54.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, len na úvod, vy sám ste povedali v úvode schôdze, že informáciu, kto pripravil právne stanovisko, ktoré sme dostali, anonymné, že tú informáciu dostaneme, to ste vy povedali. (Reakcia predsedajúceho.) Hm, no proste, zjavne aj to svedčí o tom, v akej úrovni rokujeme.
Ešte raz, mňa neprekvapil prejav pána ministra, pretože po jeho tlačovej konferencii, ktorá sa týkala blogerky, ktorá upozornila na konflikt záujmov, ma z hľadiska jeho formy neprekvapí už už nič, každý si vyberá, akú formu zvolí, boli tu ministri, ktorí posielali do basy, proste každý robí to, čo vie a môže, a pán minister asi robí tiež len to, čo vie a môže.
Ja by som najskôr povedal chronologicky, že o čom tu rokujeme, na čo minister nedal odpovede, a potom sa aj zamyslel, že vlastne aké sú varianty ďalšie, pretože jedna varianta je, že minister nehovorí pravdu a je stále spoluvlastníkom tej firmy, a druhá je, že hovorí pravdu, a tam sú potom, tiež sú vážne problémy, ktoré vyplývajú z jeho, z jeho výrokov.
V princípe podobné súdne spory, ktoré by som ja označil za dubiózne, sa netýkajú nejakej reálnej náhrady škody, ktorá bola spôsobená, týkajú sa nejakého fiktívneho ušlého zisku. Možno si pamätáte kauzu z čias prvej Ficovej vlády, ktorá sa týkala kauzy Veľký Slavkov, kedy tiež firma pôvodne získala pozemky pod Tatrami za pomerne nízku cenu od reštituentov, vznikol z toho veľký škandál, museli sa vrátiť a firma GFK blízka vtedy koaličnému partnerovi SMER-u žalovala o údajný ušlý zisk štát. A na prvom stupni, pokiaľ si pamätám, na okresnom súde v Poprade tento spor aj vyhrala. Keďže išlo naozaj o fiktívnu vec, tak z toho vznikol pomerne veľký škandál a následne bolo rozhodnutie zrušené. Tuná ide znovu o ten istý prípad.
Ak bola privatizácia nezákonná, ja sám som dával aj ako minister vnútra podnety Generálnej prokuratúre, aby žalobou napadla zákonnosť privatizácie, napr. v kauze PPC. Generálny prokurátor má zo zákona právo namietnuť žalobou nezákonnosť privatizácie. Fajn, mal to urobiť. Tuná ale ide o vymyslený súdny spor o ušlý zisk, kde, ešte raz, istina 18 mil. a zvyšok sú, zvyšok sú úroky. Tento súdny spor bol právoplatne skončený. Právoplatne ho firma Port Service prehrala. V roku 2008 jediná šanca zvrátiť to rozhodnutie bolo, lebo neboli dané riadne dovolacie dôvody, bolo podať mimoriadne dovolanie generálnym prokurátorom. A generálny prokurátor mimoriadne dovolanie podáva, pán Trnka, v roku 2010 nominant strany SMER na generálneho prokurátora. Nepodáva ho vo verejnom záujme štátu, podáva ho v súkromnom záujme firmy Port Service. Následne - v tom čase za ministra spravodlivosti Harabina vieme, aká bola na Najvyššom súde situácia, vieme, ako boli skladané dovolacie senáty - Najvyšší súd rozhodnutia nižších súdov zrušil a uznal nárok spoločnosti Port Service. Viete, kto zastupoval spoločnosť Port Service v konaní? JUDr. Tichá. JUDr. Tichá je manželka prvého námestníka vtedajšieho Generálnej prokuratúry pána Tichého, námestníka zodpovedného na netrestný úsek, teda úsek, ktorý podáva mimoriadne dovolania. Stále všetko O. K.? Stále všetko úplne perfektné? Stále všetko úplne jasné? Pánovi Jarjabkovi áno, o tom nepochybujem, že v tých právnych veciach on je podkutý, čiže jemu je to jasné. (Reakcia z pléna.) Prihláste sa normálne, dajte si faktickú a kľudne, kľudne nám niečo aj zaspievajte. A teraz... (Smiech v sále.)
Musím povedať, že, že Najvyšší súd, Najvyšší súd keď rozhodol, tak ním sú nižšie súdy viazané, tým rozhodnutím. To nieže ten spor je ešte v princípe v lufte, dnes sú rozhodnutím Najvyššieho súdu nižšie súdy viazané a zrejme budú rozhodovať len o výške ušlého zisku. Čo je, ešte raz, veľmi dubiózny súdny spor. Ja už som povedal vo faktickej poznámke a vrátim sa potom k tomu ešte, ešte v prejave, že ak má minister hospodárstva takých skvelých právnikov, že mu poradili, že v tom čase neexistovala právna úprava proti praniu špinavých peňazí, tak to celé stanovisko má asi takú istú úroveň. Odporučil by som ministrovi hospodárstva si prečítať § 6 ods. 2 vtedy platného a účinného zákona č. 367/2000 Z. z., teda pôvodnej právnej úpravy prania špinavých peňazí, ktorá veľmi jednoznačne stanovuje povinnosť, a musí to byť písomné vyhlásenie vkladateľa, keď nevkladá vlastné prostriedky, povedať, koho sú to prostriedky, a to písomné vyhlásenie zjavne musí byť v banke. Alebo teda nemusí, samozrejme, otázka potom je, či nebol porušený - a podľa mňa bol porušený - vtedy platný a účinný zákon proti prianiu špinavých peňazí.
Takže poďme k tým alternatívam. Myslím si, že ministrom hospodárstva by mal byť človek, ktorý podnikaniu rozumie. Je to koniec koncov po ministrovi financií druhý najdôležitejší člen vlády, ktorý zodpovedá za stav podnikateľského prostredia na Slovensku. A ako rozumie podnikaniu minister Pavol Pavlis? Tu sú dve možné odpovede.
Prvá. Minister hospodárstva sa snaží presvedčiť, že keď v minulosti podnikal, na bankový účet jeho Port Service, a. s., nemohol nikto poslať peniaze, iba on sám, lebo bol jediný disponent účtu. Toto mal byť dôvod, prečo spred deviatich rokov eviduje firma pôžičku 600-tisíc korún. Tie mal poskytnúť pán Pavlis na zaplatenie súdneho poplatku, vďaka čomu môže štát prísť o milióny eur. Minister dnes tvrdí, že v skutočnosti to boli peniaze nových majiteľov, ktorým spoločnosť predal. Prečo ich potom neposlali na účet firmy sami? Pavol Pavlis to vysvetľuje tým, že ešte nemali prístupové práva k účtu. To ale predsa s prijímaním platieb na účet firmy nemá absolútne nič spoločné. Keď človek nerozumie základom bankovníctva, ťažko môže z pozície ministra vytvárať dobré podnikateľské prostredie.
Dôvod, pre ktorý sa Port Service, a. s., rozhodla súdiť so štátom, je jej vylúčenie z privatizačnej súťaže. Pred vyše desiatimi rokmi vyčíslila firma ušlý zisk na 18 mil. eur. Hoci súd ešte právoplatne nerozhodol, podnikateľ Pavol Pavlis sa so spoločníkmi pred deviatimi rokmi rozhodol firmu predať za smiešnych 6-tisíc eur, podľa účtovnej závierky v roku 2006 pôvodnej materskej spoločnosti Port Service Bratislava za sumu 190-tisíc korún. Je to na stránke 101 riadok 30. Neznámi Antilčania na ostrove Curaçao sa tak zrejme môžu tešiť na ohromnú návratnosť svojej pôvodnej investície. Vďaka úrokom z omeškania sa suma šplhá k 60 mil. eur, teda na 10-tisícnásobok pôvodnej investície, za ktorú táto schránková firma firmu kúpila. Zisk 1 mil. %! Jeden milión percent! Tomu sa hovorí podnikateľ roka. Môže byť takto nekompetentný podnikateľ ministrom hospodárstva?
Samozrejme, existuje možnosť B, že je to celé inak, že rozprávka o účte, ktorý neprijíma cudzie platby, je vymyslená. A teda, že pôžičku dal firme Port Service naozaj Pavol Pavlis osobne. A v skutočnosti ju predal iba naoko. A antilská schránka je len kamufláž, pričom reálni majitelia sa nezmenili, len to ako minister hospodárstva nemôže priznať. Videl som všetky jeho verejné reakcie k tejto kauze. Čakal som, či tam bude reakcia bežného podnikateľa, teraz dám nabok meritum sporu, niečo v zmysle: "Viete, aký som naštvaný, že som predal firmu za 6-tisíc euro, ktorá teraz zinkasuje 60 mil. euro!" Ale nič. Nič také nezaznelo. Bolo ticho.
Každopádne morálne by bol variant B ešte horší, pretože by znamenal, že minister nie je nekompetentný podnikateľ, ale niekto, kto si vymyslí čokoľvek, aby mohol štát obrať o 60 mil. eur. Ja som v tomto parlamente kvôli kauze Bratislavskej teplárenskej a sporu s PPC dával návrh, aby sme minimálne v týchto veľmi sporných súdnych sporoch zdanili vysokou daňovou sadzbou excesívne úroky. Dneska v týchto sporoch úroky sú väčšie ako istina. Úroky sú 18 mil. a istina, úroky, istina je 18 mil. a úroky sú 42 mil. Návrh bol, aby sa úroky, ktoré prekračujú sadzbu ECB, zdaňovali, zdaňovali 99 % sadzbou z dane. Vtedy minister Kažimír na to reagoval, že je to zaujímavý nápad a že sa na to pozrú, lebo tie peniaze zaplatí koniec koncov štát, verejná kasa. Tak sa na to pozreli a zákon neprešiel. A tuná znovu hovoríme o dvoch tretinách z tejto sumy, ktoré idú na úroky z omeškania, nie na istinu. Aj to veľa hovorí o dubióznosti celého, celého tohto, tohto sporu.
Takže, pán minister, ja sa vás budem pýtať, ak je pravdivá vaša varianta, že peniaze na pokračovanie súdneho sporu neboli vaše, odkiaľ tie peniaze boli, akým spôsobom prišli do banky, a či v banke existuje písomné vyhlásenie podľa vtedy platného a účinného zákona, že išlo o peniaze tretieho subjektu, že ste nevkladali vlastné peniaze, lebo podozrenie, že bol porušený zákon boja proti prianiu špinavých peňazí, § 6 ods. 2 vtedy platného a účinného zákona, tu je pomerne veľké, tu je pomerne veľké.
A keby sme vám mali veriť, že ste predali firmu za 6-tisíc euro, ktorá zinkasuje pravdepodobne 60 mil. eur, takže ste novému vlastníkovi dali zarobiť 10-tisícnásobok jeho investície, tak by ste mali dostať titul podnikateľa roka od Zväzu drobných podnikateľov a živnostníkov ostrova Curaçao. A ja vám teraz plaketu podnikateľa roka rád odovzdám. (Rečník odovzdal plaketu ministrovi.)
Ale na rozprávky neveríme, pán minister, čiže jedna varianta je horšia ako druhá. Tá horšia je, že stále ste spoluvlastníkom tej firmy. A tá prvá je zlá tiež preto, že ste boli usvedčený z klamstva. Z klamstva v tom, že ste vkladali prostriedky tretej osoby, pretože ste boli jediný disponent účtu. Každý, kto má štyri triedy ľudovej, vie, že na účet, podnikateľský účet môže vložiť a previesť ktokoľvek. Nám z Národnej rady chodí plat, zamestnancom chodí plat od ich zamestnávateľa a ich zamestnávateľ nemá dispozičné právo s ich účtom. Čo to je za nezmysel? A minister hospodárstva, ktorý poučuje o účtovníctve, o bankovníctve, dokonca aj o práve, sa obhajuje absolútnym nezmyslom, ktorý ho usvedčuje nielen z neznalosti, ale z úmyselného klamstva. A podľa mojej mienky by taký človek vo funkcii ministra hospodárstva byť nemal. Šesťdesiat miliónov eur nie je malá čiastka. Keď sem prišli učitelia pred dvomi rokmi, že chcú zvýšenie platov, žiadali 50 mil. Zdravotné sestry. Zajtra štrajkujú zamestnanci justície, nie sudcovia a prokurátori, bežní zamestnanci, administratívne pracovníčky, ktoré majú 400-500 eur. Čo im poviete? Nemáme! Nemáme, snažíme sa to nájsť, ale je ťažká doba, je kríza, rozpočet je proste veľmi napätý. Ale na dubiózne spory bývalých firiem alebo možno aj dnešných firiem predstaviteľov SMER-u, na to peniaze sú.
A to si myslím, že pre mňa toto nie je sociálny štát. A už vôbec nie sociálne spravodlivý štát. Toto je štát, ktorý drancuje vlastných občanov, a jediní, kto z toho, majú z toho profit, sú vyvolení, vyvolené finančné skupiny, oligarchovia a podnikatelia SMER-u, nikto iný.
Ďakujem veľmi pekne.