Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi začať priznaním, že na diskusiu k zameraniu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky som sa tešil. Vnímal som ju ako príležitosť na vecnú diskusiu. Aj preto som svoje vystúpenie ladil stručne a zameral som pozornosť na kľúčové otázky, ktoré sú z môjho pohľadu prioritné pre parlamentnú diplomaciu na Slovensku. Nebývalo vysoký počet vystupujúcich by mohol naznačovať nárast záujmu o zahraničnú politiku v tomto parlamente. Ak však mám celkovú diskusiu zhodnotiť, musím konštatovať, že neprekročila svoj tieň. Bola patetická v momentoch, keď sa niektorí z vás snažili kritizovať a poučovať, a pritom demonštrovali, že neovládajú fakty a súvislosti. Bola taká zakomplexovano provinčná, asi rovnako ako snaha niektorých bulvárnych médií presvedčiť nás, že sa nemáme tešiť zo zlatej olympijskej medaily Nasti Kuzminovej. Bola do značnej miery obeťou kampaní, jednak prezidentskej a jednak kampane do Európskeho parlamentu. Takže celkovo ju hodnotím ako ďalšiu premárnenú príležitosť k skutočnej debate o aktuálnych zahraničnopolitických témach a o pôsobení slovenskej diplomacie.
Vzhľadom na množstvo vystupujúcich a ešte väčší počet tém, ktoré zazneli, sa nedá odpovedať na všetko. Moje vystúpenie by bolo príliš dlhé. Samozrejme sa môžme ku každej z týchto otázok vrátiť na pôde príslušných výborov. Tu a teraz sa pokúsim zareagovať na to podstatné, čo v rozprave zaznelo.
Podľa očakávania snáď najviac pozornosti bolo venovanej Ukrajine. Mojou snahou bolo v úvodnom vystúpení zadefinovať kľúčové princípy našej pozície. V rozprave nezaznel žiadny vecný argument spochybňujúci tento náš prístup, preto nemám v úmysle sa k tejto téme obsiahlo vracať, ale musím zareagovať na vystúpenie pána poslanca Štefanca a zdôrazňovať, že my v ukrajinskej kríze nepodporujeme strany, ale podporujeme princípy. Žiadame rešpektovanie práva na vyjadrenie svojho názoru, žiadame rešpektovanie zásadných demokratických princípov, žiadame zdržanie sa násilia a žiadame vyšetrenie zločinov. Zároveň rešpektujeme a zdôrazňujeme, že zloženie budúcej vlády a celková orientácia krajiny je a musí byť vecou samotných Ukrajincov.
A ešte jedna krátka poznámka. Mikuláš Dzurinda vo svojom blogu pred takmer dvoma rokmi nás odrádzal od väčšej angažovanosti na Ukrajine s tým, že už tam bol predseda Európskej komisie Barroso, komisár Füle, poľský prezident a celý rad ministrov zahraničných vecí, a teda že čo už my len tam zmeníme. A teraz nás kritizuje, že vraj sa tejto krajine málo venujeme. Nezdá sa to aj vám trochu protirečivé? Mám pocit, že by nezaškodilo menej konjunkturalizmu a viac konzistentnosti v postojoch. Nebyť pána predsedu zahraničného výboru Šebeja a pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, odchádzal by som z tejto diskusie naozaj sklamaný. Vážim si, že títo dvaja poslanci prezentovali znalosť problematiky a tiež vlastný názor.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Šebeja na margo Rady OSN pre ľudské práva, súhlasím aj ja, že má ďaleko k dokonalosti, ale pravdou je aj to, že dokázala reagovať na rôzne naliehavé situácie, že jej aktivity vyústili do vyslania osobitných spravodajcov či vyšetrovacích tímov. A tiež chcem zdôrazniť, že práve aktívna účasť štátu, ako je Slovensko, alebo podobne zmýšľajúcich krajín je zárukou, že si táto rada zachová svoju dôveryhodnosť. A ešte chcem povedať, že aj s krajinami s problematickým ľudskoprávnym profilom je potrebné viesť dialóg v oblasti ľudských práv.
Pokiaľ ide o zmluvu o nešírení jadrových zbraní, chcem zdôrazniť, že nie je mŕtva, a povedať, že v medzinárodných vzťahoch poznáme desiatky, ak nie stovky zmluvných dokumentov, ktoré, žiaľ, neboli ratifikované všetkými relevantnými aktérmi, ale v každom prípade nám pomáhajú ako nástroj k tomu, aby sme vyvíjali na nich nátlak. NPT nám pomáha brániť šíreniu jadrových zbraní a boli by, príliš ľahko by sme sa vzdávali, keby sme sa nechali odradiť len tým, že ju neratifikovali v tejto chvíli všetci. Pán predseda Šebej vyjadril veľkú skepsu v súvislosti s rokovaniami s Iránom. Ja by som jeho postoj prirovnal k postoju senátora McCaina, ktorý hovorí: "Nedôveruj, ale preveruj." A chcel by som takisto citovať bývalú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, ktorá hovorí: "Práve teraz je čas pre diplomaciu, dajme diplomacii šancu."
