Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, ja osobne podporujem tento tvoj návrh, pri ktorom som mal možnosť aj predtým odborne so všetkými aj s pánom ministrom diskutovať na túto tému.
Chcem poukázať na to, že zrušenie inštitútu prednostného ošetrenia alebo poskytnutia zdravotnej starostlivosti je výborný nápad. Tak ako si nikto nevie na Slovensku predstaviť inštitút prednostného prijatia na úrade a ešte za to zaplatiť poplatok, tak ja si myslím, že je aj úplne zbytočný inštitút prednostného poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nebodaj ešte za platbu, zvlášť keď všetci si platíme povinné zdravotné poistenie. Čiže ja zrušenie tohto inštitútu vítam.
Čo sa týka legislatívneho procesu, v ústavnoprávnom výbore som poukázal na zopár právnych nedostatkov, na ktoré som upozornil ministerstvo v tom predmetnom návrhu. Týmto chcem povedať, že tie právne nedostatky, na ktoré som poukázal, boli týmto pozmeňujúcim návrhom odstránené a bolo to dopracované z pohľadu práva tak, aby to bolo čo najlepšie, za čo chcem poďakovať aj pánovi ministrovi.
A myslím si, že ten zoznam výkonov, za ktoré sa budú môcť vyberať poplatky, ktoré ministerstvo bude zverejňovať, je výborná vec. Funguje to aj pri iných slobodných povolaniach, ktoré majú priamo vo vyhláške uvedené zoznamy svojich výkonov, za ktoré môžu brať poplatky alebo tarify. Je to aj pri advokátoch alebo pri notároch. Čiže ja osobne si myslím, že toto je práve tá dobrá cesta, že bude priamo zverejnené, za čo bude môcť lekár vyberať nejaké poplatky. A pokiaľ ešte aj ministerstvo bude stanovovať maximálne ceny alebo maximálne poplatky pri týchto výkonoch, to o to bude ešte lepšie.
Preto ja predmetný pozmeňujúci návrh pánov poslancov Blanára a Bašku vítam a myslím si, že veľmi pomôže urobiť poriadok už dnes v dosť rozbitom systéme poplatkov, ktoré zaviedol ešte pán Zajac.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som trošku prekvapený, že prichádzate sem s návrhom, aby bol zavedený, alebo to beriete ako riešenie, jednorazový poplatok za vstup k lekárovi (tých 70 centov), a že ešte občania pacienti budú radi, že to môžu zaplatiť. No, pán poslanec, nemýlite si to trošku so vstupom na toaletu, kde sa vyberá 50 centov alebo 1 euro? Toto keď tu niekto povie, tak ja si myslím, že asi nerozumie celému tomu systému, alebo bojuje vyslovene za určitý typ lekárov, lebo ja si neviem predstaviť, že by som mal niekde zaplatiť za vstup k stolárovi, k notárovi alebo za jednorazový vstup na nejaký úrad. To potom budú všetci alebo každé slobodné povolanie si bude pýtať, aby mu bol zavedený poplatok za jednorazový vstup k tomu príslušnému slobodnému povolaniu alebo k určitej profesii.
Ďalej ste povedali, že nemajú tí dedinskí lekári z čoho vyberať alebo majú obmedzené poplatky. Tak potom asi neviete, že aj ten dedinský lekár berie mesačne kapitáciu na každého pacienta, ktorý je uňho zapísaný, ktorý je v jeho obvode. Ja nepoznám iné slobodné povolania, ktoré by brali mesačne nejakú kapitáciu, platbu od poisťovne za každého občana klienta, ktorého majú v obvode. To majú iba lekári alebo zdravotnícke povolania. To notár nemá, to advokát nemá. Čiže vy nám tu nehovorte, že dedinský lekár nemá z čoho žiť. Má kapitáciu. A tá kapitácia, myslím si, je primeraná.
Na druhej strane ste povedali, že lekári si niečo cez tie poplatky kompenzujú. No vidíme teraz v médiách, čo si tí lekári cez tie poplatky kompenzujú. Však aj dneska je vyjadrenie také, už pomaly na legalizáciu úplatkov lekárom. Však práve to je tá choroba toho systému ako takého.
No a ste povedali, že by mali byť niektoré stropy vyberania poplatkov maximálne určené. No už teraz ministerstvo zdravotníctva pri mnohých poplatkoch určuje maximálne stropy a dáva rozpätie a práve v tom rozpätí sa ten lekár potom musí hýbať a je na pacientovi, aby si vybral potom lekára, ktorý vyberá menšie alebo nižšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, spomenuli ste viacero oblastí, začnem tou pracovnou zdravotnou službou, čo ste spomínali. No podľa mojich vedomostí pani ministerka za to nemohla, že sa to takto upravilo, nakoľko sám dobre viete, že Európska komisia nám dlhodobo vyčítala, že nemáme poriadne transponovanú európsku smernicu v tejto oblasti, a hrozila nám konaní. Čiže ak sa vám nepáči táto pracovná zdravotná služba, ako je nastavená, obráťte s na Európsku komisiu a, samozrejme, tam sa sťažujte, lebo odtiaľ to prišlo.
Čo sa týka vášho výroku, že predmetná zmena ohľadom tej odpočítateľnej položky vytiahne, citujem, iba pár tisíc ľudí z úradu práce, no ja si dovolím povedať, že každý región je vďačný za každú stovku novozamestnaných ľudí, ktorá v tom regióne sa zamestná. Dokonca ak by to bola nejaká tisícka, tak ľudia by boli nadšení aj tomu regiónu by to pomohlo. Čiže počuť to zo slov bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že nejaká zmena vytiahne iba pár tisíc ľudí z úradu práce, si myslím, nie je dobré a je to aj nedôstojné.
Čo sa týka tej odpočítateľnej položky, ktorú ste tu spomínali, v prvom rade chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že ako to bolo deklarované, tak tá odpočítateľná položka má pomôcť predovšetkým zamestnancom zarábajúcim menej ako 570 eur, tak to bolo aj deklarované, a, samozrejme, na druhej strane nejakým spôsobom aj zamestnávateľom. Ale priorita sú tu zamestnanci. Čiže pokiaľ bude mať zamestnávateľ platy vyššie ako 570 eur, tak tam žiaden problém nie je, čo uvíta každý občan, ktorý pracuje, lebo proste nieže máme iba európske ceny, chceme mať aj európske platy. Na druhej strane pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne ísť tou cestou, že bude mať nízke mzdy, tak, žiaľbohu, musí potom počítať s tým, že bude mať iné postavenie trošku ako ten, ktorý dáva dôstojné ohodnotenie svojim zamestnancom.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, momentálne ja som sa nemal záujem zapájať do tejto diskusie, ale po vašom vystúpení musím. Ja chápem, že nenávidíte Rusko, ale dať také prirovnanie, ako ste dali vy, tak som z toho až veľmi prekvapený. Povedali ste, že Západ končí tam, kde končia gotické chrámy. No, asi vám poviem novinku, že aj v Rusku nájdete gotické chrámy a paradoxne v Amerike nenájdete gotické chrámy.
Ďalej, čo sa týka toho, čo ste povedali, že ste, lebo vy ste pospájali viacero vecí, ste spomínali aj to Turecko. Tam si dokonca dovolím súhlasiť, že Turecko nemá čo hľadať v Európskej únii, hlavne pri tom, čo sa dialo vo vzťahu k Islamskému štátu a ku kresťanom, ktorí mnohokrát boli proste prenasledovaní Islamským štátom a paradoxne predávaní do otroctva aj cez Turecko. Ale nepochopím jednu vec, keď tak ste veľmi aj proti Turecku, s čím súhlasím, tak prečo tak nenávidíte Rusko? Lebo však vy ste priateľ Izraela, kde najväčšia menšina, najväčšia menšina v Izraeli sú Rusi. Je to najväčšia menšina v Izraeli.
Taktiež bol tu spomínaný pán Masaryk. No aj pán Masaryk pochopil, že geopolitickú polohu Slovenska alebo Československa neoklameme. Jednoducho sme raz v strede Európy a stretu západnej a východnej civilizácie proste nezabránime. Ale nemôžme popierať historické fakty, ktoré tu boli, že raz územie Slovenska oslobodili alebo väčšiu časť Slovenska oslobodili Rusi. Jednoducho nemôžme to popierať. Aj keď sa nám to nepáči povedzme, čo teraz robia.
Čiže tým chcem poukázať na to, že NATO nie je celkom riešením všetkého. Nie je normálne, že Turecko blokuje Cyprus ako členský štát Európskej únie pri vstupe do NATO. Nie je normálne, že Turecko blokuje Izrael pri vstupe do NATO. Ale je to tu, že proste Amerika to všetko toleruje a my to tu nevyriešime... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že je to určite zaujímavá diskusia. V prvom rade chcem iba upozorniť na to, že v podstate pán poslanec Hrušovský bol stanovený za spravodajcu, schválený výborom a nevedeli sme na výbore, že kedy v podstate príde tento bod programu na radu. Čiže tá pripomienka, pán poslanec Viskupič, že pán poslanec Hrušovský by si to nejako "plánoval", no nie je to celkom tak. Zhodou náhod tam bolo aj málo opozičných poslancov, čiže nebolo toho, komu by sme opozičné návrhy dali, aby spravodajcoval. Čiže v tomto prípade chcem obhájiť pána poslanca Hrušovského, že išlo to fakt mimo neho.
Čo sa týka tej doložky ako takej, ja osobne si myslím, že je to zaujímavý nápad, určite ale na druhej strane sa to asi nehodí dávať to medzi rozpočet alebo za rozpočet verejnej správy, možno je to lepšie dať medzi sociálne vplyvy, kde už je v súčasnosti uvedené v doložke, alebo sa uvádzajú dopady na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na nezamestnanosť. Ale myslím si, že aj tá rodová rovnosť a rovnosť príležitostí nemajú až tak ďaleko od inštitútu manželstva. Čiže určite je to zaujímavá myšlienka, otázka znie, ako to vydiskutuje sa, či sa nájde nejaké riešenie, aby to bolo aj efektívne v praxi a aby sa to dalo posúdiť. V súčasnosti už máme aj takú doložku podľa môjho názoru, že vplyvy na životné prostredie, kedy mnohokrát nevieme posúdiť, či tá zmena zákona bude mať vplyv, alebo tá novela, či bude mať vplyv na životné prostredie, alebo nie, ale tú doložku tam máme.
Na druhej strane v niektorých štátoch, viem, že prebehla diskusia, či by návrhy zákonov nemali obsahovať aj doložku z pohľadu dopadu na boj proti korupcii ako takej. Viem, že v niektorých severských štátoch bola na to diskusia, sme na jednej konferencii o tom hovorili.
Čiže určite je to zaujímavá téma, ktorá sa tu dnes objavila, a je to, minimálne to stojí za diskusiu.
Ďakujem, toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda KDH, myslím si, že všetci, čo sme tu, sa zhodneme na tom, a ja to plne potvrdím, že KDH je štandardná politická strana, ktorá má svoje nezastupiteľné miesto na politickom spektre v rámci Slovenskej republiky, a je prirodzené, že strana KDH prichádza so svojimi návrhmi, ktoré môžu byť konštruktívne, dobré, niektoré nemusia. Ale, samozrejme, vláda, a to je jedno ktorá, či naša, či iná, je vždy na nej, či sa stotožní s nejakým návrhom, alebo nájde iné riešenie na tú istú problematiku, ktorú tiež vidí ako problémovú.
A to sa stalo aj pri nás, že my v podstate s tými úžerami, ten problém sme dlhodobo analyzovali a našli sme podľa nás iné cesty, ako sa to dá lepšie vyriešiť a, samozrejme, uznali sme, že aj tie vami navrhované stropy boli fajn, ale úplne to neriešilo ten problém ako taký, že dal by sa obchádzať.
Na druhej strane uznávam, že aj vami navrhované teraz opatrenia, s ktorými ste vystúpili, nejakým spôsobom z pohľadu tých pracujúcich môžu niečo riešiť. Nie je správne, keď pracujúca rodina zarába menej ako nepracujúca, s tým s vami plne súhlasím. Ale na druhej strane to je úloha každej vlády a každého štátu, aby sa postarala aj o tých, ktorí z určitých dôvodov, ktoré nezávisia od nich, nemôžu pracovať a taktiež majú právo žiť v tomto priestore a v tejto republike.
Čiže ja KDH vnímam ako štandardnú stranu, ktorá tu fakt je potrebná. Na druhej strane zase chcem poprosiť KDH, aby aj vnímalo, že aj vláda môže mať na niektoré problémy iný názor alebo iné riešenia.
A čo sa týka ešte tej prvej časti vášho vystúpenia, samozrejme, nadviažem aj na vášho predrečníka, referendum je určite dôležité, ja nebudem hovoriť, ako budem hlasovať, ale určite sa toho referenda taktiež zúčastním.
Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja v podstate iba v krátkosti k tomu tvojmu návrhu, že by sa tie audiovizuálne diela alebo knihy zaradili medzi tovary s tou osobitnou sadzbou DPH. Neviem, či je to priamo takto možné, či by predtým, či nie je predtým potrebné vyjadrenie Európskej komisie alebo Únie. Viem, že v minulosti bolo, keďže osobitné sadzby DPH alebo teda viacero sadzieb DPH podliehalo vyjadreniam alebo schváleniu Európskou úniou. Čiže neviem, možno treba to ešte potom domyslieť, ale toľko iba z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, keď tvrdíte, že vami nastavený systém je taký výborný, tak potom asi budete mi vedieť vysvetliť, prečo z tých 288-tisíc sporiteľov za tých desať rokov, čo si doteraz sporilo, má sporiteľ na tom účte do 1 000 eur, pričom zo skoro milión sporiteľov má sporiteľ iba do 5 000 eur na tom účte. No je to aj hlavne tým, že vám nahrával v roku 2004 do kariet jeden fakt, a to, že zákonná úroková sadzba bola vtedy 4,5 až 5 % NBS a teraz pri ECB-čke je to 0,05 %. Áno, teraz sa vám krásne hovorí, že: „Skúste nám ukázať, kde majú vyššie zhodnotenie alebo zúročenie oproti tým DSS-kám.“
Ale v tom čase v roku 2004 to tak nebolo. A nebolo to ani preto, nakoľko vy ste v tom čase nastavili systém ešte tak, my sme to potom aj ako mladí sociálni demokrati, keď sa prvýkrát otváral dôchodkový, teda ten II. pilier v roku 2008, uvádzali, že tam bolo okolo sedem druhov poplatkov, ktoré sa vyberali buď otvorene alebo skryte.
Pre ilustráciu. Bola to napríklad odplata spoločnosti alebo odplata DSS za správu, čo sa v tom čase v roku 2008 ešte vyberalo. Bola to odplata DSS za vedenie príslušného osobného dôchodkového účtu. Osobitne sporiteľom bola mesačne účtovaná, a teda aj odpočítavaná 19-percentná DPH zo strany DSS. Taktiež boli tam prípadné tzv. ad hoc poplatky pre DSS za určité služby naviac, napríklad za zaslanie mimoriadnych výpisov z osobného dôchodkového účtu v tlačenej podobe a tak ďalej. Potom boli tam ešte rôzne iné poplatky účtované na základe platných právnych predpisov. Skryte tam bola odplata, respektíve odmena za výkon činnosti depozitára. Poplatok v Sociálnej poisťovni vtedy bol skrytý, ktorý nebol teda verejne známy, ktorý sa bral za to, že v podstate išli tie príspevky do toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si dovolím poukázať na to, že tá škoda sa nedá presne vyčísliť. Nedá sa presne vyčísliť kvôli tomu, čo urobí ten jeden mesiac, lebo to nemá dopad iba na jeden mesiac, to má dopad aj do budúcnosti, kvôli tomu, že k tomuto dátumu podľa údajov Sociálnej poisťovne cca 200-tisíc ľudí má úspory do 500 eur za celý čas našetrené na tých účtoch, 88-tisíc sporiteľov ich má do tisíc eur a do jedného milióna sporiteľov v II. pilieri má úspory do 5-tisíc eur. Čiže z toho vychádza, že budú mať dôchodky menšie, ako by ich mali, keby zostali alebo boli v I. pilieri. Práve preto sa umožňuje im vystúpiť z toho II. piliera a vstúpiť do I. piliera. Ak by ste brali konkrétne to, koho sa to dotkne, teraz, povedzme, je to tých 3-tisíc, ktorí by ich mali, teda už by sa im mali vyplácať, tak je to mesačne rozdiel pre jedného človeka, ako to bolo povedané, okolo 30 eur. To je okolo 90-tisíc eur iba pre tých 3-tisíc, čo teraz by sa im už malo vyplácať. A chcete mi povedať, že 90-tisíc eur pre tých ľudí nie je nič? A tie ďalšie milióny eur, čo potom bude, keď tým 200-tisíc alebo tým ďalším 800-tisíc príde čas, že budú mať byť vyplácané dôchodky, tak jednoducho bude mať na krku štát? Tam je ten problém, že potom štát bude musieť ako v Čile doplácať, aby tí ľudia mali z čoho vyžiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kadúc, no možno sa nezhodneme v názore na to, či to dôvod na skrátené legislatívne konanie je alebo nie je. Podľa môjho názoru ten dôvod tu je. Sám ste spomínali, či tými 12 eurami, na čo vychádzajú tie dôchodky v II. pilieri, bude narušená ľudská dôstojnosť, ale tu nejde iba o narušenie ľudskej dôstojnosti, ja si myslím, že bude narušená, ale ide aj o to, že aj v minulosti práve pri téme penzijného systému boli aj v minulosti skrátené legislatívne konania. Dokonca bolo jedno také aj za Radičovej vlády.
Na druhej strane chcem poukázať na to, že práve ide o to nebezpečenstvo, čo sa môže stať, majú ísť prví ľudia do penzie v rámci II. piliera a hrozí im, že proste nebudú mať z čoho vyžiť, a však sa to týka aj vašich voličov, nehovoriac o tom, že v postate keď pán Kaník zavádzal tento II. pilier, dával ako veľký vzor Čile. Ale už vtedy v tom roku 2004 sa vedelo, že v Čile celý ten druhý systém dôchodkový padol. Dokonca ten José Piňera musel utiecť z Čile kvôli tomu, čo sa tam udialo, nehovoriac o tom, že bolo tam jedno špecifikum, že už v Čile vtedy vedeli, že to bude problém, tak policajtom a v armáde zakázali vstúpiť do II. piliera. Mali tam vytvorený osobitný dôchodkový systém. Čiže tým chcem poukázať na to, že jednoducho od začiatku bolo jasné, aj za pána Kaníka, aj za Radičovej vlády, že s II. pilierom bude problém. A viete si vy nájsť na webe, že mladí sociálni demokrati na to upozorňovali vtedy, či už v roku 2008 alebo v roku 2009.