Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď pána ministra Draxlera:
"Ministerstvo školstva plánuje naštartovať proces zefektívnenia práce rezortu a zvýšenie kvality služieb dodávaných priamo riadenými organizáciami verejnosti. V poslednom kvartáli minulého roku prebehla analýza výstupov, procesov a niektorých základných aktív všetkých priamo riadených organizácií, ktorej výsledky sú základom pre prípravu celkového postupu v tejto oblasti v budúcnosti.
Primárnym cieľom je zlepšenie kvality výstupu, odstránenie duplicitných aktivít a zníženie nákladov. V tomto roku plánujeme začať s odstraňovaním duplicitných činností a zlepšením využívania priestorov jednotlivých priamo riadených organizácií tak, aby sme okrem zlepšenia ich fungovania zabezpečili aj rozpočtové ciele rezortu v oblasti optimalizácie budov, t. j. v tomto roku dôjde k zlúčeniu tých priamo riadených organizácií, ktorých aktivity sa prekrývajú." (Reakcia z pléna.)
Pokiaľ sa dívam na vašu otázku, tak asi by bola na mieste doplňujúca, že ktorých, ale ja vám, pán poslanec, na to neviem odpovedať.
Ale skončil som, pán podpredseda.

34.
Vážený pán poslanec, ja neviem, či si to vy uvedomujete, ale vaša otázka je tak trochu precedens, pretože je aj dobrým zvykom v Národnej rade - a je to aj v rokovacom poriadku -, že členovia vlády odpovedajú na otázky z ich pôsobnosti. A nemyslím si, že otázka, či sa ja zúčastním nejakého referenda alebo volieb, a nebodaj, ako budem hlasovať, je otázkou pôsobnosti ministerstva kultúry.
Dokonca si myslím, pán poslanec, že v demokratickej spoločnosti pýtať sa alebo vynucovať si takúto odpoveď na takúto otázku je aj neslušné. A každý, samozrejme, sa slobodne môže rozhodnúť, či zverejní svoj postoj, a ja som ho zverejnil. Takže ja nemám problém to aj teraz povedať, len som považoval za potrebné vám povedať, že toto je taký zvláštny precedens. Možnože na budúci týždeň sa ma budete pýtať, že čo sa mi snívalo.
Ja sa referenda zúčastním. A zúčastním sa nielen preto, že rešpektujem pomerne širokú občiansku iniciatívu, ktorá to referendum vyvolala, ale aj preto, lebo na rozdiel od niektorých ľudí a najmä tých, ktorí publikujú v printových médiách slovenských, tie otázky nepovažujem za bezvýznamné. A aj som sám zvedavý, ako sa verejnosť postaví najmä k prvej otázke, ktorú, ktorá aj hlasmi poslancov strany SMER - sociálna demokracia bola kodifikovaná v Ústave Slovenskej republiky.
Takže zúčastním sa, budem slobodne odpovedať, a ak som povedal na jednej strane, že tie otázky vôbec nepovažujem za bezvýznamné, takisto ale chcem povedať, že sa mi veľmi nepáči, ak zase niekto v rámci kampane na podklade tohto referenda uráža ľudí s inou sexuálnou orientáciou. To odsudzujem.
Toľko z mojej strany, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za vystúpenia v rozprave k tomuto návrhu zákona. Dovoľte mi reagovať v poradí, ako to tu zaznievalo. Začnem tým jednoduchším, keďže pán poslanec Mikloško sa dotkol aj vecí tak nesúvisiacich, ale pre slušnosť zareagujem.
Pán poslanec, v RTVS neexistujú trezorové filmy, sú tam filmy a programy, ktoré sa vysielajú alebo nevysielajú, ja aj poznám tie práce Andreja Ferka, to je ešte z deväťdesiatych rokov, nikdy to nebol trezorový film, vždy bolo otázne, pokiaľ viem, pre programových pracovníkov, nakoľko je kvalitný alebo nekvalitný, a myslím, že sa aj vysielal. Takže len aby bolo jasné, že dnes nie sú tam žiadne trezorové filmy. Niektoré jednoducho aj z toho archívu zodpovedajú nejakým dnešným nárokom alebo programovej politike, niektoré nie.
Čo sa týka vašej obavy o to, či Slovenský filmový ústav má zostať, kompetenciu viesť evidenciu, je to aj vecne správne, doteraz to robilo ministerstvo kultúry, to malo alebo má ešte oveľa menej povedzme kapacít na to a presne to prísluší Slovenskému filmovému ústavu.
A teraz možno k tomu teda aj dôležitejšiemu, jednak, samozrejme, aj k tomu návrhu, ale ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Vždy budem presadzovať a vždy som to robil, aby sme hľadali nejaké úľavy a nejakú podporu pre kultúru, keďže ste to spomenuli, tak ja sa k tomu hlásim, že v tej prvej vláde Roberta Fica som presadil zníženú DPH na knihy, bolo by dobré, keby sa nám podarilo prekonať odpor ministerstva financií a presadiť zníženú DPH aj na elektronické knihy.
Čo sa týka toho návrhu, ktorý ste spomenuli, v takej zatiaľ, povedal by som, návrhovej podobe, ale ešte nie veľmi konkrétnej, stojí to za úvahu, ale musíme si ujasniť, čo by sme z toho reťazca ako dali do tej zníženej sadzby, pretože napríklad keby to mala byť výroba filmov, tá pozostáva z mnohých služieb, ktoré vlastne ako keby sú, ja neviem, od služieb ubytovacích, reštauračných, neviem čo, jednoducho neviem si predstaviť dosť dobre ja zatiaľ v tejto chvíli, ako by to bolo formulované, čoho by sa to týkalo, pokiaľ by sa jednalo povedzme o tú koncovku, že či by boli znížené DPH tých, ktorí premietajú filmy, alebo tých, ktorí ich distribuujú. Stojí to za úvahu ako, ak s tým prídete, ak to budete len rozvíjať, ja určite aj ponúknem ľudí na ministerstve, aby sa touto myšlienkou zaoberali.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Lipšica a ďalších, ktorí sú pod tým podpísaní, to znamená vlastne titulkovania slovenských audiovizuálnych diel. Ten návrh je legitímny. Ja, možno je chybou, ja to priznám, že povedzme samo ministerstvo – či už teraz, alebo niekedy skôr – s niečím, povedal by som, takéhoto druhu neprišlo. Aj keď musím povedať, že tá legislatíva, ktorá sa dotýka osôb hendikepovaných, je v zásade ministerstvom obsiahnutá, teda v legislatíve ministerstva kultúry, najmä je to v zákone o vysielaní a retransmisii, kde sú určované jednak kvóty pre vysielateľov, percentuálne koľko programov má byť otitulkovaných, koľko má byť v posunkovej reči, koľko má byť pre zrakovo postihnutých. V tejto podobe ale, ako ste to predložili, to ja teraz nemôžem podporiť, pretože nie je celkom pravdou, alebo neviem z čoho vychádza vo svojej faktickej pán poslanec Huba, že za malé finančné prostriedky, lebo my sami to nemáme kvantifikované. A hovorím, tiež priznám, že možno je to chyba, že nevieme presne, aký by bol ekonomický nárok na tých, ktorí by museli zabezpečiť povedzme to otitulkovanie teda prevažne DVD nosičov, ale návrh je formulovaný tak, že sa týka povedzme aj vysielania kín alebo premietania v kinách.
Ďalšia vec je, že sa tu hovorí o slovenských audiovizuálnych dielach, ale čo napríklad s tými audiovizuálnymi dielami, ktoré sú dabované cudzími, ktorí tiež v tých kinách nejakým spôsobom potom by išli bez tých titulkov. Čiže ja len chcem povedať, a berte to naozaj úprimne, naozaj to chápem ako nepolitický návrh, že keby sme túto vec si vydiskutovali so zainteresovanými stranami, lebo sú tu aj tí, ktorí by mali potom túto povinnosť nejakým spôsobom plniť, keby sme aj preskúmali technologické aspekty toho, najmä povedzme v kinách, ako by to vyzeralo a nakoľko sú na to pripravení, lebo tam napríklad tie digitálne nosiče pre kiná nemusia byť rovno s tými titulkami, to je iné ako pri DVD nosičoch, a ako by sa povedzme vyriešilo, či by sme mali naozaj zostať len pri slovenských audiovizuálnych dielach, alebo by takáto služba mala byť poskytovaná pri všetkých audiovizuálnych dielach. Ja si viem potom predstaviť kľudne aj podporu nejakému poslaneckému návrhu, ktorý by sa tomu venoval, ale v tejto chvíli, tak ako je to formulované, ja nemôžem povedať, že takto to schváľme. Takže hovorím to úprimne a priznávam aj to, že možno sme aj pri pripomienkovom konaní mohli my aktívnejšie načúvať tým požiadavkám, možno zase vy ste mohli prísť pred tým, ako ste sformulovali tento návrh, a možno by sme našli aj v tejto chvíli také riešenie, ktoré by som mohol podporiť.
Prosím vás o pochopenie v tomto zmysle slova. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava evidencie slovenských audiovizuálnych diel, evidencie osôb pôsobiacich v audiovízii a evidencie nezávislých producentov, ako aj úprava jednotného systému označovania postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky. V oblasti evidencie sa navrhuje, aby zoznam slovenských audiovizuálnych diel a zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii viedol Slovenský filmový ústav a zoznam nezávislých producentov Audiovizuálny fond.
Pri úprave jednotného systému označovania bude mať povinnosť určovať a zverejňovať vekovú hodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu, umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú hodnosť má aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľ mediatéky a prevádzkovateľ počítačovej herne.
Návrh zákona ďalej upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav sa podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva, na propagácii a prezentácii audiovízie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.
Úprava ochrany audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva. Návrh zákona vymedzuje pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitnú povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičnú činnosť.
Z dôvodu požiadaviek aplikačnej praxe, najmä potreby jednoznačnejšie vymedziť pojem programy alebo program vyrobený nezávislým producentom, sa novelizuje aj zákon o vysielaní a retransmisii. Takisto sa týmto návrhom mení a dopĺňa zákon o audiovizuálnom fonde a síce v tom, že sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok a zavádza sa aj povinnosť platiť príspevok do fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške pol percenta z celkových príjmov poskytovateľa tejto služby na požiadanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pekné od neho, že vás informoval, ale to ešte nevedel, že ja ho budem zastupovať, lebo ja nie som jeho alternát, takže dovoľte mi tiež krátky komentár. S podstatou otázky, pokiaľ ňou bolo poukázanie na to, že tých prostriedkov pre slovenské inštitúty v zahraničí je málo, súhlasím, ale tiež nepovažujem za úplne vhodné, porovnávať podporu jednej politiky s podporou druhej politiky. Ľudské práva sú dôležitou otázkou a ako vidíme, porušujú sa a nielen na východ od našich hraníc.
Viackrát som rozprával na túto tému s pánom podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a uistil som ho o mojej podpore, pokiaľ by sa uchádzal o väčšie prostriedky zo štátneho rozpočtu pre slovenské inštitúty, budem to vehementne podporovať, pretože považujem kultúrnu diplomaciu za relatívne lacný a zároveň veľmi efektívny spôsob nielen prezentácie Slovenska v zahraničí, ale aj získavania priateľov v zahraničí. Takže myslím, že ani on sa tomuto nebránil, myslím teda v tom konštatovaní v tej jeho odpovedi, že tých prostriedkov nie je dostatočné množstvo. A ja tu osobne tiež budem vítať akúkoľvek podporu alebo tlak na to, aby išlo do prostredia slovenských inštitútov viac prostriedkov, prípadne aby sa ešte v niektorých ďalších strategických štátoch slovenský inštitút otvoril, napríklad v Londýne by som ho považoval za veľmi užitočný.
To je všetko z mojej strany, pán poslanec, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovolím si vám, pán poslanec, prečítať odpoveď pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vyčlenilo v rozpočte kapitoly na rok 2015 pre slovenské inštitúty v zahraničí 202-tisíc eur. Táto suma je v plnej výške určená výlučne na kultúrnu a reprezentačnú činnosť, teda na usporadúvanie konferencií, výstav či spoločenských podujatí a nezahŕňa prevádzkové náklady inštitútov. Tiež by som chcel zdôrazniť, že aktivity slovenských inštitútov môžu byť naviac financované z rozpočtových prostriedkov, ktorými disponuje priamo ústredie rezortu diplomacie, a inštitúty získavajú prostriedky na prezentačné účely i z mimorezortných zdrojov, napríklad prostredníctvom grantu ministerstva kultúry alebo dotácií medzinárodného vyšehradského fondu.
Je pravdou, že slovenské inštitúty už dlhodobo pracujú s približne rovnakým rozpočtom, ktorý ani ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí nepovažuje za úplne dostačujúci. Zároveň treba objektívne pripomenúť konsolidáciu verejných financií v ostatných rokoch a s tým súvisiace limity štátneho rozpočtu vo všeobecnosti. Na druhej strane môžem potvrdiť, že inštitúty aj v rámci istých obmedzení prezentujú slovenskú kultúru všetkého druhu a na skutočne dôstojnej úrovni. Bohatosť a rôznorodosť realizovaných podujatí je zdokumentovaná na ich webových stránkach, ktoré vám, pán poslanec, odporúčam k nahliadnutiu.
V blízkej budúcnosti je cieľom rezortu diplomacie navýšenie finančných prostriedkov pre prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí so zámerom zintenzívniť ju a povýšiť jej úroveň. Rok 2016 bude pre to ideálnym začiatkom. Na účely kultúrnej prezentácie Slovenska počas predsedníctva v Rade Európskej únie bolo v zmysle uznesenia vlády vyčlenených už na rok 2015 607-tisíc eur, z toho 245-tisíc eur pre aktivity ministerstva kultúry a 362-tisíc eur pre kultúrnu prezentáciu v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Na rok 2016 je plánované zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre naše úrady v zahraničí na účely takzvaných kultúrnych balíčkov.
Čo sa týka prostriedkov v kapitole rezortu diplomacie na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv, sú primárne určené na poskytovanie dotácií v dotačnej schéme Podpora a ochrana ľudských práv, ktorá je v gescii ministerstva, teda na konkrétne projekty zamerané na rôzne cieľové skupiny, a dôvody diskriminácie v oblasti presadzovania podpory a ochrany ľudských práv, výchovy a vzdelávania k ľudským právam a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Pri stanovovaní výšky rozpočtu kapitoly v tejto položke sa vychádza zo sumy, ktorá bola ministerstvu delimitovaná v roku 2013 z Úradu vlády, pričom úpravy pre nasledujúce roky súviseli s konsolidáciou rozpočtu a reformou verejnej správy ESO. Záujem o realizáciu projektov v oblasti ľudských práv ďaleko prevyšuje výšku disponibilných prostriedkov pre dotácie. Len pre ilustráciu si dovoľujem uviesť, že v roku 2014 prijalo ministerstvo zahraničných vecí žiadosti o poskytnutie dotácií v celkovej výške 5 068 650 eur, čo je suma zhruba šesťnásobne vyššia ako limit na pridelenie dotácií.
Suma 90-tisíc eur, ktorú, pán poslanec Mikloško, uvádzate, slúži okrem vecného, technického, organizačného a logistického zabezpečenia činnosti Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj na realizovanie viacerých ľudskoprávnych aktivít. V roku 2014 to boli najmä druhý ročník vytvárno-literárnej súťaže Ľudské práva očami detí, participácia na Olympiáde ľudských práv či organizácia konferencie k Medzinárodnému dňu ľudských práv a každoročné udeľovanie ceny podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za významný prínos v oblasti ľudských práv.
Dovoľte mi na záver ešte konštatovať, že podľa môjho názoru nie je možné ani vhodné porovnávať výšku prostriedkov na kultúrnu činnosť slovenských inštitútov v zahraničí a na prezentáciu Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ s prostriedkami pre oblasť ľudských práv, keďže ide o absolútne odlišné základne."
Ďakujem, skončil som.

Ja verím, že vám Matica slovenská leží na srdci. Len dosť dobre nerozumiem tomu, prečo ste sa mlčky prizerali na to za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, za ministrovania kultúry Milana Kňažka, keď boli robené opatrenia na likvidáciu Matice slovenskej. Aj rozpočtové opatrenia, likvidačné smerom k Matici slovenskej. Toto mi tak trochu spochybňuje váš zápal na záchranu Matice slovenskej. Ale vy, ale tak isto ako ja, dobre vieme, že osud Matice slovenskej je v rukách matičiarov. Z podstaty veci, z podstaty toho, akým zákonom je zriadená, aké má kompetencie. Štát môže dotovať, môže znižovať dotáciu, zvyšovať dotáciu, nič, svoje príspevky samozrejme kontroluje, to nič nemení na tom, že problémy Matice slovenskej sú naozaj v rukách matičiarov. Tak to je a nemôže to vyriešiť ani poslankyňa Národnej rady, ani minister kultúry. Môžu na to poukazovať, správne ste spomenuli, aj na výbore, keď sme sa o tom bavili, vy ste určite postrehli moje kritické názory aj na činnosť Matice slovenskej, respektíve vedenie Matice slovenskej, ale je to naozaj v rukách matičiarov.
A aj mňa by osobitne mrzelo, keby Matica slovenská postupne zanikala, a to z dôvodu, že by si nevedela nájsť svoje miesto v zmenených podmienkach, pretože Matica má obrovské zásluhy z hľadiska slovenského národa, a to nielen v čase maďarizácie, ale aj neskôr, aj za prvej republiky. A Matica slovenská postupne samozrejme tým a najmä tým, kedy už nemusí suplovať mnohé činnosti, ktoré musela v minulosti, si musí nájsť nejaké súčasné opodstatnenie. A opakujem, to je v rukách matičiarov, nie úradníkov a dokonca si myslím, že ani nie poslancov.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Prečítali ste otázku, ale priznám sa, neviem celkom presne, na čo mám odpovedať. Boli to dve konštatovania, dve oznamovacie vety. Aspoň tak, ako ste to prečítali. Ja to ešte raz zopakujem: "Pán minister, poslanci SMER-u, vašej strany odmietli môj návrh, aby ste nám objasnili finančné nezrovnalosti v hospodárení Matice slovenskej. Tým znemožnili, aby parlament s vami diskutoval o tom, prečo tento rok poskytujete Matici ako jedinej kultúrnej inštitúcii tohto druhu plnohodnotnú dotáciu zo štátneho rozpočtu." Prečo tu nevidím, pani poslankyňa, nikde.
Ale dobre, ja skúsim, ja skúsim teda tú možno, to asi to má byť otázka, tak ja to skúsim ako otázku prečítať. "Pán minister, poslanci SMER-u, vašej strany odmietli môj návrh, aby ste nám objasnili finančné nezrovnalosti v hospodárení Matice Slovenskej. Tým znemožnili, aby parlament s vami diskutoval o tom, prečo tento rok poskytujete Matici ako jedinej kultúrnej inštitúcii tohto druhu plnohodnotnú dotáciu do štátneho rozpočtu?" (Reakcia poslankyne, ktorá položila predmetnú otázku.) Tým znemožnili, aby parlament s vami diskutoval o tom, prečo tento rok poskytujete ako jedinej? Aha, to je tá otázka, hej? Aha? Vidíte, som taký jednoduchý chlapec zo sídliska, tak ďakujem za vysvetlenie.
Vy ako významná herečka máte s tým skúsenosti, že tie významy slov sú často za replikami, tak ja sa teda pokúšam nájsť teda ten význam v tom. A ale teda verím tomu, že ste to mysleli ako otázku naozaj. Ak by som teda mal to brať tak, ako ste to teraz povedali, tak po prvé, neviem, čo je to plnohodnotná dotácia, pretože Matica vždy chce viac. Aj tento rok žiadala viac. Dostáva pre budúci rok toľko isto, koľko minulý rok. A určite v Matici to nepovažujú za plnohodnotnú dotáciu, lebo žiadajú viac. To je jedna vec.
Druhá vec, neviem, čo ste mysleli, že "kultúrnej inštitúcii tohto druhu poskytuje ministerstvo ako jedinej plnohodnotnú dotáciu", pretože okrem tých príspevkových organizácií sú potom také inštitúcie, kde idú peniaze z rozpočtu. Sú to verejnoprávne, ako je napríklad Audiovizuálny fond alebo Tlačová agentúra, a tam ministerstvo kultúry dáva týmto inštitúciám budúci rok ešte vyššiu dotáciu ako tento rok. No ale aby ste si nemysleli, že som k vám neústretový, naozaj som veľmi úporne rozmýšľal, kam smerujú tieto vaše dve konštatovania. A chcem vám povedať, pani poslankyňa, čo ale vy iste viete, že Matica slovenská hospodári s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a s vlastnými zdrojmi. A viete asi aj to, že ministerstvo kultúry nemôže kontrolovať hospodárenie Matice s prostriedkami, ktoré nezískala, alebo ktoré získala z iných zdrojov než zo štátneho rozpočtu. A s tými prostriedkami, ktoré získala z dotácií Matica, tak s tými hospodári podľa osobitných predpisov, a to hlavne podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Tá výška účelovej dotácie na tento rok je 1 mil. 494-tisíc a taká istá dotácia je predpokladaná aj na budúci rok.
Znovu sa vrátim k tomu, neviem, čo to znamená vo vašom ponímaní, možno mi to v tej doplňujúcej otázke vysvetlíte, čo to podľa vás je "plnohodnotná dotácia". Neviem. Táto dotácia je poskytovaná na základe zmluvy pre rok 2014, zmluvy č. MK-3/2014/M uzatvorenej medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou a je poskytovaná formou bežného transferu na také veci, ako vydavateľské aktivity Matice slovenskej, veda a výskum Matice slovenskej, archív Matice slovenskej, aktivity členského ústredia oblastných stredísk Matice slovenskej a strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej. Tieto prostriedky sa neposkytujú jednorazovo, ale sa poskytujú tak, že za mesiac január a február 2014 boli poskytnuté pomernou časťou z celkového ročného objemu účelovej dotácie za dva mesiace a ďalej prostriedky na každý ďalší mesiac sú poskytované pomernou časťou z celkového ročného objemu účelovej dotácie, čiže 1/12, najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa poskytujú.
Už som spomenul, že iné podobné inštitúcie, opäť by som od vás asi čakal, aby ste mi vysvetlili, čo sú tie inštitúcie svojho druhu, ale tie iné podobné verejnoprávne dostávajú budúci rok vyššiu dotáciu ako tento rok.
Späť k hospodáreniu Matice slovenskej. Relatívne nedávno v mesiacoch september – október 2014 vykonalo ministerstvo kultúry finančnú kontrolu zameranú na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami v Matici slovenskej, teda presne na tie prostriedky, ktoré môže ministerstvo kultúry kontrolovať, a aj keď výkonom kontroly boli zistené porušenia finančnej disciplíny, a síce neoprávnené použitie finančných prostriedkov bolo zistené iba v sume 36 eur a 90 centov. A teda Matici slovenskej nevznikla povinnosť odvodu za porušenie finančnej disciplíny. Takže závažné nezrovnalosti v hospodárení so štátnou dotáciou kontrola nezistila.
Ďakujem. Toľko môj pokus odpovedať na dve konštatovania pani poslankyne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V tejto rozprave krátkej bolo jedno kúzelné vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ktorá sa najprv vo svojom príspevku dovolávala toho, aby som sa smial na jej vtipe. To je veľmi vtipné, ak ten, čo rozpráva vtip, sa domnieva, že to, čo povie, je automaticky vtipné a vynucuje si smiech z druhej strany. Ale zdá sa mi, podľa toho, ako vystúpila, že naozaj to malo prvky určitej komédie.
Po prvé, doteraz najmä poslanec Hlina keď vystupoval v rozprave, tak využil akýkoľvek návrh na to, aby v rozprave pojednal svoju tému. A pani poslankyňa Vášáryová, možnože je to choroba sólo poslancov, sa prakticky návrhu zákona nevenovala, rozprávala o svojich témach, ktoré ju vzrušujú a zaoberá sa nimi v poslednom čase. Ale potom na konci naformulovala jednu otázku, ktorá sa týka tohto návrhu, ale potom ešte prišla k tomu pultíku, kde som sedel, a vlastne to revidovala, že ona sa vlastne chcela spýtať niečo iné a povedala mi teda, čo sa vlastne chcela spýtať. Takže toto malo naozaj prvky určitej komédie, ale napriek tomu akosi do smiechu mi z toho nie je.
Napriek tomu určité veci, ktoré pani poslankyňa povedala, musím komentovať. Dokonca sa vrátila k hodine otázok v nejakom čase a povedala, že som jej na jednu otázku odpovedal áno a že som odišiel. No, pani poslankyňa, neodišiel. Ja som si počkal ešte na vašu doplňujúcu otázku a tam som ešte niečo povedal. Čiže troška aj s tou pamäťou narábajte dôslednejšie, lebo vy ste povedali: áno a odišiel. Nie, tu ste mi dali doplňujúcu otázku a na tú som vám ešte odpovedal.
No ale to len pre poriadok, nie je to podstatné, ale asi vy to považujete za podstatné, keďže v rozprave k tomuto zákonu ste to spomenuli.
A k sociálnemu balíčku. Asi by ste nemali úplne tak veriť tomu, čo sa píše v novinách, pani poslankyňa. Ja tiež, lebo potom by som si musel myslieť, že vaša dcéra zarába na vašom manželovi. Ale ja si myslím, že informácie, ktoré sa často v novinách zjavujú, by sme ako seriózni politici a poslanci nemali brať za také vážne, aby ste tu opakovane (reakcia z pléna), ale, viete, to je vlastne i určitá črta toho, z čoho vy ste mňa nieže obvinili, ale čím ste ma vtipne počastovali. To je totiž demagógia, viete? Že sama uznávate, že tie noviny asi nie sú relevantný zdroj, napriek tomu už druhýkrát za sebou to vy uvádzate ako relevantné tvrdenie, aby ste si prihriali polievočku vo vašom pohľade na rozpočet, štátny. Dobre. Rozkošná demagógia.
K vašej otázke, ktorú ste mi boli teda revidovane položili. Tak je tam ten návrh toho 0,5-percentného príspevku. Očakávame príjem z toho asi 80-tisíc ročne. Prvýkrát by to malo nabehnúť v roku 2016 a keďže je to taký, ako nejaká dynamická položka, predpokladáme, že to bude sa postupne, rok čo rok zvyšovať.
A ešte k niečomu, o čom ste hovorili v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, o nejakej tekutej zodpovednosti a nakoniec toho tvrdenia, že vlastne sa zbavujem zodpovednosti, je tiež pekný príklad demagógie, alebo toho, ako sa dá s určitými vecami voľne narábať.
Je pomerne dlhú dobu trend a požiadavka aj politikov, aj verejnosti na odpolitizovávanie tých vecí, kam politika nepatrí, ktoré by mali byť riadené buď nestranne, nepoliticky, alebo odborne. A určité kroky, je zaujímavé, že keď sa dejú v zmysle odpolitizovania, tak ak vám to vyhovuje, tak ich nazvete, že je to zbavovanie sa zodpovednosti. Keby neboli vykonané, vy by ste neváhali povedať, že je to spolitizovanie.
Ja vám chcem len pripomenúť, že špeciálne v rezorte kultúry bolo naozaj aj za ten čas, čo ste mi vy tak narátali, že koľko rokov ja som ministrom kultúry, veď v poriadku, veď som, tak boli urobené práve v zmysle odpolitizovania.
Ako príklad napríklad môžem povedať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Do môjho pôsobenia riaditeľa tlačovej agentúry priamo menovala vláda. Ten posledný priamo menovaný bol ešte pán Rezník, keď vymenil pána, respektíve pred tým, bol pán Nedavaška stiahnutý vládou Mikuláša Dzurindu, ale už potom ďalšie veci a prišla zmena zákona, a napríklad je už rozdiel medzi tým, či vláda priamo menuje riaditeľa TASR, alebo či ho volí nejaká rada.
Takisto Audiovizuálny fond, bol to jasný krok k odpolitizovaniu distribúcie prostriedkov určených na podporu filmovej tvorby. Tým nechcem povedať, že tam nie sú problémy, ale bolo to nie zbavovanie sa zodpovednosti, ale odpolitizovanie, alebo aj odpolitizovanie.
A Radu Audiovizuálneho fondu ja vymenúvam, viete? Tam je prevažná väčšina ľudí nominovaných tými stranami, ktoré prispievajú do Audiovizuálneho fondu, ktorých ja musím akceptovať. Čiže ja netvorím tú radu na svoj spôsob, ja vymenujem toho, koho mi určia súkromné televízie, koho nominujú, koho určí verejnoprávna televízia, koho určia distribútori. Väčšina v Audiovizuálnom fonde, v tej rade nie sú ľudia, o ktorých ja rozhodujem. A samozrejme k odpolitizovaniu dôjde aj v nasledujúcom roku, keď bude zriadený Fond na podporu umenia. Opäť je to odpolitizovanie, nie zbavovanie sa zodpovednosti.
Čiže vy sa rozhodnite, či určité trendy sú pre vás zbavovanie sa zodpovednosti, alebo odpolitizovanie. Buďte v tomto dôsledná a nie demagogická. A asi, predpokladám samozrejme, že v druhom čítaní budete aj viac hovoriť o samotnom návrhu zákona a nepôjdete cestou pána poslanca Hlinu, ktorý využíva rozpravu na to, aby riešil svoje iné mnohé témy, ktoré ho tlačia a za ktoré bojuje, alebo ku ktorým sa chce vyjadriť.
Ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Tento návrh zákona sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Cieľom predloženého návrhu je komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava evidencie slovenských audiovizuálnych diel, evidencie osôb pôsobiacich v audiovízii a evidencie nezávislých producentov, ako aj úprava jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.
Potreba novej komplexnej právnej úpravy vyplynula predovšetkým z požiadaviek aplikačnej praxe. V oblasti evidencií sa navrhuje, aby zoznam slovenských audiovizuálnych diel a zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii viedol Slovenský filmový ústav a zoznam nezávislých producentov Audiovizuálny fond. Ministerstvo kultúry, ktoré vedie tieto zoznamy podľa platnej právnej úpravy, tak bude viesť iba zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, v ktorých sa však vzhľadom na charakter diel, ktoré obsahuje, navrhuje upraviť v zákone o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pri úprave jednotného systému označovania vychádza návrh zákona z platnej právnej úpravy. Na základe návrhu bude mať povinnosť určovať a zverejňovať vekovú vhodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť má aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľ mediatéky a prevádzkovateľ počítačovej herne. V rámci ochrany maloletých upravuje návrh zákona aj obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu, k zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu.
Návrh zákona ďalej upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti výkonu audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav sa podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovania audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky na propagácie a prezentácie audiovízie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.
Úprava ochrany audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, na základe ktorého Slovenská republika vyjadrila záujem podieľať sa na zabezpečení ochrany svojho audiovizuálneho dedičstva. Návrh zákona vymedzuje pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitnú povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičnú činnosť.
Úpravy vykonané návrhom zákona si vyžiadali zmeny v zákone Národnej rady o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodu požiadaviek aplikačnej praxe na jej potreby jednoznačnejšie vymedziť pojem "program vyrobený nezávislým producentom" sa novelizuje zákon o vysielaní a retransmisii.
V čl. IV sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je jedno percento z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok a zavádza sa aj povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške pol percenta z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie tejto služby za posledný kalendárny rok.
Návrh zákona je v súlade s ústavou. Predkladaný návrh zákona nemá žiadny sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.