Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch, bol spracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov najmä národných, múzejných a galerijných inštitúcií a profesijných združení múzeí a galérií. Zámerom predloženého návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia platného zákona, ktoré nemajú normotvorný, jednoznačný a zrozumiteľný charakter.
Vládny návrh zákona spresňuje pojmy ako napr. galéria, vedomostný systém múzeí a galérií, zavádza sa nový pojem múzejné zariadenie a galerijné zariadenie, upravujú sa práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie, ustanovenia Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky, sústavy múzeí a galérií, výkonu základných odborných činností, znižuje sa administratívna záťaž a rozsah povinností evidencií predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú uchovávané v múzeu alebo galérii a tiež administratívna záťaž v prípade dočasných vývozov zbierkových predmetov.
Upravujú sa aj znenia prílohy č. 1 a príloh č. 3 až 6 z dôvodu drobných úprav a potreby zosúladenia ich znenia.
Vládnym návrhom zákona sa zároveň novelizuje zákon o osvetovej činnosti, čo umožní včlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove do Národného osvetového centra v Bratislave. Ďalej zákon o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty z dôvodu určenia ministerstva kultúry príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa vykonávacieho nariadenia Komisie k nariadeniu Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a zákon o ochrane pamiatkového fondu z dôvodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum povinné prijať do svojej správy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najprv k faktickej pána poslanca Viskupiča. Ak by bola extrémna situácia, hovorím o extrémnej situácii nedostatku finančných prostriedkov, tak sa pomerne kráti všetkým. Nie je tam možnosť, že jednému dať a jednému nedať. Čo sa týka toho, že meniť vyhlášku. Jednoducho vyhláška bude v schéme nemeniteľná.
Pán poslanec Sulík, ja rozumiem tomu, čo hovoríte. Pri kultúrnom teste sme vychádzali z predlôh existujúcich kultúrnych testov v tých krajinách, kde to už funguje. Ten náš test je akýmsi štandardom iných funkčných kultúrnych testov, takže vychádzame z nejakej praxe. Samozrejme, neviem, neviem, v akom percente by sa dalo to ešte ako keby v úvodzovkách tak, ako to myslíte, objektivizovať. Jednoducho toto je typ inde funkčného kultúrneho testu, ktorý, opakujem, skôr má ten extrém vylúčiť, ako, ako byť takou širokou bránou v podstate pre tých investorov, ktorí sú ochotní prísť s peniazmi na Slovensko.
Pani poslankyňa Vášáryová, je to možno trošku na polemiku. Ja si myslím, že má Audiovizuálny fond tie, tie možnosti možno si aj najať nejakých ľudí na to hodnotenie. Ale nakoniec tie komisie, ktoré rozhodujú, tiež veď to sú, to sú odborníci. Veď my ich predsa obidvaja poznáme tých ľudí, ktorí tam sedia, a aj oni by mohli byť schopní isté veci spätne posúdiť alebo by mali vedieť, komu to majú dať posúdiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V 90. rokoch sa slovenský film ocitol prakticky v bode nula, možno mínus 10, mínus 100. A niekedy, nechcem to presne definovať rokom, už aj preto nie, aby to nebolo spájané len s mojou osobou, dajme tomu už v období Dzurindovej vlády začalo sa s rozmýšľaním a aj pokusmi začať slovenský film systematicky obnovovať. Možno som mal to šťastie, že mne sa podarilo práve, ale aj s podporou vtedajšej opozície zriadiť Audiovizuálny fond, jednoducho chcem povedať, že postupujeme nejakým spôsobom v tejto oblasti systematicky. Som rád, že zaznieva aj to, že táto podpora prináša ovocie, čo môžeme vidieť alebo diváci môžu vidieť v kinách, prichádzajú aj nejaké ocenenia. Samozrejme, dlho, dlho ešte môže trvať a bude trvať, ak to vôbec niekedy tak bude, že sa budeme môcť porovnávať so štátmi, ktoré majú oveľa hlbšiu a dlhšiu tradíciu filmovej tvorby. Radi sa porovnávame s Čechmi, ale zabúdame na to, že v Čechách sa filmy krútili v 30. rokoch, v 40. rokoch. U nás sa začalo po druhej svetovej vojne a je tam aj tomu adekvátne a vždy bolo adekvátne zázemie autorské a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem vás týmto zaťažovať. Chcel som len povedať, že jednoducho prikračujeme k ďalšiemu nejakému kroku, aby sme sa zase dostali o kus ďalej. Áno, ako hovorila pani poslankyňa Vášáryová, zase v porovnaní so susedmi niečo dobiehame, no ale tak dobiehame. Tak ale to neznamená, že sa o to nebudeme pokúšať. Tým som len chcel uviesť, že aj rád počujem určitú empatiu aj zo strany opozície, ale aj chcem teda potvrdiť to, že je to nejaká systematická už dlhoročná činnosť ministerstiev kultúry, ak chcete naprieč, či už jedni prispeli tým, že nezvalcovali to, čo urobili druhí, alebo sa iní pokúšajú prísť s niečím novým. A takto by som bol rád, keby ste chápali aj novelizáciu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorým zavádzame podporu pre veľké filmové produkcie. Samozrejme, tým sa myslí alebo tá prax sa očakáva, že bude znamenať najmä veľké zahraničné produkcie, a asi všetci alebo tí, ktorí to trošku sledujú, vedia, kde asi tie veľké produkcie vznikajú, väčšinou za veľkou mlákou. Ale nie sú vylúčené aj veľké európske produkcie.
A teraz pár poznámok k rozprave, ako tu, ako tu bola. Nezmieňoval by som sa o tom, ale pán Viskupič sa dvakrát vrátil k tomu alebo dvakrát kládol otázku, že teda čo to je, že ministerstvo vydalo stanovisko na jeho tvrdenia, ktoré sa dotýkali pozmeňovacieho návrhu, ktoré podal pán poslanec Senko. No ale veď v tom vašom tvrdení vy ste sa dotýkali mojej osoby a ministerstva, lebo z vášho tvrdenia vyplývalo, pán poslanec, že, a voči tomu som sa musel ohradiť, že dotácie, o dotáciách pre filmové produkcie má rozhodovať minister kultúry. No ale potom ste buď nepochopili veci, alebo nechcete pochopiť. Jednoducho dotačný mechanizmus bude výlučne v pôsobnosti Audiovizuálneho fondu a na tom nemení nič ani ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka, ktorý napokon, keby ste boli na tom výbore v tom čase, keď to predkladal, on aj tak uviedol, že to vzniklo v spolupráci s ministerstvom kultúry, čiže my sme nič netajili a poviem aj dôvod, prečo prišiel takýto relatívne veľký pozmeňovací návrh, zhodou okolností vy ste tu doobeda predkladali tiež, vy sám osobne, pozmeňovací návrh k tristoosmičke, ktorý mal 14 bodov, a zrazu vám vadí, že cez výbor ide pozmeňujúci návrh, ktorý má povedzme 25 bodov. Ale dobre, aj o to je, aj o tom sa môžme baviť. Ale jednoducho my sme v priebehu konzultácie s našimi partnermi naozaj, povedal by som, si uvedomili to riziko, že po schválení zákona v procese notifikácie niektoré veci môžu naraziť a my by sme sa museli možno kvôli parciálnej veci znovu vrátiť k celému legislatívnemu procesu. Áno, ale aj preto celkom neobstojí, pán Viskupič, vaše odporúčanie, vaša požiadavka, že najprv aby sme si veci notifikovali, a potom s tým prišli so zákonom. Jednoducho proces notifikácie nastáva až potom, čo je zákon schválený.
Citovali ste § 22 ods. 5 o tom, že neexistuje právny nárok na poskytnutie tej dotácie alebo toho stimulu. No, viete, to je formulácia pre prípad, poviem to tak v úvodzovkách, živelnej pohromy. Na žiadny, na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. A dokonca by som povedal, že ten systém, to je automatický systém prideľovania alebo poskytovania týchto, týchto dotácií, je o absencii subjektívneho rozhodovania, nie o nároku automatickom. A to, že nejde o subjektívne rozhodovanie, jednoducho je to nejaký test kultúrny, ktorý sa boduje a ktorý svojím spôsobom má vylúčiť extrémy. Ale tam nie je žiadna komisia. Jednoducho splnia sa kritériá kultúrneho testu, predložia sa príslušné dokumenty a Audiovizuálny fond vydá príslušné potvrdenia a rozhodnutia a dospeje sa po minutí oprávnených výdavkov aj nakoniec k tomu, že dostane tá spoločnosť tých 20 % z tých oprávnených výdavkov.
Návrh, ktorý podal pán poslanec Kvasnička, ja mu rozumiem, aj presne viem ten zámer, on vychádza z prostredia našich producentov, ale tento systém je určený pre podporu veľkých projektov, nie pre súhrn malých projektov. Naši producenti majú pre podporu svojich diel k dispozícii dotačný systém Audiovizuálneho fondu, plus ak sa im podarí dať dohromady, dať prostriedky s verejnoprávnym vysielateľom, kde najmä na to idú prostriedky zo zmluvy so štátom. Takže ja o týchto veciach viem, ale toto je zamerané v tejto chvíli týmto spôsobom. Poznám, samozrejme, tie názory našich producentov, ale zase im nič nebráni, aby spájali svoje sily s veľkými produkciami. Myslím, že toho sú schopní, nakoniec určite aj pán Oparty, ktorého ste zmienili.
O tej vyhláške určite, pani poslankyňa Vášáryová, budete vedieť, lebo vyhláška musí prechádzať procesom medzirezortného pripomienkového konania. A opäť vy ste hovorili o tom, že my sme, aby sme si neklamali, že ten pozmeňovák proste vznikol v spolupráci s ministerstvom. Ale ani vy ste tam, myslím, neboli, takže pán poslanec Senko ho tak aj predložil. Čiže nikto to, nikto to, nikto to netajil. Ja verím, že Audiovizuálny fond mal by to už dnes robiť, a netýka sa len týchto veľkých produkcií v budúcnosti, ale tých menších, že, a na to je aj zriadený, aj nezávislý od ministerstva, má na to aj kapacity, aby evaluoval alebo jednoducho aj vyhodnocoval spätne, no mal by to robiť. Ako už ja nebudem sa starať do inštitúcie, ktorá v tomto zmysle sa má nejako rozvíjať individuálne. Pracujeme aj na fonde pre umenie, zase istú oblasť by sme chceli odčleniť. Takisto jeden z dôvodov, prečo, a ja to tak aj chápem, je, aby bol priestor a kapacity na vyhodnocovanie, čo sa stane alebo aké výsledky boli dosiahnuté z podpory jednotlivých umeleckých podujatí. Jednoducho takáto spätná väzba, áno, to v tej, možno v takej miere, aké by to bolo žiaduce, napríklad ministerstvo kultúry schopné nie je. Jednoducho nie je v silách úradníkov na ministerstve kultúry poskytovať túto spätnú väzbu, ako kvalitatívne, obsahovo dopadlo konkrétne podujatie. Verím, že Audiovizuálny fond toho by mal alebo mal byť schopný a takisto fond pre umenie by v budúcnosti toho mal byť schopný pre tie oblasti, kam bude distribuovať svoju podporu.
A ešte pre také ako ubezpečenie, že ministerstvo kultúry nemôže s tou vyhláškou čokoľvek robiť, je to, že po notifikácii schémy sa nemôže vyhláška meniť, lebo tie pravidlá budú v schéme, ktorá, ktorej bude vyhláška súčasťou. Takže tam netreba mať obavu, že by sa svojvoľne, mohlo si ministerstvo potom robiť, jednoducho veď to tiež bude podliehať procesu notifikácie. Toľko z mojej strany zatiaľ do rozpravy. Ďakujem.

Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle predkladaného návrhu zákona sa navrhuje, aby sa podporná činnosť Audiovizuálneho fondu, ktorá je v súčasnosti zameraná na podporu audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, rozšírila aj na oblasť podpory audiovizuálneho priemyslu. Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dodatočnému, dotačnému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné systémové zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Navrhujeme preto, aby sa hlavná činnosť fondu rozšírila aj na poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.
V zmysle návrhu zákona bude fond poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu, na realizácie filmového projektu, pričom filmovým projektom sa na účely tohto zákona rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie, ktorého obsah je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom vydaným oprávnenou osobou, neschvaľuje násilie, ani ho žiadnou formou nepodporuje, nijako neuráža ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom neporušuje právny poriadok Slovenskej republiky.
Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu bude možné poskytnúť na realizáciu filmového projektu, s vytvorením ktorého boli uhradené oprávnené výdavky minimálne vo výške 2 milióny eur. Oprávnenými výdavkami sa v zmysle návrhu zákona rozumejú výdavky, ktoré priamo súvisia s realizáciou filmového projektu, a v zásade ide o všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike. Do celkovej sumy oprávnených výdavkov sa nezapočítavajú výdavky uhradené z finančných prostriedkov poskytnutých z verejných prostriedkov. Fond bude v zmysle návrhu zákona poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V prípade, ak filmový projekt spĺňa všetky kritériá stanovené zákonom, fond vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť fondu žiadateľ, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, a to po skončení tohto, realizácie tohto filmového projektu na území Slovenskej republiky. Po doručení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ, či je predložená žiadosť správne vyplnená a obsahuje všetky prílohy. Kancelária zároveň preverí administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Následne fond vydá žiadateľovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorých sa mu vypočíta výška dotácie.
Po vydaní potvrdenia o celkovej výške oprávnených výdavkov fond písomne oznámi žiadateľovi výšku dotácie, ktorá mu bude poskytnutá, a následne fond predloží žiadateľovi návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, po podpise sa žiadateľ stáva prijímateľom finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Domnievam sa, že tento stimul pre audiovizuálny priemysel môže priniesť aj významné ekonomické benefity, môže prispieť k tvorbe zamestnanosti, samozrejme, zvyšuje spotrebu na území Slovenskej republiky a, pochopiteľne, čo je podstatné, podporuje audiovizuálnu kultúru na Slovensku. Ďakujem.

Dobre, dobre, to si musím preštudovať, čiže je to pomerne rozsiahly, rozsiahly pozmeňovák. Dobre.
Čo sa týka, pán poslanec, pán poslanec Hraško, a ste spolupredkladateľom s pánom poslancom Viskupičom, zase k otázke neverejnosti rokovania rady. Ja pána poslanca Viskupiča nepovažujem za poslanca, ktorý nevie, o čom hlasuje, naopak, tak možno by bolo dobré sa ho opýtať, prečo v minulom období podporil a hlasoval za neverejnosť rokovania rady, a možno potom aj vy zmeníte svoj názor. Ďakujem.

Už len veľmi krátko, ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Z nich sa jeden tak vyníma, to je posilnenie metodických kompetencií rady. Tam by som si dovolil uviesť, že podľa nášho názoru tú metodickú kompetenciu formulovala príliš nejednoznačne a široko a dokonca s uvedeným návrhom nesúhlasí ani samotná rada, ktorá vo svojom stanovisku k predmetnému bodu uvádza: "Spolu metodicky usmerňovať vysielateľa nie je zrejmá povaha aktu, ktorým by mala rada ako orgán aplikácie usmerňovať povinné subjekty bez zákonného zakotvenia, čo sa pod týmto pojmom rozumie, aká právomoc by týmto ustanovením bola rade zverená, nemá predmetné ustanovenie zmysel."
Potom je tam viacero návrhov iného druhu. K tomu by som chcel uviesť nasledovné. Je tam návrh zmeniť časové obdobie, za ktoré, alebo bol prednesený návrh meniť časové obdobie, za ktoré je vysielateľ povinný zabezpečiť multimediálne... (Reakcie z pléna.) Nedali ste to tam, hej? A tá trojka sa týkala potom...? Pardon. Potom ste navrhovali teda zvýšiť kvóty na programy s multimediálnym prístupom? Predpokladám. (Krátka pauza. Prinesenie textu návrhu. Minister Maďarič očami číta text. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Rozbehla sa celkom bohatá diskusia, tak mi dovoľte v jej priebehu reagovať.
Pán poslanec Sólymos, ktorý vystúpil v rozprave ako prvý, najprv zmienil v podstate podľa neho údajné problémy zákona o štátnom jazyku a sám teda aj uviedol, že vie, že toto nie je predmetom tejto novely, a samotnej novele vyčítal to, či bude alebo nebude problémom, keď rada nebude musieť udeliť licenciu k predmetnej veci. K tomu opäť uvediem len to, čo už som zmienil aj na výbore, pán poslanec, že Komisia k nášmu návrhu neuplatnila žiadne výhrady, takže predpokladám, že bude súhlasiť s týmto návrhom. A jednoducho rada bude rozhodovať podľa posúdenia situácie v danom regióne alebo v danej v danej lokalite.
