Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pamiatkového fondu. Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z plánu legislatívnych úloh vlády. Bol pripravovaný na základe podnetov z aplikačnej praxe, z podnetov poradných orgánov ministerstva, z podnetov odbornej laickej verejnosti, v spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky ako orgánom špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu s celoslovenskou pôsobnosťou. Návrh zákona zavádza a definuje nové pojmy, zavedenie ktorých si vyžiadala aplikačná prax, precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnovách národných kultúrnych pamiatok a nanovo sa upravuje výkon štátneho pamiatkového dohľadu spolupracujúcich orgánov a osôb. Z dôvodu zvýšenia operatívnosti ministerstva pri realizácii významných projektov či výstav sa upravuje režim povoľovania dočasného vývozu národných kultúrnych pamiatok do zahraničia. Významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, udeľovania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Pre lepšiu orientáciu vlastníkov, prípadne žiadateľov o pamiatkový výskum sa zavádza nová systematika, ktorá sprehľadňuje pamiatkové výskumy. Z hľadiska účinnejšieho postihu nezákonného konania návrh zákona zavádza nové skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť kvalitu výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, posilniť a konkretizovať kompetencie orgánov štátnej správy, zlepšiť prehľadnosť zákona a skvalitniť predpoklady pre realizáciu a posudzovanie výsledkov pamiatkového výskumu.
Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, environmentálny vplyv, sociálny vplyv a životné prostredie. Zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti zavedením nových elektronických služieb na informatívnej úrovni. Ďakujem, toľko na úvod.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Predložený návrh zákona, dámy a páni, je logický, zrozumiteľný a potrebný napriek tomu, že možno nepatrí k rozsahom najväčším, určite jeho tvorba nebola jednoduchá. Ak padli aj otázky, čo bolo dôvodom predloženia tohto zákona, jeden z nich bol aj ten jednoducho, že hudobnú činnosť dnes legislatívne ošetrenú nemáme. A samozrejme, tých dôvodov bolo viac. Toľko na úvod môjho záverečného vystúpenia.
Pani poslankyňa Vášáryová, ak som to správne pochopil, myslím si, trošku ste si protirečili v tom zmysle, že ste začali kritikou županov, ktorí, tak ste to aj povedali, kvôli voľbám musia uspokojiť nejakých miestnych výtvarníkov alebo povedzme ľudí, ktorí pôsobia, ja neviem, možno, lebo dneska sa bavíme o divadlách, tak v divadelných a hudobných inštitúciách. Na druhej strane ale ste prišli s tým, že, s kritikou, že si musia vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry pri takých vážnych rozhodnutiach, ako je zrušenie alebo zlúčenie divadla. To je trošku rozpor. Každopádne, vyjadrili ste sa, že predložíte nejaký návrh, takže ten samozrejme vecne, vecne posúdime.
Dotkli ste sa aj takzvaných osobitných príspevkov. Dovoľte teda k tomu, aby som nejakých pár informácií vám poskytol. Najprv k dôvodom rozšírenia okruhu oprávnených inštitúcií na poberanie osobitného príspevku. My týmto zrovnoprávňujeme umelcov pôsobiacich v umeleckých inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnej správy, samosprávnych krajov a verejno-právnych inštitúcií, pretože skutočnosť, stanovenie nároku na osobitný príspevok len vo vybraných organizáciách diskriminovala výkonných umelcov tých inštitúcií, ktorí nie sú v doteraz platnom zákone pokrytí. Pritom charakter ich umeleckej činnosti a nároky na túto činnosť sú aj v iných verejných divadlách, hudobných inštitúciách a verejno-právnych inštitúciách totožné. Preto sa oproti doteraz platnej úprave rozširuje možnosť uchádzať sa o osobitný príspevok aj vybraným okruhom zamestnancov umeleckých inštitúcií v pôsobnosti samosprávnych krajov, to znamená, to je (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) Divadlo, Štúdio tanca v Banskej Bystrici, Divadlo Romathan v Košiciach, Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove, potom zamestnancov umeleckých súborov, inštitúcií zriadených podľa osobitného predpisu, to je napríklad orchester pôsobiaci v Rozhlase a televízii Slovenska, orchester ľudových nástrojov a prechodným ustanovením sa umožní nová, alebo aby podľa novej právnej úpravy sa uchádzali o osobitný príspevok aj umelci, ktorí pôsobili kedysi už v zaniknutom vojenskom umeleckom súbore.
