Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, od piatka, odkedy beží táto diskusia, sme si vypočuli množstvo argumentov pro a proti, argumenty v rovine tej obecnej, filozofickej, ekonomickej, či je lepší systém rovnej dane, alebo systém progresívneho zdaňovania, kolega Jožko Mihál pred chvíľočkou išiel do úplne tých najjemnejších, najfajnovejších technických detailov, za čo mu tiež ďakujem, pretože tie sa častokrát podceňujú a opomínajú, ale naozaj v tých detailoch je niekedy skrytý diabol, ako sa hovorí. Ja nebudem vo svojom vystúpení teraz hovoriť ani o výhodách a nevýhodách, či už systému rovnej dane, alebo progresívnej dane, ale ak dovolíte, zameriam sa na tému, ktorá sa volá daňový systém ako nástroj konkurencieschopnosti krajiny. Toto je vec, ktorá sa trošku, trošku dáva niekde do úzadia, a dostávame sa až do nejakých prestrelok typu, či sa v parlamente zrušilo nariadenie o konzumácii alkoholických nápojov.
Takže poďme naspäť celkom vážne k téme. Dovoľte mi na úvod jeden citát z volebného programu strany Sloboda a Solidarita. Citujem. Sme zásadne proti demontáži rovnej dane a proti zvyšovaniu priamych daní, najmä dane z príjmu právnických a fyzických osôb. Rovnako ako kvalifikovanú pracovnú silu, aj daňový systém považujeme za komparatívnu výhodu Slovenska a bolo by zlým riešením takejto výhody sa vzdať. V čase hospodárskej recesie dokonca riešením fatálnym. Z tohto dôvodu tiež nepodporíme snahy Európskej únie o harmonizáciu daní a zavádzanie nových európskych daní. Toľko citát z programového vyhlásenia SaS.
A teraz mi dovoľte pre porovnanie iný citát, tentokrát si pomôžem opatrením z čias prvej Ficovej vlády. Toto odznelo na 180. schôdzi vlády Slovenskej republiky v novembri 2009, teda rok po páde Lehman Brothers alebo v dobe, kedy už tá kríza sa prevalila zo Spojených štátov amerických k nám do Európy, Slovensko nevynímajúc.
Počas prvej vlády Roberta Fica bolo vypracované opatrenie vlády Slovenskej republiky proti dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy. Ak dovolíte, teraz ten spomínaný citát: "Chceme aktívne vyhľadávať a podporovať prílev priamych zahraničných investícií, ktoré zostávajú najväčším generátorom exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky." Teraz príde citát ešte krajší: "Chceme propagovať Slovenskú republiku ako krajinu, ktorá ani za súčasnej recesie nepristúpila k zvyšovaniu daní, alebo iným negatívnym úpravám daňového systému, čím zostáva atraktívnou destináciou pre zahraničných investorov." Toto hovorí opatrenie, ľudovo povedané, na boj proti kríze z čias prvej vlády Roberta Fica. Na tomto mieste sa priam natíska otázka, čo sa zmenilo, dámy a páni zo SMER-u, že Slovensko a nakoniec celá eurozóna dnes totižto čelí a bude čeliť rizikám ešte väčšej ekonomickej recesie, ako tomu bolo v roku 2009, a vy pristupujete k zvyšovaniu daní a k iným negatívnym úpravám daňového systému. Ešte pred tromi rokmi ste chceli propagovať dokonca Slovensko ako krajinu, ktorá nepristúpila k zvyšovaniu daní a iným negatívnym úpravám daňového systému. Pýtam sa teda ešte raz, čo sa zmenilo za tri roky? Tomu sa hovorí strata názorovej integrity.
Teda systém rovnej dane, konštatujem, že priniesol Slovensku jasnú komparatívnu výhodu. A to v čase, keď Slovensko nevedelo konkurovať vyspelým ekonomikám, ani kvalitnejším podnikateľským prostredím, ani lepšou infraštruktúrou, ani vyššou mierou vymožiteľnosti práva, ani nižšou mierou korupcie, ani vyššou stabilitou právneho systému. Slovensko nevie konkurovať vyspelým krajinám, vyspelým ekonomikám ani dnes vo vyššie spomínaných faktoroch. A preto rovná daň bola práve jedným zo spôsobov, podčiarkujem, nie jediným, ale jedným zo spôsobov, akým mohlo Slovensko to zaostávanie v úrovni ekonomického rozvoja, v úrovni výkonu ekonomiky za vyspelými krajinami postupne znižovať. Tie nožnice postupne zatvárať.
Rovná daň skutočne bola spravodlivou, keďže vyšší príjem zdaňovala viac, bola neutrálnou, keďže bez ohľadu na typ činnosti daňovníka, daňová sadzba bola rovnakou pre všetkých, bola jednoduchou a bola účinnou. No a práve daňová konkurencia totiž umožňuje krajinám, ako je Slovensko, urýchliť dobiehanie starých členov Európskej únie. Plní tak jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie, pretože znižuje rozdiely, teda znižuje rozdiely, prispieva k vyrovnávaniu rozdielov v jednotlivých regiónoch a v jednotlivých krajinách, a pritom chcem povedať, že častokrát sa tak deje oveľa, oveľa efektívnejšie ako v prípade napríklad kohéznych a štrukturálnych fondov, ktoré práve na tento účel mali a majú slúžiť. Ochrana takejto komparatívnej výhody Slovenskej republiky preto mala patriť medzi základné priority ekonomickej politiky Slovenska. To, čo som teraz konštatoval, sa uvádza v takzvanej deklarácii o suverenite Slovenskej republiky v priamych daniach. Túto deklaráciu, niektorí páni poslanci, panie poslankyne si budú pamätať, ona vznikla v roku 2007 a v máji roku 2007 tento parlament uvedenú deklaráciu neprijal. Bola to deklarácia na podporu zachovania suverenity Slovenskej republiky v priamych daniach. Vtedy, v máji roku 2007 proti prijatiu takejto deklarácie hlasovali takmer do nohy všetci vtedajší poslanci strany SMER.
Je mi ľúto, že takáto deklarácia v máji 2007 neprešla, a myslím si, že dozrel čas, aby opäť po určitom historickom oblúku, medzitým ubehlo päť rokov a téma harmonizácie priamych daní v európskej dvadsaťsedmičke bude čochvíľa na stole a bude potrebné, aby aj stredopravé strany opätovne dokázali nájsť aj na túto tému názorovú zhodu.
Ak dovolíte teraz, povenujem sa trošku argumentom nie výhod systému rovnej dane, ale povenujem sa trošku argumentom tých pánov poslancov, ktorí, a vrátane pána ministra financií, ktorí vlastne s návrhom na zrušenie rovnej dane touto legislatívnou normou do parlamentu prišli. Tie vaše argumenty, pán minister Kažimír, sa dajú zoskupiť do troch bodov.
Po prvé. Tvrdíte, že potrebujete viac daňovo zaťažiť silných a bohatých. Ja už som veľakrát o tom hovoril, je to úplne legitímne, získali ste 1 134 000 voličov vo voľbách, je to úplne legitímne. Tvrdím, jedným dychom dodávam, že nie nevyhnutné. Nie všetko, čo je legitímne, je súčasne nevyhnutné.
Po druhé, hovoríte, že potrebujeme zaviesť progresívne zdaňovanie a hlavne zvýšiť daňové sadzby, v tomto prípade najmä korporátnu daň, alebo teda daň z príjmu právnických osôb, aby sme vybrali v absolútnom objeme viac na daniach, v opačnom prípade nedokážeme financovať základné funkcie štátu.
No a po tretie, tvrdíte, že rovná daň nemá žiadna z vyspelých európskych ekonomík, citujem: "Je to slovenská ikona, ktorá už vyschla, stratila opodstatnenie a treba ju zrušiť." Pozrime sa teda v maximálnej možnej miere pri abstrahovaní od ideologického nánosu, ktorý je nad tým, pod tým, vpravo, vľavo, držme sa teraz čiste iba tvrdých čísiel a tvrdých faktov a pozrime sa na to, ako každý z uvedených troch argumentov navrhovateľov, ktorí chcú zrušiť nielen rovnú daň na Slovensku, ale chcú výrazne znekvalitniť daňový systém ako celok. Tak pozrime sa, do akej miery sú tieto argumenty validné.
Prvý spomínaný argument, potrebujeme viac daňovo zaťažiť silných a bohatých. No tento argument neplatí, a sľúbil som, že pokúsim sa to dokázať na tvrdých číslach. Ak sa pozrieme na empirické dáta, tak tie nám jasne ukazujú, že po zavedení rovnej dane sa stal práveže nový daňový systém solidárnejším. Hovoril v piatok popoludní o tom Richard Sulík. Richard, oprav ma, ak sa mýlim, spomínal si, že po zavedení rovnej dane skupina 50 % ľudí s najnižším príjmom sa podieľali na celkovom objeme vybraných daní z príjmu fyzických osôb štyrmi percentami. Pred zavedením rovnej dane to bolo štrnásť percent. Pýtam sa teda, nepostačujú, dámy a páni zo SMER-u, tieto vecné argumenty, tvrdé čísla, hard facty, ktoré hovoria úplne jasne o tom, že po zavedení rovnej dane, 50 % ľudí s najnižším príjmom na Slovensku sa podieľali na celkovom absolútnom objeme vybraných daní z príjmu fyzických osôb štyrmi percentami, pred zavedením rovnej dane to bolo štrnásť percent.
Inými slovami, najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva sa poskladali na príjmovú stranu rozpočtu Slovenskej republiky štrnástimi percentami pred rovnou daňou a štyrmi percentami po zavedení rovnej dane.
Skúste, pán minister financií, vyvrátiť tento argument, ak máte na naporúdzi iné, ale podčiarkujem, empirické dáta, sem s nimi. Rovnako bolo to najmä vďaka zavedeniu nezdaniteľného minima, o ktorom tu veľmi technicky, podrobne, veľmi precízne, profesionálne hovoril kolega Jozef Mihál. Práve zavedenie nezdaniteľného minima spôsobilo, že príjmy do určitej výšky ročne neboli zdanené vôbec. Myslím, že to bol 19,2-násobok životného minima. Teda 19 % sa zdaňovali iba príjmy prevyšujúce nezdaniteľné minimum, a tak efektívna miera zdanenia, o ktorej tu dnes už hovoril aj kolega z MOST-u, kolega Ivan Švejna, efektívna miera zdanenia mnohých daňovníkov bola dokonca výrazne nižšia ako 19 %. Jeden príklad.
Pri mesačnom príjme, ak by sme to dali dnes na eurá, približne 660 eur mesačne, čo predstavuje približne 240 tisíc korún ročne, pri takomto príjme bola efektívna miera zdanenia niečo málo cez 15 %. Preto tvrdíme, že systém rovnej dane bol nielen solidárnejší, ale aj spravodlivejší. Poďme sa teraz pozrieť na platnosť argumentu č. 2.
Hovorím o argumentoch tých, ktorí zastávajú názor identický s ministrom financií Kažimírom, že daňový systém, treba nielen zrušiť rovnú daň ako takú, ale zásadne celý daňový systém zmeniť. Hovoríte o tom, pán kolega Kažimír, že socialistická vláda SMER-u potrebuje vybrať na daniach v absolútnom objeme, podotýkam, v absolútnom objeme viac, aby zabezpečila financovanie základných funkcií štátu. Opakujete dookola nielen vy, ale aj váš stranícky predseda a premiér Robert Fico, a najčastejšie to robíte v televíznych reláciách, čo je úplne podpásové, a mne je ľúto, že máloktorý z prítomných oponentov v štúdiu dokáže vytiahnuť tento protiargument. Vy hovoríte, že nepôjdete cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, pretože by zdražel, a teraz budem používať slovník vášho predsedu, že by zdražel na Slovensku každý rožok, každý liter mlieka, každý kilogram mäsa.
Máte plnú pravdu. Len už konečne povedzte aj tú druhú časť tej pravdy, že konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda Ivety Radičovej pre rok 2011, boli v celkovom objeme 1,7 mld. eur. Tie zdražené rožky, mlieko a mäso, o ktorom ste vy hovorili, to znamená, tie účinky zvýšenia dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod predstavovali približne sumu 185 mil. eur. Skúsme si dať do pomeru tieto dve čísla, 185 mil. eur verzus 1,7 mld. eur, to bola celková hodnota konsolidačného úsilia vlády Ivety Radičovej pre fiškálny rok 2011.
Je to, pán kolega, niečo málo cez 10 %, preto je mi veľmi ľúto, že vaša marketingová skupina vám radí ísť touto cestou a klamať občanov Slovenskej republiky, že vy nepôjdete cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, pretože by to viedlo k zdraženiu spomínaných rožkov, masla, mlieka, cukru, mäsa, neviemčoho všetkého. Podotýkam, takmer z 90 % konsolidačné úsilie bývalej vlády, pravicovej vlády, nebolo postavené na efekte zo zvýšeného objemu výberu dane z pridanej hodnoty. Z 90 % sa netýkalo práve tohto efektu. A keď už sme pri tom, tak znova zopakujme, že zo spomínaného balíka 1,7 mld. eur takmer 65 % opatrení bolo urobených na výdavkovej strane rozpočtu. Teda na tom, čomu sa ľudovo hovorí - šetriť, šetriť, šetriť. Na výdavkovej strane rozpočtu.
Keď si pozriete očakávanú skutočnosť výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok, očakávaná skutočnosť preto, lebo ešte potrebujeme uzavrieť posledné týždne tohto roka, ale ľudia na Inštitúte finančnej politiky na tom robia, na ministerstve financií tiež, tak očakávaná skutočnosť má byť niekde na úrovni 16,5 mld. eur. Hovorím o celkových výdavkoch štátneho rozpočtu na tento rok. Skúste si tipnúť, kto z vás si už stihol prečítať návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý už bol schválený vo vláde a s ktorým pán minister čo nevidieť príde do parlamentu. Viete, aké sú tam naplánované výdavky? 17,2 mld. eur, oproti 16,5 je to koľko? Je to plus 700 mil. eur, plus 700 mil. eur. Podčiarkujem, že nikto nemôže argumentovať tým, že je to spôsobené napríklad vyšším čerpaním eurofondov a s tým spojeným kofinancovaním zo štátneho rozpočtu. To by som pochopil, ale tento efekt je len v úrovni približne 100 mil. eur. To znamená zvýšená potreba kofinancovania pre projekty, ktoré sú financované z eurofondov. To je 100 mil. eur, ale výdavky štátneho rozpočtu sa idú zvýšiť o 700 mil. eur. Takisto už, pán minister financií, nie je možné, a vy to veľmi dobre viete, argumentovať tým, že by narástli náklady na obsluhu verejného dlhu. Viete veľmi dobre, že tam sa plus-mínus s výnimkou niekoľko málo desiatok miliónov eur nič nemení. Je to vďaka práve tomu, vďaka skutočnosti, že v súčasnosti sú úrokové sadzby na finančných trhoch tak dole, alebo také nízke, aké tu už dávno, dávno, dávno neboli. Čiže rovnako náklady na obsluhu verejného dlhu nespôsobili ten prírastok 700 mil.
Predpokladám, že práve teraz cez SMS správy si pán minister overuje, či tieto čísla sedia, ale sú zapísané, bohužiaľ, v tej hrubej bielej knihe, 145-stranovej, ktorá sa volá štátny rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015. No, takže rozpočtová rezerva v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorú uvažujete približne v objeme 550 mil., čo a priori schvaľujem, je to veľmi dobré a rozumné, rozumné opatrenie, pretože je skoncentrovaným vyjadrením miery obáv, a nielen obáv ministerstva financií, ale myslím, že celkom objektívnych opodstatnených obáv, že ako som spomínal, svet, Európa, a Slovensko nevynímajúc, sa skutočne rútia do obrovskej ekonomickej krízy. Otázne je len, kedy to celé praskne, či to bude opäť nejaký september, ako to bolo v roku 2008, čo bude tým spúšťačom tej ekonomickej krízy, ktorá môže dosiahnuť, opakujem, výrazne väčšie rozmery, ako tomu bolo v rokoch 2008 a 2009.
