Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

5.5.2015 o 18:07 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

5.5.2015 18:41 - 18:43 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem teda hlavne reagovať, odpusťte, pán poslanec, že teda nie v rozprave, ale naozaj, to moje vystúpenie nebude nijako kontroverzné.
Chcem vám predovšetkým poďakovať. A nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí ten zákon pripravovali alebo na ňom spolupracovali. To vaše vystúpenie bolo, povedal by som, viac než len vystúpenie dobre informovanej verejnosti, naozaj to bolo poučené a išlo, myslím, tak, ako to v prvom čítaní má byť, k tej celkovej filozofii.
Pár detailov ale. Zmienili ste školské predstavenia. Musím povedať, že vo viacerých paragrafoch riešime výnimky pre použitie autorských diel, či už na školských predstaveniach, či pre vedecké účely, či pre použitie pri náboženských podujatiach, že tam jednoducho do autorského práva nezasahuje škola. Napríklad použije pre takéto účely aj chránené diela, chránené diela, to je asi dôležité povedať. Nebudeme asi úplne prví s tým one stop shop, ale medzi prvými budeme. Kto to bude nakoniec ako keby vyberať, to bude vec dohody, to zákon nerieši, takisto ani výšku poplatku zákon nerieši. To je proste normálny nejaký taký vzťah medzi subjektmi, to zákon nemôže riešiť.
A ešte raz sa vrátim k tomu, že tradičná ľudová kultúra nespadá pod oblasť ochrany autorského práva, a keďže sa o tom veľa hovorilo a mám pocit, že môže vzniknúť aj nejaký zmiešaný pocit, jednoducho nemajú povinnosť organizátori podujatia nahlasovať nechránené diela. Čiže myslím si, že v tomto prípade aj otázka týchto čisto folklórnych podujatí je vlastne vyriešená. Naozaj existuje tu aj spokojnosť tej skupiny, ktorá tu bola najviac pertraktovaná.
A posledná vec, na tejto schôdzi, ja už presne neviem, ktorá je to norma z rezortu spravodlivosti, ale bude prerokovaná aj tá otázka tzv. nejakej vecnej príslušnosti troch súdov, ktoré budú potom mať z tejto vecnej príslušnosti autorské právo. Neviem, myslím, že nejaký civilno-procesný kódex alebo tak nejako to je, takže na tejto schôdzi by aj táto vec mala byť. Teraz ja neviem, či to je v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, ale pre budúcnosť tu jednoducho vzniknú tri súdy, ktoré sa týmto budú vecne príslušne zaoberať.
Ešte raz vám ďakujem za veľmi korektnú a dobrú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 18:07 - 18:10 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, aj s valaškou prídete na ten výbor? Že či sa musím už teraz báť alebo teda že či...? Nie? (Reakcia z pléna.) Neviem, tak ste to hovorili, tak dôrazne, že prídete, a si to... No dobre, dobre, žart. O. K. Prídite.
Začali ste tak obecnejšie s takými otázkami, čo vlastne je autorské dielo alebo nie je. Jednoducho zákon veľmi jasne hovorí v § 5 písm. g), čo sa za autorské dielo nepovažuje, a diela tradičnej ľudovej kultúry sa nepovažujú za autorské dielo. Samozrejme, potom je otázka rôznych úprav a to sa netýka len ľudovej kultúry. Vznikajú zložité právne problémy pri použití nejakého motívu, často to končí súdnymi spormi, je to v populárnej hudbe, kdekoľvek, samozrejme, sú známe úpravy, sú známi skladatelia hudobní veľmi významní slovenskí, ktorí použili motívy ľudových piesní, Stračina, Zelienka, sú to fantastické diela, nikto nepochybuje o tom, že ten autorský vklad je jedinečný, a to je vlastne ten pojem, ktorý charakterizuje alebo odlišuje to dielo ako keby, ktoré nespadá pod ochranu autorskú, a to, ktoré sa stáva autorským dielom. Je tam jedinečný tvorivý prínos. Niekedy to musí rozlíšiť súd. Či je, alebo nie je. Dobre. To azda sme si porozumeli v tomto. Venovali ste sa veľmi obšírne teda zrejme v takej snahe polievočku si trošku prihriať k tomu, čo ako keby vyzeralo, že je zle, teraz sa to vyriešilo a je to akože v poriadku.
Ale musím jednu vec povedať vám tuná, lebo stále tu cítim, že sa jednoducho ako keby občianske združenie autorov, lebo SOZA je občianske združenie autorov, démonizuje. A to nahlasovanie, to nie je len preto, aby SOZA rýchlo vybrala od niekoho peniaze, ale to je aj preto, aby bol zabezpečený, napríklad taká vec, pán poslanec, že bol získaný súhlas na použitie diela nejakého autora. Musíte často myslieť aj na túto otázku. Samozrejme, sú prípady čistého verejného podujatia v zmysle, že sú to, že je to folklórne podujatie, nie sú tam žiadne iné prímesy, nepoužívajú sa tam žiadne iné diela, ale niekedy - a to veľmi dobre viete - pri verejných podujatiach je program zostavený z rôznych kultúrnych a autorských obsahov a dokonca aj v tej ako keby ľudovej piesni existujú piesne, ktoré možnože aj tá odbornejšia verejnosť tých folkloristov považuje za ľudové piesne, a sú to zľudovelé veci, hej. Čiže ale my sme urobili to, čo si myslím, že pre prax je dobré, čo ste aj pochválili, len považujem za potrebné povedať, že keď tu aj hájime, a tento zákon, je jasné, som to hovoril predtým, že idem na strane autorov, no vy sa staviate veľmi aj logicky na stranu interpretov, výkonných umelcov a organizátorov, ale sú tu u nás autori a tí v rôznych typoch podujatí, opakujem, aj nahlasovanie má slúžiť k tomu, aby sa napríklad vedelo alebo sa v procese zistilo, či nejaký autor súhlasí s použitím svojho diela. Samozrejme, že možno v tejto, v tejto oblasti buď tí autori sú nežijúci, alebo neviem čo, len som chcel tým povedať, nerobme zo SOZY nejakého démona. Snažme sa nájsť nejaký normálny vzťah, ale chápme aj to, že zastupujú autorov, pán poslanec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 17:34 - 17:38 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Kedyže ja som vám, pani poslankyňa, už nevyhovel? (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Asi komisia posúdila, že inštitút taký, že si to nezaslúži, ja už neviem. Mal by som to teda takto ako minister vám dať? Snáď... (Reakcia z pléna.) No však práve.
No takže aby som, teda keď vás aj budem dezinterpretovať, aby ste sa mohli odinterpretovať, pani poslankyňa, ale nie, skúsim vecne na tie otázky a potom aj možno niečo, čo budete považovať za dezinterpretáciu.
Čiže nárast, ste sa pýtali, prečo ten nárast. Takže nárast oproti tomu súčasnému zákonu jednoducho spôsobený aj prírastkom novej témy, keby som ju tak ako všeobecne mal povedať, informačná spoločnosť, mnohé veci ešte kedysi neboli, ale teda najmä narástol vzhľadom na transpozíciu viacerých smerníc, potom je tam nová úprava osobitných režimov tvorby a nové zmluvné typy. To tvorí ako keby gro toho nárastu oproti súčasnému zákonu.
Komu, komu slúži zákon? Alebo ako ste sa pýtali, myslím, že tak, komu slúži. Tak jednoducho mohol by som to veľmi jednoducho povedať, odcitovať prvý paragraf ustanovenie 1, tam to je jasne napísané, tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielanie, vysielanie a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy, tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Samozrejme, že zákon je pre používateľov alebo tých, ktorí zastupujú, ktorí sú zástupcovia alebo držitelia práv.
No, čo sa, najviac ste podľa mňa teda hovorili o tom, o tom, komplikovanosti toho zákona, že teda kto ho čítal, ho nedočítal a proste mu neporozumel. Po prvé som laik, ale oddávna viem, odkedy sa pohybujem aj v tej oblasti ako kultúry, autorské právo patrí k najzložitejším právam v oblasti práva. Jednoducho sa tam uplatňuje jazyk paragrafov, zoberte ktorýkoľvek relevantný autorský zákon európsky, ak ho nájdete, nejaký nekomplikovaný, v reči rozprávok, že tomu porozumie dieťa, rád sa nimi inšpirujem. Je to proste reč paragrafov vo veľmi zložitej právnej oblasti, takže áno, ani ja pri tom čítaní som vždy neprežíval pôžitok z vynikajúcej štylistiky, alebo jednoducho že mi všetko bolo na prvú jasné, je to zložitá oblasť, nedá sa urobiť čítavým spôsobom, preto aj sú veľmi cenení odborníci na autorské právo. Vždy boli aj dodnes sú, a pokiaľ viem, tak bude aj niekoľko súdov v budúcnosti zameraných práve na oblasť autorského práva, lebo budú mať aj túto, túto, ja neviem, ako to teda nazvať právne, nejakú kompetenciu, alebo budú, budú sa tomuto venovať.
No a to, teda čo vás dezinterpretujem teraz, na jednej strane ste povedali, že tomu zákonu ani vy nerozumiete, ale zase ste skonštatovali, že je horší ako ten súčasný. Tak buď rozumiem a potom poviem, že je horší, alebo nerozumiem a nemôžem asi hodnotiť, či je horší alebo lepší.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 16:28 - 16:37 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, pán podpredseda. Dovoľte, vážení členovia parlamentu, aby som predložil nový Autorský zákon ako jeden z kľúčových legislatívnych návrhov ministerstva kultúry v tomto období, preto možno budem v tom úvodnom slove troška aj dlhší, ako, ako je obvyklé.
Autorský zákon predstavuje právny základ pre šírenie kultúry, vzdelania a vedy a výsledkov výskumu, ako aj základný právny nástroj na stimuláciu a rozvoj tvorivosti a kreatívneho priemyslu a zásadný súkromnoprávny predpis pre podporu prostredia tzv. internetovej ekonomiky. Návrh nového Autorského zákona prináša prehľadnú systematiku právneho predpisu v základnej štruktúre, autorské právo hmotné, ochrana a využiteľnosť práv, autorské zmluvné právo, práva súvisiace s autorským právom a správa práv.
Návrh zákona predstavuje komplexnú transpozíciu práva Európskej únie v tejto oblasti a z hľadiska právnej úpravy členských štátov Európskej únie prináša jedinečné a nové koncepty riešenia, napríklad úpravu tzv. e-lendingu, obchodne nedostupných diel či tzv. one stop shop, kedy je umožnené v stanovených prípadoch pre používateľa jednou zmluvou vysporiadať práva k dielam autorov, ktorí sú zastupovaní viacerými organizáciami kolektívnej správy a dokonca aj autorov nezastupovaných.
Aké boli východiská návrhu zákona? Modernizácia, flexibilita, právna istota, efektívnejší výkon práv autorov a iných nositeľov práv a zároveň vyváženie záujmov na strane nositeľov práv a používateľov, zlepšenie vymožiteľnosti autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, prispôsobenie zmenám súvisiacich s vývojom informačnej spoločnosti, transparentnosť a efektívnosť výkonu kolektívnej správy práv a zohľadnenie aspektov súvisiacich s procesmi digitalizácie chránených obsahov.
Aké sú hlavné a zásadné zmeny? Po prvé zohľadnenie rozvoja digitálneho prostredia. Súčasná právna úprava sa prispôsobuje zmenám súvisiacimi s vývojom informačnej a vedomostnej spoločnosti. Zákon upravuje aj používanie diel v digitálnom prostredí. Zásadnou novinkou je zavedenie právneho režimu nájmu rozmnoženiny diel v digitálnej forme pri službách digitálnych videopožičovní, video on demand, resp. audiovizuálne mediálne služby na požiadanie.
Druhou zásadnou zmenou, úprava výnimiek a obmedzení výhradného práva autora udeľovať súhlas na použitie jeho diel. Návrh zákona obsahuje komplexnú transpozíciu výnimiek a obmedzení, teda možností použiť dielo bez súhlasu autora dovolených na základe práva Európskej únie. Tento komplexný katalóg výnimiek a obmedzení má zásadný vplyv na šírenie kultúry vo verejnosti, pri ktorom nedochádza ku komerčnému použitiu diel a zaplatenia licenčnej odmeny. Tieto výnimky a obmedzenia autorských majetkových práv predstavujú významný nástroj prístupu širokej verejnosti ku kultúre a kreatívnym obsahom z hľadiska verejného záujmu na výkone práv na prístup k informáciám a slobode prejavu akcentujú účely vzdelávania, vedy, výskumu, ako aj sociálne a ďalšie účely v zásade vždy na princípe nekomerčného využitia chránených obsahov. Sem patrí napríklad právo na vyhotovenie rozmnoženiny na súkromnú potrebu, ale aj použitie diel pri školských predstaveniach, v knižniciach či galériami, ako aj osobami so zdravotným postihnutím.
Treťou zmenou je zjednodušenie prístupu k chránenému obsahu pri riadnom vysporiadaní práv autora, zavedenie konceptu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Vychádzajúc z právnej úpravy škandinávskych krajín, ako aj ďalších európskych štátov návrh zákona zavádza nový zmluvný typ, rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorá sa vzťahuje na presne vymedzené spôsoby použitia diel a ktorou je možné z hľadiska účelnosti vysporiadať oprávnené použitie čo najväčšieho počtu diel prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Takto bude možné jednou zmluvou vysporiadať nielen k dielam práva, ku ktorým spravuje niekoľko organizácií kolektívnej správy, ale zároveň aj diela nezastupovaných autorov, napríklad pre potreby verejného prenosu v prevádzkach, ako reštaurácie či kaderníctva, alebo pre potreby použitia tzv. obchodne nedostupných diel, či pre použitie diel vo vysielaní.
Štvrtá zmena, zaujímavá. Zavedenie osobitnej informačnej povinnosti vlastníka veci voči autorovi. Návrh zákona ustanovuje novú povinnosť vlastníka veci, originálu diela, ktoré je umiestnené na verejnom priestranstve pre prípad, ak chce túto, veci zničiť alebo premiestniť, informovať vopred o tomto zámere autora. Účelom je ochrana diel, ktoré sú umiestnené vo verejnom priestore, pričom existuje často len jeden originál. Boli také prípady, kedy jednoducho bez vedomosti autorov boli veci definitívne zničené.
Piata zmena. Posilnenie postavenia autora v licenčných vzťahoch. V záujme posilnenia práv autorov sa navrhuje zavedenie práva autora odstúpiť od licenčnej zmluvy v osobitných prípadoch, a to pre nevyužívanie licencie jej nadobúdateľom a v prípade zmeny presvedčenia autora. Ďalším významným opatrením je aj posilnenie postavenia autora pri dohadovaní licenčnej odmeny, ktorá sa bude musieť odvíjať od využívania diela alebo bude musieť zohľadniť v prospech autora výnosy z takéhoto použitia.
Šiesta zmena. Dohoda o spoločnej správe, one stop shop. Návrh zákona umožňuje v stanovených prípadoch pre používateľa jednou zmluvou vysporiadať práva k dielam autorov, ktorí sú zastupovaní viacerými organizáciami kolektívnej správy, a dokonca aj autorov nezastupovaných. Týmto opatrením zacieleným pre potreby verejného prenosu v prevádzkach, ako reštaurácie, bary či kaderníctva, alebo hotely a podobne, sa už viac podnikatelia v uvedených oblastiach nebudú musieť zložito vysporadúvať so všetkými organizáciami kolektívnej správy. Dostanú z jedného miesta jednu zmluvu na všetko a zaplatia jednu faktúru na dohodnuté obdobie.
Siedma zmena. Zvýšenie transparentnosti výkonu kolektívnej správy práv a efektívne fungovanie organizácií kolektívnej správy. Návrh zákona úplne transponuje smernicu Európskeho parlamentu z februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Jej ciele možno zhrnúť ako zvýšenie transparentnosti výkonu kolektívnej správy práv, zvýšenie reprezentatívnosti organizácií kolektívnej správy práv a zodpovednosti pri ich riadení a jasné zavedenie princípu adresnosti vyberania a prerozdeľovania autorských odmien organizáciami kolektívnej správy práv.
Navrhovaná právna úprava prináša účinnejšiu kontrolu organizácií kolektívnej správy priamo zastupovanými nositeľmi práv, ako aj používateľmi. V danej súvislosti sa upravuje administratívny dohľad nad výkonom kolektívnej správy posilnený vo vzťahu k sankciám, ktoré možno uplatniť v prípade porušenia povinností organizácie alebo kolektívnej správy.
Napokon ako novinka v zmluvnom práve, ale s priamym prepojením na kolektívnu správu práv sa zavádza možnosť organizácie kolektívnej správy práv uzatvárať s používateľmi multiteritoriálne licencie na práva autorov na hudobné diela na účely poskytovania online služieb.
Na záver tohto úvodu by som chcel povedať, tí, ktorí to sledujete, viete, že k samotnému zákonu ešte kedysi pred niekoľkými rokmi predchádzal legislatívny zámer. Intenzívne práce na návrhu nového Autorského zákona prebiehali od januára 2014, kedy sa konalo prvé zasadnutie Dočasnej pracovnej skupiny k rekodifikácii autorského práva. Táto skupina má vyše 30 členov, odborníkov z oblasti kultúry, umenia, informačných technológií, z podnikateľského prostredia či z akademického prostredia. Pracovná skupina v roku ’14 zasadala každý mesiac a v roku ’15 dokonca dva mesiace prebiehali celodenné zasadnutia trikrát do týždňa, kde sa podrobne preberalo každé ustanovenie návrhu zákona. Týmto postupom bola dosiahnutá široká spoločenská zhoda na tak dôležitom právnom predpise pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, akým je Autorský zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 16:18 - 16:28 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Sme v prvom čítaní. (Reakcia z pléna.) Budete mať veľa príležitostí, veľa príležitostí. Čaká náš ťažký Autorský zákon.
No bola to rozporuplná rozprava, veľmi široká. Na jednej strane názor živený akýmsi Kyslíkom, že v podstate tá osveta už všade vo svete v podstate neexistuje, už v Čechách len také, také zvyšky, takže vlastne zbavme sa jej, a musím povedať, že aj dosť dehonestujúco sa dívajúc sa na osvetu výrazmi fidlikanie, ujúkanie, ťapkanie hliny. Ja by som sa takto povýšenecky k neprofesionálnej kultúre a záujmovej umeleckej činnosti nestaval. A na druhej strane názor, že treba ešte zabezpečiť rozvoj tej osvety, ba dokonca, že treba ju ešte rozširovať aj o cirkev a cirkevné spolky.
Asi by som rád povedal v tejto súvislosti, že tento návrh zákona vzišiel zo širokej konsenzuálnej debaty a dialógu, vymenujem to pre tých, ktorí proste to nezachytili alebo chcú ešte do toho teraz vstúpiť, s regionálnymi, lokálnymi štruktúrami miestnej regionálnej kultúry, so zástupcami vyšších územných celkom, SK8, ZMOS-u, Únie miest Slovenska, s osvetovými pracovníkmi, s členmi Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru aj s členmi Výboru pre kultúrno-osvetovú činnosť. Čiže bola to široká debata o tomto, čo má byť obsahom zákona, ktorý áno, a to je dôležité povedať, akú mal ambíciu, aj po tých historických rezíduách, ale najmä aj po tom, keď pred vyše 10 rokmi boli osvetové pracoviská decentralizované, aby sme v tejto situácii dnes na jednej strane zadefinovali, čo je dnes z nášho pohľadu a z pohľadu tých aktérov obsahom kultúrno-osvetovej činnosti a kto sú aktéri tejto kultúrno-osvetovej činnosti. Nič viac, nič menej, ale treba v tom urobiť nejaký poriadok. Keď sa v tomto návrhu mýlime, tak sa mýlia aj všetci tí, ktorí k tomu nejakým spôsobom prispievali, čo, samozrejme, môže byť pravdou. Ale jednoducho tým len chcem povedať, že nezužujme to, že niekde nejaký úradník ministerstva kultúry proste urobil, aby bola nejaká čiaročka urobená v rámci legislatívneho plánu vlády.
Nie je pravdou, že z tohto návrhu zákona by bola vytlačená otázka vzdelávania. U nás sa len väčší dôraz kladie na vzdelávanie v oblasti kultúry. Aj to je jasne definované, myslím si, v § 2. Čiže nevypadlo vzdelávanie.
Bolo tu na jednej strane, pán poslanec Kvasnička, spomenuté vami teda v danom kontexte dielo Ľudovíta Štúra Slovensko a svet v budúcnosti. No ale vy ste sa teda vo vašom vystúpení opreli, resp. vy ste čítali nejaký článok, ktorý z hľadiska tej osvety to slovanstvo dosť výrazne ironizuje, to vám len dávam do pozornosti, lebo hovorí, že teda táto osvetová činnosť je taká zvláštnosť naša slovanská zase, takže trošku si to aj možno v tom opozičnom tábore ujasnite, ako sa vlastne na vec dívate, na samotnú osvetovú činnosť, či sa vám zdá niečím svojráznym... (Reakcia z pléna.) No však, vy ani nie ste v žiadnej strane, takže ani nemôžete byť jedna strana, pani poslankyňa. (Potlesk.) A tam, kde ste boli, tam už, myslím, už je len dneska jeden člen v tomto parlamente. Takže, samozrejme, ťažko sa tá jednota, ale ja hovorím teraz o debate kultúrnych ľudí, ktorí tu vystúpili k tejto veci, a keďže sa mi zdá, ak sa nemýlim, že pán poslanec citoval alebo prebral niečo, čo vzniká niekde vo vašom okruhu, ja neviem kde, tak ho na to upozorním, na istý rozpor, keď on to slovanstvo vyzdvihuje a na jednej strane cituje z článku, ktorý to slovanstvo ironizuje a hovorí, že to je niečo svojrázne. Prepáčte mi teda tieto vsuvky.
Pán poslanec Viskupič, ale vy budete mať možnosť reagovať na výbore, budete mať možnosť reagovať v druhom čítaní, veď to nakoniec akože, si myslím, že... (Reakcia z pléna.) Jasné.
Čo sa týka štatistiky, ktorá tu bola zmieňovaná ako teda niečo, čo nám chýba alebo čo by malo byť, tak chcem veľmi jednoznačne povedať, že je pravdou, že v oblasti kultúry štatistické zisťovanie je slabé, ale musím teda zároveň povedať, že my sme v roku ’14 prijali niekoľko takých zásadných zmien alebo, alebo východísk, a teda vytvára sa systém na efektívne sledovanie štatistických údajov, vytvára sa satelitný účet pre kultúru aj pre kreatívny priemysel na úrovni zberu dát a štatistických údajov a od roku 2016 by mali byť k dispozícii údaje, ktoré umožnia vytvoriť podrobnejší obraz o vnútornej štruktúre systému kultúry.
Neviem, či k tomuto ste sa pýtali, pán poslanec Viskupič, ale jednoducho možno vy ste mysleli aj tú evidenciu. Ale tá evidencia, aby bolo jasné, ktorá sa tuná v zákone nejakým spôsobom formuluje, ona už dnes existuje. Väčšina osvetových zariadení tú evidenciu vykonáva. Čiže ambíciou zákona je dať tomu nejaký jednotný systém. To nie je niečo, čo teraz by bola nejaká nová nadštandardná povinnosť. Čiže bude to vytvárať určitý obraz, kto sú tí aktéri aj na tejto úrovni záujmovej umeleckej činnosti, či v regiónoch, obciach, mestách.
Keď už ste tu, pán poslanec Kvasnička, citovali aj teda ten článok alebo blog, alebo čo to bolo, ja si neodpustím, lebo v tom, v tom článku, ja som si ho pozrel, teda mňa na to upozornili spolupracovníci a vy ste to tuná vlastne aj čítali, že ministerstvo kultúry „vypľulo stratégiu rozvoja kultúry“. Môže byť, možno je zlá. Možno vás neuspokojuje. Možno mohla byť lepšia. Ale táto stratégia rozvoja kultúry vznikla naozaj v širokej diskusii kultúrnej obce pri rôznych pracovných paneloch a stretnutiach. Povedať, že ministerstvo kultúry ju vypľulo, je obrovská dehonestácia tých, ktorí tú stratégiu robili. Veľa ľudí, naozaj ktorých si vážim a ktorých si iste aj vy vážite v kultúre, prispievalo a vypracovalo tú stratégiu rozvoja kultúry, ktorá je nejakým "fahr" plánom pre kultúru na budúce roky. Nič iné a podobné doteraz nebolo. Možno urobíte niekedy niečo lepšie, ale veľmi si vyprosím termín, ktorý dehonestuje iných ľudí, že „vypľulo ministerstvo kultúry“. Nevypľulo ju. Nie. Normálne participatívnym spôsobom to bolo vypracované. (Potlesk.)
Dôležitou súčasťou, na čo vlastne aj tento návrh zákona kladie dôraz, je nehmotné kultúrne dedičstvo a nielen teda v tých činnostiach, ktoré sa robia, veď nakoniec tú osvetu si nevymýšľame. Proste ona jednoducho existuje. A asi, asi má svoj význam pre tých ľudí, dokonca aj pre zriaďovateľov tých osvetových centier. Zároveň ten zákon svojím spôsobom preberá aj tie medzinárodné záväzky, ktoré sme v tejto oblasti na seba vzali, či už je to Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov a Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Zákon je v prvom čítaní. Asi nie je celkom namieste z pozície poslancov teraz niečo žiadať a prosiť, že by tam malo byť. Treba navrhovať. Čiže druhé čítanie je o pozmeňujúcich návrhoch, druhé čítanie je určite aj o, povedal by som, interaktívnej rozprave medzi mnou a poslancami. Ja som sa snažil pochopiť, aký je v prvom čítaní, a tak by to malo byť, váš filozofický prístup k tomuto zákonu. Pochopil som, že pani poslankyňa Vášáryová si osvetu už neželá a ostatní v zásade ju svojím spôsobom podporujú. Majú na to rôzne názory, nejako sa s tým vyrovnáme. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem pekne, že si môžem povedať, čo chcem. Ešte.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 14:45 - 14:47 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, potrebu nového zákona o kultúrno-osvetovej činnosti vyvolala aplikačná prax po viac ako desaťročných skúsenostiach s kultúrno-osvetovou činnosťou, po tom, čo boli odovzdané zriaďovateľské kompetencie k osvetovým zariadeniam do originálnej pôsobnosti orgánov územnej samosprávy.
Chcem zdôrazniť v prvom rade, že nový návrh zákona zavádza systém do doteraz výrazne dezintegrovaného a tým pádom destabilizovaného prostredia. V záujme zdôraznenia kultúrnej podstaty osvetovej činnosti a v súvislosti s pôsobnosťou ministerstva kultúry navrhujeme zaviesť užšie špecifikovaný pojem kultúrno-osvetová činnosť, ktorý sa bežne používa v súčasnej kultúrnej, spoločenskej a výchovno-vzdelávacej praxi. Návrh zákona implementuje pojem nehmotné kultúrne dedičstvo a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. Zároveň zákon presnejšie vymedzuje činnosť a pôsobnosť kultúrno-osvetového zariadenia, čo v súčasnosti platný zákon neupravuje. Návrh zákona ustanovuje základné činnosti Národného osvetového centra ako kultúrno-osvetového zariadenia so všeobecným zameraním s celoštátnou pôsobnosťou a Slovenskej ústrednej hvezdárne ako kultúrno-osvetového zariadenia so špecializovaným zameraním s celoštátnou pôsobnosťou. Zavádza evidencie v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, pre samosprávne kraje stanovuje novú povinnosť určiť vybrané kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré bude zodpovedať za evidencie v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na úrovni samosprávneho kraja. Predmetné ustanovenie bolo odsúhlasené so zástupcami samosprávnych krajov. Pre orgán územnej samosprávy, ktorý je zriaďovateľom kultúrno-osvetového zariadenia, sa navrhuje povinnosť oznámiť Národnému osvetovému centru zriadenie, založenie, zlúčenie alebo zrušenie kultúrno-osvetového zariadenia.
Tvorba nového zákona bola realizovaná participatívnym spôsobom, ministerstvo kultúry vytvorilo širšiu komunikačnú platformu na vyjadrenie návrhu a pripomienok všetkých zúčastnených tak, aby vznikol legislatívny dokument zodpovedajúci aktuálnym potrebám kultúrno-osvetovej práce v Slovenskej republike.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

10.3.2015 18:06 - 18:16 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Neviem, celkom som obveselený z tohto posledného príspevku, lebo, že, pán poslanec Hlina, sa dostaneme pri knižničnom zákonníku ku knižnému, to si pri vašej takej bojovnosti používania termínov celkom aj viem predstaviť a predsa aj v knižnici sú knihy, aj na knižnom trhu sú knihy, takže dajme tomu. Aleže sa dostaneme až k téme hodnoty súčasného umenia a nákupu, to je naozaj obveseľujúce pre mňa. A nemyslím si vôbec, pán poslanec, že či bude pojem vizuálne umenie v zákone alebo nebude, že by to nejakým spôsobom riešilo otázku, (povedané so smiechom) že či, teoreticky, Slovenská národná galéria pristúpi aj k nákupu niečoho, čo sa dnes považuje za vizuálne umenie, pretože ten svet sa trošku od toho 19. alebo dokonca aj od čias Picassa posunul a jednoducho existuje celé široké odvetvie tzv. vizuálnych umení a napokon poviem vám pre informáciu, že aj bratislavská Kunz Hale, ktorá sa perspektívne osamostatní, tak bude to zároveň Centrum pre vizuálne umenie, pretože to je taká širšia množina, ktorá zahŕňa pod sebou rôzne druhy vytváraného umenia, od toho samozrejme nejakého klasického až po tie súčasné druhy vizuálnych umení.
A dneska sa tváriť, že vie niekto predpovedať nejakú trvalú hodnotu nejakého umenia, to je absolútna ilúzia, to by sme mohli naozaj tuná hodiny a hodiny stráviť, aj príklady si už dnes hovoriť o tom, ako vyzerali veľmi cenené niektoré, niektorí autori a výtvarné umenia, ktoré sa nakupovali vo veľkom za veľké peniaze a ako ten trh s výtvarným umením je čím všetkým ovplyvňovaný. Myslím si, toto sem vôbec nepatrilo. Pojem vizuálne umenie sám o sebe je potrebný a z tohto hľadiska, ako ste to vy tuná predkladali, neškodný. Hej? Takže to, alebo je to mimo, mimo, myslím si, rámec zámeru zákona.
Druhá vec, ktorú ste vy otvorili, vy ste hovorili totiž o tom, že ja som spomenul potrebu rozmýšľať o knižnom zákone a je faktom, že ja som reagoval na situáciu na knižnom trhu, ale tá situácia z veľkej časti je ovplyvnená normálnymi a, bohužiaľ, aj tento knižný trh zasahujúcimi ekonomickými súvislosťami, ale ja osobne si myslím, že či je to tvorba kníh, vydávanie kníh a v konečnom dôsledku aj predávanie kníh má v sebe aj nejakú kultúrnu podstatu. Preto som dal stanovisko, že pokiaľ by sa ukázalo, že dnešný dominantný vlastník toho reťazca, vydavateľ, distribútor, kníhkupec to zneužíva, tak v tom prípade, a my ešte nie sme v tom stave, to sami vydavatelia vedia, že len sú konfrontovaní s nejakými návrhmi zmlúv, tak v tom prípade má aj ministerstvo povinnosť uvažovať o nejakých opatreniach, možno aj na úrovni regulácie týchto vzťahov.
A ďalšia vec je, že sa asi ukazuje potreba knižného zákona, ale to nie je knižničný zákon a predpokladám, že by mohol aj v tom budúcom období takýto zákon byť prijatý, ktorý by mnohé veci možno riešil, ale nezmení zase fakt, že aj vydávanie, distribúcia a predávanie kníh je predovšetkým fenomén trhový, ekonomický.
Slovacika a otázka pani poslankyne Vášáryovej, pani poslankyňa, vy ste citovali ten § 24 písmeno 2, kde sa hovorí: "historický knižničný dokument a historický knižničný fond je možné dočasne vyviesť z colného územia Európskej únie podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom ministerstva" a, ale hovorili ste spôsobom, ako keby tým hlavným účelom takéhoto vývozu malo byť reštaurovanie takýchto knižničných dokumentov, vzácnych v zahraničí.
V písmene tri pod tou dvojkou sa veľmi jasne vymedzuje, za akým, za akým účelom dočasný vývoz by mal byť a teda, za akým bude možný, a budem citovať: "Je možný na prezentačný, vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu.". To znamená, že ten návrh nie je formulovaný účelovo, aby niekto niekde konzervoval naše knihy. Jednoducho vychádza aj z predpokladu, že môže niekedy dôjsť k potrebe prezentovať niekedy knižničný dokument, možno v špecifických prípadoch, ale zákon nemôže byť postavený na nejakú, presné dopredu uhádnutie akéhokoľvek účelu, možno aj nejak pri nejakom špecifickom, konzervačnom, konzervačnej metóde a neviem, jednoducho umožňuje aj takúto, takúto okolnosť, ale je tam teda s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. To znamená, tu nikto nemôže dočasne vyvážať podľa vlastnej vôle, bez riadneho zdôvodnenia, bez riadneho poistenia a všetkých tých okolností, ktoré s tým súvisia. Takže ja z toho nemám žiadnu obavu, naopak, je to jasne definované, na aké účely, dočasne, s akým povolením môže byť aj vzácny knižničný dokument vyvezený mimo územia Európskej únie. Prečo by nemohla byť nejaká vzácna kniha vystavená, ak by bol záujem, aj vo Švajčiarsku teda napríklad. (Reakcia z pléna.) Teoreticky sa podľa mňa nedá nič vylúčiť, ale rozhodne to nie je určite v tomto kontexte, ako ste to vy uviedli, keď ste teda hovorili len o jedinom možnom účele vývozu a to je nejaké reštaurovanie. Je to veľmi jasne - ja som to citoval - napísané, za akým účelom je možné knižničný dokument dočasne vyviesť.
K otázke, alebo k otázkam pána poslanca Viskupiča, Slovenská národná knižnica má svoje špecifické postavenie aj v tomto zákone. Je to veľmi jasne definovaná ako tá ústredná inštitúcia pre celý náš knižničný systém s tým, že tá jej úloha je predovšetkým, nakoniec si tu zrejme a predpokladám, že ste si to aj prečítali v tej dôvodovej správe, má to byť ako odborná autorita pre všetky knižnice, má byť koordinačná, metodická, má to byť to ústredné, vedeckovýskumné pracovisko knižničného systému pre knižnice a ich zriaďovateľov a celá tá definícia pre Slovenskú národnú knižnicu, ako aj vy viete, vyšla zo štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice a z výstupov stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA, to je Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií.
To, čo ste vy naznačovali, alebo sa pýtali, či to má byť úlohou národnej knižnice, to má byť skôr úlohou ministerstva kultúry, ktorému je daná úloha byť ako keby tým riadiacim, prierezovým riadiacim prvkom knižničného systému, ktoré má byť tým ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc a knihovníctva, ktoré má byť poverené tou riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme. Ministerstvo je to, ktoré má viesť zoznam knižníc, ktorý má realizovať štátny odborný dohľad, kontrolu nad dodržiavaním a plnením povinností ustanovených týmto zákonom. A to, že budú môcť byť zriaďované knižnice dajme tomu aj právnickými osobami, tak jednoducho robí ten systém knižničný slovenský otvorenejší.
A pod právnickými osobami teda sa nemyslí primárne nejaké podnikateľské aktivity právnickej osoby, to znamená, to môžu byť aj akademické knižnice alebo špecializované knižnice právnických osôb. Samozrejme, že v niektorých aspektoch by teoreticky z toho mohla byť aj nejaká podnikateľská činnosť, napríklad keď sa zriadi nejaký bibliobus, tak, no len musí aj ten bibliobus splniť tie prísne kritériá. Takže ja si nemyslím, že my otvárame knižničný systém pre nejaké podnikateľské aktivity, ktoré by jednak ohrozovali súčasné knižnice a zároveň by nejakým spôsobom, ja neviem, sťažovali dostupnosť pre obyvateľstvo z hľadiska poskytovaných knižničných služieb. Jednoducho, je možnosť, pokiaľ by právnické osoby dodržiavali všetky zákonom nastavené pravidlá a usmernenia, aby boli zriaďované aj iné typy knižníc ako dnes. Napríklad som uviedol tie špecializované knižnice, ktoré si teoreticky môže zriadiť aj nejaká právnická osoba. Takže neviem, či som dostatočne odpovedal na nejakú vašu obavu, ak to bola, ak to bola obava. Myslím, že to boli postavené otázky.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

10.3.2015 17:28 - 17:31 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nový zákon o knižniciach nahrádza doteraz platný knižničný zákon. Tá doterajšia právna úprava, môžem to povedať tak, bola na svoju dobu pokroková, lebo právna podstata nastavenia výkonov činnosti knižníc nebola v priebehu 14 rokov menená. Prostredie, v ktorom knižnice svoju činnosť vykonávajú, najmä nástup moderných informačných a komunikačných technológií, potreby, na ktoré musia knižnice operatívne reagovať, nevyhnutnosť prispôsobovania sa svetovým smerovaniam, si však postupne vyžiadali zmeny, rozšírenie a novú úpravu právneho stavu.
Ak teda dovolíte, stručne, čo je cieľom predloženého návrhu zákona. Predovšetkým komplexnejšie vymedziť predmet úpravy, základné pojmy a základnú odbornú knihovnícku terminológiu, ktorá zohľadňuje súčasné formy a spôsoby výkonu odborných knižničných činností. Ďalej v nevyhnutnej miere upraviť a spresniť ustanovenia týkajúce sa zriaďovania a zakladania knižníc, vrátane práv a povinností zriaďovateľov alebo zakladateľov knižníc a povinnosti zápisu knižnice do zoznamu knižníc Slovenskej republiky. Novo a komplexnejšie definovať zameranie, pôsobnosť a úlohy jednotlivých typov knižníc v knižničnom systéme. Doplniť, upraviť a spresniť ustanovenia týkajúce sa výkonov odborných knižničných činností, práv knižnice, postavenia odborného zamestnanca knižnice a spôsobu financovania knižnice. Upraviť postupy pri vývoze a dovoze historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu a zjednotiť tento systém s ostatnými systémami mobility hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. Redefinovať povinnosti ministerstva kultúry pri výkone štátnej správy v oblasti knižníc a ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. A napokon zaviesť štátny odborný dohľad a kontrolu za porušenie povinností, ktoré sú v návrhu zákona definované.
Okrem toho sa návrhom zákona zároveň novelizuje zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, a to z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem vizuálneho umenia, ktoré tvoria zbierkové fondy galérií, potreby spresnenia a jednoznačného vymedzenia expozície a výstavy ako foriem sprístupňovania výstupov múzeí a galérií smerom k verejnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.2.2015 16:04 - 16:07 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis

66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám odpovedať jednoslovne áno alebo nie, je síce pekné vaše zbožné želanie, ale ak má človek na určitú otázku odpovedať seriózne a zodpovedne, tak musí odpovedať aj s istým kontextom a nemôže sa najmä na sugestívne položenú otázku obmedziť len na slovo áno alebo nie. To je prvá vec. Čiže odmietam absolútne tento typ kritiky, že moja interpelácia je zlá preto, lebo som vás neposlúchol a neodpovedal som vám áno alebo nie. Vy si môžete také niečo želať, ale ja mám istú zodpovednosť, to znamená, ak takúto citlivú otázku mi kladiete, tak na ňu zodpovedám rozsiahlo, lebo si to vyžaduje daná otázka.
Ďalšia vec. Moja nejaká scenáristická aprobácia alebo čo pre vás bolo zdôvodnením, že som takto odpovedal. Ja, pán poslanec, nie som ani archeológ, ani pamiatkár, to znamená, že podklady na túto odpoveď som dostal od odborníkov, od ľudí, ktorí sa celoživotne tejto veci venujú. A oni nasýtili túto odpoveď aj určitými termínmi odbornými, ktoré som použil a ktoré vy ironizujete. Dostali ste serióznu odpoveď na vaše otázky. Naozaj.
A odmietam a rád by som aj povedal verejnosti, že to, že vy kričíte, že niečo je zničené a nenávratne, neznamená, že je to tak. Na celom procese aj archeologického výskumu, aj nakoniec budovania napríklad barokovej záhrady sa kontinuálne zúčastňujú odborníci. Ja sa necítim byť povolaný spochybňovať ich stanoviská ani som nikdy do toho nezasahoval, ani nebudem zasahovať. Dostali ste serióznu, zodpovednú a jasnú odpoveď, samozrejme, nie v tej intencii, ktorá vyhovuje vášmu propagovaniu sa, vašej sebaprezentácii.
Toľko som len chcel odkomentovať a už vôbec som nerozumel vášmu úvodnému vstupu, či ja niekde som, alebo nie som, to si nechajte niekde na kuloáre alebo čo a nezaťažujte tým ani túto snemovňu poslaneckú, ani verejnosť.

Skryt prepis
 

5.2.2015 15:04 - 15:08 hod.

Marek Maďarič
Áno, to je určite relevantná poznámka a asi si ju s pánom ministrom vykonzultujete.
Skryt prepis