Videokanál poslanca

Pán poslanec, zhasnite, no, čo vám poradím, keď vám vadí elektrina. (Smiech v sále.) Na vás sa asi nič rozumné povedať nedá. (Smiech v sále.)

Ja len k procedúre, lebo pán poslanec Kolesík tu hovoril, že bola tu taká celkom selanka, doposiaľ také slušné vystupovanie, kým nevystúpil poslanec Matovič. No ja neviem, ja som teda postrehol pri vystúpení ministra, ako uviedol svoje entrée, kde viacerých z nás posielal na psychiatrické vyšetrenie, vtedy sa to stretlo s takým akože, celkom akože dobrou náladou poslancov SMER-u. Však fajn, fajn, fajn, tvrdé rozdávam, tvrdé prijímam, mne to nevadí. Len potom som prekvapený, mne čo vadí u pána ministra, je, že používal ako žumpácke argumenty voči tej pani blogerke. To mi trošku vadilo, no ale fajn. Ale v parlamente nech hovorí čo chce.
Len čo mi vadí, proste je potom, že niekto vystúpi tvrdšie, a zrazu, že, no zrazu tak: "Toto sa tak nepatrí, mali by sme tak tíško, kľudne." Ešte raz. Mi to pripomína trošku materskú škôlku. Keď nejaké dieťa akože provokuje, provokuje, potom mu druhý švihne naspäť, naspäť a ten beží za učiteľkou sa schovať, že bijú ma. Proste keď tvrdé rozdávate, tvrdé prijímajte, ale nerobte tuná proste, proste vedu z toho, že niekto má tvrdšie vyjadrenie, keď váš minister narozprával, čo sa mu zapáčilo, a kľudne nech rozpráva. Mňa, ešte raz, mne to nevadí. Len sa potom netvárte, že keď niekto tvrdšie vystúpi, že zrazu proste tuná zavádza nejakú škodlivejšiu atmosféru v parlamente, lebo to je farizejstvo akože prvého, prvého rangu.

Pán poslanec Kondrót, ja zo zvyku anonymy nečítam. Možnože vy áno, ale ja to nerobím, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, ak bola privatizácia nezákonná, ja sa pýtam, prečo nepodala spoločnosť Port Service návrh, podnet generálnemu prokurátorovi na podanie žaloby o určenie nezákonnosti neplatnosti privatizácie. Ale nie, ona bola spokojná. Penta to má, O. K., ešte my žalujeme 60 mil., to je problém podľa mojej mienky. Bol právny nástroj to zmeniť. Ten nebol využitý. Bolo by to niečo iné, ako na tom vyryžovať. To je môj problém, pán poslanec.
Pán poslanec Kolesík, že mali taký pocit, že to je bez šance, to znamená, že, že predali to za 6-tisíc euro, a potom pán minister Pavlis vložil 20-tisíc euro, aby v tom zjavne bezúspešnom súdnom spore sa mohlo pokračovať ďalej. Áno? Lebo, lebo, lebo žiaľ, ešte raz, hovorím, že vložil, pretože v účtovných závierkach je uvedený on, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by tie peniaze mu dala, dali noví akcionári, absolútne žiaden. A práve naopak, vymýšľal si, keď tvrdil, že to musel za iných vložiť on, lebo len on bol disponent. Akú to dáva logiku? Keď ste zjavne, máte pocit, že je to, je to prehratý spor, tak radšej sa toho zbavme. Dajme to radšej a náhodne schránková firma sa prihlásila, kde nie je možné dohľadať, kto je reálny akcionár, ale 20-tisíc následne, ešte, ešte dám, aby, aby súdny spor, zjavne teda bezúspešný, ako vy tvrdíte, preto bola nízka cena, mohol pokračovať ďalej.
Preto hovorím, že všetky vaše alternatívne vysvetlenia, ktoré tu ponúkate, a teraz ich ponúkol pán poslanec Kolesík, sú absurdné. Sú absurdné, sú nereálne.

Ja len budem stručný, rekapitulovať ten, ten príbeh, jednak ma to navodilo aj to, aby dostali poslanci, ktorí chcú sa ešte prihlásiť ústne do rozpravy, lebo teraz pán poslanec Petrák odišiel, čo sa mi zdá byť bizarné, aby minister si išiel vybavovať, aby čím skôr skončila rozprava, resp. aby, aby sa skrátil čas na ústne prihlasovanie. To si môžete, to si môžete poslanci riešiť, to, že to rieši minister, ktorý je odvolávaný, to už o niečom svedčí, ale fajn.