No, ale pozrime sa, na čo je pripravená táto fiškálna rezerva v objeme takmer 550 mil. eur. Vláda, a tentokrát opäť veľmi oprávnene, sa obáva, že po otvorení druhého piliera, z neho jednoducho neodíde 60 tisíc sporiteľov, tak ako vláda Roberta Fica očakáva, a tak ako Sociálna poisťovňa očakáva, že z otvorenia druhého piliera získa navyše príjmy v hodnote 230 mil. eur. Z týchto obáv ste si vytvorili takúto rezervu. Tým chcem povedať, že vy ju nemáte, pán minister, celú vytvorenú len kvôli tomu, aby ste kryli dnes bližšie nekvantifikovateľné riziká, do ktorých sa rúti celý svet, a teda aj Slovenská republika. Hovorím o ekonomickej recesii a vy máte takmer polovicu spomínanej fiškálnej rezervy vytvorenú na obavy z toho, že sa nenaplnia vaše vlastné opatrenia, v tomto prípade otvorenie druhého dôchodkového piliera. Potom je pravdou, aby som bol objektívny, že máte tam sumu 313 mil. eur, kde očakávate práve negatívne dopady z vývoja reálnej ekonomiky, to znamená, že reálny výkon ekonomiky Slovenskej republiky na budúci rok bude nižší, ako hovorí najaktuálnejšia prognóza makrovýboru, fajn. A skúsme sa teraz možno zhodnúť, ak nie úplne na číslach, tak aspoň na jednom tvrdení, že medziročný nárast daňových príjmov nebude zďaleka taký, aký ste si zapísali do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Očakávate medziročné zvýšenie daňových príjmov v sume 445 mil. eur.
Ja tvrdím, že samotné zvýšenie daňových sadzieb, ale aj toho všetkého, o čom už tu od piatka počúvame, daní, odvodov, Zákonník práce a tak ďalej, môže viesť práve, že k daňovým optimalizáciám, alebo k tomu, čomu daňoví poradcovia hovoria daňové plánovanie. Teda vývozu zisku do zahraničia, optimalizácia, ktorá v preklade v tomto prípade znamená znižovanie daňových povinností, a teda aj znižovanie celkovej sumy, ktorú štátny rozpočet na príjmovej strane zdaní, vyberie. Ja tvrdím, že budeme veľmi všetci natešení, ak v budúcom roku vyberieme na daniach aspoň takú, alebo približne takú sumu, ako tomu bude v úrovni očakávanej skutočnosti pre tento rok. Vy očakávate medziročný nárast daňových príjmov o 445 mil. eur. Ak sa toto stane, že tie daňové príjmy budú výrazne nižšie, tak tvrdím, že celá fiškálna rezerva v sume 550 mil. eur bude spotrebovaná, alebo skonzumovaná.
No ak už teda vláda nechce, alebo nedokáže šetriť, čo je tiež dokázateľné na empirických dátach, pred chvíľočkou som hovoril iba o jednom jedinom porovnaní, očakávaná skutočnosť rozpočtových výdavkov pre tento rok verzus plánované, rozpočtované výdavky na rok budúci, tak ste potom mali ísť skutočne cestou zvýšenia sadzby dane z príjmu fyzických a právnických osôb, ak už teda nedokážete šetriť, ale nemali ste rušiť systém rovnej dane. Ten daňový systém by naďalej ostal jednoduchý, transparentný, hovoril som o tom, že solidárny a spravodlivý, tak ste mali dvihnúť daňové sadzby, napáchali by ste pre slovenskú ekonomiku podstatne menej zla.
Ja si spomínam, pán minister financií Kažimír, keď ste ešte ako opozičný politik opakovane presviedčali z opozičných lavíc vtedajších ekonómov koalície, či to bolo vo finančnom výbore alebo vo vzťahu, myslím, k Ivanovi Miklošovi, ste hovorili o tom, že na plošné škrty už nie je priestor, no a teraz ale robíte pravý opak. Veď v návrhu rozpočtu na budúci rok ste prišli s návrhom, znižovať nákupy tovarov a služieb o 10 % a osobné výdavky o 5 %. Tak opäť, nie je toto strata názorovej integrity? Hovorili ste, že na plošné škrty nie je priestor, a teraz ste s takýmto návrhom práve do rozpočtu na budúci rok prišli. No, ale celkom sa netešme ešte z toho, že plánujete znížiť osobné výdavky o 5 %, pretože aj tu by sme sa nemali nechať pomýliť, znižovanie platov sa totižto nebude dotýkať sudcov, prokurátorov, vojakov ani policajtov. A myslím, že neobstojí na tomto mieste tvrdenie, že vám k tomuto chýba ústavná väčšina. Stačí o ňu požiadať a opozícia vám ju určite veľmi ochotne dodá, potrebný počet hlasov, aby ste mali ústavnú väčšinu na presadenie tohto opatrenia.
Bohužiaľ, v rozpočte na budúci rok nenájdete ani zmienku o selektívnych škrtoch výdavkov, napríklad na základe analýzy pridanej hodnoty verejných služieb. Nič také v rozpočte nenájdete.
Takže pre zachovanie základných funkcií štátu, opakujem, to bol ten váš druhý argument, vôbec nebolo potrebné rušiť rovnú daň. Ide skôr o ideologické, a nie o ekonomické nevyhnutné opatrenia, na ktoré ekonomika Slovenska výrazne doplatí. Pretože zrušenie rovnej dane v kombinácii s výrazným zvýšením daňových sadzieb pre právnické osoby, hovoril o tom opäť kolega Mihál, je to viac ako o pätinu. Na svojich príkladoch uvádzal dokonca až blízko dvadsiatim piatim percentám, nie percentuálnych bodov, ale o 25 % v absolútnom vyjadrení odvedú, odvedú spomínaní vlastníci firiem viac štátu. Veď naozaj, pochopme logiku, že to výrazne podviaže ekonomický rast nielen na budúci rok, ale aj v rokoch ďalších. Povedie to k zníženiu zamestnanosti, povedie to k zvýšeniu nákladov na sociálnu záchrannú sieť, a aj vďaka zvýšeniu motivácie a sklonu podnikateľov, podčiarkujem prirodzenému sklonu podnikateľov k daňovému plánovaniu, teda k daňovej optimalizácii, to ohrozí dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Dovoľte, posledný, tretí váš argument hovorí o tom, že rovná daň, že takýto systém nemá žiadna z vyspelých ekonomík v Európe. Nemá, to je holý fakt, na tom sa zhodneme, ale skutočne, stojí to na hlinených nohách, to vaše porovnávanie s Nemeckom, s Francúzskom, že pozrite sa, toto sú vyspelé ekonomiky, a nemajú systém rovnej dane. Ale opäť, povedzme aj to B, jedným dychom dodajme, že vyspelé európske ekonomiky majú iné komparatívne výhody, ktorými Slovenská republika jednoducho nedisponuje. Majú kvalitnejšie podnikateľské prostredie, majú lepšiu vymožiteľnosť práva, majú nižšiu mieru korupcie, majú výrazne nižšiu mieru daňových únikov. Sú to krajiny, kde dokonca daňové subjekty platia dane, lebo majú istotu, že za ne dostávajú kvalitné verejné služby. Toto, bohužiaľ, nie je prípad Slovenska, a navyše, aj toto už tu dnes odznelo, Slovensko nesúťaží pri získavaní priamych zahraničných investícií ani s Francúzskom, ani s Nemeckom, ale súťažíme s Poľskom, s Českou republikou, s Maďarskom, niekto tu dnes spomínal dokonca Rumunsko, Bulharsko.
Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámku na záver na európsku tému. Už som hovoril o tom, že čoraz hlasitejšie zaznievajú návrhy na harmonizáciu už nielen daňových sadzieb európskej dvadsaťsedmičky, ale postupne sa objavujú aj návrhy na harmonizáciu, teda nielen daňového základu, ale aj daňových sadzieb.
Takýto iniciatívny návrh Európskej komisie na harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb bol hodnotený dokonca slovenskou odbornou verejnosťou v rámci mnohým z vás známeho projektu HESO, čo bolo hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení, a takýto návrh európskej dvadsaťsedmičky, ktorý pochádza z roku 2005, bol označený ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005, čiže v rebríčku najhorších, to znamená podnikateľské prostredie najviac poškodzujúcich opatrení, a opatrenie, ktoré znižuje dokonca konkurencieschopnosť celej európskej dvadsaťsedmičky, takéto opatrenie na harmonizáciu daňových základov zvíťazilo v projekte HESO ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005.
Bohužiaľ, diskusia pokračuje ďalej, a už nehovorí len o harmonizácii daňových základov, ale aj o harmonizácii daňových sadzieb. Ak by došlo čo i len k harmonizácii daňových základov, tak sa skúsme zhodnúť na tom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to budú daňové základy, ktoré sú podobné daňovým základom Spolkovej republiky Nemecko alebo vo Francúzsku. To nebude daňový základ taký, aký ho dnes poznáme zo slovenskej daňovej legislatívy. Čo by to znamenalo? Výrazne by sa v takomto prípade rozšíril teda celý ten daňový základ, čo by opäť znamenalo, že podnikatelia, právnické osoby odvedú na daniach aj pri nezmenenej daňovej sadzbe väčší objem peňazí. Navyše by to znamenalo, že mali by sme daňovú legislatívu, ktorá by teda skutočne sa blížila tej daňovej legislatíve v Nemecku alebo Francúzsku, ktorá by mala oveľa väčší počet výnimiek, pribudlo by výnimiek, pribudlo by v daňovom systéme, teda celý daňový systém by sa stal výrazne komplikovanejším.
No a v koncovke, ak by pristúpilo okrem harmonizácie daňových základov aj k harmonizácii daňových sadzieb, tak by sa s pravdepodobnosťou opäť hraničiacou s istotou zvyšovali aj na Slovensku daňové sadzby.
A je pravdou, že keďže už Slovenská republika stratila menové nástroje, nástroje menovej politiky svojím vstupom do eurozóny, ak by sme teraz stratili aj nástroje fiškálnej politiky a daňovej politiky, tak potom schopnosť Slovenskej republiky realizovať hospodársku politiku by bola takmer nulitná.
Mne je veľmi ľúto, pán minister financií, že takzvaná Brusel friendly, alebo Bruselu naklonená politika strany SMER - sociálna demokracia v tejto oblasti je zjavná.
Ak dovolíte, odcitujem opäť vášho predsedu a premiéra Roberta Fica zo septembra roku 2011. Pre denník Pravda povedal, niekedy je dobré si tak občerstviť, čo z politických lídrov kto kedy povedal, a opäť sa vrátiť k tej definícii názorovej integrity. Tak teda Robert Fico pre Pravdu v septembri 2011 hovorí: "Ak chceme aby eurozóna bola stabilná, bude to chcieť ešte väčšiu mieru integrácie ako teraz." Fajn, s tým naprosto možno súhlasiť. Ale on pokračuje ďalej: "A je jedno, či to nazveme harmonizáciou daní, alebo to nazveme európskou vládou," počúvajte dobre, "je jedno, či to nazveme harmonizáciou daní, alebo európskou vládou, musíme sa viacej zoceliť." Nuž, good luck v takomto zoceľovaní sa politických lídrov nielen na Slovensku, ale aj v ostatných členských krajinách eurozóny.
Keďže pripravenosť SMER-u odovzdať celú ekonomickú politiku Bruselu je skutočne neochvejná, ako som to teraz podložil citátom premiéra Roberta Fica, je preto žiaduce, aby strany napravo od stredu opäť k uvedenej téme zaujali jednoznačný politický postoj aj za cenu takú, že prienik názorov piatich stredopravých strán možno bude trošku menší, ako je sólo názor každej z tých uvedených piatich strán.
Je potrebné, aby na Slovensku opäť vznikla politická sila, ktorá sa takejto politike dokáže vzoprieť.
Ak dovolíte, pán minister, ešte úplne na záver, ja som sľúbil, že ten môj príspevok bude skutočne o konštatovaní, že daňové systémy krajín dokážu byť nástrojom konkurencieschopnosti. Dokonca nástrojom, ktorý pomáha, ako som hovoril, znižovať rozdiely v ekonomickej úrovni, rozdiely vo výkone ekonomík jednotlivých regiónov v Európskej únii. Dokonca mnohí ekonómovia konštatujú, že takého vyrovnávanie cez takýto nástroj konkurencieschopnosti, akým je daňový systém, že je častokrát výrazne efektívnejšie ako cez spomínané eurofondy.
Írsky inštitút daňovej politiky, a teraz sa všetci podržte, pripravil takúto štúdiu, veľmi zrozumiteľnú štúdiu, ktorá hovorí, ktorá sa nazýva Írsky daňový systém ako konkurencieschopná výhoda, alebo teda výhoda prinášajúca zvýšenie konkurencieschopnosti. Táto štúdia vznikla v roku 2005, vznikla v období, kedy v Írsku bola korporátna daň 12,5 %. Pri korporátnej dani 12,5 percenta, teda dane z príjmu právnických osôb, sa inštitút pre daňovú politiku v Írsku zapodieval tým a lámali si tam všetci hlavy tým, ako urobiť írsky daňový systém ešte viac konkurencieschopným, pretože daňový systém môže byť rovnakou konkurenčnou výhodou pre krajinu ako kvalifikovaná pracovná sila, ako nerastné suroviny, ako inovačné centrá, ako hovorí Ivan Mikloš, talenty, ako zahraničný kapitál, rovnakou konkurenčnou výhodou pre krajinu môže byť aj daňový systém, a to je práve to, čo idete rušiť.
Štúdia je plná návrhov, ktoré pojednávajú o tom, ako zvýšiť konkurencieschopnosť Írska v daňovej legislatíve v globalizujúcom sa svete, a to pri korporátnej dani 12,5 %.
Teda ak urobíme Slovensko konkurencieschopnejším, potom zvíťazíme všetci. Preto nerušte, pán minister financií, to, čo funguje a čo Slovensko robí konkurencieschopnejším. Lebo porazení v takomto prípade budeme opäť, bohužiaľ, všetci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, k tej interpretačnej prestrelke čo teraz tu predviedol pán minister Kažimír, mám dve poznámky. Vy ste hovorili dnes na tlačovej konferencii aj o tom, citujem: "Že, áno, budeme musieť aj improvizovať." Také slovo padlo, opäť si ho môžeme prehrať. Ja by som vás poprosil, lebo predpokladám, že určite po skončení rozpravy budete mať ešte nejakú záverečnú reč, keby ste mohli ctenej snemovni vysvetliť, čo máte na mysli pod pojmom improvizovať, či je to naozaj nedostatok profesionality, alebo nedostatok odbornosti, že sa púšťate do improvizácie. A druhá poznámka sa týka toho, že naozaj od slova vláda je odvodené slovo vládnuť. No tak, pokiaľ vládnete od marca, od apríla tohto roku, tak potom vládnite, tak veď je predsa normálne a prirodzené, že vždy sa reálny vývoj ekonomiky, skutočné povyberané príjmy a skutočné rozpočtové výdavky sa vždy budú odlišovať od predpokladov, pri ktorých bol zostavený, rok predtým, alebo na jeseň predtým rozpočet na nasledujúci rok. To je tak v každej krajine bez ohľadu na to, kto vládne, ľavičiari, pravičiari. Ale je tu práve od toho vláda, aby v správnom čase, opakujem, pristúpila k správnym korekciám, aby dostala ten príjmovo-výdavkový mix práve do polohy, aby bola schopná udržať plánovaný deficit pre daný fiškálny rok. Takže poprosím jednak o to vysvetlenie toho slova, čo idete improvizovať a prečo, čo je toho dôvodom. Tak pokiaľ ste vládou, tak vládnite, a príďte konečne s korekciami štátneho rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, poslanci, vážený pán minister, ja som pozorne počúval v útrobách parlamentu vystúpenie aj exministra Mikloša aj kolegu ďalšieho z SDKÚ, Jožka Mikuša, takže nebudem opakovať to, čo tu vecne už odznelo, aby som nezdržiaval. Dovoľte mi ešte na úvod povedať jeden taký pekný príbeh zo života. Ono je to naozaj s touto predloženou správou, ktorú nám tu predkladá pán minister Kažimír tak, ako keď v akciovej spoločnosti sa vymení vedenie, jedného dňa akcionári rozhodnú, že nastúpi nové vedenie akciovej spoločnosti, ja som to zažil sám na vlastnej koži niekoľkokrát za uplynulých 20 rokov.
