci v sále na tom, že exekutívna moc členov vlády, exekutívna moc vlády ako kolektívneho orgánu je odvodená od parlamentu, tak potom niet najmenšieho vecného argumentu proti spomínaným trom navrhovaným zmenám, teda novela zákona o špecifických štátnych zárukách, novela ústavného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, no a nakoniec konzekventná zmena aj zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto vás, panie poslankyne a páni poslanci, poprosím o podporu spomínaných návrhov.
Chcem len povedať svoju krátkodobú víziu, že touto cestou pôjdu aj ostatné kľúčové členské štáty eurozóny, tak ak už chceme byť takí rýchli, flexibilní a úspešní, tak otvorme si oči a uši a pozerajme sa. Stačí len, nemusíme pozerať cez oceán, pozerajme sa len tu kúsoček cez Českú republiku do Nemecka, ako to riešia tam, v tejto krajine.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že bol vyslovený všeobecný súhlas k spojeniu rozpravy k obidvom týmto predkladaným návrhom, keďže ony bezprostredne súvisia.
V prvom návrhu ide vlastne o zmenu alebo návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 381/2010 o špecifických štátnych zárukách, takisto z toho vyplývajúce zmeny, pokiaľ ide o zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
No a ten druhý bod programu schôdze Národnej rady sa týka návrhu na zmenu a doplnenie ústavného zákona č. 397/2004, ktorý hovorí o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Poviem na úvod k predstaveniu obidvoch týchto bodov dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaných návrhov. Viete veľmi dobre, že tento parlament 22. júna schválil pristúpenie Slovenskej republiky k tzv. trvalému eurovalu. Touto medzinárodnou zmluvou vlastne vzniká Európsky mechanizmus pre stabilitu a zároveň sa vytvárajú ratifikáciou pristúpenia Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve záväzky pre Slovenskú republiku, ktoré predstavujú 57 680 akcií, každá v nominálnej hodnote 100-tisíc eur. Takže ak si tieto dve čísla vynásobíme, dostávame sumu 5 768 mil. eur. To je objem záruk neodvolateľných, bezpodmienečných záruk, ku ktorým sa prihlásila Slovenská republika tým, že ratifikovala spomínanú medzinárodnú zmluvu o vytvorení trvalého eurovalu.
Už nebudem opakovať dávno známe a predpokladám, že všetkým známe fakty, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch odíde zo Slovenska 659 mil. eur v hotovosti a potom ten dopočet do takmer 5,8 mld. eur kedykoľvek na zavolanie. To znamená, ak si príslušné orgány, Rada guvernérov, dospejú k záveru, že je potrebné doplniť kapitál, tak príde to spomínané zavolanie a do niekoľko dní budeme musieť posielať ďalšie a ďalšie peniaze.
A teraz o čo ide v predmetnom návrhu, či už na zmenu ústavného zákona, alebo zákona o špecifických štátnych zárukách, resp. zákona o rokovacom poriadku.
Ako iste viete, súčasný stav je taký, že pokiaľ ide o dočasný euroval, ktorý národné schvaľovacie procedúry rieši v spomínanom zákone o špecifických štátnych zárukách, tak všetky kompetencie a právomoci sú v rukách ministra financií Slovenskej republiky. Iste si všetci dobre pamätáte na 11. október uplynulého roka, keď padla vláda a padla práve na tom, že Sloboda a Solidarita nebola ochotná rozhodnúť sa racionálne, pretože sme mali na výber, či sa rozhodneme racionálne a odsúhlasíme navýšenie dočasného eurovalu zo 4,4 na 7,7 mld. eur a budeme vládnuť do roku 2014. A tak ako hovoril pán poslanec Martvoň, neprišli by Vianoce pre SMER a neprišli by predčasné voľby. Alebo sa nerozhodneme racionálne, ale sa rozhodneme principiálne. A principiálne rozhodnutie v tomto prípade znamenalo, že sa nikdy nepodpíšeme pod takýto dokument, ktorý vytvorí neodvolateľné a bezpodmienečné záväzky pre Slovenskú republiku v spomínanej výške.
Viete veľmi dobre, že následne o dva dni nato bolo navýšenie dočasného eurovalu touto snemovňou schválené, teda naše záväzky sú 7,7 mld. eur k tomu dočasnému eurovalu. Teraz sme schválili takmer 5,8 mld. eur k trvalému eurovalu.
Keďže už sa tak stalo a sme realisti a také je rozloženie politických síl v parlamente, tak sme sa pokúšali aj pri schvaľovaní zákona, ktorým sa vykonáva zákon OSN, sme sa snažili aspoň nastaviť tie národné schvaľovacie procedúry tak, aby o spomínaných úkonoch, ktorými sa vykonávajú tieto záväzky Slovenskej republiky k európskym stabilizačným mechanizmom, aby sa tieto úkony neschvaľovali a neboli kompetenčne v rukách či už ministra financií, alebo vlády Slovenskej republiky, ale aby všetky tieto úkony spojené s realizáciou záväzkov Slovenska voči spomínaným stabilizačným mechanizmom boli prenesené či už z úrovne ministra financií, resp. vlády Slovenskej republiky, na Národnú radu Slovenskej republiky.
Chcem len upozorniť, že v tomto uvažovaní nie sme zďaleka osamotení, a teraz nehovorím o domácej politickej scéne. Viete veľmi dobre, že bolo niekoľko podaní na nemecký ústavný súd v Karlsruhe, o jednom z nich dokonca už rozhodol, to bolo vtedy, keď sa diskutovalo v Nemecku o poskytnutí druhej záchrannej pôžičky pre Grécko z dočasného eurovalu, tak vtedy nemecký ústavný súd v Karlsruhe rozhodol o tom, že takéto kompetencie príslušia nemeckému parlamentu, či už Bundestagu, alebo Bundesratu, keďže majú dvojkomorový parlament na rozdiel od Slovenska.
Takže poznáme analogické riešenia aj z tej kľúčovej ekonomiky eurozóny, ktorým je Spolková republika Nemecko, a nevidíme najmenší dôvod, aby podobné nastavenie národných schvaľovacích procedúr nemohlo a nemalo vzniknúť aj tu v Slovenskej republike. Čiže aby o týchto úkonoch rozhodoval parlament v pléne a nie minister financií, resp. vláda Slovenskej republiky.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v svojom úvodnom slove konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Rovnako konštatujem, že predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní; a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 56 z 30. mája tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Veľmi rád zareagujem. Ak sa nemýlim, Igor, práve aj tvoj podpis je pod spomínaným pozmeňujúcim návrhom. Ja som predpokladal, že vieš, že vieš, čo si podpisoval.
No ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor, úplnú pravdu, ale, poprosím ťa, skúsme sa zhodnúť minimálne na tom, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. To sa zhodneme, nie?
Veď aj Galileo, keď povedal svoj slávny výrok, tak tiež bol v absolútnej menšine, nie? Na tom sa zhodneme. A neskorší vývoj ukázal, že predsa len mal pravdu.
Takže ja by som sa tomu nebránil a nemal z toho nejaké vážne nespavosti, že SMER osemdesiatimi tromi hlasmi pri každom predložení, napr. žiadosti o finančnú podporu konkrétnej krajiny, napr. Španielska alebo Talianska, že SMER odsúhlasí to, čo bude chcieť. Veď to s tebou naprosto súhlasím. Ale to už chceme zabiť aj vôbec diskusiu v pléne Národnej rady o takýchto veciach? To budeme naozaj čakať iba na to, že ministerstvo financií jedného dňa vydá krátku dvojvetnú tlačovú správu, že včera minister financií dvihol ruku v Rade guvernérov EMS za to, za to, za to? Takže neviem, toto podľa mňa, Igor, celkom úprimne ti to hovorím, človečensky, nie je argumentom proti predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ale súhlasím s tebou, že áno, matematika nepustí a samovláda SMER-u si odsúhlasí, čo uzná za vhodné. Ale to neznamená, že máme prestať čo i len diskutovať o týchto veciach.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa za krátke meškanie, som predpokladal, že interpelácie budú do 16.00 hodiny.
Takže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo, tak ako uviedol predkladateľ pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, dôvodom je, že 9. júla tohto roku je naplánovaná slávnostná inaugurácia eurovalu v Bruseli. No a predsa nebudeme takúto slávnostnú chvíľu kaziť nikomu. To sa nepatrí na poslušného žiaka. A pripomínam len na, ako dôvetok, že do dnešného dňa Zmluvu o Európskom mechanizme pre stabilitu neratifikovalo ani Nemecko, či už Bundestag alebo Bundesrat.
Po druhé. Chcem uviesť, že bez zodpovednosti niet solidarity. Preto ak majú byť rozhodnutia v rádoch miliárd eur zodpovedné, potom takéto rozhodnutia, domnievame sa, že patria na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie. Aj na práve prebiehajúce, na summite, ktorý je dnes a zajtra, ide predsa o zvyšovanie úlohy národných parlamentov v rámci odstraňovania toho, čo sa v ostatnej dobe skloňuje, a to je deficit demokracie. A tak sa teda pýtam, že či len my na Slovensku sa bránime diskusii na úrovni národného parlamentu. Naozaj chceme, aby o schvaľovaní v budúcnosti miliardových účastí Slovenskej republiky v záchranných finančných balíkoch pre nezodpovedné krajiny sa rozhodovalo niekde v tichosti, že o tom rozhodne minister financií na svojom rezorte a následne vydá krátku správu pre médiá? Krátku tlačovú správu? Tak potom ten deficit demokracie neodstránime nikdy. Nie preto, že už to nebude chcieť Brusel, a pretože už to nebudeme chcieť ani my doma na Slovensku.
Po štvrté. Myslím, že každý z nás, dámy a páni, súhlasí s tým, že nastavenie národných rozhodovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny eurozóny. Takže tu už vlastne aj tzv. proeurovaloví politici chápu, že už niet miesta pre argumenty typu, lebo geopolitika, lebo chránime euro, lebo euro je aj našou menou a chránime úspory našich obyvateľov v bankách. Všetky tieto argumenty skutočne padajú. Ani argumenty typu, že Slovensko potrebuje si zachovať príslušnosť v budúcnosti k tomu lepšiemu klubu. Ešte raz opakujem, nastavenie národných schvaľovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny. Nevidím teda dôvod, aby Slovenská republika sa nemohla zvrchovane rozhodnúť, ako si nastaví národné schvaľovacie procedúry.
Po piate. Ako úplne najčastejší argument proti preneseniu kompetencií z vlády na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z eurovalu, sa uvádza potreba udržať akcieschopnosť v rozhodovaní. Najčastejšie sa uvádza nutnosť hasiť požiar, keď horia finančné trhy. Ale ak dovolíte, uvediem jeden pekný príklad, príklad o tom, ako práve tento argument v praxi stojí na hlinených nohách. Iste to potvrdí aj podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír, že myslím, že dva týždne dozadu ste mali, cez víkend, pardon, conference call, opäť takých pod rúškom noci, v nočných hodinách alebo nad ránom. Na základe tohto konferenčného rozhovoru ste dali predbežný súhlas až do výšky 100 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk. No len ako taký konferenčný hovor pôsobil na finančné trhy? Pred týmto konferenčným rozhovorom sedemnástich ministrov financií eurozóny sa desaťročné vládne dlhopisy Španielska úročili 6 %. Po tomto konferenčnom hovore, asi dva dni na to, sa úročili desaťročné vládne bondy Španielska 7 %. Čiže nielenže sa finančné trhy neupokojili, práve naopak, úročenie španielskych dlhopisov išlo o 100 bázických bodov hore. Zo spomínaných 6,1 na 7 %. Čiže takmer 100 bázických bodov. Takto fungujú summity, takto fungujú stretnutia eurogrupy, takto fungujú nočné alebo ranné konferenčné rozhovory sedemnástich ministrov financií. Je pravdou, a myslím, že to už opäť potvrdzujú aj proeurovaloví politici, že spravidla summity majú dlhodobé efekty takmer žiadne a krátkodobé efekty veľakrát diskutovateľné, pretože mnohokrát sa stalo, že aj po summitoch, opakujem, sa finančné trhy neupokojili, ale práve naopak. Takže odpadá aj tento najhlavnejší argumentačný bod odporcov, aby sa rozhodovanie z úrovne vlády Slovenskej republiky prenieslo na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky, lebo musíte konať rýchlo, musíte hasiť požiare na finančných trhoch a musíte byť akcieschopní.
A navyše, ešte jedna otázka na predkladateľa, čo bráni, pán minister financií, tomu, aby ste prípadne v budúcnosti aj pri takomto konferenčnom hovore, ktorý iste potvrdíte, že nemá silu právnej záväznosti, to je akási odborná diskusia hľadanie nejakých spoločných stanovísk, tak nič nebráni tomu, aby ste počas takéhoto rozhovoru konferenčného udelili podmienený súhlas s tým, že následne si to vyžaduje potvrdenie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?
Po šieste. Chcem povedať, že nezabúdajme ešte na euroval dočasný. To len, aby sa nezabudlo. Len aby sme nezabudli na to, že Slovenská republika práve hlasmi SMER-u, SDKÚ - DS, MOST-u a KDH dva dni po páde vlády, myslím, že to bolo 13. októbra uplynulého roka, zvýšila neodvolateľné bezpodmienečné záruky Slovenskej republiky v prospech dočasného eurovalu, EFSF, zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur. A tam dodnes situáciu nemáme riešenú, pokiaľ ide o nastavenie národných rozhodovacích procedúr vôbec. A to je dôvod, prečo v ďalšom bode, respektíve v ďalších dvoch bodoch programu tejto schôdze, myslím, že sú to body č. 45 a 46, navrhnem novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, pretože spomínaných 7,7 mld. eur je práve riešených v tomto zákone o špecifických štátnych zárukách. Ďalej, novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorý práve rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.
Dovoľte, aby som ešte opäť pripomenul, keďže to moje vystúpenie v rozprave bolo prerušené obedňajšou prestávkou a následne interpeláciami a hodinou otázok, aby som predsa len pripomenul to, čo sa udialo tesne predpoludním v tejto snemovni. Dá sa to charakterizovať jedine dvoma slovami, a tie sú, že odvaha zlacnela. Skutočne sa nám tu roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi z dielne kolegov z poslaneckého klubu KDH a SDKÚ-DS, to sme nakoniec počuli aj na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pamätáte si iste na návrh, ktorý prišiel z rúk poslanca Ľuda Kaníka, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že slovenský parlament môže požiadať vládu Slovenskej republiky, aby prišla odôvodniť do pléna svoje rozhodnutia, pokiaľ pôjde o budúce použitie finančných prostriedkov z eurovalu. Myslím, že bolo jasné aj predkladateľovi Kaníkovi, že takýto návrh je nefeasibilný, nevykonateľný, pretože práve k jeho vykonateľnosti je potrebná aj spomínaná zmena ústavného zákona, o ktorom som hovoril pred chvíľou.
Potom sme v piatok uplynulý týždeň, potom, čo sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, opäť mali na stole dva návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Jeden z dielne staronového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Jána Figeľa o tom, aby opäť o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady, ale je tam taký dôvetok, že v naliehavých prípadoch táto kompetencia môže byť prenesená buď na výbor európskej záležitosti, alebo na na výbor pre financie a rozpočet.
No nakoniec prišlo ešte jedno uznesenie, lepšie povedané návrh na uznesenie Národnej rady, tentokrát z dielne kolegu poslanca, nezávislého poslanca Daniela Lipšica, o tom, že súhlasí s ratifikáciou s pristúpením Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve o trvalom eurovale za predpokladu, že budú vyrokované zábezpeky alebo záruky. Toto, bohužiaľ, už nie je naozaj vykonateľné, pretože o základných rámcoch v architektúre zmluvy o ESM sa rokovalo, ak sa nemýlim, od 25. marca uplynulého roka. Možnože tam niekde ešte vtedy existoval priestor hovoriť o tom, ako by mali byť nastavené zábezpeky, kolaterály v prospech veriteľských krajín.
Takže vrátim sa k môjmu konštatovaniu, že my sme sa už v lete uplynulého roka snažili, ak si dobre spomínate, dámy a páni, zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Vtedy sa rokovalo o tom, či Slovenská republika a ak áno, tak za akých podmienok, bude súhlasiť s našou účasťou na druhej pôžičke Grécku, teda nie tej bilaterálnej z leta 2010, ale o tej pôžičke z EFSF, ktorá bola v úrovni 109 mld. eur, z toho tá porcia pripadajúca na Slovenskú republiku je tesne nad jednu miliardu eur. A vtedy, ak si dobre pamätám, kolegovia práve z SDKÚ - DS a z KDH nás nepodporili v snahe zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Pýtam sa teda, kde sa podela nejaká osobná integrita, že teraz sa práve títo kolegovia z týchto spomínaných klubov KDH a SDKÚ - DS predbiehajú v tom, kto skôr a kto obšírnejší pozmeňujúci návrh predloží, tak aby sa tentokrát obmedzil mandát súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi? Takže toto je buď strata pamäte, alebo, ako som už hovoril, strata osobnej integrity. Ale je to legitímne, ako sme boli svedkami, od piatka uplynulého týždňa takéto pozmeňujúce návrhy sa množia.
Nakoniec, ak dovolíte jednu otázku práve na kolegov z poslaneckého k lubu SDKÚ - DS a KDH. Dámy a páni z týchto dvoch poslaneckých klubov, pýtam sa, som rád, že konečne kolegovia zbystrili pozornosť, čo urobíte v prípade, že vaše pozmeňovacie návrhy nebudú dnes v pléne schválené? Budete hlasovať proti vykonávaciemu zákonu o ESM? Ak áno, tak potom, ak budete hlasovať proti zákonu, tak potom je vaša snaha o zodpovedné, efektívne, účelné a čo najmenej riskantné použite peňažných prostriedkov z eurovalu uveriteľnou snahou. Potom takejto snahe doslova a dopísmena uveria aj vaši voliči, aj všetci občania Slovenskej republiky. Ale ak dnes vaše pozmeňovacie návrhy prijaté nebudú, a to by som bol ochotný ísť aj do stávky, že nebudú prijaté -že, pán minister? - tak sa potom pýtam, nebudete mať naozaj problém s osobnou integritou, že teda nebude kompetencia z vlády Slovenskej republiky prenesená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Ak teda vaše obsahy, ktoré ste integrovali do spomínaných návrhov pozmeňovacích, sa nestanú realitou, budete mať napriek tomu vôľu podporiť tento vykonávací zákon?
Dovoľte mi uviesť posledný, najdôležitejší argument, prečo navrhujeme preniesť spomínané rozhodovacie procesy z vlády na parlament. Pretože na pozadí riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa salámovou metódou krôčik za krôčikom pripravuje nová architektúra politickej integrácie celej Európskej únie. Myslím, že naposledy sa v tomto duchu včera vyjadrila nemecká kancelárka Merkelová, keď povedala, že niet solidarity bez zodpovednosti. Inými slovami, ani Nemecko nebude už ochotné sa nečinne prizerať na obrovské finančné transfery z tých jadrových krajín eurozóny na tie periférne krajiny, problémové krajiny, bez toho, aby práve Spolková republika Nemecko nemala jasnú, priamočiaru, silnú kontrolu nad rozpočtami národných zvrchovaných členských krajín eurozóny. No a tomu sa hovorí už nielen fiškálna únia alebo fiškálna integrácia, ale aj politická. Tu už je len otázka, stojí tak, že ako bude spomínaná politická integrácia v praxi vyzerať? A verím tomu, že práve dnes a zajtra na summite sa odohrajú kľúčové politické rámcové dohody, pokiaľ ide o spomínanú architektúru nového európskeho supranacionálneho štátu. A viem, že v tejto téme už sa nedelia slovenskí politickí na proeurovalových a protieurovalových, ale aj v Národnej rade sa nachádza niekoľko stredopravých strán, ktoré s politickou integráciou, ktorá by mala vyústiť do harmonizácie daňových základov, harmonizácie daňových sadzieb, prípadného zavádzania nových európskych daní z pridanej hodnoty, spoločného ministerstva financií, spoločného ministra financií pre celú eurozónu až po spomínaný supranacionálny štát, viem, že s týmto majú obrovské problémy aj kolegovia v KDH, SDKÚ - DS a možno aj v ďalších stredopravých stranách. A preto som presvedčený o tom, že je potrebné mať tú pomyselnú nohu na brzde už teraz. A práve preto navrhujeme, aby sa národné rozhodovacie procesy posunuli z úrovne vlády Slovenskej republiky na úroveň pléna Národnej rady.
Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol v normatívnej podobe nasledovný pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona zákona o európskom mechanizme pre stabilitu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).
1. V čl. I v § 4 ods. 3 uvádzacia veta znie: "Minister financií hlasuje v Rade guvernérov mechanizmu na základe súhlasu vlády vydaného v súlade s predchádzajúcim stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky 3) o".
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
"3) Článok 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".
Ostatné poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
A teraz krátke odôvodnenie predloženého návrhu. V zmysle čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať okrem iného štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah práve do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky táto právomoc je zverená práve Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti, dokonca, ako som povedal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tie naše záväzky prekročia, a to ešte nehovorím o úrokoch, hovorím o nominálnej hodnote, ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak toto je podľa vládou navrhovaného zákona, ktorý prerokovávame v tomto bode v skrátenom legislatívnom konaní, ponechané vláde Slovenskej republiky. A dokonca rozhodovanie o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu je v súčasnom znení, tak ako je navrhované predkladateľom, teda ministerstvom financií, je ponechané na rozhodnutie samotného ministra financií.
Ja len podotýkam, že pôžička z eurovalu schválená pre Grécko v hodnote 109 mld. eur znamená podiel Slovenska 1 mld. 115 mil. eur. O takýchto a podobných a vyšších sumách v budúcnosti bude rozhodovať v Slovenskej republike jeden jediný, akokoľvek člen vlády, ale jeden jediný človek. Pýtam sa, chceme tak veľa od samovlády SMER-u, aby súhlasila s týmto pozmeňujúcim návrhom, aby boli spomínané národné rozhodovacie procesy nastavené tak, aby o miliardových sumách, nehovorím o celkových, ale iba o účasti Slovenska na spomínaných programoch pomoci pre konkrétnu krajinu v budúcnosti, aby o tom rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Žiadame tak veľa? Žiadame niečo čo je nevykonateľné? Ak teda som myslím, že dostatočne vysvetlil argument, že musíme konať častokrát rýchlo, lebo horia finančné trhy, rozhoduje sa v hodinách a v minútach. Veď od vášho konferenčného rozhovoru, pán podpredseda vlády, uplynuli dva týždne a dodnes oficiálne tá pomoc schválená nebola, nie? Keď sa nemýlim, ešte ani oficiálne nebola predložená žiadosť španielskej vlády. Bola v pondelok? Výborne, dnes je štvrtok. No takže osem alebo desať dní po vašom konferenčnom rozhovore bola len podaná žiadosť zo strany prijímateľa pomoci. Tak ja sa pýtam, prečo, na základe akých vecných argumentov chcete rozhodovať v radoch minút, hodín alebo dní? Čo tomu bráni?
Ja sa pýtam pána podpredsedu vlády, nie vás, pán Podmanický, takže, poprosím, keby ste nás nechali takto, viete, diskutovať spolu. On je, on je adresátom mojich otázok. Až budete vy minister financií, budem sa s úctou obracať na vás. No. Dám vám mikrofón, môžete to povedať všetkým? Práve mi pán kolega oznámil, že bude dobre na Slovensku, keď on bude ministrom financií.
Takže na základe toho sa teda navrhuje v § 4 v ods. 3 navrhovaného zákona zmena tak, aby rozhodnutia vlády, ako som spomínal, v súvislosti s plnením našich záväzkov v Európskom mechanizme pre stabilitu boli vydávané vždy len a len v súlade so stanoviskami Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, dámy a páni, nakoniec požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Prípadne v diskusii si rád vypočujem vecné argumenty zo strany pána ministra financií, prečo to nejde, ako musíme rýchlo byť v úlohe tých hasičov, ktorí hasia požiare na finančných trhoch. Ako hovorím, dva roky zachraňujeme eurozónu a vidíme, že nieže ju zachraňujeme v zmysle, že sa zatvárajú nožnice problémov, ale otvára sa vlastne tá množina ďalších a ďalších a nových a nových problémov.
A končím, odvolávajúc sa na jeden výrok, ktorý povedal pán podpredseda vlády v Slovenskom rozhlase v našej ostatnej diskusii v Sobotných dialógoch, keď povedal, že taká časovaná bomba tiká, ale nie pod týmto stolom, pán redaktor, sedeli sme spolu v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tiká pod eurozónou. Po druhé, ste povedali, to sú také voľné parafrázované citáty, povedali ste niečo o tom, že sa stane v eurozóne niečo veľké. Naprosto s vami súhlasím. Eurozóna a celá Európska únia už nebude nikdy takou, akou bola doposiaľ. Ja dokonca by som išiel ešte ďalej a povedal tézu, že hospodárske dejiny Slovenskej republiky, tie novodobé hospodárske dejiny, sa budú deliť na dejiny do 22. júna 2012, to bol piatok uplynulého týždňa, keď 118-mi hlasmi plénum Národnej rady schválilo ratifikáciu alebo pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodnej zmluve o zriadení EMS, a na dejiny po 22. júni. Toto bude naozaj výrazný, výrazný míľnik v novodobých hospodárskych dejinách Slovenskej republiky.
Takže ak všetci spoločne tušíme, že sa naozaj stane niečo veľké, že je to celé rútiace sa do priepasti a že v súčasnosti sú skoro nevyčísliteľné konzekvencie, čo všetko sa môže stať, ale na druhej strane všetci tvrdíme, všetci teda proeurovaloví politici, že nás zachráni len to, čomu vy hovoríte zatiaľ tak hmlisto, more Europa, viac Európy, zomknutejšia, tesnejšia spolupráca, poďme do toho. Naprosto by som to podpísal, ak by sa za tým neskrývala, ako som už hovoril, salámovou metódou pod rúškom riešenia dlhovej krízy v eurozóne postupujúca politická, podčiarkujem, federalizácia Európskej únie. Už to nie je o budovaní bankových únií, transferových únií, dlhových únií, fiškálnych únií, ale ideme naozaj do tunela, na konci ktorého stoja Spojené štáty európske.
A preto ešte raz apelujem na vedomie a svedomie všetkých dám a pánov v pléne Národnej rady, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. A úplne nakoniec uvediem, že, pán podpredseda vlády a minister financií, vám to bude vytvárať oveľa silnejší mandát, budete mať krytý chrbát mandátom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okamihu, keď budete v krátkej budúcnosti dvíhať v Rade guvernérov ruky tu a tam za pomoc Španielsku, Cypru, možno Taliansku. Budete dvíhať ruky za získanie bankovej licencie pre EMS, budete dvíhať ruky za odštartovanie nakupovania toxických talianskych, španielskych dlhopisov do smetného koša, do portfólia EMS. Pre vás to bude vytvárať istejšiu a stabilnejšiu pozíciu. Preto ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu. Skúsme sa odosobniť teraz od nejakého pravico-ľavicového videnia sveta, dajme na bok ideológie, poďme sa baviť o tom, aby Slovensko mohlo mať vždy práve tu v parlamente nohu na brzde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod uviedol jeden osobný pocit, ktorý by som nazval dvomi slovami, odvaha zlacnela. Teraz ste boli pred chvíľočkou svedkami toho, že sa tu roztrhlo vrece, doslova, dopísmena, s pozmeňujúcimi návrhmi. Počuli sme pred chvíľočkou plamenné vystúpenie kolegu poslanca Kaníka, ako mu záleží na tom, aby sa účelne, efektívne a podľa možnosti, s čo najnižším rizikom používali finančné prostriedky z eurovalu.
Keď si spomínate, uplynulý týždeň, keď sme schvaľovali v piatok 22. júna, keď sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k zmluve o ESM, tak odznel tu takisto návrh z dielne SDKÚ - DS, opäť poslanca Kaníka, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada môže požiadať vládu, aby vláda predtým než rozhodne o použití prostriedky a dá, udelí mandát nášmu zástupcovi v Rade guvernérov, čiže ministrovi financií, že Národná rada môže požiadať vládu, aby to prišla odkomunikovať do pléna Národnej rady. Rovnako sme ten istý piatok uplynulého týždňa, ak si spomínate, väčšinovým hlasovaním odmietli ďalšie dva návrhy na uznesenie Národnej rady, jeden z dielne KDH, ktorý predkladal predseda strany Ján Figeľ, a druhý, keď si spomínate, predkladal Daniel Lipšic. Ten návrh Daniela Lipšica bol nevykonateľný, on má síce svoje ratio, svoje opodstatnenie, aby poskytnutie konkrétneho programu finančnej pomoci konkrétnej krajine bolo viazané zárukami, aby boli poskytnuté nejaké zábezpeky, garancie, ale jednoducho takýto návrh už teraz v tomto okamihu nie je na úrovni bruselských štruktúr vyrokovateľný, a preto hovorím, že nie je feasibilný, proste nie je reálny. Akokoľvek obsahovo má svoje ratio, ale nedá sa vykonať v súčasnom štádiu.
No a dnes sme boli svedkami opäť, to roztrhnuté vrece pokračovalo ďalej. Ako som povedal, plamenné reči kolegu Kaníka o tom, ako mu na srdci leží efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie peňazí z Európskeho stabilizačného mechanizmu. To je naozaj dojímavé takto sledovať starostlivosť niektorých poslancov o verejné zdroje Slovenskej republiky. No ale naozaj vrátim sa k tomu, čo hovoril pred chvíľočkou vo faktickej poznámke Richard Sulík. Čo urobíte, páni z KDH, z SDKÚ - DS, čo urobíte v prípade, že ani jeden z vašich pozmeňujúcich návrhov neprejde? A to, že neprejdú, je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Čo urobíte potom? Dvihnete ruky za tento zákon, domáci vykonávací zákon, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu stabilizačnému mechanizmu? Ja som naozaj zvedavý, keď dnes v popoludňajších hodinách dôjde k hlasovaniu, či uvedené poslanecké kluby, predovšetkým v tomto prípade KDH a SDKÚ, zahlasujú za tento zákon. Pretože logika je neúprosná, vaše pozmeňujúce návrhy neprejdú, takisto ako neprejde ten, ktorý o chvíľočku prednesiem ja v mene poslancov SaS, ale aj niektorých poslancov klubu Obyčajných ľudí - nezávislých osobností. No len my máme integritu našej osobnosti poistenú tým, že my budeme hlasovať proti zákonu, ktorý práve prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade, ako som už hovoril, SDKÚ - DS a KDH s vysokou pravdepodobnosťou budú hlasovať za, napriek tomu, že ich pozmeňováky neprejdú. Tak sa teda pýtam, hráme sa tu na nejaký marketing alebo nám naozaj leží na srdci efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie finančných prostriedkov verejných zdrojov Slovenskej republiky?
No a teraz mi dovoľte ešte uviesť niekoľko, niekoľko poznámok. Na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, ktoré bolo dnes ráno, v spoločnej správe, ak sa mýlim, tak ma opravte, pán predseda výboru, prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý, ako som hovoril, v spoločnej správe a ten je viac-menej, myslím, že z dielne ministerstva financií. A ten hovorí práve o tom, že je na určitý kompromis pripravená aj vláda Slovenskej republiky. Ten kompromis má pozostávať v tom, že na rozhodnutí vlády by sa ponechalo odsúhlasenie výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie. To znamená, z tých 5,1 mld. eur, čo je ten Call Capital alebo Capital Diamond, kapitál na zavolanie. Takže ak dôjde k takémuto rozhodnutiu na úrovni eurovalu, takže o tomto bude u nás v národných schvaľovacích procedúrach rozhodovať vláda.
Kompromis spočíva v tom, ktorý ponúka ministerstvo financií, že na Národnú radu Slovenskej republiky, teda na rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sa de facto preniesli dve kompetencie. Tá prvá je, ak by došlo k zmene základného imania Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a tá druhá je, pokiaľ ide o aktualizáciu distribučného kľúča, to znamená, ktorá krajina, akým podielom vstupuje do tohto mechanizmu.
No tu chcem ale uviesť jednu poznámku veľmi dôležitú, kľúčovú. Základné imanie eurovalu je dnes, toho trvalého eurovalu, 700 mld. eur. Veď ak v budúcnosti dôjde k navýšeniu tohto základného imania, tak či tak, akákoľvek vláda bude pri moci bude musieť prísť do Národnej rady Slovenskej republiky a vypýtať si k tomuto súhlas. Vy si viete predstaviť, že to základné imanie by sa navyšovalo na 1400 mld. eur, čiže na dvojnásobok zo 700 na 1400 a niekto by to len tak odsúhlasil na zasadnutí vlády? No určite nie. Čiže tak či tak by si tá vláda prišla podiel Slovenskej republiky na takomto navýšenom základnom imaní vypýtať súhlas do pléna Národnej rady.
A pokiaľ ide o aktualizáciu distribučných kľúčov, tá prichádza do úvahy, táto aktualizácia, len v prípade, že do Európskeho stabilizačného mechanizmu pristúpi nejaká nová krajina. Pripusťme, a to naozaj s veľkou mierou rezervovanosti teraz hovorím, že jedného dňa sa rozhodne Česká republika prijať euro, alebo že do toho mechanizmu by jedného dňa v budúcnosti, v roku 2040 vstupovalo Chorvátsko, no tak sa budú meniť podiely jednotlivých krajín, bude sa meniť distribučný kľúč. A toto navrhuje ministerstvo financií ako kompromisné riešenie, ako kvázi nejaký ústupok, nazvime to, že s takouto zmenou distribučného kľúča by boli ochotní prísť vypýtať si, jednoducho povedané, súhlas do pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Opakujem ešte raz, vítam na jednej strane aj takýto milimetrový posun, alebo takúto, takýto skôr signálny efekt, že predsa chceme len nejaké kompetencie z vlády preniesť na rozhodovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ale opakujem, v praxi je to viac-menej beh na dlhé trate niekedy v roku 2030 - 40. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je 12.03 h. Môžem vás požiadať, aby sme prerušili na obedňajšiu prestávku rokovanie a pokračovali by ste až po hodine otázok a po interpeláciách a pokračovali by sme v rokovaní o tomto bode?

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Dobre.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka veľmi vážim. Poznáme sa možno pätnásť rokov, spolu ešte z čias, keď nám deti chodili spolu na strednú školu, jednu z prvých súkromných v Bratislave. Takže celkom ale teraz úprimne, pán minister, to nemyslite vážne, že ak sa desať ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie stretne a rokuje, vy ste nám v tej podanej informácii povedali, že nemali mandát od Európskej komisie? A vás to vôbec nezaujíma, či sa vôbec stretli o čom rokovali, čo bol obsah toho rokovania. Myslím, že tam smerovala aj otázka kolegu poslanca Rada Procházku. Je to veľmi nepekné a neľudské a nedôstojné to odbiť jednou poznámkou, že nemali mandát od Európskej komisie.
A ta druhá informácia, ktorú ste uviedli, že to, o čom ideme teraz hlasovať, nemá žiaden, ale absolútne žiaden súvis so vznikom nejakého supraštátu, so vznikom Spojených štátov európskych, o čom práve spomínaných desať ministrov zahraničných vecí rokovalo, no tak to naozaj nemôžete myslieť ani ako dobrý vtip na piatok. Veď to je predsa taký úzky súvis, ktorý nemôže nevidieť len slepý a nemôže nepočuť len hluchý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Mičovský, celkom úprimne, v prvej polovici vášho vystúpenia som nadobudol presvedčenie, že zajtra budete hlasovať proti eurovalu. V druhej polovici svojho vystúpenia som pochopil, že budete hlasovať za euroval. Pochopil som to správne? Možno je tu, že človečensky tomu celkom rozumiem, že vo vašom vnútri sa nejakým spôsobom bije, a vy ste to sám povedali vo svojom vystúpení, vaše vedomie a svedomie. To jedno vám káže hlasovať proti, ale to druhé vám káže hlasovať za. Ak budete do rána ešte celkom vážne premýšľať nad tým, aké tlačítko zajtra o 11.00 hodine stlačíte, tak by som vás chcel poprosiť ešte zvážiť jeden argument. Ale ja si celkom úprimne cením a vážim aj vaše konštatovania na adresu vystúpenia Richarda Sulíka, ale aj na adresu môjho vystúpenia, že tam zazneli tvrdé nespochybniteľné fakta, ktoré sú tou polovicou vášho ja. Tou polovicou, ktorá by bola pripravená zajtra zahlasovať proti eurovalu. Preto chcem povedať, ak budete do rána nad tým všetkým rozmýšľať, keďže na mňa ste urobili dojem, že bojujete sám vo svojom vnútri, ako sa zajtra zachovať, zvážiť ešte jednu vec. Keď to lietadlo v tej džungli padlo, ste povedali veľmi správne, že ten Janko Slovák by mal držať v tej neznámej džungli spolu s ostatnými, no len na to, aby Európa držala pokope a čelila výzvam Spojeným štátom amerických, Japonska, Číny, Brazílie, Ruska, na to nie je potrebné ísť touto cestou do džungle. Na to úplne stačí, ako som hovoril vo svojom vystúpení, slobodný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl, na to nám to úplne postačuje. Čiže skúste ešte zvážiť a ak sa rozhodnete hlasovať proti eurovalu, budem si to vážne navždy ceniť.

Tak vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vidíte, aký rozruch spôsobila moja poznámka, že sa bude rokovať po 19.00 hodine dnes večer. To je tá diskusia, ktorá sa odohráva tam za mojím chrbtom.
Dobre. Chcem povedať, že ma dnes ráno skutočne zamrazilo, keď som videl, ako na ploche siedmich minút, ráno o 9.00 hodine v tejto snemovni minister financií Peter Kažimír dokázal v siedmich minútach odôvodniť za predkladateľa túto závažnú vec. A myslím, že aj tí poslanci, ktorí sa chystajú podporiť euroval, budú súhlasiť s tým, že to je naozaj robustná záležitosť, ktorá s výraznou mierou predurčí, podmieni, bude limitovať kvalitu života generácií, ktorí prídu po nás.
Bol som naozaj šokovaný z toho, ako minister Kažimír dokázal na ploche siedmich minút odôvodniť dokument, ratifikáciu, o ktorého sa Slovenská republika zaviaže k záväzkom, ktoré sú neodvolateľné, bezpodmienečné, čo je najvyššia forma, aká existuje na finančných trhoch, k takejto sume v hodnote 5,7 mld. eur sa zaviaže ratifikáciou tohto dokumentu Slovenská republika. S akou ľahkosťou bytia počas siedmich minút minister financií Kažimír toto dokázal ctenej snemovni odôvodniť. To už hovorí samo osebe. A to bola vlastne dokumentácia servilnosti vlády Roberta Fica v praxi.
Dovoľte mi na úvod povedať pár všeobecných poznámok. Nepôjdem ani do grafov, ani vás zaťažovať nejakým množstvom čísel, ale pár na úvod politických poznámok.
Po prvé, chcem povedať, že euro bolo od svojho začiatku čiste politickým projektom a takýmto projektom je dodnes. Čo treba ale súčasne dodať, bol to projekt predčasný. Bol to projekt veľmi predčasný, ktorým sa snažili európski lídri urýchliť integráciu Európy.
Keď hovorím o tom, že to bol projekt politický, chcel by som to dokumentovať na výroku Zdeňka Tůmu, ktorý bol kedysi guvernérom Českej národnej banky, a on odpovedal na otázku novinárov, kedy by v Českej republike mala byť zavedená mena euro, a Zdeněk Tůma povedal: "V roku 2018." Zdesení novinári sa ho pýtali, ako došiel k takémuto letopočtu, a on odpovedal: "No, jednoducho preto, lebo napríklad v roku 2018 bude Česká republika sláviť sté výročie vzniku svojej českej koruny." Tým dal úplne jasný signál, že rozhodnutie o tom, kedy má krajina vstúpiť do eurozóny a či vôbec, je rozhodnutím čiste politickým, nie ekonomickým.
Táto istá poznámka platí, aj pokiaľ ide o konverzný kurz. Vy si dobre pamätáte, že pred vstupom Slovenskej republiky do eurozóny boli siahodlhé diskusie o tom, na akej úrovni sa má zafixovať konverzný kurz slovenskej koruny k novej mene, k euru. A mali sme tu spústu argumentov pre a proti, či to má byť práve 30,126 alebo menej, alebo viac. Rovnako čiste politické, podčiarkujem, nie ekonomické rozhodnutie, pretože ono tie finančné trhy si jedného dňa tú rovnováhu nájdu. A nájdu si rovnako tie finančné trhy aj rovnovážny konverzný kurz.
Ono sa to vráti potom cez flexibilitu a prispôsobovanie, pružnosť cenových hladín, miezd a tak ďalej, dôchodkov a všetkého, čo s tým súvisí. Takže ten svet trhovej ekonomiky by si jedného dňa ten rovnovážny kurz našiel. Tým chcem povedať na úvod, že všetko, čo súvisí s eurozónou a s eurom, je čiste politickým a navyše, zopakujem to, predčasným projektom.
Dnes má Slovenská republika, áno, ako hovoria naši politici na Slovensku, tí mainstreamoví, hlavnoprúdoví politici, brusel-friendly politici hovoria, veď ideme chrániť euro. Euro je aj našou menou, ideme chrániť úspory našich ľudí v bankách. Ja chcem podotknúť, že dnes euro ako, ako mena je ničím nekrytým papierom.
Tu by som iste veľmi rýchlo dostal kritiku na moju adresu, veď ani americký dolár nie je krytý po zrušení zlatého štandardu. Ani meny iných veľmocí svetových nie sú kryté. To je pravda, ale čo je špecifikum práve eurozóny, tento nekrytý papier, ktorý sa volá euro, má ešte jednu obrovskú nevýhodu alebo nešťastie, že monopol na tlač týchto papierov majú v rukách politici. Prosím vás, už ani nie Európska centrálna banka, ale, podčiarkujem, politici. A toto je skutočne veľmi nebezpečný trend. Prečo je tomu tak, budem hovoriť o chvíľu.
Dovoľte mi, teda skonštatovať, že, áno, dlhová kríza v Európe sa nevzťahuje len na Grécko. Počuli sme tu dneska množstvo poznámok v diskusii, že dlhová kríza v Európe ani euroval nie je o Grécku. Naprosto súhlasím. Grécko a Španielsko sú len akýmsi pomyselným vrcholom toho ľadovca, ale pod hladinou sa nachádza práve základná masa príčin systémového kolapsu celej eurozóny.
Preto sme hovorili pred niekoľkými dňami, že ani výsledok parlamentných volieb v Grécku netreba démonizovať, netreba ho ani preceňovať, pretože v konečnom dôsledku všetky relevantné politické strany v Grécku jasne povedali, že majú záujem otvoriť Memorandum o porozumení, a teda renegociovať podmienky finančnej pomoci.
Dovoľte mi povedať poznámku č. 2 z toho súdka alebo z množiny politických poznámok. Tvrdím a zastávam názor, že trhová integrácia si vôbec, ale vôbec nevyžaduje politickú integráciu. Som toho názoru, že integrácia Európy sa mala zastaviť niekde v okamihu, keď sme dosiahli voľný pohyb pracovných síl, keď sme dosiahli voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu, ale aj Schengen, osobné slobody, niekde tam, a bezpečnosť ľudí, tam sa niekde mala zastaviť integrácia Európy. Takže by bolo úplne jasné všetkým tým, ktorí sa snažia onálepkovať Slobodu a Solidaritu tu a tam nálepkou fašisti, LePenovci, Haiderovci, Praví Fíni a neviemčo všetko možné. Chcem ubezpečiť, že strana Sloboda a Solidarita vždy bola, je a bude za ekonomickú integráciu v Európskej únii. Ale jedným dychom musím dodať, že táto integrácia má byť v rovine ekonomickej, nie politickej, podčiarkujem, a ekonomická integrácia si vôbec nevyžaduje nevyhnutne integráciu politickú. Mala sa zastaviť pri tých okamihoch, o ktorých som hovoril pred chvíľou.
Bohužiaľ, poznámka č. 3, dnešná mapa Európy, dnešná Európa, dnešná politika, ktorej sme svedkami dennodenne v Európe, je o naprostej absencii akýchkoľvek princípov. Je o absencii morálky, je o absencii a ignorovaní základných ekonomických zákonov. Ak chcete dôkaz, tak stačí jeden jediný. Už samotné zrušenie no-bailout klauzuly z Lisabonskej zmluvy, kedy sme vygumovali z Lisabonskej zmluvy článok o tom, že žiadna krajina nenesie, nenesie žiadne záväzky za dlhy inej členskej krajiny. Táto klauzula jednoducho bola z Lisabonskej zmluvy odstránená. Preto hovorím o absencii princípov, preto hovorím o dlhodobom ignorovaní základných ekonomických zákonov.
Ale súčasná Európa je zároveň o absencii demokracie. Je niekoľko málo odvážnych politikov v Európe, ktorí to nazvali deficitom demokracie. Prečo hovoríme o deficite demokracie. No, hovoríme o tom práve preto, že o mnohých kľúčových veciach sa rozhoduje už ani nie v Európskom parlamente, už ani nie na pôde Európskej komisie, už ani nie na samitoch hláv štátov členských krajín, ale rozhoduje sa v tandemoch. Kedysi to bol ten spomínaný tandem Merkozy, teda nemecká kancelárka Merkelová a bývalý francúzsky prezident Sarkozy. Teraz sa ten tandem z päťdesiatich percent obmenil, máme tu nového prezidenta, pána Hollandea, a dokonca som zachytil informáciu o tom, že zajtra namiesto tandemu sa prvýkrát v novodobej histórii eurozóny stretne quatro. To quatro bude zložené z nemeckej kancelárky Merkelovej, z francúzskeho prezidenta Hollandea a budú doplnení o premiéra Španielska Rajoya a premiéra Talianska Montiho. Takže od zajtra sa nám rozširuje dvojička na štvoričku. Ja sa pýtam, ešte stále necítime ten deficit demokracie? Že o kľúčových veciach v Európskej únii a v eurozóne budú vždy rozhodovať tu a tam dvaja, tu a tam traja, najnovšie štyria čelní predstavitelia, akokoľvek, a to beriem, kľúčových ekonomík eurozóny.
Nie je náhodou, že Európsky parlament má jednu zvláštnu charakteristiku. Je to jediný parlament sveta, ktorý nemá zákonodarnú iniciatívu. Iste dobre viete, že väčšinu smerníc Európskej únie tvorí a schvaľuje Európska komisia, dohodnú si spoločný postup na spomínaných samitoch hláv štátov, ale Európsky parlament nemá kľúčovú zákonodarnú iniciatívu. Absolútna svetová rarita.
A keď som hovoril o tom, že tie spomínané smernice sa tvoria na úrovni spravidla Európskej komisie, treba povedať, že komisári a členovia tejto, nazvime európskej vlády, nie sú nikým volení. Opäť deficit demokracie.
Rovnako súčasná Európa, bohužiaľ, je aj o mimoparlamentných zónach. Veď nie náhodou, a iste to potvrdí aj pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, pán Lajčák, že samotná európska fiškálna zmluva, ten takzvaný Fiscal Compact nevzniká na pôde primárneho európskeho práva.
Vieme veľmi dobre, že európski politici majú dosť pragmatických dôvodov k tomu, aby ju postavili na úroveň medzištátnej dohody, len, preboha, nie na báze primárneho európskeho práva, lebo by to opäť spôsobilo hlavybôľ, ako to dopadne v jednotlivých parlamentoch členských krajín. A aby sme nemuseli vôbec to primárne európske právo nikdy meniť.
Štvrtá poznámka, eurozóna sa už dostala do takej situácie, a verte, že to nás neteší, ani mojich kolegov v Slobode a Solidarite, kedy ten, kto je v kóme, tomu začína byť lepšie, ako tomu, kto mu poskytuje umelé dýchanie.
Ja sa teda pýtam, kto zachráni posledného v poradí, ktorým s vysokou mierou pravdepodobnosti bude Nemecko? Ako iste veľmi dobre viete, alebo minimálne tá časť z vás, ktorá zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme čítala a čítala túto zmluvu s porozumením, lebo nie vždy stačí len prečítať, niekedy treba aj komplikovanému textu porozumieť, a hlavne súvislostiam medzi jednotlivými článkami tejto zmluvy, tak iste veľmi dobre viete, že existuje tam ustanovenie o takzvanom odstupujúcom ručiteľovi alebo takzvaný step-out clause.
Táto klauzula znamená, že akonáhle raz členská krajina eurozóny sa stane prijímajúcou krajinou, ktorá príjme finančnú pomoc, už sa nebude podieľať zárukami na finančnej pomoci iných krajín v budúcnosti. Čiže logicky vám z toho vyjde domino efekt, že tých krajín, ktorým bude finančná pomoc poskytnutá, počet takýchto krajín bude narastať, a počet takých krajín, ktoré budú finančnú pomoc poskytovať alebo za ňu ručiť, takýto počet krajín bude klesať. A preto vzniká celkom legitímna otázka, o chvíľočku to dokážem na číslach a faktoch, kto pomôže poslednému v poradí, ktorým bude Nemecko.
A zastavme sa teraz ešte na minútu u samotného Nemecka. Ako iste všetci dobre viete, verejný, hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko je dnes na úrovni približne 75 percent. Ale nie Richard Sulík, nie Jozef Kollár, ani iní poslanci z SaS tvrdia, že toto číslo nevystihuje skutočnosť. A teraz dobre počúvajte, bol to guvernér Bundesbanky, teda centrálnej menovej autority Spolkovej republiky Nemecko, Max Weber, ktorý povedal: "Hrubý verejný dlh Nemecka nie je 75 percent, ako sa deklaruje, ale je 200 percent výkonu nemeckej ekonomiky.
A chcem podotknúť, že guvernér Bundesbanky nie je politik, je človek, ktorý rozumie ekonomike, ktorý rozumie ekonómii, dúfam, že všetci v miestnosti chápu rozdiel medzi ekonomikou a ekonómiou, a tento pán s obrovskými skúsenosťami povedal, že ak sa do hrubého verejného dlhu Nemecka započítajú všetky Nemeckom vystavené neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za dlhy iných krajín, ak raz dôjde aj k naplneniu takýchto záruk, v tom okamihu hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko bude 200 percent výkonu ekonomiky. Preto je úplne namieste a je úplne legitímnou otázka, kto pomôže poslednému v poradí. Aby som to trošku odľahčil, ľudovo sa tomu hovorí, kto posledný zhasne svetlo.
To je možno trošku aj odpoveď na niektorých mojich kolegov z SDKÚ - DS, predovšetkým bývalého predsedu, pána Mikuláša Dzurindu, ktorý tak vehementne vždy opakuje argumenty o tom, že musíme byť v tom lepšom klube, ak raz bude Európa rozdelená na dvojrýchlostnú zónu, eurozónu, tak musíme byť v tom lepšom, v tom rýchlejšom klube s tou tvrdšou menou, či už to bude Guldenmark, ako viete, ktorý sa chystá, alebo sú také úvahy, že by mohli zaviesť medzi sebou ekonomiky Holandska, Nemecka, možno Fínska, možno Rakúska. Takže opatrne aj s tou príslušnosťou k tomu lepšiemu klubu, lebo, opakujem, domino efekt je nezastaviteľný.
Dovoľte mi uviesť v piatej poznámke tri dôvody, prečo niektorí politici podporujú trvalý euroval. Po prvé, môže to byť neznalosť problematiky. Ja som náchylný veriť tomu, že ani mnohí poslanci tejto snemovne nie vždy presne vedia, čo idú schvaľovať. A to myslím celkom úprimne, bez toho, aby som sa chcel dotknúť osobne niektorých ľudí v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím to celkom úprimne práve kvôli tomu, že jeden z poslancov sa fokusuje, zapodieva sa zdravotníctvom, iný sociálnymi vecami, niekto iný bezpečnosťou vnútornou, zahraničnou, niekto agrosektorom. To myslím fakt objektívne a úprimne, nie každý môže vidieť do tejto problematiky detailne.
A chcem podotknúť ešte navyše, že nemusí to byť len prípad slovenského parlamentu. Myslím si, že je to situácia veľmi obdobná aj v ostatných parlamentoch členských krajín eurozóny. Ja som na jednom stretnutí s novinármi navrhol, aby slovenskí novinári sa pokúsili urobiť takzvaný vedomostný test. To znamená, hneď potom, ako Národná rada Slovenskej republiky schváli pristúpenie Slovenska k eurovalu, tu vo vestibule, na chodbách, položili zopár úplne jednoduchých, elementárnych, vedomostných otázok, ktoré by otestovali všetkých tých z vás, ktorí budete tlačiť tlačítko za euroval, či naozaj viete, za čo ste hlasovali.
Teraz opäť na odľahčenie uvediem jednu krátku spomienku z čias, keď som nebol v politike. Jedna pani poslankyňa bola dotazovaná na chodbách parlamentu, koľko členských krajín má Európska únia. Po hlbokom zamyslení sa odpovedala: "Päťdesiatsedem". Aby podobne to nedopadlo aj s touto zmluvou.
A už dnes aj sála naša je takmer vyprázdnená, ale vidím na balkóne celé množstvo, verím, úprimne sa zaujímajúcich novinárov o túto problematiku. Skúste, dámy a páni na balkóne, žurnalisti píšuci o ekonomike, urobiť takýto vedomostný test. Budeme možno prekvapení, aký to bude, aká to bude reality šou. Takže prvý dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, je neznalosť, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin, ale je to holý fakt.
Dovoľte mi uviesť druhý dôvod, a ten nazývam servilita, servilnosť. Ja som bol naozaj zhrozený, keď som uplynulý víkend počúval dialógy slovenského rozhlasu, pána Dobšinského, ktorých sa zúčastnil mladý poslanec strany SMER - sociálna demokracia, pán Blaha, veľmi ma inšpirovali dva jeho výroky.
Po prvé, pána Blaha v spomínanom vystúpení v slovenskom rozhlase objavil nový politický druh. Ten nový politický druh nazval racionálny európsky politik. Neviem presne, akú definíciu má pán Blaha tohto nového politického druhu, tak ako v biológii objavujeme nové a nové druhy a niektoré nám zase, bohužiaľ, hynú, a máme na scéne racionálneho európskeho politika.
Ale tá druhá myšlienka mladého marxistu, pána Blahu, ma prekvapila už úplne tak, že bol som na pomedzí sĺz a smiechu, keď povedal, dobre počúvajte: "Na svete bude vtedy dobre, ak opäť politici získajú nadvládu nad trhmi." Vás nemrazí z takejto vety? Ak politici získajú, to znamená, ten racionálny európsky politik získa nadvládu nad trhmi. Toto sú presne tie veci, o ktorých som pred chvíľočkou hovoril, že je tu absolútna ignorancia základných ekonomických pravidiel.
A vy môžte ľubovoľný politický projekt nastaviť ako rýdzo politický a ignorovať ekonomické pravidlá, ale nie dlhodobo. Akonáhle to ktokoľvek v minulosti robil dlhodobo, vždy dopadol zle. Jeden jediný príklad z minulosti, Zväz sovietskych socialistických republík. Tiež to bol čiste politický projekt a vieme, ako tento sociálny, brutálny experiment dopadol. Pošliapavaním osobných slobôd ľudí, vlastných občanov počínajúc a končiac fiaskom a prehrou, historickou prehrou práve s trhovými ekonomikami sveta. Takže buďme veľmi opatrní s politickými projektami, ktoré dlhodobo ignorujú základné ekonomické pravidlá.
No a máme tu nakoniec tretí dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, a ten sa nazýva, hľadám teraz vhodné slová, aby som nebol príliš vulgárny, neschopnosťou vystúpiť zo stáda. Skutočne, ten valec zašiel tak ďaleko, že mám vážne obavy, že už nebude celkom možná cesta späť.
Ale máme tu ešte jednu celkom zaujímavú, na občerstvenie, skúsenosť z ostatných dní, kedy premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico povedal, že Slovenská republika sa okamžite pridá ku krajinám, ktoré budú požadovať vystúpenie Grécka z eurozóny, akonáhle sa zistí, že Grécko nedodržiava podmienky poskytnutej finančnej pomoci.
No, nedá mi opýtať sa premiéra Roberta Fica, kde bol doteraz, veď Grécko nikdy neplnilo podmienky Memoranda o porozumení. A tu chcem možno trošku aj rozseknúť tu diskusiu o tom, či Gréci už urobili dostatočné množstvo dostatočne účinných krokov na svoju vlastnú záchranu alebo nie. Chcem povedať jednu veľmi dôležitú poznámku, je úplne jedno, aké množstvo akých krokov urobili Gréci, pokiaľ ide o austerity program, o program šetrenia v okruhu verejných financií, ale čo Gréci nedokážu nikdy urobiť, dokedy budú v eurozóne, vrátiť sa na vyššie úrovne konkurencieschopnosti vlastnej ekonomiky.
To znamená, že, áno, v oblasti výdavkov urobili nejaký progres, ale existuje predsa správa trojky, Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktorá vypracovala štúdiu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu. A tam sa jasne konštatuje, že Grécko ešte aj v roku 2020 bude mať hrubý verejný dlh na úrovni stodvadsiatich percent HDP.
Môžte si povedať fajn, veď dnes to je cez stopäťdesiatštyri alebo koľko percent, ale nezabudnime na jednu veľmi dôležitú podmienku alebo predpoklad, keď bude mať Grécko v roku 2020 hrubý verejný dlh 120 percent, nevyhnutnou podmienkou k dosiahnutiu tohto cieľa je každoročný rast gréckej ekonomiky na úrovni takmer troch percent HDP.
Je niekto v tejto sále, ktorý verí, že sa tento predpoklad niekedy naplní, že grécka ekonomika, nie o tridsať rokov, o päťdesiat rokov, teraz v roku 2013, '14, '15 bude schopná rásť tempom tri percentá HDP ročne? Takže toto je odpoveď aj na diskusiu, ktorú tu pred chvíľočkou viedol Igor Matovič o tom, že Gréci urobili dostatok úsporných opatrení. A opakujem, toto nie je až tak najrelevantnejšie konštatovanie, či urobili alebo nie. A či tie opatrenia sú, alebo nie sú účinné. Podstatné je, že ekonomika musí vedieť z hrubého dlhu aj vyrásť. Pokiaľ nebude dosahovať ekonomický rast, tak z hrubého dlhu nikdy nevyrastie. A úsporné opatrenia, naopak, v jednej brutálnej špirále dovedú Grécko ešte do horšej situácie.
Chcem veriť tomu, že katastrofické scenáre a dôsledky týchto scenárov, a teraz nehovorím o tom, že čo by sa stalo, ak bude odmietnutý trvalý euroval, ale hovorím o takých scenároch, ak Grécko jednoducho z tej eurozóny bude musieť odísť, a mnohí analytici tomu dávajú dokonca mieru pravdepodobnosti tri ku jednej, že sa tak stane do konca tohto kalendárneho roka, tak dôsledky týchto scenárov si určite uvedomuje aj Robert Fico aj Peter Kažimír. A mám taký pocit, že o podobných scenároch, potvrdí to tentokrát pán minister hospodárstva, rokovala, myslím v piatok, aj ten nový útvar, čo ste vytvorili, Rada solidarity a rozvoja.
No, pýtam sa teda, na jednej strane páni, ktorí sú vo vláde, si uvedomujú, čo všetko sa môže udiať v eurozóne, a na strane druhej si idú naozaj nohy dolámať, len aby schválili trvalý euroval.
Dovoľte mi ešte povedať pár poznámok, nie vždy sa to spomína v tej hlavnoprúdovej, už ani odbornej tlači a literatúre. Chcem povedať, že v súčasnosti je európsky bankový sektor na tom výrazne, výrazne horšie ako bankový sektor v Spojených štátoch európskych, pardon, v Spojených štátoch amerických, ospravedlňujem sa. Preto hovorím o Spojených štátoch európskych, lebo toto je téma, ako pán poslanec Bublavý sa smeje, toto je presne téma ostatných dní, k nej sa dostanem za chvíľočku.
Chcem upozorniť na to, že pomer dlhu voči kapitálu v celom bankovom systéme Spojených štátov amerických je 13:1. To znamená, že americké komerčné banky majú na jeden americký dolár kapitálu 13 amerických dolárov, záväzkov, ktoré niekomu, peniaze, ktoré niekomu dlhujú. Pamätajme si to číslo, 13:1.
Viete, aký je tento istý ukazovateľ v európskom bankovom systéme? Dvadsaťšesť ku jednej. Aby sme si trošku vedeli predstaviť, čo to znamená, znamená to toľko, že ak by trhová hodnota aktív bankového sektora v Európe klesla čo i len o 4 percentuálne body, tak sa dostaneme na úroveň 30:1, a to je presne tá hodnota, pri ktorej skolaboval Lehman Brothers. To je presne táto hodnota. Uvedomujete si, aká je silná tá tikajúca bomba, pred ktorou stojí alebo ktorú má v chrbte bankový sektor v Európe? Nehrajme sa na to, že to je, že to sú nejaké 4 nepodstatné, nevýznamné, nesystémové, súkromné španielske banky.
Viete o tom, že vláda Spolkovej republiky Nemecko chystá na rekapitalizáciu vlastných komerčných bánk sumu 150 mld. eur? Keďže vie, že budú poslední v poradí, ktorí budú hasiť to spomínané svetlo, tak si tie peniaze pripravujú len a len vo vlastnej réžii. Stopäťdesiat miliárd eur. My sme tu celí zdesení z toho, že do Španielska má ísť, na záchranu španielskych súkromných bánk 100 mld. eur. Prosím vás, jedenapolkrát väčšia suma sa chystá na doplnenie kapitálu bánk v Spolkovej republike Nemecko.
A ešte jeden údaj, ak dovolíte, uvediem, možno vám ušetrím stratu času pri náročnom štúdiu takejto literatúry. Celkové aktíva bánk, to znamená súčet aktívnej strany bilancií komerčných bánk voči hrubému domácemu produktu v Spojených štátoch amerických je takmer 300 percent, čiže suma aktív komerčných bánk je trikrát vyššia, ako je hrubý domáci produkt Spojených štátov amerických. Ospravedlňujem sa, hovorím údaje o Európskej únii. Trikrát, v Spojených štátoch je to 0,8. Opäť vidíte, že tak ako pri spomínanom pomere dlhu ku kapitálu, aj v tomto ukazovateli objemu aktív voči HDP je na tom Európa trikrát horšie ako Spojené štáty americké. Nemáte stále strach, dámy a páni, z budúcnosti európskeho bankového sektora?
A nakoniec, posledné číslo, lebo som na úvod sľúbil, že nebudem vás unúvať množstvom čísel, ale toto je veľmi dôležité číslo. Celkové aktíva bánk, tentokrát nie k hrubému domácemu produktu, ale k bilančnej sume centrálnej banky, pretože tá potrebuje mať to, o čom hovoril Ľudovít Kaník, tú palebnú silu. A tú palebnú silu nepotrebuje euroval, tú potrebuje centrálna banka, pretože veľmi dobre viete, že až keď vstúpila na trhy Európska centrálna banka, až vtedy sa začali finančné trhy upokojovať. Toto je hráč, ktorému doposiaľ finančné trhy veria. Uvidíme dokedy.
Tak teda celkové aktíva bánk voči bilančnej sume centrálnej banky sú v Spojených štátoch amerických 428 percent. Čiže ľudovo povedané, v zrozumiteľnej reči, aktíva bánk v Spojených štátoch amerických sú približne štyrikrát vyššie, ako je bilančná suma amerického federálneho rezervného systému. V prípade Európy je ten istý údaj 1210 percent. Opäť, zrozumiteľne povedané, dvanásťkrát sú vyššie aktíva komerčných bánk v Európe, ako je bilančná kniha Európskej centrálnej banky.
Ak som pred chvíľočkou hovoril o tom, že ECB-čke ešte finančné trhy donedávna verili a veria, že to je tá inštitúcia, ktorá, keď vstúpi na trh, dokáže trhy ukľudniť, pýtam sa, dokedy táto dôvera bude skúšaná a dokedy táto dôvera vydrží?
Takže to boli tri kľúčové údaje, pokiaľ chce niekto porovnávať zdravie a potenciálne riziká v bankových sektoroch v Európe a v Spojených štátoch amerických.
Mnohokrát sme boli kritizovaní zato, že SaS ako odporcovia eurovalu neponúkli riešenia.
Po prvé, chcem povedať, skúsme otočiť otázku opačne. Tí z vás, ktorí podporujú pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, dali ste niekto z vás na stôl kvantifikáciu, kam toto kasíno, kam táto Ponziho schéma, eurovalová schéma povedie? Urobil niekto takúto kvantifikáciu, do akých problémov sa práve schválením takýchto mechanizmov eurozóna môže dostať? Viem, že túto kvantifikáciu nikto z vás nemá, viem, že ňou nedisponujete a že jedinou vašou odpoveďou, zástancov eurovalu, je, tí odvážnejší povedia, páni zo SaS, vecne máte pravdu, ale my sa musíme rozhodnúť politicky správne. To povedia tí odvážnejší, tí menej odvážni povedia, že to rozhodnutie schváliť euroval musíme urobiť. Tí žoviálnejší povedia, lebo ma moja práca, pán poslanec Droba, baví. To odznelo tu pri tomto pulte, nie tak dávno, v októbri uplynulého roka, keď padla vláda.
Tak sa teda pýtam, niekto z vás kvantifikoval, akú Ponziho schému ide vlastne eurozóna schváliť? Tak ja vám pomôžem pri vašom uvažovaní. Viete veľmi dobre, že Timothy Geithner, minister financií Spojených štátov amerických, keď navštívil samit vo Varšave, keď ešte Poľsko bolo predsedníckou krajinou Európskej únie, povedal architektom eurovalu nasledovnú vec, veľmi historickú vec, zásadnú, kľúčovú: "Euroval bude vtedy účinný a vtedy efektívny, keď bude zhora nelimitovaný." Dobre to počujete, nelimitovaný, no cap, no limit, open end. Toto povedal Timothy Geithner. A aby neboli zdesení architekti eurovalu, tak im, on im pošepol aj návod, ako to majú urobiť. Prišiel s nápadom, že bolo by dobré, finančné prostriedky v eurovale pákovať.
Ten leverage efekt alebo efekt pákovania znamená nasledovné. Euroval nakúpi do svojho portfólia toxické cenné papiere Španielska, Talianska. Tieto papiere založí ako zábezpeku, presne tak ako každý z nás, kto má hypotekárny úver, tak založí v prospech banky, banka je záložným veriteľom, rodinný dom alebo byt. Ak takto euroval založí tieto toxické cenné papiere do portfólia Európskej centrálnej banky a proti tejto zábezpeke získa úverové linky z Európskej centrálnej banky. Čo urobí s týmito peniazmi? Nakúpi opäť v druhom kole toxické cenné papiere predĺžených krajín a tieto papiere opätovne založí v Európskej centrálnej banke. Proti tejto zábezpeke opätovne získa úverovú linku. Keď toto urobia páni v eurovale päťkrát, čo sa stane? Kapacita alebo tá palebná sila, o ktorej hovoril podpredseda Európskej komisie nie tak dávno, tiež spoza tohto pultu, pán Maroš Šefčovič, kapacita eurovalu sa, palebná sila sa späťnásobí. A tlieskajme takejto umelo nafukovanej bubline, ja sa pýtam, tak ako som sa pýtal pred chvíľočkou, kto posledný vypne svetlo, kto pomôže Nemecku, ktoré bude posledné v poradí, ja sa pýtam, kto vyčistí odpadkový kôš, ktorý sa bude volať Európska centrálna banka? V tom odpadkovom koši pristanú všetky spomínané toxické cenné papiere. Z ECB-čky odídu efektívne úverové linky, efektívne peniaze a ostane záložnému veriteľovi, Európskej centrálnej banke, v rukách množstvo, horibilná suma, bezcenných cenných papierov. Keď ešte aj na Slovensku sme mali cenné papiere v materializovanej podobe, tak optimisti hovorili, že cenný papier nikdy nie je bezcenný, lebo môžte s ním aspoň tapetovať detskú izbu. No, ale papiere, ktoré emitujú vlády sú v elektronickej, dematerializovanej podobe, tak s nimi sa už ani len tapetovať nebude dať. Jednoducho skončia v koši, ktorý sa volá Európska centrálna banka.
Bol tu ešte druhý nápad, a to stále dávam návod na rozmýšľanie tým, ktorí hovoria, že to je dobré riešenie. Bol tu ešte druhý návod ako znásobiť palebnú silu eurovalu. Urobme z eurovalu special purpose vehicle, urobme z eurovalu špeciálnu inštitúciu, na ktorej sa budú môcť podieľať aj nečlenské krajiny eurozóny, a to nebol nápad taký, že z dielne nejakých sociálnych experimentátorov, to bol reálny nápad, ktorý aj Klaus Reding ako generálny riaditeľ EFSF uposlúchol a vydal sa jedného dňa na cestu do Číny. A tam sa pokúšal získať finančné prostriedky pre euroval. Viete, ako dopadol? Čína povedala, veľmi radi pomôžeme, drahí Európania, ale až potom, keď začnete robiť ekonomické reformy. Toto odkázala komunistická Čína vyspelej Európe. Tento pokus zlyhal a nevyšiel. Viete veľmi dobre, že na nedávno skončenom samite G20-tky v Mexiku lídri veľmocí rozmýšľali na tom, ako pomôcť, teda riešiť verejný dlh v Európe, a prišli opäť s nápadom, že sa musí v ďaleko väčšej miere angažovať Medzinárodný menový fond, zatiaľ čo v tomto prípade Čínska ľudová republika, Ruská federácia, Brazília sú ochotné doplniť zdroje do Medzinárodného menového fondu, tiež ale veľmi podmienené zdroje, podmienené tým, že dôjde k zásadnej reforme Medzinárodného menového fondu, nemusím hovoriť o tom, že výsledkom tej reformy má byť väčší vplyv Čínskej ľudovej republiky, Brazílie a Ruska v AMF, takže za týchto podmienok sú ochotní peniaze do menového fondu dodať.