Čiže ja by som len zrekapituloval, aby som predsa len trošku, trošku umožnil časový priestor na prihlásenie sa do ústnej, ústnej rozpravy. Čoraz viacej aj z tých vystúpení kolegov z opozície je zrejmé, že z tých dvoch variant, ktoré som spomenul v úvode schôdze, varianta, ktorú prezentuje minister a ukázala sa, že je nepravdivá o tom, že peniaze dával do banky od iných akcionárov, že skôr je tu vážne podozrenie, že do dnešného dňa je minister hospodárstva spolumajiteľom tej firmy. To podozrenie je preto tak vážne, lebo nikto pri normálnom podnikateľskom zázemí alebo pri zdravom rozume nepredá firmu za taký malinký zlomok toho, čo, o čo sa tá firma so štátom súdi, najmä v situácii, keď je zjavné, že dopredu už je advokátka, ktorá je manželka prvého námestníka, ktorý potom podáva mimoriadne dovolanie. Čiže to sú veci, ktoré sú proste nevysvetliteľné.
Ja sa vôbec nebavím o otázke konfliktu záujmu z hľadiska ústavného zákona, ja sa vôbec ani, ani nedotýkam kauzy Dusla Šaľa, ale proste tieto indície, ktoré tu boli, ktoré tu boli zverejnené, to, že bol minister pristihnutý pri klamstve, keď zdôvodňoval, prečo on musel 600-tisíc korún na účet, to všetko tú verziu, ktorú nám ponúka minister, robí mimoriadne nedôveryhodnou. Nedôveryhodnou aj preto, že keď bol pán Pavlis také dlhé obdobie podnikateľom a keď veľkú časť úvodného predslovu svojho venoval tomu, aby poúčal všetkých ostatných o ekonomických základoch a účtovníctve, ako je možné, že proste firmu predal firme, ktorá na tom bude mať miliónpercentný zisk. Miliónpercentný zisk! To nedáva žiadnu logiku. A teraz sa kolegovia vyjadrujú k tomu, že kto čo podpísal, a možno sekčný šéf. Nezaujímavé.
Podľa mňa čo je kľúčová vec v tomto celom, je otázka, akým spôsobom je verzia, ktorú povedal minister hospodárstva, vierohodná. A ona vierohodná, samozrejme, že nie je. Kto z vás sa vyjadril v rozprave o tom, že existujú podnikateľské účty, kde môže vložiť peniaze len disponentov účtu? Prečo ste sa k tomu nevyjadrili, že áno, také sú, my tu také poznáme. Proste minister bol pristihnutý pri klamstve a veselo sa ide ďalej. Preto hovorím, že, žiaľ, tá verzia variantu A je nepravdivá, je nepravdivá a pravdivá sa ukazuje byť zjavne z toho, čo tu bolo povedané, ten variant B. A spomenul som to aj kvôli tomu, že keď minister v úvodnom slove spomínal dlhotrvajúce kontakty s advokátmi, ktoré musia byť založené na dôvere a proste dlhotrvajúcich vzťahoch, tak zrejme, zrejme to rovnaké platí aj advokátke JUDr. Danuši Tichej. To isté. To nebol asi náhodný kontakt v roku 2008, to bola si tiež nejaký dlhodobejší vzťah založený na dôvere. A to všetko vytvára pomerne jednoznačné podozrenie, podozrenie, že už dopredu bolo zabezpečené mimoriadne dovolanie pre účely, že Port Service prehrá na nižších súdoch právoplatne svoj spor.
A teraz vám poviem, že v oblasti trestného práva môže byť založená dokonca aj vina na reťazci vzájomne sa dopĺňajúcich a neprerušovaných nepriamych dôkazov. To znamená, že nie je priamy dôkaz. A ten reťazec nepriamych dôkazov je tak nepriestrelný, že akákoľvek iná alternatíva toho skutkového deja je vylúčená, je absurdná, je nemožná. A tuná sa mi zdá, že akákoľvek iná alternatíva skutkového diania je tiež absurdná a nemožná. Keď zoberieme do úvahy cenu, za ktorú predáva pán Pavlis svoj podiel vo firme, a celú tú sumu, ktorá dnes je na najlepšej ceste byť tejto firme vyplatená. Viete si predstaviť, žeby nejaký podnikateľ urobil takýto obchod? A mrzí ma, že k tomu sa nikto nevyjadruje a vyjadrujeme sa viacej - alebo teda poslanci SMER-u, však chápem, k tomu sa asi vyjadriť nedá, čiže mrzí ma to, ale chápem to - vyjadrujeme sa k veciam, ktoré sú naozaj technikalitami ohľadne ústavného zákona o konflikte záujmov, a k analýze, ktorá dodnes nesie znaky proste anonymného materiálu. Tá otázka v úvode, proste najskôr teda minister povie predsedovi parlamentu, že zverejním, kto to napísal, potom sú otázky, no dobre, tak kto to napísal, kto to zaplatil, tak, ej, radšej nie a odôvodnenie je, že keby sa, keby sa zverejnil autor tej analýzy, tak bude, čo bude, šikanovaný teraz opozíciou, neviem teraz celkom, že čo je motív, aby ten materiál zostal, zostal anonymný. To je absurdné vysvetlenie. A znovu sa len núka potom niečo iné, že ako to mohlo byť zaplatené. Tak proste, proste vy sa nedivte, že keď to je celé zahalené nepravdami, výmyslami, tak, tak vytvára sa konštrukt, ktorý je jediný dôveryhodný, a to je ten, že minister stále tú firmu vlastní. Čomu sa divíte potom?!
Takže ja si myslím, že tá schôdza bola potrebná, bola potrebná. Vy na každú schôdzu poviete, že je to akože v zásade divadlo opozície, samozrejme, v situácii, keď ste boli v opozícii vy, tak to nebolo divadlo, vtedy to, vtedy to malo, naozaj malo grády. Ale, ale posledne sme odvolávali, čo som teda bol viacej v tom zaangažovaný, ministra spravodlivosti Boreca za kauzu dovolania košického komunálneho politika. A mnohí ste hovorili, že no to je teraz predčasné analyzovať. Neboli žiadne argumenty na odvolanie! Samozrejme, keby Najvyšší súd rozhodol, že je to akože bezdôvodné dovolanie, hm, tak situácia by bola iná. A to aj Najvyšší súd povedal, že minister spravodlivosti neuviedol jeden jediný dôvod reálny v prípade dovolania. A čo sa stalo? Nič, nič. Nič. Čiže to je problém. Vy budete obhajovať aj neobhájiteľné. Úplne kľudne, úplne kľudne.
Ale napriek tomu, tie schôdze majú svoj význam, pretože minimálne je potrebné aj verejnosť upozorniť na spôsob, akým si rozparcelovávate alebo pokračujete v rozparcelovávaní tohto štátu.

Pán poslanec 83 je viac ako 30, že? Zvolajte schôdzu ku mne, na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve vnútra, zvolajte schôdzu k prvej Dzurindovej vláde, k druhej, k fondu, zvolajte to, ja sem prídem a budem o tom hovoriť. Teraz hovoríme o inom, zvolajte ju, ešte raz vám hovorím, máte na to dosť podpisov, máte väčšinu, kľudne to urobte, vyzývam vás k tomu.
Teraz hovoríme o tom, že je tu podozrenie, že tú firmu stále vlastní váš dnešný minister, lebo kto by predal firmu, ktorá má našliapnuté na 10-tisícnásobok toho, za čo bola predaná, pri zdravom rozume. Pán poslanec, ale váš problém je ten, že áno, ja som konal, aj keď som mal pocit, že sa urobila neprávosť za našej vlády, napr. pri PPC, aj keď ja som s tým nič nemal. A vy budete sústavne obhajovať všetky kauzy vašej vlády, absolútne všetky, do úplného konca a poukazovať, že no ale aj vy ste robili, aj vy ste robili. Treba asi trošku mať nadhľad, pán poslanec, a vy ho nemáte, vy ste ochotný akúkoľvek absurdnosť a úplne zjavné prešľapy obhajovať do úplného konca tým, že veď možno sa ešte robili niekedy horšie veci. To je podľa mňa, to nikam debatu neposúva, ale keď o tom chcete hovoriť, ešte raz zvolajte schôdzu, môže byť aj zajtra, nie je problém, máte dosť hlasov, zvolajte ju.
Teraz hovoríme o tom, v akom konflikte záujmov bol pán Pavlis v minulosti, ale aj o tom, že sú tu veľmi závažné indície, že firma, ktorá bude mať priklepnuté s veľkou pravdepodobnosťou 60 mil. eur, je firma, ktorá nebola prevedená na iných vlastníkov, preto je to schránková firma v Curaçau.

Ja budem stručný a zareagujem aj na to, čo spomínal pán podpredseda Číž. Čo mal pán minister vtedy podnikateľ robiť, keď sa mu zdalo, že privatizácia bola, bola nezákonná? Existuje v našom právnom poriadku prostriedok, ktorý je nato určený. A to je žaloba na neplatnosť... (Ruch v sále.) Pán kolega, ak máte problém, tak sa prihláste, ja som vás tuná ešte nepočul v pléne hovoriť. Dobre? Žaloba na neplatnosť privatizácie, ktorú podáva generálny prokurátor. A v tom čase bol generálnym prokurátorom Milan Hanzel, bývalý kolega premiéra Fica z SDĽ . Ale to neurobil! A potom stanovisko, ktoré je stále anonymné, hovorí, no tak s odbornou starostlivosťou proste musel to zvažovať ako predseda predstavenstva. Existoval tu právny prostriedok nápravy daného stavu. Podala spoločnosť Port service podnet generálnemu prokurátorovi na podanie žaloby na zrušenie privatizácie? Nie. Žalovali náhradu na ušlý zisk. To je proste fakt. Keď sa pýtate: "Čo mal robiť, chudák, čo mal robiť?" Tak ja vám hovorím, čo mal robiť. Mali sme v právnom prostriedku mechanizmus nápravy, ten nevyužil. Nechcel, aby bola privatizácia zrušená, nech si to Penta kľudne nechá a nám nech dáme ešte 60 mil., daňoví poplatníci. To bol jeho, teda v zásade jeho postup.
A teraz to išlo, samozrejme, že, že ďalej. Nám tu pán minister hovoril v úvodnom slove, že tá advokátka, v ktorej sa kancelárii konalo valné zhromaždenie, že to je predsa prirodzené, proste ľudia nemenia advokátov, ako, ako veľmi často chodia k tým istým. No dobre. To znamená, zrejme tak to bolo aj s tou ďalšou advokátkou, ako to vyplýva z jeho slov, JUDr. Tichou. To znamená, že išlo asi o dlhodobejší vzťah, z čoho sa dá potom vyvodzovať len to, že už dopredu bolo akoby preddohodnuté, že vo veci bude podané mimoriadne dovolanie útvarom, ktorý patril pod jej manžela. To znie logicky, veď advokátov nemeníme ad hoc, to bol tiež asi dlhodobejší vzťah a potom naozaj vyvstáva otázka, keď toto mal akoby možno sľúbené pán Pavlis a vedel, že ten spor tým pádom má veľkú šancu byť úspešný, ako je možné, že za jednu desaťtisícinu tej celkovej sumy tú firmu predal. Ako je to možné? A ani, čo už kolega hovoril, si nedal do zmluvy, že v prípade úspešnosti sporu bude mať nech len 50 %, nič, nič, držíme vám palce proste, ak vám nadelí 60 mil. súd, užívajte v zdraví, užívajte v zdraví na Curaçau.
Tomu naozaj ste ochotní veriť, tomu ste ochotní veriť? Podľa mňa to je absurdné, absurdné.

Ja by som len doplnil. Tá kauza je závažná práve tým, že vysvetlenie ministra o tých 600 tisícoch korún je proste strašne nedôveryhodné. Je zjavné, že teda nehovorí pravdu, keď hovorí, že bol jediný disponent, a preto nemohol nový akcionár to vložiť, to je absolútna lož.
A prečo to, prečo to robí? Prečo takýmto úplne triviálnym spôsobom nehovorí pravdu? Lebo podľa mňa si nevie vymyslieť nič iné, ako by zdôvodnil, že sa ešte angažoval vo firme, ktorá mu formálne nepatrila, lebo tá pôžička bola poskytnutá už v čase, keď formálne firma bola vlastnená tou schránkovou firmou v Curaçao. To je problém. To je hlavný problém. Pretože potom by platil variant B, že minister v skutočnosti je doteraz vlastníkom tej firmy. Preto vznikla legenda o 600 tisícoch od nového akcionára, ktorá je úplne nevieryhodná. Lebo ak by bola tá verzia vierohodná, tak to ten akcionár mohol poslať na účet firmy sám alebo na účet súdu pre ten účel, keďže išlo o súdne trovy. Prečo by to cez pána Pavlisa posielal? To je absolútna nepravda. Takže tá legenda, ktorá je takto nedôveryhodná, vznikla podľa mojej mienky preto, že je dosť pravdepodobné, že platí variant B, a ten variant B znamená, že minister Pavlis je dodnes reálnym spolumajiteľom tejto spoločnosti.

