Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.
Cieľom zmluvy je stanoviť čo najvyšší univerzálny štandard pre obchodovanie so zbraňami a prostredníctvom dôslednej kontroly tohto obchodu predchádzať rizikám nelegálneho presmerovania zbraní a ich nekontrolovanému hromadeniu. Kľúčovou časťou zmluvy je definovanie pravidiel, ktorými sa krajiny majú riadiť pri posudzovaní transferov zbraní v rozsahu obchodných aktivít, a tiež zavedenie opatrení transparentnosti. Zmluva uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne vyrábať, nadobúdať a obchodovať so zbraňami. Potvrdzuje právo štátov na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Uznáva tiež princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, mierového riešenia sporov, vyvarovania sa používania hrozieb, rešpektovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Text zmluvy vychádza z princípov obsiahnutých v spoločnej pozícii Rady Európskej únie č. 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu pre členské krajiny Európskej únie. Zmluva je medzinárodno-hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a na jej platnosť sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou zmluvy prezidentom Slovenskej republiky. Zmluvu za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie som podpísal v New Yorku v júni 2013 a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jej ratifikáciou 8. januára 2014. K dnešnému dňu zmluvu podpísalo 117 štátov a ratifikačné listiny uložilo 13 štátov. Zmluva nadobudne platnosť 90 dní po dátume uloženia 50. listiny o ratifikácii u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. Cieľom Slovenskej republiky je byť medzi prvými päťdesiatimi štátmi, ktoré uložia ratifikačné listiny, a tak umožnia, aby zmluva nadobudla platnosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na prijatie Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie.
Rímskym štatútom bol vytvorený prvý stály medzinárodný súdny orgán s právomocou stíhať jednotlivcov za spáchanie najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, to jest genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie.
Slovenská republika je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu od 1. júla 2002. Dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá dopĺňa Rímsky štatút o definíciu zločinu agresie a zároveň stanovuje podmienky, za ktorých bude môcť Medzinárodný trestný súd vykonávať svoju jurisdikciu vo vzťahu k tomuto trestnému činu. Aktivácia jurisdikcie je podmienená uplynutím jedného roka po prijatí dodatku tridsiatimi zmluvnými stranami Rímskeho štatútu a zároveň osobitným rozhodnutím dvojtretinovej väčšiny zmluvných strán štatútu prijatým po 1. januári 2017. Dodatok bol konsenzuálne prijatý dňa 11. júna 2010 rezolúciou hodnotiacej konferencie Rímskeho štatútu, ktorá sa uskutočnila v Kampale v Ugande.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dodatok medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. V súlade s čl. 121 ods. 5 Rímskeho štatútu nadobudne Dodatok platnosť pre Slovenskú republiku po uplynutí jedného roka odo dňa uloženia listiny o prijatí u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. K dnešnému dňu uložilo ratifikačnú listinu, respektíve listinu o prijatí 13 štátov, z toho 7 členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila Dodatok uznesením č. 28/2014 z 15. januára 2014. Keďže je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním listiny o prijatí prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti Dodatku pre Slovenskú republiku bude tento publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na prijatie Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie a súčasne rozhodla, že dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na prijatie Dodatku k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá rozširuje definíciu vojnových zločinov obsiahnutú v Rímskom štatúte na použitie určitých druhov zbraní a nábojov počas vnútorného ozbrojeného konfliktu. Použitie jedovatých látok, dusivých plynov a materiálov či expandujúcich projektilov je v Rímskom štatúte kvalifikované ako vojnový zločin, avšak len v kontexte medzinárodných ozbrojených konfliktov. Dodatok reflektuje súčasný stav všeobecného medzinárodného práva, v ktorom sa stiera rozlišovanie medzi medzinárodnými a vnútornými ozbrojenými konfliktami.
Dodatok bol konsenzuálne prijatý dňa 10. júna 2010 rezolúciou hodnotiacej konferencie Rímskeho štatútu, ktorá sa uskutočnila v Kampale v Ugande. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dodatok medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s čl. 121 ods. 5 Rímskeho štatútu nadobudne Dodatok platnosť pre Slovenskú republiku po uplynutí jedného roka odo dňa uloženia listiny o prijatí u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára Dodatku ratifikačnú listinu, respektíve listinu o prijatí už 16 štátov, z toho 7 členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila Dodatok uznesením č. 29 /2014 z 15 januára 2014. Keďže Dodatok je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním listiny o prijatí prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti Dodatku pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážení poslanci, dovolím si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na prijatie Dodatku k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a súčasne rozhodla, že dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej.
Dohoda je potvrdením úzkych historických, politických a hospodárskych väzieb Európskej únie a Vietnamu. Jej cieľom je vytvorenie právneho rámca pre podporu ďalšej spolupráce v rôznych oblastiach spoločného záujmu. V politickej oblasti sa dohoda zameriava na spoluprácu na medzinárodných fórach a v rámci medzinárodných organizácií. Pokiaľ ide o hospodársko-ekonomickú oblasť, ktorá je kľúčovou, dohoda pojednáva o pravidlách pre rozvoj vzájomného obchodu a investícií. Upravuje i otázky medzinárodnej spravodlivosti a bezpečnosti, vedy, techniky, vzdelávania, dopravy, cestovného ruchu, zdravotníctva či zamestnanosti a sociálnych vecí.
Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únií v septembri 2011. V mene Európskej únie bola slávnostne podpísaná v júni 2012 v Bruseli. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody 18. decembra 2013 svojím uznesením č. 734. V súlade s vlastným čl. 63 ods. 1 nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dátume, v ktorom si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie právnych postupov nevyhnutných na tento účel. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenska je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňu uložilo u depozitára ratifikačné listiny už 13 členských štátov Európskej únie, ako aj samotný Vietnam.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná dohoda je dôležitým zmluvným nástrojom, ktorý posilňuje postavenie Európskej únie v regióne juhovýchodnej Ázie a zároveň kreuje užšie vzťahy medzi Európskou úniou a Vietnamom. Dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a rozhodla o tom, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej. Partnerská dohoda predstavuje významný medzistupeň k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráce medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Mongolskom, keďže nahrádza užšie koncipovanú dohodu o partnerstve a spolupráce z roku 1993.
Dohoda rámcovo upravuje spoluprácu v širokej škále oblastí ,od politických záležitostí, ako boj s terorizmom, boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami, či podpora ochrany ľudských práv, až po obchod a investovanie do kľúčových oblastí, ako sú napríklad nerastné suroviny. Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únií v septembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil v apríli 2013 v Ulanbátare. Následne bola dohoda predložená do vnútroštátneho schvaľovacieho procesu a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jej uzavretím dňa 18. decembra 2013 svojím uznesením č. 733. V zmysle vlastných ustanovení dohody sa pre nadobudnutie platnosti vyžaduje uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán. V týchto intenciách je potrebné nazerať na ukončenie vnútroštátneho schvaľovacieho postupu v Slovenskej republike ako na podmienku, ktorej splnenie je nevyhnutné preto, aby dohoda s Mongolskom ako taká mohla nadobudnúť platnosť. Pokiaľ ide o ratifikačné procedúry v ostatných krajinách, tieto boli doposiaľ ukončené v štyroch členských štátoch Európskej únie a v Mongolsku.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, partnerská dohoda s Mongolskom predstavuje podstatný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahoch v línii Európska únia a Mongolsko. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež, aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi začať priznaním, že na diskusiu k zameraniu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky som sa tešil. Vnímal som ju ako príležitosť na vecnú diskusiu. Aj preto som svoje vystúpenie ladil stručne a zameral som pozornosť na kľúčové otázky, ktoré sú z môjho pohľadu prioritné pre parlamentnú diplomaciu na Slovensku. Nebývalo vysoký počet vystupujúcich by mohol naznačovať nárast záujmu o zahraničnú politiku v tomto parlamente. Ak však mám celkovú diskusiu zhodnotiť, musím konštatovať, že neprekročila svoj tieň. Bola patetická v momentoch, keď sa niektorí z vás snažili kritizovať a poučovať, a pritom demonštrovali, že neovládajú fakty a súvislosti. Bola taká zakomplexovano provinčná, asi rovnako ako snaha niektorých bulvárnych médií presvedčiť nás, že sa nemáme tešiť zo zlatej olympijskej medaily Nasti Kuzminovej. Bola do značnej miery obeťou kampaní, jednak prezidentskej a jednak kampane do Európskeho parlamentu. Takže celkovo ju hodnotím ako ďalšiu premárnenú príležitosť k skutočnej debate o aktuálnych zahraničnopolitických témach a o pôsobení slovenskej diplomacie.
Vzhľadom na množstvo vystupujúcich a ešte väčší počet tém, ktoré zazneli, sa nedá odpovedať na všetko. Moje vystúpenie by bolo príliš dlhé. Samozrejme sa môžme ku každej z týchto otázok vrátiť na pôde príslušných výborov. Tu a teraz sa pokúsim zareagovať na to podstatné, čo v rozprave zaznelo.
Podľa očakávania snáď najviac pozornosti bolo venovanej Ukrajine. Mojou snahou bolo v úvodnom vystúpení zadefinovať kľúčové princípy našej pozície. V rozprave nezaznel žiadny vecný argument spochybňujúci tento náš prístup, preto nemám v úmysle sa k tejto téme obsiahlo vracať, ale musím zareagovať na vystúpenie pána poslanca Štefanca a zdôrazňovať, že my v ukrajinskej kríze nepodporujeme strany, ale podporujeme princípy. Žiadame rešpektovanie práva na vyjadrenie svojho názoru, žiadame rešpektovanie zásadných demokratických princípov, žiadame zdržanie sa násilia a žiadame vyšetrenie zločinov. Zároveň rešpektujeme a zdôrazňujeme, že zloženie budúcej vlády a celková orientácia krajiny je a musí byť vecou samotných Ukrajincov.
