Ďakujem pekne. Ďakujem obom diskutujúcim poslancom. Dovoľte začať moju reakciu tým, že tento zákon považujem za svoj zákon, pretože bol som ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý predložil zákon o zahraničnej službe do Národnej rady v roku 2010, a som ministrom, ktorý predkladá jeho zatiaľ prvú novelu, žiaden iný minister ani takýto zákon nepredkladal ani nenovelizoval. To znamená, mám k nemu veľmi silný vzťah a môžem povedať, že ho detailne poznám, každé písmeno, každý riadok. Ako som uviedol aj v mojom úvodnom slove, ako sme to uvádzali v troch výboroch, kde bol tento zákon prerokovaný, ako je to uvedené v dôvodovej správe. Sú dva zásadné dôvody, pre ktorý sme pristúpili k tejto novelizácii. Po prvé zmena kompetencií, nový vývoj, ktorý na Slovensku od roku 2010 nastal, predovšetkým pokiaľ ide o prevzatie nových úloh ministerstva, ekonomická diplomacia, Slováci v zahraničí, rovnako tak aktualizácia úloh týkajúcich sa konzulárnych funkcií. To znamená, ide nám o zosúladenie textu zákona s reálnymi kompetenciami ministerstva a, samozrejme, s kompetenčným zákonom a ďalšími normami.
No a po druhé je situácia ohľadom odmeňovania. Tu by som chcel povedať, že vlastne táto - a to je odpoveď na otázku aj pána poslanca Mikloška - táto zmena v zákone bola vyvolaná. Bola vyvolaná tým, že bolo prijaté rozhodnutie o valorizácii platových taríf v štátnej a verejnej službe po prvýkrát v histórii v minulom roku o pevnú sumu 16 eur, a nie percentuálne, ako doposiaľ. Lenže to by znamenalo zvýšenie zahraničných platov a tento, tu platí princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat, a preto sme museli vymyslieť nesmierne komplikovanú schému, ako rešpektovať zákon o štátnej službe a zároveň nezvýšiť platy v zahraničí, a preto je tam toľko tomu venované, toľko priestoru, koľko tam je, ale chcem ešte raz povedať, že tá valorizácia nemá vplyv na zahraničné platy, nepríde k zvyšovaniu platov, ale sme, jednoducho zosúladili tú realitu odmeňovania v zahraničí s tou kolektívnou dohodou.
Pokiaľ ide o honorárnych konzulárnych úradníkov, chcem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že nevymýšľame žiadne novotvary. Všetky pojmy prísne vychádzajú z Viedenských konvencií o konzulárnych stykoch. Máme tam jasnú definíciu, čo je to konzulárny úrad, aké sú jeho formy, kto je jeho vedúcim, a čo je to konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom. Honorárny konzulárny úradník je terminus technicus, ktorý je definovaný vo Viedenskej konvencii o konzulárnych stykoch. Novelou sa nemenia ani nedopĺňajú funkcie honorárnych konzulov, aké mali doposiaľ, ich funkciami hlavne sú osvedčovanie podpisov, overovanie fotokópie listín, vydávanie náhradných cestovných dokladov, môžu vyberať správne poplatky na základe rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, nemôžu vykonávať ani vízovú, ani pobytovú agendu, môžu iba informovať o podmienkach udeľovania víz. Čiže nechcem sa púšťať do tých ďalších detailov, pán poslanec, veľmi ochotne a radi vám to vysvetlíme detailne, ale ešte raz, veľmi striktne sa držíme aj terminológie, aj diplomatickej praxe a aj slovenskej legislatívy.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Viskupiča, poddimenzovaná starostlivosť o nemovitosti je realita, tak ako je poddimenzovaná starostlivosti o mnoho vecí v tomto štáte, pretože máme poddimenzovaný štátny rozpočet, snažíme sa s tým rozpočtom vyjsť tak, ako sa dá, a riešime veci, ktoré sú najurgentnejšie, čiže v budúcom roku napríklad chceme rekonštruovať zastupiteľský úrad v Londýne. Niekto vás asi zavádzal, keď povedal, že samotní zamestnanci sa skladajú na vykurovanie, tak nie je, nikdy tak nebolo a toho bohdá nebude, aby sme si museli, aby sa museli skladať. Niežeby na to nemali, medzi nami. Jediné, čo platia, sú tzv. vedľajšie bytové náklady a to je, to sú náklady, ktoré, za používanie súkromných priestorov. To je istý podiel celkových nákladov. Vždy to tak bolo a tak to aj zostane zase, lebo zas štát nemôže platiť za nich, za ich súkromné priestory. To si nemôžme dovoliť.
Pokiaľ ide o ten doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič v mene skupiny poslancov, ja ho neodporúčam akceptovať. Mám na to dva dôvody. Ten prvý je nadbytočnosť. Novela zákona o zahraničnej službe nemá za cieľ okliešťovať ani inak meniť úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sú ustanovené zákonom č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú tam presné ustanovenia § 7 ods. 6 týkajúce sa žiadosti o vydanie osvedčenia Slováka. Aby som to zjednodušil, nadbytočnosť, pretože to, čo vy navrhujete, je už ošetrené v zákone o zahraničných Slovákoch a v kompetenčnom zákone a po druhé, čo ja považujem ešte za závažnejšie, je, že by sme zužovali činnosť zastupiteľských úradov, pretože za vetu: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," vy odporúčate dopĺňať, doplniť "v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí". Lenže ten sumár aktivít, ktorý zastupiteľský úrad vo vzťahu k Slovákom v zahraničí vykonáva, je podstatne širší než aktivity Úradu pre Slovákov v zahraničí. To znamená, by sme ako keby eliminovali aktivity zastupiteľského úradu, ktoré nie sú v kompetencii Úradu pre zahraničných Slovákov.
A chcem aj pána poslanca Mikloška ubezpečiť, že žiadna žiarlivosť tu neexistuje. Práve tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí prešiel pod kompetenciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, že na jeho čele stojí dlhoročný diplomat, práve to nám pomohlo eliminovať akúkoľvek rivalitu alebo žiarlivosť a my, chcem povedať, že komunikácia nikdy nebola tak dobrá, a tak kolegiálna, a tak partnerská, ako je práve teraz.
Ďakujem pekne, skončil som.