Nepochopil som tu takú tú výmenu názorov na tému, či je Rusko náš strategický partner, alebo nie je. Ja si myslím, že to už aj dieťaťu v základnej škole musí byť jasné, že je. Po prvé, vo všetkých dokumentoch Európskej únie sa Ruská federácia uvádza ako strategický partner. A po druhé, snáď nikto nechce spochybniť to, že vzťah s krajinou, z ktorej dostávame 98 - 99 % ropy a plynu, má strategický charakter.
Pán poslanec Blaha, plne súhlasím s vašimi vyjadreniami k Bosne, Hercegovine, Ukrajine aj k Národnému konventu o Európskej únii. Súhlasím aj s tým, že Latinská Amerika si zaslúži našu pozornosť, ale buďme realisti, pretože dnes predstavuje 0,3 % nášho importu a 0,5 % nášho exportu. Čiže aj keby sme zdesaťnásobili tie objemy, čo nie je samo osebe ľahké, tak nehovoríme o číslach, ktoré zásadne menia obraz. A pokiaľ ide o vaše stanoviská k Európskej únii, tu by sme sa vo viacerých veciach nezhodli, ale oceňujem šírku vašich vedomostí a tiež to, ako vášnivo obhajujete svoj názor, a tiež to, že vôbec ho máte.
Tým však, dámy a páni, vlastne vecná diskusia o zahraničnopolitickom smerovaní v rámci aktuálnej rozpravy v zásade končí. A moje sklamanie spočíva v tom, že sa nedokážem a nebudem schopný sa dokázať stotožniť s prístupom, že sa kritizuje len preto, aby sa kritizovalo, v duchu ja som opozícia, ja musím kritizovať. Ešte by som dodal, že ak nemám argumenty, tak si pomôžem demagógiou, fabuláciou alebo vyloženým klamstvom, len aby sme kritizovali. Je mi napríklad ľúto, že sa k tejto rozprave podobne ako pán poslanec Šebej nepostavil bývalý dvojnásobný premiér a polmandátový minister zahraničných vecí pán Dzurinda a že ju nevyužil na vecnú výmenu názoru na zahraničnopolitické témy. Vždy vystupuje poučujúco, vždy sa ma snaží na niečom nachytať a vždy sa pritom zosmiešni. Ja musím na to reagovať. Nerobí mi to radosť, lebo človek sám seba degraduje, teda on seba, ale musím upozorniť na tie nepravdy, ktoré mal aj teraz vo svojom vystúpení.
Po prvé, aj zahraničnopolitický diletant, za ktorého pána Dzurindu nepovažujem, musí vidieť, že toto je zameranie šité na mieru Slovenskej republiky. Čiže povedať, že pod tento dokument by sa mohol podpísať minister český, poľský, maďarský, neviem aký, je hlúposť už len preto, že len my máme euro ako našu menu a tým pádom naše východiská v európskej politike sú úplne iné. A má niekto z našich susedov reformy v bezpečnostnom sektore ako svoju globálnu prioritu? Nemá, samozrejme, a takto by sme mohli pokračovať kapitolu po kapitole a každý, kto nie je úplne zaujatý, tak vidí a cíti, že naozaj je to šité na mieru nám.
Pán poslanec Dzurinda nás kritizuje za údajnú pasivitu. Samozrejme, neuviedol ani jeden príklad tejto pasivity a zároveň si protirečí, keď nám vyčíta otváranie zastupiteľských úradov v Moldavsku a v Gruzínsku. Tak ja myslím, že ak je niekto pasívny, tak neotvára veľvyslanectvá. Veľvyslanectvá otvárame, lebo chceme byť ešte aktívnejší, než sme. A zase pikoška, 1. decembra 2011, to znamená pod vedením pána Dzurindu, vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí správu o stave siete zastupiteľských úradov, kde okrem iného zdôrazňuje, nebudem ho citovať, ale zdôrazňuje potrebu a záujem otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove aj otvoriť zastupiteľský úrad v Tbilisi. To je správny dokument, ja sa pod neho plne podpisujem, len nerozumiem, prečo pán Dzurinda hovorí pravý opak dnes. Buď to znamená, že netušil, aké strategické dokumenty ministerstvo pripravovalo pod jeho vedením, alebo sa mu zmenili názory s odchodom z vlády do opozície. Jedno aj druhé je teda poľutovaniahodné v každom prípade a ešte keď s tým vystupuje takto z tejto tribúny. Pán Dzurinda dosť dlho kritizoval aj údajné otvorenie zastupiteľského úradu v Skopje, až kým ho môj štátny tajomník neupozornil, že ten sme otvorili už v roku 2008. To znamená, že fungoval úspešne aj počas jeho ministerského pôsobenia, čo si pán Dzurinda nevšimol. A rád by som povedal, že za štyri roky našej prítomnosti v Macedónsku sa náš obchodný obrat zvýšil z 25 na 100 mil. eur, že sme pritiahli a umožnili niektorým našim firmám, aby tam dostali miliónové zákazky, že sme tam účastníkmi dvoch twiningových projektov, prostredníctvom ktorých odovzdávame naše skúsenosti z transformácie. Nič z toho by nebolo pravdou, pokiaľ by sme tam nemali veľvyslanectvo.
