Ďakujem za slovo. Neviem, celkom som obveselený z tohto posledného príspevku, lebo, že, pán poslanec Hlina, sa dostaneme pri knižničnom zákonníku ku knižnému, to si pri vašej takej bojovnosti používania termínov celkom aj viem predstaviť a predsa aj v knižnici sú knihy, aj na knižnom trhu sú knihy, takže dajme tomu. Aleže sa dostaneme až k téme hodnoty súčasného umenia a nákupu, to je naozaj obveseľujúce pre mňa. A nemyslím si vôbec, pán...
Ďakujem za slovo. Neviem, celkom som obveselený z tohto posledného príspevku, lebo, že, pán poslanec Hlina, sa dostaneme pri knižničnom zákonníku ku knižnému, to si pri vašej takej bojovnosti používania termínov celkom aj viem predstaviť a predsa aj v knižnici sú knihy, aj na knižnom trhu sú knihy, takže dajme tomu. Aleže sa dostaneme až k téme hodnoty súčasného umenia a nákupu, to je naozaj obveseľujúce pre mňa. A nemyslím si vôbec, pán poslanec, že či bude pojem vizuálne umenie v zákone alebo nebude, že by to nejakým spôsobom riešilo otázku, (povedané so smiechom) že či, teoreticky, Slovenská národná galéria pristúpi aj k nákupu niečoho, čo sa dnes považuje za vizuálne umenie, pretože ten svet sa trošku od toho 19. alebo dokonca aj od čias Picassa posunul a jednoducho existuje celé široké odvetvie tzv. vizuálnych umení a napokon poviem vám pre informáciu, že aj bratislavská Kunz Hale, ktorá sa perspektívne osamostatní, tak bude to zároveň Centrum pre vizuálne umenie, pretože to je taká širšia množina, ktorá zahŕňa pod sebou rôzne druhy vytváraného umenia, od toho samozrejme nejakého klasického až po tie súčasné druhy vizuálnych umení.
A dneska sa tváriť, že vie niekto predpovedať nejakú trvalú hodnotu nejakého umenia, to je absolútna ilúzia, to by sme mohli naozaj tuná hodiny a hodiny stráviť, aj príklady si už dnes hovoriť o tom, ako vyzerali veľmi cenené niektoré, niektorí autori a výtvarné umenia, ktoré sa nakupovali vo veľkom za veľké peniaze a ako ten trh s výtvarným umením je čím všetkým ovplyvňovaný. Myslím si, toto sem vôbec nepatrilo. Pojem vizuálne umenie sám o sebe je potrebný a z tohto hľadiska, ako ste to vy tuná predkladali, neškodný. Hej? Takže to, alebo je to mimo, mimo, myslím si, rámec zámeru zákona.
Druhá vec, ktorú ste vy otvorili, vy ste hovorili totiž o tom, že ja som spomenul potrebu rozmýšľať o knižnom zákone a je faktom, že ja som reagoval na situáciu na knižnom trhu, ale tá situácia z veľkej časti je ovplyvnená normálnymi a, bohužiaľ, aj tento knižný trh zasahujúcimi ekonomickými súvislosťami, ale ja osobne si myslím, že či je to tvorba kníh, vydávanie kníh a v konečnom dôsledku aj predávanie kníh má v sebe aj nejakú kultúrnu podstatu. Preto som dal stanovisko, že pokiaľ by sa ukázalo, že dnešný dominantný vlastník toho reťazca, vydavateľ, distribútor, kníhkupec to zneužíva, tak v tom prípade, a my ešte nie sme v tom stave, to sami vydavatelia vedia, že len sú konfrontovaní s nejakými návrhmi zmlúv, tak v tom prípade má aj ministerstvo povinnosť uvažovať o nejakých opatreniach, možno aj na úrovni regulácie týchto vzťahov.
A ďalšia vec je, že sa asi ukazuje potreba knižného zákona, ale to nie je knižničný zákon a predpokladám, že by mohol aj v tom budúcom období takýto zákon byť prijatý, ktorý by mnohé veci možno riešil, ale nezmení zase fakt, že aj vydávanie, distribúcia a predávanie kníh je predovšetkým fenomén trhový, ekonomický.
Slovacika a otázka pani poslankyne Vášáryovej, pani poslankyňa, vy ste citovali ten § 24 písmeno 2, kde sa hovorí: "historický knižničný dokument a historický knižničný fond je možné dočasne vyviesť z colného územia Európskej únie podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom ministerstva" a, ale hovorili ste spôsobom, ako keby tým hlavným účelom takéhoto vývozu malo byť reštaurovanie takýchto knižničných dokumentov, vzácnych v zahraničí.
V písmene tri pod tou dvojkou sa veľmi jasne vymedzuje, za akým, za akým účelom dočasný vývoz by mal byť a teda, za akým bude možný, a budem citovať: "Je možný na prezentačný, vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu.". To znamená, že ten návrh nie je formulovaný účelovo, aby niekto niekde konzervoval naše knihy. Jednoducho vychádza aj z predpokladu, že môže niekedy dôjsť k potrebe prezentovať niekedy knižničný dokument, možno v špecifických prípadoch, ale zákon nemôže byť postavený na nejakú, presné dopredu uhádnutie akéhokoľvek účelu, možno aj nejak pri nejakom špecifickom, konzervačnom, konzervačnej metóde a neviem, jednoducho umožňuje aj takúto, takúto okolnosť, ale je tam teda s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. To znamená, tu nikto nemôže dočasne vyvážať podľa vlastnej vôle, bez riadneho zdôvodnenia, bez riadneho poistenia a všetkých tých okolností, ktoré s tým súvisia. Takže ja z toho nemám žiadnu obavu, naopak, je to jasne definované, na aké účely, dočasne, s akým povolením môže byť aj vzácny knižničný dokument vyvezený mimo územia Európskej únie. Prečo by nemohla byť nejaká vzácna kniha vystavená, ak by bol záujem, aj vo Švajčiarsku teda napríklad. (Reakcia z pléna.) Teoreticky sa podľa mňa nedá nič vylúčiť, ale rozhodne to nie je určite v tomto kontexte, ako ste to vy uviedli, keď ste teda hovorili len o jedinom možnom účele vývozu a to je nejaké reštaurovanie. Je to veľmi jasne - ja som to citoval - napísané, za akým účelom je možné knižničný dokument dočasne vyviesť.
K otázke, alebo k otázkam pána poslanca Viskupiča, Slovenská národná knižnica má svoje špecifické postavenie aj v tomto zákone. Je to veľmi jasne definovaná ako tá ústredná inštitúcia pre celý náš knižničný systém s tým, že tá jej úloha je predovšetkým, nakoniec si tu zrejme a predpokladám, že ste si to aj prečítali v tej dôvodovej správe, má to byť ako odborná autorita pre všetky knižnice, má byť koordinačná, metodická, má to byť to ústredné, vedeckovýskumné pracovisko knižničného systému pre knižnice a ich zriaďovateľov a celá tá definícia pre Slovenskú národnú knižnicu, ako aj vy viete, vyšla zo štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice a z výstupov stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA, to je Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií.
To, čo ste vy naznačovali, alebo sa pýtali, či to má byť úlohou národnej knižnice, to má byť skôr úlohou ministerstva kultúry, ktorému je daná úloha byť ako keby tým riadiacim, prierezovým riadiacim prvkom knižničného systému, ktoré má byť tým ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc a knihovníctva, ktoré má byť poverené tou riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme. Ministerstvo je to, ktoré má viesť zoznam knižníc, ktorý má realizovať štátny odborný dohľad, kontrolu nad dodržiavaním a plnením povinností ustanovených týmto zákonom. A to, že budú môcť byť zriaďované knižnice dajme tomu aj právnickými osobami, tak jednoducho robí ten systém knižničný slovenský otvorenejší.
A pod právnickými osobami teda sa nemyslí primárne nejaké podnikateľské aktivity právnickej osoby, to znamená, to môžu byť aj akademické knižnice alebo špecializované knižnice právnických osôb. Samozrejme, že v niektorých aspektoch by teoreticky z toho mohla byť aj nejaká podnikateľská činnosť, napríklad keď sa zriadi nejaký bibliobus, tak, no len musí aj ten bibliobus splniť tie prísne kritériá. Takže ja si nemyslím, že my otvárame knižničný systém pre nejaké podnikateľské aktivity, ktoré by jednak ohrozovali súčasné knižnice a zároveň by nejakým spôsobom, ja neviem, sťažovali dostupnosť pre obyvateľstvo z hľadiska poskytovaných knižničných služieb. Jednoducho, je možnosť, pokiaľ by právnické osoby dodržiavali všetky zákonom nastavené pravidlá a usmernenia, aby boli zriaďované aj iné typy knižníc ako dnes. Napríklad som uviedol tie špecializované knižnice, ktoré si teoreticky môže zriadiť aj nejaká právnická osoba. Takže neviem, či som dostatočne odpovedal na nejakú vašu obavu, ak to bola, ak to bola obava. Myslím, že to boli postavené otázky.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
