Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, na úvod môjho vystúpenia chcem vyjadriť svoj názor, že ma neteší táto schôdza, podľa mňa zbytočná, bola vôbec zvolaná. Rešpektujem to však, lebo je to v súlade s demokratickými princípmi, ktoré si táto vláda a tento parlament ctí.
Dnešné rokovanie je výsledkom diletantských snáh pána poslanca Galka, ktorému ide len o účelové, populistické politikárčenie a tým zakrytie jeho vlastnej politickej impotencie, ako aj neschopnosti jeho oklieštenej strany.
Panie poslankyne, páni poslanci, pripomeňme si, čo sa vlastne stalo a o čo tu vlastne ide. Všetko to začalo zverejnením informácie v denníku SME zo dňa 15. mája 2013, že mu boli doručené dokumenty z prostredia Vojenského spravodajstva. Tieto dokumenty sa týkali údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby zo strany jej bývalého vedenia z čias prvej vlády Roberta Fica. Tu sa kauza údajného tunelovania VSS začala. To musíme mať stále na pamäti, celé to začalo ako mediálna bublina.
Toto si však očividne neuvedomil pán poslanec Galko. Jeho amaterizmus je v tom, že nie je schopný domyslieť si dôsledky svojho konania a pripomína mi tým žiačika, ktorý v šachu myslí len na jeden ťah dopredu. Nechápe, že vyťahovať na svetlo sveta a živiť údajné kauzy sa nemôže len tak, ako sa vyspí. Nestačí si len vystrihovať novinové články a tárať piate cez deviate. Treba predvídať, aký toto celý môže mať dopad na dôveryhodnosť našej krajiny.
Všade vo svete sú tajné služby a ich aktivity, hlavne v boji proti terorizmu, prísne utajované. Mimochodom, podobný názor vyslovil aj pán Hrušovský vo včerajšej diskusnej politickej relácii, čiže dokonca aj opoziční politici rozumejú tomu, aké nebezpečné je zahrávať sa s dobrým menom Slovenskej republiky. Jediný, kto tomu nerozumie, je pán poslanec Galko. O tom, čo bolo mediálne prezentované v denníku SME, nebudem polemizovať. Ani o tom, či taký údajný skutok, o ktorom nás chcú presvedčiť slovenské médiá a opoziční politici, nastal. Celú vec už majú v rukách orgány činné v trestnom konaní, ktoré jediné sú oprávnené zistiť, či k takémuto protiprávnemu konaniu vôbec došlo, a ak áno, zistiť páchateľov takéhoto konania. Ak by orgány činné v trestnom konaní potvrdili takúto protiprávnosť, potom sú na rade súdy. Súdy rozhodujú o vine a nevine a ktoré ukladajú tresty v prípade, ak bola vina dokázaná. Toto nie je a nemôže byť vecou nás politikov. Vždy, keď politici ako pán Galko zasahujú do vyšetrovania, je to ohrozením celého nášho právneho systému.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po vypuknutí tejto údajnej kauzy uzreli svetlo sveta iné veľmi zaujímavé a pozoruhodné skutočnosti. O čo ide? A čo bolo vlastne doposiaľ naozaj zistené a preukázané?
Údajné tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby sa začalo preverovať v období vlády Ivety Radičovej, a to riadiacimi funkcionármi, ktorí boli do vedenia dosadení vtedajším ministrom obrany Galkom. Ten bol ako minister zodpovedný za riadenie a činnosť Vojenského spravodajstva. Išlo o riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Mikulca a jeho zástupcu Suchodolinského. Títo Galkovi nominanti mali zistiť rozkrádanie majetku štátu v správe ministerstva obrany, konkrétne v správe Vojenského spravodajstva, ku ktorému malo dochádzať za čias, kedy službám velili páni Šebo a pán Skuhra. Zistenia o protiprávnosti zhrnuli pán Mikulec a Suchodolinský do utajovaných informačných správ pre ministra obrany, v jednom prípade pre vtedajšieho ministra Galka a v druhom prípade po Galkovom odvolaní z funkcie ministra obrany pre vtedajšiu poverenú ministerskú obrany pani Radičovú.
Čo nasledovalo potom? Jediné, čo je dnes v celej tejto údajnej kauze jednoznačne preukázané, je nasledovné. Tzv. odhalitelia tunelovania namiesto toho, aby takéto ich podozrenia o protiprávnej činnosti okamžite oznámili orgánom činným v trestnom konaní, tak neučinili. Nekonali teda v súlade s ich povinnosťami, ako im to ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy. Pán Mikulec dokonca nariadil ich absolútnu likvidáciu skartovaním. A čo je najvtipnejšie? Ospravedlnením ich nenávratnej likvidácie bolo podľa pána Mikulca to, že už neboli potrebné pre ďalšie využitie Vojenského spravodajstva. A dnes z toho odrazu robíte takúto kauzu.
Tak sa teda spýtam? Aké tunelovanie to vlastne bolo zistené? Alebo je to naozaj len novinárska kačica? Ak nie, prečo neboli spomínané zistenia postúpené orgánom činným v trestnom konaní a namiesto toho boli zlikvidované? To sú otázky, ktoré si musí klásť každý zodpovedný politik. Pán Galko však nie je zodpovedný politik, je to amatér, ktorý svojím nezodpovedným konaním pootvoril Pandorinu skrinku a ohrozuje funkčnosť tajných služieb na Slovensku.
Pýtam sa však ďalej. Kto je vlastne pán Mikulec, ktorý mal prísť na údajné tunelovanie? Kľúčová skutočnosť je táto. Pán Mikulec bol do vedenia VSS v roku 2010 dosadený ako politický nominant, a to práve ministrom Galkom. Je to teda Galkov človek. A čo je pikantnejšie? Či najpikantnejšie? V roku 2012 bol pán Mikulec na základe rozhodnutia zastupujúcej ministerky obrany Radičovej postavený mimo štátnu službu z dôvodu, že proti nemu bolo orgánom činným v trestnom konaní vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby. Z armády bol ešte v roku 2012 prepustený, pretože prestal spĺňať základné podmienky pre zotrvanie v služobnom pomere po tom, keď prestal byť považovaný za bezpečnostne spoľahlivého.
Pán Galko, toto má byť tá osoba, ktorá sa v súčasnosti prezentuje ako spoľahlivý svedok celej kauzy, údajnej kauzy? Takáto osoba mala akože odhaliť údajné tunelovanie? Osoba, ktorú musela postaviť mimo služby ešte expremiérka Radičová? Kvôli tomuto pánovi je tu celý tento cirkus?
Nehovoriac o tom, že tak pán Mikulec, ako aj jeho vtedajší zástupca pán Suchodolinský potvrdili, že v súvislosti s predmetným odhaľovaním tunelovania mali dôkaznú núdzu. Tak čo je teda potom za tunelovanie, keď títo dvaja páni spochybňujú samých seba? Akú dôveryhodnosť majú tieto osoby a ich údajné zistenia?
Som presvedčený, že takýmto osobám seriózni politici nemôžu dôverovať. Takýmto osobám môže dôverovať iba amatér Galko.
Vrátim sa však ešte k jednej, a to reálnej kauze, na ktorú sa momentálne akosi pozabudlo alebo pozabúda. Ide o kauzu, ktorá je známa ako Galkove veľké uši. Je to kauza nelegálneho odpočúvania osôb Vojenským obranným spravodajstvom, ku ktorému došlo v období rokov 2010 až 2011, teda za Galkovho ministrovania. Dnes je v tejto veci orgánmi činnými v trestnom konaní vedené trestné stíhanie, pričom bolo doposiaľ vznesené obvinenie voči piatim osobám za 18 trestných skutkov z dôvodu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinenými v tomto konaní sú osoby, ktoré v roku 2010 boli dosadené do vedenia Vojenského obranného spravodajstva ako politickí nominanti exministrom Galkom. Čiže opäť sme pri zdroji všetkých špinavostí, všetko sa začína a končí pri exministrovi Galkovi.
To, prečo poukazujem na túto kauzu odpočúvania, je skutočnosť, že tu existuje paralela s udalosťami, ktoré sa dnes prevalili v Českej republike. Pozrite sa na médiami zverejnené uznesenie českých orgánov činných v trestnom konaní vo veci nelegálneho odpočúvania, ktoré malo byť vykonané českým Vojenským spravodajstvom. Asi nikoho z vás neprekvapí, že sa to veľmi podobá na zistenia našich orgánov činných v trestných konaní. Podstatné je, že v oboch prípadoch ide o také zneužitie právomoci, ktoré malo byť vykonané na základe politickej objednávky a na ktoré bolo Vojenské spravodajstvo zneužité. Tu sa ukazuje, aké ľahké je zneužívanie politickej moci na diskreditáciu opozície alebo šikanovanie tzv. politicky nepohodlných osôb. Za neoprávnené odpočúvanie predseda českej vlády podal demisiu. Českej republike hrozí rozpad vlády a ľudia, ktorí zneužili politickú moc, sedia dnes vo vyšetrovacej väzbe.
Pán Galko sedí tiež, ale nie vo vyšetrovacej väzbe, ale tu medzi nami v slovenskom parlamente. Je toto v demokratickej krajine normálne? Podľa mňa rozhodne nie.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vrátim sa ešte k údajnej kauze tunelovania vo VSS. Chcem vám pripomenúť senzačné odhalenie bývalej dôstojníčky Vojenského spravodajstva Kataríny Svrčekovej. A opäť si kladiem otázku: Kto je táto osoba, ktorá mala byť ako vojačka súčasným vedením Vojenského spravodajstva prenasledovaná, šikanovaná? Je to osoba, ktorej môžeme veriť?