70.
Ďakujem, ja už teda tri roky nie som ministrom, ale to len na, na upozornenie.
Ale po prvé. Nemáte dobrú pamäť, pán podpredseda, pretože nominantom HZDS, a teda vtedy SDKÚ na post generálneho prokurátora bol doktor Bernát. Nehovorím, že by bol lepší ako doktor Trnka, to teda bola tiež teda podľa mňa chybná nominácia, ale tak to bolo. A potom v roku 2010 bol nominantom - však to si pamätáte aj vy, možno za zásluhy, ktovie - SMER-u a len SMER-u pán Trnka. A dokonca to je ešte horšie, pretože už vtedy sme vedeli, ako pôsobil sedem rokov, a napriek tomu ste ho nominovali. Čiže to vydávať za cnosť? Ešte v roku 2003 to možnože bolo proste neznalosť, ale v roku 2010 už, už veľmi ťažko.
Pán podpredseda, vy ste sa vlastne nevyjadrili k meritu veci nijako, ale ubezpečujem vás, že, že kauza Gorila je vážna, a bol by som veľmi rád a podpíšem vám, osobne vám to sľubujem, schôdzu, ak ju zvoláte ku kauze Gorila. Ubezpečujem vás, podpíšem to. Zvolajte schôdzu, hovorme o tom, kedy to bolo, v ktorých rokoch, kto bol v tých bytoch, kto hovoril o dvadsať deka salámy, o všetkom môžeme hovoriť, kedykoľvek. Zvolajte to a máte môj podpis.
Teraz hovoríme o niečom inom. Hovoríme o tom, že, že buď minister ešte stále de facto vlastní tú firmu, čo je vážny problém, alebo klamal, keď tvrdil, že išlo o prostriedky tretej osoby, a on je jediným disponentom. A áno, tvrdím, že tieto spory sú dubiózne. Každý má právo podať žalobu. Aj sudcovia si podávali antidiskriminačné žaloby na fiktívne proste rozdiely v platoch. A kto ich považoval za morálne a správne? Nikto. Ani vy nie. A to si myslím, že platí aj pri tejto, pri tomto spore.

Zareagujem najskôr na pána Senka a pána kolegu Kolesíka. Viete, keď ja som mal podozrenia relevantné z nezákonnej privatizácie, tak som konal, ako som konať mal. Dával som normálne podnet generálnemu prokurátorovi na podanie žaloby na zrušenie privatizácie, týkalo sa to aj Penty, konkrétne PPC. Prečo nedala firma Port Service podnet na Generálnu prokuratúru, aby generálny prokurátor žalobou uplatňoval nezákonnosť privatizácie? To by bol správny postup, ktorý by som podporil. Ale nie! Pente to necháme, len ešte my z toho vyryžujeme 60 mil. To je podľa mojej mienky problém.
K pánovi poslancovi Martvoňovi. Ja som teda o dozornej rade fondu nič nehovoril, čiže neviem, či ste reagovali na mňa, ale keď ste teda na to, ste tu poukázali, tak, no, člen dozornej rady má prístup ku všetkým informáciám. Ku všetkým informáciám žalovaného, Fondu národného majetku, a pritom pán Pavlis bol v tom čase v pozícii šéfa predstavenstva žalobcu, teda firmy Port Service. To mi nepríde celkom kóšer. A hovoríte, že, že je otázne, že či to ešte nakoniec vysúdia, že všetko zatiaľ prehrali.
Keby som chcel na pána Senka reagovať, že v čase, keď som bol ministrom spravodlivosti, áno, vtedy prehrávali. Teraz nehovorím, že to je moja, akože sa tým nechcem chváliť, ale keď ste o súdnictve hovorili, tak to len na margo. Ale, pán poslanec, Najvyšší súd v dovolacom rozhodnutí uznal nárok spoločnosti Port Service na ušlý zisk, to znamená, nižšie súdy sú týmto rozhodnutím viazané. Nezačíname spory na zelenej lúke, že však uvidíme, je to, naozaj to asi nedostanú nikdy, je to dubiózne. Nie, dnes je rozhodnutie dovolacieho senátu päťčlenného z čias vašej bývalej vlády a to rozhodnutie je záväzné, jeho právny názor, pre nižšie súdy. To predsa v tejto veci všetci dobre vieme.