Pán poslanec Hlina opäť hovoril skôr o zákone o štátnom jazyku, ale chcem vysloviť do veľkej miery súhlas s tým, čo hovoril, a jednoducho, bohužiaľ, narážame na to, že určité subjekty nerešpektujú to, že vo verejnom styku je hlavným dorozumievacím kódom štátny jazyk, a nie je to nejaká ľubovôľa, jednoducho je dosť dôležité, aby všetci občania rozumeli tomu, čo sa vo verejnom styku zverejňuje, aké informácie tam sú a, samozrejme, týka sa to určite, aj je to dosť dôležitá stránka života politickej kampane, takže to len na margo toho, aj keď sa to tiež, samozrejme, netýkalo nami predloženej novely.
Pán Sólymos, ale pán poslanec Sólymos zmienil okrajovo aj otázku neverejnosti rokovania rady, potom sa tu k tomu vehementnejšie vyjadroval pán poslanec Abrhan a najviac pán poslanec Viskupič. A dostali už aj nejaké parciálne odpovede zo strany poslancov vládnej koalície. A veľmi sa tu páni poslanci Abrhan a Viskupič zaštiťovali slovom transparentnosť, akí sme my netransparentní. Ja by som naozaj očakával, ak už teda chcete z tohto hľadiska kritizovať túto novelu, aby ste sa poctivo vrátili k vášmu hlasovaniu aj k hlasovaniu pána poslanca Abrhana, keď hlasoval za neverejnosť rokovania rady o správnych konaniach vo veci udeľovania licencie a registrácií retransmisií, ak ide o konania podľa zákona o vysielaní a o retransmisii, a azda si aj našli dôvody, prečo ste tak hlasovali, lebo ja netvrdím, že to bolo v zásade nesprávne, ale vy teraz v tej svojej predstieranej hre na transparentnosť idete poprieť samých seba a ani poctivo neuvediete, že ste za to hlasovali, a keď už teda následne kritizovať, tak sa pokajajte najprv, vy zástavník transparentnosti! Najprv teda urobte ale riadnu sebakritiku a potom si môžete osobovať právo od nás niečo požadovať.
My sme jednoducho, a to bola tu správne poznamenaná pánom poslancom Fitzom, že vy ste tú neverejnosť zaviedli na oveľa problematickejšiu oblasť udeľovania licencií, analógových licencií, kde je tá kvóta pomerne obmedzená a kde naozaj zúria dosť zákulisné boje o to, kto to dostane pridelené, takže keď už ste chceli spravodliví, tak naozaj najprv kritizujte seba, pretože neverejnosť pri digitálnych licenciách na digitálne vysielanie, tam problémy z hľadiska naozaj veľkej kapacity týchto licencií, problematickosť nie je taká veľká. A my sme jednoducho odstránili dvojitý režim rokovania rady, ktorý ste vy zaviedli. Takže vráťte sa k svojmu hlasovaniu, vysvetlite vy, prečo ste vy hlasovali za neverejnosť rokovania rady v jednej otázke, a kde si dovoľujete vy teraz nás zauškovať nejakou transparentnosťou alebo netransparentnosťou.
Pán poslanec Škripek, tiež zareagujem na tú, na tú hviezdičku, na ktorú už jeden pán poslanec tu reagoval, možno je to dobrý príklad, že ja síce som za označovanie programov, ale môže to niekedy vyvolávať aj tak paradoxnú situáciu, že ja si z detstva najviac pamätám práve tie filmy označené hviezdičkou. Ale to tak na odľahčenie hovorím, dovolím si k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ktorým vlastne chcete časovú oponu zaviesť do zákona. Vy v ňom nezohľadňujete niektoré iné ustanovenia zákona o vysielaní o retransmisii, ktorý ustanovuje, že časové zaradenie programov ustanovuje osobitný predpis. Zároveň váš návrh by bol v rozpore aj so audiovizuálnym zákonom, ktorý ustanovuje, že spôsob označenia programov a iných zložiek programovej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška upravujúca jednotný systém označovania.
Pani poslankyňa Vášáryová, tá otvorila otázku kontroly zvukovej intenzity vysielania. Na jej priamu otázku, či sme zisťovali, koľko stála, budem ju citovať: "Snaha implementovať túto normu v histórii, to sme nezisťovali." Ten súčasný návrh je, však vychádza zo spoločného postupu aj vysielateľov, aj rady a rada deklarovala, že jej náklady sa výrazne nezvýšia. Myslím, že aj vysielatelia sa dohodujú na nejakej jednotnej technológii zvukovej intenzity tohto vysielania.
Napokon už som otázku neverejnosti, ako to tu pán Viskupič povedal, potom je tu návrh pána Viskupiča, ktorým chce meniť postavenie Rady pre vysielanie a retransmisiu, a mala by to byť zásadná zmena právneho postavenia rady, takže mi dovoľte k tomu uviesť, že táto zmena by mala aj ďalšie následky, ktoré váš návrh, pán poslanec, nereflektuje. Ak teda by v prvom rade by bolo potrebné vymedziť postavenie a kompetencie rady aj voči ostatným orgánom, takéto ustanovenie váš návrh neobsahuje. V prípade zmeny rady na orgán štátnej správy by bolo taktiež potrebné vymedziť, kto je štatutárom rady, v súčasnej dobe činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania a z jej pôsobnosti vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plní kancelária rady. Predseda rady, predsedu rady volia spomedzi seba členovia rady, ktorých volí Národná rada. Rada vymenúva riaditeľa kancelárie, tento systém vedenia by bol v klasickom orgáne štátnej správy neštandardný, štandardom je silné postavenie štatutára, čo v prípade kolektívneho orgánu nie je možné. Tým pádom by ale bolo potrebné zvážiť, či tento orgán ponechať ako radu viacerých odborníkov, či má kolektívny orgán štátnej správy zmysel. Pokiaľ ide o konanie v klasickom orgáne štátnej správy, ktorý nemá nadriadený orgán, koná v prvom stupni určený organizačný útvar a v druhom stupni vedúci správneho orgánu. Preto návrh zmeniť postavenie rady by mal obsahovať aj návrh na prehodnotenie súčasných rozhodovacích procesov vrátane procesu udeľovania licencií. Navrhovanou zmenou by de facto došlo k vzniku nového orgánu štátnej správy, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiadalo zmenu organizačnej štruktúry a rozhodovacích procesov a tým aj zvýšené požiadavky na štátny rozpočet. Navrhovaná zmena by predstavovala podstatný zásah do zákona, ako aj fungovania rady, preto by bolo potrebné si vyžiadať v návrhu aj stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako aj iných subjektov a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho tento návrh podporu vládnych poslancov nedostane.
Vy ste sa ešte zmienili, pán poslanec Viskupič, k pripomienkovému konaniu, ja vás musím upozorniť, že vy ste medzirezortného pripomienkového konania nezúčastnili, napriek tomu, že ste to tu tvrdili, pretože vy ste v lehote 15 dní neuplatnili žiadne pripomienky. Vy ste poslali pripomienky po tejto lehote a je faktom, čo ste aj uviedli, alebo ak ste to tak mysleli, ste to uviedli korektne, že ministerstvo sa napriek tomu vašou pripomienkou zaoberalo. A boli ste aj počas tohto stretnutia informovaný o tom, že ministerstvo súčasne ešte rokuje o návrhu vyhlášky s Radou pre vysielanie a retransmisiu a jej pripomienka bude zohľadnená.
Čo sa týka ministerstva školstva vášho, ja nechápem, prečo sa vy tak ako čudujete, že či to nie je normálne, kedy iný rezort uplatní pripomienku, ja to považujem za normálne, stáva sa to, často sa to stáva a je to aj správne, keď sa aj rezorty navzájom kontrolujú, ale musím vám povedať, že ministerstvo školstva od svojej pripomienky odstúpilo.
Ďakujem, toľko zatiaľ k rozprave.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom a tiež zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické.
Uvedená právna úprava si vyžiada novelizáciu 5 právnych predpisov, a to zákona o vysielaní a retransmisii, zákona o štátnom jazyku, zákona o digitálnom vysielaní, audiovizuálneho zákona a zákona o úhrade.
Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Komisie a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva Európskej únie zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie článku LVI zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie.
Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom, a to tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykov Európskej únie, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky. Žiadosť o takúto licenciu bude môcť rada podľa zákona o vysielaní a retransmisii zamietnuť v prípade, ak pôjde o žiadosť na regionálne alebo lokálne vysielania a na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, neexistuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku. Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku.
V súvislosti s navrhovanou úpravou bolo potrebné rozšíriť náležitosti žiadosti o licenciu a rozhodnutia o udelení licencie. Navrhuje sa aj zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom, a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby zo sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.
Taktiež sa navrhuje zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 na 15 % a v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov sa navrhuje predĺžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielania európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. V súlade so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela, od výroby ktorých uplynulo najmenej, menej, uplynulo menej ako 5 rokov.
Predložený návrh reaguje na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem.

Chcem vám povedať na záver, že som presvedčený o tom, že predkladáme veľmi dobrú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zásadne ďalej posunie audiovizuálny priemysel na Slovensku. Je to, samozrejme, novela, ktorá môže byť, a vôbec sa tomu nebránim v budúcnosti, v istých parametroch posúvaná a môže sa veľmi jasne reagovať na to, ako na takýto nastavený systém bude to prostredie reagovať. Myslím si, že nám to tu chýbalo. Chýbalo nám to z hľadiska toho, že to už niekoľko rokov pomerne úspešne, obdobné systémy, presne tak, fungujú v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, ďalších štátoch aj vyspelejších západoeurópskych štátoch. Ja vôbec nebudem sa brániť tomu, keď vy opoziční v druhom čítaní navrhnete tú sumu nižšie. Ja nebudem hovoriť, že to je zlé. Jednoducho snáď aj vy ste natoľko už politicky skúsení, že viete, že v istých veciach jednoducho je to aj vec rokovania medzi ministerstvami. Aj to ministerstvo financií, samozrejme, zase má svoje isté iné pohľady a môže sa na to dívať kriticky, možno aj tým istým uhlom pohľadu ako pán Sulík, že prečo majú, práve toto odvetvie, dostávať určité stimuly a prečo iné nie. Jednoducho takto sa to, takto som to dokázal vyrokovať a som rád, že to prešlo cez vládu. Pevne verím, že to prejde aj cez tento parlament a ukáže prax, či sa na toto opatrenie budú chytať aj ďalšie nejaké impulzy, či to podporí aj nejaké ďalšie súkromné úsilie v tejto oblasti. Signály, ktoré mám ja, hovoria o tom, že áno. A chcem byť v tomto zmysle optimista.
Takže ďakujem vám za príspevky v rozprave.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja vlastne neviem, že či nemám ten zákon v podstate stiahnuť. A neviem ako ešte ulahodiť ctenej tejto snemovni, najmä dámam a pánom v opozičných laviciach.
Do tohto regiónu chodí určitý typ investícií a my zatiaľ máme systém taký, že sa vlastne o ne uchádzať nedokážeme. To je ako, povedal by som, jadro tohto návrhu, ktorý potom, samozrejme, bude, ak to vyjde, bude mať aj iné benefity, ktoré sa už týkajú samotného rozvoja aj Slovenskej kultúry v zmysle toho, že budú vznikať nejaké filmy alebo sa budú ľudia v daných profesiách zlepšovať, budú mať možnosť spolupracovať so špičkovými produkciami. A neviem, či to mám vysvetľovať akože tomu najväčšiemu ekonómovi v tejto snemovni, že ekonómia je dôležitá a príležitosti investičné sú dôležité a máme sa o ne uchádzať, myslím si, že ak to okolité štáty dokazujú a vedia priniesť, pretože na rozdiel od Českej republiky, oni vyčleňujú svoje prostriedky vlastné a tie potom rozdeľujú a sú na druhej strane limitované. A neujde sa každému a tam je potom možno priestor aj na tú korupciu, ale ja prinášam systém, ktorý v tejto chvíli nikomu nič neberie, ktorý neplytvá verejnými zdrojmi, ktorý len hovorí, že ak sa nájde niekto, a môže to byť aj slovenský podnikateľ, ale zas buďme realisti, v tejto chvíli nie je slovenská audiovízia taká silná, ale ak príde niekto zo zahraničia a prinesie sem a tu preinvestuje 2 mil. jeho peňazí, nie verejných peňazí, tak dostane 20 % naspäť, pretože tie peniaze musí investovať cez naše služby a našich ľudí a zvyšujú sa tým, samozrejme, daňové príjmy a zvyšuje sa tým domáca spotreba. To je, povedal by som, koreň môjho uvažovania a môže sa ukázať, že tá suma 2 mil., teoreticky sa môže ukázať, že tá suma 2 mil. je vysoká, a možno preto je taká vysoká, lebo na ministerstve financií sedia ešte aj takí úradníci, ktorí majú rovnaké zmýšľanie ako pán Sulík, a bolo veľmi ťažké znížiť tú ich, ten ich návrh 10 mil. na 2 mil. Ale nič nebráni komukoľvek v budúcnosti, keď už raz tento systém budeme mať, možno toto znížiť, ale ja som presvedčený, že aj tie 2 mil. sú naplniteľné cez veľké zahraničné filmové produkcie. Prečo 2,5 mil.? Tam je tá ďalšia hranica? Pretože to územné, územná viazanosť tých prostriedkov podľa pravidiel Komisie je 80 %. Preto tam musí byť tých 2,5 mil. A tá nárokovateľnosť tu je po splnení kritérií.
Kultúrne testy kritizujete? No tak si ich prečítajte, kultúrne testy v Českej republiky, v Taliansku. No, áno, to je do istej miery aj subjektivita určenia. Preto sa to boduje a kultúrny test v podstate má zabrániť tým opačným extrémom, aby teda nezískal tú nárokovateľnosť niekto, kto ide vyrábať pornografický film. Ale keď niekto splní kultúrny test v istom zmysle určitých tých, áno, niektoré tie kritériá sú aj, povedal by som, také široké, tak prečo by nemal získať tento štát šancu, že tu preinvestuje tie peniaze, že získajú prácu slovenskí filmári, že získajú zákazníkov slovenskí hotelieri a že napríklad nepriamo to súvisí už aj s týmto návrhom, sa začína ako celkom realisticky črtať jeden súkromný investičný projekt na výstavbu filmových štúdií v Jarovciach? No jedna vec súvisí s druhou, môžu sa navzájom nabaľovať a podporovať. Prečo nie? Ale opakujem...
No, čo sa týka toho daňového domicilu, my sme vychádzali z českého modelu, pán, pán poslanec. Komisia ho schválila a predpokladáme, že to bude takto aj v našom prípade a celý systém bude notifikovaný ako schéma štátnej pomoci. Hranica 2 mil. naozaj vznikla teda v nejakej debate, v nejakom, pretože ani v tej jednofarebnej vláde nie sme takí jednotní, aby sme jednoducho nemali rôzne názory na vecnú stránku. Takto proste, takto sme to vyrokovali. Ale ak sa podporovateľom audiovizuálnej kultúry a priemyslu v budúcnosti, ktorí sedia v opozičných laviciach to bude zdať dobré, budú mať tú schopnosť, tak tú sumu proste znížia. Ale chcem vás upozorniť, že pre domácich producentov je tu vytvorený Audiovizuálny fond. Okrem iného, zase poznámku, z toho sú vylúčené verejné zdroje. To znamená, nemôže sa do oprávnených nákladov povedzme zaratávať, aby sme dvakrát dajme tomu ako tento štát nepodporoval. To znamená, keby povedzme náš producent v koprodukcii s niekým naplnil 2 mil., tak sa do toho nemôžu zarátať prostriedky, ktoré už získal raz od štátu cez Audiovizuálny fond.
A ten systém sme sa snažili nastaviť, aby bol konkurencieschopný, pretože spomenul som v Českej republike majú obmedzený balík finančných prostriedkov. My máme jednoduchšiu administráciu a napríklad dávame naspäť hotové peniaze. Inde sú to len úľavy. Čiže snažili sme sa byť atraktívni v niečom, v nejakom slova zmysle. A potom sú aj iné argumenty, pre ktoré možno budeme pre niektoré filmové produkcie príťažliví.
Čo sa týka poslednej otázky pána poslanca Viskupiča vo faktickej, áno, je tam novelizácia zákona nielen teda o Matici, ale o knižniciach, o štátnej pamiatkovej starostlivosti, o Matici slovenskej a tam sa navrhuje, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala výnimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Čiže je to také ochranné. Ja viem, že teda ako nemali by sme do..., zmiešavať niektoré zákony, ale potrebovali sme to, áno, ako istú zábezpeku na vzácne knižné dokumenty v nejakom zákone to dať. Zato ma ešte môžete kritizovať, že to je súčasťou tohto zákona, ale ja na tom zase až tak nič zlé nevidím. Ďakujem.