Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, podľa mňa ide o tak vážnu tému, o ktorej rokujeme, že by bolo zlé, keby ktorýkoľvek z nás sa ju snažil využiť alebo zneužiť na získavanie politických bodov, aj keď uvedomujem si, že je blízko pred voľbami, a preto by bolo dobré, keby sme sa o tejto téme bavili čo možno najvecnejšie. A ja by som bol rád, keby sa do tej diskusie zapojil aj minister spravodlivosti,...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, podľa mňa ide o tak vážnu tému, o ktorej rokujeme, že by bolo zlé, keby ktorýkoľvek z nás sa ju snažil využiť alebo zneužiť na získavanie politických bodov, aj keď uvedomujem si, že je blízko pred voľbami, a preto by bolo dobré, keby sme sa o tejto téme bavili čo možno najvecnejšie. A ja by som bol rád, keby sa do tej diskusie zapojil aj minister spravodlivosti, lebo ide o vážnu vec. Dokonca v tejto situácii nás žiadate, pán minister, za vládu podporiť novelu ústavy, ktorá vyžaduje súhlas aj časti opozície. Som prekvapený, že bez rokovania s opozíciou prídete do parlamentu žiadať podporu pre svoje návrhy. To mi príde zvlášť trúfalé, lebo ak by vám išlo o vec, a nie o marketing, si myslím, tak zvoláte buď vy, premiér, to je v princípe jedno, kto z vás to bude, niekto z vlády rokovanie zástupcov parlamentných strán, aby sme sa dohodli tam, kde je potrebná väčšia zhoda, či ju vieme alebo nevieme nájsť, ak by ste mali záujem o vecné riešenia a dohodu. Vy ste to však neurobili, vy ste prišli do parlamentu s novelou ústavy bez širšej dohody. A čo si máme o tom máme myslieť? V princípe opozícia keď to neschváli, tak poviete, že: „Viete, my sme chceli, my sme naozaj chceli chrániť Slovensko vo dne, v noci v skrátenom konaní, nespíme, nejeme, nepijeme, no pijeme, ale nespíme a nejeme, aby sme chránili Slovensko.“ A teraz to myslím v dobrom, ak by ste mali záujem to prijať, myslím tým tú novelu ústavy, na novelu Trestného poriadku a novely ďalších zákonov nepotrebujete súhlas, tak by ste rokovali. Tento postup, že nerokujete, mne evokuje iný záver, a to, že nemáte reálny záujem, aby to bolo prijaté, že máte len marketingový záujem to sem priniesť. A to je mi ľúto, lebo ide o vážne veci podľa mňa. A dokonca poviem druhú vec, že mnohé z toho alebo viaceré veci, ktoré sa z toho navrhujú, sú podľa mojej mienky aj správne v tých zákonoch jednotlivých, budem o tom hovoriť, niektoré nie sú také, niektoré sú veľmi polemické. A budem veľmi zvedavý, či vôbec v rozprave vystúpite, pán minister, vecne, nie politicky, ja nepotrebujem tuná počúvať poslanca Martvoňa rozprávať o väzbe a iných hlúpostiach. Pokiaľ viem, tak jediný poslanec, ktorý bol za tohto obdobia zadržaný a bol vydaný návrh na jeho vzatie do väzby, bol váš poslanec Jánoš a napriek podnetu generálneho prokurátora ste dovolanie v tej veci nepodali, ale nechcem o tom hovoriť, len vyzývam k tomu, aby sme buď vážili slová, alebo radšej odolali pokušeniu dať ku všetkému faktickú poznámku, keď nemáme čo rozumné povedať.
K tomu problému začnem ústavou a potom prejdem jednotlivé ustanovenia zákonov, ktoré navrhujete zmeniť, najmä trestných kódexov a potom zákon o spravodajských službách.
Nevidím problém, už sa o tom kolegovia zmienili, predĺžiť dnes dvojdňovú lehotu na zadržanie na štvordňovú lehotu. Dokonca som presvedčený, že tá štvordňová lehota prejde nielen testom ústavnosti, však bude v ústave, tam problém nebude, ale že prejde aj testom z hľadiska Európskeho dohovoru, článku 5, dohovoru, ktorý vykladá Európsky súd kauzisticky. A zatiaľ, myslím, štvordňové lehoty, tak 3,5-dňové ešte boli tam posudzované, ale myslím si, že v kontexte zmeny bezpečnostnej situácie v Európy, ktorá, obávam sa, bude mať dlhšie trvanie, ak nebude trvalé, to Európsky súd bude akceptovať.
Problém je v tej druhej lehote, v tej lehote šesťdňovej, v ktorej má rozhodnúť o väzbe súd. Pani poslankyňa Žitňanská sa pýtala, kvôli čomu je taká dlhá tá lehota. Už ten návrh je kompletný, už sú dané všetky dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť stíhania, adekvátnu právnu kvalifikáciu, potenciálne dôvody väzby, aj keď tu ich súd skúmať nebude v tom prvotnom štádiu. Čiže tam už sa žiadne ďalšie dôkazy nezhromažďujú. Ten dôvod, pre ktorý to vláda navrhuje, je, aby v tej šesťdňovej lehote mohol rozhodnúť aj sťažnostný súd, teda odvolací súd, ktorým v tomto prípade bude Najvyšší súd, lebo v Trestnom poriadku sa pre tieto trestné činy vytvára jurisdikcia pre Špeciálny súd. A keď sa zaviedlo dvojstupňové rozhodovanie o väzbe v roku 2001 asi, tak sa zaviedol ten mechanizmus, že do piatich dní musí rozhodnúť sťažnostný súd, že vlastne ten prvostupňový súd rozhoduje o termíne verejného zasadnutia, v ktorom rozhoduje nadriadený súd o sťažnosti, o rozhodnutí sťažností voči nevzatiu do väzby, lebo predtým také rozhodovanie vôbec neexistovalo. Ten problém je, že hneď ako rozhodne prvostupňový súd, že do väzby obvineného nevezme, v tom zúženom prípade vášho Trestného poriadku to bude len v prípade, keď ten súd zistí, že nie je trestné stíhanie dôvodné alebo že je úplne vymyslená právna kvalifikácia, lebo dôvody väzby nebude posudzovať, k tomu sa ešte potom aj dostanem, tak v takom prípade podľa mňa nemáte právne o čo oprieť obmedzenie osobnej slobody toho obvineného, pretože ho už súd prepustil. To je absolútne ten istý mechanizmus, ktorý je pri rozhodovaní v merite tej veci. Ak v tom merite je obvinený spod obžaloby oslobodený a rozsudok oslobodzujúci vôbec ešte nie je právoplatný, podá prokurátor odvolanie, zahlási ho aj na pojednávanie, odvolanie, napriek tomu musí byť odsúdený z väzby prepustený, aj keby formálne tam možno mohol byť, pretože potom už nie je sa o čo oprieť ústavne a z pohľadu článku 5 toho dohovoru jeho obmedzenie osobnej slobody. Kedysi to tak bolo za bývalého režimu, že odvolanie prokurátora ak bolo v neprospech obžalovaného, tak mohol byť aj počas odvolacieho konania obžalovaný vo väzbe. To už možné nie je. Koniec koncov Európsky súd posudzuje dĺžku trvania väzby len do prvostupňového rozhodnutia, a preto aj tie debaty aká je u nás dlhá väzba, sú trošku pomýlené, pretože relevantná dĺžka väzby z pohľadu judikatúry v Štrasburgu sa posudzuje len do prvostupňového rozhodnutia, aj keď u nás, samozrejme, je to potenciálne až do právoplatného rozhodnutia, aj keď ešte raz tam musí potom byť ten prvostupňový rozsudok odsudzujúci, vtedy väzba môže trvať, samozrejme, ďalej, aj keď judikatúra v Štrasburgu ju končí rozhodnutím prvostupňového súdu.
Čiže, pán minister, vecne chápem to riešenie a vecne by som s ním aj súhlasil, aj keď potom sa vyjadrím k tomu, že sa mi zdá, že ideme ním riešiť neexistujúci problém. Vecne by som s ním aj súhlasil, pretože ak bude obvinený z terorizmu a nevezme ho do väzby prvostupňový súd a počas tej päťdňovej lehoty by išiel obvinený na slobodu, tak, samozrejme, utečie. To na druhej strane len dokumentuje, že tam vždy sú teda dôvody väzby už v tom prvotnom štádiu, minimálne útekovej väzby, a preto vypúšťať z rozhodovania súdu väzobné dôvody je zbytočné, ale k tomu sa ešte dostanem. Problém je, že práve ústava a Európsky dohovor, ak chcete, nám niektoré veci, ktoré by aj vecne boli dobré a správne, neumožňuje urobiť. A toto je jedna z nich.
K tým väzobným veciam by som povedal jednu vec. Riešime otázku, aký problém riešime. Riešime problém, že budeme mať na Slovensku osoby obvinené z terorizmu, ktoré súd nevezme do väzby? Obávame sa toho, že tu chytíme islamských džihádistov alebo osoby, ktoré ich financujú a im pomáhajú, čo majú taký disproporčný vplyv na naše súdy, že ich nevezmú do väzby. A aký problém teda riešime? Naše súdy nevezmú do väzby možno exposlanca Jánoša alebo miestnych oligarchov, tí majú možno disproporčný vplyv na našu justíciu, ale islamskí džihádisti, to sú tí, ktorých sa reálne obávame? Aký problém riešime, máme reálnu obavu, že ak tu chytíme islamských džihádistov, že ich súd nevezme do väzby? Máme o to reálnu obavu? My neriešime problém, my vytvárame problém tým, čo robíme, to nie je riešenie problému, to je vytváranie nového problému. Na Slovensku v posledných rokoch bola jedna osoba stíhaná pre právnu kvalifikáciu trestného činu terorizmu. A to bol ten páchateľ, ktorý nastražil výbušný systém v košickej reštaurácii McDonald´s. Ja ten prípad si dobre pamätám, lebo to bolo za našej vlády. Ten páchateľ už je, myslím, právoplatne odsúdený. A to bol teda, samozrejme, Slovák, však, v poriadku, bola niekedy nejaká obava, že nepôjde do väzby? On išiel hneď do väzby, prepustil ho niekedy súd z väzby? Nikdy ho súd neprepustil z väzby, samozrejme. Čiže otázka tu je, že akú obavu riešime alebo aký problém riešime. Ak by sme mali nejakú tú poloobligatórnu väzbu v Trestnom poriadku zaviesť, tak pre oligarchov by som to ešte chápal vecne, že to je odôvodnené, pri islamských džihádistov, si myslím, nie je problém s väzbou absolútne žiaden a všetci to veľmi dobre vieme, a preto hovorím, že to trošku evokuje, že nechceme riešiť reálne problémy s opozíciou v princípe, že však ani nerokujeme. Chceme to riešiť marketingovo, a to v tak k závažnej téme, ako je bezpečnosť krajiny, považujem za nebezpečné.
Ja ešte poviem k tomu jednu poznámku a potom prejdem k tej novele detailnejšie. Tá jedná poznámka je táto. Ja nesúhlasím možno s niektorými mojimi kolegami, ktorí tvrdia, že vždy je situácia taká, že viac bezpečnosti je na úkor slobody. To znamená, že ak posilňujeme bezpečnosť, znižujeme úroveň slobody a, naopak, že to je proste rovnica, ktorá má stále rovnaký súčet. Ja si to celkom nemyslím, ja si dokonca myslím, že pokiaľ štát nevie zabezpečiť minimálnu bezpečnosť svojim občanom, tak sú všetky slobody iluzórne, ak sa ľudia budú báť chodiť na ulicu, ak sa ľudia budú báť chodiť do divadla, do kina, na verejné zhromaždenie. Ak sa ľudia budú báť vyjadriť svoj názor, na čo sú im ústavné slobody, ako ich budú využívať? Čiže ten kontrast medzi slobodou a bezpečnosťou znie akademicky zaujímavo, ale reálne si nemyslím, že taká je realita.
