Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V tejto rozprave krátkej bolo jedno kúzelné vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ktorá sa najprv vo svojom príspevku dovolávala toho, aby som sa smial na jej vtipe. To je veľmi vtipné, ak ten, čo rozpráva vtip, sa domnieva, že to, čo povie, je automaticky vtipné a vynucuje si smiech z druhej strany. Ale zdá sa mi, podľa toho, ako vystúpila, že naozaj to malo prvky určitej komédie.
Po prvé, doteraz najmä poslanec Hlina keď vystupoval v rozprave, tak využil akýkoľvek návrh na to, aby v rozprave pojednal svoju tému. A pani poslankyňa Vášáryová, možnože je to choroba sólo poslancov, sa prakticky návrhu zákona nevenovala, rozprávala o svojich témach, ktoré ju vzrušujú a zaoberá sa nimi v poslednom čase. Ale potom na konci naformulovala jednu otázku, ktorá sa týka tohto návrhu, ale potom ešte prišla k tomu pultíku, kde som sedel, a vlastne to revidovala, že ona sa vlastne chcela spýtať niečo iné a povedala mi teda, čo sa vlastne chcela spýtať. Takže toto malo naozaj prvky určitej komédie, ale napriek tomu akosi do smiechu mi z toho nie je.
Napriek tomu určité veci, ktoré pani poslankyňa povedala, musím komentovať. Dokonca sa vrátila k hodine otázok v nejakom čase a povedala, že som jej na jednu otázku odpovedal áno a že som odišiel. No, pani poslankyňa, neodišiel. Ja som si počkal ešte na vašu doplňujúcu otázku a tam som ešte niečo povedal. Čiže troška aj s tou pamäťou narábajte dôslednejšie, lebo vy ste povedali: áno a odišiel. Nie, tu ste mi dali doplňujúcu otázku a na tú som vám ešte odpovedal.
No ale to len pre poriadok, nie je to podstatné, ale asi vy to považujete za podstatné, keďže v rozprave k tomuto zákonu ste to spomenuli.
A k sociálnemu balíčku. Asi by ste nemali úplne tak veriť tomu, čo sa píše v novinách, pani poslankyňa. Ja tiež, lebo potom by som si musel myslieť, že vaša dcéra zarába na vašom manželovi. Ale ja si myslím, že informácie, ktoré sa často v novinách zjavujú, by sme ako seriózni politici a poslanci nemali brať za také vážne, aby ste tu opakovane (reakcia z pléna), ale, viete, to je vlastne i určitá črta toho, z čoho vy ste mňa nieže obvinili, ale čím ste ma vtipne počastovali. To je totiž demagógia, viete? Že sama uznávate, že tie noviny asi nie sú relevantný zdroj, napriek tomu už druhýkrát za sebou to vy uvádzate ako relevantné tvrdenie, aby ste si prihriali polievočku vo vašom pohľade na rozpočet, štátny. Dobre. Rozkošná demagógia.
K vašej otázke, ktorú ste mi boli teda revidovane položili. Tak je tam ten návrh toho 0,5-percentného príspevku. Očakávame príjem z toho asi 80-tisíc ročne. Prvýkrát by to malo nabehnúť v roku 2016 a keďže je to taký, ako nejaká dynamická položka, predpokladáme, že to bude sa postupne, rok čo rok zvyšovať.
A ešte k niečomu, o čom ste hovorili v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, o nejakej tekutej zodpovednosti a nakoniec toho tvrdenia, že vlastne sa zbavujem zodpovednosti, je tiež pekný príklad demagógie, alebo toho, ako sa dá s určitými vecami voľne narábať.
Je pomerne dlhú dobu trend a požiadavka aj politikov, aj verejnosti na odpolitizovávanie tých vecí, kam politika nepatrí, ktoré by mali byť riadené buď nestranne, nepoliticky, alebo odborne. A určité kroky, je zaujímavé, že keď sa dejú v zmysle odpolitizovania, tak ak vám to vyhovuje, tak ich nazvete, že je to zbavovanie sa zodpovednosti. Keby neboli vykonané, vy by ste neváhali povedať, že je to spolitizovanie.
Ja vám chcem len pripomenúť, že špeciálne v rezorte kultúry bolo naozaj aj za ten čas, čo ste mi vy tak narátali, že koľko rokov ja som ministrom kultúry, veď v poriadku, veď som, tak boli urobené práve v zmysle odpolitizovania.
Ako príklad napríklad môžem povedať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Do môjho pôsobenia riaditeľa tlačovej agentúry priamo menovala vláda. Ten posledný priamo menovaný bol ešte pán Rezník, keď vymenil pána, respektíve pred tým, bol pán Nedavaška stiahnutý vládou Mikuláša Dzurindu, ale už potom ďalšie veci a prišla zmena zákona, a napríklad je už rozdiel medzi tým, či vláda priamo menuje riaditeľa TASR, alebo či ho volí nejaká rada.
Takisto Audiovizuálny fond, bol to jasný krok k odpolitizovaniu distribúcie prostriedkov určených na podporu filmovej tvorby. Tým nechcem povedať, že tam nie sú problémy, ale bolo to nie zbavovanie sa zodpovednosti, ale odpolitizovanie, alebo aj odpolitizovanie.
A Radu Audiovizuálneho fondu ja vymenúvam, viete? Tam je prevažná väčšina ľudí nominovaných tými stranami, ktoré prispievajú do Audiovizuálneho fondu, ktorých ja musím akceptovať. Čiže ja netvorím tú radu na svoj spôsob, ja vymenujem toho, koho mi určia súkromné televízie, koho nominujú, koho určí verejnoprávna televízia, koho určia distribútori. Väčšina v Audiovizuálnom fonde, v tej rade nie sú ľudia, o ktorých ja rozhodujem. A samozrejme k odpolitizovaniu dôjde aj v nasledujúcom roku, keď bude zriadený Fond na podporu umenia. Opäť je to odpolitizovanie, nie zbavovanie sa zodpovednosti.
Čiže vy sa rozhodnite, či určité trendy sú pre vás zbavovanie sa zodpovednosti, alebo odpolitizovanie. Buďte v tomto dôsledná a nie demagogická. A asi, predpokladám samozrejme, že v druhom čítaní budete aj viac hovoriť o samotnom návrhu zákona a nepôjdete cestou pána poslanca Hlinu, ktorý využíva rozpravu na to, aby riešil svoje iné mnohé témy, ktoré ho tlačia a za ktoré bojuje, alebo ku ktorým sa chce vyjadriť.
Ďakujem, pán podpredseda.