Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľa sa už nahovorilo aj tu, aj v mediálnom priestore o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS. Veľa sa nahovorilo a často od veci, od podstaty veci. Aj preto chcem na úvod pripomenúť tým, ktorí sa snažia návrh na odvolanie generálnej riaditeľky z vecnej polohy plnenia zákonných povinnosti dostať do polohy politického a mocenského zmocnenia sa RTVS,...
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľa sa už nahovorilo aj tu, aj v mediálnom priestore o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS. Veľa sa nahovorilo a často od veci, od podstaty veci. Aj preto chcem na úvod pripomenúť tým, ktorí sa snažia návrh na odvolanie generálnej riaditeľky z vecnej polohy plnenia zákonných povinnosti dostať do polohy politického a mocenského zmocnenia sa RTVS, že to bola bývalá koalícia, ktorá kvôli ovládnutiu STV a SRo hrubo a zrýchlene zmenila zákony, zlúčila STV a SRo, aby mohla odvolať dovtedajšie kontrolné orgány, aby mohla nový kontrolný orgán obsadiť svojimi ľuďmi a aby mohla na čelo RTVS dosadiť svojho človeka.
Bývalá koalícia neváhala zmeniť ani spôsob voľby generálneho riaditeľa. Dala ju do rúk poslancom a aby mala svojich poslancov istých, volilo sa verejne. Tak rozhodla väčšina. A museli sme si zvyknúť a prežili sme to, pani poslankyňa Vášáryová.
Nikoho neprekvapilo, že zvolená bola kandidátka, ktorú už predtým poveril riadením RTVS šéf parlamentu Sulík. A prekvapením nebolo ani to, že prvé kroky po vzniku RTVS sa netýkali ekonomiky, ale zmien v spravodajstve. Čiže toľko na úvod.
Skutočným dôvodom zlúčenia STV a SRO bola kompletná výmena orgánov verejnoprávnych médií. To bola, ak chcete, totalita, pán poslanec Brocka. Nemáte teda právo zahmlievať podstatu návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky obviňovaním nás z nejakého valcovania. STV a SRO ste zvalcovali vy.
To, že súčasná väčšina neprikročila k žiadnej podobnej účelovej zmene zákona, neznamená, že generálna riaditeľka si môže nárokovať na nedotknuteľnosť v situácii, ak čelí jednej kauze za druhou. A to nielen v posledných mesiacoch. Napríklad koncom roka 2011 sa zistilo, že zmluva s telekomunikačným operátorom GTS, ktorý má poskytovať služby pre RTVS v hodnote 2,8 až 5,6 milióna eur, bola uzavretá bez verejného obstarávania. Tých káuz bolo, samozrejme, viac. A ich riešením nemôže byť donekonečna len dodatočné vysvetľovanie, prípadne vyslovovanie jemnej kritiky zo strany rady RTVS v zmysle - nemali by sme sa v budúcnosti takéto veci dozvedať až z médií.
A upozorňujem, že v týchto kauzách RTVS ide o státisíce a milióny eur. A skúsim sa domnievať, že práve v záujme lepšej kontroly použitia finančných prostriedkov, bývalá koalícia schválila zákon o RTVS aj v tom znení, že generálny riaditeľ má písomne informovať už o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, a že ak tak neurobí predtým, ako začal vo veci konať, môže padnúť návrh na jeho odvolanie A práve o tomto by mala byť debata, ale nielen o tom, či si generálna riaditeľka formálne splnila alebo nesplnila svoje povinnosti, ale o tom, že v týchto zámeroch, alebo dokonca v realizovaných obchodných záväzkoch, lebo aj o tom bude reč, sa hrá o milióny eur. Alebo nám už zrazu nezáleží na verejných prostriedkoch? Alebo sa dokonca niekto mieni pustiť do obhajoby miliónových súťaží, o ktorých nikto nič nevie? Preto sa tu odvádza pozornosť táraním o nenapraviteľných škodách, ak by bola odvolaná generálna riaditeľka, alebo dokonca možno aj uväznená, pretože pani poslankyňa Vášáryová hovorila v budúcnosti o jej oslobodení. Vy ste úplne už mimo rámca čoho, pani poslankyňa? Neproste ma.
Návrh na odvolanie generálnej riaditeľky je jasný, vecný a vyplýva zo zákona. Nikto neurobil žiadnu nadprácu, nikto nemenil zákon. Iba si tu niekto azda myslel, že si môže robiť, čo chce, a ochráni ho pozícia vládou kritizovaného, do ktorej sa už niekoľko týždňov štylizuje.
