Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem v prvom rade za slovo, ktoré som využil ako spravodajca, pretože v krátkosti, skutočne v krátkosti zareagujem na svojich dvoch predrečníkov.
V prvom vystúpil pán poslanec Mikuláš Huba.
Čo sa týka vojnovej sekery medzi ochranármi a lesníkmi, ja si nemyslím, že je to vojnová sekera. Medzi lesníkmi a ochranármi, ktorí sú kompetentní a ktorí vedia, čo je to ochrana prírody, majú k tomu príslušné vzdelanie, ako aj rozumejú lesníctvu, a tým aj ochrane prírody, vojnová sekera nie je zakopaná. Vojnová sekera možno je zakopaná medzi tými, ktorí rozumejú prírode, a tými, ktorí sa tvária, že rozumejú prírode.
Na Tatry mám podobne ako aj teraz iný názor, ako vy, pán Mikuláš Huba. Keď vznikla kalamita v Tatrách, známa veterná kalamita s veľkými následkami, už predtým v prvom funkčnom období, keď som tu bol, som vystúpil na urýchlené spracovávanie kalamity, na podporu urýchleného spracovania kalamity. Vyzval som aj orgány štátnej správy, aby konali v súlade so zákonom o ochrane prírody a nebáli sa povoľovať výnimky aj v piatom stupni ochrany, čo sa týka premnoženia lykožrúta smrekového.
Veľmi, veľmi negatívnu úlohu zohrali v tomto období médiá, kde dávali veľmi málo priestoru skutočným odborníkom jednak z lesníckej prevádzky a jednak zo strany vedeckej obce, lesníckej a ochranárskej. Viac sme videli tam chlapcov podľa môjho názoru, ktorí keď to neprečítali z papiera, tak nevedeli, o čom hovoriť. Určite, neuznávam takéto spôsoby ako pripútavanie sa ku stromom a tak ďalej a ich skutočne neodborné správanie. Ja sa pýtam, kto platil týchto chlapcov, vedeli, za čo oni bojujú? Keď teraz prejdú Kôprovou a Tichou dolinou, zaujímavé je, že nikto z nich nevystupuje.
Ešte by som odporúčal aj tým, ktorí tomu snáď neveria, ísť sa pozrieť na plochy, kde TANAP prevádzal revitalizáciu území, to znamená, kde opäť aj človek pomohol svojou umelou obnovou na to, aby Tatry plnili svoju funkciu. Takže odporúčam aj tieto miesta si pozrieť.
Mojou základnou filozofiou na rozdiel od tzv. ochranárov je to, že my ľudia sme narušili prírody, a preto je našou povinnosť aspoň v prvotných štádiách pomôcť prírode, aby sa dokázala revitalizovať, aby plnila ekologickú stabilitu v prírode.
Ďalej, pán poslanec Mikuláš Huba, sa opäť nezhodneme pri osobitne chránených častiach prírody. Tu každý operujeme inými číslami, ale, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naše ministerstvo v súlade s § 51 nami prejednávaného zákona uverejnilo štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky. Dám do pozornosti, že naše pekné Slovensko má 49 036 kilometrov štvorcových, čo je 4 903 600 hektárov. Tak poďme sa na to trošku bližšie pozrieť. Národné parky a chránené krajinné oblasti v našom Slovensku predstavujú rozlohu 1 110 598 hektárov. To je necelých 23 % z výmery. Poďme ďalej, chránené krajinné prvky, chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky predstavujú 112 678 hektárov, čo je 2,3 % z výmery. Ďalej nasledujú ostatné prvky, a to jaskyne a prírodné vodopády. Tie predstavujú 3 300 hektárov. Poslednou kategóriou sú vtáčie územia. Tu máme odborníka pána Martina Fecka. A môže byť skutočne rád, že výmera týchto vtáčích území predstavuje 1 084 719 hektárov. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, spolu tento štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky predstavuje 2 307 996 hektárov. Je každému k dispozícii na webovej stránke. A je to 47,7 % z výmery Slovenskej republiky. Čiže mám za to, že hovoriť tu hoc aj takéto názory, že snáď sú hlasy, že dôjde možno v budúcnosti k znižovaniu výmery chránených území vo vzťahu k ochranárom, to považujem pomaly na základe tohto zoznamu, ale aj skutočnosti za takú mierne poplašnú správu, s ktorou skutočne nesúhlasím.