To, čo povedal pán Dzurinda na adresu Bosny a Hercegoviny, tu môžem len naozaj povedať to, že sa, že mu správne odpovedal pán, pán poslanec Blaha. To už je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Ja rád a často diskutujem o Bosne a Hercegovine, ale musím mať na to partnera.
No a už úplne nedôstojné boli tie vyjadrenia k téme účasti alebo neúčasti našich podnikateľov na veľtrhoch, pretože po prvé, oficiálne účasti na výstavách a veľtrhoch sú v kompetencii ministerstva hospodárstva a bolo to tak vždy, aj keď bol pán Dzurinda premiérom, aj keď bol pán Dzurinda ministrom zahraničných vecí. Po druhé, naše ministerstvo zverejňuje informácie o veľtrhoch na našej webovej stránke, aj o tom konkrétnom, na ktorý poukazoval. V tomto prípade aj náš generálny konzulát v Mníchove informoval Zväz elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky, ale verím, že súhlasíte so mnou, že rozhodnutie o účasti alebo neúčasti už je naozaj na samotných podnikateľoch. Naše je, aby boli informovaní, ale ak si niekto myslí, že budem obiehať ich domy a zvoniť im na zvončeky, tak to už asi by sme sa dostali niekam úplne inam.
No a už len pripomeniem, keď pán poslanec Dzurinda spomínal nejakú slabú aktivitu ekonomických diplomatov, že on zrušil 11 ekonomických diplomatov v krajinách Európskej únie, ktorí sú našimi hlavnými obchodnými, ekonomickými partnermi, a ja som ich tam vrátil. Čiže chceme veriť, že pán poslanec Dzurinda prekročí svoj tieň a už nabudúce budeme diskutovať o témach, bude prezentovať svoje názory tak ako pán Šebej alebo Blaha a nebude sa ma snažiť nachytať na hruškách, lebo sa mu to jednoducho nemôže podariť.
Pán poslanec Mikloško spomínal, že mu chýba správa o stave ľudských práv na Slovensku. Ja poviem, že túto správu vypracúva zo zákona každoročne Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a je k dispozícii na ich webovej stránke, a zároveň dodám, že v novele zákona o stredisku, ktorú pripravuje minister spravodlivosti, sa navrhuje, aby táto správa bola každoročne predkladaná do Národnej rady Slovenskej republiky, čo, si myslím, je dobrá myšlienka. Pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, ktorú istým spôsobom zastrešujem z titulu funkcie predsedu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, určite bude predmetom rokovania v príslušných parlamentoch a pokiaľ budete mať o to záujem, tak, samozrejme, môže byť aj v pléne.
Pani poslankyňa Vášáryová sa venovala viacerým témam, ja by som sa teda k niektorým z nich vyjadril. To hodnotenie práce súčasného Národného konventu o Európskej únii považujem za nespravodlivé. Našou ambíciou, samozrejme, nebolo kopírovať úspešný konvent z rokov 2002, 2003 ani jeho činnosť v minulosti, pretože konvent v tej podobe, ako bol vtedy koncipovaný, splnil svoju úlohu a chcem povedať, že to bol dobrý projekt. Za uplynulých desať rokov sme sa však výrazným spôsobom posunuli. Sme členmi, členmi jadra Európskej únie a formát konventu o jedenástich pracovných skupinách už nezodpovedá požiadavkám doby. Veď my už dneska nepotrebujeme sa vyučovať o tom, čo je Európska únia. Rovnako tak nie je pravdou, že konvent sa venuje len inštitucionálnym otázkam, pretože pracovná skupina, ktorá hodnotí desať rokov nášho členstva, mapuje výhody a nevýhody členstva, predložíme o tom správu v apríli, o ktorej budem rád s vami diskutovať. Podobne pracovná skupina o prehlbovaní integrácie nie je obmedzená len na finančno-hospodársku oblasť. Rovnako tak chcem povedať, že v diskusii majú priestor práve predstavitelia mimovládneho sektora aj súkromného sektora, sociálni partneri, pretože nám záleží na ich názore. Fórum je otvorené, každý, kto má záujem, doň môže vstúpiť a rovnako tak konvent nepracuje len v Bratislave, jeho súčasťou sú aj podujatia v regiónoch a vystúpenia a diskusie v médiách. Verím, že pani poslankyňu o zmysluplnosti práce konventu presvedčia jeho výstupy, ktoré plánujem predstaviť na zasadnutí pléna 6. mája.