Pripomeňme si, že to napokon nebol ani SMER, ale médiá, ktoré boli prekvapené a kritické k tomu, že v akomsi medzivládí 3. apríla, keď jedna vláda už nebola a druhá ešte nebola, vyšiel inzerát o vyhlásení obchodnej súťaže na mediálny komplex. A rovnako nepríjemne bol vtedy zaskočený aj predseda rady RTVS.
A je úplným výsmechom, ak dnes generálna riaditeľka s vážnou tvárou tvrdí, že keby radu informovala, tak tým vlastne zverejní podmienky súťaže a tým by súťaž ešte pred začatím zrušila. To bol citát. Ja som si doteraz myslel, že táto spoločnosť žiada zverejňovanie podmienok súťaží. Práve preto, aby nebolo možné ušiť ich niekomu konkrétnemu na mieru.
Vie si niekto predstaviť, že by som ja, keď som prišiel s ideou výstavby mediálneho komplexu, nezačal verejnou debatou, že by expertná skupina na ministerstve kultúry nemala za svojich členov aj ľudí z STV a z SRO, že by nebola verejne urobená štúdia, ktorá bola schválená vo vláde a až na základe nej bol vypracovaný projekt PPP? Vie si niekto predstaviť, že by som bez tohto všetkého rovno vypísal súťaž a tváril by som sa, že som nikomu nič nemusel oznámiť, lebo keby som oznámil, tak by som projekt zrušil? Alebo inak, viete, čo to je neinformovanie o súťaži na mediálny komplex? Je to svojvoľné a podozrivé smerovanie k rozhodnutiu o miliónoch eur. Zaráža ma aj to, ako sa v médiách táto faktická, ale aj formálna podstata návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky obchádza. Prečo médiá neodcitujú jasne znejúce ustanovenia v § 15 a v § 18 zákona o RTVS? Aby aj pán poslanec Mičovský, hoci tu už nie je, vedel, o čom ten návrh je, pretože on povedal, že on o tom vlastne nevie o tých zákonoch, o tých paragrafoch. Bolo by po debate, pretože generálny riaditeľ, v tomto prípade generálna riaditeľka, má podľa § 15 ods. 3 písm. h) povinnosť písomne informovať radu už o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku a podľa § 18 ods. 4 písm. c) ju môže parlament odvolať, ak si túto povinnosť nesplnila vopred, ako začala vo veci konať. Je pochopiteľné, že pani generálna riaditeľka sa v tejto situácii utieka k právnym stanoviskám.
Len na okraj poviem, že si mohla odpustiť ten dehonestujúci návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým chcela zabrániť tomu, aby parlament rozhodoval o jej odvolaní. Súd by asi mal mať podľa predstavy generálnej riaditeľky právo určiť, aký návrh bude na schôdzi parlamentu prerokovaný, a ja sa čudujem opozičným poslancom, s akou ľahkovážnosťou by prijali alebo dokonca aj obhajovali obmedzenie svojho poslaneckého mandátu.
Takže generálna riaditeľka sa nám snažila nahovoriť, že zákon o RTVS neupravuje žiadnu lehotu na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 15 a že smerodajnejšia by mala byť lehota na poskytovanie informácií, ktorú jej určila Rada RTVS. Lenže my máme v zákone aj § 18, podľa ktorého parlament môže odvolať generálnu riaditeľku, ak nesplnila oznamovaciu povinnosť predtým, ako začala vo veci, ktorá má byť predmetom informácie konať. A zákon má nepochybne väčšiu váhu ako uznesenie Rady RTVS.
A prečo to tak v zákone je? Nuž aby rada, ktorá dohliada na nakladanie s verejnými prostriedkami RTVS, bola ešte predtým, ako generálna riaditeľka začne podnikať kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvného záväzku informovaná o tom, že do takéhoto zmluvného záväzku zamýšľa vstúpiť a aby tak mala rada priestor na vyjadrenie prípadne nesúhlasného stanoviska. Jednoducho byť vopred informovaný o zámere je jedným z nástrojov rady na účinnú kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami. Prečo jej ho generálna riaditeľka opakovane upierala? Lebo, ako tu hovorila, zákon nehovorí o predpokladoch a zmluva by ani nemusela byť uzavretá? Lenže zákon hovorí o zámere, a teda iným slovom aj o predpoklade, a to bez ohľadu na to, či sa naplní tento zámer, alebo práve preto o zámere, aby sa prípadne aj nenaplnil.