A teraz k tým ekonomickým dopadom, lebo na to ste sa špeciálne pýtali, ktorý by vyplýval z rozšírenia okruhu poberateľov osobitného príspevku. Nepredpokladáme výrazný nárast žiadateľov o osobitný príspevok. Žijúci umelci, aj keď spĺňajú podmienky nároku na osobitný príspevok, žiadajú o jeho priznanie skôr výnimočne. Väčšina z nich má ambíciu zotrvať čo najdlhšie vo svojom profesionálnom povolaní. Na ilustráciu uvediem, že od roku 2009 poberalo celkom 19 osôb osobitný príspevok a dnes je ich len o dve osoby viac. Áno.
Čiže odhadujeme, že dynamika rastu bude zachovaná v čase, keď sa rušil výsluhový dôchodok. To bol 1. január 2004. Jeho poberateľmi bolo 99 umelcov za celú históriu. To je údaj zo Sociálnej poisťovne, čiže nemyslím si, že by táto vec nebola finančne zvládnuteľná a to odpovedám aj pánovi poslancovi Viskupičovi, aj zo zdrojov ministerstva kultúry. To nie sú také zdroje, aby sme si ich my nevedeli dovoliť poskytnúť.
Pán poslanec Viskupič sa pýtal, aký bude duch vykonávacieho predpisu, ktorý súvisí s § 5 a 6. Nuž, pán poslanec, ten duch bude pozitívny, samozrejme. Nebude byrokratický nezmyselne, jednoducho je za účelom získania určitých štatistických údajov, ale napríklad aj údajov, ktoré sú potrebné pre divadelný výskum, pretože tam sa uvádza, že prijímateľom týchto informácií môže byť aj organizácia poverená ministerstvom, to znamená napríklad divadelný ústav potrebuje mať informácie určité od divadiel. Možno ich má, možno ich nemá, jednoducho ak chcem, aby bol istý poriadok, tak ale určite duch tohto (povedané so smiechom) vykonávacieho predpisu bude pozitívny. Opakujem, aká otázka, taká odpoveď. Snáď by ste nečakali, že poviem, že bude vykonávací predpis nejaký, nejaký zlý, nie?
No a teraz k tomu, čo sa tu viackrát spomínalo a to je výber štatutára. Pán poslanec Viskupič, veľmi pekne vás prosím, ak si už dáte tú námahu a idete to kritizovať, tak nezačnite klamstvom. Princíp výberového konania sa neruší. V zákone to je jasne napísané. Ten trvá, ale môže byť aj využitý princíp priameho oslovenia. Čiže ešte raz, princíp výberového konania sa neruší. Princíp priameho oslovenia existuje aj inde vo svete. Existuje vo Francúzsku, existuje v Poľsku, v Česku, čiastočne v Nemecku, mohol by som ďalej pokračovať.
Chcem vám tiež povedať, že doterajší spôsob výberu iba prostredníctvom výberového konania tiež nezaručuje, že sa nájde kandidát vhodný na vedenie tejto, povedzme Slovenské národné divadlo, špecifickej inštitúcie vo sfére živého umenia. Nastala situácia, že aj vybraný a vymenovaný uchádzač sa neosvedčil v praxi, takže bolo nutné celý časovo náročný proces zopakovať, alebo situácia, keď výberová komisia opakovane nevybrala z prihlásených uchádzačov vhodného kandidáta na danú funkciu, čo spôsobilo v minulosti neraz patovú situáciu. Častá výmena, dočasné riešenia majú negatívny vplyv aj na nižšie zložky, riaditeľov umeleckých súborov, ďalších úsekov a následnú umeleckú stagnáciu. Na ilustráciu: v Slovenskom národnom divadle sa v priebehu šiestich rokov, od roku 2005 do roku 2012 vo funkcii vystriedalo 17 generálnych riaditeľov, respektíve poverených riaditeľov. Slovenské národné divadlo bolo v tomto období bez generálneho riaditeľa celkovo skoro 30 mesiacov, čiže takmer dva a pol roka.
