Videokanál poslanca

No raz som vystupoval ako s faktickou na váš príslov a teraz prvýkrát v rozprave.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako už spomenul kolega pán poslanec Simon, treba si byť veľmi na pozore, keď vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, lebo väčšinou je ten návrh zákona škandalózny. Posledne to bol návrh zákona o PPC, ktorý nakoniec v tej časti musela vláda stiahnuť, ktorý sem prišiel pod rúškom skráteného konania pred Vianocami, teraz ide 1. máj, ktorého cieľom bolo prihrať finančnej skupine Penta 30 mil. eur každý rok, čo by zaplatili odberatelia elektriny.
Tento zákon sa nedá skryť, pretože jeho jediným cieľom je vybrať konkrétny senát na Ústavnom súde, ktorý bude rozhodovať o konkrétnej ústavnej sťažnosti. Myslím si, že tým sa príbeh voľby generálneho prokurátora ešte len skomplikuje, natiahne, lebo nielenže bude zákon na Ústavnom súde napadnutý, ale predpokladám, že takto schválený zákon a jeho prechodné ustanovenia nespĺňajú ani parametre čl. 6 Európskeho dohovoru o nezávislom a nestrannom súde. Ak ex post zákonodarca povie, ktorý senát je zákonný, ktorí sudcovia majú rozhodovať, to je zjavne v rozpore s čl. 6. Potom dajte taký osobitný zákon, novelu zákona, kde napíšete, že o ústavnej sťažnosti doc. Čentéša rozhoduje Dr. Brňák a Dr. Ľalík. V princípe o tom v tom zákone ide a myslím si, že to je motivácia zlá, a myslím si, že to bude mať konzekvencie ešte naozaj aj na Európskom súde, takže vec až tak nevyriešite. Naviac mimoriadne spochybníte legitimitu novozvoleného alebo novovymenovaného generálneho prokurátora. Bude vnímaný proste ako čisto politický nominant, ktorý bol zvolený cez účelové, mimoriadne účelové novelizácie procesných predpisov.
Odňať nejakému procesnému rozhodnutiu ex post účinky, čo týmto zákonom sa vlastne robí, rozhodnutiam o tom, že sú sudcovia dvaja vylúčení, odňať tomu účinok spätne zákonom, to je úplná pravá retroaktivita, samozrejme. To je ako keby niekto urobil aj novelu o OSP a napísal, že žaloba, ktorá bola platne podaná, spĺňa všetky náležitosti, tak ex post zákon odníme ten účinok, že je perfektne podaná. To je nezmysel aj v procesnom práve podľa mojej mienky, nezmysel.
No, ale pôjdem teda k meritu veci, lebo pán poslanec Madej tu tak obšírne hovoril o Generálnej prokuratúre, takže u nej sa trošku pristavím, aj o tom, čo sa vlastne dialo od toho roku 2010.
Dnes premiér povedal, že na Generálnej prokuratúre sa dejú nejaké zvláštne veci, s ktorými nesúhlasíte. Však, pán poslanec? Nesúhlasíte, povedal premiér. Teda aj vy, nie? (Reakcia spravodajcu.) No. Takže aj keby nepovedal že aké, ale ony sa naozaj dejú až teraz? Doteraz bol pán Trnka spojencom, dlhoročným, pána Fica, tak ako pán Harabin. Duo Harabin a Trnka je vizitka alebo predstava SMER-u o fungovaní našej justície bez akýchkoľvek pochybností. O pánovi Trnkovi tie pochybnosti boli už dávno koniec koncov, boli už v roku 2004, keď rozhodol pár dní pred účinnosťou zákona o Špeciálnej prokuratúre o prepustení Jozefa Majského z väzby. Napriek tomu tak rozhodol, že Najvyšší súd vyhovel pár mesiacov predtým môjmu mimoriadnemu opravnému prostriedku, ktorým vrátil Jozefa Majského do väzby. V okamihu, keď vyšlo vyjadrenie tlačové, že bol prepustený z väzby, sedel u mňa budúci špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý bol zhrozený a zdesený z tohto rozhodnutia, pretože o pár dní neskôr by už generálny prokurátor Trnka takúto kompetenciu nemal. Tváriť sa dnes po deviatich rokoch, že ste prišli k záveru, že pán Trnka nespĺňa parametre odbornej a morálnej autority, je podľa mojej mienky farizejstvo a klamstvo.
Samozrejme, že to išlo ďalej, tých káuz bolo veľa a nechcem ich všetky rozoberať, ale spomeniem príbeh, ktorý začal rozvíjať pán poslanec Madej, príbeh voľby generálneho prokurátora, resp. kandidáta generálneho prokurátora, v tejto Národnej rade, ktorý začal v decembri 2010 a naozaj nie je nejaký zvlášť pozitívny príbeh tohto parlamentu.
Teraz ja vám prečítam z jednej knihy jeden citát, je to knižka, ktorá sa volá Cosa Nostra, a napísal ju nebohý taliansky vyšetrujúci sudca Giovanni Falcone. V tejto knižke píše, citujem: "Jeden z mojich rímskych kolegov išiel v roku 1980 navštíviť práve zatknutého Franka Coppolu", čo bol sicílsky mafián, "a provokoval ho: «Pán Coppola, čo je to mafia?» Starý pán, ktorý nebol z tých včerajších, sa zamyslel nad otázkou a odpovedal: «Pán vyšetrovateľ, o miesto prokurátora republiky sa uchádzajú traja sudcovia; prvý je veľmi inteligentný, druhý sa teší podpore vládnych strán a ten tretí je absolútny kretén a to miesto dostane práve on. To je mafia.»"
Pán poslanec, čo vám ten príbeh pripomína? Tak ja vám to pripomeniem, čo vám pripomína, čo mne pripomína. Tento príbeh Falcone opísal pred svojou smrťou niekedy v ´90. roku. Tento parlament volil v roku 2010 generálneho prokurátora. Áno, voľba v tomto parlamente boja zjavne zmanipulovaná. Bola zmanipulovaná v prospech pána Čentéša? Obávam sa, že nie. Bola zmanipulovaná v neprospech pána Čentéša, v prospech pána Trnku. Apeloval som, pán spravodajca, na váš taký logický úsudok, ale asi som to trošku prehnal (zasmiatie sa v sále), lebo keď som sa vás spýtal, že čo podľa vašej mienky mohol byť motív tých šiestich poslancov, ktorí sú dodnes neznámi, vládnej koalície, že napriek hrozbe pádu vlastnej vlády za pána Trnku hlasovali, či to naozaj mohlo byť, ako vtedy hovorili poslanci SMER-u, tak sa im možno ten Trnka viacej páčil. Je taký, akože sem-tam aj zavtipkuje, je Záhorák, prečo nie, tak padne vláda. No a čo? Keď je vtipný. Mohlo to byť naozaj to? Myslím si, že nie.
Šesť poslancov vtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnku buď preto, že dostali peniaze, alebo boli vydieraní. Žiadne iné rozumné vysvetlenie nie je možné. Ešte stále vám to nič nepripomína, ten Falconeho príbeh? Podľa mňa sedí. Sedí absolútne presne!
A preto si myslím, že dnešné rokovanie (kýchnutie v sále), na zdravie, že dnešné rokovanie bude práve o tom, aká je predstava vládnych poslancov o právnom štáte. Ten stav na Generálnej prokuratúre vám roky nevadil. Koniec koncov váš premiér sa vyjadroval ešte, myslím, že nedávno, že veď prokuratúra má prvého námestníka, nič sa nedeje. Keď sa pýtali pred rokom pána ministra spravodlivosti, či mu nevadí, že Generálna prokuratúra nemá šéfa, povedal, nie, nevadí, v princípe nevadí, nie.
Zdá sa mi, že tá snaha zlomiť cez koleno nejaké principiálne zásady právneho štátu, že by nemal parlament rozhodovať o zákonnom sudcovi a povedať, ktorý senát vo veci, ktorá začala, bude spätne rozhodovať, že by sme tak ďaleko ísť nemali. A myslím si, že urobíte medvediu službu nielen právnemu štátu, podľa mňa aj sami sebe a určite Generálnej prokuratúre.
Teraz poviem druhú vec. Chápem, že ten boj o Generálnu prokuratúru je pomerne napätý. Pretože ak by na Slovensku bol po dlhej dobe slušný generálny prokurátor v kombinácii s tým, že by polícia mala voľné ruky, tak by mnoho ľudí na Slovensku malo zrejme bezsenné noci - a viem, o čom hovorím. A nielen rôzni mecenáši a sponzori z pozadia, ale možno aj rôzni politici. Možno by znovu začalo vyšetrovanie viacerých káuz, ktoré boli zastavené prokuratúrou, kde boli podozrenia aj z nelegálneho financovania strán, z rôznych vecí, a teraz nechcem hovoriť len alebo proste o nejakej konkrétnej strane, ale všetci vieme, o aké prípady asi ide, a to by asi už nevyhovovalo. Možno by vám vyhovovalo, keby na Generálnej prokuratúre bol niekto slušnejší o niečo, ako je pán Trnka, v poriadku, ale zase nie až taký nekontrolovateľný, aby išiel po každom, kto poruší zákon, najmä po tých z vášho blízkeho okolia.
Opýtam sa: Je to náhoda, že za rok fungovania tejto vlády nebol odhalený ani jeden závažnejší prípad korupcie? To nie je náhoda. Je normálne za prvej Ficovej vlády za najvážnejší prípad odhalenej korupcie bola považovaná kauza Wänke? Viete, o aký prípad išlo? Kauza Wänke, to bol futbalový funkcionár, ktorý prepisoval v tretej lige hráčov z klubu do klubu za debničky jabĺk. To bol naozaj najväčší korupčný prípad na Slovensku? Za vašej vlády žiaden väčší korupčný prípad nie je? Korupcia nie. Len proste to, že niekto má sem-tam chuť na jablkový kompót. Myslím si, že to je vážny problém.
Je to vážny problém, a preto si myslím, že vaše riešenie je nesprávne, je škandalózne, myslím si, že výrazne legitimitu generálneho prokurátora tým oslabíte, lebo nebude rešpektovaný, bude vnímaný čisto ako proste stranícky nominant, ktorý je pretlačený neuveriteľnými účelovými spôsobmi. Takže by som to na vašom mieste ja osobne ešte raz zvážil, aj keď sa obávam, že vy to asi nezvážite, čo mi je ľúto.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste spomínali viackrát vo svojom príhovore, že aby sme sa na vás nehnevali. Ja si myslím, že my sa na vás nemôžeme hnevať. Na vás sa podľa vás nedá hnevať. Fakt, nedá. A tento príhovor váš ma v tom ešte tak utvrdil. (Smiech v sále a potlesk.)
No, ale chcel som povedať iné, že to, čo povedal pán poslanec Viskupič, že argumentovať, kto dal prvú námietku zaujatosti, kto vlastne začal, je trošku ten typ argumentácie v materskej škôlke. To mi hovorí môj starší syn, že proste kto začal a či ho potom môže udrieť, keď začal niekto iný.
Namietnuť sudcu, ktorý, napríklad sudcu Brňáka, ktorý sedel vedľa pána prezidenta Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore za HZDS, spolu v tom výbore sedeli vedľa seba za jednu stranu, asi dáva nejakú logiku a nejde teraz o to, že kto začal.
Vy ste hovorili, samozrejme, ako povedal pán kolega Šebej, pomerne obšírne, to znamená, že predpokladám, že aj my budeme hovoriť pomerne obšírne v rámci rozpravy, že už nie je obmedzená na skrátené legislatívne konanie, čo je fajn, za čo ďakujem veľkorysosti pani predsedajúcej. My, samozrejme, to zoberieme na vedomie.
Posledná poznámka, o ktorej budem hovoriť potom aj v rozprave. Pán poslanec, ste citovali Kočnera, Sulíka, všeličo možné. Tí šiesti poslanci, ktorí v tom decembri 2010 z koalície vtedajšej dali v tajnej voľbe hlas pánovi Trnkovi, podľa takého vášho logického úsudku, aký mohli mať motív? A teraz dám nabok motív všetkých ostatných poslancov vtedajšej opozície, vrátane vášho, pri hlasovaní za pána Trnku. Beriem, že bol možno dobromyseľný, že ste ho brali, že bol lepší z tých kandidátov, taký proste je vtipnejší, všeličo má rád a tak. Ale tí šiesti poslanci opozície, tí mali aký motív? Tiež boli ochotní položiť vlastnú vládu kvôli zmyslu pre záhorácke vtipy? Ja by som o tom pochyboval, pán poslanec, a o tom budem potom v rozprave hovoriť.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád dal hlasovať o úlohe pre ministra vnútra, predložiť správu na budúcu schôdzu Národnej rady o podozrivých súťažiach organizovaných Regionálnou obstarávacou agentúrou, s. r. o., Horné Plachtince. My sme teraz dokončili výbor pre obranu a bezpečnosť, kde minister nevedel reagovať na žiadnu, žiadne podozrenie z nezákonnosti, netransparentnosti, a preto si myslím, že o tom by malo rokovať plénum Národnej rady.

Ďakujem, pán minister, ďakujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy, považujem to za korektné.
Ku kauze Cinkota jedna poznámka. On ako recidivista išiel podľa odseku 2, ale podľa odseku 1 išiel tiež, lebo odsek 2 je len odkazom, ale dokonca, pokiaľ viem, podľa písmena d). (Reakcia ministra.) No. Čiže vlastne aj on bol, vlastne ako keby sa bránil, že prechovával pre akúkoľvek dobu, ale vyššiu, mal vyššiu dávku. A niekde asi hranica byť musí. To znamená, keď niekto, potom by sa každý bránil tým, že má 20-násobok, 30-násobok, ale to má pre vlastnú potrebu, a pokiaľ by nešiel do dajme tomu väčšieho rozsahu alebo do ďalších odsekov, tak by bol považovaný za bežného konzumenta. To podľa mňa nie je dobré. To sú naozaj malí díleri.
Po druhé. Všeobecne by som povedal, že, no, keď sa robila kodifikácia nová, tak sa prebral starý Trestný zákon v tom, že sa len zvýšila jednorazová dávka na 10-násobnú dávku, tým sa, opakujem, zmiernil postih konzumentov. A samozrejme, že je to individuálne posúdenie. Lebo každý má asi nejakú inú tú jednorazovú dávku. Iné je, keď to je len nejaký náhodný konzument, iné je to, keď to je nejaký naozaj človek, ktorý je závislý dlhodobo na pomerne vysokých dávkach. Ale v poriadku. Ak chceme ten systém zmeniť, to znamená, že dajme tam presne množstvo, koncentráciu účinnej látky, urobme to aj tak. A nech sa pripraví, akože dajme tomu o tom diskusia bola pred tými siedmimi rokmi, nech sa urobí komplexná novela, ja som za. Ale nie týmto spôsobom.
Keď sa pán minister pýtal, že kto by to mal urobiť? Vy, v zásade si myslím. Čiže preto si myslím, že toto dajte z tohto návrhu von, a ak bude diskusia, nech je, ja som na ňu pripravený, podľa mňa je legitímna diskusia ohľadne aj užívateľov, aj dílerov a dajme tomu rozlíšenie typu drogy, samozrejme, že áno, ja som za. Ale toto je zlá cesta, lebo znižovanie sadzby, a ja tú štatistiku potom prinesiem z prokuratúry, sa v tomto búde týkať pri tomto paragrafe najmä, najmä dílerov, a nie konzumentov.

Tak ja mám dve pripomienky a potom jednu akoby výzvu.
Takto. Ten osobitný motív sa týka, samozrejme, že nie samotne len verbálnych deliktov, týka sa najmä násilných a majetkových deliktov. Čiže tam podľa mňa nenaráža na ústavné limity. Ja som to spomenul vo svojom vystúpení, že naráža na také nejaké vecné zdôvodnenie. No dobre. To znamená, že vyššia trestná sadzba bude, lebo zatiaľ tam bola farba pleti, rasa, jasne rozlíšiteľná vec, vyššia trestná sadzba bude, keď bude motív napadnutia pri, čo ja viem, homosexuálovi, heterosexuálovi, ale keď pôjde o katolíka, protestanta, žida, ateistu, zdravotne postihnutého, to bude motív napadnutia, tam bude nižší trest. Čiže kde sa zastavíme potom? Ak to raz začne to koliečko sa rozbiehať, tak potom sa nemá kde zastaviť, podľa mňa to je akože problém.
Druhá vec, ktorú hovoril pán poslanec Škripek, no ja si myslím, že treba diferencovať pri drogových deliktoch, preto to spomínam stále znovu a znovu a znovu. Nová trestná kodifikácia zmiernila postih konzumentov drog, čo je podľa mňa správne, tam nie je záujem na tvrdej represií a, naopak, sprísnila postih drogových dílerov, čo je podľa tiež mňa správne. Lebo keď niekto bohatne na tragédii a nešťastí iných ľudí, tak si myslím, že adekvátny trest je potrebný.
Posledná možno len výzva k pánovi ministrovi. Ja som sa teraz našťastie stihol vrátiť, keby ste ešte mohli možno vystúpiť k rozprave, ja som to zvykol robiť tiež, aby sme ešte mohli zareagovať aj z pléna s faktickými poznámkami.
Ďakujem pekne.

Tak dobre. Pár poznámok len.
Pán poslanec Osuský, sloboda prejavu nie je bezbrehá, ale musí mať nejakú, proste v zásade jasné rozčlenenie, čo chránené je, čo nie je. Podľa mňa prejav, ktorý podnecuje násilné konanie, chránený nie je. Proste ako zvolanie skinheada pred rómskou osadou "Poďme ich zlynčovať!" chránené nie je. To je povel ku konaniu. Kdežto prejav, ktorý neiniciuje priamo násilné konanie, chránený byť podľa mojej mienky musí. Ale to je diskusia na dlhšie asi. Čiže tá hranica určená byť musí a nemôže ju určovať svojvoľne parlament, čo sa nám páči a čo nie.
Pán poslanec Poliačik, ale nebudem k nemu reagovať, mimoriadne zníženie trestu, súd nerozhoduje na návrh, rozhoduje sám. Iura novit curia (súd pozná právo), to znamená, aj bez advokáta a bez návrhu prokurátora súd rozhoduje o výške trestu, aj o tom, či sú podmienky splnené pre mimoriadne zníženie, alebo nie.
Ja by som naozaj rád tu mal jeden prípad o tých piatich gramoch marihuany, za ktorý dostal niekto nepodmienečný trest štyri roky. To by som veľmi rád už konečne ten prípad, ale konkrétny, videl, počul, lebo sa o ňom skôr hovorí a taký prípad podľa mojej mienky neexistuje žiaden. Preto hovorím, že sa týka táto novela, a to je vaša legitímna agenda, pán poslanec, k tomu ja vám nechcem nič hovoriť, že to prevzal teraz SMER, túto agendu, ma prekvapuje. Ma prekvapuje. Doteraz agenda SMER-u bola iná.
A opakujem ešte raz, § 172 sa týka dominantne dílerov, dominantne. Dokonca aj keď má pri sebe väčšie množstvo drogy a nie je preukázateľné, myslím, to bol prípad aj Cinkotu, že to ďalej distribuuje, ale mal väčšie množstvo drogy, tak podľa mojej mienky je to malý díler. Je to malý díler. Ešte raz kauza Cinkota, to bola táto právna kvalifikácia.
Ospravedlňujem sa, žiaľ, musím ísť na otočku do nemocnice, ak ešte stihnem, tak sa, samozrejme, hneď vrátim.

Skúsim stručne.
Najskôr k represii. Pán poslanec Martvoň, po prvé ja som za represiu pri násilných zločinoch: pri vražde, pri lúpeži, pri znásilnení. Nie som za represiu pri verbálnych zločinoch, napríklad pri slobode prejavu. Mnohí majú opačný názor, že treba miernejšie trestať násilné zločiny a poriadne trestať verbálne. To nie je môj názor.
Druhá vec. Ten príklad s tým kufrom ste nemysleli asi vážne, že? Lebo potom by sme mohli ísť touto cestou, že potom znížme aj pri pašovaní drog vo veľkom rozsahu trestné sadzby, lebo keď vám niekto hodí do kufra, ale to je rovnaká argumentácia, v takom prípade to nie je trestný čin, keď vám niekto podhodí niečo. To bol zlý, to bol veľmi zlý príklad, ale nechcem sa mu venovať.
Pán poslanec Kadúc, u nás je to rozlíšenie medzi prechovávaním pre vlastnú potrebu a potom už teda vlastne tým dílerstvom desaťnásobok, nie trojnásobok, čiže to je pomerne, ešte raz hovorím, rekodifikácia, napriek tomu, čo hovoril pán poslanec Martvoň o represii, nová kodifikácia išla smerom, že zmiernila, zmiernila trestnú represiu voči užívateľom, a to je podľa mojej mienky správne. Tuná hovoríme o díleroch.
A spomeniem to ešte raz. Kauza Cinkota, pán minister, to je táto právna kvalifikácia, žiadna iná. Táto právna kvalifikácia, áno.
Čiže musím povedať, že hovoríme o díleroch. Preto si myslím, že je nesprávne, ak na jednej strane táto vláda pomaly šikanuje dôchodcov a zdravotne postihnutých, aby si vybavovali potvrdenky o tom, že či môžu mať odpustené koncesionárske poplatky, a na druhej strane zmierňujeme postihy pre dílerov, najmä pre dílerov tvrdých drog. A ja predložím aj štatistiku, pán minister, o tom, kto je vlastne za tento skutkový, teda tento trestný čin stíhaný z prokuratúry, lebo si myslím, že je to absolútne evidentné, že to sú najmä malí díleri tvrdých drog.
Ak budem musieť, žiaľ, odísť, zostal by som, iba kvôli tomu, že mám dieťa v nemocnici, takže budem musieť odskočiť. Nerobím to akože z nejakého rozmaru, ak budem musieť, tak odskočím, keď nie, tak ostanem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr zmenil dve veci v tejto novele, ktoré tu zmienené ešte neboli, lebo sa niektorí zameriavajú len akoby na možnože jeden, jeden novelizačný bod dôležitý, ale jeden, pritom tam sú aj viaceré ďalšie, ktoré sú, jeden je sporný podľa mojej mienky a druhý je otázny, či niečo prinesie.
Ten prvý, ktorý je otázny, je, že sa rozširujú možnosti pre uloženie ochranného liečenia, to je bod 10 novely. Problém je ale ten, že my máme pomerne široko koncipované, aj keď trošku v inej situácii, ustanovenia o detencii. Detencia sa práve týka recidivistov, sexuálnych delikventov, samozrejme, po tom, ako sú vo výkone trestu odňatia slobody, aby mohli byť ďalej izolovaní a neboli pre spoločnosť nebezpečenstvom.
Detencia bola schválená v roku 2005 v rámci rekodifikácie. Doteraz Slovensko nemá detenčný ústav. Zmluva, ktorú som ja podpísal ešte ako minister spravodlivosti, a to už bolo teda hodne dávno, s vtedajším ministrom zdravotníctva, bola zrušená a odvtedy sa detenčný ústav, sa veľa o ňom hovorí, vymýšľajú sa nové riešenia, nové lokality, nové alternatívy, doteraz nie je vybudovaný. Považujem to za hrozbu pre bezpečnosť. Pretože ak si myslíme, že to vyriešime zmenou v Trestnom zákone, že rozšírime možnosti uloženia ochranného liečenia, tak proste to je nonsens. Pokiaľ nebude zabezpečený detenčný ústav práve pre sexuálnych delikventov, tak sa nepohneme ďalej. A to by podľa mňa mala byť väčšia priorita ako napríklad podpora Penty cez PPC. Myslím si, že to je oveľa dôležitejšie pre ľudí, pre bežných ľudí, ktorí môžu byť obeťami, áno, aj sexuálnych delikventov. Roky rokúce sa nedeje v princípe nič. Zmena zákona nevyrieši v tomto tiež nič, pretože ten problém už nie je v zákone. Zákon je v tomto pomerne dostačujúci.
Druhá vec. Dopĺňa sa v bode 22 osobitný motív aj pre nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Zatiaľ osobitný motív bol, to znamená, osobitný motív je motív, ktorý, ak spáchate, teraz poviem, nejaký násilný trestný čin, ale aj majetkový, aj spreneveru napríklad, ak spáchate z tohto kvalifikovaného motívu, hrozí vám vyšší trest. Je to vlastne kvalifikačný znak pre použitie vyššej trestnej sadzby. Doteraz takýmto kvalifikačným znakom bola nenávisť kvôli etnicite, rase, farbe pleti. Teda ľahko zistiteľnej nejakej charakteristike. Dnes sa to dopĺňa ešte o sexuálnu orientáciu.
No tak poďme ďalej. Prečo bude štát vyberať, kedy vyšší trest, kedy nižší? Prečo nie pre dôvod pre nejakú náboženskú orientáciu alebo pre vek, alebo pre zdravotné postihnutie? To znamená, že keď niekto niekoho napadne kvôli tomu, že je zdravotne postihnutý alebo že to je žena, alebo že je to starý človek, alebo že je to protestant, alebo že je to ateista. To je v poriadku. Tam mu hrozí nižší trest. Pri sexuálnej orientácii nie. Tam mu hrozí vyšší trest. To nedáva nijaký zmysel podľa mojej mienky v zásade. Preto by som bol veľmi opatrný.
A ja napríklad som opatrný, aj keď tuná hovoríme, samozrejme, o násilných majetkových deliktoch, nielen o verbálnych. Aj pri verbálnych deliktoch, to chcem povedať ako všeobecnú poznámku, ide Trestný zákon príliš ďaleko. Myslím si, že je, a tam si myslím, že je vec, do ktorej Trestný zákon nemá čo hovoriť, k drogám podľa mňa má čo hovoriť, lebo tie ovplyvňujú mnohé veci, ale pri slobode prejavu by Trestný zákon mal mlčať. My dnes, a tento návrh novely to sčasti akoby potvrdzuje, ten stav, alebo ho zachováva, my dnes kriminalizujeme prejav, ktorý sa nám nepáči.
Ja som už o slobode prejavu v tomto parlamente hovoril veľakrát a som prekvapený, že, nie prekvapený, proste je mi ľúto, že stále ten názor je menšinový, že by štát nemal rozhodovať, ktoré názory sú dobré, ktoré zlé a ktoré zlé názory bude trestne stíhať. Som o tom presvedčený roky a mrzí má, že či sú vlády ľavicové, liberálne alebo konzervatívne, tak tento názor je zjavne menšinový. Sloboda prejavu je najdôležitejšia politická sloboda, bez nej nie je diskusia a bez diskusie nie je demokracia.
Ale teraz k zmienenému problému s drogami. Najskôr uvediem problém. Nehovoríme o užívateľoch marihuany. Hovoríme najmä, pán minister, hovoríme najmä o obchodníkoch, o díleroch s tvrdými drogami - s heroínom, s pervitínom. Za tento paragraf bol odsúdený napríklad aj herec pán Cinkota, za tento paragraf. To nebol užívateľom marihuany. To nie je v poriadku podľa mojej mienky. Čiže doteraz som mal pocit, že SMER-u tvrdé drogy prekážajú. Myslel som, že vám prekáža heroín aj pervitín. Doteraz som mal pocit, že aj kolegovia zo SMER-u vedia, aké rodinné tragédie dokážu tvrdé drogy spôsobiť.
Keď jeden z našich kolegov, terajší spravodajca k zákonu, sa priznal k tomu, že užíval heroín a že sa dostal z toho, kolegovia zo SMER-u ho chceli vyhnať z parlamentu. Dokonca ešte na tejto schôdzi sa o ňom vyjadroval pán predseda parlamentu Paška veľmi nevhodne, predvčerom to bolo, a dehonestujúco, ale asi som sa mýlil. Mýlil som sa, keď som mal pocit, že SMER-u tvrdé drogy prekážajú.
Zdá sa mi, že ak ideme liberalizovať obchod s tvrdými drogami a s hazardom, tak to nie je ten správny smer a to rozhodne nie je tá správna cesta. Musím povedať napriek všeobecnému presvedčeniu o opaku, že nová trestná kodifikácia v roku 2005 išla dvomi smermi. Po prvé zmiernila, a zdôrazňujem to zmiernila, zmiernila postih užívateľov drog. Dovtedy bolo prechovávanie pre vlastnú potrebu, len ak mal niekto pri sebe jednorazovú dávku. My sme to rozšírili a išli sme až na 10-násobnú dennú dávku. Čiže sme išli tým smerom, aby sme zmierňovali postih užívateľov, pretože mnohí z nich sú obeťami. Ale v prípade dílerov sme išli opačným postupom, sme sprísnili sadzby pre dílerov. Preto dostal Baki Sadiki 22 rokov kvôli novému Trestnému zákonu. Inak by mal 10, 8, možno výrazne menej.
Bolo tu spomenuté, že nechajme to na sudcov. Však široké trestné sadzby od 0 do 20, však nech tak rozhodnú. Problém na Slovensku ale, páni poslanci, pani poslankyne, ale sú dolné hranice trestných sadzieb. Naše súdy v princípe z dôvodov mne nie celkom známych väčšinou využívajú len samotné spodné hranice. Čiže to, že horná hranica, aj Sadiki, tam bolo 20 rokov, myslím, spodná hranica, 20 rokov tam bola spodná hranica, hej, zaplať Pán Boh. Zaplať Pán Boh. (Reakcia ministra.) To je, myslím, 4 alebo 5 odsek. No tak to dúfam, zatiaľ.
A to považujem za problém. Pretože práve aj pri iných trestných činoch, ako sú drogové aj násilné, žiaľ, naši sudcovia využívajú dolné hranice. Ak hornú nezmeníme, to nič nezmení. Tá dolná je podstatná! Ako je možné, a mám tuná spústu rozsudkov, môžem ich priniesť pri druhom čítaní, za štyri násilné trestné činy, štyri lúpeže, štyri znásilnenia trest na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby?! Aj kvôli tomu sme zavádzali asperačnú zásadu. To je problém. To je, to je vynikajúce, áno. A teším sa, že sa tomu aj advokáti tak tešia. (Reakcia ministra.) Nezrušil ju, len zmenil. Ale to, že Ústavný súd je aktivistický v tomto, pán minister, ja si myslím, že úloha ministra spravodlivosti nie je obhajovať záujmy advokátov, ale záujmy občanov. A potenciálne aj obetí trestných činov, pán minister.
Poviem vám jednu vec. Od roku 2003, kedy bola zavedená asperačná zásada trikrát a dosť, vtedy sa zvýšili trestné sadzby najmä pre násilné trestné činy, klesla násilná kriminalita o polovicu. Iná trestná činnosť, majetková, to je proste fakt. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných 15 000 násilných trestných činov. V minulom roku len asi 7,5-tisíc. Ten pokles je každý rok. A viete, to sa vám zdá možno ako také čísla, také štatistiky. Vďaka vyšším trestom pre trestné činy, samozrejme, aj vďaka tomu, že vo väzniciach sú násilníci dlhšie a nevychádzajú von a nerecidivujú. A to sa vám možnože zdá byť ako určité číslo, ale keďže hovoríme o násilnom zločine, tak za každým z tých čísiel je nejaký ľudský príbeh. Príbeh bolesti, tragédia, príbeh strateného pocitu bezpečia, to nie sú len čísla, to sú konkrétne ľudské osudy. A násilný zločin si nevyberá medzi obeťami, kto sú voliči akej strany. To sú voliči všetkých strán. To môžu byť malé deti, ktoré môžu byť obeťami týrania. To môžu byť starí ľudia, ktorí môžu byť obeťami prepadnutia na ulici. Proste, áno, boj proti násilnému zločinu, pán minister, považujem za prioritu. Prioritu.
A dúfam, že ďalšou novelou nebudete znižovať trestné sadzby aj u násilného zločinu, ale uvidíme. Ja som už varoval vládu a ministra spravodlivosti aj vás pri rokovaní o vládnom programe, aby ste zvažovali tie možno akademické frázy o dekriminalizácii a depenalizácii.
Vrátim sa teraz späť k drogám. Keď pán poslanec Poliačik rozprával o svojej životnej skúsenosti, minister vnútra pán Kaliňák povedal: "Nerozumiem, že má pocit, že môže ešte sedieť v parlamente." Pán premiér Fico povedal: "Toto už je niečo, čo vo vzťahu k verejnosti prekračuje akékoľvek medze únosnosti." Pán minister Čaplovič, pán minister školstva, povedal: "V spojitosti s politikou vnímam priznanie k užívaniu drog nielen v rovine trestnoprávnej, ale aj morálnej a každý politik by z neho mal vyvodiť osobné závery."
Dnes prichádza vláda do parlamentu s návrhom, aby dostávali nižšie tresty díleri, opakujem, díleri tvrdých drog, malí díleri. To je proste fakt! Ak niekto bude argumentovať, zrejme ako pán minister, že tam môže niekedy spadnúť aj niekto, kto má pri sebe aj väčšie množstvo drogy a bude hovoriť, že je pre vlastnú potrebu. Prvá odpoveď je, no tak niekde musí byť nejaká hranica. Nemôže mať niekto pri sebe kilogram heroínu a povedať, že to mám pre vlastnú potrebu, takže nie som díler. To je prvá vec.
Druhá vec, druhá vec... Povedal som ako príklad ilustračný. Musí byť nejaká hranica.
Druhá vec: mimoriadne zníženie trestu. Ak ide naozaj o čistého užívateľa, tak vzhľadom k okolnostiam prípadu, a to viete, je možné znížiť hranicu trestu aj pod dolnú hranicu. (Reakcia spravodajcu.) O tom rozhoduje súd. Ale ja som s pánom ministrom, ten návrh nie je váš, predpokladám, ale vlády, takže budem riešiť vládu. Čiže zdá sa mi, že ideme zlou cestou. Ja sa teraz nebudem vyjadrovať celkovo k otázke drogovej politiky, možno to niekedy v parlamente, je to legitímna téma, príde, ale v tomto okamihu si myslím, že témou dňa nie je dekriminalizácia pri užívateľoch, ak tá téma príde, budem o nej diskutovať. A na to sú možné legitímne názory rôzne. Tuná hovoríme o niečom inom.
Nehovoríme o znižovaní trestných sadzieb, ešte raz opakujem, pri niekom, kto si zapáli jointa, o tom nehovoríme. Tento paragraf, táto kvalifikácia, pán minister, bola použitá pri Cinkotovi. Žiaden vyšší odsek. Táto kvalifikácia. To nebol užívateľ jointa, napriek tomu, že bola tu veľká petícia, nechcem ten prípad rozoberať, tak to bolo proste niekde inde. To bolo podľa mojej mienky, bol tento paragraf. (Reakcia ministra.)
Ale áno. Bol to tento paragraf. Obávam sa, že nie. Si to pozrite radšej. Pozrite si to. On to vie? Áno, minule poučoval aj pána ministra financií o jednom exekučnom prípade, len použil proste zle. Ale v poriadku, čo sa týka mojej osoby. Takže by som to radšej pozrel ešte raz. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa, nevykrikujte, však sa prihláste. Ste prihlásená. Tam išlo o recidívu a bol to tento paragraf.
Tým chcem povedať, a zopakujem to ešte raz, že doteraz som naozaj mal pocit, že v SMER-e prevažujú názory, že tvrdé drogy a obchodovanie s nimi je škodlivé. A že prísne tresty pre tých, ktorí obchodujú s heroínom a pervitínom, ktorí spôsobujú rodinné tragédie v tejto krajine, sú adekvátne, správne a spravodlivé. A bol by som rád, keby som sa nemýlil. Keby ste v druhom čítaní tento bod z návrhu novely vypustili. Nemá tam absolútne žiadne opodstatnenie. Nesúvisí so žiadnou transpozíciou žiadnej smernice. Pre mňa je to bod, ktorý je nepochopiteľný, neakceptovateľný, nespravodlivý a je výsmechom voči obetiam drogových dílerov. Drogových dílerov tvrdých drog.
Ďakujem vám pekne.

No, ja s návrhom rozšíriť tento systém na obecné polície, samozrejme, že nesúhlasím. Ak majú mestá záujem riešiť osobitne výsluhové dôchodky alebo zabezpečenie sociálne svojich policajtov, nech to riešia mestá a obce. Určite nie štát podľa mojej mienky.
A skôr sa mi zdá, že by sme mali v budúcnosti pristupovať k zúženiu rozsahu osôb, ktorých sa majú tieto dôchodky týkať, ako k rozširovaniu. Lebo samozrejme, že potenciálne sú aj iné profesie, ktoré po nejakom veku už nemôžu sa vo svojej profesii uplatňovať. Teraz to poviem tak možno nadnesene, že baletky. No ale neviem, či by sme mali prijímať osobitné zákony, ktoré sa týkajú ďalších a ďalších profesií. Stačí to naozaj zúžiť na policajné, vojenské a záchranné zložky, ktoré ale má v gescii štát, nie samospráva.
Lebo potom sú aj dobrovoľní záchranári, dobrovoľní hasiči, a proste ak to raz začne týmto smerom v tomto prípade, tak nebude mať kde skončiť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, na jednej strane, samozrejme, ten návrh zákona, to, že do parlamentu prišiel, je správne, reagujúc na pána poslanca Jasaňa, to ja oceňujem. Myslím si, že keby ten návrh zákona sme priniesli do parlamentu my, tak by ste to až tak neocenili, lebo ten náš zámer, ktorý bol takmer totožný, ste práveže kritizovali. Ale doba sa mení. Však? (Povedané s úsmevom.)
Ja si myslím, že systém, ktorý bol nastavený v 90. rokoch, bol neudržateľný a bol sčasti aj nespravodlivý. To je proste fakt. Neudržateľný bol finančne. To, že na rezorte vnútra to zachránili na chvíľku hasiči kvôli tomu, že v princípe boli tí, ktorí prispievali a nečerpali na pár rokov, to dlhodobo nebolo žiadne riešenie, teda riešenie, proste nebolo to dlhodobé riešenie alebo riešenie systémové. To bolo proste konkrétne ad hoc riešenie.
Na jednej strane je, samozrejme, dôležité, aby mali vybrané kategórie profesií, najmä bezpečnostné zložky, záchranné zložky, výsluhové dôchodky aj preto, že je ťažko predstaviteľné, aby najmä aktívne jednotky, či armádne, alebo policajné, alebo záchranárske, slúžili do štandardného dôchodkového veku. To možné proste nie je. Nikto z nás by nechcel, aby v prípade bankovej lúpeže alebo niečoho podobného, čo sa udialo v Devínskej Novej Vsi, zasahovali policajti pred dôchodkovým, štandardným dôchodkovým vekom. Pretože ten zásah by asi nebol adekvátny. Ten vek, samozrejme, na každého nás spravodlivo pôsobí, viac alebo menej. Čiže systém musí byť nejaký špeciálny.
Na strane druhej systém, ktorý bol nastavený za Mečiarovej vlády, bol nie že nadštandardný, bol nespravodlivý. Jednak doba výsluhy bola príliš krátka, 15 rokov, ale aj to, že sa vyrátaval výsluhový dôchodok z najlepšieho roku z desiatich posledných rokov, aj to nebolo najsystémovejšie riešenie. Takže tie zmeny museli, samozrejme, že prísť. Poviem možno, že zmena, ktorá sa udiala v tomto vašom návrhu oproti návrhu, ktorý pripravila bývalá vláda, a tento návrh je o niečo akoby prísnejší v tom, že sa vzťahuje, aj keď postupne, aj na policajtov, vojakov, záchranárov, ktorí už sú v služobnom pomere.
Náš zámer bol, že by sa mal návrh vzťahovať len na vojakov a policajtov, ktorí vstúpia do služobného pomeru. Je to asi korektnejšie v tom slova zmysle, že vedia, za akých podmienok vstúpia do služobného pomeru. Čiže je to korektnejšie, ako im meniť pravidlá počas hry. Aj keď, samozrejme, len tým, ktorí ešte nemajú výsluhu rokov. Meniť aj tým, ktorí ju už majú, by bolo samovražedné. To by nemohlo fungovať, lebo by väčšina z nich, ktorí majú nárok na výsluhu, odišla pred tým, ako by v parlamente bol návrh zákona schválený. Čiže to je nezmysel, to urobiť. To je likvidačné.
Čiže myslím si, že je to krok, ktorý ide - teraz ako povedať inak správnym smerom - šípkou nejakou takou. (Reakcia z pléna.) Direkcia, to je, toto nie. Nie. Smer nie je správny. A teraz si myslím, že ďalší krok by asi mal byť, čo sme hovorili na výbore pre obranu a bezpečnosť, možno sa pozrieť, ako systémovo fungujú dôchodkové zabezpečenia týchto vojensko-policajno-záchranárskych zložiek v iných krajinách. To znamená, nielen koľko je doba výsluhy, nielen z čoho sa vyrátava výsluhový dôchodok, ale napríklad aj to, koho sa reálne týka. Či sa týka všetkých policajtov, všetkých vojakov, alebo len proste časti, ktorá je v tom naozaj aktívnom výkone, teraz to zvulgarizujem, na tej ulici, alebo aj tých, čo sú v administratíve, kde predsa len môže byť tá osoba až do štandardného dôchodkového veku. Čiže nielen dva parametre skúmať: doba výsluhy a spôsob výpočtu dôchodku. Ale celkovo ako ten systém v princípe zakotvený je, na koho sa reálne vzťahuje.
Takže som rád, že na výbore prešiel návrh, ktorý dal pán poslanec Hlina, aby ministerstvo pripravilo ani možnože nie porovnanie, ale tam stačí z každej krajiny EÚ proste jedna strana, nejak štruktúrovaná, samozrejme, v čom spočíva osobitný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek. Takže to si myslím, že je fajn, že to prešlo, a ja sa budem tešiť na to, keď to príde do parlamentu, aby sme mohli diskutovať priebežne o tom, ako ten systém v budúcnosti nastaviť možno ešte o niečo systémovejšie, ako ho nastavíme možno po schválení tejto novely.
Ďakujem vám pekne.