Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ak by som si myslel a nebodaj by som aj chcel tento návrh zákona použiť a myslel by som si, že on má nejaký veľký význam vo vzťahu k voľbám, tak ho predložím na predposlednú schôdzu Národnej rady, naopak, neočakávam, že tie rádiá nebudú teraz ani k mojej osobe, ani k strane SMER veľmi, povedal by som, ústretové, ja si skôr myslím, že to môže podľa reakcií dokonca aj SMER poškodiť. To...
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ak by som si myslel a nebodaj by som aj chcel tento návrh zákona použiť a myslel by som si, že on má nejaký veľký význam vo vzťahu k voľbám, tak ho predložím na predposlednú schôdzu Národnej rady, naopak, neočakávam, že tie rádiá nebudú teraz ani k mojej osobe, ani k strane SMER veľmi, povedal by som, ústretové, ja si skôr myslím, že to môže podľa reakcií dokonca aj SMER poškodiť. To hovorím len na margo toho, či niečo sem predkladám kvôli voľbám alebo nie k voľbám. Nie je to tak.
Je pravdou, že som pred dvomi rokmi chcel ísť cestou dôvery v to, že súkromným vysielateľom tiež záleží na tom, že zvýšia podiel slovenskej hudby v rádiách. Oni sľúbili, oni dokonca podpísali určité memorandum. A môžeme sa teraz sporiť, či vyhodnotenie tejto situácie je vhodné urobiť po roku, po dvoch rokoch. Každopádne ja som sa k tomu po dvoch rokoch vrátil, som na tej istej úrovni. Odpoviem len na jednu otázku, odkiaľ máme tie údaje vysielanosti. Jednak ich doložili oni a jednak sme si to potom verifikovali cez SOZA, ktorá má k dispozícii playlisty. Takže sa to zhoduje a tá vysielanosť tej slovenskej hudby v tých komerčných rádiách je do 10 %. Sú z toho aj nejaké výnimky, ale väčšinou je to 10 % a menej.
Ja len chcem povedať, že som presvedčený o tom, že toto je veľmi pozitívny návrh zákona, ktorý vlastne vychádza v ústrety alebo v prospech, tak to poviem, dvom menšinám, na jednej strane menšine sluchovo a zrakovo postihnutých a potom aj menšine, ktorou dnes je slovenská hudba v slovenských rádiách. Je v menšine jednej desatiny a menej.
V tom prvom prípade u tých sluchovo a zrakovo postihnutých chcem zdôrazniť, že návrh o tých titulkoch a multimodálnom prístupe sme pripravovali s postihnutými a aj s ich vedomím alebo oni sa stotožnili s tým, že v tejto chvíli sa zameriame na skvalitnenie tých súčasných kvót a toho súčasného prístupu. Možno bude potom čas aj zvýšiť tie kvóty, ale je to robené v súčinnosti s nimi, s ich vedomím, pretože dnes tie kvóty vlastne de facto ako keby sú len formálne napĺňané. Čiže si myslím, že prvý krok je naozaj dôležitý doručiť prostredníctvom retransmitterov naozaj tie titulky pre sluchovo postihnutých, nie to, že vykazujú si médiá za titulky, povedzme, tú panorámu, hej, no. Čiže hovorím vám to úprimne, ako to je. A je to aj s ich vedomím. A ja to považujem za pozitívny krok k tejto menšine ako keby.
V prípade slovenskej hudby nikomu nepredpisujeme vkus ani neurčujeme tým paragrafom zákona, čo má byť vysielané nebodaj a čo má byť počúvané, navrhujeme zaviesť generálne všeobecne nejakú kvótu pre slovenskú hudbu nejakým spôsobom definovanú.
A možnože som sa nešťastne vyjadril o každej štvrtej pesničke. Samozrejme, to nemusí tak byť, pretože to sa má vykazovať na mesiac. To znamená, môže byť v súkromnom médiu hodina, keď sa vysiela zahraničná hitparáda. Vtedy tam nebude slovenská hudba. Ale ide o nejaký súhrn, nejaký priestor, slovenská hudba by mala dostať príležitosť naplniť ten priestor.
Otázka kvality? Ja som nepovedal, že zajtra na Rádiu Expres bude hudba Andrašovana. Každé rádio je nejako zamerané, každé rádio niečo vysiela, ale ide o to vytvoriť ten priestor, aby aj slovenská hudba mala šancu zaznieť.
Nebolo tu, musím povedať, zase tých negatívnych názorov v nejakom veľkom počte, ale zaznelo tu niečo také, že by sme tým mohli poškodzovať podnikateľov, respektíve tých, ktorí podnikajú v tomto priestore. Toto je trošku iný druh podnikania ako, povedzme, príklad s potravinami, ktorý tu niekto použil, sebestačnosť slovenských potravín, niečo podobné. Naozaj vysielatelia podnikajú na frekvenciách, ktoré patria Slovenskej republike.
A nielen u nás, všade platí, že prostredníctvom zákona, v tomto prípade zákona o vysielaní a retransmisii, sú či už vysielateľom na základe zákona, čo je verejnoprávny vysielateľ, alebo vysielateľom na základe licencie, sa predpisujú o vysielaní rôzne veci, niekde dokonca formáty, niekde dokonca nejaký podiel. Čiže určitá forma regulácie, keďže ide o podnikanie na tom, čo patrí tomuto štátu, je obvyklá a predpokladaná.
A okrem toho ide ešte aj o kultúru a Európska únia v oblasti kultúry na rozdiel možno od tej ekonomiky niekde pripúšťa aj podporu, vyslovene podporu, niekedy aj formou reštrikcie, regulácie tomu, čo tu viackrát povedal pán poslanec Viskupič, teda nejakej kultúrnej alebo jazykovej diverzity. To je úplne normálne. A s tým, nech sa na mňa nehnevajú, musia počítať aj súkromní vysielatelia.
Pán poslanec Viskupič viackrát sa vrátil k tomu, že považuje za slabinu návrhu, že vlastne tá rada si len má možnosť si vyžiadať tie údaje o vysielaní. Ja som tu to aj povedal, aj mne sa niekedy stane slepá škvrna v oku. A nie je tam len ten § 28c, ale aj § 6, ktorý hovorí, štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, § 28c hovorí potom o podrobných informáciách, rada keď je nespokojná alebo má podozrenie, že tá štatistika, ktorú je povinný vysielateľ doručiť, je nejaká zlá, vtedy si môže na požiadanie doručiť podrobnejšie informácie, ktoré sú tam aj vymenované.
A ešte teda jedna vec, ktorú tiež otvoril pán poslanec Viskupič, je to veľmi dôležitá vec, samozrejme, akým spôsobom je definované to slovenské hudobné dielo a s čím on pracoval svojho času a na čo dostal odpoveď vtedajšej podpredsedníčky Komisie komisárky Kroesovej. A ona ale reagovala na váš návrh, ktorý bol vypracovaný na princípe občianstva. Tak to v tom stanovisku aj je. A my aj preto zámerne pracujeme s pojmom trvalého pobytu, lebo okrem iného napríklad vo Švédsku tak isto majú v zákone o vysielaní princíp aj usadeného autora, autora usadeného vo Švédsku. To znamená, že vychádzame z predpokladu, že aj v našom prípade by to mohlo platiť. A okrem toho sme vedení snahou nechrániť len tú jazykovú diverzitu, ale aj tú širšiu kultúrnu diverzitu, to znamená nielen tie hudobné diela založené na jazyku, to znamená nielen tie, kde je nejaký text, ale aj hudobné diela, povedzme, symfonické alebo inštrumentálne a akékoľvek ešte iné. Teoreticky nech niekto podá žalobu. Môže tak urobiť. Ten spor, samozrejme, nemal by mať povahu ekonomickú alebo s nejakým ekonomickým dopadom. Čelili x-krát Slovensko a iné krajiny Európskej únie nejakému infríčmentu. A, samozrejme, potom buď prispôsobia alebo neprispôsobia svoju legislatívu tomu, čo Európska komisia požaduje. Ja si nemyslím, že to tak dopadne. No a keby to tak dopadlo, tak jednoducho budeme s tým jednoducho pracovať. A neviem, či práve súkromné rádiá budú chcieť upozorňovať napríklad na to, že by chceli, aby teda to hudobné dielo bolo založené na tom jazyku, na tom slovenskom texte. To neviem. Myslím si, že v zásade to ich rozmýšľaniu, ich videniu sveta celkom nevyhovuje. Ale, hovorím, snažili sme sa teda vychádzať už z tejto skúsenosti. Posudzovali vtedy návrh na princípe občianstva, ako ste vy vtedy s tým pracovali. My sme preto vedome hovorili o trvalom pobyte alebo v návrhu zákona je to uvedené. Ďakujem, pán predseda.
Skryt prepis