K údajnému vajataniu slovenskej vlády ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajine chcem povedať, že nevajatáme, ale konáme, že sme pripravení realizovať fyzický reverz a ponúkame Ukrajine pomoc pri technickom zvládnutí virtuálneho reverzu. V tomto duchu bolo pripravené memorandum za účasti Slovenska a Ukrajiny a Európskej komisie, ktoré bolo zaslané ukrajinskej strane, ktoré malo byť podpísané ešte v januári, ale ukrajinská strana sa k podpisu nedostavila. Celá tá debata o reverznom toku plynu bola sprevádzaná dezinformáciami zo strany ukrajinských partnerov, ktorí sa snažili dokazovať, že Slovensko nemá záujem, že nie je ochotné takýto dokument podpísať. My sme priebežne informovali našich partnerov, už v novembri sme zorganizovali brífing pre veľvyslancov Európskej únie a Spojených štátov, aby sme týmto dezinformáciám čelili a priebežne sme ich informovali. Naďalej platí k dnešnému dňu, že sme pripravení konať, že sme pripravení tento dokument podpísať. Na ukrajinskej strane sa nič nedeje, koniec koncov aj preto, že momentálne dostávajú plyn z Ruskej federácie výrazne lacnejší.
Dovoľte mi pozastaviť sa pri slove vajatanie, pretože registrujem ho ako istý terminus technicus zo strany SDKÚ - DS a nerozumiem mu, pretože vždy, keď sa hovorí zo strany predstaviteľov SDKÚ - DS o zahraničnej politike, tak vždy hovoria, že vajatá. Čiže ja rozumiem, keď mi niekto povie, toto si mal povedať, toto si nemal povedať, toto si mal urobiť, toto si nemal urobiť, ale čo je vajatať? Pre mňa, moje tlmočenie slova vajatať znamená, že hovoria, strašne by som ťa chcel kritizovať, ale prisámvačku neviem za čo, tak poviem, že vajatáš. (Potlesk.) Znie to tak, znie to tak tajomne a zároveň aj tak trošku intelektuálne. Keď ma chcete kritizovať, ja som vždy otvorený, ale povedzte presne, čo sa vám nepáči a ako by ste to robili vy!
Pani poslankyňa hovorila o problémoch s projektom plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, chcem ju rád ubezpečiť, že tie problémy sú vyriešené, že potrebná infraštruktúra je prakticky hotová a projekt by mal byť spustený do prevádzky podľa pôvodného plánu, to znamená k 1. januáru 2015.
Pán poslanec Štefanec; v jeho vystúpení ma prekvapilo množstvo faktických nepresností a nie som na to v jeho prípade zvyknutý, preto ma to trošku zaskočilo. Poviem, že sa mýlil, keď povedal, že som nedokázal presadiť sankcie do textu záverov Rady pre vonkajšie vzťahy, pretože práve najväčšia správa v medzinárodných médiách z nášho pondelkového zasadnutia v Bruseli bola, že Európska únia hovorí o možnosti sankcií na Ukrajine a je to výsledok tlaku štyroch ministrov, ja som bol jedným z nich. Na adresu európskej politiky, keď povedal, že automaticky súhlasíme so všetkým, s čím príde Brusel, to jednoducho nezodpovedá realite a neverím, že pán poslanec Štefanec nevie, ako rokovania vnútri Európskej únie fungujú, zrejme to je taká jeho povinná opozičná jazda.
Pán poslanec Mikloško ešte sa včera vyjadroval k hnutiu Falun Gong. Ja chcem len povedať, že otázka iniciovania prípadného uznesenia Národnej rady k tejto téme je plne v kompetencii vás, poslancov zákonodarného zboru, a ja vás len môžem ubezpečiť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa bude naďalej na všetkých fórach bilaterálnych aj multilaterálnych zasadzovať za dôsledné rešpektovanie a posilňovanie ľudskoprávnych štandardov.