Skúsim stručne povedať, potom sa k tomu vyjadrím v prvom čítaní, na jednej strane je zvlášť zaujímavé a oceňujem to, toto nemyslím asi sarkasticky, že v týchto novelách sa posilňujú niektoré veci alebo sa rozširuje ich aplikácia, ktoré v minulosti SMER odmietal, keď sa schvaľovali. Poviem to, rozširuje sa jurisdikcia Špecializovaného trestného súdu, to je dobrá vec, rozširuje sa možnosť využívania agenta pri terorizme, to je dobrá vec, SMER to vždy doteraz odmietal, aj keď pravdou je, že to nikdy nezrušil, čo mu slúži ku cti, rozširuje sa možnosť využívania spolupracujúcich obvinených, čo je dobrá vec, ktorú tiež SMER, keď sa to zriaďovalo, nepodporil, ale beriem to v dobrom, že po tých rokoch vo vláde ste zistili, alebo vaši odborníci zistili, že to sú kľúčové inštitúcie, ktoré sú veľmi dôležité na odhaľovanie najvážnejších foriem kriminality, a ste ich ponechali, aj keď boli pokusy pri tom rôzne, ale či už úprimne alebo z dôvodu marketingu ste ich v trestných kódexoch ponechali.
V tých trestných kódexoch pár vecí je sporných, z ktorých jedna je napríklad, a na to by ma zaujímal, pán minister, aj váš názor, aj z pohľadu ústavného a z pohľadu článku 6 Európskeho dohovoru a aj z pohľadu vášho ako bývalého predsedu komory, vy navrhujete v Trestnom poriadku, je to bod 17 § 135 ods. 5, aby výsluch svedka pri trestnom čine terorizmu bol kvalifikovaný ako neopakovateľný úkon, a teda aby bolo možné použiť tento výsluch v konaní pred súdom čítaním zápisnice z výsluchu aj bez súhlasu strán. To znamená, že by bolo možné ten dôkaz použiť bez toho, aby bol vykonaný čo len v jednom štádiu trestného konania kontradiktórnym spôsobom. To je návrh. My môžeme obmedziť práva obhajoby v prípravnom konaní úplne, nie je to problém, a to nielen pri terorizme, ale aj pri iných trestných činoch. U nás sú práva obhajoby v tomto nadštandardné v prípravnom konaní. Ale potom musíme všetky tie dôkazy a ich vykonávanie robiť v súdnom konaní, pretože, a tam sa podľa mňa judikatúra v Štrasburgu nezmení, kľúčový dôkaz pre uznanie viny alebo jeden z kľúčových dôkazov pre uznanie viny musí byť aspoň v jednom štádiu trestného konania vykonaný kontradiktórnym spôsobom, bodka, žiadna ďalšia diskusia. A ak vy umožníte potenciálne kľúčový dôkaz vykonať nie kontradiktórnym spôsobom aj v rámci vyšetrovania, aj v rámci súdneho konania, to podľa mňa je problém ústavný aj problém článku 6 Európskeho dohovoru. To si asi všetci uvedomujeme. Je ten článok 5 uvedeného dohovoru a potom spravodlivosť konania v článku 6. Každý má teda právo vypočúvať priamo svedkov, ktorí svedčia proti vám, to je hlavný princíp konfrontácie so svedkom, ktorý vás usvedčuje z niečoho. Aby sme si rozumeli, usvedčeniu páchateľov to pomôže. Usvedčeniu páchateľov pomôže strašne veľa vecí, keď nebude potrebný súhlas súdu na odposluchy, na väzbu, na domovú prehliadku. Ale máme niektoré veci, ktorými tie najzákladnejšie práva veľmi jasne špecifikované, to nie sú nejaké imaginárne práva, by sme nemali prekračovať ani z dôvodov možno čisto utilitárnych. Niekedy sa tie práva rozširujú nad rámec toho, čo hovorí text. S tým ja nesúhlasím, ale právo konfrontovať svedkov, ktorí svedčia vám, to je jedno z najzákladnejších práv trestného procesu a dlhé roky bolo, dlhé stáročia bolo také. A to sa vlastne škrtom pera dáva pri týchto kvalifikáciách von. A tam ja vidím ústavný problém úplne evidentne. A budem rád, keď sa k tomu vyjadrite.
Takisto sa navrhuje, ja si to musím v tomto prečítať tú novelu do druhého čítania ešte podrobnejšie, ako som spomínal, pri väzbe, aby pri trestných činoch terorizmu, ktoré sú definované v novele Trestného zákona, a tam ja nemám s tým problém, súd pri rozhodovaní o väzbe neposudzoval samotné väzobné dôvody, to znamená hrozbu úteku, hrozbu pokračovania v trestnej činnosti alebo hrozbu kolízneho konania, ale vlastne mohol rozhodnúť aj bez týchto osobitných väzobných dôvodov, a posudzoval len to, či tam je dôvodné podozrenie, preto, že ten skutok bol spáchaný a má znaky trestného činu terorizmu. To podľa mojej mienky možné je, ale len v samotných prvých štádiách trestného konania. Potom ešte musí pristúpiť konkrétny väzobný dôvod, jeden z tých troch, ktoré pozná náš Trestný poriadok, alebo štvrtý dôvod, ktorý uznáva judikatúra štrasburského súdu. A to je ochrana verejného poriadku. A to je dôvod, ktorý ešte v osemdesiatych rokoch formuloval súd vo veci Letellier verzus Francúzsko. By som zvážil do Trestného poriadku doplniť tento dôvod, a to dokonca nielen na teroristické trestné činy. Čiže tam by som poprosil o odpoveď na tú otázku spôsobu, to znamená, či v ďalšom konaní už bude musieť sa pridať jeden z väzobných dôvodov, osobitých väzobných dôvodov pre zotrvanie vo väzbe, lebo ak by tomu tak nebolo, tak to je v úplne jasnom rozpore tiež s čl. 5 ods. 3 Európskeho dohovoru.
V návrhu, a som to tu zatiaľ nenašiel a to v princípe kvitujem, ktorý bol v Bezpečnostnej rade minulý týždeň, boli, samozrejme, ďaleko niektoré návrhy extrémnejšie. Týkali sa toho, že môže byť väzba zadržania až do 30 dní, a zmeny zákona o zhromažďovaní, aby mohla polícia preventívne zakázať výkon slobody zhromažďovania, až po zmenu, ktorá sa týkala spravodajských služieb, aby mohol mať príslušník spravodajskej služby krycie doklady vystavené aj na políciu alebo novinára. Ako viete, ako vieme alebo niektorí vieme, dnes to zákon zakazuje. Dnes nemôže mať príslušník SIS krycí doklad, že je novinár. (Reakcia navrhovateľa.) Hej, ale to bolo v tom návrhu Bezpečnostnej rady takto. A ja som ho nenašiel tu, a preto sa chcem opýtať, či som niečo neprehliadol, lebo to bolo v tom jednom z pôvodných návrhov. A to by som považoval za nebezpečné. A som rád, že to z toho vypadlo.
Dovoľte mi na záver tohto bodu pár len poznámok uviesť.
Niektoré návrhy sú, si myslím, v poriadku a bolo by chybou ich odmietať len kvôli tomu, že ich priniesol SMER, aj keď, opakujem, to, čo som povedal v úvode, že to, že sa s opozíciou nerokovalo o novele ústavy, ktorá potrebuje podporu časti opozície, vo mne vyvoláva pocit, že nejde o snahu nájsť riešenie, ale o snahu prísť s marketingovou ponukou v štýle kampaňového hesla Chránime Slovensko, lebo ak jediné reálne riešenie hrozby terorizmu bude, že budeme navyšovať počty príslušníkov Policajného zboru a robiť ďalšie tendre na všetko možné potrebné a nepotrebné, tak otázka znie, či to celé nie je nastavené len tak, aby sme proste poprijímali čo najviac kamarátov a zarobili na čo najviac tendroch, lebo to by teda nebola adekvátna odozva na hrozbu terorizmu, práve, naopak, bola by to tá najhoršia odozva na reálnu hrozbu, ktorá vyplýva zo zmenenej bezpečnostnej situácie.
Ja som už povedal, že podľa mňa sa Slovensko pripraví na potenciálne teroristické útoky vtedy nielen, keď zmení zákony, to je, by som povedal, to najmenej v zásade, ale aj vtedy, pokiaľ bude mať kvalitné spravodajské služby, lebo to je kľúčová vec. A z informácií, ktoré mám a sledujem, sa mi skôr zdá, že kvalita spravodajských služieb klesá, inými slovami, mnohí funkcionári spravodajskej služby sú tam dosadzovaní a menovaní na základe kamarátstiev, väzieb, politickej príslušnosti a tým pádom kvalita spravodajských služieb na Slovensku klesá. A bez ich kvalitného výkonu nebudeme mať šancu zabrániť reálnym teroristickým útokom. Ak budeme vyberať za funkcionárov spravodajskej služby či civilnej alebo vojenskej po kamarátskej linke, tak to priamo ohrozuje bezpečnosť Slovenska, lebo to je kľúčová vec.
Druhá kľúčová vec je podľa mojej mienky výrazne zlepšený výcvik nie špeciálnych policajných jednotiek, tie majú dobrý výcvik, dokonca netreba ani ich počet zvyšovať, nevidím na to dôvod, ale klasickej bežnej poriadkovej polície, pretože v klasickej situácii teroristického útoku budete mať na mieste činu ako prvú klasickú hliadku poriadkovej polície. Tam nebude útvar osobitného určenia, ten tam príde v nejakom okamihu, dajme tomu, čo najskôr. A keď to bude v Banskej Bystrici, no proste ten tam nebude prvý. Pritom kľúčové bude v princípe ak nie eliminovať, tak obmedziť pohyb toho ozbrojeného páchateľa, ktorý strieľa na všetko, čo sa pohne, v čo najkratšom čase. A to bude úlohou klasických jednotiek poriadkovej polície. Ak nezlepšíme výrazne ich výber, ich výcvik, áno, aj výzbroj a výstroj, ale ich výcvik hlavne, aby už v takej situácii neváhali a zasiahli a toho páchateľa minimálne zadržali v rozumnom nejakom priestore a území, aby nemohol ísť ďalej, tak môžeme prijímať zákony v skrátenom konaní na každej schôdzi a reálne nezabránime obetiam terorizmu. O tom som možno počul menej ako o novej výzbroji, že kúpime tendre, ideme a navýšime to. A to, čo som hovoril, sa mi zdá byť poctivejšie riešenie a poctivejšia odozva na reálnu hrozbu, ktorú terorizmus prináša.
Čiže dovoľte mi v tomto okamihu ten môj úvod ukončiť s tým, že by som chcel pána ministra požiadať, keďže si stále myslím, že by malo ísť o nepolitickú tému, aby vystúpil v rozprave a na diskusiu mohol reagovať najmä v situácii tej, že ide o zmenu, prvú zmenu, ktorá potrebuje podporu aj časti opozície, nie teraz v prvom čítaní, samozrejme, ani pre skrátené konanie, ale v druhom čítaní určite. A ak tá veta bude taká, aby sme hovorili, čo chceme hovoriť, že ideme hlasovať, tak to bude len posilňovať pocit podľa mojej mienky úplne, pochopiteľne, to, že nejde o snahu nájsť riešenie, ale len o snahu prísť s marketingom a nič neschváliť možno alebo schváliť len niečo v tomto smere. A o to by nám v tejto situácii ísť nemalo, pretože si myslím a som presvedčený o tom, že obeťou terorizmu môže byť ktokoľvek, tými obeťami môžu byť voliči strany SMER, aj voliči opozície. Teroristi nepoznajú stranícke tričká žiadne, a preto si teraz prihrievať stranícku polievočku a hrať sa proste na niečo alebo na niečo iné, na ochrancov bezpečnosti alebo slobody podľa mojej mienky nie je v tejto téme, ak je nejaká téma, tak v tejto téme to podľa mojej mienky namieste nie je. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Skryt prepis