Viete, kto ale odmietol uskutočniť takúto transakciu? Spojené štáty americké. Povedali no cash, žiadne ďalšie peniaze do Medzinárodného menového fondu na záchranu dlhových problémov v Európe nedodáme. A bol tu ešte tretí pokus, ako znásobiť palebnú silu eurovalu, a to bol pokus pretransformovať euroval na poisťovňu. To znamená ako klasická zaisťovacia spoločnosť, Nemci tomu hovoria Rückversicherung, by poisťovala investičné riziká veriteľov, ktorí si nakúpia toxické cenné papire predĺžených ekonomík. No, ak poviete, že budem kryť toto riziko do výšky dvadsiatich percent napríklad, tak som opäť späťnásobil kapacitu eurovalu. Takže majte, prosím vás pekne, tí z vás, ktorí budete zajtra tlačiť tlačítka za euroval, za pristúpenie Slovenskej republiky k eurovalu, stále na pamäti, že toto riešenie bude efektívne a účinné vtedy, keď bude zhora nelimitované. No cap, no limit. Prosím vás, s týmto všetci počítajte, to nie je tak, že zajtrajším dňom sa to končí. Že teda záväzky Slovenskej republiky budú 5,7 mld. eur. A nemajme ešte tendenciu zabúdať, že ešte tu máme nejaké záväzky voči európskej, Európskemu finančnému stabilizačnému nástroju, EFSF, a tie sú v hodnote 7,7 mld. eur. To je, dámy a páni, ten okamih, na ktorom padla v októbri vláda, keď sme sa preli o to, či máme navýšiť naše záväzky voči tomu prvému eurovalu zo 4,4 mld. eur na 7,7. Teraz tu máme ďalších 5,7. Skúste si tie dve čísla spočítať, dostanete sumu, ktorá, neviem, či náhodou, je podobná a vyššia ako ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Chceme ďalej hľadať, ako hovoril exminister Mihál, úspory tu a tam, kde ošklbeme živnostníkov, dohodárov, zdaníme tu výsluhové dôchodky a ďalšie a ďalšie nápady, ako pozbierať tie peniažky, kolektovať tie peniaze, dať ich na jednu kopu a potom ich poslať v podobe už nielen záruk, ale hotovostných peňazí do eurovalu? Ani na tomto sa nepohlo vaše svedomie?
No a teraz poďme veľmi stručne prebehnúť riešenia. Teda, povedal som pred chvíľou, že kritizujete stranu Sloboda a Solidarita, že hovorí, ako to dnes povedal pán poslanec Dzurinda, tupo hovoríme nie, nie, nie, a nemáme žiadne riešenia. Ja som vám pred chvíľočkou demonštroval, že zástancovia eurovalu nemajú ani potuchy o tom, že idú do Ponziho schémy, že idú naozaj do kasína, ktoré bude zhora nelimitované. Ale dobre, keď už stojí pred nami takáto výzva, tak tú rukavicu je potrebné férovo zdvihnúť a povedať pár slov aj k spomínaným riešeniam. Mne je osobne veľmi ľúto, že v lete 2010 sme hovorili o tom, že je potrebné zaviesť mechanizmus riadeného bankrotu krajín.
Vtedy sme boli rovnako kritizovaní, zosmiešňovaní, že to sú tí účtovníci, to je taký pojem, ktorý sa nedávno, dopoludnia, v tejto debate celkom uchytil, že preceňujeme tieto číselné argumenty, no ale, verte mi, že keby bolo Grécko v lete 2010 poslané do riadeného bankrotu, dnes mohlo byť z najhoršieho von. Pretože bankrot je normálny očistný proces, ktorým, ak prejde korporácia, no tak jednoducho trh sa skvalitní a ide ďalej. Zbaví sa proste neefektívnych, zle hospodáriacich subjektov a ten trh ide ďalej. Ja podčiarkujem ale to slovíčko riadený bankrot. Riadený bankrot je vtedy riadeným, keď dôjde k dohode dlžníckej krajiny s veriteľmi, k dohode na tom, ako sa natiahnu maturity, teda doby splatnosti týchto záväzkov, ako sa zníži úroková sadzba, ako sa prípadne aj časť tých záväzkov odstrihne. To je ten spomínaný haircut, to strihanie vlasov. Ak k takejto dohode dôjde, je to normálny štandardný proces riadeného bankrotu krajín. Prosím vás pekne, ale v Bruseli je zakázané použiť slovo bankrupcy alebo bankrot. To je slovíčko, ktoré nesmiete na úrovni bruselskej inštitúcie používať. Tak sa vymyslel pojem účasť súkromného sektora - private sector involvement. A tu by som chcel veľmi, veľmi tlmiť optimizmus kolegov z SDKÚ - DS, ktorí hovoria o tom, je to ťažké rozhodnutie, ale predsa len podporíme ten euroval. Iné riešenie na stole nemáme, to znamená, že toto je jediné správne. A veď tu máme predsa mechanizmus riadeného bankrotu krajín. No, nemáme, dámy a páni, pretože zmluva o Európskom stabilizačnom mechanizme hovorí jasne o tom, že krajina, ktorá požiada o finančnú pomoc z eurovalu môže, ak to uzná za vhodné, rokovať s veriteľmi o reštrukturalizácii verejného dlhu. Môže, ak to uzná za vhodné. To sme ešte viac poľavili práve v tej kondicionalite, v tej podmienenosti pôžičky ako, o ktorej hovoril Mikuláš Dzurinda, že oni sú za euroval, lebo im stačí, keď tá pomoc bude podmienená. No, ale veď dočasný euroval práve hovoril o tom, že je nutná účasť súkromného sektora. V trvalom eurovale, opakujem, ak krajina uzná za vhodné, zváži, či tak urobí.
Riešenie číslo dva. Ďalší postupný krok. Hovoril som pred chvíľočkou o dlhodobej nie udržateľnosti, ale neudržateľnosti gréckeho dlhu, pretože je vylúčené, aby Grécko, ktoré uviazlo v kazajke eura, pretože práve keby malo pred dvoma rokmi vlastnú menu, prešlo, podčiarkujem, riadeným bankrotom, štandardným procesom, ktorý poznajú aj iné krajiny. A pomohlo to tým krajinám, tak mohlo mať dnes vlastnú menu a nemuselo byť uviaznuté v kazajke eura. Toto mohlo výrazne pomôcť nárastu konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky. Bohužiaľ, nestalo sa tak. A myslím si, že naozaj nám rastie pravdepodobnosť vystúpenia Grécka z eurozóny. A prosím vás, nebuďme teraz všetci uspokojení tým, že grécke voľby dopadli v princípe dobre, lebo zvíťazili sily ako je Venizelos alebo Samaras, Nová demokracia, a to sú tie proeurópske sily. Podčiarkujem ešte raz, cross-party agreement, čiže dohoda naprieč celým politickým spektrom, v Grécku nikdy takáto zmluva nevznikla. A naopak, všetky relevantné grécke politické strany deklarovali a naďalej to deklarujú, že budú otvárať Memorandum o porozumení. Budú sa snažiť renegociovať podmienky, za ktorých získali finančnú pomoc. Po tretie, chcem povedať, že súčasťou toho balíka riešení je aj okamžité zastavenie budovania politickej únie. K tomu sa ešte vrátim. Po štvrté, je veľmi dôležité dodržiavať pravidlá. Je potrebné prestať ďalej budovať Európu pri absencii akýchkoľvek princípov a pravidiel, ale rovnako je dôležité aj odstraňovať, bude to veľmi dlhý a ťažký a bolestný proces, odstraňovať deficit demokracie. No a nakoniec, po piate, je potrebné jednoducho odmietnuť vstup Slovenskej republiky do trvalého eurovalu. Chcem ešte upozorniť na jednu vec. Keď hovoríme o principiálnosti, o dodržiavaní pravidiel, o ktorých tak veľmi emotívne hovoril aj môj predrečník Ľudo Kaník, nikto z vás si nevšimol, že potom čo sa ministri financií eurozóny dohodli na tom, že poskytneme Grécku, pardon, Španielsku na záchranu ich súkromných bánk sumu 100 mld. eur, vzápätí prišiel pán Barroso a povedal: "Uvažujeme o udelení výnimky pre Španielsko z európskej fiškálnej zmluvy." Už sme doma, opäť, je to o princípoch, ktoré krásne znejú, sa krásne politicky deklarujú. No, len už je oveľa ťažšie dosiahnuť ich vymožiteľnosť. A tak teda vzniká kacírska otázka. Načo sa má Slovensko trápiť s ozdravným balíkom v hodnote, koľko to máte už v súčte napočítaných? Nejakých 2,3 mld. eura, ak hovorím o tomto a budúcom roku. Kvôli čomu to robíme? Tak nech premiér Robert Fico požiada rovnako o výnimku z európskej fiškálnej zmluvy. Ešte neuschol atrament pod podpisom európskeho fiškálneho paktu a už pán Barroso hovorí o tom, že Španielsko dostane výnimku. Toto je principiálnosť, v úvodzovkách principiálnosť, súčasnej Európy. No a dovoľte mi ešte vás upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Zajtra, skúste si kúpiť noviny, ak sa už tam objaví alebo najneskôr by to mohlo byť cez víkend v tlači. Zajtra sa totižto uskutoční jedno kľúčové stretnutie v Ríme, ktorého sa zúčastní premiérka, kancelárka Merkelová, francúzsky prezident Hollande. Ako som hovoril, tandem sa rozšíri o ďalších dvoch pánov, bude to španielsky premiér Rajoy a taliansky premiér Monti. Viete, o čom budú hovoriť zajtra v Ríme títo štyria lídri eurozóny? Zajtra v Ríme majú na pláne hovoriť o tom, že požiada trvalý euroval o bankovú licenciu. Keď požiada trvalý euroval o bankovú licenciu, čo zmluva o ESM umožňuje, okamžite bude môcť začať robiť spomínaný pákovací efekt, o ktorom som hovoril pred chvíľočkou. Teda zakladať tie toxické papiere v Európskej centrálnej banke a proti tejto zábezpeke si požičiavať, otvárať úverové linky. O tomto idú zajtra títo štyria lídri v Ríme rokovať. A idú rokovať ešte o jednej podstatne nebezpečnejšej veci, a to je tá skutočnosť. Poprosím pánov z SDKÚ, ja by som už rád dokončil svoj príhovor, keby ste, pani predsedajúca, ak je to vo vašej kompetencii. Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale ešte pred chvíľočkou tam bola pani podpredsedníčka Národnej rady Zmajkovičová. Nemám oči aj vzadu, takže nevidím, čo sa tam deje. Idú totižto ešte rokovať o tom, spomínaní štyria lídri, zajtra v Ríme, že euroval začne okamžite vykupovať, okamžite, potom, čo bude ten ohňostroj, myslím, naplánovaný na 9. júla, kedy vstúpi do platnosti a bude tá sláva okolo toho celého, začne vykupovať vládne dlhopisy, a teraz sa podržte, Španielska a Talianska. Čiže už nie je pravdou ani to, že sa idú zachraňovať súkromné španielske banky cez štátom vlastnený špeciálny fond riadenej reštrukturalizácie bánk. A teda buďme ešte radi, lebo ešte tá španielska vláda zatiaľ nepožiadala o pomoc eurovalu. Situácia začína byť skutočne vážna. Španielsko a Taliansko potrebuje v tomto roku 20 percent HDP na takzvaný revolving. To znamená, že v takomto objeme si bude musieť opätovne požičať finančné zdroje na finančných trhoch. Viac ako 20 percent. V prípade Slovenska sa tento údaj pohybuje niekde na úrovni jedenástich percent zatiaľ. Čiže stane sa presne to, že Európska centrálna banka konečne prestane flagrantne porušovať legislatívu a prestane nakupovať do vlastného portfólia toxické cenné papiere predĺžených krajín. Ale jej úlohu prevezme v najbližších dňoch spomínaný trvalý euroval, ktorý idete, dámy a páni, v tomto parlamente odsúhlasiť. Myslím, že nie je potrebná vysoká znalosť vysokej matematiky, aby ste vedeli o tom, že ak sa toto stane, tak Európe nepomôže ani 10-násobne vyšší euroval. Bohužiaľ, tieto kroky sa dejú.