Pani poslankyňa Vášáryová sa dožadovala, alebo v istom zmysle dávala za príklad, že by bolo dobré, aby sme oslovovali aj osobnosti zo zahraničia. No ale skutočné osobnosti zo zahraničia, veľmi pochybujem, že by boli ochotné ísť na výberové konanie. Ale cez inštitút priameho oslovenia to možné je, pričom, zdôrazňujem, zo samotnej formulácie, pán poslanec Viskupič, z toho ustanovenia vyplýva, že aj pri novej forme výberu, keby sa uplatnil ten princíp priameho oslovenia, pôjde o proces, proces výberu sa uskutoční oslovením kandidátov, ktorí predložia svoju koncepciu riadenia inštitúcie a pri konečnom rozhodnutí bude minister kultúry vychádzať z odporúčania poradného orgánu vytvoreného pre tento účel. Nemyslím si, že tu by mohlo ísť o politickú nomináciu.
Na druhej strane bol to problém nejedného ministra kultúry, ktorý v konečnom dôsledku on niesol zodpovednosť za to, ako a čo sa deje v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v týchto špičkových inštitúciách a do istej miery nemohol ovplyvniť to, kto ich bude riadiť. Čiže ja to považujem za správne, ak je tam daná aj možnosť pre určité situácie ísť priamym oslovením, ktoré ale, samozrejme, nie tým, že ja si vymenujem nejakého svojho kamaráta, lebo sa, lebo si to takto zmyslím, ale je to tiež na základe nejakého projektu, je to tiež na základe nejakej asi všeobecne známej reputácie daného človeka a je to tiež, musí to byť odobrené nejakým poradným orgánom, kde tiež samozrejme nebudú sedieť ľudia, ktorí nie sú verejnosťou prijímaní ako kompetentní. Myslím si, že žijeme v dobe, kedy si toto žiadny minister kultúry nemôže trúfnuť. Prešli sme si všeličím, aby sa také niečo stalo a ešte raz opakujem, takéto možnosti sú aj v iných štátoch, nie je to nejaké unikum, ktoré by sme si my teraz vymysleli a vychádzame z praxe, ktorá tu vznikla.
Čo sa týka pána poslanca Sólymosa k tomu, že samospráva nemá špeciálne v tomto zákone dané, že musí nejako špeciálne podporovať národnostné divadlá a národnostné hudobné inštitúcie, ja si myslím, že je veľmi jasne povedané v tomto zákone, že samosprávny kraj podporuje divadelné aktivity, ktoré podliehajú jeho, alebo sú vykonané v jeho inštitúciách a to bez ohľadu na to, bez ohľadu na to, či to divadlo robia ľudia z národnostných menšín, alebo Slováci alebo ktokoľvek. A tak je to podľa mňa správne a vôbec to neznamená, otočím to, že by mali byť nejakým spôsobom národnostné divadlá poškodzované. Vôbec nie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, ktorý predkladám, vypracovalo ministerstvo kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013. Divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti. V právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu "hudobný umelec" a ako ukazuje prax s odstupom rokov, je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.
Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti ich tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorivosti občanov v rôznych regiónoch Slovenska.
V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledky osobitného procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňanú, aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavení a činnosť divadiel a pracovnoprávne vzťahy divadelných umelcov.
Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitý príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.
Navrhovaná právna, navrhovaná úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín, bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako ja na divadlá a hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.
Ďakujem pekne.

Som vám to prečítal, že tam bolo trestné oznámenie, nie? Ste to nepočuli?

Áno, ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky nie je v kompetencii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov v ustanovení § 20 uvádza, že ak nastanú nové skutočnosti, môže Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásenie kultúrnej pamiatky zmeniť vo verejnom záujme, alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť. Ministerstvo kultúry má potvrdené, že na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky do 12. 12. 2013 nebol doručený podnet na zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky - administratívna budova Panský dom v Polomke. Vzhľadom ku skutočnosti, že v takomto konaní v zmysle zákona o správnom konaní je pamiatkový úrad prvostupňovým správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. d) spojený s § 20 zákona o ochrane pamiatkového fondu a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je v tomto prípade až odvolacím orgánom, nemôže ministerstvo vstupovať do konania Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý je právne samostatným subjektom. Taktiež nie je možné ani prejudikovať rozhodnutie nižšie postaveného správneho orgánu.
Pán poslanec, ale vy ste boli aj podrobne informovaný o tejto otázke, o stave konania a vykonaných opatreniach v objekte Panského domu v Polomke listom z ministerstva kultúry. Vzhľadom na to, že sa takto pýtate, môžem sa domnievať, že buď ste si ten list neprečítali, alebo ste mu neporozumeli, takže ja si ho dovolím teraz tu v pléne prečítať.
Na základe vášho podnetu, pán poslanec, k vykonaniu opatrení súvisiacich s asanovaním národnej kultúrnej pamiatky, ktorý sme identifikovali ako administratívna budova Panský dom v Polomke, si vám dovoľujem oznámiť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 27. novembra 2009 vydalo rozhodnutie, ktorým v odvolacom konaní potvrdilo rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2009 a bolo rozhodnuté o veci vyhlásenia nehnuteľnosti administratívna budova Panský dom v Polomke za... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím, prepáčte, pán minister, páni poslanci, poprosím vás o pokoj a počúvajme pán ministra.

Maďarič, Marek, minister kultúry SR
... za národnú kultúrnu pamiatku na základe ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Obec Polomka na základe tohto rozhodnutia ministerstvo kultúry zažalovala pre porušenie zákonnosti na Krajskom súde v Bratislave, ktorý však potvrdil správnosť rozhodnutia ministerstva kultúry a v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave aj Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil správnosť rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako aj nášho rozhodnutia o vyhlásení nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek týmto skutočnostiam obec Polomka predložila na schválenie Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica projektovú dokumentáciu k plánovanej rekonštrukcii cesty na území obce Polomka, z ktorého obsahu vyplývalo, že príde k odstráneniu stavby budovy administratívnej tzv. Panského domu. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal nesúhlasné záväzné stanovisko s predloženou projektovou dokumentáciou a jednoznačne poukázal na celospoločenský záujem na ochrane pamiatkového fondu.
V apríli tohto roku obec Polomka vydala povolenie na odstránenie dotknutej stavby. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica okamžite požiadal Obvodný úrad Banská Bystrica o preskúmanie vydaného povolenia obce Polomka, pretože nebola rešpektovaná zákonná povinnosť vyplývajúca zo zákona o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého sú orgány miestnej samosprávy povinné pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia, v tomto prípade povolenia o odstránení stavby, žiadať o záväzné stanovisko Krajský pamiatkový úrad, pokiaľ bude rozhodnutím dotknutý záujem na ochrane pamiatkového fondu. Súčasne o porušení zákona o ochrane pamiatkového fondu zo strany obce Polomka, bola upovedomená aj Okresná prokuratúra v Brezne. Okresná prokuratúra v Brezne v predmetnej veci vydala protest prokurátora a žiadala o zrušenie rozhodnutia obce Polomka o odstránení stavby.
Dňa 27. júna 2013 oznámil Obvodný úrad Banská Bystrica, že protestu prokurátora nevyhovuje a povolenie o odstránení stavby napriek nesúhlasu Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica potvrdil. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica sa dňa 10. júla 2013 obrátil na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici s novým podnetom na zrušenie rozhodnutia Obvodného úradu Banská Bystrica. Podnet Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zamietla ako neodôvodnený, pretože v predmetnej veci už bolo rozhodnuté. Na základe miestneho zisťovania v júli tohto roku v obci Polomka podal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica dňa 29. júla 2013 trestné oznámenie na Obvodnom oddelení polície v Pohorelej na základe podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa Trestného zákona.
Súčasne môžem uviesť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky intenzívne sleduje vývoj súvisiaci s predmetnou národnou kultúrnou pamiatkou. Dňa 5. augusta 2013 sa na sekcii kultúrneho dedičstva nášho ministerstva konala operatívna porada za prítomnosti riaditeľky Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Na základe záverov tejto porady vydal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica rozhodnutie, ktorým nariadil vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Slovenskej správe ciest Banská Bystrica zabezpečiť okamžité zastavenie akýchkoľvek prác, ktoré smerujú k asanácii predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, zabezpečiť do stanoveného termínu odstránenie všetkých dosiaľ realizovaných devastačných činností a stabilizovať stavebno-technický stav, zabezpečiť národnú kultúrnu pamiatku voči prístupu a manipulácii treťou osobou. Všetky tieto opatrenia vykonať bezodkladne.
Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica z vlastnej iniciatívy zvolal na deň 19. septembra 2013 kontrolný deň na obhliadku dotknutej nehnuteľnosti účastníkov konania. Počas kontrolného dňa bola opätovne vykonaná obhliadka národnej kultúrnej pamiatky Panského domu v Polomke a pracovníci Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica konštatovali, že stavebno-technický stav národnej kultúrnej pamiatky je silne narušený a vlastník nehnuteľnosti Slovenská správa ciest bol opätovne oboznámený a upozornený na platnosť rozhodnutia o opatreniach na nápravu, ktoré bolo vydané s cieľom minimalizovať škodlivé dopady, ktoré boli spôsobené začatím nepovolenej asanácie objektu. Čiže opätovne aj teraz, aj týmto listom som vás, pán poslanec, ubezpečil, že ministerstvo kultúry má trvalý a hlboký záujem na ochrane pamiatkového fondu Slovenskej republiky. V tomto konkrétnom prípade úzko spolupracuje s miestne a vecne príslušným Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica na náprave stavu, ktorý vznikol, pričom využíva všetky zákonné prostriedky na odstránenie, na odvrátenie stavu, ktorý vnímame jednoznačne ako poruchový. To znamená, celkom vašej otázke, ktorú ako keby podsúvate, že ministerstvo kultúry je na strane devastácie tejto pamiatky, nerozumiem. Pani podpredsedníčka, skončil som svoju odpoveď.

Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa, ale na druhej strane treba povedať, že niekedy sa aj za kontrolu platí. No tak nie je to len v tejto sfére, takže to je všetko, pani podpredsedníčka. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Neviem, či vás úplne moja odpoveď uspokojí, ale odpoviem tak, ako je to v tejto chvíli možné. Monitoring hlasitosti reklamy vo vysielaní televíznych vysielateľov realizuje rada pre vysielanie retransmisiu ako orgán, ktorý v zmysle zákona dohliada na dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní a retransmisii. Rada v poslednom období nerealizovala žiaden komplexný monitoring hlasitosti reklamy v televíziách, keďže nemala k dispozícii dostatočné materiálne a personálne zabezpečenie na realizáciu takto špecifikovaného monitoringu. V roku 2012 rada realizovala len plánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2013 mala rada naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období volieb do zastupiteľstiev samosprávny krajov a kontrolu príslušných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii vymedzujúcich povinností vysielateľov ohľadne multi-modálneho vysielania.
Rada však vykonáva priebežne kontrolu obsahu vysielania na základe doručených sťažností, v rámci ktorej kontroluje aj dodržiavanie povinnosti vysielateľa vo vzťahu k hlasitosti reklamy. V roku 2012 rada riešila 13 sťažností na porušenie hlasitosti reklamy v televíznom vysielaní, pričom v 10 prípadoch bola sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená. V troch prípadoch bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená a rada viedla voči príslušným vysielateľom správne konania.
Ako vyplýva z uvedeného, nie je možné presne určiť, akú časť svojho rozpočtu použila rada na monitoring hlasitosti reklamy v televíznom vysielaní. Ako vyplynulo z poslednej novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2014, vysielateľ bude povinný zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry. Predmetná vyhláška, ktorá je už po medzirezortnom pripomienkovom konaní, nadobudne účinnosť spolu so zákonom, teda 1. januára 2014. Podľa vyjadrenia rady sa náklady na monitorovanie uvedenej povinnosti vysielateľov budú odvíjať od celkového technického nastavenia systému, ako však rada uviedla, celkové náklady pre radu by nemali prekročiť 10 tis. eur. Ďakujem pani podpredsedníčka, skončil som.

