Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne som počúval túto rozpravu a ešte raz chcem povedať, že vítam každú diskusiu a každú debatu na tému slovenskej zahraničnej a európskej politiky, a to osobitne, keď je vedená fundovane so znalosťou veci a bez zloby a zaujatosti. A verím, že raz príde deň, keď sa takej diskusie dočkám aj v tejto ctenej poslaneckej snemovni.
Pokiaľ ide o to, čo v dokumente je a čo v ňom nie je, myslím si, že nikto nie je taký naivný, aby si mohol myslieť, že do jedného dokumentu sa dá zhrnúť všetko to, čo Slovensko za uplynulý kalendárny rok vo vzťahu k Európskej únii urobilo. Ten dokument by mal 2 000 strán a aj tak by ste v ňom našli, keby ste chceli, niečo, čo tam chýba, nehovoriac o tom, že by ste mi potom vyčítali, že vám predkladám takéto obrovské rozsiahle dokumenty.
Chcem povedať aj to, že toto nie je zďaleka jediná možnosť diskusie na tému zahraničnej a európskej politiky. Predkladáme celý rad ďalších materiálov. Čiže nie celkom rozumiem tomu, keď sa pod touto témou snažíme diskutovať o všetkom možnom, čo s touto témou nemá nič spoločné. Bol by som omnoho radšej, keby sme mali viac debát, aby sme na to využívali aj príslušné výbory Národnej rady a prípadne aj iné formáty, ako sú monotematické diskusie k témam, ktoré vás zaujímajú, lebo príde mi to čudné, že poslanci, ktorí za celý rok neprejavia záujem o zahraničnú politiku, tak keď sa predkladá nejaký materiál v pléne, tak sa tu postavia za pult a začnú mudrovať, ale nezúčastnia sa ani rozpravy alebo diskusie na tieto témy vo výboroch, ktorých sú členmi, a už vôbec neprejavia záujem trebárs si vyjasniť nejakú tému, ktorá im nie je jasná.
Dovoľte, aby som stručne zareagoval na tie podnety, ktoré tu zazneli.
V prvom rade, z viacerých úst som počul, že Slovensko nemá pozíciu k tej alebo onej téme. Dovoľte mi veľmi jasne, jednoznačne a zodpovedne povedať, že neexistuje zahraničnopolitická ani európska téma, ku ktorej by Slovensko nemalo jasnú pozíciu. To, že niektorí z vás o tom nevedia, neznamená, že tá pozícia neexistuje. A ešte raz odporučím, že ak niečo neviete, príďte sa opýtať namiesto toho, aby ste sa postavili za tento pult a vykrikovali, že Slovensko nemá pozíciu, veľmi rád vám ja osobne odpoviem alebo moji spolupracovníci vám odpovedia a vyjasníme, aká je naša pozícia k tej alebo onej téme.
Potom tu zaznelo, že Európa sa vyvíja a náš hlas nie je počuť. No však, pre boha živého, naozaj nič nie je ďalej od skutočnosti ako toto, čo tu zaznelo. Náš hlas je počuť, je nás vidieť, sme rešpektovaní, naša pozícia je logická, naša pozícia je konzistentná. Neexistuje ani jedna téma, pri ktorej by Slovensko ako súčasť najužšieho jadra Európskej únie nebolo súčasťou debát a diskusie, no, pochopiteľne, nestojíme o také zviditeľňovanie Slovenska na európskej pôde, akého sme boli svedkami za bývalej vlády Ivety Radičovej, keď Slovensko vyzeralo ako sedemhlavý drak, keď každá hlava rozprávala niečo úplne iné, pričom Európska únia nemala šancu pochopiť, aká je pozícia Slovenska. Rovnako tak nechcem, aby sa ešte raz opakovala situácia, keď Slovensko sa k niečomu v Bruseli dobrovoľne zaviaže a potom to doma nedokáže vo svojom parlamente odhlasovať. Čiže o takéto zviditeľňovanie nestojíme, ale, inak, môžete mi veriť, a viem o čom hovorím, máme pozície a náš hlas je vidieť a je počuť a je rešpektovaný, ako to vidím, viac v zahraničí než tu v tomto parlamente.
Zaznela tu otázka na čerpanie eurofondov a na to, prečo nie je v tomto materiáli pasáž venovaná čerpaniu eurofondov. Odpoveď je, že, po prvé, tento materiál rieši pôsobenie Slovenskej republiky voči politikám Európskej únie, to znamená to, čo robíme v Bruseli. Čerpanie eurofondov je primárne naša vnútorná záležitosť. Inými slovami, je to domáca implementácia toho, čo sme v Bruseli vyrokovali. To znamená, je to predmetom úplne iných mechanizmov. A nemôžem si odpustiť aj poznámku, že nikdy nebolo predmetom tejto správy čerpanie eurofondov, ani keď ju predkladal pán poslanec Dzurinda. Tak nie celkom rozumiem tomu, prečo teraz mu to v tej správe chýba a nechýbalo mu to, keď ju predkladal on sám.
Trošku som bol zdesený, keď tu z úst niektorých poslancov zaznelo, že Slovensko chce byť nejakým mostom medzi Francúzskom a Nemeckom. Pre boha živého, ja mám pocit, že posledný slovenský politik, ktorý chcel vidieť Slovensko ako most bol Vladimír Mečiar v roku 1993. Kto kedy povedal z aktívnych politikov, že my chceme byť mostom, a to navyše mostom medzi Nemeckom a Francúzskom? Prečo sa nedržíme Nemecka? Viete, keby len trošku si tí vystupujúci dali záležať a trošku čítali, čo sa vo svete alebo aj v Európe hovorí, tak by videli, mimochodom, zaznelo to aj tu v Bratislave počas konferencie GLOBSEC z úst Charlesa Granta z prestížnej z prestížneho britského think tanku, že dnes sa v Európe hovorí, že európsku politiku tvrdí skupina štyroch krajín a to je Nemecko, Holandsko, Fínsko a Slovensko. Čiže to je odpoveď na to. Len tu na Slovensku to nevidíme. A tu sa snažíme presvedčiť sami seba, že my sa snažíme nejakým spôsobom premostiť Nemecko a Francúzsko. Nesnažíme sa o to, veď, pre boha živého, na 22 – 25 % nášho exportu smeruje do Nemecka, Nemecko vytvorilo na Slovensku 70 000 pracovných miest, elementárna logika hovorí, že sa orientujeme na Nemecko, nehovoriac o tom, že tá filozofia, tie princípy, ktoré Nemecko vyznáva, sú nám veľmi blízke a vyznávame ich aj my. Čiže žiaden most, nikto z nás nikdy nič také nepovedal.
Pánovi poslancovi Mikloškovi by som odpovedal individuálne, pretože tam zaznel celý rad takých konkrétnych otázok, ktorými nechcem zaťažovať celú snemovňu.
Pán poslanec Kollár ešte hovoril o deficite demokracie a že absentuje vôľa ho minimalizovať. Ja som presvedčený, že Slovensko o tom hovorí viac než iní v Európskej únii o potrebe demokratickej legitimity. Ja o tom hovorím v každom mojom vystúpení doma aj v zahraničí. A nielen hovoríme, ale aj pre to čosi konkrétne robíme. Projekt národného konventu je presne projekt, ktorého cieľom je minimalizovať demokratický deficit, je to projekt, do ktorého pozývame celú spoločnosť, inkluzívny projekt s cieľom hovoriť o Európskej únii, o európskych politikách a počuť názor celej slovenskej spoločnosti.
Potom pán poslanec Kollár hovoril o výnimkách pre tri krajiny EÚ, prečo sa Slovensko nevyjadrilo, že Slovensko postoj k tomu nemá. Slovensko má k tomu jasný postoj. Predniesol ho niekoľkokrát aj predseda vlády tu z tohto miesta. Nie je pre nás prijateľné, aby existovali dva štandardy, jeden pre väčšie krajiny, jeden pre menšie krajiny. Pravidlá treba dodržiavať. A namiesto prijímania nových inštrumentov neustále sa treba sústrediť na to, aby sme rešpektovali tie, ktoré sme už prijali. Prečo sme sa nevyjadrili k tomuto návrhu? Lebo ten návrh bude len dnes popoludní zverejnený ako návrh odporúčaní Európskej komisie a až potom začne rozprava v Európskej rade. Samozrejme, k nemu sa vyjadrím. A chcem ešte povedať aj to, že ten návrh na odklad plnenia kritérií rozpočtového deficitu pre tri krajiny je zároveň sprevádzaný požiadavkami na urýchlenie reforiem v týchto krajinách v iných oblastiach.
Pán poslanec Fronc sa pýtal na podiel Slovákov v štruktúrach Európskej únie. Máme ich zhruba 600, čo je 1,4 % všetkých zamestnancov v štruktúre Európskej únie. Uvediem pre porovnanie, má tam Česká republika 2 %, Slovinsko 1 %. Máme tam 32 ľudí na manažérskych postoch. Celkove takzvané nové členské krajiny sú podreprezentované na manažérskych pozíciách, len 5,3 %, čo je jasne vidieť, že v tejto oblasti treba byť dobrým, lebo ľudí do európskych štruktúr berú na základe preukázania osobných kvalít.
Pán poslanec Štefanec, že nechávame nepovšimnutú myšlienku prezidenta Hollanda. Nenechávame ju nepovšimnutú, samozrejme. Neviem, či ste to zaregistrovali, ako ju okomentoval holandský premiér, nechcem to citovať z tohto miesta. Je to jeden z príspevkov do diskusie. Ja si pamätám, aké pobúrenie som tu spôsobil, keď na iniciatívu ministra Westerwelleho a desiatich ďalších ministrov som povedal, že je to jeden z príspevkov do diskusie, že to nie je žiadna revolúcia v EÚ, aj táto téma. Myslím, že čas dal za pravdu mne, a nie tým, ktorí vykrikovali, že to neberiem vážne. Proste je dobré, že sa o budúcnosti EÚ diskutuje, ale to, že niekto niečo povie, neznamená, že tak to aj bude.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku na záver.
Je mi trochu ľúto, že v celej tejto rozprave bolo viac také ukazovanie prstom, že ja som vyrokoval to a ty si nevyrokoval ono. Ja myslím, že všetko, čo sa nám podarí vyrokovať, je obdivuhodné a chvályhodné, lebo to vyrokujeme pre občanov Slovenskej republiky, pre túto krajinu. V tomto by sme sa nemali pretekať. (Potlesk.)
A druhá vec. Nikto sa nevyjadril k tomu, že pred dvoma dňami na pôde Európskeho parlamentu bol pokus o lynč Slovenskej republiky v priamom prenose. My sme tým žili niekoľko dní a robili sme všetko pre mobilizáciu našich síl, pretože proste maďarskí europoslanci, ale nielen z Maďarska, ale aj tí, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, sa snažili využiť alebo zneužiť tému Benešových dekrétov a tému jazykového zákona na to, aby nás doslova zlynčovali v priamom prenose. Nepodarilo sa im to. Chcem poďakovať trom slovenským poslancom Európskeho parlamentu, pani Neveďalovej, pánovi Zalovi a pánovi Paškovi za to, že si našli čas a boli tam a obhajovali slovenské pozície.
Chcem sa pozastaviť pri pani Edit Bauer a pánovi, akokoľvek je jeho krstné meno, Mészárosovi. (Reakcia z pléna.) No keď bol veľvyslancom Slovenskej republiky, tak mu nevadilo, že sa volá Alojz, a teraz trvá na tom, že sa volá Alajos, a pľuje na tú istú Slovenskú republiku, ktorú pred pár rokmi presvedčene zastupoval v zahraničí. Bola to hanba, čo títo ľudia spôsobovali. Pán Berényi tam chodil s transparentmi. Vykrikoval: „Hanba Európskej únii.“ Museli ho nechať vyviesť. Proste to bola téma ako hrom v Bruseli, téma, ktorá rezonuje v maďarských médiách. Na Slovensku si to nikto ani nevšimol. A nezaznelo to ani v dnešnej rozprave, to je mi ľúto, lebo toto je obhajoba slovenských pozícií. Keď niekto pľuje na Benešove dekréty, tak myslím, že tu neexistuje ľavica a pravica, ale existujú slovenské záujmy. A toto by som tu chcel trošku viacej cítiť v tejto rozprave. (Potlesk.)
No a nakoniec dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu návrhu pána poslanca Dzurindu na zmenu alebo na doplnenie unesenia k materiálu, ktorý predkladám. Inak, ten materiál sa od roku 2004 predkladá v istej podobe. My sme prišli s iniciatívou urobiť z neho jeden viac analytickejší a viac politický materiál a takto to budem od budúceho roka robiť. Čiže pán poslanec Dzurinda mal tri návrhy.
Prvý návrh bol, aby boli dané odporúčania vláde pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov, sa prednostne orientovať na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast, zvyšovanie konkurencieschopnosti. Chcem povedať, že plnenie identifikovaných cieľov je do veľkej miery zámerom našej vlády, pričom táto oblasť je jednou zo šiestich oblastí, ktorú máme zaradenú do programu Partnerskej dohody. To znamená, nevidím zmysel zužovať pozornosť iba na túto jednu oblasť. Naopak, v Partnerskej dohode budú všetky ďalšie oblasti. To znamená, toto odporúčanie nepovažujem za potrebné.
Potom je tu druhé odporúčanie, aby vláda každoročne predkladala Národnej rade informáciu o stave čerpania eurofondov a čistej pozície Slovenska voči EÚ za daný rok. Chcem povedať, že táto informácia je súčasťou štátneho záverečného účtu, ktorý je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky. Za tento rok bol schválený vo vláde 15. mája a doručený do Národnej rady 20. mája. Čiže toto je komplexný materiál, kde sú odpovede na tieto otázky. A chcem aj povedať, že je nereálne, aby bol súčasťou tohto materiálu už len z časového aspektu, pretože ja som povedal, že my budeme toto hodnotenie pôsobenia v Európskej únii predkladať do konca februára, kým štátny záverečný účet je k dispozícii až v máji. Čiže preto toto odporúčanie nepodporujem.
A nakoniec je tu tretí bod, aby sme na zasadnutí Európskej rady v júni navrhli a aktívne presadzovali, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do roka 2013. Tu mám pocit, že sa pán poslanec Dzurinda snaží vlámať do otvorených dverí. Toto je naša pozícia. Naši diplomati sú takto inštruovaní. Ja som sa viackrát verejne vyjadril v tom duchu, že podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. A takto sa budeme zasadzovať. Ale, naopak, čo mi tu ešte chýba v tom návrhu pána poslanca Dzurindu je, že to musí byť previazané na plnenie podmienok a kritérií, lebo my všetci vieme, že vstup do Európskej únie nie je dar ani charitatívna aktivita, ale že je viazaný na plnenie podmienok. Čiže toto je naša pozícia. Preto z uvedeného dôvodu nevidím naozaj zmysel dávať takýto návrh alebo takéto doplnenie návrhu uznesenia.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.