No, čo to nové vedenie urobí. V prípade, predstavte si, že sa také niečo udeje v komerčnej banke, tak to nové vedenie v prvom rade povytvára opravné položky a rezervy aj na také úvery, o ktorých dopredu vie, že nebudú v ohrození a že tie úvery sa budú splácať. Ale povytvárajú sa opravné položky a rezervy, čo celkom prirodzene znamená, že daný fiškálny rok, v ktorom nastupuje to nové vedenie akciovej spoločnosti, skončí v strate. Lebo sú povytvárané veľké rezervné položky, oprávky, opakujem, napríklad aj na aktíva, ktorých zníženie trhovej hodnoty sa neočakáva. Po slovensky povedané, aj na úvery, o ktorých sa vie dopredu, že sa splácať budú.
Čo sa stane potom v nasledujúcom fiškálnom roku? To nové vedenie zrazu zistí v nastávajúcom fiškálnom roku, že tie úvery naozaj ohrozené neboli, oni sa splácajú, tak tie vytvorené opravné položky a rezervy sa idú rozpúšťať. A každý z vás, ktorý tu trošku ovláda podvojné účtovníctvo, tak vie veľmi dobre, že takéto rozpúšťanie rezerv a opravných položiek sa účtuje do výnosov. Inými slovami, to nové vedenie, rok, v ktorom nastúpilo uzatvára s horším hospodárskym výsledkom, lebo ešte má stále priestor a možnosť to všetko odbaviť tým odvolaním sa na to, že tí naši predchodcovia to tak dopracovali do tejto zlej situácie, a potom keď už to nové vedenie bude nastávajúci fiškálny rok ovládať a manažovať tú akciovú spoločnosť ucelený rok, tak vtedy sa práve rozpustia tie spomínané vytvorené oprávky a rezervy, tie sa rozpúšťajú do výnosov, a zrazu príde, hurá, pozrite sa, aké máme dobré výsledky. Spokojní sú všetci, spokojní sú akcionári, že tá výmena toho vedenia stála za to, je to vidieť na tvrdých číslach, spokojní sú klienti a koniec koncov, potom na bonusoch a odmenách je spokojné aj to nové vedenie.
Toto je úplne jasná účtovná kreativita, ktorá, opakujem, sa teraz práve deje v tom, čo predviedol na tlačovej konferencii aj dnes popoludní pán minister financií Kažimír.
Je to úplne jasná snaha ukázať, že je to zlé, ale za to môžu tí pred nami, a budúci rok to bude zase o niečo lepšie a hovorili tu už moji predrečníci o tom, ja som sľúbil, že nebudem tie fakty opakovať, spomínala sa tam napríklad už známa digitálna dividenda, strategické zásoby, deväťdesiatdňové zásoby ropy a ďalšie a ďalšie veci.
To sú presne tie záležitosti, kedy bolo úplne jasné, že tú napríklad digitálnu dividendu bolo možné vybrať tento rok. Je úplne jasné, že dohoda s Transpetrolom je na spadnutie, ja neviem, možno ma opraví pán minister, či už aj nie je podpísaná, keď nie, tak určite bude uzatvorená do konca roka, čiže vôbec nie je potrebné hovoriť o negatívnom dopade do verejných financií v hodnote, v prípade strategických zásob ropy, myslím, 95 mil. eur, čo je takmer 100 mil. eur a ďalšie veci.
A tak nám vychádza z toho úplne jednoznačný záver, že zo spomínaného balíka, o ktorom hovoril, nie dnes na tlačovej konferencii, ale na tej, ktorá jej predchádzala. Tak ak si dobre pamätáte, na tej tlačovke povedal minister Kažimír, že potrebuje, aby nebol deficit verejných financií v tomto roku 5,3 percent HDP, ale 4,9, tak potrebuje 500 mil. eur.
On tam prišiel s takou celkom poznášajúcou dobrou náladou a oznámil slovenskej verejnosti, predovšetkým tej odbornej časti verejnosti, že on našiel 600, čiže potrebuje 500, a našiel 600 mil. eur. Čiže máme tu nejaký puffer, máme tu proste nejaký vankúš v podobe 100 mil. eur.
Tak teraz, ak dnes sme sa dozvedeli po zverejnení novej daňovej prognózy, že nám chýba nejakých ďalších dodatočných 180, alebo koľko, miliónov eur, no tak už jednu stovku máme, len treba ten šuplík otvoriť a treba dať tie peniaze do obehu a netreba sa tváriť, že situácia je horšia, akou v skutočnosti tá situácia je.
Druhá poznámka z toho spomínaného konsolidačného balíka, stále opakujem, hovorím o balíku ešte na tento rok v hodnote 600 mil. eur, tak jediné, skutočne jediné opatrenie, ktoré je naozaj na strane šetrenia výdavkov, je spomínané viazanie rozpočtových výdavkov vo výške 120 mil. eur.
Ja by som chcel na tomto mieste apelovať na ministra financií Kažimíra, on bol vtedy, myslím, že na zasadnutí Ekofinu na, v Nikózii na Cypre, a zastupoval ho na finančnom výbore štátny tajomník Pellegrini, ktorého som vyzval, aby tých spomínaných 120 mil. eur viazaných výdavkov položil na papier. Aby naozaj ukázal v prvej fáze členom výboru pre financie a rozpočet a nakoniec, predpokladám, aj celej snemovni kde, v ktorých rezortoch, v ktorých kapitolách a akými rozpočtovými opatreniami chce viazať spomínaných 120 mil. eur.
Pred asi pol hodinou som kontaktoval štátneho tajomníka Pellegriniho a som sa ho opýtal, ako je ďaleko v plnení spomínaného prísľubu, pretože ten prísľub verejne na zasadnutí finančného výboru dal. Tak odkázal cez svoj sekretariát, že dňom i nocou myslí na poslancov vo finančnom výbore a že pracuje na spomínanom prehľade. Ja sa naozaj teším, kedy konečne bude na stole a kedy, pán minister, ukončíte tie bilaterálne rokovania s jednotlivými ministrami, ktorí zodpovedajú za jednotlivé rezorty, za jednotlivé kapitoly, a som sám zvedavý, kde, opakujem, v ktorých rezortoch, akými opatreniami a kvantifikovanej podobe, teda aké čísla dáte, dáte na papier.
Mňa trošku prekvapilo, že na jednej strane sme sa uzhodli minulé volebné obdobie, keď sme hovorili, diskutovali v pracovnej skupine zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý, koniec koncov, bol vtedy, myslím, že prijatý 147 poslancami zo 147 prítomných, čiže za tento zákon naozaj dvihli ruky všetci poslanci. Tak vtedy sme hovorili o tom, že ako je dobre, že Slovensko už má nielen tu ten makrovýbor, ktorý prichádza v stanovených intervaloch s makroekonomickou prognózou, ale že máme aj výbor pre, teda daňový výbor, ktorý robí prognózu daňových príjmov. A teraz tu zaznelo u mojich predrečníkov, že je dobré, že tieto dva výbory by mali byť, a asi zdá sa, že aj sú apolitické. To znamená, že nehovoria o číslach z pohľadu ľavicového, pravicového politika, ale naozaj tak, ako podľa najlepšej vôle, vedomia, svedomia, proste im dostupných informácií tie čísla, tie prognózy ako, sa javia ako najpravdepodobnejšie.
Preto ma prekvapilo dnes na tlačovej konferencii z úst ministra Kažimíra, keď povedal niečo na margo bývalej vlády, že hochštapleri z bývalého rezortu financií, alebo hochštapleri z bývalej vlády. Ja si myslím, že toto nie je celkom dobrý postup v okamihu, keď nám horí tento náš spoločný dom, pod ktorým teraz mám na mysli verejné financie Slovenskej republiky, a tá situácia naozaj dobrou a utešenou nie je, a čo je oveľa horšou správou, že dobrou tá situácia ešte dlhé roky nebude, ak hovoríme o udržateľnosti verejných financií z dlhodobého horizontu.
K tomu sa ešte treba mať naozaj na zreteli, ja byť na mieste pána ministra Kažimíra, tak naozaj sa strhávam zo spánku každú noc. Mám na mysli teraz, čo treba mať stále na zreteli, je vývoj v eurozóne, vývoj v Európe a vývoj vo svete. Tá slovenská ekonomika je naozaj maličkou ekonomikou, ekonomikou otvorenou a tým pádom veľmi zraniteľnou, a keď sa naozaj niekomu kýchne v Nemecku a vo Francúzsku, tak na Slovensku budeme tú chrípku mať úplne všetci a veľmi rýchlo.
Ale toto je vplyv externalít, vplyv vonkajšieho prostredia, ktoré určite nevie žiadna vláda malej otvorenej ekonomiky nijakým spôsobom ovplyvniť a nijakým spôsobom manažovať.
A preto chcem povedať, že vzhľadom na závažnosť jednak verejných financií v stave, v akom sa nachádzajú dnes, vzhľadom na skutočnosť, že ešte niekoľko rokov budeme asi zápasiť s tým, aby sme sa vtesnali napríklad do tých rámcov, o ktorých hovorí zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a k tomu keď si pripočítame externality, ktoré ovplyvniť nevieme a nikdy vedieť nebudeme, tak ak toto všetko dám dohromady, potom ma naozaj udivuje, že pri tlačovej konferencii o verejných financiách sa uchyľujeme k takýmto odkazom typu hochštapleri a podobné veci. Myslím, že to naozaj nie je namieste, takéto fóry, takéto vtipy, pretože sme na jednej lodi, a to je úplne jedno, či sa nachádzame v súčasnosti vo vláde, alebo v opozícii, a tá loď je naozaj veľmi krehká a v najbližších rokoch bude musieť preplávať veľmi búrlivým obdobím.
Takže vrátim sa k tomu príbehu, ktorý som povedal na úvod, keďže nechcem naozaj opakovať všetky tvrdé fakty a čísla, ktoré hovorili moji predrečníci. Spomeniem už len jednu jedinú poznámku na záver, druhý pilier.
Druhý pilier je naozaj spôsob, ktorým ste si veľmi rýchlo, veľmi ľahko snažili pomôcť, či už v tomto, alebo budúcom fiškálnom roku, ale z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií ste neurobili nič iné, pán minister, len odsúvate a tlačíte pred sebou tú snehovú guľu, ktorá, bohužiaľ, sa bude nabaľovať a bude stále väčšou a väčšou a vy ju budete stále tlačiť ďalej a ďalej pred sebou. Zoberme si napríklad legislatívu, ktorá už prešla týmto parlamentom, kedy nám je všetkým jasné, a nespochybní to, predpokladám, ani Peter Kažimír, že zmeny akokoľvek nepopulárne, ktoré nosia so sebou obrovské politické náklady, aj v podobe úbytku voličskej základne SMER-u, a ono to v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov príde, nie, o tom hovoril, pán kolega, keď vykrikujete tam z ľavej strany, o tom hovoril váš predseda strany, o tom hovoril premiér Robert Fico, že pôjdeme touto cestou nech to stojí, čo to stojí, že on si je vedomý politických nákladov a že si je týchto konzekvencií absolútne vedomý, ale pôjdete touto cestou.
No a vrátim sa teraz vecne k tomu, čo som hovoril pred chvíľou. Schválili ste zmeny v prvom pilieri tak, že všetky tieto zmeny sú časované na roky 2017 a 2018. Či už je to to nastavenie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, či už je to zmena medziročných, úpravou dôchodkov, nie na základe ako je to dnes, na základe inflácie a zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale prejdete na tú dôchodcovskú infláciu, keďže dôchodcovia majú úplne inú skladbu spotrebného koša. Všetky tieto zmeny tlačíte v prvom pilieri po roku 2017 a 2018.
Ja chápem, že to nie je náhoda, že to je všetko za obdobím volebného roka 2016. To znamená, opäť, to čo je nepopulárne, tak natimeujme po volebnom roku 2016, a potom už to nejako bude, potom to už zase preberie na svoje plecia tá garnitúra, ktorá, akákoľvek, ktorá tu bude vládnuť po roku 2016.
Ja vám želám, pán kolega, opätovne sa tam ozývate z diaľky, že, jaj, to hovorí pán tréner futbalový, potom to bude asi pravda, dobre.
Ja by som si netrúfal hovoriť do skladby národného mužstva futbalového, lebo to je téma, ktorej nerozumiem. No, takže chcem sa vrátiť ešte k tomu druhému pilieru, áno, získate mesačne rádovo 40 mil. všetkými opatreniami, ktoré ste v druhom pilieri urobili, a urobili ste ich v takom chvate, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré naozaj sa zvykne robiť v situácii, keď sú záplavy, alebo keď padnú dvojičky, alebo keď sa niečo podobné deje vo svete a u nás. Ale určite nebol najmenší dôvod v skrátenom legislatívnom konaní urobiť zmeny v druhom pilieri.
Ponáhľali ste sa preto, že ste opätovne dali na stôl ďalších 40 mil. eur, ktoré ste ale museli najskôr niekomu, niekomu vziať.
Takže zmeny v druhom pilieri v skrátenom legislatívnom konaní, zmeny v prvom pilieri všetky odsunuté po roku 2016. Ako som spomínal, niektoré v sedemnástom, niektoré v roku 2018. Z dlhodobého hľadiska, akokoľvek z krátkodobého hľadiska tohto a budúcich pár rokov si naozaj pomáhate opäť takýmto, už to by som ani nenazval účtovnou kreativitou, ale takýmto veľmi priehľadným a transparentným a pre každého čitateľným krokom, keďže neviete a nedokážete šetriť. Ale to nie je nič nové pod slnkom, pretože socialistické vlády nikde v Európe nikdy nevedeli šetriť, no tak ste išli práve tou cestou, za ktorú ste bičovali a kritizovali nás, že dokážeme konsolidovať verejné financie len na príjmovej strane.
