Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

23.5.2013 o 14:40 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

30.5.2013 14:55 - 14:55 hod.

Miroslav Lajčák
Áno, k dnešnému dňu.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.5.2013 14:54 - 14:55 hod.

Miroslav Lajčák
Vážený pán poslanec, k dnešnému dňu náklady na zastupovanie v právnom spore so spoločnosťou Achmea predstavujú 14 522 533 eur a 77 centov.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

30.5.2013 14:37 - 14:40 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja plne stojím za slovami, ktoré som prečítal v poverení podpredsedu vlády, ministra financií Kažimíra, že naozaj, akékoľvek nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami je neakceptovateľné a pokiaľ k nemu dochádza, je treba, aby boli vyvodené dôsledky. Zároveň by sme nemali zájsť do druhého extrému. Fakt je, že v tomto roku si Slovensko pripomína 20 rokov svojej existencie, celý rad slovenských inštitúcií si pripomína a dôstojná, vhodná forma oslavy určite neznamená vyhodenie finančných prostriedkov, lebo je to takisto prostriedok, ktorým sa etablujeme v prostredí demokratickej Európy. Čiže ten háčik alebo ten trik je v tom, čo je primerané a čo nie je primerané. A myslím si, že pokiaľ máte pocit, že tie vynaložené prostriedky boli neprimerané, tak môžeme takúto kontrolu urobiť, alebo vyžiadať si naozaj stanovisko, ktorému sa budeme venovať podrobne, lebo nechcel by som vylievať naozaj s tou vodou z vaničky aj dieťa. Nezabúdajme, že naozaj sú investície, ktoré sa nám mnohonásobne vrátia.
Skryt prepis
 

30.5.2013 14:37 - 14:40 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame, už v budúcom roku a dosiahnutie takej fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v programe stability, ktorý sa predkladá Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá paktu, stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % HDP v roku 2013 a pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP do roku 2018. Náš plán konsolidácie je bolestivý, ale nevyhnutný. To, že postupujeme správne, potvrdzuje aj včerajšie stanovisko Rady Európskej únie k Programu stability Slovenska na roky 2012 - 2016, z ktorého citujem: "Na základe posúdenia programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady č. 1466/97 Rada zastáva názor, že Slovensko znížilo deficit verejných financií zo 7,7 % HDP v roku 2010 na 4,3 % HDP v roku 2012 vďaka výraznému konsolidačnému úsiliu a v súčasnosti sa očakáva, že je na správnej ceste odstrániť nadmerný deficit."
Toto vyjadrenie Rady má svoj finančný rozmer, to znamená lacnejší prístup Slovenska k financovaniu verejného dlhu, lacnejšie úvery pre firmy a domácnosti a lepší výhľad pre investície na Slovensku a rast tvorby pracovných miest. Konsolidácia je náročná pre podniky, domácnosti a zamestnancov vo verejnom sektore.
V dnešnej situácii je akékoľvek plytvanie a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami štátu absolútne neprípustné a ja osobne ju odsudzujem. Aj ja osobne ju odsudzujem. Občania musia vidieť, že šetrenie a odvádzanie daní tomuto štátu má zmysel, a verejné inštitúcie im musia ísť príkladom k transparentnosti a efektívnosti. K odbornému posúdeniu, či realizáciou akcie Úradu pre priemyselné vlastníctvo na Ľupčianskom hrade došlo k porušeniu zákona, respektíve k porušeniu finančnej disciplíny zo strany úradu, nemá ministerstvo financií zatiaľ dostatok potrebných informácií. Na základe vyžiadaných informácií z Úradu pre priemyselné vlastníctvo išlo o oslavy 20. výročia vzniku ÚPV a rokovania s predstaviteľmi najvýznamnejších medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva, konkrétne Európskeho patentového úradu, Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá podľa zákona vždy štatutárny orgán subjektu verejnej správy, v tomto prípade Úrad pre priemyselné vlastníctvo. Samozrejme, na Slovensku máme inštitúcie, ktoré majú oprávnenie na výkon kontroly, a ja sa plne stotožňujem s tým, aby z akéhokoľvek nehospodárneho nakladania s peniazmi štátu boli vyvodené dôsledky.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

30.5.2013 14:37 - 14:38 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Japonsko je jednou z kľúčových ekonomík pre slovenské hospodárstvo. Z hľadiska počtu obyvateľov, takmer 128 miliónov, je desiatym najväčším štátom na svete a podľa výšky HDP druhou najväčšou vyspelou ekonomikou sveta. Investície japonských podnikateľov v celkovej výške 84 miliónov eur vytvorili na Slovensku viac ako desaťtisíc priamych pracovných pozícií v niekoľkých odvetviach. Naša obchodná výmena s Japonskom dosiahla v roku 2011 vyše jednej miliardy eur. Z toho však vývozy tvorili len desatinu. Dve tretiny našich vývozov tvoria osobné autá, predovšetkým SUV Touareg a nový Volkswagen Up!, s ktorých kvalitou je v Japonsku podľa slov predstaviteľov automobilky bezvýhradná spokojnosť.