A ešte jedna krátka poznámka. Mikuláš Dzurinda vo svojom blogu pred takmer dvoma rokmi nás odrádzal od väčšej angažovanosti na Ukrajine s tým, že už tam bol predseda Európskej komisie Barroso, komisár Füle, poľský prezident a celý rad ministrov zahraničných vecí, a teda že čo už my len tam zmeníme. A teraz nás kritizuje, že vraj sa tejto krajine málo venujeme. Nezdá sa to aj vám trochu protirečivé? Mám pocit, že by nezaškodilo menej konjunkturalizmu a viac konzistentnosti v postojoch. Nebyť pána predsedu zahraničného výboru Šebeja a pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, odchádzal by som z tejto diskusie naozaj sklamaný. Vážim si, že títo dvaja poslanci prezentovali znalosť problematiky a tiež vlastný názor.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Šebeja na margo Rady OSN pre ľudské práva, súhlasím aj ja, že má ďaleko k dokonalosti, ale pravdou je aj to, že dokázala reagovať na rôzne naliehavé situácie, že jej aktivity vyústili do vyslania osobitných spravodajcov či vyšetrovacích tímov. A tiež chcem zdôrazniť, že práve aktívna účasť štátu, ako je Slovensko, alebo podobne zmýšľajúcich krajín je zárukou, že si táto rada zachová svoju dôveryhodnosť. A ešte chcem povedať, že aj s krajinami s problematickým ľudskoprávnym profilom je potrebné viesť dialóg v oblasti ľudských práv.
Pokiaľ ide o zmluvu o nešírení jadrových zbraní, chcem zdôrazniť, že nie je mŕtva, a povedať, že v medzinárodných vzťahoch poznáme desiatky, ak nie stovky zmluvných dokumentov, ktoré, žiaľ, neboli ratifikované všetkými relevantnými aktérmi, ale v každom prípade nám pomáhajú ako nástroj k tomu, aby sme vyvíjali na nich nátlak. NPT nám pomáha brániť šíreniu jadrových zbraní a boli by, príliš ľahko by sme sa vzdávali, keby sme sa nechali odradiť len tým, že ju neratifikovali v tejto chvíli všetci. Pán predseda Šebej vyjadril veľkú skepsu v súvislosti s rokovaniami s Iránom. Ja by som jeho postoj prirovnal k postoju senátora McCaina, ktorý hovorí: "Nedôveruj, ale preveruj." A chcel by som takisto citovať bývalú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, ktorá hovorí: "Práve teraz je čas pre diplomaciu, dajme diplomacii šancu."
Nepochopil som tu takú tú výmenu názorov na tému, či je Rusko náš strategický partner, alebo nie je. Ja si myslím, že to už aj dieťaťu v základnej škole musí byť jasné, že je. Po prvé, vo všetkých dokumentoch Európskej únie sa Ruská federácia uvádza ako strategický partner. A po druhé, snáď nikto nechce spochybniť to, že vzťah s krajinou, z ktorej dostávame 98 - 99 % ropy a plynu, má strategický charakter.
Pán poslanec Blaha, plne súhlasím s vašimi vyjadreniami k Bosne, Hercegovine, Ukrajine aj k Národnému konventu o Európskej únii. Súhlasím aj s tým, že Latinská Amerika si zaslúži našu pozornosť, ale buďme realisti, pretože dnes predstavuje 0,3 % nášho importu a 0,5 % nášho exportu. Čiže aj keby sme zdesaťnásobili tie objemy, čo nie je samo osebe ľahké, tak nehovoríme o číslach, ktoré zásadne menia obraz. A pokiaľ ide o vaše stanoviská k Európskej únii, tu by sme sa vo viacerých veciach nezhodli, ale oceňujem šírku vašich vedomostí a tiež to, ako vášnivo obhajujete svoj názor, a tiež to, že vôbec ho máte.
Tým však, dámy a páni, vlastne vecná diskusia o zahraničnopolitickom smerovaní v rámci aktuálnej rozpravy v zásade končí. A moje sklamanie spočíva v tom, že sa nedokážem a nebudem schopný sa dokázať stotožniť s prístupom, že sa kritizuje len preto, aby sa kritizovalo, v duchu ja som opozícia, ja musím kritizovať. Ešte by som dodal, že ak nemám argumenty, tak si pomôžem demagógiou, fabuláciou alebo vyloženým klamstvom, len aby sme kritizovali. Je mi napríklad ľúto, že sa k tejto rozprave podobne ako pán poslanec Šebej nepostavil bývalý dvojnásobný premiér a polmandátový minister zahraničných vecí pán Dzurinda a že ju nevyužil na vecnú výmenu názoru na zahraničnopolitické témy. Vždy vystupuje poučujúco, vždy sa ma snaží na niečom nachytať a vždy sa pritom zosmiešni. Ja musím na to reagovať. Nerobí mi to radosť, lebo človek sám seba degraduje, teda on seba, ale musím upozorniť na tie nepravdy, ktoré mal aj teraz vo svojom vystúpení.
Po prvé, aj zahraničnopolitický diletant, za ktorého pána Dzurindu nepovažujem, musí vidieť, že toto je zameranie šité na mieru Slovenskej republiky. Čiže povedať, že pod tento dokument by sa mohol podpísať minister český, poľský, maďarský, neviem aký, je hlúposť už len preto, že len my máme euro ako našu menu a tým pádom naše východiská v európskej politike sú úplne iné. A má niekto z našich susedov reformy v bezpečnostnom sektore ako svoju globálnu prioritu? Nemá, samozrejme, a takto by sme mohli pokračovať kapitolu po kapitole a každý, kto nie je úplne zaujatý, tak vidí a cíti, že naozaj je to šité na mieru nám.
Pán poslanec Dzurinda nás kritizuje za údajnú pasivitu. Samozrejme, neuviedol ani jeden príklad tejto pasivity a zároveň si protirečí, keď nám vyčíta otváranie zastupiteľských úradov v Moldavsku a v Gruzínsku. Tak ja myslím, že ak je niekto pasívny, tak neotvára veľvyslanectvá. Veľvyslanectvá otvárame, lebo chceme byť ešte aktívnejší, než sme. A zase pikoška, 1. decembra 2011, to znamená pod vedením pána Dzurindu, vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí správu o stave siete zastupiteľských úradov, kde okrem iného zdôrazňuje, nebudem ho citovať, ale zdôrazňuje potrebu a záujem otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove aj otvoriť zastupiteľský úrad v Tbilisi. To je správny dokument, ja sa pod neho plne podpisujem, len nerozumiem, prečo pán Dzurinda hovorí pravý opak dnes. Buď to znamená, že netušil, aké strategické dokumenty ministerstvo pripravovalo pod jeho vedením, alebo sa mu zmenili názory s odchodom z vlády do opozície. Jedno aj druhé je teda poľutovaniahodné v každom prípade a ešte keď s tým vystupuje takto z tejto tribúny. Pán Dzurinda dosť dlho kritizoval aj údajné otvorenie zastupiteľského úradu v Skopje, až kým ho môj štátny tajomník neupozornil, že ten sme otvorili už v roku 2008. To znamená, že fungoval úspešne aj počas jeho ministerského pôsobenia, čo si pán Dzurinda nevšimol. A rád by som povedal, že za štyri roky našej prítomnosti v Macedónsku sa náš obchodný obrat zvýšil z 25 na 100 mil. eur, že sme pritiahli a umožnili niektorým našim firmám, aby tam dostali miliónové zákazky, že sme tam účastníkmi dvoch twiningových projektov, prostredníctvom ktorých odovzdávame naše skúsenosti z transformácie. Nič z toho by nebolo pravdou, pokiaľ by sme tam nemali veľvyslanectvo.
To, čo povedal pán Dzurinda na adresu Bosny a Hercegoviny, tu môžem len naozaj povedať to, že sa, že mu správne odpovedal pán, pán poslanec Blaha. To už je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Ja rád a často diskutujem o Bosne a Hercegovine, ale musím mať na to partnera.
No a už úplne nedôstojné boli tie vyjadrenia k téme účasti alebo neúčasti našich podnikateľov na veľtrhoch, pretože po prvé, oficiálne účasti na výstavách a veľtrhoch sú v kompetencii ministerstva hospodárstva a bolo to tak vždy, aj keď bol pán Dzurinda premiérom, aj keď bol pán Dzurinda ministrom zahraničných vecí. Po druhé, naše ministerstvo zverejňuje informácie o veľtrhoch na našej webovej stránke, aj o tom konkrétnom, na ktorý poukazoval. V tomto prípade aj náš generálny konzulát v Mníchove informoval Zväz elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky, ale verím, že súhlasíte so mnou, že rozhodnutie o účasti alebo neúčasti už je naozaj na samotných podnikateľoch. Naše je, aby boli informovaní, ale ak si niekto myslí, že budem obiehať ich domy a zvoniť im na zvončeky, tak to už asi by sme sa dostali niekam úplne inam.
No a už len pripomeniem, keď pán poslanec Dzurinda spomínal nejakú slabú aktivitu ekonomických diplomatov, že on zrušil 11 ekonomických diplomatov v krajinách Európskej únie, ktorí sú našimi hlavnými obchodnými, ekonomickými partnermi, a ja som ich tam vrátil. Čiže chceme veriť, že pán poslanec Dzurinda prekročí svoj tieň a už nabudúce budeme diskutovať o témach, bude prezentovať svoje názory tak ako pán Šebej alebo Blaha a nebude sa ma snažiť nachytať na hruškách, lebo sa mu to jednoducho nemôže podariť.
Pán poslanec Mikloško spomínal, že mu chýba správa o stave ľudských práv na Slovensku. Ja poviem, že túto správu vypracúva zo zákona každoročne Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a je k dispozícii na ich webovej stránke, a zároveň dodám, že v novele zákona o stredisku, ktorú pripravuje minister spravodlivosti, sa navrhuje, aby táto správa bola každoročne predkladaná do Národnej rady Slovenskej republiky, čo, si myslím, je dobrá myšlienka. Pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, ktorú istým spôsobom zastrešujem z titulu funkcie predsedu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, určite bude predmetom rokovania v príslušných parlamentoch a pokiaľ budete mať o to záujem, tak, samozrejme, môže byť aj v pléne.