Ak ma pamäť neklame, tak konsolidačný balík na rok 2011, ktorý mal celý hodnotu 1,7 mld. eur, sa približne zo 65 percent dotýkal práveže výdavkovej strany a z 35 - 40 percent príjmovej strany, čiže bolo to presne opačne, a vtedy sme počúvali množstvo kritiky z úst, či už pánov kolegov Počiatka, Kažimíra, Fica a ďalších, ako málo robíme na výdavkovej strane. Z toho vášho, pán minister Kažimír, balíka na tento rok, 600-miliónového, je len spomínaných 120 mil. viazaných rozpočtových výdavkov skutočne na výdavkovej strane, čiže je to rovných 20 percent. A to ako som povedal pred chvíľou, ešte budeme veľmi pozorne sledovať a tešiť sa na to, ako na nás myslí pán Pellegrini, pán Kažimír, a kedy finančnému výboru spomínaný prehľad viazaných výdavkov predložia. Takýto verejný prísľub, opakujem ešte raz, sme dostali od štátneho tajomníka Pellegriniho. Úplne nakoniec ešte by som chcel spomenúť jednu mantru, ktorá sa ustavične opakuje, opakuje ju už, dokonca, aby som bol objektívny, ani nie tak minister financií, ako skôr predseda vlády Robert Fico v každom a jednom mediálnom vystúpení zopakuje vetu: "My nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty." To je opatrenie, ktoré postihuje každý, každého občana Slovenskej republiky bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádza, áno, potiaľ je to faktografická pravda, postihne to aj občana, ktorý na druhý deň po zvýšení dane z pridanej hodnoty si pôjde nakúpiť základné potraviny, tak aj on to pocíti v peňaženke, no len zabúda na jednu vec, zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, teda o jeden percentuálny bod, znamenalo zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v hodnote približne 185 mil. eur. Ak som hovoril o tom, že konsolidačný balík predchádzajúcej vlády na rok 2011 bol v celkovej sume 1,7 mld. eur, tak tých spomínaných 185 mil. predstavuje rádovo niečo málo cez 10 percent. Ale ustavične opakovaná v médiách, lebo tomu najviac rozumejú všetci a aj vrátane voličov SMER-u, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty. Opakujem, toto opatrenie tvorilo niečo málo cez 10 percent konsolidačného balíka pre rok 2011. Ale je to podávané predsedom vlády Robertom Ficom v médiách pri každej možnej príležitosti ako jediné kľúčové nosné konsolidačné opatrenie, ku ktorému sa uchýlila bývalá vláda. Takže dodržím sľub, nebudem opakovať ďalšie čísla, ktoré hovorili moji predrečníci, ako som povedal, správa, ktorá naozaj plní svoj marketingový účel takmer dokonalo v tej snahe o to účtovné, o tú účtovnú kreativitu povedať, že to, to, to sa nevyzbieralo na príjmovej strane, a to, čo aj vieme, že je aj de facto aj de jure vykonateľné ešte tento rok na príjmoch, hovorím o tej digitálnej dividende a ďalších peniazoch, tak to si odsunieme na budúci rok, a potom sa budete biť do pŕs, ako ste skonsolidovali verejné financie. A poprosím ešte, skúsme si spomenúť na to, čo teraz hovorím, takto o rok, keď sa dostaneme niekedy v septembri roku 2013 k porovnaniu rozpočtu, ktorý už bude, pán minister Kažimír, plne vaším dielom, bude to váš produkt, vy ho navrhnete, vy si ho hlasmi osemdesiatich troch Kolesíkov v tejto snemovni schválite, bude to váš rozpočet, ja sa teším na to, ako už takto o rok, opakujem, v septembri, v októbri roku 2013 budeme sledovať plnenie príjmovej a výdavkovej strany vášho na 3 percentá deficitu nastaveného rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem tiež poďakovať Pavlovi Frešovi za to, že sa pripojil k tým rečníkom v rozprave, ktorí sa snažia nájsť to, čo je za celou mnohodňovou diskusiou úplne esenciálne.
A to, čo je esenciálne, je, bohužiaľ, ideológia. To nie je rozprava o vecných argumentoch, aké nastavenie toho-ktorého dôchodkového piliera je správne. A správne bude len také nastavenie, ktoré bude súčasne dlhodobo udržateľné. A toto je, bohužiaľ, diskusia, ktorá už dávno, ešte v uplynulom týždni skĺzla do, do nejakého boja, kde nevíťazí sila argumentov, ale kde víťazí jednoznačne argument sily. Pod tým mám na mysli nielen vašu 83-ku, jasná sila, to je jasný argument, zrozumiteľný, uchopiteľný, pochopiteľný pre každého z nás, ale pod argumentom sily mám na mysli práve to, čo tu predvádzajú už nielen tí starí ideológovia socialistického SMER-u, ale aj tí novo zrodení, ako ten kolega sediaci úplne hore vpravo, pán kolega Blaha. A ja som presvedčený o tom, že on bude raz naozaj príťažou aj na pleciach samotného premiéra Roberta Fica, pretože on nie je sociálny demokrat, ale on je ultraľavičiar.
A ešte jedna poznámka, iste zdatný marketér alebo marketéri okolo neho, okolo Roberta Fica včera vytiahli tú tabuľku o tom, že ste zhodnotili dôchodky v prvom pilieri o 18 percent. No ja viem, že premiér je právnik, že nie je ekonóm, ale neverím, že nemá ani také elementárne znalosti z ekonómie, aby sám tomu uveril, že štát môže niekedy niečo zhodnotiť. To je čisté arbitrárne rozhodnutie. Je to politické rozhodnutie medziročne, o akú percentuálnu sumu sa budú upravovať dôchodky v prvom pilieri. Môžete to dať na dvojnásobok, vtedy zhodnotenie bude stopercentné. Takže nezavádzajte, prosím vás pekne. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Tomanová sa odvoláva v reakcii na moje vystúpenie na aký si strategický materiál, ak si dobre pamätám z roku 20009, v ktorom ste mali prísť... (Hlas z pléna.) Prosím? Áno, áno, áno. Nechcem teraz, aby ste ma okrádali o čas, to by nebolo korektné, aj keď z úcty k dáme to znesiem tých 20 sekúnd, o ktoré ste ma pripravili. No odvolávate sa na aký si expertný materiál z roku 2009, jedno z ktorého roku, proste prvého obdobia teda vlády Roberta Fica, tej prvej vlády. Ja len chcem pripomenúť, že keď Jozef Mihál predniesol v uplynulom volebnom období tu v Národnej rade navrhované zmeny v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri, tak ste ich všetky do jednej skritizovali. Vy osobne aj s vašou kolegyňou, ktorá sedí vedľa vás. Vy osobne ste všetky tieto zmeny skritizovali a teraz sa vehementne k tomuto copyrightu hlásite, ale opakujem ešte raz, veď nechajme emócie bokom, mne je to naozaj úplne, ale úplne jedno, či tá, alebo oná strana bude mať autorské práva k takému, alebo onakému návrhu. Ak ten návrh bude dobrý, bude odborne podkutý a pomôže posunúť Slovensko ďalej dopredu, pomôže napríklad zvýšiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, tak budem len a len aplaudovať. Ak vy pani Tomanová s takýmto návrhom prídete, budem, to garantujem, aplaudovať aj vám.
Pán poslanec Martvoň, vy ste nereagovali ani v jednej vete na moje vystúpenie, vy ste reagovali, ak si dátumy, čo, kto, kedy prerokoval, prvé čítanie, to boli všetko reakcie na moju predrečníčku pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Ak ste si nevšimli, ja som hovoril o úplne, ale úplne o niečom inom v mojom vystúpení. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, vážený pán minister, pani predrečníčka poslankyňa Lucia Žitňanská uviedla celkom pekné, jasné, čisté, zrozumiteľné argumenty z hľadiska podhľadu právničky, z hľadiska pohľadu práva, prečo je tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie úplne na vode alebo - možno trošku s nadsádzkou povedané - úplne mimo misu.
Ja sa teraz pokúsim, keďže nie som právnik, ja sa pokúsim uviesť vecné dôvody a argumenty, prečo je tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie rovnako úplne na vode a stojí na hlinených nohách. Nebudem vôbec opakovať argumenty, ktoré som uvádzal v tej trojdňovej diskusii, ktorá je naozaj takým nešťastím tohto parlamentu a je skutočne dôkazom krištáľovo čistým, ako jeden z poslancov hovorí, dôkazom, ako to babrácky robí socialistická vláda SMER-u. Ale skúsim uviesť jeden argument, nový, ktorý tu doposiaľ neodznel. Hoci by sme mohli, pán minister, možno celkom neľútostne zneužiť situáciu a teraz tu predložiť menný zoznam poistencov v druhom pilieri a začať ho tu celý čítať. Boli by sme to naťahovali ďalej, ale myslím, že ani v tejto napätej situácii, kedy mnohým zo socialistickej strany SMER praskajú nervy a sú nervózni, myslím, že netreba zneužívať túto situáciu a držať sa naďalej neemotívnej, vecnej diskusie.
Takže ak dovolíte, pred ôsmymi týždňami skončila pobyt na Slovensku technická misia Medzinárodného menového fondu. Trošku to tak zaniklo v slovenských médiách, pretože Medzinárodný menový fond bol vždy skratkou, ktorá keď sa objavila v médiách, tak všetci spozorneli, ale to bol začiatok deväťdesiatych rokov. Vtedy sme boli aj my odkázaní na pôžičky z Medzinárodného menového fondu. Usilovali sme sa o obnovenie členstva v IMF, keďže, ako iste viete, jeden z jeho zakladateľov okrem Johna Maynarda Keynesa bol aj jeden veľký český ekonóm, ktorý sa volal pán Hájek, Mládek, ospravedlňujem sa, pán Mládek a ktorého vtedy prezident Beneš v roku 1945 vyslal do Washingtonu ako zástupcu československého v Medzinárodnom menovom fondu, takže, mali sme tam vtedy, hovorím v mene Československa, veľkého ekonóma pána Honzu Mládka. V menovom fonde. Potom nejak si na 50 rokov táto skratka úplne zanikla v odborných slovníkoch a potom po nežnej revolúcii opäť sme vždy spozorneli aj pán vtedajší premiér Mečiar, keď s Klausom rozdelili Česko-Slovensko opäť spozorneli, pretože po rozdelení Česko-Slovenska boli naše devízové rezervy 80 miliónov amerických dolárov. To boli devízové rezervy, ktoré vykrývali približne trojdňový import vtedajšieho Slovenska. No a teda v rámci toho, čo som stručne teraz tú genézu som sa pokúsil uviesť akosi, keď príde technická misia IMF na Slovensko, tak to už dneska nevzruší absolútne nikoho, ale skúsme si pozrieť teraz, že táto misia povedala. Citujem: "Vo fiškálnej oblasti medzinárodný menový fond podporuje cieľ zníženia deficitu rozpočtu pod 3 % výkonu ekonomiky." Nemá problém, a teraz vám nahrávam, dámy a páni zo SMER-u, nemá problém ani s oslabením druhého piliera, ale odporúča, aby sa zároveň s jeho zmenami menili aj parametre piliera prvého. "Slabší druhý pilier totižto zvýši záväzky vlády do budúcnosti, takže je nutné súčasne urobiť zmeny v priebežnom systéme, aby bol dôchodkový systém na Slovensku dlhodobo udržateľný." Koniec citátu zo správy IMF. Opakujem, toto boli diskusie spred ôsmich týždňov. To nie je exkurz do histórie 20 rokov dozadu, z pred ôsmych týždňov.
No a teraz si vytiahnime z tohto textu, ktorý som odcitoval dve veľmi dôležité slová. To prvé slovo je "zároveň" a to druhé slovo je "súčasne". Teda robme zmeny v druhom pilieri, ale súčasne a zároveň so zmenami v pilieri priebežnom alebo prvom. A teraz ako vyzerá obsah týchto dvoch pojmov zároveň a súčasne v praxi, v politickej realite socialistickej vlády jednej strany SMER-u - sociálnej demokracie. No v praxi to vyzerá tak, že zatiaľ čo zmeny v druhom pilieri idete urobiť tu a teraz a rýchlo a pod rúškom noci, už nielen leta, a ide vám o to, aby ste dostali do rozpočtu 40 miliónov eur o 30 dní skôr. Toto je holý fakt, ak by tento zákon neprešiel v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol by platný a účinný od 1. októbra. Vy ho chcete urobiť platným a účinným od 1. septembra. Čiže chcete predsunúť tento zákon o 30 dní. Za týchto 30 dní získate do rozpočtu 40 miliónov eur. To znamená, že je to politická voľba. Ja súhlasím dokonca aj s tým, že táto politická voľba je plne legitímna, ale nie nevyhnutná. Mám na mysli teraz tú politickú voľbu, že chcete zásahmi do druhého piliera konsolidovať verejné financie. Vyhrali ste voľby, vládnete, je to naozaj úplne legitímne. Tvrdím, že to nie je nevyhnutné.
Takže ideme získať 40 miliónov do rozpočtu o 30 dní skôr. Toto sú vlastne, to je kľúč toho, prečo prerokovávame tento vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. A ako vyzerajú zmeny teda v prvom pilieri, ktorý práve medzinárodný menový fond odporúča robiť súčasne a zároveň? Tak tieto zmeny navrhujete, bola o tom už diskusia, niektoré z nich v roku 2017, niektoré od roku 2018. Hovorím teraz o tom, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku, tak aby bol naviazaný na strednú dĺžku života. Hovorím teraz o tom, že sa upraví spôsob zvyšovania dôchodkov, bude naviazaný na tzv. dôchodcovskú infláciu, čo je vlastne spotrebný kôš tovarov a služieb, ktoré nakupujú predovšetkým dôchodcovia a že na toto budete viazať úpravy dôchodkov. Teraz nechám bokom diskusiu o tom, že skoro doslova a dopísmena ste všetky navrhované zmeny v prvom priebežnom pilieri okopírovali od vlády Ivety Radičovej, okopírovali od všetkého, čo bolo vytvorené na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Jožka Mihála. Toto nechám naozaj teraz bokom. Ja som povedal, že nechcem diskutovať v emocionálnej rovine, nechcem prilievať oheň, teda benzín do ohňa, ale držme sa vecných argumentov. Tak dobre, okopírovali ste to, máte to mať, keďže váš už ani volebný drobný program vo voľbách v marci t. r. nebol príliš expertným, on takým nebol nikdy, no tak ste to prebrali od bývalej vlády a od šéfa, bývalého šéfa, pán minister Richter, rezortu, ktorému v súčasnosti šéfujete vy, od Jožka Mihála. Dobre. Ak to poslúži krajine aj tieto zmeny v prvom priebežnom systéme, my sa pokúsime na to zabudnúť. Ale história vám to nezabudne, že ste to celé skopírovali. No len problém je ten, že zatiaľ čo Medzinárodný menový fond odporúča Slovenskej republike ako som už hovoril zmeny v druhom a v prvom pilieri robiť súčasne naraz, tak vy zmeny v druhom pilieri robíte tu a teraz a bojujete o 30 dní. Chcete predsunúť platnosť toho zákona o 30 dní, aby ste získali 40 miliónov eur do rozpočtu, a tie zmeny v prvom priebežnom pilieri, ktoré sú hlboko, hlboko nepopulárne, ktorý politik, nie na Slovensku, to by sme mali veľké ambície, veľké očakávania od politikov SMER-u, ale celoeurópsky, ktorý politik už len príde pred ľudí a povie, že chce navrhnúť zvýšenie veku odchodu do dôchodku? Dokonca myslím, že už, nerád by som sa mýlil, Hollande prišiel s tým, že bolo by dobré ten vek aj znížiť, nie zvýšiť, ale znížiť. Lebo to je populárne... (Reakcia z pléna.), prosím ? Áno, znížiť na 60 rokov, lebo to je tak fajn, to je populárne, má to jedno čaro v sebe takéto návrhy, pretože zabezpečujú autorom takýchto nápadov opätovné znovuzvolenie, ale z dlhodobého hľadiska je to brutálne nezodpovedné a vedie to krajinu naozaj k defaultu alebo vedie tú krajinu do krachu.