Dovoľte mi ešte na záver tri poznámky. Po prvé, veľmi sme intenzívne diskutovali v priebehu dnešného dňa takzvané národné schvaľovacie mechanizmy. Dnes máte všetci v laviciach rozdané, myslím, že už tri dokumenty. Jeden je z dielne predsedu KDH Jána Figeľa, druhý je z dielne poslanca Lipšica a tretí je z dielne Slobody a Solidarity. Zrazu vidíme, ale mňa to v princípe teší, ja budem úprimný. Mňa to teší, že sa nachádza v jednotlivých stranách podpora naozaj zdravého rozumu, keď už nie je možné zastaviť ratifikáciu trvalého eurovalu, tak sa teda pokúsme aspoň upraviť národné schvaľovacie procedúry. Chcem len upozorniť, že Sloboda a Solidarita je pripravená podporiť aj návrh, ktorý leží vo vašich laviciach z dielne KDH aj z dielne už nezávislého poslanca Daniela Lipšica. Sme to pripravení urobiť napriek tomu, že si uvedomujeme, že má to len váhu politickej deklarácie. Sú to akési návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ten náš návrh, ktorý máte v laviciach, znamená konkrétne paragrafované znenie príslušného zákona, ktoré, ak by bolo prijaté, táto zmena, ak by bola prijatá, by v praxi znamenala, že akékoľvek použitie finančných prostriedkov z eurovalu, a je úplne jedno, či na navýšenie základného imania, alebo na poskytnutie konkrétnej finančnej pomoci konkrétnej krajine, ak o to požiada, bude musieť prejsť schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Teda nebude postačovať iba jednoduché rozhodnutie, či už výboru pre európske záležitosti alebo, ako sa spomína v politickej deklarácii KDH, buď výbor pre európske záležitosti, alebo výbor pre financie a rozpočet. Ja viem, že dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie sa obávajú, že to bude vytvárať po každé obrovskú mediálnu príležitosť odporcom eurovalu, aby podobné diskusie, ktoré vedieme od rána dnes, prebiehali vždy, keď budú narastať záväzky Slovenskej republiky. Lebo sa euroval dostane do straty, príde výzva na doplnenie základného imania, alebo nejaká ďalšia členská krajina eurozóny požiada o finančnú pomoc. Vždy by bolo potrebné po každé prísť do pléna a vypýtať si súhlas pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Takže napriek tomu, že si uvedomujeme, že tie návrhy, ktoré máte v laviciach z dielne KDH a poslanca Lipšica majú len deklaratórny politický charakter, my ich podporíme a súčasne vás chcem požiadať úprimne aj o podporu toho návrhu, ktorý sme dali do lavíc my, ktorý znamená paragrafované znenie príslušných ustanovení zákona tak, aby všetky tie schvaľovacie procedúry domáce, ktoré nám nikto nepredpisuje z Bruselu, aby naozaj boli vždy prediskutované v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Nemajte pred očami stále len ten pocit, že sa vytvorí mediálny priestor pre kritikov eurovalu, ale to bude v prvom rade chrániť a kryť chrbát vašim smeráckym zástupcom v orgánoch ESM. Vaši ľudia, keď tam pôjdu dvíhať ruky alebo stláčať gombíky, už o malú chvíľu aj za nakupovanie španielskych a talianskych dlhopisov, budú mať oveľa väčší a silnejší mandát, ak prejde schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady, a nie vo výbore pre európske záležitosti. Druhá poznámka. Napočúvali sme sa za uplynulé týždne a mesiace strašné množstvo mýtov. Mýtov o záchranných mechanizmoch. Počúvali sme o tom, že z geopolitických dôvodov je potrebné, aby Slovenská republika takéto mechanizmy podporovala a schválila. Počúvali sme o tom, že ideme chrániť úspory občanov Slovenskej republiky v bankách. Ideme zachraňovať vlastnú menu. A to je euro. Počúvali sme od bývalého ministra financií Mikloša, že on si je vedomý toho, že bol zle zapnutý prvý gombík. No, len ja sa pýtam, a teraz sa to týka aj dám aj pánov, keď sa ráno obliekate a zapínate si prvý gombík a si ho zapnete zle, tak čo urobíte? Ho rozopnete a zapnete si ho správne alebo budete pokračovať ďalej v tom zlom zapínaní, až tu na konci vás to niekde udusí? No tak, ak bol zle zapnutý prvý gombík, malo sa nájsť v Európe dostatok politickej vôle a odvahy k tomu, aby sme ten zle zapnutý prvý gombík rozopli a začali sa pekne zapínať tak, ako káže zdravý rozum. Ja som osobne počul viackrát aj vyjadrenia bývalého ministra financií Ivana Mikloša, keď hovoril o tom, že vecne máte vy v SaS-ke pravdu, ale vieš, Jožo, my sa musíme rozhodnúť politicky správne. No, práve preto sa dnes Európa nachádza v takých problémoch fatálnych, že sa tí politici desiatky rokov nerozhodovali na základe vecných argumentov, ale vždy pod nejakým takým fiktívnym rúškom, takou záclonkou, že my sa musíme politicky správne rozhodnúť. Aj keď vecne máte, dámy a páni z SaS, pravdu. Počúvali sme mýty napríklad o tom, že o čom diskutujeme. Veď Európsky stabilizačný mechanizmus je akousi obdobou Európskeho menového fondu. No, nie je to tak. V Medzinárodnom menovom fonde, po prvé, má Slovenská republika uloženú sumu v SDR, to sú special drawing rights, to je špeciálne práva čerpania, v ktorých je, v tej fiktívnej mene, vyjadrená, vyjadrená, vyjadrený náš vklad v menovom fonde vo výške 427 mil. SDR. Ak si to prepočítate na euro, je to približne 530 mil. eur. Koľkože to ručíme v záväzkoch voči prvému a druhému eurovalu? Trinásť celé štyri miliardy eur. Prosím vás pekne, Slovensko má záväzky voči eurovalom dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je záväzok Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde. Ešte ďalej chceme počúvať ľudí, ktorí hovoria, že ideme vybudovať len akúsi obdobu menového fondu v Európe? No, nie. Naše záväzky sú v eurovaloch dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je náš vklad v Medzinárodnom menovom fonde. Odlišnosť druhá. V AMF neručí jedna krajina za záväzky inej krajiny. Jednoducho nie. AMF je normálna banka sui generis, banka zvláštneho druhu. Preto zvláštneho druhu, lebo nie je v súkromných rukách. Túto banku si zriadili štáty, ale má vybudované za desiatky rokov, Medzinárodný menový fond vznikol v roku 1945 vo Washingtone, má vybudované štandardné mechanizmy, napríklad posudzovania rizík, má vybudované štandardné warning mechanizmy, kedy bliká červená, že treba s tou dlžníckou krajinou začať niečo robiť. A jednoducho to tam funguje tak ako v akejkoľvek banke. Európsky stabilizačný mechanizmus, ako som už hovoril, je Ponziho schéma, je hračkou v rukách európskych politikov. Bohužiaľ, je to tak. Takže, prosím vás, nech nikto nehovorí o tom, že ideme vybudovať akúsi európsku obdobu Medzinárodného menového fondu.
Dovoľte mi poznámku poslednú. Ja súhlasím s tými politikmi v Európe, ktorí hovoria, že na pozadí riešenia dlhovej krízy v Európe, v eurozóne predovšetkým, prebieha salámovou metódou postupná, český prezident Klaus hovorí plíživá, politická centralizácia, politická federalizácia Európy. Som veľmi rád, že z úst niekoľko málo rečníkov dnešného dňa, myslím, že hovoril o tom aj Mikuláš Dzurinda, Ľudo Kaník, kolega Beblavý, som počul aspoň to, že vznik Spojených štátov európskych je pre vás neprijateľná myšlienka. Rozumel som správne, že, pán kolega Kaník? Som veľmi rád, že aspoň v tomto sa zhodneme, pretože ja jednoducho neverím na vznik Spojených štátov európskych. Ak jedného dňa vzniknú, tak určite to bude opäť raz politický, rýdzo politický projekt, ktorý bude ignorovať ekonomické zákonitosti a pravidlá, a práve preto bude odsúdený na zánik. Počul som pred niekoľkými dňami takú veľmi zaujímavú úvahu, že ak by sme, tí z vás, ktorí budete tlieskať, váš premiér Fico hovoril naposledy na výbore pre európske záležitosti, že SMER podporí všetko, s čím príde nový francúzsky prezident Hollande. A viete, s čím prichádza nový francúzsky prezident Hollande? So spoločnými eurodlhopismi, s fiškálnou úniou, práve s politickou centralizáciou Európy. No, ak tomu, dámy a páni zo SMER-u, budete tlieskať, tak tlieskate skutočne jednému veľkému disaster-u a jednému veľkému kolapsu celej Európskej únie. Tá úvaha, o ktorej som hovoril pred chvíľou, ktorú som čítal pred pár dňami, bola práve o tom, že ak by sme pripustili myšlienku, že vznik superštátu alebo supraštátu v Európe je možný a funkčný projekt, tak sa potom pýtam, čo bráni tomu, aby jedného dňa takýto štát vznikol aj na úrovni celého glóbu. Prečo jedného dňa nevznikne zo všetkých štátov sveta jeden jediný supranacionálny štát? A odpoveď je jednoduchá, pretože keby ste aj vtedy chceli dodržať základné pravidlá zastupiteľskej demokracie a nechali by ste takúto svetovú vládu prejsť demokratickým procesom volieb, čo si myslíte, aká svetová vláda by vznikla? No, pripusťme napriek veľkému úspechu vo voľbách, že by to nebol SMER. Viete, kto by zvíťazil v takomto prípade? S vysokou mierou pravdepodobnosti by vznikla koaličná indicko-čínska-indonézska vláda, že? Je to holý fakt. Lebo ak ctíme pravidlá zastupiteľskej demokracie, tak takáto indicko-čínsko-indonézska koalícia by vznikla. A ja sa teda pýtam, verí niekto z vás v existenciu politickej kategórie európskeho národa? Ja v takúto kategóriu neverím. Aj preto nemôže byť nikdy feasibilným, zmysluplným funkčným projektom supraeurópsky štát. Opäť sa opriem o výrok profesora Klausa, prezidenta Českej republiky, ktorý povedal, že ak takýto paútvar vznikne, tak by sa mohol priliehavo nazývať Zväz európskych postdemokratických republík. Toto je holý fakt.
Dovoľte mi preto, aby som úplne v poslednej vete vás poprosil, aby ste skutočne nezatlačili tlačítko za trvalý euroval, ak sa chcete ešte raz niekdy pozrieť do zrkadla nielen na vlastnú tvár, ale aj v budúcnosti do tvári a očí vašich detí a vašich vnukov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)