Pani poslankyňa Vášáryová sa venovala viacerým témam, ja by som sa teda k niektorým z nich vyjadril. To hodnotenie práce súčasného Národného konventu o Európskej únii považujem za nespravodlivé. Našou ambíciou, samozrejme, nebolo kopírovať úspešný konvent z rokov 2002, 2003 ani jeho činnosť v minulosti, pretože konvent v tej podobe, ako bol vtedy koncipovaný, splnil svoju úlohu a chcem povedať, že to bol dobrý projekt. Za uplynulých desať rokov sme sa však výrazným spôsobom posunuli. Sme členmi, členmi jadra Európskej únie a formát konventu o jedenástich pracovných skupinách už nezodpovedá požiadavkám doby. Veď my už dneska nepotrebujeme sa vyučovať o tom, čo je Európska únia. Rovnako tak nie je pravdou, že konvent sa venuje len inštitucionálnym otázkam, pretože pracovná skupina, ktorá hodnotí desať rokov nášho členstva, mapuje výhody a nevýhody členstva, predložíme o tom správu v apríli, o ktorej budem rád s vami diskutovať. Podobne pracovná skupina o prehlbovaní integrácie nie je obmedzená len na finančno-hospodársku oblasť. Rovnako tak chcem povedať, že v diskusii majú priestor práve predstavitelia mimovládneho sektora aj súkromného sektora, sociálni partneri, pretože nám záleží na ich názore. Fórum je otvorené, každý, kto má záujem, doň môže vstúpiť a rovnako tak konvent nepracuje len v Bratislave, jeho súčasťou sú aj podujatia v regiónoch a vystúpenia a diskusie v médiách. Verím, že pani poslankyňu o zmysluplnosti práce konventu presvedčia jeho výstupy, ktoré plánujem predstaviť na zasadnutí pléna 6. mája.
K údajnému vajataniu slovenskej vlády ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajine chcem povedať, že nevajatáme, ale konáme, že sme pripravení realizovať fyzický reverz a ponúkame Ukrajine pomoc pri technickom zvládnutí virtuálneho reverzu. V tomto duchu bolo pripravené memorandum za účasti Slovenska a Ukrajiny a Európskej komisie, ktoré bolo zaslané ukrajinskej strane, ktoré malo byť podpísané ešte v januári, ale ukrajinská strana sa k podpisu nedostavila. Celá tá debata o reverznom toku plynu bola sprevádzaná dezinformáciami zo strany ukrajinských partnerov, ktorí sa snažili dokazovať, že Slovensko nemá záujem, že nie je ochotné takýto dokument podpísať. My sme priebežne informovali našich partnerov, už v novembri sme zorganizovali brífing pre veľvyslancov Európskej únie a Spojených štátov, aby sme týmto dezinformáciám čelili a priebežne sme ich informovali. Naďalej platí k dnešnému dňu, že sme pripravení konať, že sme pripravení tento dokument podpísať. Na ukrajinskej strane sa nič nedeje, koniec koncov aj preto, že momentálne dostávajú plyn z Ruskej federácie výrazne lacnejší.
Dovoľte mi pozastaviť sa pri slove vajatanie, pretože registrujem ho ako istý terminus technicus zo strany SDKÚ - DS a nerozumiem mu, pretože vždy, keď sa hovorí zo strany predstaviteľov SDKÚ - DS o zahraničnej politike, tak vždy hovoria, že vajatá. Čiže ja rozumiem, keď mi niekto povie, toto si mal povedať, toto si nemal povedať, toto si mal urobiť, toto si nemal urobiť, ale čo je vajatať? Pre mňa, moje tlmočenie slova vajatať znamená, že hovoria, strašne by som ťa chcel kritizovať, ale prisámvačku neviem za čo, tak poviem, že vajatáš. (Potlesk.) Znie to tak, znie to tak tajomne a zároveň aj tak trošku intelektuálne. Keď ma chcete kritizovať, ja som vždy otvorený, ale povedzte presne, čo sa vám nepáči a ako by ste to robili vy!
Pani poslankyňa hovorila o problémoch s projektom plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, chcem ju rád ubezpečiť, že tie problémy sú vyriešené, že potrebná infraštruktúra je prakticky hotová a projekt by mal byť spustený do prevádzky podľa pôvodného plánu, to znamená k 1. januáru 2015.
Pán poslanec Štefanec; v jeho vystúpení ma prekvapilo množstvo faktických nepresností a nie som na to v jeho prípade zvyknutý, preto ma to trošku zaskočilo. Poviem, že sa mýlil, keď povedal, že som nedokázal presadiť sankcie do textu záverov Rady pre vonkajšie vzťahy, pretože práve najväčšia správa v medzinárodných médiách z nášho pondelkového zasadnutia v Bruseli bola, že Európska únia hovorí o možnosti sankcií na Ukrajine a je to výsledok tlaku štyroch ministrov, ja som bol jedným z nich. Na adresu európskej politiky, keď povedal, že automaticky súhlasíme so všetkým, s čím príde Brusel, to jednoducho nezodpovedá realite a neverím, že pán poslanec Štefanec nevie, ako rokovania vnútri Európskej únie fungujú, zrejme to je taká jeho povinná opozičná jazda.
Pán poslanec Mikloško ešte sa včera vyjadroval k hnutiu Falun Gong. Ja chcem len povedať, že otázka iniciovania prípadného uznesenia Národnej rady k tejto téme je plne v kompetencii vás, poslancov zákonodarného zboru, a ja vás len môžem ubezpečiť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa bude naďalej na všetkých fórach bilaterálnych aj multilaterálnych zasadzovať za dôsledné rešpektovanie a posilňovanie ľudskoprávnych štandardov.
Pán poslanec Hlina, súhlasím s vaším názorom na osobu Kotlebu, žiaľ, aj tu v tomto parlamente sedia ľudia, pre ktorých je Kotleba prijateľný, respektíve prijateľnejší než členovia štandardných európskych politických strán a mali v tomto duchu aj verejné vyjadrenia, od ktorých sa nikdy nedištancovali, čo mi je veľmi ľúto. Na druhej strane to je asi jediná vec, s ktorou z vášho vystúpenia, s ktorou súhlasím, ten zvyšok demonštroval neznalosť faktov.
Pán poslanec Huba, ďakujem za prevažne pozitívne hodnotenie našej práce, chcem povedať, že pokiaľ ide o prípravu predsedníctva, v žiadnom prípade ju nepodceňujeme, naopak, už dva roky veľmi intenzívne na tom pracujeme. Môžte si pozrieť množstvo materiálov, ktoré sme predložili do vlády. Chcem pripomenúť aj z tohto miesta pri tejto príležitosti, že máme memorandum, to znamená politickú dohodu medzi všetkými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade a súčasťou tejto dohody je aj to, že každý materiál, skôr než ho dám, predložím do vlády, dávame na vyjadrenie všetkým parlamentným politickým stranám. Zatiaľ nám teda žiadna z vás, žiadna z nich nezaslala pripomienky, ale to je na vás, my sme vždy pripravení diskutovať. Záleží nám na tom, aby predsedníctvo bolo naozaj spoločným vlastníctvom celého politického spektra na Slovensku.
Pokiaľ ide o zastúpenie Slovákov v inštitúciách Európskej únie, je to taký všeobecne rozšírený omyl, že sme podreprezentovaní, ono to tak nie je, podľa pomeru nášho počtu obyvateľov naozaj nie sme podreprezentovaní. Druhá vec je, že máme málo ľudí v riadiacich pozíciách, ale chcem poznamenať, že ľudia do európskych inštitúcií nie sú prijímaní podľa nejakých národných kvót, ale výlučne na základe individuálnych kvalít. No a samozrejme, mám veľa dôvodov nesúhlasiť s konštatáciou pána poslanca, že nie sme dostatočne proaktívni, ale veľmi rád sa s ním o tom porozprávam konkrétne, samostatne.
Pán poslanec Kuffa, presne, vy ste hovorili, že Ukrajina by nemala byť postavená do pozície buď - alebo, a ja chcem povedať, že presne tomuto sa chceme vyhnúť, a zdôrazňujeme, že dá sa byť priateľom Ukrajiny aj Ruskej federácie, a nikdy nestaviame Ukrajinu do pozície, že si musí vybrať medzi Východom a Západom. Bola by to chyba a koniec koncov aj Slovensko má priateľské vzťahy aj s Ukrajinou, aj s Ruskou federáciou a sme členskou krajinou Európskej únie aj aliancie a nie sme jediní. Čiže tu ide o spôsob vládnutia na Ukrajine, o nespokojnosť veľkej časti obyvateľstva s tým, o čom to, o čom prebieha.
A pýtali ste sa na tie rokovania o geneticky modifikovaných osivách. Práve včera prebiehalo v Bruseli ďalšie rokovanie na túto tému, ja by som vám osobitne potom odovzdal informáciu, lebo je dosť špecifická.
Pani poslankyňa Horváthová, chcem jej poďakovať za zdôraznenie významu oficiálnej rozvojovej pomoci, za ocenenie našich aktivít. Povedala jeden údaj, ktorý je pravdivý, že len 6,4 % projektov sú určené pre podnikateľské účely alebo podnikateľské projekty. Ja mám záujem, aby ten pomer bol vyšší, ale faktom je, že zatiaľ sa naši podnikatelia musia naučiť, ako predkladať projekty tak, aby mohli byť zaradené do kategórie rozvojových projektov. Robíme osvetu aj v Bratislave, aj inde a verím, že sa to zlepší.
Pán poslanec Procházka. Prvýkrát som ho zažil diskutovať k zahraničnej politike a priznám sa, že som teda čakal naozaj viac než takéto povrchné a zaujaté vystúpenie. Tú kritiku, ktorú pán poslanec predniesol, by som považoval za serióznu, pokiaľ by ju doplnil aj o alternatívu. Inými slovami, ak má iný strategický smer než ten, ktorý je formulovaný v našom zameraní, tak ho mal artikulovať a nič také som ja v tom jeho vystúpení nezachytil. Chcem povedať, že je ľahké, ale zároveň neseriózne onálepkovať zameranie negatívnymi prívlastkami bez jedinej konkrétnej výhrady k samotnému textu. Čiže takto pán poslanec nám predviedol ďalšiu povinnú opozičnú jazdu a u mňa sa zaradil do kategórie kritika pre kritiku, lebo jeho vyjadrenia ku konventu, k Vyšehradskej štvorke, k Ukrajine, k ekonomickej diplomacii odhalilo, že si pán poslanec nedal ani najmenšiu námahu, aby sa oboznámil s našou činnosťou v týchto oblastiach aj vo všetkých ďalších. A chcem povedať pánovi poslancovi, že ak má naozaj záujem zistiť, čo Slovensko robí v zahraničnej politike, dvere môjho ministerstva sú vždy otvorené. Čiže neviem, kto bol adresátom vystúpenia pána poslanca Procházku, ale je mi jasné, že ja nie. Nechcem veriť, že si naozaj myslí to, čo tu povedal včera, a ako človek s ambíciou stať sa hlavou tohto štátu by naozaj mal byť na seba do budúcna náročnejší.