Pán poslanec Hlina, súhlasím s vaším názorom na osobu Kotlebu, žiaľ, aj tu v tomto parlamente sedia ľudia, pre ktorých je Kotleba prijateľný, respektíve prijateľnejší než členovia štandardných európskych politických strán a mali v tomto duchu aj verejné vyjadrenia, od ktorých sa nikdy nedištancovali, čo mi je veľmi ľúto. Na druhej strane to je asi jediná vec, s ktorou z vášho vystúpenia, s ktorou súhlasím, ten zvyšok demonštroval neznalosť faktov.
Pán poslanec Huba, ďakujem za prevažne pozitívne hodnotenie našej práce, chcem povedať, že pokiaľ ide o prípravu predsedníctva, v žiadnom prípade ju nepodceňujeme, naopak, už dva roky veľmi intenzívne na tom pracujeme. Môžte si pozrieť množstvo materiálov, ktoré sme predložili do vlády. Chcem pripomenúť aj z tohto miesta pri tejto príležitosti, že máme memorandum, to znamená politickú dohodu medzi všetkými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade a súčasťou tejto dohody je aj to, že každý materiál, skôr než ho dám, predložím do vlády, dávame na vyjadrenie všetkým parlamentným politickým stranám. Zatiaľ nám teda žiadna z vás, žiadna z nich nezaslala pripomienky, ale to je na vás, my sme vždy pripravení diskutovať. Záleží nám na tom, aby predsedníctvo bolo naozaj spoločným vlastníctvom celého politického spektra na Slovensku.
Pokiaľ ide o zastúpenie Slovákov v inštitúciách Európskej únie, je to taký všeobecne rozšírený omyl, že sme podreprezentovaní, ono to tak nie je, podľa pomeru nášho počtu obyvateľov naozaj nie sme podreprezentovaní. Druhá vec je, že máme málo ľudí v riadiacich pozíciách, ale chcem poznamenať, že ľudia do európskych inštitúcií nie sú prijímaní podľa nejakých národných kvót, ale výlučne na základe individuálnych kvalít. No a samozrejme, mám veľa dôvodov nesúhlasiť s konštatáciou pána poslanca, že nie sme dostatočne proaktívni, ale veľmi rád sa s ním o tom porozprávam konkrétne, samostatne.
Pán poslanec Kuffa, presne, vy ste hovorili, že Ukrajina by nemala byť postavená do pozície buď - alebo, a ja chcem povedať, že presne tomuto sa chceme vyhnúť, a zdôrazňujeme, že dá sa byť priateľom Ukrajiny aj Ruskej federácie, a nikdy nestaviame Ukrajinu do pozície, že si musí vybrať medzi Východom a Západom. Bola by to chyba a koniec koncov aj Slovensko má priateľské vzťahy aj s Ukrajinou, aj s Ruskou federáciou a sme členskou krajinou Európskej únie aj aliancie a nie sme jediní. Čiže tu ide o spôsob vládnutia na Ukrajine, o nespokojnosť veľkej časti obyvateľstva s tým, o čom to, o čom prebieha.
A pýtali ste sa na tie rokovania o geneticky modifikovaných osivách. Práve včera prebiehalo v Bruseli ďalšie rokovanie na túto tému, ja by som vám osobitne potom odovzdal informáciu, lebo je dosť špecifická.
Pani poslankyňa Horváthová, chcem jej poďakovať za zdôraznenie významu oficiálnej rozvojovej pomoci, za ocenenie našich aktivít. Povedala jeden údaj, ktorý je pravdivý, že len 6,4 % projektov sú určené pre podnikateľské účely alebo podnikateľské projekty. Ja mám záujem, aby ten pomer bol vyšší, ale faktom je, že zatiaľ sa naši podnikatelia musia naučiť, ako predkladať projekty tak, aby mohli byť zaradené do kategórie rozvojových projektov. Robíme osvetu aj v Bratislave, aj inde a verím, že sa to zlepší.
Pán poslanec Procházka. Prvýkrát som ho zažil diskutovať k zahraničnej politike a priznám sa, že som teda čakal naozaj viac než takéto povrchné a zaujaté vystúpenie. Tú kritiku, ktorú pán poslanec predniesol, by som považoval za serióznu, pokiaľ by ju doplnil aj o alternatívu. Inými slovami, ak má iný strategický smer než ten, ktorý je formulovaný v našom zameraní, tak ho mal artikulovať a nič také som ja v tom jeho vystúpení nezachytil. Chcem povedať, že je ľahké, ale zároveň neseriózne onálepkovať zameranie negatívnymi prívlastkami bez jedinej konkrétnej výhrady k samotnému textu. Čiže takto pán poslanec nám predviedol ďalšiu povinnú opozičnú jazdu a u mňa sa zaradil do kategórie kritika pre kritiku, lebo jeho vyjadrenia ku konventu, k Vyšehradskej štvorke, k Ukrajine, k ekonomickej diplomacii odhalilo, že si pán poslanec nedal ani najmenšiu námahu, aby sa oboznámil s našou činnosťou v týchto oblastiach aj vo všetkých ďalších. A chcem povedať pánovi poslancovi, že ak má naozaj záujem zistiť, čo Slovensko robí v zahraničnej politike, dvere môjho ministerstva sú vždy otvorené. Čiže neviem, kto bol adresátom vystúpenia pána poslanca Procházku, ale je mi jasné, že ja nie. Nechcem veriť, že si naozaj myslí to, čo tu povedal včera, a ako človek s ambíciou stať sa hlavou tohto štátu by naozaj mal byť na seba do budúcna náročnejší.
Pán poslanec Miškov, rozhodne sa nestotožňujem s jeho katastrofickým hodnotením atraktivity Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investícií. Rád by som videl, odkiaľ prišiel na tie čísla, ktoré tu včera prezentoval. Vyjadril sa na adresu rady vlády pre podporu exportu. Ja chcem povedať, že prvýkrát po dvadsiatich rokoch máme na Slovensku fórum, kde sa stretávajú zástupcovia vlády a podnikateľského sektora a hovoríme o zlepšení podnikateľského investičného prostredia na Slovensku. Prvýkrát nemáme bariéry spôsobené rozdelením ministerstiev medzi jednotlivé koaličné strany, ktoré neumožňovali takú debatu, a tá rada je nesmierne užitočná a chcel by som navrhnúť pánu poslancovi Miškovovi, aby prišiel na radu a aby sme o tých témach, o ktorých včera vystupoval z tejto tribúny, viedli vecný a nie ideologický rozhovor, na, aby sme si teda vyjasnili tie otázky.
Pán poslanec Sulík. Jeho zaujatosť voči Európskej únii je všeobecne známa a s tým ani zameranie zahraničnej politiky, ani ja osobne nič nenarobíme. Vyjadroval sa na adresu predsedníctva. Je síce faktom, že po podpise Lisabonskej zmluvy jeho úloha je modifikovaná, ale jeho slová som nepochopil, či to znamená, že sa máme na naše predsedníctvo vykašľať, alebo či sa ho máme vzdať, alebo vlastne čo chcel pán Sulík povedať. A tiež by som sa chcel opýtať pána Sulíka: Koľkokrát ste boli v Bruseli? Koľkých diskusií v rámci Európskej únie ste sa osobne zúčastnili, pán Sulík? Pokiaľ viem, ani jednej. Ja ich mám za sebou stovky, ak nie tisíce. A napriek tomu sa ma tu snažíte poúčať z tejto tribúny. Viete, ľahko písať blogy alebo byť hrdinom v tejto budove, ale choďte si vykonfrontovať vaše názory tam, kam treba, to znamená do Európskej únie. (Potlesk.) Púšťať sa do polemiky vecnej by bola strata času, ale chcem povedať, že moja európska skutočnosť a európska skutočnosť pána Sulíka sú nekompatibilné. Ja verím tej svojej a pokiaľ viem, tak tú moju zdieľa aspoň 60 % občanov tohto štátu. Chcem sa opýtať pána Sulíka, koľko občanov tohto štátu zdieľa jeho verziu.
Pán poslanec Droba ma zasypal celým radom otázok. Budem veľmi stručný. Pokiaľ ide o Irán, nemáte pravdu, pán poslanec. Premiér tam neletel na výlet, ale išli sme tam preto, aby sme dosiahli odchod našich občanov z krajiny, čo sa nám podarilo. K Ukrajine. Okrem toho, že sme do dokumentu, ktorý sme v pondelok prijali, sme dosiahli aj vetu o tom, že Európska únia je okamžite pripravená zareagovať v prípade zhoršenia situácie, je tam ešte jeden nový prvok a síce, že sme pripravení podpísať asociačnú dohodu a že táto dohoda nie je konečnou fázou alebo konečným cieľom vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je naozaj veľmi dôležitá a významná konštatácia.
Na vašu otázku, či je pád Janukovyča v záujme Slovenskej republiky, vám odpoviem celkom presne, hneď po tom, ako mi vy odpoviete na otázku, akým spôsobom k tomu pádu dôjde, za akých okolností, aká bude situácia na Ukrajine po jeho páde.
Som rád, že ste sa vyjadrovali na otázku Východného partnerstva, je to dôležitý projekt. Vyžaduje si individuálny, flexibilný prístup. Dve najúspešnejšie krajiny dnes sú Moldavsko a Gruzínsko a aj preto práve v týchto dvoch krajinách sme otvorili, respektíve otvárame naše ambasády.