54.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, len na úvod, vy sám ste povedali v úvode schôdze, že informáciu, kto pripravil právne stanovisko, ktoré sme dostali, anonymné, že tú informáciu dostaneme, to ste vy povedali. (Reakcia predsedajúceho.) Hm, no proste, zjavne aj to svedčí o tom, v akej úrovni rokujeme.
Ešte raz, mňa neprekvapil prejav pána ministra, pretože po jeho tlačovej konferencii, ktorá sa týkala blogerky, ktorá upozornila na konflikt záujmov, ma z hľadiska jeho formy neprekvapí už už nič, každý si vyberá, akú formu zvolí, boli tu ministri, ktorí posielali do basy, proste každý robí to, čo vie a môže, a pán minister asi robí tiež len to, čo vie a môže.
Ja by som najskôr povedal chronologicky, že o čom tu rokujeme, na čo minister nedal odpovede, a potom sa aj zamyslel, že vlastne aké sú varianty ďalšie, pretože jedna varianta je, že minister nehovorí pravdu a je stále spoluvlastníkom tej firmy, a druhá je, že hovorí pravdu, a tam sú potom, tiež sú vážne problémy, ktoré vyplývajú z jeho, z jeho výrokov.
V princípe podobné súdne spory, ktoré by som ja označil za dubiózne, sa netýkajú nejakej reálnej náhrady škody, ktorá bola spôsobená, týkajú sa nejakého fiktívneho ušlého zisku. Možno si pamätáte kauzu z čias prvej Ficovej vlády, ktorá sa týkala kauzy Veľký Slavkov, kedy tiež firma pôvodne získala pozemky pod Tatrami za pomerne nízku cenu od reštituentov, vznikol z toho veľký škandál, museli sa vrátiť a firma GFK blízka vtedy koaličnému partnerovi SMER-u žalovala o údajný ušlý zisk štát. A na prvom stupni, pokiaľ si pamätám, na okresnom súde v Poprade tento spor aj vyhrala. Keďže išlo naozaj o fiktívnu vec, tak z toho vznikol pomerne veľký škandál a následne bolo rozhodnutie zrušené. Tuná ide znovu o ten istý prípad.
Ak bola privatizácia nezákonná, ja sám som dával aj ako minister vnútra podnety Generálnej prokuratúre, aby žalobou napadla zákonnosť privatizácie, napr. v kauze PPC. Generálny prokurátor má zo zákona právo namietnuť žalobou nezákonnosť privatizácie. Fajn, mal to urobiť. Tuná ale ide o vymyslený súdny spor o ušlý zisk, kde, ešte raz, istina 18 mil. a zvyšok sú, zvyšok sú úroky. Tento súdny spor bol právoplatne skončený. Právoplatne ho firma Port Service prehrala. V roku 2008 jediná šanca zvrátiť to rozhodnutie bolo, lebo neboli dané riadne dovolacie dôvody, bolo podať mimoriadne dovolanie generálnym prokurátorom. A generálny prokurátor mimoriadne dovolanie podáva, pán Trnka, v roku 2010 nominant strany SMER na generálneho prokurátora. Nepodáva ho vo verejnom záujme štátu, podáva ho v súkromnom záujme firmy Port Service. Následne - v tom čase za ministra spravodlivosti Harabina vieme, aká bola na Najvyššom súde situácia, vieme, ako boli skladané dovolacie senáty - Najvyšší súd rozhodnutia nižších súdov zrušil a uznal nárok spoločnosti Port Service. Viete, kto zastupoval spoločnosť Port Service v konaní? JUDr. Tichá. JUDr. Tichá je manželka prvého námestníka vtedajšieho Generálnej prokuratúry pána Tichého, námestníka zodpovedného na netrestný úsek, teda úsek, ktorý podáva mimoriadne dovolania. Stále všetko O. K.? Stále všetko úplne perfektné? Stále všetko úplne jasné? Pánovi Jarjabkovi áno, o tom nepochybujem, že v tých právnych veciach on je podkutý, čiže jemu je to jasné. (Reakcia z pléna.) Prihláste sa normálne, dajte si faktickú a kľudne, kľudne nám niečo aj zaspievajte. A teraz... (Smiech v sále.)

Musím povedať, že, že Najvyšší súd, Najvyšší súd keď rozhodol, tak ním sú nižšie súdy viazané, tým rozhodnutím. To nieže ten spor je ešte v princípe v lufte, dnes sú rozhodnutím Najvyššieho súdu nižšie súdy viazané a zrejme budú rozhodovať len o výške ušlého zisku. Čo je, ešte raz, veľmi dubiózny súdny spor. Ja už som povedal vo faktickej poznámke a vrátim sa potom k tomu ešte, ešte v prejave, že ak má minister hospodárstva takých skvelých právnikov, že mu poradili, že v tom čase neexistovala právna úprava proti praniu špinavých peňazí, tak to celé stanovisko má asi takú istú úroveň. Odporučil by som ministrovi hospodárstva si prečítať § 6 ods. 2 vtedy platného a účinného zákona č. 367/2000 Z. z., teda pôvodnej právnej úpravy prania špinavých peňazí, ktorá veľmi jednoznačne stanovuje povinnosť, a musí to byť písomné vyhlásenie vkladateľa, keď nevkladá vlastné prostriedky, povedať, koho sú to prostriedky, a to písomné vyhlásenie zjavne musí byť v banke. Alebo teda nemusí, samozrejme, otázka potom je, či nebol porušený - a podľa mňa bol porušený - vtedy platný a účinný zákon proti prianiu špinavých peňazí.
Takže poďme k tým alternatívam. Myslím si, že ministrom hospodárstva by mal byť človek, ktorý podnikaniu rozumie. Je to koniec koncov po ministrovi financií druhý najdôležitejší člen vlády, ktorý zodpovedá za stav podnikateľského prostredia na Slovensku. A ako rozumie podnikaniu minister Pavol Pavlis? Tu sú dve možné odpovede.
Prvá. Minister hospodárstva sa snaží presvedčiť, že keď v minulosti podnikal, na bankový účet jeho Port Service, a. s., nemohol nikto poslať peniaze, iba on sám, lebo bol jediný disponent účtu. Toto mal byť dôvod, prečo spred deviatich rokov eviduje firma pôžičku 600-tisíc korún. Tie mal poskytnúť pán Pavlis na zaplatenie súdneho poplatku, vďaka čomu môže štát prísť o milióny eur. Minister dnes tvrdí, že v skutočnosti to boli peniaze nových majiteľov, ktorým spoločnosť predal. Prečo ich potom neposlali na účet firmy sami? Pavol Pavlis to vysvetľuje tým, že ešte nemali prístupové práva k účtu. To ale predsa s prijímaním platieb na účet firmy nemá absolútne nič spoločné. Keď človek nerozumie základom bankovníctva, ťažko môže z pozície ministra vytvárať dobré podnikateľské prostredie.

Dôvod, pre ktorý sa Port Service, a. s., rozhodla súdiť so štátom, je jej vylúčenie z privatizačnej súťaže. Pred vyše desiatimi rokmi vyčíslila firma ušlý zisk na 18 mil. eur. Hoci súd ešte právoplatne nerozhodol, podnikateľ Pavol Pavlis sa so spoločníkmi pred deviatimi rokmi rozhodol firmu predať za smiešnych 6-tisíc eur, podľa účtovnej závierky v roku 2006 pôvodnej materskej spoločnosti Port Service Bratislava za sumu 190-tisíc korún. Je to na stránke 101 riadok 30. Neznámi Antilčania na ostrove Curaçao sa tak zrejme môžu tešiť na ohromnú návratnosť svojej pôvodnej investície. Vďaka úrokom z omeškania sa suma šplhá k 60 mil. eur, teda na 10-tisícnásobok pôvodnej investície, za ktorú táto schránková firma firmu kúpila. Zisk 1 mil. %! Jeden milión percent! Tomu sa hovorí podnikateľ roka. Môže byť takto nekompetentný podnikateľ ministrom hospodárstva?

Samozrejme, existuje možnosť B, že je to celé inak, že rozprávka o účte, ktorý neprijíma cudzie platby, je vymyslená. A teda, že pôžičku dal firme Port Service naozaj Pavol Pavlis osobne. A v skutočnosti ju predal iba naoko. A antilská schránka je len kamufláž, pričom reálni majitelia sa nezmenili, len to ako minister hospodárstva nemôže priznať. Videl som všetky jeho verejné reakcie k tejto kauze. Čakal som, či tam bude reakcia bežného podnikateľa, teraz dám nabok meritum sporu, niečo v zmysle: "Viete, aký som naštvaný, že som predal firmu za 6-tisíc euro, ktorá teraz zinkasuje 60 mil. euro!" Ale nič. Nič také nezaznelo. Bolo ticho.
Každopádne morálne by bol variant B ešte horší, pretože by znamenal, že minister nie je nekompetentný podnikateľ, ale niekto, kto si vymyslí čokoľvek, aby mohol štát obrať o 60 mil. eur. Ja som v tomto parlamente kvôli kauze Bratislavskej teplárenskej a sporu s PPC dával návrh, aby sme minimálne v týchto veľmi sporných súdnych sporoch zdanili vysokou daňovou sadzbou excesívne úroky. Dneska v týchto sporoch úroky sú väčšie ako istina. Úroky sú 18 mil. a istina, úroky, istina je 18 mil. a úroky sú 42 mil. Návrh bol, aby sa úroky, ktoré prekračujú sadzbu ECB, zdaňovali, zdaňovali 99 % sadzbou z dane. Vtedy minister Kažimír na to reagoval, že je to zaujímavý nápad a že sa na to pozrú, lebo tie peniaze zaplatí koniec koncov štát, verejná kasa. Tak sa na to pozreli a zákon neprešiel. A tuná znovu hovoríme o dvoch tretinách z tejto sumy, ktoré idú na úroky z omeškania, nie na istinu. Aj to veľa hovorí o dubióznosti celého, celého tohto, tohto sporu.
Takže, pán minister, ja sa vás budem pýtať, ak je pravdivá vaša varianta, že peniaze na pokračovanie súdneho sporu neboli vaše, odkiaľ tie peniaze boli, akým spôsobom prišli do banky, a či v banke existuje písomné vyhlásenie podľa vtedy platného a účinného zákona, že išlo o peniaze tretieho subjektu, že ste nevkladali vlastné peniaze, lebo podozrenie, že bol porušený zákon boja proti prianiu špinavých peňazí, § 6 ods. 2 vtedy platného a účinného zákona, tu je pomerne veľké, tu je pomerne veľké.
A keby sme vám mali veriť, že ste predali firmu za 6-tisíc euro, ktorá zinkasuje pravdepodobne 60 mil. eur, takže ste novému vlastníkovi dali zarobiť 10-tisícnásobok jeho investície, tak by ste mali dostať titul podnikateľa roka od Zväzu drobných podnikateľov a živnostníkov ostrova Curaçao. A ja vám teraz plaketu podnikateľa roka rád odovzdám. (Rečník odovzdal plaketu ministrovi.)
Ale na rozprávky neveríme, pán minister, čiže jedna varianta je horšia ako druhá. Tá horšia je, že stále ste spoluvlastníkom tej firmy. A tá prvá je zlá tiež preto, že ste boli usvedčený z klamstva. Z klamstva v tom, že ste vkladali prostriedky tretej osoby, pretože ste boli jediný disponent účtu. Každý, kto má štyri triedy ľudovej, vie, že na účet, podnikateľský účet môže vložiť a previesť ktokoľvek. Nám z Národnej rady chodí plat, zamestnancom chodí plat od ich zamestnávateľa a ich zamestnávateľ nemá dispozičné právo s ich účtom. Čo to je za nezmysel? A minister hospodárstva, ktorý poučuje o účtovníctve, o bankovníctve, dokonca aj o práve, sa obhajuje absolútnym nezmyslom, ktorý ho usvedčuje nielen z neznalosti, ale z úmyselného klamstva. A podľa mojej mienky by taký človek vo funkcii ministra hospodárstva byť nemal. Šesťdesiat miliónov eur nie je malá čiastka. Keď sem prišli učitelia pred dvomi rokmi, že chcú zvýšenie platov, žiadali 50 mil. Zdravotné sestry. Zajtra štrajkujú zamestnanci justície, nie sudcovia a prokurátori, bežní zamestnanci, administratívne pracovníčky, ktoré majú 400-500 eur. Čo im poviete? Nemáme! Nemáme, snažíme sa to nájsť, ale je ťažká doba, je kríza, rozpočet je proste veľmi napätý. Ale na dubiózne spory bývalých firiem alebo možno aj dnešných firiem predstaviteľov SMER-u, na to peniaze sú.
A to si myslím, že pre mňa toto nie je sociálny štát. A už vôbec nie sociálne spravodlivý štát. Toto je štát, ktorý drancuje vlastných občanov, a jediní, kto z toho, majú z toho profit, sú vyvolení, vyvolené finančné skupiny, oligarchovia a podnikatelia SMER-u, nikto iný.
Ďakujem veľmi pekne.