Takže aj preto ste sa aj vy pokúsili, ak medzitým ste dospeli k inému názoru, ja ho len uvítam, takúto zmenu názorov, ale zatiaľ je situácia taká, opravte ma, pán minister Richter, ak sa mýlim, že chcete všetky navrhované zmeny v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri urobiť tak, aby, ako som spomínal, či už zvýšenie veku odchodu do dôchodku, alebo zmeny v úpravách navyšovanie dôchodkov, všetko tlačíte po roku 2017, resp. niektoré z týchto zmien až po roku 2018. Celkom prirodzene, lebo ak sa nič mimoriadne nestane a Slovensko nezbankrotuje do leta 2016, kedy budú opäť parlamentné voľby, no tak potrebujete dostať tieto nepopulárne zmeny za horizont volebného politického cyklu. Úplne chápem vašu motiváciu, no bolo by dobre sa k nej normálne takto tu postaviť a chlapsky a čestne priznať a tuto nahlas povedať a nieže premiér príde o 14.00 hodine tri dni dozadu za tento rečnícky pult a urobí tu naozaj také emotívne, skoro hodinové divadlo o tom, ako je v rozpočte sekera 500 miliónov eur. Tak toto prvé konštatovanie, to bolo prvé konštatovanie v správe Medzinárodného menového fondu. Táto technická misia AMF na Slovensku konštatovala ešte jednu veľmi zaujímavú vec. Citujem: "Sme presvedčení, že sa treba zamerať na trvalú fiškálnu konsolidáciu." Poprosil by som opäť, aby ste upriamili svoju pozornosť na prívlastok "trvalú" konsolidáciu.
Tak sa pozrime, ako vaše zásahy do druhého piliera sú trvalou konsolidáciou verejných financií. Viete veľmi dobre, že Slovenská republika sa prihlásila k európskemu fiškálnemu paktu, v rámci tohto politického záväzku je Slovensko nielen to, čo sa opakuje v médiách a z úst politikov aj koalície aj opozície, nielen dosiahnuť deficit pod 3 % v budúcom roku, ale súčasťou tohto nášho politického záväzku je ďalej, v ďalších nasledujúcich rokoch každý rok znižovať štrukturálny deficit verejných financií o pol percentuálneho bodu. To znamená, že ak v roku 2013 by ste zrovna stlačili deficit pod 3 %, tak v roku dve tisíc..., hovorím o štrukturálnom salde, v roku 2014 musí byť o 2,5 % a nižší, v roku 2015 musí byť 2 % a nižší, v roku 2016 musí byť 1,5 % a nižší a keď to takto spočítame, tak najneskôr v roku 2019 musí mať Slovensko prvýkrát v novodobej histórii vyrovnaný štátny rozpočet. Prosím vás, toto majme stále na pamäti a toto by som doporučoval vyvesiť na stenu v pracovni premiéra Róberta Fica, nie sochy Jánošíka! Toto, tento záväzok dosiahnuť do roku 2019 prvýkrát v novodobej histórii Slovenska vyrovnaný štátny rozpočet. Toto je tá Európa, toto je tá európska integrácia, za ktorú je aj strana Sloboda a solidarita. Povedané zrozumiteľne a jednoducho zodpovednosť, zodpovednosť, zodpovednosť, ale nie na nasledujúci mesiac, nie zodpovednosť za to, čo sa stane v roku 2013, zodpovednosť dlhodobá, trvalá, a to je práve o trvalej udržateľnosti verejných financií, o ktorej hovorila aj správa Medzinárodného menového fondu. Lenže vaše zásahy do druhého piliera, kde idete o 30 dní získať skôr 40 miliónov eur, tým, že ich zoberiete, samozrejme, ľuďom, ktorí si sporia v druhom pilieri, tak toto nie je trvalá konsolidácia, trvalé ozdravovanie verejných financií. A nielen to, pán minister Richter, vy veľmi dobre viete, aj keď sa to netýka vás osobne, týka sa to ministra financií Petra Kažimíra. Aj preto môj kolega z klubu Jožko Mihál navrhol, aby pán minister financií sa tak závažnej diskusie osobne zúčastnil, aj keď chápem, že nie je predkladateľom tejto legislatívnej normy. A teraz nehovorím o tomto skrátenom konaní, ale keď budeme prerokovávať tento bod v prvom a v druhom čítaní, tak naozaj by bolo vhodné, tu nejde o marketing opozície, aby tu sedel aj pán premiér, aby tu sedel aj pán minister financií Peter Kažimír. Vhodné preto, pretože takýmito zásahmi, a teraz nechám bokom vecné argumenty, či sú dobré, zlé, ja som povedal je to vec legitímnej politickej voľby. Takto ste sa rozhodli, to rozhodnutie je plne legitímne, tak bolo by veľmi dobré, že vzhľadom k tomu, že ideme urobiť brutálny zásah do medzigeneračnej solidarity na území Slovenskej republiky. Ideme urobiť zmeny v druhom pilieri, ktoré na generáciu predurčia, predeterminujú udržateľnosť alebo neudržateľnosť dôchodkového systému ako celku. Bolo by vhodné, aby pri takejto diskusii, keď už ste ju takto poskracovali obišli všelijaké medzirezortné pripomienkové konania a ďalšie veci, by bolo vhodné, aby tu sedel vo vlastnom záujme, nie v záujme opozície, vo vlastnom záujme aj pán premiér, hovorím o prvom čítaní, dnes mi tu absolútne nechýba, aby tu sedel aj pán premiér, aj pán minister financií Peter Kažimír.
To, čo ste urobili už v návrhoch vládnych, vládnych návrhov zákonov, ktoré už boli schválené v tomto volebnom, 6. volebnom období, teraz hovorím o mimoriadnom odvode vybraných finančných inštitúcii, to je za nami a tu vám chcem len pripomenúť, že ešte tento rok získate len na tomto mimoriadnom a osobitnom odvode od bánk 77 miliónov eur. Ďalších 27 miliónov eur, ešte tento rok pán minister Richter, získate na odvodoch od spoločností, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach. To je spolu 104 miliónov eur. Ďalších 160 miliónov eur získate práve touto vládnou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá je predmetom dnešného a nasledujúcich dní nášho rokovania. Ak si všetky tieto čísla spočítate dohromady, dostanete sumu 384 miliónov eur. Akýže to máme výpadok na daniach v tomto roku v rozpočte? Ak s nemýlim, posledné číslo, ktoré uviedol premiér spoza tohto rečníckeho pultu bolo 348 miliónov eur. Len z týchto troch vymenovaných opatrení, ktoré sú z vašej dielne, aj mimoriadny odvod bánk, aj mimoriadny odvod spoločností, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach, aj 160 miliónov zo zmien zákona o sociálnom poistení. Iba z týchto troch opatrení, pán minister, získate o 40 takmer miliónov eur viac, ako je výpadok na daniach. Čo ešte hľadáte? Vykrytie akej ešte rozpočtovej sekery hľadáte? Tak prosím vás pekne, buďte aspoň korektný a neuvádzajte medzi dôvodmi na skrátené legislatívne konanie rozpočtovú dieru, lebo to tak jednoducho matematicky nie je a matematika nepozná, to je skrátené, pán kolega. Ja chápem, že keď vám tečie do topánok, ja chápem, keď robíte niečo s čím ani vnútorne možno celkom nemôžte spávať a cítite, že ste naozaj na hlinených nohách. Ja chápem, že je to prirodzená obranná reakcia každého živočícha, a človeka nevynímajúc, že keď rastie strach, tak rastie ruka v ruke aj agresivita. Ja som bol tiež svedkom toho, ako tu tri dni v uplynulej rozprave pobehoval pán spravodajca pán Podmanický ako lev v klietke. Raz stál tu, raz tu, raz vzadu, raz vpredu, vykrikoval na poslancov, ktorí diskutovali, vykrikoval na poslancov, ktorí mali faktické poznámky, skákal do reči. Ešte raz opakujem. Pre mňa sú tieto jednoduché prízemné emócie vcelku pochopiteľné, pretože keď robíte niečo, čo vám trošku trasie srdiečko, a máte naozaj strach, máte obavy, že robíte niečo, čo je neústavné, ale to ponechám právnikom. Ja nie som právnik, preto som sa sústredil v mojom vystúpení na argumenty rozpočtové a finančné, tak celkom prirodzené, ako hovorím, ruka v ruke so strachom ide hore agresivita. To je tak. Aj zvieratko, keď zatlačíte do kúta a už nemá kam cúvať, tak možno prejde do protiútoku a stane sa takým agresívnejším. To je úplne normálna reakcia, netreba sa tomu čudovať. Takto vnímam aj poznámku pána Blanára, ktorý pred chvíľočkou prešiel povedľa predkladateľa a adresoval na moju adresu nejaké poznámky, že treba hovoriť k veci. Pán Blanár, ja si vás veľmi vážim skutočne aj ako človeka, aj nielen, čo hovoríte a vystupujete v tejto snemovni, ale aj pokiaľ ide o vaše iné funkcie mimo tento parlament. Je to úplne v poriadku človečensky, ale je neslušné a nepekné, ak idúc okolo rečníckeho pultu začnete na moju adresu, nikdy som za dva roky v tejto snemovni nebol osobný, nikdy som nepoužíval osobné invektívy na nikoho. Mne budete hovoriť, že mám hovoriť k veci?
Tak ja sa teda opýtam, kto medzi troma kľúčovými argumentmi, prečo toto toto prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, kto uviedol argument 500-miliónovej sekery v rozpočte? Bol to váš predseda strany. (Potlesk.) Tak teraz chcete hovoriť, že ja rozprávam nie k veci. Veď on hovoril o tom, že sú tri dôvody, prečo prerokovávame túto normu v skrátenom konaní.
Prvý dôvod, čakajú nás bezprecedentné zmeny v Európskej únii a v eurozóne. Nikto z toho nemá celkom asi radosť, ale keď sme sa pýtali, aké sú to tie bezprecedentné zmeny, tak ich nevedel pomenovať ani pán premiér Robert Fico. Dokonca mal povedať na okrúhlom stole, že pátrajú po informáciách spolu s ministrom zahraničných vecí s pánom Lajčákom, že pátrajú po informáciách, čo teda také dramatické bezprecedentné sa udeje v eurozóne. Toto bol jeden dôvod, ktorý uviedol nie ja, nie Richard Sulík, nie Jožo Mihál, to uviedol premiér vlády Slovenskej republiky o 14.00 hodine, myslím, tie tri dni dozadu spoza tohto pultu. Že to je prvý dôvod, prečo ideme v skrátenom konaní.
Dôvod č. 2 - sekera 500 miliónov vo verejných financiách. Presne o tomto hovorím, že takýto dôvod neexistuje. Takže, pán Blanár, ešte raz, hovorím práve k veci a chcem vám vysvetliť, že toto sú dôvody na hlinených nohách, a preto klub SaS nikdy návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý teraz prerokovávame nepodporí.
Úplne na záver poviem ešte jednu poznámku. Klub Strany a solidarita pripravil hromadnú žalobu, to, čomu Nemci hovoria "Sammelklage", a myslím, že to bolo, Richard, uplatnené pri prípade eurovalu v Spolkovej republike Nemecko, tak presne takúto hromadnú žalobu - podanie na Ústavný súd pripravujeme. Je takmer sfinalizovaná a chcel by som z tohto miesta vyzvať všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí majú rovnaké presvedčenie a rovnaký názor, že im ide vláda siahnuť na úspory v druhom pilieri, aby sa k tejto hromadnej žalobe, k tomuto hromadnému podaniu na Ústavný súd pripojili v nasledujúcich málo dňoch nájdete príslušné navigácie na stránke, kde bude tento text uvedený a dopredu žiadam a vyzývam občanov, ktorí zdieľajú tento názor, ktorý som uviedol, aby takéto hromadné podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky podporili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, Robert Fico včera v tom svojom úvodnom príhovore, v ktorom sa snažil zdôvodniť, prečo postupuje vláda v skrátenom legislatívnom konaní pri prerokovaní tohto bodu, uviedol tri ťažiskové dôvody. Z nich prvý je dramatický, bezprecedentný vývoj v eurozóne. Tu by som chcel podotknúť, že dramatické a bezprecedentné na tom je akurát tak to, že zvolal okrúhly stôl kde pozval opäť opozíciu, tak ako to bolo v prípade hľadania 200 mil. eur na tento rok do rozpočtu. A na tomto okrúhlom stole oznámil, že stane sa v Európe niečo zlé, niečo dramatické, niečo bezprecedentné. Problém bol akurát v tom, že nikto nevedel povedať, čože sa to také bezprecedentné stane. Dokonca sa priamo vyjadril predseda vlády Slovenskej republiky, že pátrajú po informáciách. Druhý dôvod, prečo prerokovávame tento bod v skrátenom legislatívnom konaní, je diera v štátnom rozpočte, o tej budem predovšetkým vo svojom vystúpení hovoriť. No a tým tretím dôvodom má byť politický záväzok, ktorý prijala Slovenská republika, a to konsolidovať verejné financie takým tempom, aby deficit rozpočtu v roku 2013 bol pod 3 %. Ja chcem na margo tohto záväzku podotknúť ešte pre úplnosť a zároveň chcem doplniť, že Slovenská republika prijala ešte jeden veľmi dôležitý politický záväzok. A to je prihlásenia sa alebo pristúpenie Slovenskej republiky k európskej fiškálnej zmluve, fiškálnemu paktu. Toto prihlásenie sa k európskej fiškálnej zmluve v praxi znamená, že každý ďalší rok po roku 2013 bude musieť Slovensko znižovať štrukturálny deficit o pol percentuálneho bodu. A teda rátajme teraz spolu. Ak by zrovna vláda, socialistická vláda, strany SMER dosiahla deficit budúci rok pod 3 %, tak potrebuje každý ďalší rok znížiť tento deficit o pol percentuálneho bodu tak, aby v roku 2019 malo Slovensko prvýkrát vo svojej novodobej histórii vyrovnaný štátny rozpočet. Pamätajme si všetci dobre rok 2019. A teda hovoríme o predsunutí platnosti tejto novely, vládnej novely zákona, tak, aby platila už o tridsať dní skôr, teda nie od októbra, ale už od septembra.
Tak ako hovorí dôvodová správa, týmto predsunutím by štátny rozpočet získal na príjmovej strane o 40 mil. eur viac. Tak sa teda na to pozrime a dajme si do pomeru tieto dve čísla. Robert Fico hovoril včera popoludní o 14.00 hodine o diere v štátnom rozpočte vo výške 500 mil. eur, spomínaných 40 mil. tvorí 8 % nejakej pomyselnej hľadanej sumy v rozpočte. Tým chcem ale uviesť, že v skutočnosti nezískate, dámy a páni z vládnej strany SMER, ani uvedených 8 %, ani uvedených 40 mil. eur. Je to obyčajná účtovná kreativita, bohužiaľ, účtovná kreativita v oblasti verejných financií, pretože nižšie náklady na dôchodkový systém v súčasnosti budú znamenať a budú vyvolávať vyššie náklady v budúcnosti. A teda ide o akúsi brutálnu zmenu medzigeneračnej solidarity. Včera v päťhodinovej rozprave bol asi najfrekventovanejším pojmom, ktorý tu zaznel, výraz, citujem, sekera 500 mil. eur. A úplne najčastejšie tento pojem použil vo svojom vystúpení práve premiér Robert Fico. Chcel by som mu odkázať, aj keď nie je prítomný v sále, že s tými sekerami treba narábať naozaj veľmi opatrne. V rokoch 2008 až 2010 vláda, v ktorej dominovala aj vtedy strana SMER – sociálna demokracia, zvýšila hrubý verejný dlh Slovenskej republiky z 28 % na 42 %, teda o 14 percentuálnych bodov. A všetci vieme, že jeden percentuálny bod HDP znamená približne sumu 700 mil. eur. Tak zvýšenie hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky o 14 percentuálnych bodov znamenalo 9,8 mld. eur. Takže je to, pán premiér, nie sekera 500 mil. eur, ale zvýšenie hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 o 9,8 mld. eur. To je, prosím vás pekne, dvadsaťkrát viac ako sekera, o ktorej hovoril Robert Fico včera o 14.00 hodine.