Potenciál ekonomík oboch krajín ponúka oveľa väčšie príležitosti a zvýšenie vývozov do Japonska by pre nás znamenalo väčšiu diverzifikáciu nášho zahraničného obchodu z hľadiska tak geografického, ako aj skladby tovarov. Vláda by uvítala najmä japonské spoločnosti a investorov z oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ako sú informačné a komunikačné technológie, elektrotechnika a elektronika, biotechnológie, nanotechnológie, robotika a aplikovaný výskum. V tejto súvislosti je treba spomenúť a pozitívne hodnotiť podpísanie memoranda o vzájomnom porozumení medzi naším SARIO a japonským JETRO, čo je organizácia pre podporu zahraničného obchodu, ktorú podpísali v júni 2012 počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča v Japonsku.
Naše obchodné vzťahy s Japonskom majú svoj širší rozmer na európskej úrovni, kombináciu tarifných a netarifných opatrení, pričom práve netarifné prekážky predstavujú pre vývozcov z Európskej únie do Japonska, ako aj pre investorov z Európskej únie v Japonsku najväčší problém a zvýšené administratívne náklady. V tejto oblasti bude preto potrebné urobiť významný pokrok.
Počas mojej návštevy v Tokiu som sa stretol s najvýznamnejšími japonskými bankami a organizáciami, ktoré podporujú investície v Európe. Tesne predtým som sa v Bratislave zúčastnil stretnutia predsedu správnej rady Mitsubishi Corporation pána Yorihiko Kojimu s predsedom vlády, s ministrom hospodárstva a generálnym riaditeľom SARIO. Mnohé aktivity pripravuje veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu, SARIO, obchodná misia tokijskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalší. V súčasnej dobe je rozpracovaných niekoľko stredných investícií. Iste viete o investícii japonskej spoločnosti Akebono do Trenčianskeho kraja, ktorá by mohla vytvoriť 500 nových pracovných miest.
Pokiaľ ide o Japonsko a eurozónu, Japonsko považuje Európu za veľmi dôležitého partnera po stránke obchodnej, finančnej a aj politickej. Európska únia je po Číne a Spojených štátoch tretím najväčším obchodným partnerom Japonska, a preto Európu plne podporuje v jej boji s krízou. Dôkazom je aj finančná investícia, ktorú Japonsko investovalo do európskeho nástroja finančnej stability, keď bolo jedným z najväčších investorov pri nákupe bondov EFSF. Japonsko nakúpilo eurobondy v celkovej hodnote viac ako 3,3 mld. eur. Podľa predsedu vlády Japonska pána Shinzo Abe stabilita v eurozóne je dôležitým prvkom v japonskej menovej politike.
Asi najviac diskutovaný je japonský plán stimulácie domácej ekonomiky pomocou masívnych vládnych investícií, ktorý môže zvýšiť japonský rozpočtový deficit v tomto roku na 11 % HDP, pričom Japonsko je najviac zadlžené spomedzi vyspelých štátov, a tiež s pomocou uvoľnenej menovej politiky. Tento japonský prístup vychádza z ich skúseností a dlhodobej stagnácie japonskej ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

30.5.2013 14:29 - 14:33 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Veľmi stručne. Plne sa s vami stotožňujem a tento argument zaznel počas nášho rokovania. Navyše Európska únia bola vždy dobrá v hľadaní riešenia politickou cestou, v hľadaní kompromisu, konsenzu a nie ako vojenský faktor. Žiaľ, fakt je, že súčasné zbrojné embargo vyprší o polnoci 31. mája, alebo embargo na vývoz zbraní, a na to, aby bolo predĺžené, bola potrebná dohoda všetkých 27 členských krajín. A, žiaľ, nie všetkých 27 krajín bolo pripravených za túto dohodu zahlasovať.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.5.2013 14:23 - 14:25 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, druh konsenzu, ku ktorému členské štáty Európskej únie po dlhej a búrlivej diskusii na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v pondelok dospeli, nás nijako zvlášť neteší a nemal by sa stať modelom pre naše rozhodovanie, tým viac, že Slovenská republika bola a zostáva odporcom vývozu zbraní do Sýrie. Je to nedobré rozhodnutie a bolo prijaté v nešťastnom čase, pred očakávanou medzinárodnou konferenciou o Sýrii iniciovanou zo strany Spojených štátov a Ruskej federácie, na ktorej sa strany konfliktu majú posadiť spoločne za rokovací stôl. Bol to však nutný kompromis, ktorému sa s ohľadom na okolnosti nedalo vyhnúť. Rozhodnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci o neobnovení zbrojného embarga voči Sýrii takto vnímame ako prednostný výraz záujmu krajín Európskej únie zachovať si v tejto otázke jednotný postoj. Nevnímame ho tak, že štáty EÚ teraz začnú automaticky vyvážať zbrane do Sýrie, ale skôr, že otázka bola delegovaná na úroveň individuálnej zodpovednosti jednotlivých členských štátov a v prípade jej využitia budú aplikované bežné mechanizmy Európskej únie pre kontrolu exportu vojenskej technológie a zariadení. Dohoda o vyzbrojovaní sýrskej opozície nebola prijatá. K modalitám tejto otázky sa v Európskej únii vrátime do dvoch mesiacov. Čo sa slovenského postoja týka, nemyslíme si, že dodávky zbraní prispejú k politickému riešeniu konfliktov.
Napriek obmedzeným možnostiam a zložitej ekonomickej situácii sa Slovensko snaží svojím dielom pomôcť pri zmierňovaní útrap sýrskeho ľudu. Doposiaľ sme na zlepšenie humanitárnej situácie sýrskych utečencov prispeli priamo i nepriamo čiastkou 190-tisíc eur. Cielená finančná, ako aj materiálna pomoc Slovenskej republiky bola poskytnutá prostredníctvom Turecka, Iraku, Jordánska aj Organizácie spojených národov. V takýchto aktivitách mienime pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2013 11:47 - 11:49 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne som počúval túto rozpravu a ešte raz chcem povedať, že vítam každú diskusiu a každú debatu na tému slovenskej zahraničnej a európskej politiky, a to osobitne, keď je vedená fundovane so znalosťou veci a bez zloby a zaujatosti. A verím, že raz príde deň, keď sa takej diskusie dočkám aj v tejto ctenej poslaneckej snemovni.
Pokiaľ ide o to, čo v dokumente je a čo v ňom nie je, myslím si, že nikto nie je taký naivný, aby si mohol myslieť, že do jedného dokumentu sa dá zhrnúť všetko to, čo Slovensko za uplynulý kalendárny rok vo vzťahu k Európskej únii urobilo. Ten dokument by mal 2 000 strán a aj tak by ste v ňom našli, keby ste chceli, niečo, čo tam chýba, nehovoriac o tom, že by ste mi potom vyčítali, že vám predkladám takéto obrovské rozsiahle dokumenty.
Chcem povedať aj to, že toto nie je zďaleka jediná možnosť diskusie na tému zahraničnej a európskej politiky. Predkladáme celý rad ďalších materiálov. Čiže nie celkom rozumiem tomu, keď sa pod touto témou snažíme diskutovať o všetkom možnom, čo s touto témou nemá nič spoločné. Bol by som omnoho radšej, keby sme mali viac debát, aby sme na to využívali aj príslušné výbory Národnej rady a prípadne aj iné formáty, ako sú monotematické diskusie k témam, ktoré vás zaujímajú, lebo príde mi to čudné, že poslanci, ktorí za celý rok neprejavia záujem o zahraničnú politiku, tak keď sa predkladá nejaký materiál v pléne, tak sa tu postavia za pult a začnú mudrovať, ale nezúčastnia sa ani rozpravy alebo diskusie na tieto témy vo výboroch, ktorých sú členmi, a už vôbec neprejavia záujem trebárs si vyjasniť nejakú tému, ktorá im nie je jasná.
Dovoľte, aby som stručne zareagoval na tie podnety, ktoré tu zazneli.
V prvom rade, z viacerých úst som počul, že Slovensko nemá pozíciu k tej alebo onej téme. Dovoľte mi veľmi jasne, jednoznačne a zodpovedne povedať, že neexistuje zahraničnopolitická ani európska téma, ku ktorej by Slovensko nemalo jasnú pozíciu. To, že niektorí z vás o tom nevedia, neznamená, že tá pozícia neexistuje. A ešte raz odporučím, že ak niečo neviete, príďte sa opýtať namiesto toho, aby ste sa postavili za tento pult a vykrikovali, že Slovensko nemá pozíciu, veľmi rád vám ja osobne odpoviem alebo moji spolupracovníci vám odpovedia a vyjasníme, aká je naša pozícia k tej alebo onej téme.
Potom tu zaznelo, že Európa sa vyvíja a náš hlas nie je počuť. No však, pre boha živého, naozaj nič nie je ďalej od skutočnosti ako toto, čo tu zaznelo. Náš hlas je počuť, je nás vidieť, sme rešpektovaní, naša pozícia je logická, naša pozícia je konzistentná. Neexistuje ani jedna téma, pri ktorej by Slovensko ako súčasť najužšieho jadra Európskej únie nebolo súčasťou debát a diskusie, no, pochopiteľne, nestojíme o také zviditeľňovanie Slovenska na európskej pôde, akého sme boli svedkami za bývalej vlády Ivety Radičovej, keď Slovensko vyzeralo ako sedemhlavý drak, keď každá hlava rozprávala niečo úplne iné, pričom Európska únia nemala šancu pochopiť, aká je pozícia Slovenska. Rovnako tak nechcem, aby sa ešte raz opakovala situácia, keď Slovensko sa k niečomu v Bruseli dobrovoľne zaviaže a potom to doma nedokáže vo svojom parlamente odhlasovať. Čiže o takéto zviditeľňovanie nestojíme, ale, inak, môžete mi veriť, a viem o čom hovorím, máme pozície a náš hlas je vidieť a je počuť a je rešpektovaný, ako to vidím, viac v zahraničí než tu v tomto parlamente.
Zaznela tu otázka na čerpanie eurofondov a na to, prečo nie je v tomto materiáli pasáž venovaná čerpaniu eurofondov. Odpoveď je, že, po prvé, tento materiál rieši pôsobenie Slovenskej republiky voči politikám Európskej únie, to znamená to, čo robíme v Bruseli. Čerpanie eurofondov je primárne naša vnútorná záležitosť. Inými slovami, je to domáca implementácia toho, čo sme v Bruseli vyrokovali. To znamená, je to predmetom úplne iných mechanizmov. A nemôžem si odpustiť aj poznámku, že nikdy nebolo predmetom tejto správy čerpanie eurofondov, ani keď ju predkladal pán poslanec Dzurinda. Tak nie celkom rozumiem tomu, prečo teraz mu to v tej správe chýba a nechýbalo mu to, keď ju predkladal on sám.
Trošku som bol zdesený, keď tu z úst niektorých poslancov zaznelo, že Slovensko chce byť nejakým mostom medzi Francúzskom a Nemeckom. Pre boha živého, ja mám pocit, že posledný slovenský politik, ktorý chcel vidieť Slovensko ako most bol Vladimír Mečiar v roku 1993. Kto kedy povedal z aktívnych politikov, že my chceme byť mostom, a to navyše mostom medzi Nemeckom a Francúzskom? Prečo sa nedržíme Nemecka? Viete, keby len trošku si tí vystupujúci dali záležať a trošku čítali, čo sa vo svete alebo aj v Európe hovorí, tak by videli, mimochodom, zaznelo to aj tu v Bratislave počas konferencie GLOBSEC z úst Charlesa Granta z prestížnej z prestížneho britského think tanku, že dnes sa v Európe hovorí, že európsku politiku tvrdí skupina štyroch krajín a to je Nemecko, Holandsko, Fínsko a Slovensko. Čiže to je odpoveď na to. Len tu na Slovensku to nevidíme. A tu sa snažíme presvedčiť sami seba, že my sa snažíme nejakým spôsobom premostiť Nemecko a Francúzsko. Nesnažíme sa o to, veď, pre boha živého, na 22 – 25 % nášho exportu smeruje do Nemecka, Nemecko vytvorilo na Slovensku 70 000 pracovných miest, elementárna logika hovorí, že sa orientujeme na Nemecko, nehovoriac o tom, že tá filozofia, tie princípy, ktoré Nemecko vyznáva, sú nám veľmi blízke a vyznávame ich aj my. Čiže žiaden most, nikto z nás nikdy nič také nepovedal.
Pánovi poslancovi Mikloškovi by som odpovedal individuálne, pretože tam zaznel celý rad takých konkrétnych otázok, ktorými nechcem zaťažovať celú snemovňu.
Pán poslanec Kollár ešte hovoril o deficite demokracie a že absentuje vôľa ho minimalizovať. Ja som presvedčený, že Slovensko o tom hovorí viac než iní v Európskej únii o potrebe demokratickej legitimity. Ja o tom hovorím v každom mojom vystúpení doma aj v zahraničí. A nielen hovoríme, ale aj pre to čosi konkrétne robíme. Projekt národného konventu je presne projekt, ktorého cieľom je minimalizovať demokratický deficit, je to projekt, do ktorého pozývame celú spoločnosť, inkluzívny projekt s cieľom hovoriť o Európskej únii, o európskych politikách a počuť názor celej slovenskej spoločnosti.
Potom pán poslanec Kollár hovoril o výnimkách pre tri krajiny EÚ, prečo sa Slovensko nevyjadrilo, že Slovensko postoj k tomu nemá. Slovensko má k tomu jasný postoj. Predniesol ho niekoľkokrát aj predseda vlády tu z tohto miesta. Nie je pre nás prijateľné, aby existovali dva štandardy, jeden pre väčšie krajiny, jeden pre menšie krajiny. Pravidlá treba dodržiavať. A namiesto prijímania nových inštrumentov neustále sa treba sústrediť na to, aby sme rešpektovali tie, ktoré sme už prijali. Prečo sme sa nevyjadrili k tomuto návrhu? Lebo ten návrh bude len dnes popoludní zverejnený ako návrh odporúčaní Európskej komisie a až potom začne rozprava v Európskej rade. Samozrejme, k nemu sa vyjadrím. A chcem ešte povedať aj to, že ten návrh na odklad plnenia kritérií rozpočtového deficitu pre tri krajiny je zároveň sprevádzaný požiadavkami na urýchlenie reforiem v týchto krajinách v iných oblastiach.
Pán poslanec Fronc sa pýtal na podiel Slovákov v štruktúrach Európskej únie. Máme ich zhruba 600, čo je 1,4 % všetkých zamestnancov v štruktúre Európskej únie. Uvediem pre porovnanie, má tam Česká republika 2 %, Slovinsko 1 %. Máme tam 32 ľudí na manažérskych postoch. Celkove takzvané nové členské krajiny sú podreprezentované na manažérskych pozíciách, len 5,3 %, čo je jasne vidieť, že v tejto oblasti treba byť dobrým, lebo ľudí do európskych štruktúr berú na základe preukázania osobných kvalít.
Pán poslanec Štefanec, že nechávame nepovšimnutú myšlienku prezidenta Hollanda. Nenechávame ju nepovšimnutú, samozrejme. Neviem, či ste to zaregistrovali, ako ju okomentoval holandský premiér, nechcem to citovať z tohto miesta. Je to jeden z príspevkov do diskusie. Ja si pamätám, aké pobúrenie som tu spôsobil, keď na iniciatívu ministra Westerwelleho a desiatich ďalších ministrov som povedal, že je to jeden z príspevkov do diskusie, že to nie je žiadna revolúcia v EÚ, aj táto téma. Myslím, že čas dal za pravdu mne, a nie tým, ktorí vykrikovali, že to neberiem vážne. Proste je dobré, že sa o budúcnosti EÚ diskutuje, ale to, že niekto niečo povie, neznamená, že tak to aj bude.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku na záver.
Je mi trochu ľúto, že v celej tejto rozprave bolo viac také ukazovanie prstom, že ja som vyrokoval to a ty si nevyrokoval ono. Ja myslím, že všetko, čo sa nám podarí vyrokovať, je obdivuhodné a chvályhodné, lebo to vyrokujeme pre občanov Slovenskej republiky, pre túto krajinu. V tomto by sme sa nemali pretekať. (Potlesk.)
A druhá vec. Nikto sa nevyjadril k tomu, že pred dvoma dňami na pôde Európskeho parlamentu bol pokus o lynč Slovenskej republiky v priamom prenose. My sme tým žili niekoľko dní a robili sme všetko pre mobilizáciu našich síl, pretože proste maďarskí europoslanci, ale nielen z Maďarska, ale aj tí, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, sa snažili využiť alebo zneužiť tému Benešových dekrétov a tému jazykového zákona na to, aby nás doslova zlynčovali v priamom prenose. Nepodarilo sa im to. Chcem poďakovať trom slovenským poslancom Európskeho parlamentu, pani Neveďalovej, pánovi Zalovi a pánovi Paškovi za to, že si našli čas a boli tam a obhajovali slovenské pozície.
Chcem sa pozastaviť pri pani Edit Bauer a pánovi, akokoľvek je jeho krstné meno, Mészárosovi. (Reakcia z pléna.) No keď bol veľvyslancom Slovenskej republiky, tak mu nevadilo, že sa volá Alojz, a teraz trvá na tom, že sa volá Alajos, a pľuje na tú istú Slovenskú republiku, ktorú pred pár rokmi presvedčene zastupoval v zahraničí. Bola to hanba, čo títo ľudia spôsobovali. Pán Berényi tam chodil s transparentmi. Vykrikoval: „Hanba Európskej únii.“ Museli ho nechať vyviesť. Proste to bola téma ako hrom v Bruseli, téma, ktorá rezonuje v maďarských médiách. Na Slovensku si to nikto ani nevšimol. A nezaznelo to ani v dnešnej rozprave, to je mi ľúto, lebo toto je obhajoba slovenských pozícií. Keď niekto pľuje na Benešove dekréty, tak myslím, že tu neexistuje ľavica a pravica, ale existujú slovenské záujmy. A toto by som tu chcel trošku viacej cítiť v tejto rozprave. (Potlesk.)
No a nakoniec dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu návrhu pána poslanca Dzurindu na zmenu alebo na doplnenie unesenia k materiálu, ktorý predkladám. Inak, ten materiál sa od roku 2004 predkladá v istej podobe. My sme prišli s iniciatívou urobiť z neho jeden viac analytickejší a viac politický materiál a takto to budem od budúceho roka robiť. Čiže pán poslanec Dzurinda mal tri návrhy.
Prvý návrh bol, aby boli dané odporúčania vláde pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov, sa prednostne orientovať na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast, zvyšovanie konkurencieschopnosti. Chcem povedať, že plnenie identifikovaných cieľov je do veľkej miery zámerom našej vlády, pričom táto oblasť je jednou zo šiestich oblastí, ktorú máme zaradenú do programu Partnerskej dohody. To znamená, nevidím zmysel zužovať pozornosť iba na túto jednu oblasť. Naopak, v Partnerskej dohode budú všetky ďalšie oblasti. To znamená, toto odporúčanie nepovažujem za potrebné.
Potom je tu druhé odporúčanie, aby vláda každoročne predkladala Národnej rade informáciu o stave čerpania eurofondov a čistej pozície Slovenska voči EÚ za daný rok. Chcem povedať, že táto informácia je súčasťou štátneho záverečného účtu, ktorý je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky. Za tento rok bol schválený vo vláde 15. mája a doručený do Národnej rady 20. mája. Čiže toto je komplexný materiál, kde sú odpovede na tieto otázky. A chcem aj povedať, že je nereálne, aby bol súčasťou tohto materiálu už len z časového aspektu, pretože ja som povedal, že my budeme toto hodnotenie pôsobenia v Európskej únii predkladať do konca februára, kým štátny záverečný účet je k dispozícii až v máji. Čiže preto toto odporúčanie nepodporujem.
A nakoniec je tu tretí bod, aby sme na zasadnutí Európskej rady v júni navrhli a aktívne presadzovali, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do roka 2013. Tu mám pocit, že sa pán poslanec Dzurinda snaží vlámať do otvorených dverí. Toto je naša pozícia. Naši diplomati sú takto inštruovaní. Ja som sa viackrát verejne vyjadril v tom duchu, že podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. A takto sa budeme zasadzovať. Ale, naopak, čo mi tu ešte chýba v tom návrhu pána poslanca Dzurindu je, že to musí byť previazané na plnenie podmienok a kritérií, lebo my všetci vieme, že vstup do Európskej únie nie je dar ani charitatívna aktivita, ale že je viazaný na plnenie podmienok. Čiže toto je naša pozícia. Preto z uvedeného dôvodu nevidím naozaj zmysel dávať takýto návrh alebo takéto doplnenie návrhu uznesenia.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.5.2013 9:01 - 9:15 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.
Správa je každoročne vypracúvaná na základe čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Správu za rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 118/2013 na svojom zasadnutí dňa 7. marca 2013. Následne ju prerokovali a zobrali na vedomie Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne 2. mája, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti 13. mája.
Hlavným cieľom správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde EÚ v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických priorít. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijímaných opatreniach podľa sektorových politík.
Vo svojom vystúpení sa vzhľadom na rozsah správy nebudem podrobne venovať všetkým oblastiam a zameraniam a sústredím sa len na niektoré kľúčové momenty diania v Európskej únii v roku 2012.
Osobitne by som chcel najskôr zdôrazniť, že z procedurálneho hľadiska uznesenie vlády k správe zo 7. marca 2013 zrušilo úlohy každoročne predkladať tri rôzne materiály týkajúce sa pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii, konkrétne správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, správu o prioritách vyplývajúcu z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie a informáciu o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tak bude od budúceho roka predkladať iba jeden komplexne hodnotiaci materiál o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a prioritách pre nasledujúce obdobie, a to vždy do 28. februára. Takýto postup považujeme za efektívnejší, ambíciou správy aj v budúcnosti nebude poskytovať detailný prehľad všetkých aktivít, ktoré sme vo všetkých rezortných oblastiach realizovali, ale zamerať sa na kľúčové otázky a plnenie našich priorít, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak ako to má v názve, koordinuje výkon politík Európskej únie na medzirezortnej úrovni.
V tomto roku pripravíme aj revidovaný systém tvorby stanovísk k návrhom aktov schvaľovaných Radou Európskej únie. Chceme ho v rámci možností upraviť tak, aby bol efektívnejší a flexibilnejší, hlavným cieľom je zlepšiť prípravu stanovísk k legislatívnym návrhom v úvodnej fáze, zlepšiť komunikáciu medzi všetkými aktérmi vrátane neštátneho sektora.
Rovnako je naším záujmom čo najviac angažovať do procesu aj Národnú radu Slovenskej republiky, záujem poslancov o európske témy a diskutovanie o našich pozíciách na pôde parlamentu môže tento proces jednoznačne skvalitniť a stimulovať širší záujem o európske otázky.
Z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii môžeme uplynulý rok označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. Slovenská republika na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. Členstvo Slovenskej republiky v eurozóne sa z nášho pohľadu naďalej ukazuje ako kľúčové. Aj preto ostávame v najužšom integračnom jadre Európskej únie.
Základnými, vzájomne previazanými princípmi, na ktorých sme v uplynulom roku budovali svoje pozície, boli zodpovednosť a solidarita. V posilnenej Európskej únii musí byť princíp zodpovednosti kľúčový. A každá krajina bude nútená dôsledne plniť si svoje záväzky, inak nebude môcť očakávať solidárny prístup. Slovenská republika sa aj v minulom roku profilovala ako aktívny a konštruktívny člen Európskej únie, prirodzene, aj s podporou Národnej rady Slovenskej republiky. Mám na mysli predovšetkým vyslovene súhlasu s uzavretím Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu v júni minulého roka a podporenie pristúpenia k Zmluve o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálnej zmluve v decembri 2012. Okrem krátkodobejších opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, sa v roku 2012 začala aj ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov, konkrétne finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.
Druhá polovica roka 2012 sa niesla v znamení budovania bankovej únie, založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, mechanizme bankovej rezolúcie a systéme garancie vkladov. Za úspech v tejto súvislosti možno považovať najmä prijatie všeobecnej dohody v Rade ECOFIN 13. decembra 2012 k vytvoreniu Jednotného mechanizmu dohľadu, ktorým Európska centrálna banka získa od 1. 3. 2014 právo priameho dohľadu nad bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 mld. eur.
Pokrok nastal aj oblasti zabezpečovania efektívnejšej koordinácie európskeho semestra, ktorý sa stal štandardnou súčasťou riadenia hospodárskych politík v Európskej únii. Ide o cyklus, v rámci ktorého členské štáty koordinujú svoje rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky, pričom na každoročnej báze je vyhodnocované naplnenie stanovených hospodárskych a rozpočtových záväzkov. Vychádzajúc z toho, že konsolidáciu verejných financií považujeme za základ stabilizácie eurozóny, vnímame jednoznačne pozitívne posilňovanie takýchto kontrolných mechanizmov.
Pri budovaní fiškálnej a hospodárskej únie nedošlo doposiaľ s výnimkou uvedeného posilňovania rozpočtovej disciplíny k výraznejším posunom. Predmetom diskusie je koncept fiškálnej kapacity, teda akéhosi rozpočtu eurozóny s cieľom tlmiť asymetrické šoky. Fiškálna kapacita má byť napojená na koordinácie hospodárskych politík prostredníctvom platieb pre členské krajiny, ktoré dodržia zmluvné záväzky o štrukturálnych reformách s európskymi inštitúciami. Diskusia k týmto otázkam bude pokračovať v priebehu tohto roka.
Ďalšou kľúčovou témou roku 2012 boli rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020, ktoré boli na úrovni členských krajín úspešne ukončené na samite Európskej únie vo februári 2013. Ukázali sme schopnosť reagovať na aktuálne výzvy a hľadať riešenia, z ktorých bude profitovať celá Európska únia. Výsledky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne pozitívne. V súčasnosti sa sústreďujeme na dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky programy a nástroje nového rámcového rozpočtu plne funkčné už od januára roku 2014.
Napriek tomu, že ťažiskom aktivít sú opatrenia v oblasti ekonomickej konsolidácie, pre Slovenskú republiku je naďalej jednou z priorít rozširovanie Európskej únie.
Som rád, že sme ako prvá členská krajina Európskej únie ukončili národnú ratifikačnú procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Únii. Konkrétnymi aktivitami sme taktiež prispievali a aj naďalej prispievame k odovzdávaniu integračných a transformačných skúseností krajinám Západného Balkánu, ako aj vybraným prioritným partnerským krajinám v bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva.
V diskusiách o ďalšom smerovaní Európskej únie čoraz intenzívnejšie spomíname koncept demokratickej legitimity. Táto otázka nie je nová, úspech európskeho projektu v dlhodobej perspektíve závisí od podpory občanov. V podmienkach prebiehajúcej diskusie o posilňovaní integrácie sa však táto rovina dostáva do popredia. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súlade s programovým vyhlásením vlády obnovujeme činnosť Národného konventu o Európskej únii, ktorého otváracie plénum sa konalo 9. mája tohto roka. Kvalitatívne nové mechanizmy a štruktúry vznikajúce na úrovni Európskej únie smerujú k posilňovaniu integrácie a vyžadujú si konsenzuálne národné pozície. Preto máme záujem do národného konventu zapojiť všetky segmenty spoločnosti s cieľom vytvoriť legitímne odporúčania a pozície, o ktoré by sme sa vedeli v budúcnosti opierať aj v rámci európskeho konventu v diskusiách o ďalšom inštitucionálnom usporiadaní Únie.
Dámy a páni, naša pozícia a reputácia v Európe nestoja len na tom, čo sme dosiahli, ale aj na tom, ako sa staviame k novým výzvam a aké riešenia dokážeme navrhnúť. Aj z tohto pohľadu je odštartovanie národného konventu potvrdením toho, že nechceme byť len pasívnym účastníkom diskusií. Práca konventu by mala vyvrcholiť plenárnym zasadnutím 1. mája 2014, na ktorom bude prezentovaná správa s odporúčaniami pre vládu.
Dovoľte mi uviesť teraz aj niekoľko postrehov vo vzťahu ku kritickým komentárom, ktoré sa na adresu nášho členstva v Európskej únii niekedy zjavujú.
Euroskeptici hovoria napríklad o servilnosti voči Európskej únii či o akceptovaní všetkého, čo z EÚ prichádza. Nie je tomu tak. Pri formulovaní našich pozícií jasne vychádzame z našich národných záujmov, ktoré sú determinované aktuálnym geopolitickým, ekonomickým a menovým prostredím, sme naviazaní na európsky trh a investície. Aj napriek ekonomickej a finančnej kríze, ktorá nás zastihla relatívne krátko po našom vstupe do menovej únie, členstvo v tomto klube hodnotíme jednoznačne pozitívne. Voči Európskej únii nie sme servilní. A často presadzujeme pozície, ktoré nie sú v súlade s predstavami Európskej komisie. Silne sme presadzovali navýšenie kohéznych prostriedkov v rámci nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. To sa nám podarilo, keď objem financií je vyšší než v minulom rozpočtovom rámci, vyššia je napríklad podpora pre našich poľnohospodárov a taktiež sme vynegociovali vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podobne sme presadili zachovanie silných národných kompetencií pri budovaní bankovej únie a za súčasných podmienok máme záujem zachovať si aj daňovú suverenitu.
Komplexným hodnotením nášho desaťročného členstva v Európskej únii sa bude zaoberať aj národný konvent, už dnes ale poznáme viaceré fakty, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Za deväť rokov členstva sme stiahli 25 % nášho zaostávania za priemerom HDP Európskej únie, 88 % HDP Slovenskej republiky sa viaže na export a 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie, 85 % našich zákonov je transpozíciou noriem Európskej únie, 75 % verejných investícií je financovaných zo zdrojov Európskej únie. A naša čistá pozícia v rámci aktuálneho viacročného finančného rámca Európskej únie je 11,8 mld. eur, v rámci budúceho bude ešte vyššia. Pri rešpektovaní základných princípov, ktoré som spomenul v úvode (predovšetkým zodpovednosť, solidarita, legitimita a otvorenosť), bude Európska únia naďalej dobrým prostredím pre realizáciu našich národných záujmov.
Chcem, aby sme si v diskusiách o ďalšom smerovaní Únie uvedomovali, že kroky, ktoré momentálne realizujeme (predovšetkým banková únia a koordinácia rozpočtových politík cez európsky semester), sú v prvom rade reakciou na už existujúcu mieru integrácie. Je to proces, v ktorom odstraňujeme nedostatky menovej únie, a nie snaha o urýchlenú a nepremyslenú federalizáciu. Ambicióznejšie projekcie či vízie o budúcom usporiadaní Únie, o federalizácii, sú, bohužiaľ, niekedy odtrhnuté od reality. Je dobré, že sa zaoberáme aj takýmito otázkami. Ale na radikálne zmeny v inštitucionálnom usporiadaní a zásadné presuny kompetencií nemáme právny rámec. Na zmenu primárneho práva v Európskej únii momentálne nemáme potrebný politický a, myslím si, ani spoločenský konsenzus, všetko má svoju postupnosť. A aj v Únii musíme najskôr dokončiť to, čo sme začali, a až následne otvoriť ambicióznejšie plány.
V závere by som chcel tiež poopraviť optiku, cez ktorú často a chybne vnímame vzťah Slovenska a Európskej únie. Nie je to tak, že Európska únia neustále niečo navrhuje a my pasívne prijímame. My sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Spoločná európska mena je našou menou. A na formovaní európskych návrhov sa aktívne podieľame a ovplyvňujeme ich.
Udržateľnosť európskeho projektu v konečnom dôsledku začína a končí u občanov Európskej únie. Bez demokratickej podpory novátorské vizionárske koncepty neuspejú. Práve tu vidím priestor a potrebu pre zlepšenie súčasného stavu. Občania často nerozumejú našim rozhodnutiam, necítia ich potrebu, nerozumejú dôvodom, prečo k nim pristupujeme. Je preto dôležité, aby sme aktívne a zrozumiteľne komunikovali. A v tomto procese je aj úloha vás, poslancov, nezastupiteľná. Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

23.5.2013 14:40 - 14:41 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v našich pozíciách sa konzistentne snažíme byť pragmatikmi a realistami. To znamená, že neodmietame ani ambicióznejšie návrhy či vízie, ale zdôrazňujeme postupnosť krokov. Daňové preteky pre Európsku úniu ako celok síce nie sú pozitívne, no harmonizácia daní na európskej úrovni je mimoriadne citlivá téma. A aktuálne aj vo svetle konsolidácie verejných financií neexistuje konsenzus k obmedzeniu autonómie členských štátov v daňovej politike. Tejto komparatívnej výhody sa v súčasnej inštitucionálnej konštelácii v Európskej únii nechceme vzdať. V súčasnosti je pre nás prioritou implementovať prijaté opatrenia a sústrediť sa na stabilizáciu eurozóny. Ak chceme myslieť na ďalšie kroky, musíme si najskôr splniť to, čo sme už schválili. V tomto sa zhodujeme aj s našimi partnermi. V diskusiách o perspektíve budúceho usporiadania Európskej únie môžeme byť ambicióznejší, ale nemôžeme prehliadať realitu. Máme na realizáciu presunúť čoraz viac kompetencií na európsku úroveň právny rámec? Máme v súčasnosti politickú a najmä demokratickú vôľu na radikálnejšiu zmenu právneho rámca? Koncepty európskej ekonomickej vlády či dokonca spojených štátov európskych musia byť založené na legitímnej podpore občanov, na vynútiteľnej a priamej zodpovednosti reformovaných inštitúcií a európskych predstaviteľov. Inštitucionálna reforma je dlhodobým procesom a na jej realizáciu potrebujeme široký konsenzus, ktorý by mohol byť výsledkom napr. európskeho konventu. Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis