Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.2.2015 o 14:40 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.2.2015 14:40 - 14:43 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis

32.
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja sa referenda nezúčastním. Budem služobne v zahraničí.
Chcem zdôrazniť aj to, že vnímam referendum ako nástroj demokracie, rešpektujem to, že účasť alebo neúčasť na referende je vyjadrením slobodnej vôle každého občana, ktorú treba akceptovať, rovnako tak, ako treba akceptovať právo na názor, aj keď s tým názorom môžeme nesúhlasiť. Ale v súvislosti s týmto referendom mi dovoľte povedať aj to, že ma mrzí, že sa v rámci kampane rozšírila atmosféra strachu a rozdeľovania spoločnosti manipuláciou s faktami, zavádzaním a vytváraním pocitu, ako keby bolo referendum o ochrane spoločnosti pred rozhodnutiami, ktoré v skutočnosti nikdy neboli na stole, a otvorene, táto spoločnosť na ne nie je ani pripravená.
Ďakujem, skončil som.

Skryt prepis
 

27.11.2014 14:53 - 14:55 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. O tejto téme sme naozaj spolu hovorili, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí výrazne podporuje všetky aktivity regiónov samosprávnych krajov smerom k Európskej únii. Naďalej trpíme chorobou, ktorá sa volá neschopnosť identifikovať možnosti čerpania prostriedkov z európskych fondov, čo je samostatná téma, ktorá si zaslúži aj samostatnú debatu.
Pokiaľ ide o naše predsedníctvo, naozaj keby sme si to mohli dovoliť, radšej, radi by sme ho usporiadali na celom území Slovenskej republiky, ale sú tu faktory rozpočtové, ale aj faktory logistické, ako je dostupnosť, doprava, a faktory bezpečnostné, ktoré treba zobrať do úvahy. A skutočnosť, že od vypuknutia krízy prakticky všetky členské krajiny organizujú svoje predsedníctvo v tom maximálne úspornom móde centralizovanom, vrátane našich dvoch partnerov, s ktorými sme v predsedníckom triu, viac-menej dávajú odpoveď na otázku, prečo sme vybrali tento model. Ale som pripravený na túto vašu tému diskutovať aj v budúcnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.11.2014 14:47 - 14:52 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, predsedníctvo v Rade Európskej únie kladie na každý členský štát, teda aj na Slovensko, ktoré sa tejto úlohy zhostí v II. polroku 2016 po prvýkrát, vysoké nároky. Tie sa týkajú ako obsahovej prípravy a vedenia formálnych rokovaní prípravných orgánov samotnej Rady Európskej únie, tak aj organizačného zabezpečenia predsedníckych podujatí. Okrem formálnych zasadnutí v Bruseli a v Luxemburgu zvykne predsednícka krajina organizovať počas svojho polročného predsedníctva okolo 200 neformálnych podujatí na vysokej úrovni, pracovných a expertných rokovaní, konferencií a sprievodných podujatí. Slovensko nebude v tomto smere výnimkou. Podľa aktuálnych podkladov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zorganizujeme na Slovensku 22 podujatí na ministerskej úrovni a asi 190 podujatí na pracovnej a expertnej úrovni.
V rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva máme momentálne v kalendári slovenského predsedníctva zaradených aj 11 podujatí Národnej rady Slovenskej republiky.
Organizácia neformálnych predsedníckych podujatí na Slovensku má pre nás zásadné rozpočtové, logisticko-organizačné a bezpečnostné implikácie. Okrem nevyhnutnej dopravnej infraštruktúry, ako je napríklad blízkosť medzinárodného letiska, primeraných ubytovacích kapacít a bezpečnostných opatrení, potrebujeme zabezpečiť najmä kapacitne postačujúce a reprezentatívne konferenčné priestory. V zásade existujú dva modely realizácie predsedníctva v Rade Európskej únie, centralizovaný, kedy sa podujatia na území predsedníckeho štátu konajú v jednom vybranom meste, respektíve regióne, a decentralizovaný s podujatiami na rôznych miestach krajiny predstavujúci zároveň príležitosť prezentovať viaceré regióny.
Od vypuknutia ekonomickej krízy členské krajiny Európskej únie uprednostňujú centralizovaný model, ktorý sme zvolili aj my v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2013 z 3. júla 2013 k návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie slovenského predsedníctva. Znamená to efektívnejšie vynakladanie finančných a ľudských zdrojov, efektívnejšie organizačné zabezpečenie a jasnejšiu koordináciu. Jednoznačný trend organizovania predsedníckych podujatí vo finančne menej nákladnom a celkovo úspornom centralizovanom variante potvrdzujú aj skúsenosti predsedníctiev v ostatných troch rokoch, najmä skúsenosti menších štátov, respektíve štátov porovnateľných so Slovenskom, ako je napríklad Maďarsko, Dánsko, Cyprus, Írsko, Litva či Lotyšsko. Vybrali si ho tiež partneri z nášho predsedníckeho tria, Malta a Holandsko. Hoci Česká republika, ktorú pán poslanec Radošovský vo svojej otázke spomínate, zvolila v roku 2009 decentralizovaný model podujatí, obdobne ako napríklad aj Poľsko v roku 2011, v obidvoch prípadoch náklady na predsedníctvo výrazne prekročili sumu 100 mil. eur, čo je skutočne vysoké číslo, dnes v našich podmienkach nepredstaviteľné.
V slovenských podmienkach sa preto ako najvhodnejšia lokalita javí Bratislava a jej okolie a to hlavne kvôli blízkosti viedenského letiska Schwechat, ktoré je najbližším medzinárodným letiskom s pravidelným leteckým spojením s hlavnými mestami členských štátov Európskej únie, dopravnej infraštruktúre a ponuke kapacitne vyhovujúcich konferenčných a ubytovacích zariadení a služieb. V záujme čo najefektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov budeme predsednícke podujatia organizovať prioritne v objektoch v správe štátu, najmä v budove Reduty, na Bratislavskom hrade, v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky, v hoteli Bôrik a v ďalších priestoroch v správe jednotlivých rezortov. Keďže ide o množstvo podujatí, v rámci ktorých navštívi Slovensko približne 20-tisíc zahraničných delegátov, prípravu koordinujeme aj s bratislavskou samosprávou a ďalšími subjektami, ako je napríklad Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Bratislavská turistická rada a podobne.
To však neznamená, že jednotlivé rezorty a inštitúcie, ale tiež samospráva, neziskové organizácie či akademická obec nemôžu organizovať svoje podujatia súvisiace s predsedníctvom aj v regiónoch po celom Slovensku mimo Bratislavy. Práve naopak, moje ministerstvo podporuje a podporí všetky iniciatívy, ktoré pomôžu upriamiť pozornosť na priority nášho predsedníctva, jeho úlohu a význam a prispejú k zvýšeniu informovanosti a povedomia čo najväčšieho počtu slovenských občanov o európskej agende.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že v zmysle Deklarácie k príprave a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, ktorú v máji 2013 podpísali predstavitelia všetkých parlamentných strán, zasielame materiály týkajúce sa nášho predsedníctva v Rade Európskej únie schvaľované vládou na pripomienkovanie všetkým parlamentným stranám. Aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa tak majú možnosť vyjadriť k jednotlivým aspektom prípravy predsedníctva. Návrh na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva nebol v tomto smere výnimkou. Náš zámer realizovať centralizovaný model predsedníctva sme tiež včas a transparentne komunikovali aj prostredníctvom médií.
Vážený pán poslanec, slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nie je len záležitosťou rezortu diplomacie. Verím, že spoločným úsilím a zaangažovaním všetkých dôležitých aktérov vrátane samospráv sa nám podarí dosiahnuť stanovené ciele a priority v politickej oblasti, posilniť záujem Slovákov o európske otázky a zabezpečiť dôstojnú prezentáciu našej krajiny.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

27.11.2014 14:30 - 14:33 hod.

Miroslav Lajčák
Vzhľadom na to, že nebola položená otázka, tak nie je na čo, pán predseda.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.11.2014 14:26 - 14:30 hod.

Miroslav Lajčák
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.10.2014 14:33 - 14:39 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem obom diskutujúcim poslancom. Dovoľte začať moju reakciu tým, že tento zákon považujem za svoj zákon, pretože bol som ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý predložil zákon o zahraničnej službe do Národnej rady v roku 2010, a som ministrom, ktorý predkladá jeho zatiaľ prvú novelu, žiaden iný minister ani takýto zákon nepredkladal ani nenovelizoval. To znamená, mám k nemu veľmi silný vzťah a môžem povedať, že ho detailne poznám, každé písmeno, každý riadok. Ako som uviedol aj v mojom úvodnom slove, ako sme to uvádzali v troch výboroch, kde bol tento zákon prerokovaný, ako je to uvedené v dôvodovej správe. Sú dva zásadné dôvody, pre ktorý sme pristúpili k tejto novelizácii. Po prvé zmena kompetencií, nový vývoj, ktorý na Slovensku od roku 2010 nastal, predovšetkým pokiaľ ide o prevzatie nových úloh ministerstva, ekonomická diplomacia, Slováci v zahraničí, rovnako tak aktualizácia úloh týkajúcich sa konzulárnych funkcií. To znamená, ide nám o zosúladenie textu zákona s reálnymi kompetenciami ministerstva a, samozrejme, s kompetenčným zákonom a ďalšími normami.
No a po druhé je situácia ohľadom odmeňovania. Tu by som chcel povedať, že vlastne táto - a to je odpoveď na otázku aj pána poslanca Mikloška - táto zmena v zákone bola vyvolaná. Bola vyvolaná tým, že bolo prijaté rozhodnutie o valorizácii platových taríf v štátnej a verejnej službe po prvýkrát v histórii v minulom roku o pevnú sumu 16 eur, a nie percentuálne, ako doposiaľ. Lenže to by znamenalo zvýšenie zahraničných platov a tento, tu platí princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat, a preto sme museli vymyslieť nesmierne komplikovanú schému, ako rešpektovať zákon o štátnej službe a zároveň nezvýšiť platy v zahraničí, a preto je tam toľko tomu venované, toľko priestoru, koľko tam je, ale chcem ešte raz povedať, že tá valorizácia nemá vplyv na zahraničné platy, nepríde k zvyšovaniu platov, ale sme, jednoducho zosúladili tú realitu odmeňovania v zahraničí s tou kolektívnou dohodou.
Pokiaľ ide o honorárnych konzulárnych úradníkov, chcem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že nevymýšľame žiadne novotvary. Všetky pojmy prísne vychádzajú z Viedenských konvencií o konzulárnych stykoch. Máme tam jasnú definíciu, čo je to konzulárny úrad, aké sú jeho formy, kto je jeho vedúcim, a čo je to konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom. Honorárny konzulárny úradník je terminus technicus, ktorý je definovaný vo Viedenskej konvencii o konzulárnych stykoch. Novelou sa nemenia ani nedopĺňajú funkcie honorárnych konzulov, aké mali doposiaľ, ich funkciami hlavne sú osvedčovanie podpisov, overovanie fotokópie listín, vydávanie náhradných cestovných dokladov, môžu vyberať správne poplatky na základe rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, nemôžu vykonávať ani vízovú, ani pobytovú agendu, môžu iba informovať o podmienkach udeľovania víz. Čiže nechcem sa púšťať do tých ďalších detailov, pán poslanec, veľmi ochotne a radi vám to vysvetlíme detailne, ale ešte raz, veľmi striktne sa držíme aj terminológie, aj diplomatickej praxe a aj slovenskej legislatívy.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Viskupiča, poddimenzovaná starostlivosť o nemovitosti je realita, tak ako je poddimenzovaná starostlivosti o mnoho vecí v tomto štáte, pretože máme poddimenzovaný štátny rozpočet, snažíme sa s tým rozpočtom vyjsť tak, ako sa dá, a riešime veci, ktoré sú najurgentnejšie, čiže v budúcom roku napríklad chceme rekonštruovať zastupiteľský úrad v Londýne. Niekto vás asi zavádzal, keď povedal, že samotní zamestnanci sa skladajú na vykurovanie, tak nie je, nikdy tak nebolo a toho bohdá nebude, aby sme si museli, aby sa museli skladať. Niežeby na to nemali, medzi nami. Jediné, čo platia, sú tzv. vedľajšie bytové náklady a to je, to sú náklady, ktoré, za používanie súkromných priestorov. To je istý podiel celkových nákladov. Vždy to tak bolo a tak to aj zostane zase, lebo zas štát nemôže platiť za nich, za ich súkromné priestory. To si nemôžme dovoliť.
Pokiaľ ide o ten doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič v mene skupiny poslancov, ja ho neodporúčam akceptovať. Mám na to dva dôvody. Ten prvý je nadbytočnosť. Novela zákona o zahraničnej službe nemá za cieľ okliešťovať ani inak meniť úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sú ustanovené zákonom č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú tam presné ustanovenia § 7 ods. 6 týkajúce sa žiadosti o vydanie osvedčenia Slováka. Aby som to zjednodušil, nadbytočnosť, pretože to, čo vy navrhujete, je už ošetrené v zákone o zahraničných Slovákoch a v kompetenčnom zákone a po druhé, čo ja považujem ešte za závažnejšie, je, že by sme zužovali činnosť zastupiteľských úradov, pretože za vetu: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," vy odporúčate dopĺňať, doplniť "v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí". Lenže ten sumár aktivít, ktorý zastupiteľský úrad vo vzťahu k Slovákom v zahraničí vykonáva, je podstatne širší než aktivity Úradu pre Slovákov v zahraničí. To znamená, by sme ako keby eliminovali aktivity zastupiteľského úradu, ktoré nie sú v kompetencii Úradu pre zahraničných Slovákov.