Ďalej, čo sa týka tohto paragrafu, pán poslanec Huba, ste sa zmienili ohľadom výrubu drevín, treba to sprísniť a tak ďalej a tak ďalej. Zákon jednoznačne definuje, kde musíme požiadať o výrub drevín, čo sa týka obvodu 40 a 80 centimetrov. Vieme, o čo sa jedná. Aby si niekto nemyslel, že sú to priemery 40 a 80, je to skutočne obvod 40 a 80 centimetrov.
Ale na inú vec sa chcem zamerať. Chcem sa zamerať na to, že tento zákon myslí aj na náhradnú výsadbu, nielen vyrúb, ale aj náhradnú výsadbu. Spomeniem § 48 a budem citovať: „Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa," podotýkam, na vopred určenom mieste. A podotýkam, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi už v súhlase povinnosť zalesniť tieto plochy. Takže ja nevidím žiaden dôvod, aby sme tu robili paniku, že len sa ide vyrúbavať a nič ohľadom ochrany prírody sa nebude robiť.
Ešte skutočne k tomu tzv. samovývoju. Určite aj vy, pán profesor a poslanec Mikuláš Huba, viete, že v roku 1982 na Šumave bola obdobná kalamita ako v Tatrách. Bohužiaľ, sme sa vtedy nepoučili z týchto poznatkov, keď to aj Česi rok nechali na tzv. samovývoj a potom v druhom roku (1984) rýchle išli zasahovať, aby zachránili českú Šumavu. Podobne aj my lesníci, však to pozná aj pán poslanec Tibor Lebocký, alebo aj poslanec Janko Mičovský, náš Lesný závod Medzilaborce v roku 1987, sme pomáhali likvidovať kalamitu v Margecanoch. Bola to takisto kalamita spôsobená lykožrútom smrekovým. A sme ju skutočne úspešne zlikvidovali. Prečo? No jednoducho preto, že poznáme, lesníci, vývojové štádiá lykožrúta smrekového a jednoducho použili sme zdravý gazdovský rozum, to, čo je choré a napadnuté, treba z lesa von, aby sme nenakazili ostatné jedince, pretože to bude mať inak veľmi negatívny vplyv na ekologickú stabilitu prírody, odhliadnuc už od ekonomickej stránky v tomto čase. Teraz, samozrejme, musíme brať do úvahy aj stránku ekonomickú, ale, samozrejme, musí prevažovať stránka ekologickej stability prírody, za ktorou si stojím.
K tebe, pán poslanec Martin Fecko, by som asi toľko povedal. Tu hovoríš o stráži prírody a tak ďalej a tak ďalej. Mnohí vravíte, že člen stráže prírody má veľmi obmedzené možnosti oproti členom lesnej stráže, poľnej stráže a tak ďalej. S vaším dovolením trošku sa napijem vody. Nebudem už dlhý. (Hlas z pléna.) No uvidíme. Takže skutočne sa skúsme pozrieť na tie tzv. slabé oprávnenia lesnej stráže. Len niektoré veci poviem, lebo inak by sme tu hovorili dve hodiny.
Okrem iného člen lesnej stráže môže obmedziť osobnú slobodu osoby pristihnutej pri spáchaní trestného činu, zisťovať jej totožnosť a ak nemožno zistiť jej totožnosť, môže ju predviesť na útvar Policajného zboru. Mnohí si poviete, no, dobre, má tú možnosť. Ale ako ju vykoná? Jednoducho. Člen lesnej stráže je okrem iného aj oprávnený nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu vydaného podľa osobitného predpisu, a použiť túto zbraň. Určite každý si rozmyslí, či použije túto zbraň. Tak ako u nás, podobne aj člen Policajného zboru má dané, kedy ju môže použiť. Má tu člen tejto stráže jasne zadefinované už v terajšom zákone, kedy môže použiť túto zbraň. A je to v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze, tu vychádzame zo zákona o zbraniach a strelive, pri zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo chránených živočíchov, ďalej, pri hrozbe namierenou zbraňou proti osobe, ktorá je ozbrojená alebo kladie odpor pred predvedením na útvar Policajného zboru. A sú tam ďalšie dve možnosti, kedy možno použiť túto zbraň. Určite si to člen stráže prírody rozmyslí. A vôbec je to tak vysoká zodpovednosť, je to prísažná osoba tak ako v lese, takisto aj v oblasti ochrany prírody, že skutočne musí si každý rozmyslieť aj pri týchto kompetenciách, či bude vôbec schopný vykonávať túto závažnú a dôležitú funkciu. Ďakujem za pozornosť.