Pokiaľ ide o rozpočet na obranu, aj ja by som bol rád, keby bol vyšší. Tá realita sa týka prevažnej väčšiny členských krajín aliancie, ako vy dobre viete, a poviem, že obrana dnes nie je len o peniazoch, ale aj o združovaní kapacít, o spájaní síl. Dnes sa v aliancii nehovorí až tak o percentách, ale skôr o smart difference pooling and sharing. A my tak bilaterálne s Českou republikou alebo regionálne v rámci Vyšehradskej štvorky hľadáme spôsoby, ako využiť existujúce zdroje, a pán premiér osobne povedal generálnemu tajomníkovi aliancie, že tak, ako sa nám bude zlepšovať ekonomická a finančná situácia v tomto štáte, tak budeme zvyšovať aj naše výdavky na obranu.
Pokiaľ ide o bankovú a fiškálnu úniu, vám aj pánu Štefancovi chcem povedať, že otázka nestojí v rovine diktovania sadzieb daní z príjmu, ale že kríza nám ukázala minimálne dve veci, že po prvé, nemôže fungovať menová únia so 17 alebo dnes už s 18 samostatnými fiškálnymi hospodárskymi politikami, a po druhé, že zachraňovať banky zo štátnych rozpočtov tiež nie je udržateľné. Čiže o tomto diskutujeme, keď hovoríme o bankovej fiškálnej a hospodárskej únii.
Eurovoľby, víťazstvo Kotlebu, Slovenské národné povstanie, to všetko so všetkým súvisí. Ja som sám v mojom úvodnom vystúpení povedal, že pôjde o kritické eurovoľby, snáď najdôležitejšie v histórii Európskej únie. Nárast euroskepticizmu je, žiaľ, badateľný v celom rade krajín Európy, čiže víťazstvo Kotlebu na Slovensku nie je naším unikátom, čo ale ani zďaleka neznamená, že máme byť na čo hrdí, skôr naopak. Jediná cesta vedie cez dialóg, osobitne dialóg s mladými ľuďmi, ktorým treba vysvetľovať, prečo vznikla Európska únia, čo tomu predchádzalo, na čom je postavená. Výročie Slovenského národného povstania je na to vynikajúca príležitosť, pretože naozaj SNP bolo jedným z kľúčových článkov reťaze, ktoré viedli k porážke fašizmu a vybudovaniu slobodnej demokratickej Európy. My sa voľbám a pripomínaniu týchto súvislostí venujeme. Organizujeme plenárne zasadnutie Národného konventu, máme štyri outdoorové podujatia v krajských mestách, budeme vysielať od budúceho mesiaca niekoľko týždňov alebo niekoľko mesiacov klip v televízii a budem mať viacero článkov a interview. Chcel by som vyzvať a povzbudiť aj politické strany, aby mali svoju kampaň na európske témy.
Pýtali ste sa na slovenské predsedníctvo. Na tento rok sme, máme v rozpočte vyčlenených 3 mil. eur, to je na dočasné personálne posilnenie rezortov aj stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli. Tie ďalšie činnosti si rezorty hradia zo svojich rozpočtových zdrojov. Rozpočet na roky 2015 - 2017 už bude zahŕňať položky na iné činnosti a tento rozpočet, alebo teda to vyčíslenie nákladov ja predložím do, na rokovanie vlády do konca augusta tohto roka.
Pokiaľ ide o služby uvítacích sms, my, samozrejme, sme ich vyhodnotili, alebo vyhodnocujeme priebežne. Môžem povedať, že občania na ne zareagovali veľmi pozitívne a tie reakcie, alebo využívajú sa v prevažnej miere na tie účely, na aké boli zriadené. Rovnako tak náš konzulárny odbor pravidelne uskutočňuje kontrolu dostupnosti zastupiteľských úradov. Záleží nám na tom, aby tie čísla, ktoré sú uvedené na webových, na web stránke rezortu, aby sa ľudia na ne vedeli dovolať. Naposledy sme to mali asi pred dvoma mesiacmi a zo 70 úradov, ktoré sme kontaktovali, sme sa dovolali na všetky. Robíme to pravidelne.
Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, zmenili sme prístup. Za jej výkon je zodpovedný každý zastupiteľský úrad, každý veľvyslanec bez ohľadu na to, či tam máme, alebo nemáme ekonomického diplomata, pretože máme 64 veľvyslanectiev, ale iba 49 samostatných ekonomických diplomatov. V minulom roku sme zaviedli projektový prístup k hodnoteniu. To znamená, zastupiteľské úrady dostávajú konkrétne úlohy v rámci ekonomickej diplomacie na každý rok. My ich hodnotíme, toto hodnotenie predkladáme v apríli na rokovanie Rady vlády na podporu exportu a investícií a v máji na rokovanie vlády.