Áno. Samozrejme, že vy takúto obavu môžete mať, ale nie je to ani zámerom, nevidím žiadny dôvod na to, aby sme aj z toho historického hľadiska, ale aj z hľadiska tých aktuálnych potrieb aj výskumu v tejto oblasti rušili činnosť hvezdárne, takisto tam bude zachovaný ten odborný potenciál, ktorý tam je, ale či je to riadenie, viete, v Bratislave alebo Hurbanove, ja vám poviem, teda že si myslím, že to bude lepšie riadenie z tej Bratislavy, minimálne v tejto chvíli, pretože moja osobná skúsenosť s pánom generálnym riaditeľom je taká, že o sebe dal vedieť len vtedy, keď si nechal podpisovať alebo dával si návrhy na troj-štvortýždňové služobné cesty za zatmením Slnka do veľmi exotických destinácií. Nemyslím si, že by sa v tejto chvíli nejakým spôsobom výnimočným prejavovalo riadenie hvezdárne v Hurbanove. Ale opakujem, zrušenie právnej subjektivity v žiadnom prípade neznamená zrušenie inštitúcie, ktorá si zachová svoju autonómiu, ktorá bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra. A ja si teraz presne nespomínam, či ste vy napríklad v minulom volebnom období hlasovali za zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj Slovenský rozhlas stratil svoju právnu subjektivitu a nepamätám si, že by ste mali také obavy o to, že dôjde k nejakej, nejakej likvidácii Slovenského rozhlasu. Tým chcem povedať, že zlúčenie, začlenenie, začlenenie nejakej inštitúcie, najmä pod inštitúciu, ktorá má podobnú nejakú náplň a podobné zameranie, neznamená jej zrušenie.
Takže na vašu obavu vám odpovedám, nie je zamýšľaný zánik hvezdárne v Hurbanove, nebude oslabená činnosť hvezdárne v Hurbanove, bude sa najďalej rozvíjať a predpokladám, že lepšie ako doteraz.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, podľa § 6 ods. 3 zákona o osvetovej činnosti sú Národné osvetové centrum a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove štátnymi osvetovými zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo kultúry, čiže je tam už aj z tohto zjavná určitá súvislosť. Prienik činnosti týchto dvoch organizácií nie je zanedbateľný. Začlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne do organizačnej štruktúry Národného osvetového centra sa v tomto zmysle javí ako krok nielen k racionalizácii a k zefektívneniu ich činnosti, ale je aj vecne logický, a to najmä v nadväznosti na prebiehajúcu transformáciu Národného osvetového centra, ktorej výsledkom bude aj to, že Národné osvetové centrum bude najmä výskumno-dokumentačným a metodickým centrom pre kultúru. A do tohto rámca, najmä do tej zložky výskumnej zapadá aj ústredná hvezdáreň, ktorej činnosť bude v plnej miere zachovaná a takisto bude zachovaná aj veľká miera jej autonómie, keďže bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra.
Nie je teda pravdou, ak to niekto podsúva, že sa hvezdáreň v Hurbanove ruší, nie je ani pravdou, že sa akokoľvek obmedzí jej činnosť. A nie je pravdou ani to, že by sa akékoľvek kroky diali bez vedomia zainteresovaných zamestnancov hvezdárne. O zámeroch ministerstva informoval generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva generálneho riaditeľa hvezdárne osobne a následne 15. novembra 2013 aj zamestnancov hvezdárne na ich pracovnom zhromaždení v priestoroch hvezdárne v Hurbanove. Ale ani po stretnutí s pánom riaditeľom hvezdárne, ani po tomto stretnutí so zamestnancami pán generálny riaditeľ hvezdárne v Hurbanove nijakým spôsobom napríklad neprejavil záujem o stretnutie so mnou, čo som chápal, že je v plnej miere uzrozumený, nemá potrebu nič namietať alebo nič sa ďalej pýtať. To znamená, zrejme hľadá v tejto chvíli možno iné spôsoby intervenovania, takže len, pán poslanec, ešte raz vám opakujem, má to svoju logiku, nedochádza k rušeniu hvezdárne ani obmedzeniu jej činnosti, stráca právnu subjektivitu, ale podstatný je výsledok, že hvezdáreň si naďalej bude presne plniť tie činnosti, ktoré aj doteraz, a, samozrejme, aj čo sa týka vydávania časopisu Kozmos.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom témam.
Najprv k hvezdárni v Hurbanove. Pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Vášáryová, nepamätám si, keď ste rušili právnu subjektivitu Slovenského rozhlasu, že by ste nejako veľmi plakali alebo dbali na sťažnosti mnohých pracovníkov rozhlasu, že tým skončí slávna značka Slovenského rozhlasu, a myslím, že ani tá vyčíslená úspora v pomere k veľkosti tej inštitúcie nebola nejaká obrovská. Chcem tým len povedať, že podstatou nie je organizačné začlenenie, podstatou je činnosť nejakej inštitúcie a v prípade hvezdárne v Hurbanove, hvezdáreň sa neruší, ani jej činnosť sa neobmedzuje, hvezdáreň zostáva v Hurbanove. Čo sa ruší okrem tých účtovníčok spomínaných, je jeden generálny riaditeľ, o ktorého existencii som vedel akurát vtedy, keď si dal podpisovať žiadosti o troj-, štvortýždňové služobné cesty za polárnou žiarou, a ktorý dokonca ani v týchto časoch sa neunúval prísť na ministerstvo kultúry dajme tomu obhájiť si svoje postavenie. A to presne zodpovedá jeho doterajšej činnosti.
Myslím si, že Národné osvetové centrum dnes je v úplne inej kondícii, ako bolo tomu v minulosti. Myslím si, že hvezdáreň v Hurbanove bude pod svojím menom, ale začlenená do Národného osvetového centra vykonávať svoju činnosť oveľa lepšie, aktívnejšie, ako tomu bolo doteraz.
Čo sa týka druhej témy, keby som predkladal tento návrh zákona so slovami, že predkladám niečo zásadné, tak by som chápal tú kritiku, že čo to má znamenať takéto, pár stránok. Veď jasne som povedal, je to zmena niektorých ustanovení na žiadosť najmä niektorých inštitúcií. Otázka moderného zákona, ako tu bola prezentovaná, ako som pochopil, hlavne tu ide teda o to, aby sa vyriešili niektoré personálne otázky z hľadiska toho, že niekomu sa to nezdá, že v tej alebo onej galérii, možnože sú aj ďalšie v divadlách a tak ďalej. Proste v inštitúciách, ktoré boli - a bolo to, myslím, za ministra Kňažka, to znamená za Dzurindovej vlády -, boli prenesené na zriaďovateľov, na mestá a regióny, no tak otvorene poviem, moderný zákon typu že lex Koniarek no tak taký nebude. Ak veríme v princíp subsidiarity a v princíp demokracie a veríme aj v určitú zodpovednosť zastupiteľstiev zvolených a županov, no tak jednoducho je to na ich zodpovednosti a potom je to aj na reakcii aj kultúrnej verejnosti, aj verejnosti v župe, ako sa k tomu postavia.
Ja si neviem predstaviť, že by som nastavil taký zákon, ktorý by umožnil ministerstvu kultúry personálne vplývať na tieto inštitúcie, to ako sa nedá byť aj, no také kritériá nevymyslíte. Jednoducho nemôžete byť aj panna, aj tehotná. Proste je to zodpovednosť vyšších územných celkov. Ja nevidím dnes cestu späť znovu k centralizácii kultúrnych inštitúcií, aj keď si tiež myslím, že v istých prípadoch sa to prehnalo, a áno, viem o tom, že mnohé aj súbory, aj inštitúcie nie sú spokojné celkom z hľadiska svojich zriaďovateľov, ale nie je to, myslím si, dominantne o tých personálnych otázkach. Jednoducho je o tom, že nezvládajú finančne samosprávy aj tieto inštitúcie, pretože jednoducho v tých prioritách toho obyvateľstva tá kultúra je na spodných priečkach a riešia prioritne veci týkajúce sa ciest, zdravotníckych zariadení, školstva a tak ďalej. Taká je realita, ale určite cestou nie je vracať inštitúcie pod ministerstvo kultúry, aj keď sa budeme eufemisticky tváriť, že to bude cez nejaké kritériá zákonné. Čiže takýto typ moderného zákona, takéhoto typu moderného zákona sa odo mňa určite nedočkáte.
Ďakujem, pán predseda.