A chcem aj pána poslanca Mikloška ubezpečiť, že žiadna žiarlivosť tu neexistuje. Práve tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí prešiel pod kompetenciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, že na jeho čele stojí dlhoročný diplomat, práve to nám pomohlo eliminovať akúkoľvek rivalitu alebo žiarlivosť a my, chcem povedať, že komunikácia nikdy nebola tak dobrá, a tak kolegiálna, a tak partnerská, ako je práve teraz.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.10.2014 14:04 - 14:06 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela reaguje na prevzatie nových úloh ministerstva po viacerých novelizáciách kompetenčného zákona a zohľadňuje aj potreby aplikačnej praxe rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí. Do návrhu boli z týchto dôvodov zapracované zmeny v oblasti ekonomickej diplomacie či nové úlohy v rámci európskych záležitostí. Novela tiež okrem iného podrobnejšie špecifikuje výkon niektorých konzulárnych funkcií, ktorých vymedzenie v zákone bolo predtým všeobecné. Úpravy korešpondujú s terminológiou a obsahom inštitútov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Legislatívne riešenie si vyžiadala aj problematika odmeňovania počas dočasného vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, a to dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania koncom minulého roka o pevnú sumu 16 eur, a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Táto skutočnosť zasiahla do výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu, čo je neprípustné. Platí totiž princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat. V tejto súvislosti je potrebné okrem úpravy ustanovených v zákone o zahraničnej službe vykonať aj novelizáciu súvisiacich zákonov o verejnej službe a o štátnej službe.
Zmeny nebudú mať dopad na rozpočet verejnej správy a boli prerokované s gestorom oboch zákonov, Úradom vlády Slovenskej republiky a so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré vysielajú štátnych zamestnancov na výkon štátnej služby v zahraničí.
Dovoľte mi ešte na záver uviesť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa ako vecne príslušný rezort stotožňuje so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu a o jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2014 9:25 - 9:28 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej.
Dohoda je významným medzníkom vo vzťahoch Európskej únie a Ukrajiny a znamená čiastočné naplnenie jej európskych ašpirácií. Vytvára vzťah pridruženia, ktorého cieľom je predovšetkým podporiť postupné zbližovanie zmluvných strán a kreovanie zodpovedajúcej platformy pre posilnený dialóg vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Medzi ne možno zaradiť najmä oblasť zahraničnej a bezpečnostnej politiky, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, hospodárstva a v neposlednom rade aj cestovného ruchu, ochrany spotrebiteľa, zamestnanosti či sociálnej politiky.
Dohoda o pridružení povyšuje vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou na kvalitatívne vyššiu úroveň a zároveň je generátorom modernizačných a reformných procesov. Predstavuje totiž právne záväzný rámec, ktorý môže napomôcť Ukrajine priblížiť sa k Európskej únii a jej štandardom.
Z hospodárskeho hľadiska dohoda zlepší podnikateľské a investičné prostredie na Ukrajine. Pritiahne nové investície, vytvoria sa nové pracovné miesta, zvýši sa kúpyschopnosť obyvateľstva a jeho životná úroveň.
Vykonávanie dohody, vrátane jej kľúčových obchodných ustanovení o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu DCFTA, je aj pre Slovenskú republiku šancou rozvíjať obchod s Ukrajinou prostredníctvom nových podnikateľských a investičných príležitostí. Dohoda predpokladá napríklad postupné odstraňovanie ciel a taríf, či znižovanie administratívnej záťaže. Všeobecne sa odhaduje, že vzájomný obchod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou by mohol stúpnuť dvoj- až trojnásobne. V tejto súvislosti je potrebné vnímať uplatňovanie asociačnej dohody tiež ako príležitosť na rozvoj ekonomicky slabších prihraničných regiónov Slovenska.
