Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, neviem presne tú motiváciu, prečo sa s touto otázkou obraciate na mňa, ale samozrejme, že svoj názor na to poviem. Vzhľadom na to, že, myslím si, že tú líniu asi vidíte vo vzťahu k RTVS, ale RTVS je nezávislá inštitúcia, predsa len ten priamejší vzťah k nej majú poslanci a Národná rada, ktorá volí aj generálneho riaditeľa, aj Radu RTVS, ale samozrejme, že na vašu otázku zareagujem.
Prvú vec, ktorú chcem povedať, určite je chvályhodné, ak máte pocit, že sa niekomu deje krivda, že sa o to zaujímate a kladiete takúto otázku. Dávate tú otázku a porovnanie teda súčasnosti a totality do niekoľkých kontextov. Jednak hovoríte o tom, že na sociálnych sieťach je veľké množstvo hrubých a netolerantných vyjadrení a prečo práve teda toto jedno vyjadrenie vedie k tomu, že človek stratí zamestnanie. Takisto uvádzate kontext, že na jednej strane je tu nejaký taký mediálny pohon na tohto človeka, ale nikto sa nevenuje údajnej príčine toho výroku, že tam bol údajne zlodej alebo niečo sa dialo, a tretia vec teda, že porovnávate túto situáciu, resp. kladiete takú otázku, či majú mať ľudia strach podobne ako za totality. Takže poďme porade k tomu.
Sociálne siete, internet ako taký. Samozrejme, že všetci to vieme, že je plný, okrem iného, aj hrubých a netolerantných vyjadrení a nielen sociálne siete, neviem, či, kto ešte z vás je taký masochista, ja napr. nejaké diskusie pod článkami, ktoré sa týkajú mojej osoby, nečítam. Chránim si svoje duševné zdravie. Áno, sociálne siete, internet ako taký je aj poľom, realizáciou pre ľudí, ktorí inak nemôžu, nechcú, nevedia, proste dávajú priestor svojej zakomplexovanosti, vulgárnosti a ešte ďaleko k nejakým horším prejavom.
Tu máme ale inú situáciu trochu v tom, že sa bavíme o vyjadrení osoby, ktorá je verejne známa. To je jedna vec. Ale čo je ešte podstatnejšie - a ja sa domnievam, že tam je merito veci -, že tá osoba je alebo bola predstaviteľkou nejakej inštitúcie. To znamená, že to platí aj na nás ako verejných činiteľov, je predsa len trochu rozdiel, ak do verejného priestoru povieme niečo my a ak povie človek, ktorý nemá s nijakou inštitúciou, s nijakou reprezentáciou niečoho nejakú súvislosť. Takže to je taký prvý moment.
Druhý v tomto je, že daná inštitúcia, v ktorej pani redaktorka je predstaviteľkou a aj napĺňateľkou nejakej programovej služby, daná inštitúcia má nejaký programový alebo nejaký štatút, teda vyžiadal som si ho, a ten štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska má aj ustanovenie, ktoré hovorí o tom, odcitujem vám to: "Rozhlas a televízia Slovenska vylučuje akúkoľvek formu diskriminácie. Programoví pracovníci sú povinní zdržať sa všetkých stereotypov v popisovaní konkrétnych rasových, národnostných, etnických, náboženských, sexuálnych, vekových a ostatných sociálnych skupín a ich príslušníkov."
To znamená, že každý redaktor svojím spôsobom je povinný princípy tohto štatútu akceptovať, či sa mu to páči alebo nie, a musí si uvedomiť, že aj ako keby v prípade, že sa vyjadril k nejakej svojej súkromnej veci, pokiaľ to urobí v tom verejnom priestore a facebook, pokiaľ pani redaktorka má dostatočný počet priateľov, tak jednoducho musí si byť vedomá toho, že ten jej názor sa stáva názorom verejným a že je súčasne aj v danej chvíli spájaný s touto inštitúciou. Takže je potom, samozrejme, na zvážení RTVS v tomto prípade, ako k tomu pristúpi. A debata môže byť o tom, že či tá sankcia, ten trest mal byť taký alebo onaký, či bol prísny, či nebol prísny, to je jedno, jednoducho ale len tým chcem odlíšiť vo vašej otázke ten kontext všeobecne vyjadrení na facebooku a vyjadrení, ktoré robia osoby verejne známe - či verejní činitelia, alebo ľudia, ktorí reprezentujú niektoré inštitúcie.
Kontext toho, že či teda by sa nemal klásť dôraz na akúsi príčinu toho, a to znamená nejaký asi zrejme trestný čin, ktorý sa dial. O tom informácie nemám, možno by som privítal, keby médiá sa aj tejto stránke venovali, ale predpokladám, že ak sa také niečo udialo, tak tam bolo nejaké oznámenie, a teda predpokladám a dúfam, že príslušné orgány sa venujú aj tejto stránke problému a že je tam nejaké konanie zahájené.
Viem, že vo verejnosti asi je citlivá otázka, či dotyčná redaktorka aj spáchala trestný čin. A čítal som už aj vyjadrenia niektorých politológov, analytikov, ktorí to berú ako samozrejmú vec. Ja by som si toto netrúfal povedať. A myslím si, že toto neni oprávnený konštatovať v podstate nikto okrem prokuratúry a súdu v nejakom postupnom konaní. Ale hovorím, toto nie je podstata veci. Je tu niekde nejaký štatút, je tu nejaké postavenie redaktora a z toho vyplývajú, samozrejme, nejaké dôsledky.
A napokon tá tretia vec asi podstatná vo vašej otázke a dosť závažná, asi máte na to dôvod, keď to tak formulujete, a teda z tohto vyvodzujete, že ľudia by mali mať podobný strach ako za totality. Myslím si, aspoň o tom neviem, že pokiaľ by výroky ľudí zverejnené nešli za hranicu Trestného zákona, lebo náš Trestný zákon pozná aj teda také ustanovenia, ktoré považujú za trestný čin aj slovné hanobenie rasy, ale zatiaľ teda neviem o tom, že by bežní ľudia tuná boli za svoje názory postihovaní.
Ale tu je, opakujem, iná vec. Tu sa bavíme o osobe, ktorá bola reprezentantkou inštitúcie, do ktorej slobodne vstúpila, resp. pokiaľ viem, bola externou spolupracovníčkou, a teda zobrala na seba aj nejaké princípy nejakého štatútu, a táto inštitúcia urobila veľmi prísny, veľmi prísny dôsledok na základe jej výroku, tým aj nasadila dosť vysoko latku a predpokladám, že asi aj v budúcnosti sa takto bude chovať k podobným tendenciám. Uvidíme, takže mňa by možno, pán poslanec, ak budete reagovať, zaujímal váš názor na to, že či si teda naozaj myslíte, že tu dochádza k nejakým totalitným praktikám.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.