Pán poslanec Miškov, rozhodne sa nestotožňujem s jeho katastrofickým hodnotením atraktivity Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investícií. Rád by som videl, odkiaľ prišiel na tie čísla, ktoré tu včera prezentoval. Vyjadril sa na adresu rady vlády pre podporu exportu. Ja chcem povedať, že prvýkrát po dvadsiatich rokoch máme na Slovensku fórum, kde sa stretávajú zástupcovia vlády a podnikateľského sektora a hovoríme o zlepšení podnikateľského investičného prostredia na Slovensku. Prvýkrát nemáme bariéry spôsobené rozdelením ministerstiev medzi jednotlivé koaličné strany, ktoré neumožňovali takú debatu, a tá rada je nesmierne užitočná a chcel by som navrhnúť pánu poslancovi Miškovovi, aby prišiel na radu a aby sme o tých témach, o ktorých včera vystupoval z tejto tribúny, viedli vecný a nie ideologický rozhovor, na, aby sme si teda vyjasnili tie otázky.
Pán poslanec Sulík. Jeho zaujatosť voči Európskej únii je všeobecne známa a s tým ani zameranie zahraničnej politiky, ani ja osobne nič nenarobíme. Vyjadroval sa na adresu predsedníctva. Je síce faktom, že po podpise Lisabonskej zmluvy jeho úloha je modifikovaná, ale jeho slová som nepochopil, či to znamená, že sa máme na naše predsedníctvo vykašľať, alebo či sa ho máme vzdať, alebo vlastne čo chcel pán Sulík povedať. A tiež by som sa chcel opýtať pána Sulíka: Koľkokrát ste boli v Bruseli? Koľkých diskusií v rámci Európskej únie ste sa osobne zúčastnili, pán Sulík? Pokiaľ viem, ani jednej. Ja ich mám za sebou stovky, ak nie tisíce. A napriek tomu sa ma tu snažíte poúčať z tejto tribúny. Viete, ľahko písať blogy alebo byť hrdinom v tejto budove, ale choďte si vykonfrontovať vaše názory tam, kam treba, to znamená do Európskej únie. (Potlesk.) Púšťať sa do polemiky vecnej by bola strata času, ale chcem povedať, že moja európska skutočnosť a európska skutočnosť pána Sulíka sú nekompatibilné. Ja verím tej svojej a pokiaľ viem, tak tú moju zdieľa aspoň 60 % občanov tohto štátu. Chcem sa opýtať pána Sulíka, koľko občanov tohto štátu zdieľa jeho verziu.
Pán poslanec Droba ma zasypal celým radom otázok. Budem veľmi stručný. Pokiaľ ide o Irán, nemáte pravdu, pán poslanec. Premiér tam neletel na výlet, ale išli sme tam preto, aby sme dosiahli odchod našich občanov z krajiny, čo sa nám podarilo. K Ukrajine. Okrem toho, že sme do dokumentu, ktorý sme v pondelok prijali, sme dosiahli aj vetu o tom, že Európska únia je okamžite pripravená zareagovať v prípade zhoršenia situácie, je tam ešte jeden nový prvok a síce, že sme pripravení podpísať asociačnú dohodu a že táto dohoda nie je konečnou fázou alebo konečným cieľom vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je naozaj veľmi dôležitá a významná konštatácia.
Na vašu otázku, či je pád Janukovyča v záujme Slovenskej republiky, vám odpoviem celkom presne, hneď po tom, ako mi vy odpoviete na otázku, akým spôsobom k tomu pádu dôjde, za akých okolností, aká bude situácia na Ukrajine po jeho páde.
Som rád, že ste sa vyjadrovali na otázku Východného partnerstva, je to dôležitý projekt. Vyžaduje si individuálny, flexibilný prístup. Dve najúspešnejšie krajiny dnes sú Moldavsko a Gruzínsko a aj preto práve v týchto dvoch krajinách sme otvorili, respektíve otvárame naše ambasády.
Pokiaľ ide o rozpočet na obranu, aj ja by som bol rád, keby bol vyšší. Tá realita sa týka prevažnej väčšiny členských krajín aliancie, ako vy dobre viete, a poviem, že obrana dnes nie je len o peniazoch, ale aj o združovaní kapacít, o spájaní síl. Dnes sa v aliancii nehovorí až tak o percentách, ale skôr o smart difference pooling and sharing. A my tak bilaterálne s Českou republikou alebo regionálne v rámci Vyšehradskej štvorky hľadáme spôsoby, ako využiť existujúce zdroje, a pán premiér osobne povedal generálnemu tajomníkovi aliancie, že tak, ako sa nám bude zlepšovať ekonomická a finančná situácia v tomto štáte, tak budeme zvyšovať aj naše výdavky na obranu.
Pokiaľ ide o bankovú a fiškálnu úniu, vám aj pánu Štefancovi chcem povedať, že otázka nestojí v rovine diktovania sadzieb daní z príjmu, ale že kríza nám ukázala minimálne dve veci, že po prvé, nemôže fungovať menová únia so 17 alebo dnes už s 18 samostatnými fiškálnymi hospodárskymi politikami, a po druhé, že zachraňovať banky zo štátnych rozpočtov tiež nie je udržateľné. Čiže o tomto diskutujeme, keď hovoríme o bankovej fiškálnej a hospodárskej únii.
Eurovoľby, víťazstvo Kotlebu, Slovenské národné povstanie, to všetko so všetkým súvisí. Ja som sám v mojom úvodnom vystúpení povedal, že pôjde o kritické eurovoľby, snáď najdôležitejšie v histórii Európskej únie. Nárast euroskepticizmu je, žiaľ, badateľný v celom rade krajín Európy, čiže víťazstvo Kotlebu na Slovensku nie je naším unikátom, čo ale ani zďaleka neznamená, že máme byť na čo hrdí, skôr naopak. Jediná cesta vedie cez dialóg, osobitne dialóg s mladými ľuďmi, ktorým treba vysvetľovať, prečo vznikla Európska únia, čo tomu predchádzalo, na čom je postavená. Výročie Slovenského národného povstania je na to vynikajúca príležitosť, pretože naozaj SNP bolo jedným z kľúčových článkov reťaze, ktoré viedli k porážke fašizmu a vybudovaniu slobodnej demokratickej Európy. My sa voľbám a pripomínaniu týchto súvislostí venujeme. Organizujeme plenárne zasadnutie Národného konventu, máme štyri outdoorové podujatia v krajských mestách, budeme vysielať od budúceho mesiaca niekoľko týždňov alebo niekoľko mesiacov klip v televízii a budem mať viacero článkov a interview. Chcel by som vyzvať a povzbudiť aj politické strany, aby mali svoju kampaň na európske témy.
Pýtali ste sa na slovenské predsedníctvo. Na tento rok sme, máme v rozpočte vyčlenených 3 mil. eur, to je na dočasné personálne posilnenie rezortov aj stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli. Tie ďalšie činnosti si rezorty hradia zo svojich rozpočtových zdrojov. Rozpočet na roky 2015 - 2017 už bude zahŕňať položky na iné činnosti a tento rozpočet, alebo teda to vyčíslenie nákladov ja predložím do, na rokovanie vlády do konca augusta tohto roka.
Pokiaľ ide o služby uvítacích sms, my, samozrejme, sme ich vyhodnotili, alebo vyhodnocujeme priebežne. Môžem povedať, že občania na ne zareagovali veľmi pozitívne a tie reakcie, alebo využívajú sa v prevažnej miere na tie účely, na aké boli zriadené. Rovnako tak náš konzulárny odbor pravidelne uskutočňuje kontrolu dostupnosti zastupiteľských úradov. Záleží nám na tom, aby tie čísla, ktoré sú uvedené na webových, na web stránke rezortu, aby sa ľudia na ne vedeli dovolať. Naposledy sme to mali asi pred dvoma mesiacmi a zo 70 úradov, ktoré sme kontaktovali, sme sa dovolali na všetky. Robíme to pravidelne.
Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, zmenili sme prístup. Za jej výkon je zodpovedný každý zastupiteľský úrad, každý veľvyslanec bez ohľadu na to, či tam máme, alebo nemáme ekonomického diplomata, pretože máme 64 veľvyslanectiev, ale iba 49 samostatných ekonomických diplomatov. V minulom roku sme zaviedli projektový prístup k hodnoteniu. To znamená, zastupiteľské úrady dostávajú konkrétne úlohy v rámci ekonomickej diplomacie na každý rok. My ich hodnotíme, toto hodnotenie predkladáme v apríli na rokovanie Rady vlády na podporu exportu a investícií a v máji na rokovanie vlády.
Mám tu čísla, o ktorých som bol presvedčený, že ich nebudem používať, ale tak pán poslanec Droba, ako aj pán poslanec Hraško, aj pán poslanec Viskupič si ich explicitne žiadali, čiže poviem vám, že v roku 2013 naše zastupiteľské úrady vybavili 3 208 dopytov slovenských a zahraničných podnikateľských subjektov na dovoz, vývoz tovaru, služieb, 987 ponúk našich podnikateľov na vývoz do zahraničia, sprostredkovali informáciu o vypísaní 266 verejných obstarávaní v zahraničí, realizovali 558 prezentačných podujatí, buď vlastných, alebo spojených s účasťou našich slovenských podnikateľských subjektov na výstavách, veľtrhoch v zahraničí, zabezpečili 155 podnikateľských misií a podnikateľských fór priamo, respektíve v spolupráci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a SARIO a podieľali sa na realizácii celkom 398 projektov v takzvanom zásobníku projektov ekonomickej diplomacie, kde máme investičné projekty, exportné projekty, vedecko-výskumné, vzdelávacie projekty a tiež projekty v oblasti cestovného ruchu a zdravotníctva.
Pýtali ste sa na stretnutia, teda moje stretnutia so zahraničným výborom. Pán poslanec Droba, jednak zajtra máme hearing k východnému partnerstvu a jednak 25. marca sa teším, že budete mojimi hosťami na obede na pôde ministerstva.
Pán poslanec Hraško, odpustite mi priamosť, ale vaše vyjadrenia sú nekompetentné a nedá sa k nim vecne vyjadriť. Bol by som naozaj rád, keby ste si do budúcna najskôr naštudovali tému, až potom sa k nej vyjadrovali a dokonca vynášali závery, prípadne sa skúste vyjadrovať k takým témam, ktorým rozumiete, a verím, že také existujú. (Potlesk.)
Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že by bolo dobré mať doktrínu zahraničnej politiky. Naozaj seriózne chcem povedať, že je nereálne dať všetko do jedného dokumentu dnes, lebo tá zahraničná politika je natoľko široká, že, a tak dynamicky sa mení dnešný svet, že taký dokument je de facto nespracovateľný, ale v skutočnosti takéto čosi máme, pretože je tu kontinuita zahraničnej politiky a je tu celý rad koncepčných dokumentov k jednotlivým agendám, napríklad strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci a podobne.
Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, úrad pripravuje odpoveď na otázky z poslaneckého prieskumu, čo veľmi skoro ich dostanete. Hovorili ste o príprave volebného kódexu a nedávnej petícii zahraničných Slovákov za volebné právo. Ja si myslím, že loptička je na strane vás, poslancov zboru.
No a potom tie vyjadrenia na adresu Európskej únie neboli určené mne, takže sa k nim nebudem vyjadrovať.
Na záver, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte raz zdôrazniť to, čo som už povedal mnohokrát, že nerobím zahraničnú politiku pre lacný marketing ani pre vnútropolitickú spotrebu. Pre mňa je rozhodujúci výsledok pre Slovenskú republiku a jej občanov a ten sa dosahuje jedine poctivou každodennou prácou a nie bombastickými vyhláseniami pre médiá. Som presvedčený, že naša zahraničná politika je systematická, konzistentná, dôveryhodná a hodnotovo nespochybniteľná, a som na to hrdý. Stačilo by mnohým z vás si pozrieť našu webstránku, facebook alebo twitter a mnohé z tvrdení, ktoré tu zaznievali, by ste nevyslovili. Je dobré, že zahraničná politika sa na Slovensku tradične vyznačuje veľmi širokým politickým konsenzom a kontinuitou jej smerovania, a som preto presvedčený, že pri diskusii o zahraničnej politike nie sme odkázaní na politikárčenie a naháňanie lacných bodov. Žiaľ, ako ukázala táto rozprava, v mnohých prípadoch bolo pokušenie jednoducho príliš silné. Budem sa tešiť na naše ďalšie stretnutia vo výboroch aj v pléne a za seba urobím maximum pre to, aby nešlo o politické divadlo, ale o diskusiu, ktorá bude obojstranne obohacujúca.
Ešte raz, som presvedčený, že kvalitná zahraničná politika je taká, ktorá sa vykonáva menej na efekt a viac na efektivitu. V tomto duchu budeme na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pokračovať aj naďalej, určite, pokiaľ budem ja stáť na jeho čele.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 schválila vláda Slovenskej republiky 30. októbra 2013. V priebehu novembra bolo predmetom rokovania parlamentných výborov, zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Materiál sa, samozrejme, opiera o Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a v ňom stanovené priority. Tento rok sme zmenili tradičný názov zamerania zahraničnej politiky. Doplnili sme ho o prívlastok „európskej“, čím chceme zdôrazniť význam koordinácie európskych politík ako už etablovaného a dôležitého elementu pôsobenia rezortu diplomacie.
Ako som tu konštatoval v marci minulého roka pri prezentácii zamerania na rok 2013, zahraničnú politiku Slovenskej republiky najlepšie charakterizuje výraz kontinuita, ktorá je lajtmotívom aj pre zameranie zahraničnej a európskej politiky na rok 2014. Nie je však mojím zámerom v úvodnom slove prerozprávať obsah všetkých kapitol zamerania, ktoré máte napokon k dispozícii. Rád by som využil túto príležitosť na prezentáciu niekoľkých kľúčových priorít na nadchádzajúci rok, kde vidím široký priestor aj pre parlamentnú diplomaciu.
Rok 2014 možno charakterizovať aj ako rok volieb a výročí. Význam voľby hlavy štátu pre smerovanie zahraničnej politiky tu asi vysvetľovať nemusím. Význam volieb do Európskeho parlamentu pre smerovanie európskej politiky si zasluhuje niekoľko slov. Vrátim sa k nim, keď budem hovoriť o našich európskych politikách. Dovoľte mi ale zmieniť sa na tomto mieste o význame výročí, ktoré si pripomenieme. Celý rok 2013 sa niesol v znamení jubileí, ktoré majú zásadný význam pre našu štátnosť a národnú identitu. 20. výročia vzniku Slovenskej republiky a 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda. Tento rok na to môžeme nadviazať, keď si pripomenieme výročia udalostí, keď sa slovenský národ vzoprel diktatúram 20. storočia, 70. výročie Slovenského národného povstania a 25. výročie Nežnej revolúcie. Budú to výročia udalostí, keď sme sa jednoznačne prihlásili k hodnotám slobody, demokracie a ľudských práv, keď sme sa prihlásili o svoje miesto v Európe.
Je vzácnou symbolikou tohto roka, že si práve v ňom pripomenieme 10. výročie vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré vyjadrujú úspech tohto úsilia, ktoré má korene v rokoch 1944, resp. v roku 1989. Chceme tieto výročia opäť využiť na zviditeľnenie Slovenska, ale tiež na upevnenie našich spojeneckých a partnerských väzieb. Osobitne po transatlantickej línii je to úloha obzvlášť aktuálna, ale nové pozitívne impulzy potrebuje aj Európska únia. Asi nemusím zdôrazňovať, že pri týchto aktivitách počítame s aktívnou úlohou Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o európsku politiku, chcem zdôrazniť štyri momenty, kde vidím výraznú pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie.
Po prvé, slovenské predsedníctvo v Európskej únii. Chcem opäť oceniť memorandum, ktorým sme sa naprieč celým politickým spektrom prihlásili k spoločnému postupu v príprave slovenského predsedníctva. Chcem oceniť, že sa doterajšie prípravy v súlade s memorandom až na malé výnimky nestali predmetom politikárčenia. Súčasne postupne prechádzame z roviny technickej do roviny substantívnej. V doterajšom období sme definovali potrebné ľudské a materiálne zdroje. V ďalšom období sa budeme orientovať na zadefinovanie priorít predsedníctva. Kľúčová úloha Národného konventu v tomto smere je nesporná, rovnako ako vklad Národnej rady Slovenskej republiky. Nebude to ľahká úloha, musíme byť realisti a byť si vedomí, že veľkú časť úloh nášho predsedníctva „zadefinuje“ medzinárodné dianie. O to dôležitejšie bude presne stanoviť naše národné priority, v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim možnostiam predsedníckej krajiny.
Po druhé, voľby do Európskeho parlamentu, nová Európska komisia. Náš program predsedníctva v Európskej únii v roku 2016 nebude vznikať vo vzduchoprázdne. Pre definovanie našich priorít bude dôležité nové zloženie Európskeho parlamentu aj Európskej komisie. Chcem v tejto súvislosti upozorniť na dve okolnosti, a) pôjde o jedny z doposiaľ najdôležitejších volieb do Európskeho parlamentu, občania sa vyjadria ku kríze a osobitne k tomu, ako sme ju dokázali manažovať, vyjadria tým aj svoj pohľad na budúce smerovanie Únie, b) v tejto súvislosti nemôžeme prehliadnuť, že v Európe pribúdajú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme zatiaľ na regionálnej úrovni čerstvú skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie jednoduchých odpovedí na zložité otázky. Je, myslím si, zrejmé, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než samotná diplomacia.
Po tretie, budúcnosť Európskej únie. V Európskej únii došlo v dôsledku krízy k akcelerácii integračných procesov. Je dôležité, aby sa Európska únia nestala rukojemníkom svojho politického kalendára, aby počas volieb do Európskeho parlamentu a kreácie novej Európskej komisie takpovediac nezastal v Európskej únii život. Pokračovať bude diskusia o štyroch pilieroch hospodárskej a menovej únie. Prioritou Slovenskej republiky je dobudovanie bankovej únie, potrebujeme preťať nezdravé väzby medzi štátmi a bankami. V budúcnosti nesmieme pripustiť, aby sa banky zachraňovali na úkor daňových poplatníkov. Nesmieme zabúdať na sociálny rozmer integračného projektu. Na októbrovom samite Európskej únie sa podarilo dohodnúť, aby sa na sociálne otázky kládol zvýšený dôraz. Bola dosiahnutá dohoda na zakomponovaní sady sociálnych indikátorov do Európskeho semestra. Bez zachádzania do technických detailov chcem opäť zdôrazniť, že Slovensko sa prihlásilo k posilňovaniu eurointegračných procesov. Sme čitateľní, predvídateľní a nelavírujúci partner s vlastným názorom a kvalitnou argumentáciou. Dokázali sme v Európskej únii preukázať nielen našu zodpovednosť, ale aj solidaritu. Silná Európa fungujúca na báze jasných pravidiel, ktoré sú dodržiavané všetkými, je v našom záujme. Rovnako je v našom záujme, aby sa naša spoločná mena opierala o jasné a pevné hospodárske a fiškálne základy. To, čo však považujem za strategicky dôležité, je, že Slovensko ako člen najužšieho jadra Európskej únie je možno vôbec prvýkrát vo svojej histórii v prvej línii európskeho diania. A túto našu pozíciu chceme ďalej rozvíjať aj v roku 2014.
A po štvrté, demokratická legitimita. Za rovnako kľúčové považujem, aby sme vo všetkých týchto procesoch nezabúdali vidieť občana. Je našou spoločnou úlohou, rezortu diplomacie, ale rovnako aj Národnej rady, európske témy aktívne a zrozumiteľne komunikovať verejnosti. Len tak dosiahneme vyššiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, len tak dokážeme predísť tomu, aby občania vyšli v ústrety euroskeptickým, populistickým či dokonca extrémistickým hnutiam, postavili sa im. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí má záujem prispievať k hľadaniu celospoločenského konsenzu, k zásadným otázkam v budúcnosti Európskej únie. Preto budeme pokračovať v realizácii projektu Národného konventu o Európskej únii, ktorého ďalšie plenárne zasadnutie sa uskutoční pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ďalším z príspevkov nášho rezortu do diskusie k európskym témam bude správa hodnotiaca desať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Jej súčasťou budú aj odporúčania v oblasti európskych politík a ďalšieho smerovania európskeho projektu.
Na ústrednom mieste našich priorít, osobitne v regionálnej a bilaterálnej dimenzii, samozrejme, zostáva stredoeurópsky región v širšom slova zmysle vrátane pre nás jedného z rozhodujúcich partnerov, Nemecka. Prejavom toho je nielen skutočnosť, že ako vôbec prvého ministra zahraničných vecí v tomto roku na Slovensku som privítal nového ministra zahraničných vecí Rakúska, ale najmä to, že v polovici roka sa ujmeme predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, ktoré je v tomto priestore kľúčovým zoskupením.
Asi nikto nespochybní, že Vyšehradská štvorka v súčasnosti prežíva jedno zo svojich najlepších období. Predchádzajúce predsedníctva nasadili latku mimoriadne vysoko. A my chceme sa im minimálne vyrovnať a udržať pozitívne momentum v činnosti Vyšehradskej štvorky. Posunuli sme dnes Vyšehradskú štvorku do polohy strategickej spolupráce, kde okrem prioritných zahraničnopolitických agend intenzívne budujeme strategickú spoluprácu v oblasti infraštruktúry, energetiky či obrany.
Budeme mať ambíciu, aby bol stredoeurópsky región ešte viac viditeľný a bolo ho viac počuť v európskych rozhodovacích procesoch, podobne ako tomu bolo minulý rok napríklad v otázke kohéznej politiky v rámci rokovaní o Viacročnom finančnom rámci Európskej únie.
Tiež máme ambíciu využiť tohtoročný GLOBSEC na to, aby zo strednej Európy vyšiel impulz v smere znovunaštartovania transatlantickej spolupráce.
Medzi trváce priority našej zahraničnej politiky patrí západný Balkán a Východné partnerstvo. Nebude tomu inak ani v tomto roku.
Na Balkáne dochádza k citeľným posunom, na ktoré bude musieť byť schopná reagovať aj naša diplomacia. Vítam, že aj parlamentná diplomacia je v tomto smere výrazne aktívna. Nie je náhoda a nebola to len púha symbolika, že to bol práve slovenský premiér, ktorý v januári ako prvý navštívil Belehrad po tom, čo Srbsko otvorilo prístupové rokovania s Európskou úniou. Nie je to však, žiaľ, iba tento pozitívny vývoj na Balkáne, ktorý našu pozornosť v poslednom čase viac obracia smerom na východ.
S veľkými očakávaniami sme spoločne s partnermi v Európskej únii pripravovali podmienky pre Vilniusky samit, výsledok samitu bol komentovaný, analyzovaný a hodnotený cez prizmu nečakaného ukrajinského rozhodnutia prijatého na poslednú chvíľu. Jeho dôsledky poznáme a hneď sa k nim vyjadrím. Chcem ale zdôrazniť, že Vilniusky samit nebol neúspešný.
Nemôžeme prehliadať, že Európska únia parafovala asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom. Práve aj na základe poznania dôsledkov ukrajinského scenára musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sa nezopakoval v ďalších krajinách Východného partnerstva. Som preto rád, že po dlhých rokoch od minulého roka v Moldavsku máme a v Gruzínsku čoskoro budeme mať svoj zastupiteľský úrad.
Ukrajina je pre Slovensko zahraničnou politickou výzvou, ktorá možno za dvadsať rokov našej samostatnosti nemá paralelu. Aj laikovi musí byť jasné, aké obrovské zahraničnopolitické bezpečnostné, energetické a ekonomické záujmy Slovenska sú v hre. V tomto svetle je pre mňa trochu zarážajúce, s akou ľahkosťou sú vo verejnom, politickom či mediálnom diškurze používané termíny ako občianska vojna či rozdelenie Ukrajiny. Dovoľte mi preto použiť trochu zdržanlivejší jazyk.
Od Ukrajiny žiadame tri veci. Po prvé, dialóg, môže to znieť ako klišé, ale niet inej cesty. Môžeme mať politické alebo aj osobne sympatie k jednotlivým aktérom. Našou primárnou úlohou v tejto chvíli však je podporovať proces ako taký, proces demokratizácie a stabilizácie Ukrajiny, samozrejme, s primeranými časovými rámcami. Cieľom je, aby si v konečnom dôsledku Ukrajinci mohli slobodne vybrať. Nepochybne tu dôjde aj k momentu, keď budú pomenovaní a potrestaní vinníci. Teraz je však rozhodujúce hľadať a nachádzať riešenia napätej situácie. Po druhé sú to pravidlá. Ich obsah si opäť musia dohodnúť Ukrajinci. Našou úlohou je vyžadovať, aby tieto pravidlá hry ústavné či zákonné boli spravodlivé a rovné pre všetkých aktérov a aby boli prijímané spôsobom rešpektujúcim elementárne demokratické pravidlá. A po tretie je to odmietnutie násilia. Dialóg má jedinú alternatívu. A tá nie je v záujme Ukrajiny, Slovenska, Európy ale ani Ruska. A preto, hoci to bolo povedané tisíckrát, musíme to zakaždým Ukrajincom opakovať, násilie nie je prípustné ako nástroj politického boja v dnešnej Európe.
Tým, ktorí sledujú aktivity našej diplomacie, nemusím vysvetľovať, do akej miery sme v európskom smerovaní Ukrajiny zaangažovaní. V decembri som v Kyjeve osobne hovoril s poprednými predstaviteľmi tak vlády, ako aj opozície. To isté som zopakoval cez uplynulý víkend v Mníchove. Premiéri Vyšehradskej štvorky minulý týždeň prijali spoločné vyhlásenie k dianiu na Ukrajine. Úloha parlamentnej dimenzie je aj v tomto smere opäť nenahraditeľná. Z pohľadu európskej diplomacie vidím dnes dve základné úlohy, po prvé, pomôcť Ukrajine, zrejme aj v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami nájsť spôsob, ako prekonať kritickú ekonomickú situáciu, aby Ukrajina nemohla byť tlačená k múru ekonomickými nástrojmi, a, po druhé, poskytnúť Ukrajine perspektívu, o ktorú bude mať záujem a ktorú si zaslúži, bez okolkov, veľmi jasným spôsobom, samozrejme, pri prísnom vyžadovaní splnenia podmienok, ktoré si európska perspektíva žiada. Teraz už nejde o technický proces, aj ponuka Európy bude musieť byť politická.
Nechcem hovoriť dlho, neznamená to však, že ďalšie otázky považujem za druhoradé.
Hlavnou prierezovou prioritou rezortu zahraničia je ekonomická diplomacia. Za kľúčovú považujem víziu spočívajúcu v obrátení kurzu slovenskej ekonomiky smerom ku znalostnej ekonomike založenej na inováciách, vede, výskume a moderných technológiách. S ekonomickou diplomaciou súvisí prezentácia našej krajiny.
Hovoril som o príležitostiach, ktoré ponúkajú jubileá tohto roka, chceme ale ísť ďalej a vybudovať značku branding Slovenska. Práve tento rok by v tomto smere aj so zapojením odbornej i laickej verejnosti mal priniesť prvé konkrétne výsledky.
V bezpečnostnej agende sa blíži samit Severoatlantickej aliancie a kritický rok pre odovzdanie bezpečnosti v Afganistane do rúk Afgancov. Je naliehavo potrebná renesancia transatlantických vzťahov. Aj o tom sme hovorili spolu s premiérom Ficom na stretnutí s prezidentom Obamom koncom minulého roka.
Nemôžeme pritom zabúdať ani na proliferáciu konfliktov v dnešnom svete. Sýria, Južný Sudán, Mali, či Stredoafrická republika sa z tradičného pohľadu nachádzajú takpovediac za našimi humnami, Slovensko však už prerástlo svoj provinčný rozmer, a preto budeme čoraz viac čeliť požiadavkám na aktívnu účasť v riešení globálnych otázok.
Samozrejme, nezabúdame ani na ľudskú dimenziu diplomacie zahŕňajúcu agendu ľudských práv, agendu konzulárnu aj krajanskú.
Rád by som už ale tieto a ďalšie možné oblasti vášho záujmu prenechal na našu diskusiu. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vaše otázky.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za svoju prudkú reakciu, ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ústavný činiteľ, za akého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky považujem, by mal vážiť svoje slová (Potlesk.). A tu v rozprave zo strany poslancov OĽaNO zaznelo veľa silných slov a veľa vážnych obvinení na, predovšetkým na adresu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale tiež na adresu moju.
Nemám najmenší problém tieto obvinenia vyvrátiť bod po bode, pretože jednoducho sa nezakladajú na pravde. Môžem to veľmi ľahko dokázať, mám na to všetky potrebné podklady a dôkazy, ale nechcem sa znížiť k takému typu diskusie, akej som, ako som bol nútený počúvať. Chcem vás však ubezpečiť, že všetky vaše otázky a pripomienky budú zodpovedané. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený vás prijať. Pozvanie máte na stole už niekoľko mesiacov, ako viete, veľmi ochotne a detailne zodpovie na vaše otázky a rozptýli všetky vaše obavy.
Namiesto toho, aby som teraz prebral bod po bode všetko to, čo tu zaznelo, a oberal vás všetkých o drahocenný čas, mi dovoľte položiť niekoľko otázok a uviesť niekoľko faktov.
Najskôr otázky. Správa, o ktorej hovoríme, mimochodom pripomínam, že my rokujeme o správe za rok 2012, súčasný predseda úradu bol uvedený do funkcie v polovici mája roku 2012, táto správa bola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ja sa chcem opýtať, prečo ani jedno z tých ťažkých obvinení nebolo vznesené v rámci normálneho štandardného postupu? Prečo ste čakali až na rokovanie tu, v pléne?
A moja druhá otázka, prečo ste nikdy nenavštívili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí? Prečo ste im (Reakcia z pléna.)... Ja neklamem. (Reakcia z pléna.) Navštívil pán Kadúk (Pozn. red.: správne má byť "Kadúc".), čo viem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.
Nech sa páči, pán minister.

Lajčák Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
A tieto otázky, ktoré sú naozaj veľmi špecifické, ste si mohli, keby ste prejavili záujem, vydiskutovať, ja hovorím o poslancoch OĽaNO, s pánom Furdíkom. (Reakcia z pléna.) Kedy ste vy neboli poslancom, tak on nebol riaditeľom úradu. To, že ste tam chodili za svojím kamarátom, to sem nepatrí a na to sa neodvolávajte. Jednoducho namiesto toho, aby ste zašli na, tam, kde sa tie veci riešia, aby ste tie otázky položili človeku, ktorý je za to zodpovedný, tak čakáte na plénum, aby ste tu vzniesli znôšku obvinení, ktoré sa nezakladajú na pravde.
A teraz, aby sme uviedli tých, ktorí nie sú v obraze, do súvislostí.
V čase, keď som ešte netušil, že budem ministrom zahraničných vecí druhýkrát a už vôbec som nemal potuchy, že agenda Slovákov v zahraničí pripadne pod moje kompetencie, som si nemohol nezaregistrovať celý rad mediálnych výstupov, ktoré upozorňovali na čudné praktiky vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spôsob, akým rozdeľoval dotácie a spôsob, akým antagonizoval slovenskú krajanskú komunitu.
Ja si pamätám na reportáž, ktorá hovorila o tom, ako dal 10 000 eur nejakému talianskemu jachtárovi, ktorý sa plavil do Austrálie. Keď sa ho pýtali, že kde sú tu Slováci, tak tvrdil, že v tej jachte boli nejaké knihy pre Slovákov v Austrálii. Myslím, že si urobí úsudok každý sám o tejto kvalite odpovede. A tie články sú voľne prístupné na webe, čiže si ich môžte nájsť.
No, ja osobne tohto človeka nepoznám, ale faktom je, že podľa mňa sa zachoval veľmi neprofesionálne, keď odmietol odovzdať agendu novému predsedovi úradu, ako keby mal pocit, že dostal hračku v podobe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s ktorou si môže robiť čo chce, a nie, aby si uvedomil, že ako verejný úradník bol poverený vládou výkonom istej funkcie a vláda mala tak isto právomoc ho z tej funkcie odvolať a jeho úlohou bolo zodpovedne odovzdať agendu a podpísať protokol. To sa nikdy nestalo, pán Kadúc (Reakcia z pléna.). Vy ste boli zavádzaný! Protokol neexistuje, existuje iba správa o stave, mám ju tu, existuje iba správa o stave (Vystupujúci ju zdvíha a pozerá do nej.), ktorú som dostal ja od terajšieho predsedu, ktorý mi hovorí: "Vzhľadom na to, že zo strany bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu funkcie predsedu úradu, ihneď k dátumu môjho nástupu do funkcie som zadal kompetentným pracovníkom úlohu vypracovať záznam o stave úradu, ktorý sumarizuje aktuálny stav." To znamená, si urobil takýto záznam pán Furdík pre seba, aby mal doklad, čo v akom stave našiel. Ale nikde nenájdete podpis jeho predchodcu. Toto ja nepovažujem za profesionálne správanie.
To, čo chcem povedať, je, že teda ten človek odišiel, cíti sa zatrpknutý a snaží sa zo všetkých síl hádzať polená pod nohy súčasnému vedeniu úradu. Samozrejme, využíva svoje kontakty na krajanské spolky a hnutia, aby ich rozoštvával proti sebe a aby ohováral pána Furdíka. V zásade to je jeho problém, hej, ľudia sú všelijakí. Len faktom je, že tento človek je poslaneckým asistentom troch poslancov klubu OĽaNO podľa oficiálnej web stránky Národnej rady Slovenskej republiky. A myslím si, že nie som jediný v tejto sále, ktorý mal pocit, že všetky tieto príspevky, ktoré sme dnes počuli, boli písané jedným perom. A asi nemusíme veľmi rozmýšľať, čie pero to bolo.
Čiže ja naozaj nemám žiaden problém s poslaneckým klubom OĽaNO. Ale mám problém pochopiť, prečo ste si vy ako klub, ako strana osvojili individuálnu agendu jedného nespokojného verejného úradníka, ktorý sa cíti frustrovaný, a prečo vy ste z nej urobili svoju politickú agendu?
Toto je príliš vážna téma na to, aby sme sa k nej stavali takýmto straníckym spôsobom. Nerobíte dobre, nepomáhate Slovákom ani v zahraničí a nepomáhate ani Slovensku.
Keď hovoríte o tej údajnej nespokojnosti krajanských organizácií, zase, aby sme uviedli fakty, lebo ja hovorím iba fakty. Tá celosvetová organizácia, ktorá akože je za tým, tá vznikla, tá bola zaregistrovaná v prvom polroku tohto roka. Má na čele štyri osoby, z ktorých tri boli oficiálnymi poradcami bývalého riaditeľa úradu. Viete dobre, že keď ste poradca, tak máte prístup k informáciám, k dotáciám a podobne. To znamená, teraz majú dôvod byť frustrovaní a majú dôvod, samozrejme, huckať tohto pána, ktorý zase úspešne hucká našich kolegov poslancov.
Mimochodom, jeden z tých ľudí napísal vo svojom liste, že, o Slovensku, "novodobí migranti nepredstavujú len pracovnú migráciu, ale aj politickú migráciu, ktorá odišla zo Slovenska ako krajiny, kde prevláda korupcia, rodinkárstvo, ekonomická nestabilita a celková bieda, alebo kde sú policajti členmi organizovaných skupín terorizujúcich obyvateľstvo". Takto vidí Slovensko človek, ktorého ste si vy zobrali za referenčný bod. Ja takto Slovensko nevidím a chodím po svete a dokazujem, že Slovensko je jedna úspešná krajina, ktorá ide dobrým smerom. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o projekt Slovenského domu v Prahe, chcem povedať, že na rozdiel od Maďarska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny, Srbska, v Českej republike Slováci nedisponujú budovou, ktorá by plnila funkciu ústrednej ustanovizne krajanského života, hoci slovenská menšina je v Čechách v porovnaní s ostatnými krajinami najpočetnejšia. Keďže v predchádzajúcom období sa táto otázka neriešila, predseda úradu pán Furdík, keď v septembri 2012 navštívil Prahu, pri svojich stretnutiach s predstaviteľmi krajanských inštitúcií a organizácií vyzval na predloženie návrhov na zriadenie takejto inštitúcie, s tým, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený najlepší projekt podporiť v súlade so zákonom a v súlade so smernicami úradu.
To znamená, krajanské spolky v Českej republike boli dostatočne informované o zámere úradu. Spomedzi všetkých oslovených krajanských organizácií v Českej republike predložila projekt spĺňajúci náležitosti len jedna jediná krajanská organizácia, ktorá sa volá Slovensko-český klub. Ostatné nepredložili žiaden návrh.
Chcem vám povedať, že Slovensko ako také nemôže prevádzkovať budovu v zahraničí inú, než svoj zastupiteľský úrad, hm (Vystupujúci si odkašľal: Škoda, že tu nemám vodu.). To znamená, bol predložený jeden návrh, oslovené boli viaceré spolky.
Ďalšia vec, dotácia bola vyčlenená, ale je viazaná na účte, bude uvoľnená až po skončení rekonštrukcie a po dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa zmluvy všetky slovenské krajanské spolky budú mať rovnaké právo využívať tieto priestory. To znamená, nebude to slúžiť iba jednej organizácii. Čiže všetko bude v súlade so zákonom. Ani jedno euro nebolo uvoľnené, všetci mali možnosť sa k tomu vyjadriť. A preto si naozaj vyprosím také slová ako tunelovanie. A preto som tak zareagoval.
Dámy a páni, agenda Slovákov žijúcich v zahraničí je jednou z nových kompetencií, ktorá bola zverená ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí po nástupe druhej vlády premiéra Roberta Fica. Priznám sa, že toto je jedna z kompetencií, ku ktorej som sa hlásil. Poznám agendu Slovákov v zahraničí – ďakujem pekne (Reakcia na ponúknutý pohár vody.) – venujem sa jej 20 rokov. Záleží mi na Slovákoch v zahraničí. Navštívil som Slovákov od Austrálie cez Dolnú zem, západnú Európu, južnú Afriku až po Spojené štáty. Prakticky pri každej mojej ceste do zahraničia, ako viete, nemám ich málo, je súčasťou môjho programu aj stretnutie so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Pre ilustráciu len za posledné dva mesiace som takto navštívil Slovákov vo Švédsku, v Srbsku, Spojených štátoch aj v Rumunsku a trúfnem si povedať, že veľmi dobre vnímam atmosféru aj celkovú situáciu v krajanskom hnutí. A poviem aj to, že na týchto mojich stretnutiach nikto nikdy predo mnou nespomenul ani jeden z takzvaných problémov, v úvodzovkách, o ktorých hovoríte vy vo vašich diskusných príspevkoch. A myslím si, že aj to o čomsi svedčí.
Ja týmto nechcem povedať, že v slovenskej krajanskej komunite je všetko v poriadku, lebo, žiaľ, nie je. Osobne považujem politiku tohto štátu dlhodobo voči Slovákom za neuspokojivú a často som o tom hovoril. A pravdou je aj to, že slovenské komunity vo svete sú ako pravidlo rozdelené. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som, pre ktorý som sa hlásil k tejto agende, je práve to, že chcem pomôcť skvalitniť slovenskú politiku, namiesto toho, aby som sedel a kritizoval, chcem pre to niečo urobiť, aby bola zmysluplnejšia a lepšie cielená. A rovnako tak chcem pôsobiť smerom k zjednocovaniu krajanov a nie k ich rozoštvávaniu a ďalšiemu triešteniu. A aj preto som na čelo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí navrhoval človeka, ktorého si vážim, pána Furdíka, ktorý má za sebou dôstojnú diplomatickú kariéru, ktorý bol úspešným veľvyslancom Slovenskej republiky v Ruskej federácii aj v Belehrade. To si naozaj niekto môže vážne myslieť, že som ho navrhol s cieľom, aby sme rozoštvávali Slovákov?! Alebo, nedajbože, že som mu povedal, aby teda skúsil vytunelovať ten rozpočet úradu a že si to potom budeme rozdeľovať a že sa budeme šabovať?! To hádam nemôžte myslieť vážne v tejto sále!
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som naozaj otvorený voči akejkoľvek dobre mienenej diskusii, ktorej cieľom je skvalitniť štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí, a tých diskusií je málo, ale chcem vás požiadať, aby sme túto tému nepolitizovali.
Toto je téma, kde by sme sa mali povzniesť nad stranícku agendu. Predovšetkým Slováci v zahraničí si to nezaslúžia. Oni si zaslúžia náš obdiv za to, ako si dokázali uchovať svoj jazyk, svoju kultúru, svoju identitu. Na rozdiel od mnohých z nás oni sú hrdí na to, že sú Slováci, a my by sme mali robiť všetko pre to, aby boli hrdí aj na Slovensko.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správa o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2012 a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 je na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložená na základe zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, konkrétne na základe § 3 ods. 1 a 2 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky správu schválila 21. augusta 2013 svojím uznesením č. 447/2013. Správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vychádzajúc z hodnotenia vlastnej činnosti a podkladov zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Správa je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá kapitola poskytuje prehľad o činnosti úradu a plnení Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 na základe uznesenia vlády č. 625 zo 17. septembra 2008.
Druhá kapitola obsahuje návrh programu výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Charakterizuje úlohy, ktoré z neho vyplývajú, a určuje podmienky ich plnenia. Zmenou tzv. kompetenčného zákona prešiel Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 1. októbra 2012 do gescie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V spolupráci s rezortom diplomacie získal úrad nové nástroje a zlepšil svoje koordinačné a komunikačné schopnosti a možnosti zvlášť využívaním potenciálu našich zastupiteľských úradov v zahraničí.
V roku 2012 sa úrad sústredil najmä na vzdelávanie detí a mládeže a vytvorenie lepších predpokladov pre aktivity krajanských spoločenstiev. Veľká pozornosť bola venovaná zefektívneniu, racionalizácii a zrýchleniu celého procesu finančnej podpory krajanov, krajanského života a aktivít, ktoré sú zárukou uchovania ich jazykovej, kultúrnej a národnej identity. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prepracoval a zjednodušil pôvodný dotačný systém. Koncom roka 2012 bol uvedený do činnosti elektronický systém podávania evidencie a prvotného spracovávania žiadostí o podporu projektov, čím sa skvalitnil mechanizmus finančnej podpory slovenských národnostných menšín a krajanských komunít.
Rok 2012 v číslach znamenal sumu 1 121 416 eur, podporených 430 krajanských projektov a 785 udelených osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s krajanskými organizáciami, partnerskými rezortmi a inštitúciami naplnil požadované zámery vo všetkých významných oblastiach štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, t. j. v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu, informácií a médií. Plnením zámerov štátnej politiky v roku 2012 boli vytvorené priaznivé predpoklady a východiská na pôsobenie úradu v roku 2013 a formuláciu konkrétnych plánov činnosti a prognózy na ďalší rok.
Účelom výročnej správy je tiež predloženie programovej projekcie zámerov na rok 2014, ktoré budú zachovávať kontinuitu plnenia strednodobých a dlhodobých úloh Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe ich priebežného vyhodnocovania a kontroly z predchádzajúceho obdobia. Týka sa to ťažiskových činností štátnej finančnej podpory slovenských národnostných menšín a slovenských komunít, konkrétne monitorovanie a vyhodnocovanie podporených projektov a ich vyúčtovania, ďalej zabezpečenie procesu vydávania osvedčení, pokračovanie odborných analytických prác vo všetkých segmentoch činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež vypracovávanie správ a expertíznych podkladov či spolupráce s partnermi doma a v zahraničí.
Dynamické zmeny navodené zvýšenou migráciou Slovákov mimo Európskej únie, rýchly nárast tzv. migrácie za prácou v rámci Európskej únie, ako aj postupné politické a spoločenské zmeny v krajinách strednej a východnej Európy, kde žijú početné historické slovenské národnostné menšiny, budú prirodzene predmetom pozornosti novej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020. Hlavný rozsah prác na koncepcii bude vykonaný v rokoch 2013 a 2014. Pristúpi sa tiež k tvorbe téz nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a k analýze postavenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v systéme orgánov štátnej správy z hľadiska jeho väzby na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a koordinačného prepojenia na ostatné ministerstvá.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto dokumentu.
Chcem najskôr zodpovedať na obavy pána poslanca Mikloška a ešte raz uviesť, že Dohovor o právach dieťaťa bol poslednou z deviatich základných medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktorá nemala kontrolný mechanizmus alebo mechanizmus oznámení. Tento Opčný protokol, o ktorom dnes rokujeme, zakladá mechanizmus oznámenia sťažnosti, vďaka ktorému je možné v prípade porušenia práv dieťaťa, ktoré sú definované v tomto protokole, sa obrátiť teda na príslušnú adresu. Inými slovami, tento dokument posilňuje záruky ochrany práv dieťaťa.
Samozrejme, je tam jasne špecifikované, že výbor sa nebude zaoberať sťažnosťami, pokiaľ neboli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky, respektíve ak v danom prípade rozhoduje iný medzinárodný orgán. Nebudú sa prijímať ani anonymné sťažnosti. To, čo je ale dôležité, a, myslím, z pohľadu pána poslanca Mikloška je, že rozhodnutia Výboru OSN pre práva dieťaťa budú mať odporúčací charakter, to znamená, nepôjde o právne záväzné rozhodnutie. Budú adresovať príslušnému členskému štátu svoje odporúčania na nápravu situácie, ktorá bola predmetom sťažnosti, a členské štáty budú mať povinnosť informovať o prijatých opatreniach. Ale na vašu otázku, či to neznamená nejaké radikálne zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl, alebo odoberanie detí z rodín, môžem odpovedať jasne a jednoznačne, nie, pán poslanec.
Pokiaľ hovoril pán Hlina tú obavu, že mechanicky preberáme medzinárodné dokumenty. Nie je dôvod, aby ste mali takéto obavy, pretože ja som sám povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že sme boli lídrom a koordinátorom prípravy tohto protokolu, čo logicky vylučuje, aby sme boli jeho automatickým a mechanickým konzumentom.
Pán poslanec Osuský hovoril o potrebe nielen preberať medzinárodné inštrumenty, ale mať aj naše vlastné normy. Tu by som chcel pripomenúť, že pracujeme na vypracovaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Prvý takýto dokument svojho druhu za 20 rokov existencie Slovenskej republiky, ktorý má za cieľ definovať, aká je miera a ochrana práv všetkých ohrozených skupín spoločnosti. Asi nikto z nás nebol pripravený na takú mohutnú negatívnu reakciu a na takú kampaň, ktorá bola založená na dezinformáciách a na vytváraní strachu. Myslím alebo chcem veriť, že táto fáza je za nami, a chcem aj vás všetkých vyzvať k tomu, aby sme sa teraz sústredili na vecnú diskusiu, ktorá bude založená na faktoch, aby sme naozaj si zadefinovali, kde sú oblasti, kde Slovenská republika, ktorá je členom Európskej únie, Rady Európy, Organizácie spojených národov, má prijaté dostatočné mechanizmy, ktoré garantujú nediskrimináciu slabších skupín obyvateľstva, a kde je treba, aby sme nejaké zákonné normy ďalej prijali. Tá diskusia nebude jednoduchá, ale my sme na ňu pripravení. A chcel by som vyjadriť presvedčenie, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú príspevkom k tomu, aby tá diskusia bola vecná a aby tie emócie neboli založené na, ešte raz, na skresľovaní skutočností a na lžiach.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení bol otvorený na podpis 28. februára 2012 a Slovenská republika ho podpísala ako jeden z prvých štátov.
Protokol je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, pri príprave ktorej Slovensko zohralo úlohu lídra i koordinátora procesu prípravy. Skorá ratifikácia je preto prirodzeným záujmom Slovenskej republiky a zároveň medzinárodným spoločenstvom očakávaný krok.
Opčný protokol zakotvuje možnosť podávania oznámení a sťažností Výboru pre práva dieťaťa v prípade porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo jeho opčnými protokolmi o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.
Opčný protokol vytvára aj mechanizmus medzištátnych oznámení o porušení dohovoru alebo jeho opčných protokolov a vyšetrovaciu procedúru voči štátu, ak výbor usúdi, že dochádza k závažnému alebo systematickému porušovaniu Dohovoru či jeho protokolov. Aj s prihliadnutím na našu angažovanosť v procese navrhujeme akceptáciu oboch procedúr Slovenskou republikou.
Ratifikácia protokolu podporuje vytvorenie národného mechanizmu umožňujúceho deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv. V súčasnom období boli uskutočnené kroky, ktoré vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky smerujúce k zákonnému zriadeniu inštitútov na ochranu osobitne zraniteľných skupín obyvateľstva, tzv. komisárov pre oblasť zdravotného postihnutia a pre oblasť práv dieťaťa. Inštitút komisára by z hľadiska budúcej perspektívy mohol plniť práve úlohu spojenú s prijímaním sťažností v zmysle Opčného protokolu.
K 21. októbru 2013 protokol ratifikovalo osem štátov. Jeho signatárom je zatiaľ 44 štátov. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení s uplatnením vyhlásenia podľa jeho čl. 12 ods. 1, t. j. akceptácia mechanizmu medzištátnych oznámení, a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Následne bude Opčný protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Ratifikácia a vykonávanie tejto medzinárodnej zmluvy si nevyžaduje zmeny, zmeny v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.