A čo urobil vtedy vtedajší minister financií Ján Počiatek. Podotýkam, že hovoríme o roku 2009, keď nebola tá situácia, ako je dnes, že došlo k zmene vládnej garnitúry a jedno zoskupenie pripravilo štátny rozpočet a iné vládne zoskupenie potom nasledujúci rok tento rozpočet malo napĺňať. Ale rok 2009 bol rokom, keď rok predtým vládne zoskupenie Mečiar, Slota, Fico pripravilo štátny rozpočet na rok 2009 a celých 12 mesiacov roku 2009 tá istá vládna garnitúra Mečiar, Fico, Slota tento rozpočet išla napĺňať.
Tak sa teda pozrime, ako napĺňanie toho rozpočtu v spomínanom roku 2009 vyzeralo v praxi. V novembri 2009 predstúpil pred snemovňu vtedajší minister financií Ján Počiatek a predložil novelu zákona o štátnom rozpočte. A keďže štátny rozpočet je naozaj zákonom a zákony sa patrí a je slušné dodržiavať, a nie ich teatrálne trhať na tlačových konferenciách, tak vtedajší minister financií Počiatek požiadal o úpravu príjmov štátneho rozpočtu. A teraz počúvajme dobre. Projektované plánované príjmy štátneho rozpočtu v roku 2009 mali byť 13,1 mld. eur. Novelou Jána Počiatka, boli upravené na 10,9 mld. eur a skutočné naplnenie týchto príjmov bolo na úrovni 10,5 mld. eur. Teda je to taká drobnosť, akou je rozdiel medzi plánovanými príjmami a skutočnými príjmami, 2,6 mld. eur mínus. To znamená, že sa vám, páni zo strany SMER, v roku 2009 prepadli príjmy o 2,6 mld. eur, o 20 % oproti plánovanej hodnote, ktorá bola zapísaná v štátnom rozpočte. A 2,6 mld. eur, to je päťkrát viac ako diera, o ktorej hovoril včera premiér Robert Fico. Je záhadou, prečo včera z úst premiéra nezazneli aj zelené čísla, nielen červené. Červené, to sú tie výpadky, o ktorých hovoril, na daňových príjmoch 348 mil., na doplnenie núdzových zásob ropy 95 mil., vyššie kontrahovanie v regionálnom operačnom programe 76 mil. a tak ďalej. Ale pozabudol povedať súčasne aj druhú polovicu pravdy, že máte v súčasnosti vyšší výnos z dividend podnikov, ktoré sú pod kontrolou štátu alebo s podielom štátu, o 80 mil. eur viac, ako predpokladal štátny rozpočet, že je tam úspora v odvodoch do rozpočtu Európskej únie 38 mil. Tak bolo by dobré, opäť slušné a poctivé hovoriť aj o týchto pozitívnych vplyvoch na príjmovej strane rozpočtu na tento rok.
Ale vrátim sa ešte jednou vetou k tomu, čo urobil vtedajší minister Ján Počiatek v spomínanom roku 2009. Predstúpil pred Národnú radu Slovenskej republiky, nechal si schváliť zníženie príjmov, ale s rozpočtovými výdavkami ste, páni a dámy, zo strany SMER, neurobili absolútne nič, pretože neviete a nikdy nebudete vedieť šetriť. To je holý fakt. No a tak sa stalo, že na nedávnej tlačovej konferencii premiér teatrálne roztrhal jeden list papiera, ktorý symbolizoval štátny rozpočet. Je to naozaj bezprecedentné gesto, nie zmeny, ktoré sa chystajú v eurozóne, ale to, čo urobil premiér na spomínanej tlačovej konferencii.
Predkladáte teda návrh vládnej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní a bojujete o 30 dní, bojujete o to, aby účinnosť tohto zákona bola o 30 dní skôr. Bojujete o 40 mil. eur, o ktorých som pred chvíľočkou hovoril, že v porovnaní s tou premiérom Ficom nazvanou sekerou 500 mil. je to 8 %. Ale súčasne platí, že nedostanete do rozpočtu ani týchto 8 % tak, aby ste zvýšili dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože zmeny, ktoré chystáte v 2. dôchodkovom pilieri v konečnom dôsledku dlhodobú udržateľnosť verejných financií výrazne, ale výrazne znížia.
Chcem ešte povedať, že minister financií tiež nedávno na tlačovej konferencii povedal, že pristúpi k viazaniu rozpočtových výdavkov. Ja sa pýtam, prečo k viazaniu rozpočtových výdavkov nepristúpil vzápätí potom, ako ste prevzali moc? Veď vládnete, dámy a páni zo strany SMER, už päť mesiacov, prečo je to až teraz?
Minister financií Peter Kažimír sa chystá 120 mil. eur získať tak, že bude mať individuálne bilaterálne rozhovory s ministrami, teda so šéfmi jednotlivých rezortov. A chcem povedať ale, že spomínaní ministri nevedia, kde budú šetriť, možno s malou výnimkou práve ministra hospodárstva, ktorý sa chystá dať na stôl nejaké nové čísla, pokiaľ ide hlavne o výber dividend už zo spomínaných podnikov s účasťou štátu. Ostatní ministri nevedia, kde budú šetriť. Ja sa pýtam, akáže to bola efektivita vašich, ako avizoval hneď po voľbách premiér Fico? Viac ako sto stretnutí absolvovali vaši ministri so sociálnymi partnermi, so zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, s mimovládnymi organizáciami, tak sa teším na to, s akou efektivitou a na koľko sto stretnutiach v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch minister financií Kažimír prinesie na stôl viazanie rozpočtových výdavkov v spomínanej výške 120 mil. eur. Už tie legislatívne normy, ktoré v tomto volebnom období Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila, vám prinesú len z mimoriadnych odvodov z bánk a z osobitných odvodov z bánk a rovnako tak z odvodov podnikov, ktoré pracujú v regulovaných odvetviach sumu, citujem z dôvodovej správy, 104 mil. eur plus nad rámec toho, čo bolo rozpočtované na tento rok, 77 mil. dostanete naviac od bánk a 27 mil. dostanete naviac od spomínaných firiem pôsobiacich v regulovaných odvetviach, 104 mil. máte k dobru, 120 mil., skúsme nateraz veriť, položí na stôl k dobru minister financií Kažimír vo forme viazania výdavkov v jednotlivých rezortoch. No a nakoniec tu máme ešte jednu dôležitú sumu. A to je 160 mil. eur, ktoré očakávate. Veríte, že ich dostanete tohto roku do rozpočtu práve prijatím tejto vládnej novely zákona. Ak tieto sumy všetky dáme dokopy, tak dostávame 384 mil. eur. Ja sa pýtam: Prečo tá rýchlosť, prečo tá dráma v skrátenom legislatívnom konaní pri hľadaní 500 mil. eur? Už teraz máte na stole 384 mil.
Dovoľte, aby som ešte uviedol dve vety, ktorými sa prezentoval premiér 2. mája v tejto miestnosti, keď predstavoval programové vyhlásenie vlády: Povedal: „Ekonomický rast potrebujeme, aby sme udržali európsky sociálny model. Nepotrebujeme hádky a konflikty. Potrebujeme spoločný úspech.“ Tak ja sa teda skutočne teším, ako v čase hospodárskej krízy bude socialistická vláda strany SMER budovať model blahobytu, blahobytu pre všetkých, model európskych sociálnych istôt, a rovnako nezávidím ministrovi Kažimírovi, ako bude s ministrami vlastnej vlády rokovať o spomínanom viazaní rozpočtových výdavkov vo výške 120 mil. eur bez hádok a konfliktov. Veď o peniaze ide vždy až v prvom rade. A váš predseda strany SMER, váš predseda vlády Robert Fico povedal, že potrebujete spoločný úspech. Tak sa naozaj teda teším, ako budeme v nastávajúcich dňoch a týždňoch svedkami úspechu pri hľadaní 120 mil. eur v podobe viazania rozpočtových výdavkov.
Je holou pravdou, a čím skôr si ju, dámy a páni zo strany SMER, priznáte, tým lepšie aj pre vás a pre vašu budúcnosť politickú, že volebné sľuby Roberta Fica naozaj sa v týchto dňoch úplne natvrdo zrazili s ekonomickou realitou. Je rovnako pravdou, že už samotný volebný program strany SMER nebol príliš očarujúco expertný a očakávali sme tento vývoj. A hneď po voľbách sme hovorili, že táto vláda nevie a nikdy nebude vedieť šetriť. Hovoríme tu o prejedaní budúcnosti, hovoríme tu o vašich brutálnych zásahoch do medzigeneračnej solidarity. Tento zásah bude vlastne výsledkom schválenia a prijatia novely, vládnej novely zákona, ktorú práve prerokúvame.
Chcem povedať ale ešte ďalšiu vec, že mimoriadne a osobitné odvody vybraných finančných inštitúcií, odvody, ktoré ste nasadili na podniky, ktoré pracujú v regulovaných odvetviach, sú skutočne jednorazovými efektmi, a preto by v princípe, ak by ste si ctili zákaz používať účtovnú kreativitu, tobôž už v oblasti verejných financií, ste nikdy takéto opatrenia nemohli zahrnúť a započítať do konsolidačného úsilia. A prečo? Na jednej strane nás minister Kažimír presviedča, že to, čo získame od bánk v podobe mimoriadneho osobitného odvodu a od firiem, ktoré pracujú v regulovaných odvetviach, budete používať, hlavne pokiaľ ide o peniaze od bánk, na krytie nákladov budúcich zlyhaní slovenského bankového sektora. O niekoľko hodín neskôr počúvame na inej tlačovej konferencii iného predstaviteľa strany SMER, že vytvárate akýsi fond ekonomického rozvoja, fond ekonomického rastu, že tieto peniaze budú viazané v tomto fonde a budú používané na ekonomické stimuly. A inokedy zase počúvame, že tou sekerou, o ktorej tu hovoril Ľudo Kaník, namiesto toho, aby ste vážili veci na laboratórnych váhach, tak vy rúbete a tnete, a to veľmi ťažkou a tupou sekerou. Tak pochopil to aj Peter Kažimír. A nakoniec ste predsa len museli ustúpiť, museli ste kapitulovať a dohodli ste v konečnom dôsledku s bankami takzvanú degresivitu pri mimoriadnom odvode. To znamená, že ak rezolučný fond, do ktorého sa budú akumulovať spomínané prostriedky od bánk, dosiahne hodnotu 500 mil. eur, tak sadzba odvodu klesne z 0,4 na 0,2 %, ak rezolučný fond dosiahne úroveň 750 mil. eur, tak táto sadzba opäť o polovicu poklesne z 0,2 na 0,1 %. No a pokiaľ objem peňazí v tomto fonde dosiahne 1,45 % aktív bankového sektora, tak jednoducho mimoriadny odvod vybraných finančných inštitúcií vypnete úplne. Je to jasná degresia, jasný dôkaz toho, že aj minister Kažimír musel kapitulovať, lebo pochopil, že tá sekera je príliš ťažká a príliš tupá a že potrebuje mať väčší cit pre realitu. No ale potom sa pýtam, čo urobíte s verejnými financiami v spomínaných rokoch 2014, 2015 a 2016? Tam už potom tieto efekty platiť nebudú, mimoriadny odvod od bánk bude navždy vypnutý. Tak čo chcete teda urobiť s peniazmi, ktoré pozbierate od bánk a ktoré v konečnom dôsledku zaplatia 4 mil. klientov slovenských komerčných bánk? Tak chcete ich držať v nejakej rezerve, v nejakej špajze na ťažšie časy, na krytie nákladov budúcich zlyhaní bankového sektora? Alebo ich chcete použiť do fondu ekonomického rastu, ako to tvrdíte? Alebo chcete postupne ten odvod znižovať, až ho nakoniec vypnete na nulu, lebo pochopíte konečne, že to je neudržateľné? No len v takomto prípade toto nie je v pravom slova zmysle konsolidácia verejných financií. Je to bohapustá účtovná kreativita, ako som povedal, bohužiaľ, na úrovni verejných financií, teda na úrovni narábania a spravovania peňazí nás všetkých.
No a počúvame stále od premiéra, počuli sme to včera o 14.00 hodine, ako by ste to robili inak vy, a uprel oči doprava, do lavíc, kde sedí opozícia. Vtedy ma trochu zamrazilo, pretože v rokoch 1994 a 1998 sme hovorili v prípade Mečiarovej vlády o akomsi valci zo Zlatej Idky a teraz hovoríme o akomsi Ficovom mlynčeku, ktorý naozaj pomelie každého a všetko, kto ešte v tejto krajine tvorí aké také hodnoty. A ten Ficov mlynček skutočne začal mlieť. Ak sa teda pýta premiér, ako by ste to robili vy inak, a ako takú mantru opakuje neustále dookola, že opozícia nepredložila návrhy na iný spôsob konsolidácie verejných financií, tak ja vám ho vo veľmi stručných šiestich bodoch uvediem.
V prvom rade nepotrebujeme brať ľuďom a firmám peniaze cez zvýšené dane a tváriť sa, že ideme vytvárať akýsi fond na podporu ekonomického rastu. Peniaze, dámy a páni zo strany SMER, láskavo nechajte tam, kde boli vytvorené, nechajte ich firmám, nechajte ich ľuďom. A tie firmy už naštartujú ekonomický rast práve cez privátne, súkromné investície. Opustite konečne tú vašu mantru silného, múdreho štátu, ktorý najskôr ľuďom a firmám všetko zoberie, pričom ten istý silný a múdry štát potom cez fond ekonomického rastu peniažky rozdelí. Kto stanoví komu, koľko, za akých podmienok a kedy pridelí z toho spomínaného fondu ekonomického rastu? No opäť to bude politické rozhodnutie, v tomto prípade jednej jedinej, socialistickej strany SMER.
Po druhé spôsob konsolidácie cez dane, ako ste sa rozhodli vy kráčať touto cestou, a tu vám nahrám trošku a prihrejem vašu polievku, je iste, a budú, predpokladám, súhlasiť so mnou aj kolegyne a kolegovia z opozície, jasnou legitímnou, podčiarkujem, legitímnou politickou voľbou. Nič proti tomu nemám. Ja len tvrdím, že konsolidovať verejné financie takmer výlučne cez príjmovú stránku rozpočtu nie je nevyhnutnosťou. A nie je to nevyhnutnosťou ani na Slovensku v roku 2012.
Čo keby ste sa konečne pozreli na takú domácu úlohu zníženia počtu zamestnancov v štátnej správe? Ja si spomínam v tejto súvislosti ešte na prvú vládu Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010. Dokonca ste schválili uznesenie vlády, dámy a páni zo strany SMER, kde ste sa vy prihlásili k úlohe znížiť počet zamestnancov vo verejnej správe o 20 %. Nikdy táto úloha, podotýkam, nebola splnená. A aj dnes pracuje v štátnej správe iba o 4 % ľudí menej, ako tomu bolo v roku 2010. Ak by ste sa k tejto vlastnej domácej úlohe, ktorú ste si vy sami dali do svojho denníka v tých rokoch 2006 až 2010, opäť prihlásili, tak by vám to prinieslo úsporu vo verejných financiách vo výške 600 mil. eur. Dobre počujete. Zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe znamená prínos pre štátny rozpočet 600 mil. eur. A to vôbec nehovorím teraz o nejakom znižovaní miest, pretože som si plne vedomý toho, že potrebuje aj štátna verejná správa kvalifikovaných, ak majú byť kvalifikovaní ľudia, tak teda aj dobre platených ľudí. To je v naprostom poriadku. Ja hovorím o znižovaní počtu. Potrebujeme užší, menší a efektívnejší štát.
Čo keby ste sa pozreli na zníženie prevádzkových výdavkov, ktoré takisto, ak by ste ho dosiahli v úrovni 20 %, a to je splniteľná úloha, podotýkam, by vám prinieslo do štátneho rozpočtu 300 mil. eur? Z podnikov s majetkovom účasťou štátu, dámy a páni zo strany SMER, sa dá vybrať na dividendách o 200 mil. eur viac. Len to by museli lepšie hospodáriť Lesy Slovenskej republiky, Vodohospodárska výstavba, SEPS, Slovenský pozemkový fond a ďalšie a ďalšie podniky pod kontrolou štátu. Je to rovnako splniteľná úloha.
Čo keby ste urobili pár malých drobných krôčikov, pokiaľ ide o zvýšenie adresnosti sociálnych dávok. Nebudem o tejto téme podrobne hovoriť. Viete veľmi dobre, čo mám na mysli. Stačí povedať jednu jedinú vetu: „Práca namiesto dávok.“ Pod tým sa skrýva množstvo drobných malých opatrení, ktoré v súčte dokážu priniesť veľký objem peňazí.
No a nakoniec ste predsa odmávali, a mne je ľúto, že to bolo aj s niektorými stranami napravo od stredu, pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, vďaka čomu nasledujúce tri roky odíde zo Slovenska v hotovosti, to nie sú žiadne záruky, že k plneniu dôjde, až keď sa stane to a to, to sú cashové peniaze, ktoré odídu nasledujúce tri roky zo Slovenska preč, 659 mil. eur. Nemuseli ste tak skutočne vyplakávať teraz nad dierou v štátnom rozpočte.
Ja som presvedčený o tom, že na budúci rok premiér s vysokou pravdepodobnosťou tiež roztrhá rozpočet na rok 2013. A prečo? Práve preto, že idete konsolidovať verejné financie takmer výlučne cez príjmovú stranu. Zvyšovanie daní a zavádzanie daní nových vôbec, ale vôbec nemusí automaticky viesť k vyššiemu objemu vybraných daní. Akurát to povedie k podviazaniu ekonomického rastu a nepomôže vám ani akýkoľvek fond na podporu ekonomického rastu, o ktorom opakovane hovoria, či už minister financií alebo premiér. Už tento rok máme výrazne nižší výber spotrebných daní, nielen preto, že ľudia nakupovali menej benzínu a pohonných hmôt, nielen preto, že fungovali nákupné turistiky do Poľska a Rakúska, ale aj pre množstvo iných dôvodov.
Chcete dramaticky zmeniť Zákonník práce. To bude ďalšia veľká téma v Národnej rade Slovenskej republiky. Predpokladám, a Republiková únia zamestnávateľov sa už nechala počuť, že ak vami navrhované zmeny v Zákonníku práce prejdú, tak nevznikne na Slovensku 30 000 až 50 000 nových pracovných miest. Toto nie je politický argument pravicovej strany SaS. Toto sú analýzy, ku ktorým dospela Republiková únia zamestnávateľov.
Chcete zvyšovať minimálnu mzdu. Je to opäť brutálne zníženie flexibility pracovného trhu. Ak pôjdete touto cestou, tak mám vážne obavy, že na budúci rok váš premiér roztrhá vami schválený a vami prijatý štátny rozpočet na rok 2013.
Viete, Robert Fico včera o 14.00 hodine povedal, aby som parafrázoval, že ak sa skombinuje niekoľko faktorov v rovnakom čase, tak že to vyvolá dokonalú búrku. Skúsme skombinovať tieto faktory, ktoré som teraz vymenoval, že idete to konsolidovať výlučne cez dane, cez príjmovú stranu, že idete rozbiť 2. pilier, že ide nabúrať medzigeneračnú solidaritu, že idete zavádzať nové dane, že idete dramaticky meniť Zákonník práce, že idete zvyšovať minimálnu mzdu. Ak sa skombinujú všetky tieto faktory v jednom čase na jednom mieste, tak to skutočne vyvolá dokonalú búrku. Len problém bude ten, že následky tejto búrky ponesieme skutočne všetci.
Tak sa teda pýtam, aký je zmysel prerokovávania tohto bodu v skrátenom legislatívnom konaní? Hovoril tu môj predrečník Jožo Mihál o tom, že jedným z dôvodov, na základe ktorého možno takouto formou postupovať, je snaha odvrátiť hospodárske škody značného rozsahu. A čože to ideme teraz, pán minister Richter, odvrátiť? Chcete o 30 dní skôr dostať do rozpočtu 40 mil. eur, tieto zmeny zníženia odvodov z 9 na 4 % na ročnej báze 500 mil. Ak by to platilo tak, ako ste to pôvodne navrhovali od októbra, za október, november, december by vám to prinieslo 120 mil. eur. Budete o 30 dní skorší, 30 krát 24 máme, o toľko hodín budete rýchlejší, no vám to prinesie o 40 mil. viac. To namiesto 120 mil. bude 160 mil. eur . Tak akúto škodu, pán spravodajca, idete odvrátiť, podčiarkujem, značného hospodárskeho rozsahu, že chcete do rozpočtu o 40 mil. eur viac o 30 dní skôr? A toto sú, predpokladám, argumenty, ktoré je veľmi ťažké vyvrátiť. A vôbec nie sú založené na ľavicovo-pravicovom videní sveta, pretože matematika ľavicovo-pravicové videnie nepozná. A, ako som hovoril v úvode môjho vystúpenia, aj spomínaných 40 mil. znamená, že podkopávate dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Nižšie náklady na dotovanie 1. piliera v súčasnosti budú znamenať vyššie náklady v budúcnosti.
A je skutočne pravdou, že zmeny v 1. pilieri, teraz mám na mysli naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, teraz mám na mysli naviazanie úpravy dôchodkov o tzv. dôchodcovskú infláciu, teda o nejaký spotrebný kôš, kde sa nachádzajú tovary a služby, ktoré nakupujú predovšetkým dôchodcovia, idete realizovať v rokoch, ako sme počuli aj z úst Jozefa Mihála, 2017, 2018. Pýtam sa, je to číra náhoda, že ste si zvolili práve takéto termíny? Nesúvisí to s tým, že ste to posunuli za horizont politického volebného cyklu? („Po nás potopa?“) Ja si v tejto súvislosti spomínam na jeden krásny príbeh, ktorý vyrozprával pán Ódor a pán Horváth, keď sme mali na pôde finančného výboru naprieč celým politickým spektrom niekoľko mesiacov trvajúce diskusie, ktoré nakoniec vyústili, chvalabohu, do prijatia tzv. ústavnej dlhovej brzdy alebo prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A vtedy páni Ódor a Horváth hovorili práve príbeh o tom, že predstavte si, že niekto z vás chce skončiť s fajčením, tak spravidla takých príbehov poznáte z najbližšieho okolia určite viacerí, spravidla si poviete, že ja tak urobím na Silvestra a že po 1. januári nefajčím, a teraz príde ten spomínaný Silvester, príde dvadsiata štvrtá hodina, príde polnoc, príde Nový rok a ten dotyčný si povie, že ešte budem fajčiť, ale už len tak menej, už len tak sporadicky ráno a večer dve cigarety denne, potom príde marec, máj, ten dotyčný fajčí rovnako, ako fajčil predtým, pričom povie si, že no ja si už dávam teraz záväzok, že od budúceho roku už prestanem fajčiť. Presne takto vyzerá nielen na Slovensku, ale vo všetkých vyspelých krajinách prístup politikov k znižovaniu hrubého verejného dlhu. Presne takto vyzerá prístup politikov k znižovaniu deficitov verejných financií, zajtra, zajtra, len nie dnes, potom, potom, po Silvestri, budúci rok, v roku 2017, v roku 2018 zmeny v 1. pilieri, len nie, preboha, dnes, lebo by nám to prinieslo veľké politické náklady.
A teda naozaj by prospelo vašej strane menej bojového odhodlania bojovať proti každému a proti všetkým a viac zmyslu pre realitu. Pokúsili sme sa to urobiť dnes, a preto sme doručili na Úrad vlády také krásne, obrovské, červené prasa, takú tú sporiteľničku. A na tom prasiatku je napísané: „Šetrenie je riešenie.“ Skúsme naozaj na takýchto symboloch naučiť aj vládu socialistickej strany SMER šetriť, skúsme naučiť aj na takýchto symboloch nášho premiér Roberta Fica, že jedine šetrením dokáže prekonať krízu. Neviem, ako dopadol tento pokus našich kolegýň a kolegov zo Slobody a Solidarity, neviem, či premiér toto prasiatko prijal. Počul som niekde na sociálnej sieti, že bolo tak veľké to prasa, že neprešlo cez dvere na Úrad vlády. Tým sme chceli aj naznačiť, že naozaj tá potreba toho šetrenia je obrovská, skutočne obrovská. Chceme ale, aby tento symbol tejto sporiteľničky pripomínal Robertovi Ficovi, že nielen občan, nielen rodina, nielen firma, ale aj štát môže minúť iba toľko, koľko zarobí. V lepšom prípade by si z tých príjmov mal niečo odložiť až prídu časy zlé. A sú tu tie zlé časy, a budú ešte horšími, toť, holá pravda. Prečo sme tam doručili červené prasiatko? No to sa dovtípi každý. A prečo to bolo práve prasiatko? Lebo Robert Fico už tú hus, ktorú ide ošklbať, predsa má. A tou husou sme my všetci, firmy, ľudia, nielen stredná príjmová vrstva obyvateľov, ale aj nízko príjmová skupina obyvateľstva, proste všetci. A preto poslanecký klub SaS návrh na toto legislatívne konanie nepodporí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ešte v reakcii na kolegu Jožka Mikuša uviesť, že vo viacerých vystúpeniach sa opakovalo, že prečo sa vypína Fond ochrany vkladov na budúci rok. Padlo tu dokonca také tvrdenie, že sa uzatvoril nejaký kartel medzi ministerstvom financií a bankami. No musím povedať, že ešte je nad tým celým oveľa dôležitejší dôvod, a to je ten, že pokiaľ budú poplatky za poistenie vkladov sa zbierať vo Fonde pre ochranu vkladov, tak to nebude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Akonáhle si to vezme štát pod svoje krídla a bude kolektovať tieto peniaze v nejakom rezolučnom fonde niekde v rámci štátneho rozpočtu, tak už to bude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Takže to je ten hlavný dôvod.
A chcem povedať, že akokoľvek je to v súlade s metodikou ESA 95, ale je tu ďaleko väčší problém do budúcna s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií. A síce problém taký, že tento odvod, mimoriadny bankový odvod je viac alebo menej jednorázovým opatrením. Aj samotná vláda prišla potom s určitým ústupkom, keď navrhla postupnú degresiu tohto odvodu, že akonáhle dosiahne naakumulovaná suma 500 mil., tak sa to zníži, keď dosiahne 750 mil. eur, sa to ešte zníži, nakoniec sa to úplne vypne. Čiže tak či tak to bude jednorazový, povedzme dvoj- možno trojročný vplyv na verejné financie, ale z dlhodobého hľadiska to nevytvára nejakú vyššiu mieru tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, to je holý fakt.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Martvoň, profesor Klaus tomu hovoril "hluboké nedorozumění". Keby ste si pozorne preštudovali to, čo predložilo ministerstvo financií, tak by ste nikdy také vety nemohli vypustiť, pretože tu nejde o dodanenie zisku bánk.
Vy ste povedali, že mimoriadny odvod je dobrý, lebo tie banky to odvedú aj tak matkám do zahraničia, preto im to my, SMER - sociálna demokracia, zoberieme a takto to bude dobre. Toto je odvod, ktorý sa vypočítava z vkladov. To znamená, že nie zo zisku, ale z vkladov, podotýkam. Inými slovami budú ho platiť aj banky, ktoré by boli v potenciálnej budúcnosti v strate. Aj tie budú platiť tento odvod. Čiže to nemá nič spoločné s porovnaním zisku zahraničným matkám.
Pán predseda finančného výboru Duchoň, no, tu sa ešte pán kolega Martvoň dopustil jednej demaskácie, keď ste povedali, že veď predsa nemôžu na konsolidáciu verejných financií doplatiť iba ľudia. Veď musia na to doplatiť aj banky. No, konečne ste povedali, pomenovali ste veci pravým menom. Áno, ľudia, všetci občania Slovenskej republiky doplatia na konsolidáciu verejných financií. To len tak na povrchu sa zdá, a ja sa skláňam pred vašou, nemyslím pred vašou osobnou, ale pred marketingovou dohodnosťou celého SMER-u - sociálnej demokracie, predovšetkým vášho predsedu, Roberta Fica, že to predávate naozaj tým ľuďom. Pretože častokrát odborná verejnosť nie celkom dobre vie, o čo v tejto téme kráča, už nehovorím o laickej verejnosti. A vy to marketingovo veľmi zdatne podsúvate tým vašim, miliónu stotridsať tisíc alebo koľko voličov, že idete po krku bohatým a úspešným. Nie. Vy idete po krku všetkým občanom Slovenske republiky. To je holý fakt.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som začal najprv parafrázou samotného ministra financií, ktorý pred chvíľočkou pri inom prerokovávanom bode povedal: Nobody is perfect. Toto platí presne o tomto predkladanom návrhu zákona, že tento návrh, tento draft is also not perfect. Pokúsim sa povedať tri hlavné skupiny argumentov, prečo je to tak.
Dnes ešte síce nevieme, ako dopadne úsilie vlády Roberta Fica o konsolidáciu verejných financií, ale s určitosťou vieme, že na to doplatia všetci. Skúsme sa teraz pozrieť trošku bližšie, ako vyzerá v polčase boj proti silným a bohatým, medzi ktorých bezpochybne patria aj komerčné banky na Slovensku. Hovorím teraz zámerne o polčase, pretože ešte zďaleka nie je všetkým dňom koniec a budeme iste svedkami, ak nie tento rok, tak na budúci rok, aj toho druhého pomysleného polčasu, kedy ten boj marketingovo veľmi úspešne zvládaný a veľmi marketingovo úspešne predávaný miliónu sto štyridsať tisíc voličov SMER-u, ako takýto boj proti bohatým a silným vyzerá.
Takže po prvé, keďže som sľúbil tri skupiny argumentov, na začiatku celého tohto príbehu bol nápad dodaniť banky. Vskutku nič proti solidarite, obzvlášť v časoch finančnej krízy, ktorá valcuje svet, valcuje Európu, valcuje aj Slovenskú republiku. Naozaj nič proti takejto snahe, proti takémuto úsiliu. Vtedy obzvlášť solidarita je úplne, ale úplne namieste. Vláda SMER-u však navrhla bankový odvod v takej výške, ktorý, a teraz dobre počúvajme, v pomere k bankovým aktívam je 6-krát vyšší ako priemer v Európskej únii, v európskej dvadsať sedmičke, a je 22-krát vyšší ako v Spolkovej republike Nemecko. Ja som počul argumenty pána ministra financií na finančnom výbore, kde sme tento návrh zákona prerokovávali, o tom, že aj bývalá koalícia odsúhlasila predsa bankový odvod. Je síce pravdou, ale sme ho odsúhlasili na úrovni 3-krát vyššej ako priemer EÚ a 11-krát vyššej ako v Spolkovej republike Nemecko. To predsa nie je argument teraz urobiť double a zdvojnásobiť to, aby to bolo 6-krát viac ako priemer EÚ a 22-krát ako v Nemecku. Takže budúci rok banky zaplatia namiesto, ak by sme pokračovali v súlade so súčasne platnou legislatívou, namiesto 100 mil. eur zaplatia banky viac ako 200 mil. eur do štátneho rozpočtu. Takto sa vskutku veľmi ľahko a rýchlo konsolidujú verejné financie, ak dostávate takéto jednorazové podporné, oživujúce injekcie na príjmovú stranu verejných financií.