Mám tu čísla, o ktorých som bol presvedčený, že ich nebudem používať, ale tak pán poslanec Droba, ako aj pán poslanec Hraško, aj pán poslanec Viskupič si ich explicitne žiadali, čiže poviem vám, že v roku 2013 naše zastupiteľské úrady vybavili 3 208 dopytov slovenských a zahraničných podnikateľských subjektov na dovoz, vývoz tovaru, služieb, 987 ponúk našich podnikateľov na vývoz do zahraničia, sprostredkovali informáciu o vypísaní 266 verejných obstarávaní v zahraničí, realizovali 558 prezentačných podujatí, buď vlastných, alebo spojených s účasťou našich slovenských podnikateľských subjektov na výstavách, veľtrhoch v zahraničí, zabezpečili 155 podnikateľských misií a podnikateľských fór priamo, respektíve v spolupráci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a SARIO a podieľali sa na realizácii celkom 398 projektov v takzvanom zásobníku projektov ekonomickej diplomacie, kde máme investičné projekty, exportné projekty, vedecko-výskumné, vzdelávacie projekty a tiež projekty v oblasti cestovného ruchu a zdravotníctva.
Pýtali ste sa na stretnutia, teda moje stretnutia so zahraničným výborom. Pán poslanec Droba, jednak zajtra máme hearing k východnému partnerstvu a jednak 25. marca sa teším, že budete mojimi hosťami na obede na pôde ministerstva.
Pán poslanec Hraško, odpustite mi priamosť, ale vaše vyjadrenia sú nekompetentné a nedá sa k nim vecne vyjadriť. Bol by som naozaj rád, keby ste si do budúcna najskôr naštudovali tému, až potom sa k nej vyjadrovali a dokonca vynášali závery, prípadne sa skúste vyjadrovať k takým témam, ktorým rozumiete, a verím, že také existujú. (Potlesk.)
Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že by bolo dobré mať doktrínu zahraničnej politiky. Naozaj seriózne chcem povedať, že je nereálne dať všetko do jedného dokumentu dnes, lebo tá zahraničná politika je natoľko široká, že, a tak dynamicky sa mení dnešný svet, že taký dokument je de facto nespracovateľný, ale v skutočnosti takéto čosi máme, pretože je tu kontinuita zahraničnej politiky a je tu celý rad koncepčných dokumentov k jednotlivým agendám, napríklad strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci a podobne.
Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, úrad pripravuje odpoveď na otázky z poslaneckého prieskumu, čo veľmi skoro ich dostanete. Hovorili ste o príprave volebného kódexu a nedávnej petícii zahraničných Slovákov za volebné právo. Ja si myslím, že loptička je na strane vás, poslancov zboru.
No a potom tie vyjadrenia na adresu Európskej únie neboli určené mne, takže sa k nim nebudem vyjadrovať.
Na záver, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte raz zdôrazniť to, čo som už povedal mnohokrát, že nerobím zahraničnú politiku pre lacný marketing ani pre vnútropolitickú spotrebu. Pre mňa je rozhodujúci výsledok pre Slovenskú republiku a jej občanov a ten sa dosahuje jedine poctivou každodennou prácou a nie bombastickými vyhláseniami pre médiá. Som presvedčený, že naša zahraničná politika je systematická, konzistentná, dôveryhodná a hodnotovo nespochybniteľná, a som na to hrdý. Stačilo by mnohým z vás si pozrieť našu webstránku, facebook alebo twitter a mnohé z tvrdení, ktoré tu zaznievali, by ste nevyslovili. Je dobré, že zahraničná politika sa na Slovensku tradične vyznačuje veľmi širokým politickým konsenzom a kontinuitou jej smerovania, a som preto presvedčený, že pri diskusii o zahraničnej politike nie sme odkázaní na politikárčenie a naháňanie lacných bodov. Žiaľ, ako ukázala táto rozprava, v mnohých prípadoch bolo pokušenie jednoducho príliš silné. Budem sa tešiť na naše ďalšie stretnutia vo výboroch aj v pléne a za seba urobím maximum pre to, aby nešlo o politické divadlo, ale o diskusiu, ktorá bude obojstranne obohacujúca.
Ešte raz, som presvedčený, že kvalitná zahraničná politika je taká, ktorá sa vykonáva menej na efekt a viac na efektivitu. V tomto duchu budeme na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pokračovať aj naďalej, určite, pokiaľ budem ja stáť na jeho čele.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)