V nadväznosti na trojstranné stretnutie Ukrajiny, Ruska a Európskej komisie, ktoré sa uskutočnilo 12. septembra, bude predbežné vykonávanie obchodných častí dohody odložené do 31. decembra 2015. Európska únia však bude aj naďalej v prospech Ukrajiny uplatňovať autonómne obchodné preferencie.
Za Slovenskú republiku bola politická časť dohody s výhradou ratifikácie podpísaná predsedom vlády Robertom Ficom na okraj Európskej rady dňa 21. marca 2014. Jej obchodná časť bola podpísaná predsedom vlády o viac ako tri mesiace neskôr, 27. júna 2014, v rámci rovnakého fóra.
Doposiaľ u depozitára uložilo ratifikačnú listinu päť členských krajín Európskej únie: Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Bulharsko. Ukrajina ratifikovala dohodu 16. septembra 2014 v rovnaký deň, ako s ňou vyslovil súhlas aj Európsky parlament.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2014 9:19 - 9:21 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako ďalší bod na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej.
Dohoda o politickej asociácii a ekonomickej integrácii je vyjadrením kvalitatívne nových vzťahov medzi Európskou úniou a Moldavskom a je potvrdením slobodnej vôle Moldavska žiť v hodnotovom európskom spoločenstve a pokračovať na ceste reforiem, transformácie a dodržiavania základných hodnôt demokracie a ľudských práv. V tejto súvislosti je cieľom predkladanej asociačnej dohody najmä podporiť politický dialóg a vzájomnú spoluprácu zmluvných strán, čo má v konečnom dôsledku prispieť k posilneniu demokracie a k politickej, inštitucionálnej a hospodárskej stabilite Moldavska.
Podstatnú časť dohody tvoria obchodné ustanovenia o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu DCFTA, ktorá má priniesť predovšetkým zvýšenie obchodnej výmeny medzi Európskou úniou a Moldavskom a zároveň podporiť hospodársky rast Moldavska tak, aby bolo schopné svojimi tovarmi a službami účinne konkurovať na medzinárodných trhoch. Naznačené benefity plynúce z uplatňovania dohody sa budú môcť naplno využívať až po nadobudnutí platnosti dohody, predpokladom čoho je však ukončenie ratifikačných procedúr vo všetkých členských štátoch Európskej únie a v Moldavsku.
K dnešnému dňu ratifikačnú listinu u depozitára uložili okrem Moldavska už aj štyri členské štáty EÚ: Rumunsko, Litva, Malta a Bulharsko.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že Slovenská republika patrí k aktívnym podporovateľom Moldavska v jeho európskom smerovaní. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2014 9:14 - 9:16 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na zasadnutí Európskej rady dňa 27. júna 2014 boli slávnostne podpísané dohody o politickej asociácii a ekonomickej integrácii Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny s Európskou úniou, čím sa zavŕšilo päť rokov intenzívnych rokovaní vedúcich k užším vzťahom týchto partnerských krajín a Európskej únie. Podporujúc ich európske smerovanie, predkladám dnes na rokovanie pléna návrhy na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so všetkými troma asociačnými dohodami.
Ako prvý predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a jej členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej.
Asociačná dohoda zakladá osobitný vzťah pridruženia medzi Európskou úniou a Gruzínskom s cieľom stimulovať vzájomnú politickú spoluprácu a podporiť hospodársku integráciu medzi zmluvnými stranami. Dohoda sa ďalej zameriava na širšiu spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu za účelom posilnenia demokracie, princípov právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd v Gruzínsku.
Osobitne významnou časťou dohody sú ustanovenia vytvárajúce prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu, tzv. DCFTA, ktorá má byť rozhodujúcim faktorom stimulujúcim hospodársky rast Gruzínska. DCFTA ako základný prvok Dohody o pridružení má predovšetkým priniesť nové obchodné príležitosti pre Európsku úniu a Gruzínsko a podporiť jeho skutočnú hospodársku modernizáciu a postupnú integráciu s Európskou úniou. Výsledkom tohto procesu by mali byť prísnejšie normy pre gruzínske výrobky, lepšie služby pre občanov a taktiež schopnosť Gruzínska účinne konkurovať na medzinárodných trhoch.
Slovensko sa ukončením vlastného ratifikačného procesu pripojí k doposiaľ štyrom členským krajinám Európskej únie, k Litve, Rumunsku, Malte a Bulharsku, ktoré uložením ratifikačných listín u depozitára vyjadrili Gruzínsku podporu v jeho integračnom úsilí. Gruzínsko už dohodu takisto ratifikovalo.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis