Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja som, pani predsedajúca, nebol úplne presvedčený, či mám hlasovať za obžalobu na prezidenta z viacerých právnych dôvodov, ale vystúpenie pána predsedu Pašku ma skôr kloní hlasovať v tomto okamihu za.
Pán predseda nazval obžalobu paškvilom. To, čo tu pán predseda, keď púšťal svoje milé zostrihy z predchádzajúcich rokov, to ja považujem za taký typický "Paška vyl". (Zasmiatie sa v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi 20 mil. eur ročne by mohla ušetriť verejná správa v Slovenskej republike, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do Štátnej pokladnice viac ako 600 mil. eur pochádzajúcich najmä z podielových daní. Tieto peniaze každoročne skončia ako výnosy, resp. zisk komerčných bánk. Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa napríklad mohlo znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska.
Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca o túto problematiku na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4 %, priemer nových úverov je 3,25 %. Na účtoch miest a obcí v komerčných bankách leží aktuálne 660 mil. eur, čo sú verejné financie. Takmer celá suma, 90 % z tejto sumy, je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch, teraz za sadzby okolo 0,2 %. Tento úrokový rozdiel, tzv. diferenciál, v hodnote cez 3 % eur zodpovedá približne 20 mil. eur ročne.
Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke A požičiate spotrebný úver v hodnote 500 eur za 4 %, pričom v banke B máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 euro úročených 0 %. Má to logiku? Nie. Teda v prípade, ak nie ste dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore, zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale takto zjavne nefunguje.
Verejná správa má dve zložky, dve dominantné zložky: štátnu správu a samosprávu. Obe majú podobnú obdobnú úlohu: efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s týmto problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov zákonom prikazujúcim štátnym inštitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici, v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú. Štátna pokladnica je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, napr. Turčianske Teplice, v nej svoje účty má.
Štátna pokladnica totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú. Okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami a o týchto problémoch s exekúciami mnohé mestá, niekedy aj nezákonnými exekúciami alebo veľmi problémovými exekúciami, mnohé mestá niečo vedia, či Banská, alebo Považská Bystrica. Takže kde je problém s presunom týchto verejných financií do Štátnej pokladnice?
Pri výmene názorov zo Združení miest a obcí Slovenska dokázala Štátna pokladnica vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne vidím možno jeden jediný vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do Štátnej pokladnice. Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk, resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné, iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto bundling, teda podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby, je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami. Argument úplne padne pri porovnaní so štátom. Ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej banke, teda v Štátnej pokladnici.
Teda stačí v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu a problém bude vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu a ušetrených 20 mil. eur, čo je zisk súkromných bánk, by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.
Čiže otázka znie, či nestojíme o 20 mil. eur. Naviac nová makroprognóza prináša zhoršenie pre štátny rozpočet vo výške vyššej ako 200 mil. eur. Na nereálnosť štátneho rozpočtu, ktorý bol v tejto snemovni schválený v decembri, bolo poukazované už v čase jeho schvaľovania. Dokonca sme pánovi Ficovi poslali v júni minulého roku aj návrh opatrení na sanáciu rozpočtu v podobe zamedzení alebo výrazného limitovania podvodov na DPH a reformy verejnej správy.
Toto je ďalšia možnosť, ako ozdraviť alebo pomôcť ozdraveniu verejných financií. Registrujem, že mesiac, dva, ten návrh bol podaný niekedy v októbri, novembri, svoje aktivity vyvíja aj ministerstvo financií. Myslím, že by bolo dobré prijať tento zákon teraz a nečakať pol roka, ďalšiu lehotu polročnú po neschválení tohoto návrhu zákona len preto, že ide o návrh poslanecký a opozičný. Pretože buď nám ide o vecné riešenia, o snahu sčasti sanovať štátny rozpočet, alebo, práve naopak, o politikárčenie, a to, samozrejme, ukáže až následné hlasovanie.
Preto si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ja budem stručný, nebudem sa púšťať do cvičení v psychoanalýze. Na toto sú asi iní odborníci. Ale poviem dve veci.
Po prvé sa mi zdá, že všetky strany, opravte ma, ak sa mýlim, myslím, opozičné, vrátane Obyčajných ľudí, ale aj všetkých pravicových strán, tiež podpísali záväzok pre Transparency, že zavedú matching, to znamená, zavedú viazanie štátneho príspevku na príjmy od súkromných osôb, teda na sponzorské, členské, aby strany boli motivované priznávať to. Všetky strany ten záväzok podpísali. Tento záväzok sa prejavuje práve v tomto návrhu novely zákona. Nič viac a nič menej sa tam neprejavuje, netreba tu ísť do žiadnej psychoanalýzy. Naviac, ten návrh postihuje všetky strany. To znamená, každá strana, nevidím pritom rozdiel medzi stranou SMER a pravicovými stranami, bude motivovaná priznávať reálne sponzorské dary, ale teda aj členské príspevky, aby získala štátny príspevok. Je to úplne rovnaké. Takže naozaj treba zákony predtým, ako k nim vystúpim, asi si prečítať. A myslím si, že to je dôležité, aby strany boli motivované pre účely získania štátneho príspevku, aby boli motivované reálne to priznávať, lebo dnes sa dary sponzorské, členské priznávajú v minimálnej miere. Reálne 95 % príjmov strana má zo štátneho príspevku? A to nie je v poriadku. Takže si myslím, že zavedenie tohto matchingu, ku ktorému sa notabene teda zaviazali skoro všetky strany v tomto parlamente pred voľbami, je správny krok.
Čo sa týka ešte poznámky pána poslanca Martvoňa, tak dajme tú účinnosť od budúcich volieb parlamentných, nevidím v tom nejaký veľký problém, ak je jediná výhrada strany SMER v tom, že nie je dobré meniť pravidlá počas toho, keď fungujú. Naviac, pán poslanec, my sme mali dvojročnú vládu. A ja som zriadil na ministerstve vnútra komisiu, ktorá pripravovala nový volebný kódex vrátane nového financovania a kontroly financovania politických strán. Mali sme, žiaľ, dvojročnú vládu, menej ako dvojročnú vládu, takže ten návrh zákona do parlamentu neprišiel. V tej komisii boli aj zástupcovia strany SMER, a teda aj tretieho sektora, Združenia miest a obcí a tak ďalej a tak ďalej. Takže sme na tom pracovali. A myslím si, že, áno, toto je úprava, ktorá je správna, ktorá odpútava strany od čisto štátneho financovania a motivuje ich priznávať dary, ktoré možno strany reálne získavajú, ale dnes nemajú motiváciu ich nejako priznať, lebo nie sú závislé od toho, či dostanú alebo nedostanú štátny príspevok. Takže si myslím, že to je krok, samozrejme, správnym smerom. Ak ten návrh zákona bude v druhom čítaní, máte môj prísľub, že budem súhlasiť s tým, aby sa jeho účinnosť posunula od budúceho volebného obdobia, ak to je naozaj jediná reálna výhrada, ktorú máte.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôvodom predloženia tohto návrhu novely zákona je súčasný stav financovania politických strán, keď strany nie sú motivované priznávať sponzorské dary, čím môže dochádzať ku skrytej korupcii.
Návrh novely rieši parciálne, zďaleka nemá ambíciu byť komplexný, niekoľko vecí.
Po prvé sa sledujú týmto návrhom novely zákona dva ciele, zjednodušiť evidenciu a kontrolu darov a iných bezodplatných plnení a zjednodušiť ich prijímanie, pokiaľ ide o nižšie sumy.
Navrhuje sa uložiť stranám povinnosť zriadiť na účely prijímania darov a iných plnení jeden bankový účet a realizovať toto prijímanie výlučne bezhotovostne, to znamená žiadne hotovostné plnenia, žiadne igelitky, len bezhotovostne.
Pokiaľ ide o dary do 100 eur od jednej osoby za rok, tak sa navrhuje upustiť od povinnosti písomnej zmluvy s osvedčenými podpismi, keďže toto opatrenie v praxi pôsobí kontraproduktívne. Ak chce strana získať od veľkého množstva darcov malé príspevky, čo podľa mňa je správne, aby nebola v zajatí nejakých skupín, tak je to dneska prakticky nemožné, lebo každá zmluva musí byť notársky overená, čo robí fundraising tohto typu, ktorý je podľa mojej mienky najlepší pre stranu, nemožným.
Takisto návrh novely upravuje ustanovenia týkajúce sa príspevku na činnosť a príspevku na mandát. Navrhovaná úprava jednak sumu príspevku na činnosť a na mandát znižuje na polovicu a tiež nadväzuje na dary, ktoré strana prijme. Teda vytvára systém toho matchingu. A práve preto a týmto mechanizmom budú strany v zásade motivované reálne priznávať sponzorské dary, lebo len keď ich priznajú, tak dostanú štátny príspevok, tak dostanú ten matching od štátu v sume, samozrejme, limitovanej maximom, ktorú vyzbierajú od darcov, od fyzických a právnických osôb. Zastávame názor, že príspevky od štátu by mali byť pre stranu doplnkovým zdrojom financovania, a nie v princípe výlučným alebo jediným zdrojom príjmu.
S týmito zmenami súvisí aj zmena v systéme vyplácania príspevkov, ktorou sa navrhuje príspevky vyplácať spätne na základe údajov z výročnej správy strany. Vychádza sa tu z naviazania príspevkov na dary a iné plnenia, ktoré strana behom roka prijme, a preto je dôležité zohľadniť obdobie celého roka a vyplácať príspevky až potom, ako sú známe príjmy strany z príslušného kalendárneho roka.
Je to návrh, opakujem znovu, parciálnej úpravy, ale myslím si, že ak bude jediná námietka spočívajúca v tom, že treba urobiť komplexnú veľkú úpravu, tak tá v reálnom čase nepríde. A myslím si, že je lepšie robiť zlepšenia v malom a parciálne, ako čakať na takmer veľmi ťažko prichádzajúcu akúsi komplexnú právnu úpravu.
Ide o návrh, ktorý podľa mňa je vyvážený, to znamená, umožňuje aj štátne financovanie strán, parlamentných strán, len za podmienky, že budú zverejňovať dary, príspevky a že naviaže tento matching v rámci príspevku na činnosť a v rámci príspevku na mandát. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár slov uviesť k tomuto návrhu novely zákona, aj keď sa týka v princípe len referend na úrovni obecnej, ale myslím si, že ide tým správnym smerom.
Ja by som len navrhol možno v rámci druhého čítania, ak ten návrh zákona v druhom čítaní bude, o čom takmer nepochybujem, že by sa ten návrh predsa len upravil v tom zmysle, že existuje pomerne jednoduchý mechanizmus, ktorý umožní odstrániť kvórum potrebné pre platnosť referenda a zároveň zabezpečí dobrú volebnú účasť. A to je mechanizmus, keby sa referendá povinne spájali s voľbami, teraz myslím na referendá rôznych úrovní, na referendá na úrovni celoslovenskej, s parlamentnými voľbami, na úrovni komunálnej, s obecnými voľbami, pretože myslím si, že je len otázka, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli rozhodovať, alebo uľahčiť rozhodovanie, alebo im rozhodovanie sťažiť. Poviem to na príklade úrovne parlamentnej. Ak by bolo referendum spojené s parlamentnými voľbami, mohli by vyvíjať rôzne subjekty iniciatívy počas štyroch rokov, kde by zbierali na základe petície otázky pre referendum. Referendum by sa potom povinne konalo v deň parlamentných volieb, dokonca pri úprave zákona by to mohlo byť v jednej volebnej miestnosti. V princípe by to nič nestálo, stálo by to maximálne jeden papier ďalší, kde by sa uviedli všetky referendové otázky potenciálne z viacerých iniciatív. A tak ľudia by rozhodli, účasť by bola v princípe rovnaká ako v parlamentných voľbách alebo v komunálnych voľbách. Čiže nie je to potom ani finančný problém, ani problém účasti. Ak sa referendum vždy koná v čase čo ja viem prázdnin, keď ľudia naozaj na referendum neprídu a tá účasť je nízka a potom je diskusia, či to malo zmysel, či to neboli vyhodené peniaze, tak si myslím, že to je nesprávne.
A aj diskusia o tom, či by sa kvórum malo znížiť alebo by malo byť nižšie, je podľa mojej mienky zbytočná. Ak by sme urobili pri parlamentných voľbách, samozrejme, aj zmenu ústavy a povinne spojili referendum s voľbami, nebol by to problém, nie je to objavenie ničoho obdivuhodne nového ani objavenie kolesa. V mnohých krajinách to takto funguje. A otázka potom len naozaj znie, či chceme reálne ľuďom uľahčiť rozhodovanie v priamej demokracii alebo im ho sťažiť.
A myslím si, že návrh, ktorý dal pán poslanec Poliačik, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kadúc, ide správnym smerom v tomto. A bolo by dobré, keby sa v budúcnosti rozšíril v rámci zmeny ústavy aj na celoštátne referendum, lebo si myslím, že ľudia všeobecne pokiaľ môžu rozhodovať reálne o veciach verejných, rozhodujú lepšie v priemere, ako za nich rozhodujú niekedy politické elity. Takže tento návrh novely zákona ja podporím. Ďakujem.

Skúsim najskôr pár faktov a potom urobím niečo, čo som neplánoval, ale ako reakciu to len veľmi stručne prečítam.
K tomu, k faktom. Po prvé, za druhej Dzurindovej vlády sa kauza Gorila rozbehla. To znamená, začalo sa šetrenie. Následne, následne za Ficovej vlády bola Gorila zastavená. Prípad bol odložený. Za Radičovej vlády sme začali znovu trestné stíhanie v tej veci. Bolo zastavené Generálnou prokuratúrou. Začali sme ho znovu pred viac ako rokom.
Ale keďže ste boli osobný, tak vám niečo prečítam aj ja, lebo sa mi zdá, že naozaj sa tu nejaké divadlo hrá trochu. Asi pred rokom som dostal dve SMS-ky tohto znenia: "Keď to po Radičovej zabalíte aj vy, amen, Slovensko. Beriem to ako zlý vtip, sorry."
"Vyčítal by som si, ak by som túto SMS nenapísal. Najradšej by som bol, ak by ste dokázali KDH zmeniť zvnútra. Avšak ak by ste tento zápas vzdali, respektíve by vás odstavili, rád by som sa vydal s vami na spoločnú cestu. Viem, že som haluzár, ale myslím to dobre."
Toľko, pán poslanec.

Ďakujem, poprosím len, keby ste mi dali možnosť reagovať dvomi minútami vo faktickej na... Ďakujem veľmi pekne. Jednak som rád, že poslanci SMER-u sledujú môj facebook, sledujú moje blogy. To je fajn. A teraz k jednotlivým veciam.
Po prvé, pán poslanec Jasaň, ja som sa v roku 2009 vyjadril už ku kupovaniu poslancov, keď som bol v opozícii. Všetci to vedia, všetci to vedia, okrem teda vás. Po druhé, vyšetrovanie Gorily začalo, keď som bol na ministerstve vnútra na jeseň v roku 2010. Bolo zastavené na priamy pokyn námestníka generálneho prokurátora Trnku, ktorého ste vy, predpokladám, tu sústavne podporovali, a ten jeho pokyn je známy, je zverejnený aj na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. Vy ste do poslednej chvíle pána Trnku podporovali do funkcie generálneho prokurátora. On ako námestník už potom v apríli 2011 nariadil vojenskej prokuratúre zastaviť trestné stíhanie, ktoré začalo na jeseň v roku 2010. Tak si, prosím, len ujasnite fakty.
Jediná poznámka k pánovi poslancovi Martvoňovi. Pán poslanec, ste tu vyčítali poslancom hlasovanie za pána Végha. Ja som teda za neho nehlasoval. A vy ste ako hlasovali? Nie náhodou za tiež? Treba si to pozrieť asi, však?

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem dvomi skôr nadľahčenými konštatovaniami, jednou príhodou a potom už budem hovoriť vážne.
Minulý týždeň, keď sme mali výbor pre obranu a bezpečnosť, tak po výbore bola paľba otázok na ministra vnútra ohľadne toho, či premiér Fico bol alebo nebol v konšpiračnom byte, a minister vnútra povedal: "My do tohto bahna nemáme dôvod vstúpiť, preto nebudeme nikdy odpovedať." Inak povedané, podľa výrokovej logiky, ak by sme odpovedali, vstúpili by sme do bahna. Nuž, ale ak platí, že kto v byte nebol, do bahna nevstúpil, tak nám pán minister Kaliňák zrejme nechtiac potvrdil, že pán premiér v byte bol. Výroková logika v tomto je pomerne neúprosná.
Druhé nadľahčené konštatovanie sa týka vyšetrovania, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, kde som podozrivou osobou ja. A jeden skutok sa týka toho, že som mal verejne oznámiť nepravdivý údaj, že v zločineckých skupinách sú zapojené aj niektoré finančné skupiny a ohrozujú fungovanie ekonomiky štátu. No, je to právne kvalifikované ako poškodzovanie cudzích práv, ale odporúčal by som to kvalifikovať skôr ako ohrozovanie utajovanej skutočnosti.
Príhoda. Minulý týždeň mi povedal jeden známy, že bol na Salaši Hron pri Zvolene, a bola taká partia ľudí z Čiech s miestnymi Zvolenčanmi a pýtali sa, o čom je tá Gorila vlastne, kam ten prípad a kauza smeruje. A miestni Zvolenčania povedali: No, vyšetruje sa to, ale jediný aktívny politik, ktorý v tom byte bol, je dnes predseda vlády.
Ale teraz vážne. Ja vám poviem, pán minister, prečo nebudete odpovedať na otázku, či premiér bol, alebo nebol v konšpiračnom byte, lebo vy v tom bahne, myslím stranu SMER a jej predstaviteľov, už dávno ste. Nech správa o stave vyšetrovania znie akokoľvek fundovane, jedna vec je viac ako istá, súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť. Takýto záujem mať nemôže. Strana by sa vystavila nebezpečenstvu. Dnes v skutočnosti nehrozí stíhanie aktérom Gorily, ale tým, ktorí proti Gorile bojujú.
Robert Fico s obľubou hovorí, že kauza Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády. Čo sa však dialo za druhej Dzurindovej vlády? Slovenská informačná služba rozbehla akciu Gorila, bolo to na záver funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády. Začiatkom júla 2006 po voľbách bola vymenovaná prvá Ficova vláda a o mesiac na to Slovenská informačná služba akciu Gorila predčasne ukončila. A viete prečo? Lebo Gorila nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Nedávno som na príklade PPC ilustroval, že Gorila je kauzou súčasnej vlády, ktorá chcela v tomto parlamente Pente prihrať pol miliardy eur v škandalóznom zákone o obnoviteľných zdrojov energie. Ak by som pred šiestimi týždňami z tohto miesta neupozornil na tento škandalózny zákon, na "lex Penta", už by bol v skrátenom konaní schválený, bol by podpísaný a bol by účinný. Jediná námietka, ktorá tu bola vznesená zo strany poslancov SMER-u, ale koniec koncov aj vládnych predstaviteľov, bolo, že: ale veď bývalá vláda privatizovala, teda Fond národného majetku, PPC! Ale ak bola privatizácia PPC nevýhodná a nezákonná, nedáva mi zmysel, prečo by ste nezákonnú a nespravodlivú privatizáciu chceli posilniť tým, že vystavíte Pente bianko šek na ďalších tridsať rokov. Mal by som skôr pocit, že sa budete snažiť krivdy zmierňovať, nie ich posilňovať, a v okamihu, keď "pépecečku" končia exkluzívne zmluvy s elektrárňami a s Bratislavskou teplárenskou, tak im dáte bianko šek na ďalších pätnásť rokov, 30 mil. eur každý rok. Aký to dáva zmysel, akú to dáva logiku?!
Ale dnes by som vám rad ukázal, že Gorila je aj kauzou nielen tejto druhej Ficovej vlády, ale aj kauzou prvej Ficovej vlády. Preto mi dovoľte na úvod jeden citát zo spisu Gorila. Záznam z dňa 22. marca 2006, stretnutie Haščák - Fico, citujem: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Dokonca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Haščák ide budúci týždeň do Londýna na dva dni, Fico mu dohodne stretnutie s Paškom."
Teraz dovoľte jednu otázku. Je pravda, že sa tesne po voľbách v roku 2006 v salóniku jednej bratislavskej reštaurácie pri Horskom parku stretli čelní predstavitelia SMER-u s vedením Penty a témou rokovania bolo zdravotníctvo? A čo sa dialo v zdravotníctve ďalej, v rokoch 2006 až 2010? Zdravotná poisťovňa Apollo so základným imaním 19 mil. eur vtedy kúpila Dôveru so základným imaním 16 mil. eur za 113 mil. eur z peňazí vyberaných na odvodoch od poistencov. Vzápätí nechala majetok Dôvery ohodnotiť znalcom. A ten povedal, že hodnota Dôvery je 574 mil. eur. Penta, respektíve akcionári Apolla teda prišli k majetku v hodnote 574 mil. eur za 113 mil. eur. Z ničoho nič, vďaka jednému znaleckému posudku získala Penta obrovský majetok. Ale iba na papieri. Drvivá väčšina zo spomínaných 574 mil. eur nebola ani hotovosť na bankových účtoch, ani akcií, či nehnuteľností. Bola to znalcom odhadovaná hodnota tzv. poistného kmeňa.
Tak aká bola hodnota tovaru, 113 mil. alebo vyše pol miliardy eur? Ak bola vyše pol miliardy eur a predali ju za 113 mil., tak ten rozdiel bolo nepeňažné plnenie, kvázi dar, ktoré sa podľa zákona o dani z príjmov musí dodaniť, lebo aj nepeňažné plnenia podliehajú daniam. Poviem taký elementárny príklad, ak vám zamestnávateľ prispeje sumou 461 eur na rekreačný pobyt a vy za rekreačný pobyt v hodnote 574 eur zaplatíte iba 113 eur, z rozdielu vo výške 461 eur vám musí zamestnávateľ zraziť daň, keďže ide o nepeňažné plnenie. Takže ak platí, že hodnota tovaru bola vyše pol miliardy eur, ale Penta ho kúpila za 113 mil., z rozdielu 461 mil. eur mala v tom čase zaplatiť daň vo výške 88 mil. eur, v starej mene viac, 2,5 mld. korún.
Alebo druhá verzia, ak hodnota nebola vyše pol miliardy eur, ale len tých 113 mil., ktoré reálne zaplatili, tak potom je znalecký posudok na vyše pol miliardy samozrejme, že podvod. Ale podvod, ktorý umožnil Pente vykázať a odsávať z poisťovne zisk vo výške 461 mil. eur. Bez ohľadu na to, ktorá možnosť je pravdivá, či bola hodnota tovaru 113 mil. eur alebo vyše pol miliardy eur, výsledok je dnes nasledovný: pri zlúčení poisťovní Apollo a Dôvera prišiel štát na daniach o 88 mil. eur a finančná skupina Penta prišla k zisku 461 mil. eur. Takže štát stratil, mecenáši zarobili. Tomu sa hovorí podnikanie v zdravotníctve, aby som použil formuláciu z Gorily, s primeranou maržou.
Toto všetko by sa nemohlo udiať, keby SMER nemal svojich nominantoch v týchto kľúčových inštitúciách, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na Daňovom riaditeľstve. Na čele úradu pre dohľad, ktorý zlúčenie v tejto najperfídnejšej forme požehnal, lebo de facto išlo o zlúčenie, stal zakladajúci člen strany SMER Richard Demovič. Šéfom Daňového riaditeľstva bol ďalší známy expert SMER-u Igor Šulaj. Na rozpor medzi dvomi cenami totiž poukázal aj audítor k správe k účtovnej závierke Dôvery za rok 2009, ktorá, neviem, či je dokonca zverejnená. Úrad pre dohľad ani Daňové riaditeľstvo však nekonali.
Milé dámy, vážení páni, ako vidíte, kauza Gorila zďaleka nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Za druhej Dzurindovej vlády Slovenská informačná služba konala. Potom prišiel Robert Fico, SIS ukončila sledovanie bytu, polícia prípad odložila a Penta zarobila 461 mil. eur v zdravotníctve. A nebyť nášho varovania, mohla minulý mesiac zarobiť ďalšiu pol miliardu cez PPC.
Už chápete, dámy a páni, prečo sa Robert Fico bojí priznať, že sa stretol s Jaroslavom Haščákom v konšpiračnom byte? Už chápete, prečo sa súčasná garnitúra bojí a nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť?
Rád by som ešte povedal, že to nenecháme len tak. Na základe týchto informácií, ktoré som dnes predniesol, podávam dnes podnet na Daňový úrad Bratislava, Finančnú správu Slovenskej republiky a Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Aj keď si nerobím žiadne ilúzie, že súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť.
Vždy keď je Robert Fico pri moci, tak sa zrazu výrazne zhorší výber daní. Žiaľ, za prvej Ficovej vlády sa z priemernej úrovne únikov na DPH Slovensko dostalo na dvojnásobok priemeru Európskej únie. V rokoch 2006 až 2010. Nie je to až také moc zábavné. Teraz vláda sa snaží bojovať proti daňovým únikom, ale k tým malým a stredným. Tí veľkí zjavne môžu na daniach podvádzať, lebo keď je Robert Fico pri moci, tak ten, kto s ním chodí na Colu, dane platiť nemusí. Ale je to omyl, neplatenie daní je trestné. Najznámejšia "gorila", ktorá na tento omyl doplatila väzením, sa volala Al Capone. Práve Al Capone si myslel, tak ako mnohí dnes na Slovensku, že je nepostihnuteľný, že je nad zákonom, že si môže dovoliť úplne všetko, že si všetko a každého môže kúpiť. A nakoniec dopadol Al Capone takto (Vystupujúci ukázal putá.). A mne sa zdá, že v tejto krajine je už preč ten čas, keď sa štrngalo len kľúčmi. Myslím si, že prišiel čas, aby tým, čo v tejto krajine páchajú finančné podvody, daňové podvody, ktorí korumpujú, zaštrngalo aj niečo iné.
Upozorňujem tých, ktorých sa to týka, že premlčacia doba pri daňových a iných podvodoch tohto rozsahu je 20 rokov, a voľby sú o tri roky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, myslím si, že predpoklady Františka Mikloška na túto funkciu sú nespochybniteľné a nikto ich vlastne nespochybnil. Ak je kandidát, ktorý svojim životným príbehom potvrdzuje, že by dôstojne túto funkciu zastával, tak je to práve František Mikloško. Vládna strana má v parlamente väčšinu. Ak by ju chcela naozaj využívať dôstojne, tak k tomu patrí aj nejaká miera veľkorysosti. Toto nie je žiadna mocenská pozícia, to je viac symbolická pozícia pre štát.
Ale myslím si, že vládnej strane SMER veľkorysosť chýba, čo sa ukáže aj na tejto voľbe o niekoľko minút. Možno strana SMER príde s nejakým lepším kandidátom, lebo jeden, ktorý sa javil byť celkom kvalifikovaný, tak z príčin, nie celkom známych, ho strana stiahla. Kandidátov je viac. Možno by sa na to nechal nahovoriť. Možno pán kotolník zo Žiliny, alebo možno pán Machala by prišiel. On sa vyzná v tom, ako funguje Štátna bezpečnosť, len obávam sa, že okrem nedostatku veľkorysosti už potom z toho bude fraška.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám len pozmeňujúci návrh, lebo som ho zabudol predniesť v rámci môjho vystúpenia, keď som bol písomne prihlásený.
Pozmeňujúci návrh sa týka čl. I, vypustenia bodov 7 aj 9. Zdôvodnenie: Navrhuje sa zrušiť navrhovaná dotácia najväčším výrobcom elektriny, keďže cena elektriny na Slovensku je už v súčasnosti jedna z najvyšších v Európskej únii. Naviac, navrhované ustanovenia vyvolávajú podozrenie, že jej účelom je dotovať konkrétnu energetickú spoločnosť z prostriedkov všetkých odberateľov elektrickej energie. Dám to pánovi spravodajcovi.
Ďakujem.