No asi nebude náhodou, že ide o osobu, ktorá bola prijatá do Vojenských spravodajských služieb v roku 2010 za vedenia pána Mikulca. Pripomínam, pán Mikulec bol Galkov človek. Ako pani Svrčeková sama priznala, s pánom Mikulcom mala a doposiaľ má partnerský vzťah. Povedzte mi úprimne, dá sa takejto osobe veriť? A čo viac, jej verejné vystúpenie zabezpečil a moderoval sám pán poslanec Galko. Celá táto fraška sa odohrala v straníckej centrále SaS. Pripadá toto celé niekomu ako dôveryhodné?
Ľudsky sa tomu dá rozumieť. Pani Svrčeková dnes už okolo seba nemá svojich blízkych, najmä nie pána Mikulca, tak nie je spokojná so svojím ďalším služobným zaradením a povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. A tak sa rozhodla spolu s exministrom Galkom zinscenovať v Liberálnom dome tlačovú konferenciu. Niekto to už aj povedal, že počas PN, tuším pán poslanec Baška, ale to nie je podstatné. Tam na tlačovej konferencii, na nej, na verejnosti prepierala superutajované skutočnosti z prostredia tajných služieb. Niečo nepredstaviteľné, pán Galko. V tejto súvislosti som presvedčený o tom, že nik nemôže pochybovať o opodstatnenosti konania náčelníka Generálneho štábu, ktorý na túto osobu podal trestné oznámenie z dôvodu vyhýbania sa služobným povinnostiam vojaka. Pretože to, čo spravila táto vojačka za asistencie exministra Galka, je v normálnom demokratickom štáte niečo zvrátené.
Na záver môjho vystúpenia chcem poukázať na to, čo môže byť pravým dôvodom vyvolania tejto údajnej kauzy tunelovania, kam to má celé smerovať a čomu to má slúžiť. Dnešná politická situácia na Slovensku sa pre stranu SaS nevyvíja dobre. Rozpadla sa im strana, strácajú preferencie, nemajú témy, ktorými by oslovili voličov. Čo je však smutné, miera ich zúfalstva je dnes až taká silná, že na politický boj neváhajú použiť spôsoby a metódy, ktoré môžu viesť až k destabilizácii našej krajiny a jej bezpečnostných zložiek. Exminister Galko na túto špinavú politickú hru používa svojich bývalých nominantov, ktorí dnes s najväčšou pravdepodobnosťou konajú čisto na objednávku tohto politika. Preto je veľmi dôležité zdôrazniť, že tajné služby nemožno hodnotiť cez prizmu ohovárania zo strany Galkových ľudí.
Osobne si myslím, že títo bývalí Galkovi nominanti svojimi mediálnymi vystúpeniami pošpinili česť všetkých spravodajských dôstojníkov. Spravodajských dôstojníkov, ktorí dennodenne nasadzujú svoju kožu pri plnení služobných úloh a povinností v záujme a v prospech Slovenskej republiky. Prácu týchto ľudí si mimoriadne vážim a je mi veľmi ľúto, že kvôli amaterizmu a diletantizmu poslanca Galka je dnes dobré meno našich spravodajských služieb ohrozené. Opakujem, len absolútny nevzdelanec a amatérsky ignorant si nedokáže uvedomiť, aké škody pre náš štát sú takýmto konaním spôsobené. Je tragédiou, že dnes dochádza k vyzraďovaniu utajovaných skutočností a k rozkrývaniu metód činnosti slovenských spravodajských služieb, ako aj prostriedkov a osôb, ktorými sa dosahuje zabezpečenie ochrany našej republiky. O strate dôvery verejnosti k štátu a jeho štátnym inštitúciám už ani nehovorím.
A za toto všetko môžete vy, pán Galko, a vaša strana amatérov a diletantov.
Na úplný záver môžem len potvrdiť, že podľa mojich informácií naša vláda vynakladá všetko úsilie, aby boli predmetné kauzy riadne vyšetrené, aby bola zistená skutočná pravda, pričom nič nezakrýva, nič nezatajuje. Na základe dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní týmto poskytuje plnú súčinnosť tak, aby bolo možné všetky súčasné kauzy riadne došetriť. Inými slovami, vláda robí všetko pre to, aby chránila záujmy Slovenska a jeho bezpečnosť. Naopak, pán poslanec Galko a jeho nohsledi robia všetko pre to, aby ničili dobré meno Slovenskej republiky a aby ohrozovali naše národné záujmy. Toto je základný rozdiel medzi nami.
Ďakujem za pozornosť. A vás, pán poslanec Galko, prosím, pozrite sa niekedy do zrkadla.
Ďakujem. (Potlesk.)