Ďalším argumentom generálnej riaditeľky má byť to, že vlastne nemôžeme vedieť, či by prenájom mediálneho komplexu stál viac ako 100 000 eur. Má nás všetkých za hlupákov? Predmetom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže je výber najvhodnejšieho návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy na nájom budovy mediálneho komplexu. Vzhľadom na typ a účel zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu, ktorej predmetom bude plnenie vysoko presahujúce sumu 100-tisíc eur. Napokon aj samotná generálna riaditeľka podľa zvukového záznamu zo zasadnutia rady dňa 19. 4. 2012 uvádza, že súčasné náklady na prevádzku sídel RTVS dosahujú sumu takmer 6,3 milióna eur ročne. Chce nám teda naozaj s vážnou tvárou tvrdiť, že nájomné pre RTVS by bolo nižšie ako 100-ticíc eur?
Aj preto má byť asi ďalším únikom pre generálnou riaditeľku tvrdenie, že až samotné uzatvorenie zmluvného záväzku znamená konanie vo veci, ktorá má byť predmetom oznamovacej povinnosti podľa § 18. Máme sa teda zmieriť zrejme s tým, že zákonodarca bol idiot, pretože vytvoril situáciu, že generálna riaditeľka má síce povinnosť informovať radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ale vopred tak musí urobiť až vtedy, keď už ten zmluvný záväzok uzatvorila. Hlava XXII.
Možno by pomohlo, keby si pani generálna riaditeľka pozrela Obchodný zákonník, ako tu vo faktickej poznámke hovoril pán poslanec Susko, podľa ktorého už zverejnenie výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku a treba si tiež uvedomiť to, že obchodná verejná súťaž je osobitným spôsobom uzatvárania zmlúv v obchodnom styku. Toľko môj komentár k formálnej a aj k faktickej stránke návrhu.
Ale nemusíme sa obmedzovať len na tento prípad. Komu nestačí neinformovanie o súťaži na mediálny komplex, môže sa pri svojom rozhodovaní oprieť o zákazku na internetový portál RTVS, ktorú RTVS uskutočnila formou rokovacieho konania bez zverejnenia v celkovej hodnote 387 500 eur bez DPH. O zámere obstarať túto zákazku, generálna riaditeľka takisto vopred neinformovala radu RTVS. Predseda Rady RTVS sa podľa zápisu z rokovania rady 24. mája 2012 dodatočne zaujímal, prečo bola zvolená metóda rokovacieho konania bez zverejnenia a čo je obsahom služieb, ktoré sa obstarávajú, a zároveň požiadal, aby členovia rady, v prípade takýchto veľkých objemov, boli o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedali sa to v rámci novinárskych otázok. Naozaj pekný príklad dôsledného vykonávania kontrolných úloh Rady RTVS.
A tu už teda nikto nemôže tvrdiť, že zmluvný záväzok nie je vyšší ako 100-tisíc eur, ani to, že rada o tom vopred vedela, no dokonca ani to, že sa v samotnej veci ešte nezačalo konať, pretože obstaranie 400-tisícovej zákazky bolo ukončené skôr, ako bola predložená informácia rade. Ak teda niekto hovorí o nenapraviteľných škodách v súvislosti s generálnou riaditeľkou, o akých škodách hovorí?
Zhrniem to podstatné, súčasná vládna väčšina neurobila žiadnu účelovú zmenu na to, aby mohla odvolať generálnu riaditeľku RTVS na rozdiel od predchádzajúcej vládnej väčšiny. Generálna riaditeľka RTVS opakovane konala tak, že zámer o vstupe do zmluvného záväzku neoznámila písomne rade RTVS predtým, ako začala o veci konať. Parlamentu tým vznikla legitímna možnosť rokovať o návrhu na jej odvolanie. Žiadny vykonštruovaný návrh. Tento návrh nie je o valcovaní RTVS, ale o tom, že Rade RTVS, čiže verejnosti, nebola umožnená účinná kontrola použitia obrovského objemu verejných peňazí, pretože nielen o zámere, ale dokonca už o zmluvnom záväzku presahujúcom 100-tisíc eur rada nebola informovaná vopred, a preto je tento návrh aj právne absolútne v poriadku.
Je v tejto chvíli len na rozhodnutí poslancov, či návrh schvália, alebo nie. Zvažujte pri tom, dámy poslankyne, páni poslanci, podstatu veci. Či sa pri narábaní s miliónmi eur postupovalo v RTVS tak, aby mohli byť využité kontrolné právomoci Rady RTVS, ktoré jej zákon dáva. A nezabudnite na to, že to bola samotná Rada RTVS, ktorá priznala písomne, že dôležité informácie dostala až ex post. A možno v budúcnosti budeme ešte debatovať, koho záujmom vlastne bolo tak pokútne a rýchlo vyhlasovať súťaž na mediálny komplex, aké sú kritéria tejto súťaže, ak nesmeli byť zverejnené, kto je vlastne vo výberovej komisii a kto všetko môže byť na danej súťaži zainteresovaný.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis