Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako len jednoduchému poslancovi zareagovať na predložený návrh novely ústavy a novely Trestného zákona.
To je ten problém, pán predseda, je v tom, že ak vláda mala ambíciu prijať novelu ústavy, tak by som predpokladal, že v tak vážnej veci bude rokovať premiér krajiny, ktorý to vždy v minulosti vyžadoval, keď bol v opozícii, a išlo o novelu ústavy. To, že bude posielať pani Laššákovú za predsedami poslaneckých klubov, je milé a zaujímavé, ale skôr, ale skôr, skôr, skôr som mal pocit, že to tiež len potvrdzuje to, že ide nie o snahu vecne riešiť problém, ale skôr o také marketingové minipredstavenie. (Reakcia z pléna.) Mne to dneska pán predseda klubu Vašečka spomínal, že za ním bola pani podpredsedníčka Laššáková, takže ma neobviňujte, kto tu klame, poprosím vás, a nechajte ma hovoriť. (Reakcia z pléna.) A nechajte ma hovoriť.
S ostatnými klubmi kto rokoval, ja som nerobil tuná rešerš. Mne hovoril predseda môjho klubu, že za ním bola pani poslankyňa, podpredsedníčka Laššáková. Takže hovorím to, čo som dnes ráno počul, a vyprosím si, aby ste ma poučovali, kto tu klame a kto nie.
Budem pokračovať v Trestnom zákone. A musím povedať ešte druhú vec, čo som spomenul ráno pri novele ústavy, a to bolo, to bolo to porovnanie, a to ma aj primälo k tomu, aby som tu trošku porozprával o tom, kto tu dnes chráni Slovensko pred teroristami. Keď som pred dvomi dňami pomerne náhodne cez obednú prestávku počúval rozpravu v britskom parlamente o schvaľovaní útokov v Sýrii, kde premiér Cameron prišiel, vediac, že má väčšinu na schválenie vo svojej snemovni, a napriek tomu povedal, že nikdy to nevyhrotí do podoby, kto bojuje a nechce bojovať proti terorizmu, on si cení aj iný názor, dokonca aj poslancov, ktorí sú proti ... (pozn. red.: rýchlo povedané) v Sýrii. Nejde o to, že by nechcel proti terorizmu bojovať, ale ide o formu, on si myslí, že legitímna forma je v Sýrii zasiahnuť, môžu byť legitímne iné názory.
Aký rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico, alebo dokonca vo veci, kde potrebuje aj časť opozície, tak preto mi príde, že niekto asi na niečom fičí, ale nebudem špekulovať, že na čom.
Ten problém, o ktorom dnes rokujeme, sa prejavil aj, aj, aj tým, že pri novele ústavy, ktorá je v skrátenom konaní, zástupca navrhovateľa minister spravodlivosti nevystúpil nielenže v rozprave, ani v záverečnom slove. A preto to potvrdzuje vo mne to, čo som spomenul už pri prvom čítaní, či nejde viacej o marketing, ako o snahu reálne riešiť problémy. A ja sa budem vyjadrovať detailne, aj prečo si myslím, že ide hlavne o marketing, aj keď som avizoval viackrát, aj konkrétne na viacerých veciach, že niektoré zmeny, niektoré zmeny v navrhovaných zákonoch sú správne a medzi nami mohli byť vykonané už dávno dozadu. Nebolo treba čakať na Paríž. A práve naopak, mnohé z tých zmien, ktoré si myslím, že sú správne, a mnohé inštitúty, ktoré dnes sa navrhujú rozšíriť, SMER v minulosti odmietal. Či išlo o otázku jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu, či išlo už o otázku využitia agenta, ktorý nie je príslušníkom Policajného zboru, či už išlo o otázku spolupracujúceho obvineného, SMER v minulosti vždy tieto inštitúty odmietal.
Korektne musím povedať, že ich nezrušil, pretože prax ukázala, že sú veľmi dôležité pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. To musím povedať, čo kvitujem.
Čo je však naj-, asi, -jednoznačnejším dôkazom o tom, že ide o najmä o cvičenie v marketingu, sú niektoré návrhy aj v trestných kódexoch, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré žiaden reálny problém neriešia. Obávam sa, práve naopak, že problémy vytvárajú. A tá argumentačná núdza predstaviteľov vlády argumentovať, prečo je potrebné mať takéto, takéto zmeny, je až do očí bijúca. Do očí bijúca tak ďaleko, že ani minister spravodlivosti ani na pléne, ani v záverečnom slove nereaguje. Dúfam, že aspoň pri tomto reagovať bude.
Aj pri novele ústavy, o ktorej sme rokovali pred chvíľou, ja som povedal, že ja v princípe podporujem predĺženie lehoty zadržania na štyri dni pri teroristických trestných činoch. Ale očakával by som, že exekutíva príde so zmysluplným zdôvodnením tohto návrhu, keď povie, prečo je potrebné a nevyhnutné pri týchto trestných činoch predĺžiť lehotu zadržania z troch na štyri dni. A že povie viac - pre mňa za mňa aj na neverejnom rokovaní výboru - v druhom čítaní ako len všeobecnú frázu, že potrebujeme komunikovať so zahraničím. To je podľa mňa strašne málo argumentačne. Strašne málo!
S tým celým súvisí, a tým začnem, tá celková koncepcia zmeny rozhodovania o väzbe, ktorá je premietnutá v čl. II toho návrhu, teda v novelizácii Trestného poriadku.
Ten marketingový aspekt bol zvýraznený tým, že premiér Fico avizoval ešte pred týždňom, dvomi, že zavedieme obligatórnu väzbu, a keď bude niekto trestne stíhaný z trestných činov terorizmu a podobných, pôjde povinne do väzby.
Samozrejme, nič také v zákone nie je a ani byť nemôže, lebo podľa našej ústavy rozhoduje o väzbe súd. A keby, a obligatórna väzba znamená, že vyšetrovateľ niekoho začne trestne stíhať, vznesie obvinenie, určí v ňom právnu kvalifikáciu a v princípe príde na súd si pre pečiatku. To potom nie je rozhodovanie, potom by o väzbe nerozhodoval súd, ale vyšetrovateľ. A to je problém, samozrejme.
Čiže čo to bolo za výrok? Premiér Fico tvrdí, že on je trestný právnik, aj keď má teda docentúru z Policajnej akadémie, ale teda že je trestný právnik. To by mohol aspoň vedieť, čo je potom obligatórna väzba. A ja nechcem priviesť do rozpakov ministra spravodlivosti, aby plénu povedal, či navrhujú obligatórnu väzbu, alebo nie. Lebo on nenavrhuje, navrhuje ju len premiér! Ale nie v zákone, na tlačovke! Tiež to nie je veľmi inšpirujúce, akým spôsobom v tejto oblasti postupuje vláda.
Ale problém je, že tie návrhy, ktoré sa týkajú väzby, ako som spomenul, neriešia problém, ale ho vytvárajú. Poviem v čom. Už pri novele ústavy sa navrhuje predĺžiť tú sudcovskú lehotu zadržania kvôli tomu, aby sťažnosť prokurátora proti nevzatiu do väzby mala odkladný účinok. Ja by som sa rád pozrel, ale nechám to teraz tak, na hlasovanie poslancov SMER-u, keď sa zavádzal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o nevzatí do väzby, proti negatívnemu rozhodnutiu súdu. Lebo vtedy celá justícia, a dá sa to asi preveriť aj v parlamente, aké bolo hlasovanie, bola proti tomu, že sa nestihne, päťdňové lehoty na rozhodnutie o sťažnosti. Lebo v minulosti - pred niekoľkými rokmi dokonca, no, viac ako desiatimi, jasné -
bolo, ak súd nevzal do väzby prvostupňový, tak to bolo definitívne rozhodnutie, ktoré sa ani nezdôvodňovalo, ktoré nebolo robené ani formou uznesenia. Fajn, ideme teraz ďalej, už sme ďalej. A teraz riešime problém, ako naozaj zvýšiť pravdepodobnosť toho, aby obvinený z teroristických trestných činov, a teraz nám najakútnejšie hrozia prípady teroristov islamských, islamských fundamentalistov, aby naozaj boli vo väzbe.
A moja otázka znie: Naozaj si v tejto krajine niekto v rozumnom stave mysle, sa domnieva, že ak by sme na Slovensku zatkli islamského džihádistu, islamského teroristu, dajme tomu nad rámec tých, ktorých ste priniesli z Guantánama, že by niektorý súd ich nevzal do väzby? Je naozaj na Slovensku, a pýtam sa to opakovane, najväčší problém, že máme obavu, že islamskí džihádisti majú tak disproporčný vplyv na našu justíciu, že by si vybavili nevzatie do väzby? Niekto myslí tento argument vážne?
Lebo, áno, je pravdou, že mnohé rozhodnutia našich súdov o väzbe, nielen o vzatí do väzby, ale aj potom predlžovaní väzby a tak ďalej sú pomerne škandalózne. Ale ubezpečujem vás, že sa netýkajú islamských džihádistov, ale rôznych miestnych obvinených, ktorí majú takú moc a také bohatstvo, že majú pocit, že stoja nad zákonom.
Ja nechcem ako prvoplánovo tuná využívať, zneužívať a kopať si do nášho bývalého kolegu z Prievidze, je mi pomerne ukradnutý, ale nebolo to náhodou tak, že v jeho prípade, aj keď sa domnieval generálny prokurátor tejto krajiny, že sú splnené väzobné dôvody, do väzby nebol vzatý? Nebolo to v jeho prípade, že musel váš generálny prokurátor upozorňovať, že všetky úkony trestného stíhania boli robené na pokyn prokurátora, lebo Policajný zbor v Prievidzi bol nečinný? Nie je to náhodou takýto a podobné prípady, kedy bol aj podaný podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti, aby podal dovolanie do väzobného rozhodnutia, a ono nebolo podané?
Čiže fajn, že vytvárame hrozbu, že nezobereme islamských džihádistov, ale to nie je reálna hrozba. To nie je reálna hrozba. A naviac, ak si myslíme, že je problém v tejto veci, tak si myslím, že je väčší na Najvyššom súde, ktorý je druhostupňovým súdom v týchto veciach, ako na Špeciálnom súde. Pretože rovnako, ako môže teoreticky nastať situácia, že nevezme prvostupňový súd a druhostupňový to zachráni, môže byť aj úplne opačná situácia, že prvostupňový vezme, dokonca pravdepodobnejšia v tejto konštelácii, a v tom, že máme aj naozaj výnimočné senáty na Najvyššom súde na trestnom kolégiu, ktoré robia teda všelijaké rozhodnutia, že Najvyšší súd to rozhodnutie zruší a prepustí obvineného na slobodu. Čo ideme s tým robiť? Čo ideme s tým robiť?
Čiže ak by som mal čisto pragmaticky na to pozerať, ale naozaj pragmaticky, tak by som navrhol, aby v týchto veciach bolo pri rozhodovaniach o väzbe jednostupňové konanie. Ani ústava, ani dohovor nevyžaduje pri rozhodnutiach o väzbe dvojstupňové konanie, čiže to by bolo pragmatické riešenie. Nebolo by veľmi systémové, netvrdím, ale pragmatické a ústavné by bolo.
To, čo už som pri novele ústavy hovoril, je, a reflektuje to v Trestnom poriadku, aby sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby malo odkladný účinok, je návrh, ktorý je v rozpore s čl. 5 ods. 3 dohovoru. Pretože sudca, ktorý rozhoduje, pred ktorého je ten obvinený predvedený, musí mať právomoc ho prepustiť alebo vziať do väzby. Proste musí mať tú právomoc. Nemôže byť závislá na tom, či prokurátor podá, alebo nepodá sťažnosť. Čiže to je problém.
A ja som na výbore, kde bola vaša pani štátna tajomníčka, ktorá je nota bene trestná sudkyňa, som teda vyzval aj pána námestníka Šufliarskeho, že ak sa ja mýlim, tak nech mi povedia nejaký prípad v Štrasburgu, ktorý by mi to potvrdil, teda môj omyl. Môžem sa mýliť. Odozva bola, že to je ich názor. To je celkom pekné a zaujímavé, že to je ich názor, ale pokiaľ nie je opretý o platné právo, ktorým sme aj my viazaní, a tým sú aj rozsudky štrasburského súdu v tejto oblasti, no tak tá zmysluplná diskusia potom ťažko môže nejako reálne pokračovať.
Zároveň pri väzbe, to je to, čo bolo mediálne nazvané obligatórna väzba, zákon vezme do väzby, som, a, samozrejme, že text iný. A text v tej podobe vzatia do väzby podľa mňa, a tam sa zhodneme, spĺňa parametre čl. 5. To znamená, že jediné, čo bude súd skúmať, je, že je dôvodné podozrenie u obvineného, čiže dôvodne bol obvinený z trestného činu terorizmu. Čiže preskúmajú právnu kvalifikáciu, či ten skutok napĺňa znaky daného trestného činu.
Problém je, že tento dôvod postačuje len na prvotné štádium väzby a pri ďalších štádiách väzby tento dôvod, k nemu musia pristúpiť niektoré z ďalších. Podľa nášho Trestného poriadku troch, podľa Štrasburgu môže byť aj dôvod štvrtý. A to je teda obava z úteku, z pokračovania trestnej činnosti alebo z kolúzneho konania.
Pán minister tvrdil, že jasné, jasné, veď to tak akože je naformulované. Potom som si to ja pozrel teda trochu bližšie a zistil som, že to tam nie je tak naformulované. A tá odpoveď, že ale veď súd, teda aj orgány činné v trestnom konaní musia stále preskúmavať dôvody väzby, že to tam je zahrnuté. Nie je. Lebo aj tento dôvod väzby podľa odseku 2 je v § 71 pod nadpisom Dôvody väzby. Čiže bude stačiť podľa zákona len tento na celé trvanie väzby.
Keď už sme si aj toto nejako vyjasnili, tak sme sa pohli o krôčik ďalej a vaši kolegovia na výbore hovorili: "No, tak nie je to tam, nie je to tam, veď keď predložíte nejaký návrh, tak my to schválime. My nemáme s tým problém." Ja neviem, proste ja som trošku skeptický, lebo minule sme mali na výbore zákon o prokuratúre, kde dokonca za vašej účasti, pán minister, ste sa vyjadrili, že jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý sa týkal stáží prokurátora na ministerstve spravodlivosti, jasné, podporujete. No a potom sme videli tuná hlasovanie open down. Čiže to je celkom pekné, takéto vyjadrenia, lebo pán námestník Šufliarsky povedal: Veď však, keď to je, my s tým súhlasíme, je to odborne dobré, no tak to hádam prejde. My naozaj tuná v parlamente hlasujeme podľa toho, čo je odborne dobré? No, asi nie.
A odpoveď na to na výbore pani štátnej tajomníčky bola, že veď súdy poznajú judikatúru štrasburského súdu, aj keď to nebude v Trestnom poriadku, tak to budú aplikovať. Koniec koncov súdy to už teraz robia napríklad vo veci podobnej, teda väzobnej, kedy napriek tomu, že Trestný poriadok nepripúšťa kauciu pri kolúznej väzbe, tak ju súdy pripúšťajú. Blahoželám! Pretože táto poznámka len dokazuje, žiaľ, situáciu, že súdy nepoznajú štrasburskú judikatúru. Pretože práve vo veci kolúznej väzby neexistuje žiadne rozhodnutie štrasburského súdu, že kaucia má byť umožnená aj pri kolúznej väzbe. Ono by to bolo aj nelogické. Kolúzna väzba znamená, že je podozrenie, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Ak by tam bola kaucia, prepustený na slobodu ovplyvní svedkov spoluobvinených, potom už aj kaucia prepadne, ale je zmarené celé trestné konanie.
Čo povedal Štrasburg v jednom rozhodnutí vo veci Caballero proti Spojenému kráľovstvu, bolo celkom niečo iné. Povedal, že nemôže byť kaucia vylúčená len kvôli závažnosti stíhaného trestného činu. A kvôli tomu rekodifikácia? A to navrhujete pri terorizme a s tým nemám problém. Navrhujete, že, áno, kaucia je možná, ale len z výnimočných dôvodov. Ale pri kolúznej väzbe môže byť zakázaná. A je len jedno rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu, ktoré, áno, celkom nesprávne, a už o tom bolo aj dosť aj popísané, interpretovalo rozhodnutie Štrasburgu vo veci Cabalero.
A vaša vláda opakovane, myslím, Ficova vláda aj prvá, aj druhá tu navrhovala v parlamente, aby sa umožnila kaucia pri kolúznej väzbe. Vždy sme to namietli a celý parlament s tým našťastie súhlasil. Jednohlasne to bolo z vašich noviel vypustené. Opakovane.
Čiže tento prípad kaucie pri kolúznej väzbe dokazuje, že naši sudcovia teda nepozna..., mnohí, nehovorím, že, ne..., mnohí teda, žiaľ, nepoznajú štrasburskú judikatúru. To nebol dobrý príklad, ktorý si vaša pani štátna tajomníčka zvolila.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby návrh obsahoval jednoznačné vymedzenie, že v ďalších konaniach o väzbe, v ďalších štádiách väzby, musia orgány činné v trestnom konaní a súdy preskúmavať dôvody väzby podľa odseku, aj podľa odseku 1, že proste k tým dôvodom väzby musí pristúpiť ďalší dôvod.
A ďalšia poznámka k tejto veci je tá, že si myslím, že by stálo za úvahu, ak ste už otvorili väzobné veci, a tam by som dokonca uvažoval, že aj nad rámec trestného činu terorizmu, aj keď v tých prípadoch by to možno bolo najviac využívané, by sa väzobné dôvody doplnili o štvrtý dôvod, ktorý štrasburská judikatúra akceptuje, a to bolo práve v prípade Lederer proti Francúzsku, a to je ochrana verejného poriadku. To my nemáme! A to znamená, že v princípe prepustením z väzby by hrozil, proste ohrozenie verejného poriadku. Čo si celkom viem predstaviť, že pri teroristických trestných činoch by to mohlo nastať. A myslím si, že by to mohlo v nejakej parciálnej veci posilniť bezpečnosť v našich uliciach. Do tohoto vôbec nejdete. To vám nejak úplne vypadlo. Lebo, lebo to by sa, samozrejme, že mohlo týkať aj iných trestných činov, nielen teroristických a tam sa vám asi zdá, že tak ďaleko poste u kriminality ísť nechcete, stačia tí islamskí džihádisti.
Už to spomínal pán poslanec Gál a to som už spomenul ráno, že mi je veľmi ľúto. Ja rád argumentujem a počúvam argumenty aj opačné. Ale rád argumentujem pravdivo, nerád si vymýšľam. A to, čo bolo včera na výbore, keď sme hovorili o kontradiktórnosti vykonávania dôkazov a čo uviedol námestník riaditeľa SIS, ktorý je právnik, a myslím, že je kompetentný vo svojej oblasti, to proste bola, bola, bola, hm, jak to nazvať, proste ten spôsob argumentácie, poviem aj, o čo presne išlo, považujem za tak falošný, že či to bolo z nedbanlivosti, alebo zámerne, toho by sme sa mali vyvarovať, ako teraz to poviem tak, že odborných klamstiev, aby sme dosiahli to, čo si myslíme, že je správne.
Poviem, o čo išlo. V bode 17 v článku II sa navrhuje, aby pri teroristických trestných činoch výsluch svedka mohol byť kvalifikovaný ako neopakovateľný úkon a následne aby tento úkon mohol byť vykonaný bez splnenia všeobecných podmienok v konaní pred súdom. To znamená, že mohla by byť prečítaná jeho výpoveď, zápisnica jeho výsluchu aj bez súhlasu procesných strán. Inými slovami, že by mohol byť vykonaný výsluch svedka bez toho, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania ho mohla obhajoba vypočuť. V tomto nemusím ísť ani k judikatúre. Čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru znie, že každý obvinený má právo nechať vypočúvať svedkov proti nemu. To je proste jednoznačne dané právo a z toho judikatúra vyvodzuje veľmi jednoznačne pravidlo, že každý dôkaz, o ktorý je opreté uznanie viny, teda každý z tých kľúčových dôkazov musí byť aspoň v jednom štádiu trestného konania vykonaný kontradiktórnym spôsobom, teda aj za možnosti obhajoby tohto svedka vypočuť, klásť mu otázky.
Keďže nikto nič už nepovedal, tak sa prihlásil pán námestník a povedal, ale teraz sú také rozhodnutia a jedno z najznámejších práve v kontexte terorizmu je rozhodnutie Fitt proti Spojenému kráľovstvu. Dajte mi citáciu. Ja hovorím, no tam dokonca v tom rozhodnutí ten dôkaz nebol ani obhajobe sprístupnený. A ja hovorím, to myslíte vážne? Že to je nejaké divné, veď to by znamenalo, že čože a v rozsudku to bolo akože utajované, že toto bol taký dôkaz, na základe ktorého sme vás odsúdili, ale nepoviem vám, čo to bolo. No, tak teraz... Samozrejme, že ja ten rozsudok tuná mám. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Išlo o úplne iný prípad, ja som to už spomínal, ale trošku teraz aj odcitujem z toho rozsudku, aby to bolo už úplne jasné a aby sme sa k takýmto skratkám, hlúpym, odborným, už nevracali.
Išlo teda nie o terorizmus, ale, ako som už spomenul, o ozbrojenú lúpež poštového vozidla a išlo tam o to, že informátor policajtov informoval, že skupina páchateľov chce prepadnúť poštový voz, lebo bol nachystaný, a chytili ich rovno, jak to išli prepadnúť. A teraz otázka bola, keďže v Common Law je tzv. disclosure v trestnom práve, to znamená, že prokuratúra musí všetky dôkazy, ktoré zhromaždila, dať k dispozícii aj obhajobe, aj tie, ktoré neplánuje použiť. Takže či musia oni zverejniť obhajobe meno toho policajného informátora, ktorý ich informoval o tom, že sa uskutočňuje prepad. No, a tam vlastne nešlo o kontradiktórne vypočutie, tam rozhodol sudca ex parte, že nemusí. Ale to nebol dôkaz, na ktorom bola založená vina. Práve naopak.
Aby som to odcitoval, aby to bolo úplne jednoznačné a už aby sme sa k tomu nevracali. Tento dôkaz nebol nikdy predložený porote, ani nemusel byť, lebo dôkazov tam bolo veľa na rozhodnutie o vine. Čiže prečítam to: "Súd poznamenáva osobitne, že materiál, ktorý nebol obhajobe sprístupnený, v tomto prípade netvoril žiadnu časť obžaloby a nikdy nebol predložený porote." Ani nemohol.
Čiže som prekvapený, že v tak vážnej veci predstavitelia exekutívy, ak nemajú argumenty, tak sa uchyľujú aj k takýmto vymysleným tvrdeniam.
Ja by som teraz ešte prešiel k tým spravodajským zákonom a potom mám pozmeňovací návrh, pán predseda, ale tým, že je 14 hodín, tak ja by som tým pádom asi pokračoval v utorok o deviatej.