Ďakujem pekne. Milé dámy, vážení páni, rokujeme o mimoriadne závažnej téme, ktorá sa týka peňazí daňových poplatníkov, ale, samozrejme, aj toho, aký bude ich zdravotný stav. Nikto nespochybňuje potrebu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, už to tu bolo spomínané, vieme, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé časti nemocnice či na Kramároch, v Ružinove alebo na Mickiewiczovej, ale musím povedať, že to, akým spôsobom pristúpilo k tejto...
Ďakujem pekne. Milé dámy, vážení páni, rokujeme o mimoriadne závažnej téme, ktorá sa týka peňazí daňových poplatníkov, ale, samozrejme, aj toho, aký bude ich zdravotný stav. Nikto nespochybňuje potrebu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, už to tu bolo spomínané, vieme, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé časti nemocnice či na Kramároch, v Ružinove alebo na Mickiewiczovej, ale musím povedať, že to, akým spôsobom pristúpilo k tejto štúdii a k tomuto projektu ministerstvo zdravotníctva, je mimoriadne podozrivé. Pritom výsledky, ktoré boli publikované, veľmi jednoznačne indikujú jednu vec, najskôr ste zadefinovali, aký chcete mať výsledok. A tomu ste prispôsobili metodiku a metódy a štúdie, ktoré boli využité v analýze.
Ja tu mám, a budem z toho aj citovať, mnoho ďalších štúdií, aj zahraničných, aj zo zdravotníctva, aj Európskej komisie, ktoré porovnávajú PPP a konvenčný model, a vychádzajú úplne inak. Čiže ministerstvo zobralo jednu štúdiu, respektíve boli to vaši poradcovia, spred trinástich rokov, ktorá porovnávala zrejme neporovnateľné, úplne malú skupinu projektov. A z toho ste vyvodili záver ako napríklad ten, že súkromník stavia o 40 % lacnejšie, bodka. A budem hovoriť potom podrobnejšie, jednak v čom sa tá analýza mýli a k čomu dochádzajú štúdie iné vrátane štúdie Európskej komisie pre projekty PPP v zdravotníctve, ale aj ďalšie. Ja z nich budem citovať a ak ma nepreruší pán predsedajúci, tak niektoré pasáže budú aj v angličtine, aby to nebolo posúvané, že si nejako prekladom neviem manipulujem to, a aby to bolo autentické. (Reakcia z pléna.) Prosím? Rokovací poriadok máme. Ja to pre vaše účely tak pracovne preložím.
Po prvé, už to bolo spomínané, začali ste veľmi zle, začali ste tu tým, že ste celú Štúdiu uskutočniteľnosti utajili. Ja tu mám rozhodnutia vášho ministerstva za bývalej ministerky Zvolenskej, keď som na jeseň minulého roku ja osobne ako fyzická osoba žiadal podľa infozákona, aby mi bola tá štúdia zverejnená, poskytnutá. Ministerstvo to do decembra, predpokladám, zamietlo, s odôvodnením, že ide o utajený materiál a je utajený preto, že by mohli byť ohrozené bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. A že nie sú ohrozené, toho dôkazom je, že to bolo zverejnené. Vy ste potom, pán minister, na zdravotníckom výbore, že ten dôvod bol, aby vopred neboli známe zámery ministerstva. Ale infozákon nepozná taký dôvod na zákaz zverejnenia informácie, na utajovanie informácie, že nechceme, aby ľudia, ktorí nás platia, vedeli o našom zámere. Čo to je za blbosť? To rozhodnutie bolo nezákonné. A to, že ste to zverejnili následne, lebo už ste to museli zverejniť, potvrdzuje, že žiaden bezpečnostný záujem dotknutý nebol. Ak je nejaká písomnosť utajovaná z dôvodu bezpečnostných záujmov, tak je utajovaná v októbri, v novembri, v decembri aj v januári, pokiaľ sa nezmení nejako výrazne bezpečnostná situácia. A tá sa, myslím, za posledné mesiace nezmenila.
Všeobecne k PPP. Slovensko má zlú skúsenosť s projektmi PPP. Majú ju aj iné krajiny, mnohé, ale Slovensko ju má zvlášť, aj Česko, aj Maďarsko, aj Veľká Británia koniec koncov, ale pri Slovensku by som bol mimoriadne obozretný s návrhom akéhokoľvek projektu formou PPP. Vieme, ako dopadla R jednotka v rámci úseku Nitra – Žiar nad Hronom, neuveriteľne predražený projekt. Dôvodom, pre ktorý boli zastavené tie diaľnice vo výstavbe formou PPP v roku 2010, bola práve skutočnosť, že išlo o neuveriteľne predražené projekty. Koniec koncov boli schválené vládou Roberta Fica na základe sfalšovaného materiálu, na základe toho, že vysokí úradníci ministerstva dopravy v tom čase. Neviem, s koho požehnaním to bolo, môžem sa to len domnievať, sfalšovali čísla, to bolo dokázané v trestnom konaní, sfalšovali čísla tak, aby sa ukázalo, že model konvenčnej metódy a PPP je v princípe porovnateľný, je tam minimálny rozdiel. Pritom pôvodná analýza, z ktorej vychádzali, uvádzala úplne rozdielne čísla. Na základe sfalšovanej analýzy vaša vláda, teda vláda Roberta Fica číslo jedna, odklepla projekt výstavby diaľnic PPP, ktorý potom zrušila Radičovej vláda. Čiže z tejto pomerne krátkej histórie súkromno-verejného partnerstva v Slovenskej republike by každému mala blikať červená kontrolka, keď ktokoľvek navrhuje ďalší projekt PPP, veľká červená kontrolka, v princípe, by som povedal, dôkazné bremeno je na druhej strane a by sa malo preukázať, že nejde o zlodejinu, lebo zatiaľ projekty PPP boli projektmi, z ktorých profitoval nie verejný sektor, ale len súkromný sektor. To je, žiaľ, naša historická skúsenosť. Ja som to už hovoril vo faktickej poznámke. Ako je možné, my vysvetlite, že je absolútne efektívnejšie stavať nemocnice a potom ich prevádzkovať formou PPP, že súkromný partner nemocnicu postaví o 40 % lacnejšie, bude dosahovať o 100 % vyšší prevádzkový zisk? Ak toto je teda základná premisa, ako je možné, že nemocnicu na Cintorínskej stavia štát. Tá štúdia, na ktorú sa odvolávate z roku 2002, spred trinástich rokov, bola už k dispozícii aj pred dvomi rokmi, keď sa tam spustil projekt Nemocnice svätého Michala. Prečo nie je stavaná Nemocnica svätého Michala formou PPP, keď to je o tak efektívnejšie a tak lacnejšie a také oveľa vyššie sú prevádzkové zisky? Ako je to možné, že za tej istej vlády vtedy to tak nebolo a teraz zrazu to tak je. To je podľa mňa nevysvetliteľné.
Poviem k tým premisám, ktoré podľa mojej mienky sú absurdné a nachádzajú sa v tejto analýze. Už to spomínal kolega Kadúc a nebudem opakovať tie percentá, ktoré sú zjavne popletené v tej analýze, porovnávali sa neporovnateľné údaje, ale spomeniem tie čísla. Vy tvrdíte, a nemusíme na to mať ani analýzy, že súkromný partner postaví nemocnicu o 38 % lacnejšie ako štát, to je tu hlavná premisa. Vy tvrdíte, že štát, ktorý má dominantné postavenie aj pri rokovaní so súkromnými stavebnými firmami, postaví všetko predraženejšie o takmer 40 %, len tak. To je premisa analýzy, z ktorej sa potom má stavať nemocnica.
Ale čo je, samozrejme, horšie, vy tam predpokladáte aj viaceré ďalšie, ja to nazvem bulharské konštanty, z ktorých vám poviem jednu konkrétnu. Sedemnásta strana tej vašej analýzy hovorí, že predpokladáte, že oproti súčasnej obložnosti 70 % bude obložnosť (v tej tabuľke) takmer 89 % všetkých lôžok. Len si to povedzme. Viete si predstaviť, že to bude celoročný priemer? Sú letné prázdniny, na ortopédii je menej úrazov, vy viete garantovať, a z toho vychádzate, skoro 90-percentnú tú obložnosť celoročne? Z čoho vychádza to číslo? Aby to potom proste sa dalo nejako zosúladiť, že a tak vám to vyšlo, je to lacnejšie, je to efektívnejšie, z čoho to vychádza? Tu 90 % sú dovolenky, Vianoce, celoročne. Je to nezmysel. Ale z takýchto bulharských konštánt vychádza tá vaša analýza.
A pre koho je tá analýza najviac prijateľná? Je to pre súkromného partnera, ktorý podľa nej by mal mať ročný výnos 15,6 %, dobre počujete, 15,6 %. A teraz skúsim toto číslo dať do nejakej perspektívy toho, aké výnosy garantuje vaša vláda v iných oblastiach, aké výnosy garantuje bežným ľuďom a aké výnosy na druhej strane garantuje vyvoleným, pričom tomuto vyvolenému garantuje ten najvyšší výnos. Čiže máte ako bežní ľudia preplatky na daniach alebo na odvodoch? Teda ste veriteľom štátu, hovoríte, niekoľko mesiacov? Je to váš problém, žiaden úrok z omeškania, 0 %. Máte svoje peniaze v podielovom fonde, teda ste si kúpili štátny dlhopis Slovenskej republiky? Štát vám garantuje úrok vo výške 1,2 % ročne pri desaťročnom dlhopise. Samozrejme, keď nejde o vyvolených, to sú bežní ľudia, 0 %, 1,2 %. Ak ide o vyvolených, o vašich vyvolených, tak sú tie čísla úplne iné, napríklad monopolom v energobiznise vašou vyhláškou štát garantuje zisk päťnásobne vyšší, vyše 6 %. Ešte lepšie sú na tom, ak ste favoritom v plynárenstve, napríklad EPH (spoločnosť). To vám štát beží s pomocnou rukou v ústrety a ponúka zhodnotenie minimálne desaťnásobne vyššie ako všetkým ostatným, 12 %. Toto presne urobila Ficova vláda, keď EPH vstupovalo do SPP, štát podpísal akcionársku zmluvu, kde sa zaviazal k maximálnej súčinnosti na vyplatenie každoročnej dividendy vo výške minimálne 600 mil. eur, čo predstavuje zisk pre EPH minimálne 12 % ročne, 12 % ročne je ešte asi stále málo, treba ísť tam, kde je viac. Úplný vrchol je tu 13-násobok toho, čo dávate bežným občanom. A to je pre tých, ktorí chcú prevádzkovať novú nemocnicu v Bratislave. Tam vám dokonca štát ponúka namiesto 12 % 15,6 %. Presne je to tak, neponúka to teda vám alebo nám, alebo ľuďom, ale našim favoritom. Kto to bude. Aké firmy budú v tomto tými dnešnými favoritmi.
Skúsim zacitovať možno pár vecí, ako vidí Európska komisia projekty PPP v zdravotníctve. Je tu analýza, ktorá má názov Health and Economics Analysis for an Evaluation of the Public Private Partnerships in Health Care Delivery across EU. Je z roku 2011, teda nie je z roku 2002. A poviem vám, čo sa tam hovorí v bode 12. Odcitujem to najskôr po anglicky, aby neboli žiadne námietky, že sa posúva znenie. A potom, samozrejme, to tu mám aj v slovenčine preložené. „PPP projects (especially those with integration of clinical services) will fail in most countries unless there is buy-in by the clinicians, and by the wider political environment. This issue is still more emphasised when transforming an existing state facility into a private sector one, and if the public and private sector labour regulations and staff management practices differ significantly.“ To sú závery tej štúdie a v slovenčine to znie asi takto: „PPP projekty, najmä tie z integráciou klinických služieb, zlyhajú vo väčšine krajín, pokiaľ ich nepodporujú lekári a nemajú širokú politickú podporu. Obzvlášť zlyhávajú projekty, ak dochádza ku transformácii štátnej nemocnice do súkromného sektora.“ Čiže nie Mott and MacDonald, ale štúdia Európskej komisie z roku 2011 hovorí niečo úplne iné ako vaša štúdia pred trinástich rokov.
A poznáme to aj v iných oblastiach, nie je to vždy veda, že ak chcete nejaký výsledok, už nejakú tú štúdiu si nájdete, ktorá vám ho nejako potvrdí, a preto ja mám podozrenie pomerne vážne, že najskôr bola definícia výsledku, chceme PPP, nájdime niečo, čo nám to podporí. Aha, Mott and MacDonald, fajn, to spred trinástich rokov použijeme ako jednu štúdiu. Tu už bolo poukázané kolegom Kadúcom, že je nepoužiteľná, že tam sú chyby metodologické, že bola dokonca zle ministerstvom interpretovaná, ale to nevadí, účel svätí prostriedky.
Pôjdem ďalej, mám tu ďalšiu štúdiu pre oblasť zdravotníctva, ktorá inak, ak hovoríte o štúdii Mott and MacDonald, uvádza pomerne konkrétne, je to v angličtine, aké metodologické chyby v tej štúdií sú a prečo je nepoužiteľná pre porovnávanie projektov PPP a komerčné metódy obstarávania. To je britská štúdia. A toto je štúdia z roku 2005, čiže o tri roky vzniknutá po tom, ako bola štúdia Mott and MacDonald zverejnená.
Samozrejme, veľké pochybnosti vyvoláva aj otázka, ako tá štúdia bola zadaná. Už to možno tiež spomínal môj kolega pán poslanec Kadúc. Vždy keď sa prihlási do tendra len jeden subjekt, je to podozrivé, a priori je to podozrivé. Ja som mal na ministerstve vnútra zásadu, že pokiaľ sa neprihlásili aspoň do tendra tri firmy, tak sa zrušil, lebo vyvoláva to inak podozrenie, že tie podmienky tendra sú našité na konkrétnu firmu, celkom zjavne, alebo že iné firmy sa vlastne dohodnú, že tu asi to je dohodnuté, tak už nebudú vôbec súťažiť. To bol prípad podľa mojej mienky cétečka v Piešťanoch a podobne. Napriek tomu, že tvrdilo vaše ministerstvo, neviem, či aj vy osobne ste to tvrdili, že súťažili tam dve osoby, dva subjekty, tak reálne tam súťažil len jeden subjekt. Tú zákazku organizoval a podpisoval s ňou súvisiace veci istý pán Senčák. Neviem, či vám to meno niečo hovorí. Pán Senčák, vám určite to niečo hovorí, lebo to bol váš bývalý kolega, bol šéf úradu ministerstva zdravotníctva odvolaný po kauze piešťanského cétečka. A ten druhý, ktorý tam mal súťažiť, bola fyzická osoba, pán Martin Gajdoš. Pritom zápisnica hovorí, že nesplnil podmienky účasti v tejto súťaži. Ale nehovorí že, pravdepodobne to nebola žiadna žiadosť o účasť, nebola žiadna ponuka. Vyzeralo to asi takto. Malo to nadpis Žiadosť o nápravu v zmysle zákona a sťažnosť v zmysle zákona. Ministerstvo vyhodnotilo toto ako druhý súťažný podklad, a teda že bola reálna súťaž. Nebola. Musím povedať, že na toto upozornil projekt Zastavme korupciu, nadácia Zastavme korupciu, s ktorou, aspoň váš minister vnútra sa tvári, ide spolupracovať. Čiže nie je to nejaký politický bloger, je to nadácia, ktorú uznáva aj vaša vláda, minimálne ministerstvo vnútra. Aspoň to tak deklaruje.
Tá štúdia koľko stála, už bolo povedané, ale to ide ďalej, už je zadaná ďalšia štúdia, tentoraz na komplexné finančné právne a technické poradenstvo a poradenstvo v procese verejného obstarávania v súvislosti s prípravou realizácie PPP projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave za čiastku 2,25 mil. eur, znovu, jeden súťažiaci, nikto iný. A vyhrala to, samozrejme, tá istá firma, teda Ernst & Young a Ružička Csekes ako firmy, ktoré spísali Štúdiu uskutočniteľnosti investícií. Čiže to už nie je len toho trištvrte milióna bez DPH, to už je ďalších 2,25 mil., znovu bez reálnej konkurencie vo verejnom obstarávaní.
Takže ja nechcem zdržiavať, ale by som povedal možno také tri závery, ktoré zhŕňajú výhrady aj moje, aj mojich kolegov k výstavbe novej nemocnice formou projektu PPP.
Po prvé si myslím, že univerzitné nemocnice sú verejné inštitúcie a nemali by sa takto skryto privatizovať. V prvom rade je to o to závažnejšie, že Univerzitná nemocnica v Bratislave je najväčšia, pričom predstavuje v mnohých oblastiach našej medicíny vo vzdelávaní medikov a tak ďalej, vlastne hlavne v tých jednotlivých odboroch medicínskych (niektorých) 20 až 50 % výkonov celého Slovensku, v tých špičkových odboroch.
Po druhé, projekty PPP v zdravotníctve sú pre štát nevýhodné a výrazne predražené. Ja som spomínal štúdiu Európskej komisie, ktorá sa práve a pomerne aktuálne tým zaoberá, aj je pomerne rozsiahla. Je pomerne rozsiahla a zaoberá sa projektmi PPP v zdravotníctve. Teraz sa zas opýtam, kolegovia, ktorí robili na tej vašej štúdii a dostali pekne zaplatené, prajem im to, poznali to alebo to nepoznali? Vy ste poznali alebo nepoznali, pán minister, túto štúdiu Európskej komisie? Ešte raz, to nie je nijaká súkromná firma, to je štúdia Európskej komisie, pomerne rozsiahla. A myslím si, že tento projekt ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre Bratislavu aj pre celé Slovensko. Navrhuje štúdia znížiť počet lôžok skoro na polovicu, zatvoriť tie veľké nemocnice a prepustiť z nich nešpecifikovaný počet zamestnancov. Finančná stránka toho projektu je založená na bulharských konštantách a stojí na vode. Pýtam sa, analyzoval vôbec niekto, aký tu bude dopad na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Bratislave? Pýtam sa tak, ktoré oddelenia sa budú redukovať, ktoré lôžka sa zrušia? Bude to počet lôžok na pôrodniciach, internom, psychiatrii, ortopédii? Aká je analýza dostupnosti zdravotnej starostlivosti po zrušení polovice lôžok pre Bratislavu, v danej štúdii o tom nie je ani zmienka, ani jedna veta. Obrazne povedané, keď sa tak zatvorí polovica lôžok, kde budú rodiť mamičky alebo kde sa budú operovať bedrové kĺby, alebo budeme posielať našich pacientov do Viedne na výkony zdravotnícke, pýtam sa, ministerstvo zdravotníctva plánuje prepustiť koľko zdravotníkov, koľko lekárov, koľko zdravotných sestier? V tejto štúdii sa pomerne arbitrárne implikuje redukcia personálnych nákladov 25 % pri zachovaní rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ako chce ministerstvo dosiahnuť tú istú starostlivosť, keď prepustí štvrtinu príslušného personálu? Možno, hej, má pán doktor Fico nejaký plán. Ale ukáže nám ho? Myslím si, že pacienti v Bratislave majú nárok na odpoveď, ako ovplyvní zatvorenie nemocníc kvalitu zdravotnej starostlivosti, alebo budú na špecializované zákroky v bratislavskej nemocnici také dlhé poradovníky že sa ich pacienti nedožijú. Potom sa pýtam, aká bude dostupnosť urgentnej zdravotnej starostlivosti pre občanov z celého regiónu Bratislavského kraja, analyzoval niekto, aký bude dojazd do novej nemocnice lokalizovanej na výpadovke na Brno z Podunajských Biskupíc, Pezinka, alebo Senca, stihnú títo pacienti vôbec do tej nemocnice dôjsť pri akútnom stave, keď sa napríklad zavrie nemocnica v Ružinove? Analyzoval tu niekto v analýze túto otázku za takmer milión eur? Pýtam sa, ako bude zabezpečená výučba medicíny, ošetrovateľstva? V Bratislave sú dve lekárske fakulty, Univerzity Komenského a Slovenskej zdravotníckej univerzity, sú tu stredné zdravotnícke školy, dve fakulty ošetrovateľstva, ktoré spolu vzdelávajú okolo 5-tisíc študentov pre celé Slovensko. Hovoril niekto s univerzitami, keďže sa má nemocnica nazývať univerzitná? V tej analýze za milión eur nie je ani zmienka o prednáškových a seminárnych miestnostiach. Ak tam nie sú, kde sa budú učiť budúci lekári? Výhrady odbornej verejnosti k zdravotnému aj finančnému aspektu tohto vládneho projektu sú viac ako závažné, rovnaké riziká projektu sú pre občanov Bratislavy aj verejný rozpočet extrémne vysoké.
Domnievam sa, že by vláda mala práce na tomto spackanom projekte ušitom na mieru finančným skupinám zastaviť a začať so serióznou a odbornou diskusiou na túto tému, tentoraz však už nie ako na tajnom vládnom projekte.
Pán minister, aj dnešná diskusia a rozprava pravdepodobne ukáže, že jediné, o čo ste opierali svoje závery, bola jednak trinásťročná štúdia, v situácii, keď štúdií o PPP je oveľa viac, desiatky minimálne, oveľa aktuálnejších, nielen súkromných spoločností, ale aj Európskej komisie. Preto si myslím, že nikto rozumný ani v tejto sále nemôže mať predstavu, že ste v tomto urobili nezávislú štúdiu s otvoreným koncom, vy ste ten koniec mali zatvorený, vy ste tak presne vedeli, čo chcete, aby vám tá štúdia vygenerovala PPP, obávam sa však, že jediný, kto bude profitovať z tohto projektu, nie sú ani z verejných financií, ani pacienti, ani lekári, ani zdravotné sestry, ani medici a najmä ani pacienti z celého Slovenska, ale len a len súkromný partner, uvidíme, aký bude vybraný, ale veľké ilúzie si zároveň nerobím v zdravotníctve. A ten bude mať garantovaný 15,6-percentný výnos ročne. Potom nebudú mať garantované nič ostatní, pacienti ani lekári, ani sestry, ale bude to mať len súkromný partner. Toto je biznis, ktorý je pre štát, pre pacientov, pre spoločnosť nevýhodný, mal by sa zastaviť a mali by sme tak zísť z kratšej cesty. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