Chcem ale podotknúť, že zavedením a zdvojnásobením tohto odvodu efektívna miera zdanenia bánk na Slovensku dosiahne takmer 50 percent. Čiže aj takto vyzerá v praxi oná slávna demontáž rovnej dane. Dokonca v jednom ojedinelom prípade, a teda nie sme v komerčnej televízii, ale nebudem menovať tú banku, efektívna miera zdanenia jednej z týchto bánk prekročí 73 percent. Dobre počujete, efektívna miera zdanenia 73 percent. Áno, ide teda, ako som avizoval v úvode, ide o mieru. Pretože v boji proti zlým bankám je socialistická vláda SMER-u nepochybne odhodlaná ukázať svoju silu. Nepomohli totiž ani negatívne reakcie, a teraz opäť buďme pozorní, negatívne reakcie nielen zo strany Medzinárodného menového fondu, nielen zo strany ratingových agentúr, spomeniem Moody´s, ani zo strany Národnej banky Slovenska, dokonca nepomohli ani negatívne reakcie z vlastných radov, ktorým bol napríklad rezort ministerstva hospodárstva.
Teda skúsme si zodpovedať najprv otázku, čo urobia banky po takomto brutálnom bankovom odvode?
Hovoril už môj predrečník, kolega Štefanec, že budú sa snažiť preniesť tieto náklady, ale zďaleka nielen do poplatkov za vedenie účtov. Kto z vás niekedy držal v ruke živý katalóg poplatkov komerčných bánk, tak vie, že tam sa nachádzajú desiatky, možno viac ako stovka rôznych položiek, všetky typy služieb a produktov a na nich naviazané poplatky, takže to nie je len poplatok za vedenie bežného účtu, ale poplatky za transakciu, za výpis, za platobnú kartu, za transakciu cez POS terminál a tak ďalej a tak ďalej. To sú desiatky, možno viac ako sto rozdielnych poplatkov. Áno, pôjdu touto cestou, o tom niet najmenších pochýb.
Chcem povedať, že pôjdu aj cestou zvyšovania úrokových spreadov. Už spomínané tu bolo znižovanie úrokových sadzieb na vklady, zvyšovanie úrokových sadzieb na úvery, ale obávam sa ešte jednej horšej veci, a to je credit crunch. Akonáhle sa začne slovenským bankám znižovať kapitálová primeranosť, kapitálová vybavenosť, tak urobia, keďže nebudú mať fresh money, nový kapitál, peniaze proste na dokŕmenie kapitálu, no tak ostane im jedna jediná cesta, a to je znižovanie aktívnej strany bilancie, teda znižovanie v tomto prípade reálne poskytnutých úverov. Obzvlášť pre korporátnu sféru to môže mať dosť výrazne negatívne dôsledky.
Ja si v tejto súvislosti dovolím ešte pripomenúť, pred niekoľkými dňami OECD v Paríži vydalo správu o ekonomickej situácii v krajinách OECD, kde hlavný ekonóm Pier Carlo Padoan spomína pre mňa úplne šokujúcu informáciu. Hovorí o tom, v akej zlej situácii sa nachádza bankový sektor v celej, podotýkam, európskej dvadsať sedmičke. Keď si spomínate, ja som na ostatnej schôdzi parlamentu hovoril o tom, že pomer vlastných zdrojov k záväzkom bánk predstavuje v európskom bankovom sektore 26:1. Tá jednotka, to je vlastne kapitál bánk, hovoríme priemerné čísla za celý európsky bankový sektor, a tá dvadsať šestka, to sú tie záväzky týchto bánk, to je debt alebo sú to cudzie zdroje, ktoré si banky požičali od iných bánk alebo od klientov, či už korporátnych alebo retailových. Pamätajme si toto číslo 26:1.
Lehman Brothers's, keď skrachoval, tak mal tento ukazovateľ na úrovni 30:1. Chcem naozaj varovať predtým, že aj slovenský, jednak celoeurópsky bankový sektor, a bude sa to týkať aj slovenských bánk, sú veľmi blízko k spomínanej hranici 30:1. My sme dnes na úrovni 26:1. Pre tých z vás, ktorí sa nezapodievali nikdy a nezapodievajú financiami a bankovníctvom, to preložím do zrozumiteľnej reči. V praxi to znamená, že ak by aktíva, trhová hodnota aktív bánk, komerčných, v Európe poklesla o 4 percentuálne body, tak dosiahneme presne stav, kedy bude zjedený alebo skonzumovaný celý kapitál komerčných bánk v Európe. O 4 percentuálne body, keď poklesne trhová hodnota aktív európskeho bankového sektora.
Prosím vás, v takejto zlej katastrofálnej situácii sa nachádza bankový sektor v Európe. A nevytešujme sa z toho, že nás, teraz pod tým slovíčkom nás, rozumej slovenských bánk, sa to netýka, pretože tie sú relatívne zdravé. To je holý fakt. Ale nezabúdajme na to, že s výnimkou dvoch bánk na Slovensku všetky ostatné banky sú súčasťou nadnárodných holdingových spoločností. Tým chcem povedať, že čím budeme bližšie k zavedeniu európskeho centrálneho bankového dohľadu, ktorý práve kalkuluje aj so spomínanými skupinovými dohodami, ktoré práve to budú umožňovať. Uvediem len modelový príklad, ak banka so sídlom v Miláne, ktorá má pobočky v celej Európe, bude mať problém s kapitálom, tak si bude môcť vyťahovať tie peniaze okrem iného aj zo svojej dcéry, ktorá pôsobí tu na Slovensku. Ak toto všetko sa stane realitou, tak potom to posunutie sa z úrovne 26:1 na úroveň 30:1, ako bolo v prípade Lehman Brothers's v septembri 2008, keď padol, tento čas sa brutálne skracuje.
A vrátim sa teraz k správe OECD. Spomínaný hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan povedal, že potrebovali by sme raz a navždy vyriešiť problémy európskeho bankového, teda sektoru komerčných bánk v Európe, a navrhol, a teraz dobre počúvajte, že pomohlo by to vyriešiť situáciu vtedy, ak by sme doplnili nový kapitál do európskych komerčných bánk vo výške 700 mld. eur. Toto odporúča hlavný ekonóm OECD. Toto číslo 700 mld. eur jednak potvrdzuje to, čo som hovoril aj na ostatnej schôdzi Národnej rady, že európsky bankový sektor sa nachádza veľmi blízko fatálnych problémov. A, prosím vás, podobnosť tohto čísla s výškou trvalého eurovalu je čiste náhodná. Takže takto vyzerá skutočný stav európskych komerčných bánk. A my v tejto situácii, v tom skracujúcom sa čase a približovaní sa k spomínaným fatálnym záverom tohto príbehu, ideme zdvojnásobiť dnes platný bankový odvod.
Takže, pán minister financií, nepomôže naozaj konštatovanie, že, čo ste teraz múdri a čo kritizujete, veď vy ste hlasovali za zavedenie bankového odvodu a zaviedol ho bývalý minister financií Mikloš, bývalá vláda Ivety Radičovej. Áno, je to pravda, ale podotýkam, je to odvod na úrovni 3-násobku priemeru EÚ, na úrovni 11-násobku Nemecka. Vy idete z 3-násobku urobiť 6-násobok a z 11-násobku idete urobiť 22-násobok. Ja som presvedčený o tom, že ak by sme očistili túto tému od nejakého balastu ideológie ľavicovo-pravicového videnia sveta, tak asi aj pán minister financií Kažimír, ja tomu pevne verím, má tu a tam nie celkom kľudnú noc, čo toto všetko urobí aj so slovenským bankovým sektorom. Ale už raz bola ohlásená stranou SMER - sociálna demokracia vojna silným a bohatým. To znamená, vojna tým zlým bankám a treba iste v takto nastolenom trende pokračovať ďalej, pretože tam sa z tej ideológie nejako uhnúť nedá. Ale skúsme naozaj bez emócií dať bokom tieto politické ľavo-pravé vojny a pozrime sa naozaj na čisté a vecné argumenty, tak potom to nemôže ani ľavicového ministra financií nechať celkom na pokoji, dôsledky takýchto krokov.
No teraz druhá skupina argumentov, prečo nepodporíme tento vládny návrh zákona. Teda potom, čo prišla na stôl táto novela, tak vláda prišla s tvrdením, ako múdra vláda, múdry štát zabráni tomu, aby komerčné banky prelievali spomínaný mimoriadny bankový odvod do poplatkov, aby na to nedoplatili všetci. A prišla práve myšlienka, spolu s tým prišiel teda ďalší nápad, zaviesť spomínaný základný bankový produkt pre klientov, ktorých príjem je nižší ako minimálna mzda a teda v cene jedno euro mesačne. Dlho som nerozumel celkom tej logike, pretože práve týmto základným bankovým produktom za jedno euro mesačne ste argumentovali, že tým táto spomínaná vláda zabráni prelievaniu imaginárneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Až potom, keď prišli argumenty, že no veď potrebujeme pokračovať vo finančnej inklúzii, inými slovami, aby čo najviac ľudí na Slovensku malo bankové účty a aby sa zmenšoval počet tých, ktorí účet v banke nemajú.
Dnes sa odhady pohybujú niekde na úrovni dvestotisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú účet v bankách. Áno, pokiaľ to budete podkladať týmto argumentom, tak som plne na vašej strane a budem to podporovať. To znamená, robme opatrenia, ktoré budú zvyšovať finančnú inklúziu. Nič proti tomu. Ale, preboha, netvrďte, že týmto chcete zabrániť prelievaniu mimoriadneho bankového odvodu alebo zdvojnásobeného bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Nezabránite tomu, pretože ak dnes majú komerčné banky na Slovensku približne 4 mil. retailových účtov, tak ten váš produkt za jedno euro mesačne sa týka spomínaných dvestotisíc ľudí, ktorí účet v banke nemajú. Sa pýtam, ako chcete ochrániť tú zvyšnú tri a polmiliónovú skupinu ľudí? Hovorím schválne tri a pol, lebo tých účtov je viac, ako je ľudí, pretože aj každý z vás tu prítomný v sále má možno dva, možno tri, možno päť bankových účtov. Prišla teda viera štátu, že tomuto zabráni cez spomínaný základný bankový produkt. Chcem podotknúť, že spomínaná cena jedno euro mesačne nepokrýva ani náklady, podčiarkujem, ekonomicky opodstatnené náklady poskytovateľa tohto produktu. Tak potom sa netreba ani čudovať tomu, že banky to budú v tichosti možno sabotovať. Nezabúdajme na to, že akonáhle by klient, ktorý má príjem nižší ako minimálna mzda, si takýto základný bankový produkt za jedno euro otvoril v banke, tak nemôže byť príjemcom žiadnej inej bankovej služby. To znamená, že pokiaľ by ten klient si, ja neviem, požiadal o nejaký spotrebný úver, o nejaký hypotekárny úver, tak už potom je vylúčený z tej skupiny ľudí, na ktorých pamätá tento zákon. No a tak celý príbeh sa opäť okorenil o pokus číslo tri.
Všetci iste máte v dobrej čerstvej pamäti jednu z ostatných tlačových konferencií premiéra Roberta Fica, na ktorej povedal, že ak banky budú neúmerne zvyšovať poplatky, no tak im predsa zavedieme pokuty. Veď ako inak už dokáže strana, ktorá má v základnej hodnotovej výbave etatizmus, zvyšovanie úlohy štátu v ekonomike, bojovať s tými zlými bohatými bankami ako cez pokuty? A už na tej spomínanej tlačovej konferencii premiér Fico avizoval, že to bude 330 tis. eur a v prípade delikvencie, že to banka urobí opakovane, tak to bude 660 tis. eur. Opäť, nič proti dobre mienenej snahe cez pokuty riadiť ekonomiku, fajn, ale bude zaujímavé sledovať, kto a na základe čoho stanoví, pokiaľ ešte zvyšovanie poplatkov bánk je na základe ekonomicky opodstatnených nákladov a kde je tá pomyselná hranica, za ktorou už to neodzrkadľuje ekonomicky opodstatnené náklady, a je to vlastne čistá snaha bánk eliminovať zavedenie mimoriadneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov?
No aby sa tomu vedela vláda veľmi elegantne, a opäť marketingovo musím povedať, veľmi zdatne vyhnúť, no tak to prenesie na bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Rozprával som sa v tejto súvislosti so šéfom bankového dohľadu, potvrdil, a myslím, že to potvrdil aj na výbore pre financie a rozpočet, že ani oni momentálne nemajú celkom dobre predstavu, na základe čoho budú, ako som už povedal, stanovovať tú pomyslenú čiaru, pokiaľ je to v poriadku, je to na základe ekonomicky oprávnených nákladov, a za ktorou, za tou pomyslenou hranicou už tomu tak nie je. Takže budeme naozaj veľmi pozorne sledovať, ktorým bankám ako často a aké vysoké pokuty bude udeľovať bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Naozaj, postavili ste NBS-ku do polohy arbitra. A myslím si, že niet v tejto chvíli bankovému dohľadu čo závidieť.
Takže stručná rekapitulácia. Socialistická vláda SMER-u najprv nesystémovo dodaní banky. Podčiarkujem na tomto bode, opäť nič proti solidarite, obzvlášť v období finančnej krízy, ale musí to mať svoju mieru. Potom, keď sa banky bránia a prenášajú to, už som hovoril, nebudem opakovať, tu a tam do poplatkov, tu a tam do úrokov, no tak prídeme opäť s nesystémovým návrhom na zavedenie základného bankového produktu za jedno euro mesačne. Opakujem, kto ochráni tých zvyšných tri a pol a viac milióna klientov? Keď som ešte pri tom, pri tej finančnej inklúzii, chcem podotknúť a myslím, že tu sa zhodujeme aj s ministrom Kažimírom, že najväčším prínosom pre zvýšenie finančnej inklúzie by bola práve snaha o znižovanie finančnej negramotnosti alebo teda o zvyšovanie finančnej gramotnosti, pretože ak niektorý občan Slovenskej republiky nemal účet v banke ostatných desať, dvadsať rokov, tak ho nebude mať ani vtedy, keby ste mu ten produkt ponúkli bez poplatku, nie za jedno euro mesačne. Ale nula, proste tak, free of charge, tuto máte produkt, je váš. No, nepôjde do toho, pretože mnohí z týchto spomínaných dvestotisíc ľudí ani nevedia, čo to je bankový účet. Takže tu by som porosil, keby sa úsilie ministerstva financií, ale je tu aj dlhoročný deficit Národnej banky Slovenska, aby išlo touto cestou toto úsilie - dvíhať finančnú gramotnosť ľudí, nízkopríjmových ľudí na Slovensku. A nie tváriť sa, že vám vydizajnuje štátny úradník na ministerstve financií nejaký nový bankový produkt, nacení ho na jedno euro a tým je snaha o zvyšovanie finančnej inklúzie vyriešená.
No a nakoniec teda zavedieme tie pokuty. Zatiaľ takýto návrh, legislatívny, na stole nie je, ale avizoval ho váš predseda vlády, že s takýmto návrhom príde. Skutočne vám teraz, pán minister, nezávidím vašu pozíciu, keď budete vy alebo vaši ľudia, vaši najbližší pracovníci, spolupracovníci, takýto zákon o pokutách písať. Namiesto toho by bolo naozaj vhodnejšie si uvedomiť, že štát nikdy, a už vôbec nie cez pokuty, nedokáže riadiť ekonomiku. V najlepšom prípade štát dokáže ekonomiku ovplyvňovať, ale nikdy nie riadiť. A preto by som navrhoval, to vaše bojové odhodlanie nahradiť citom pre realitu. V opačnom prípade sa vydávate maďarskou cestou.
Ďakujem pekne.