Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, ja si dovolím zareagovať na Števa Kuffu, keď argumentuješ tým, že vlastne Zákonník práce hovorí o zamestnancoch a tým pádom nerieši napríklad majiteľa firmy, konateľa, ktorý vlastne de facto môže byť alkoholik a ktorého vlastne nemá kto skontrolovať. Možno v tomto sa mýlime. Ja si myslím, že poslanci sú zamestnanci takisto, zamestnanci svojich voličov. A práve si poslanci dlhodobo na Slovensku myslia, že nie sú zamestnanci, že oni sú jednoducho nejaký taký špeciálny štatus, nejakí nadľudia, ktorí nepodliehajú nejakým bežným pravidlám, ktoré platia pre ostatných ľudí. Práve tie spôsobujú, si myslím, tú dehonestáciu.
Ak môžem, tak si dovolím zareagovať aj na pána Bugára, ktorý teda sa tu pýtal Braňa Škripeka: „Kto, kto, kto, ukáž prstom, kto tu pije?“ „Nikto nepije, ale potom po takom malinkom premlčaní hovorí: „No možno niektorí, možno dvaja, traja, štyria tu pijú.“ No a to je ten problém. Nemôžete raz hovoriť, že kto, kto, kto... (Reakcia z pléna.) Ale Braňo nikdy nehovoril, že sú to všetci. Však to ste zase potom zle pochopili asi. Keď sa po slovensky povie, že poslanci nemôžu byť opití v práci, to neznamená, že sa jedná o všetkých. Čiže keď vy ste to pochopili, že sú to všetci, tak ste to zle pochopili. Ale som rád potom, že ste priznali to, že teda, dobre, možno sú to dvaja, traja, štyria, Okej, ale práve myslím si, že aj v tejto veci, keď teda niekto Braňovi vyčíta, že dehonestuje týmto návrhom parlament, tak poslanci sa dehonestujú a tým pádom aj parlament dehonestujeme, keď v zrejmej veci klameme. Na internete sú videá aj bývalého predsedu parlamentu, ktorý vo veľmi zaujímavej nálade sa prihováral tuto nejakým ľuďom v laviciach. A myslím si, že ten stav nebol úplne triezvy. To je môj názor. A keď v takejto veci ľudia si to na internete môžu pozrieť a konfrontujú to s realitou, ktorú vidia okolo seba a vedia porovnať, asi ako sa ten človek správa a ako sa správa človek, o ktorom vedia, že bol opitý, tak si to vyhodnotia, že pravdepodobne aj ten poslanec bol opitý. A potom keď my tu klameme z tohto miesta, že nikto v živote tu nepil a takéto sme tu nevideli, tak tým dehonestujeme parlament. Čiže, v pohode, nalejme si čistého vína. Podľa mňa kebyže tu je trošičku dobrej vôle, tak posunieme návrh do druhého čítania, pričom keď vy poviete, väčšina, že ste ochotní podporiť návrh iba vtedy, keď tam bude pol promile alebo niečo podobné, tak tam bude pol promile, hold, ale budú nejaké pravidlá, ale keď nie sú žiadne, tak si myslím, že to je jednoducho problém.
Dovolím si ešte aj teraz zareagovať na pána Jarjabka, nie je tu. Ale keď hovoril o tom, nemohol som reagovať, lebo bola to jeho faktická. Povedal, aby sme nevnucovali všetkým poslancom to, čo si myslíme. Na jednej strane si uzurpujeme právo my, ktorí sme v tejto sále, vnucovať všetkým, 5,4 milióna ľudí mínus 150 nejaké pravidlá. Ale keď také isté pravidlá si namierime na samých seba a chceme, aby my sme ich dodržiavali rovnako ako tí všetci ostatní, ktorí sa podľa našich pravidiel majú správať, tak vtedy to nazývame vnucovaním si navzájom nejakých pravidiel. Nie, keď raz si berieme právo vnucovať pravidlá ľuďom, tak mali by sme byť spravodliví, rovnaké pravidlá si vnútiť aj samým sebe. Jednoducho nemôžeme sa naďalej tváriť, že 150 ľudí je viac ako 2,2 milióna ľudí, ktorí podliehajú prísnemu Zákonníku práce, ktorých trestá za akýkoľvek obsah alkoholu v krvi. A vlastne trestá ich tým, čo je dnes pomaly druhé najcennejšie po zdraví. A to je strata práce.
A chcel by som znova zopakovať, ak si to tu niekto mýli a chcel by upriamiť pozornosť na kolegu Senka, neviem, či tu je teraz, neviem presne, kde sedí, alebo teda na Slotu, že o týchto dvoch ľuďoch sa bavíme, nie, viete sami, o ktorých ľuďoch sa bavíme. Je ich tu viacero. Mne to je nepríjemné, keď ten človek za mnou príde dvakrát, trikrát za toto volebné obdobie už minimálne ma oslovil, Igor sem, Igor tam, a tiahne z neho ako zo suda. Je mi to nepríjemné. A upozorňujem ho z tohto miesta, ak to urobí ešte raz, verejne vyzvem predsedajúceho, aby mu dal fúkať. Takže mal by som sa potom na pozore.
To, čo poviem, som povedal predtým, pani predsedníčka vášho klubu pani Laššáková, keď Braňo podal návrh zákona do podateľne, tak sa vyjadrila takou krátkou vetou, že vlastne dehonestuje to parlament. Nie, tým, že si poslanci uzurpovali v minulosti nadpráva, že tu bola imunita, sme si teda, našťastie, zrušili aj priestupkovú, aj trestnoprávnu imunitu, tým, že si teraz uzurpujeme a bojujeme za nadprávo v podstate vypiť si dobre s diplomatmi, s kýmkoľvek, ale jednoducho mať toto nadprávo voči obyčajným ľuďom, my dehonestujeme samých seba a parlament. Naozaj by na tom nebolo nič zlé, jednoducho, kebyže zavedieme to pravidlo, že bude nulová tolerancia na alkohol aj v parlamente, tak bude. A z nás niekto si vypije, po pracovnej dobe sa stretne s diplomatom, pričom nebol by problém od nikoho z nás tento nejaký mechanizmus rešpektovať.
Príklad. Ja som to hovoril aj cez faktickú, keď Braňo použije príklad, že teda lekár, pilot, učiteľka, že títo ľudia, ktorí môžu teda rozhodovať o dôležitej veci, či budú operovať nejakého nášho blízkeho, či by nám to vyhovovalo alebo či by ten pilot v lietadle, v ktorom by sme leteli, mal vypité, a porovnávame to s poslancom, si myslím, že nie je správne, že porovnávame to naozaj s upratovačkou, ktorá nikomu tou metlou neublíži, a robotníkom, niekde poľnohospodárom na poli, ktorý nikomu neublíži. Napriek tomu od neho vyžadujeme nulovú toleranciu na alkohol. Ale ktorýkoľvek z nás, aj ten opozičný poslanec, aj cez tú možnosť, že sa má iba možnosť vyjadriť k návrhu, aj keď je opozičný a jeho hlas nezaváži, tak či tak rozhoduje o osude ľudí v tejto krajine, aj tým svojím vyjadrením mimo hlasovania. A povieme si zrazu, že na upratovačku, ktorá metlou naháňa chodby, alebo poľnohospodára, ktorý motykou okopáva niečo na roli, netolerujeme žiaden alkohol. Ale na poslanca, ktorý v rôznej miere ovplyvňuje život ľudí na Slovensku, v pohode alkohol tolerujeme. Toto je jednoducho niečo, čo nie je správne. Postavili sme sami seba na slonovinovú vežu a tvárime sa, akože nás sa to netýka, akože môžeme mať nejaké nadpráva. Práve tým získame možno aj sympatie ľudí a rešpekt ľudí voči parlamentu, voči poslancom, voči politikom všeobecne, keď budeme jedni z nich, tým, že sa nebudeme nad nich povyšovať.
A keď tu bol taký ohlas, možno od poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia, ja si myslím, že práve to povyšovanie sa nad ostatných ľudí nikde v Biblii nenájdete. Takže skúste si možno tú Bibliu prečítať aj v tejto veci a pozrieť sa na to takto. Kresťanské je nad ľudí sa nepovyšovať. Tým, že bojujete za nadpráva niektorých ľudí, bojujete za povyšovanie sa niekoho nad ostatných. Prečítajte si potom niečo o nejakom uchu ihly a podobnom.
Som presvedčený, ak by sme najmenej chceli, určite by sme tie výčitky, ktoré aj Martin Poliačik, už si presne nepamätám, na začiatku spomenul, mohli upraviť, že mu niečo vadí. Možno potom by jeho niekto mohol šikanovať, vykázať, nemohol by sa vyjadrovať. Keď niekomu vadí, že teda takýto poslanec by teoreticky mohol hlasovať, to sú všetko drobnosti, ktoré by sme mohli upraviť v druhom čítaní, ak by bola dobrá vôľa cez prvé čítanie tento návrh zákona posunúť. Bol by som veľmi rád, ak by ste to urobili. Každopádne sme parlamentná demokracia, väčšina rozhoduje, je to na vás.

Všetko je vec miery, nie zákonov, povedal môj predrečník, ale reagujem na teba, Števo. Bolo to také úprimné, také tvoje, v takom duchu Števa Kuffu, čistej duše. Ale dovolím si dosť hlboko nesúhlasiť s tým, že na jednej strane teda nepodporuješ zákazy, ale mne sa zdá, že si selektívny jednoducho, selektívna spravodlivosť nie je spravodlivosť. Ľuďom, zamestnancom zo Zákonníka práce, 2,2 mil. ľudí na Slovensku zakážeme používať alkohol a zákaz voči 150 poslancom v Národnej rade tu nebude. Čiže keď hovoríš, že nepodporuješ zákazy, nezakazujme, daj novelu zákona, zrušme trest za alkohol na pracovisku. Potom to pochopím, že potom to bude spravodlivé, lebo to bude dokonale spravodlivé, rovnako spravodlivé voči poslancom v pléne ako ľuďom niekde v zamestnaní.

Lojzo, tiež oceňujem to, že spomínaš nebankovky. A zároveň dovolím ti teda pripomenúť, že aj, keď hovoríš, že nikto sa týchto ľudí nezastal, 24. októbra tento parlament hlasoval o návrhu práve kolegyne Mezenskej, ktorá zabezpečila to, že v prípade ak si nebankovka nezistí sociálnu situáciu človeka, ktorému požičiava peniaze, tak automaticky ten úver sa považuje za bezúročný. Aj v podstate všetci kolegovia v parlamente okrem pár výnimiek za tento pozmeňujúci návrh hlasovali. Aj ty si zaň hlasoval. Ja som veľmi rád, že ho Helenka predložila a takýmto spôsobom znepríjemnila dosť výrazne život nebankovkám.
Na druhej strane hovoríš, aby si ľudia nepožičiavali od týchto firiem, ale návrhom, ktorý predkladáš na túto schôdzu, kde v podstate chudobným rodinám, chudobným matkám možno v situácii, keď manžel je nepracujúci a matka je tehotná, a je to jediný príjem, a potom bude žiť už iba z rodičovského príspevku, takýmto rodinám chceš zobrať príspevok pri narodení dieťaťa. A práve tým ich vystavíš situácii a hodíš ich alebo vrhneš ich doslova do pazúrov nebankoviek. Čiže treba pozerať na to aj v kontexte. Je len jeden tvoj postoj aj s tým tvojím činom, ktorý nasleduje za týmto, že vlastne chudobným rodinám chceš zobrať to málo, čo dostávajú v ťažkej životnej situácii, beriem, môže to byť tvoj pohľad, bavili sme sa o tom päť dní v karavane. A považuješ to za diabolské peniaze. Ale dôsledky budú strašné, práve týchto ľudí vrhneš do pazúrov nebankoviek.

Pán poslanec Mikloško aj v vzhľadom na váš úctyhodný vek a to, že aj napriek tomu veku sa venujete bohumilej činnosti, práci poslanca, skúsim tak možno citlivejšie reagovať.
Hovorili ste o tom, že vlastne návrh dehonestuje poslanca v očiach verejnosti. Ja osobne s vami hlboko nesúhlasím. Myslím si práve to, že si poslanci uzurpujú nadpráva nad svojich voličov alebo nad obyčajných ľudí, bežných ľudí, akokoľvek to nazveme, tak práve toto uzurpovanie nadpráv dehonestuje samotných poslancov. Tým, že sa tvárime niečím viac, ako sú tí ľudia, ktorí nás volili, tým dehonestujeme pozíciu poslanca. A tým ich v očiach verejnosti staviame do zlého svetla.
Mrzí ma tiež to, že ako druhý politik politickej strany alebo politického hnutia, ktoré má v názve slovo kresťanské, ste klamali. S úsmevom ste, bohužiaľ, klamali, keď ste tvrdili, že v tomto parlamente ste nikdy nikoho vlastne pod vplyvom alkoholu nevideli. Nevytvárajme si ilúziu, že sa tu teraz bavíme o Senkovi a Slotovi, nie, nebavíme sa o nich, bavíme sa o ľuďoch, ktorí sedia v laviciach veľmi blízko geograficky k vám.

Braňo, použil si príklady, myslím, lekára, pilota, učiteľky, že vlastne všetci títo ľudia majú nejakú zodpovednosť za ďalších ľudí a ohrozujú vlastne či už teda životy, zdravú výchovu alebo niečo podobné, alebo zdravie toho človeka. Ale ja by som použil príklady aj také prozaickejšie, ako je smetiar, upratovačka, robotník na poli jedine s motykou, s ničím iným, v strede poľa. Na všetkých týchto ľudí sa vzťahuje Zákonník práce, kde v prípade, že majú 0,1 promile alkoholu, tým pádom strácajú svoju prácu. Poslanci sú jediní, ktorí takúto vymoženosť majú, že môžu prísť teoreticky ako doga do parlamentu, hlasovať úplne bez problémov a nič sa im nestane. Toto mne na tom vadí. Čiže neporovnávaj to iba s tými ľuďmi, ktorí majú zodpovednosť, ale aj s tými ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť. V strede poľa s motykou okopáva človek, vzťahuje sa na neho zákaz používania alkoholu v čase, keď je v práci. Poslanci rozhodujú o životoch ľudí, o živote 5,4 milióna ľudí a na nich sa žiadne také kritérium nevzťahuje. A toto je paradox a toto je problém. A ja by som sa na tvojom mieste nečudoval, keď niektorí poslanci povedia alebo odídu zo sály, lebo pravda sa veľmi ťažko počúva.

Martin, prekvapil aj neprekvapil si ma. Prekvapil si ma s tým, že sa zastávaš alkoholikov, akože aj tými výrokmi typu, že vlastne bolo by práve nebezpečné, možno aj pre Národnú radu, ak by alkoholik nepil. Kde sme? Dva milióny dvestotisíc ľudí na Slovensku keď má 0,0, nič promile alkoholu v krvi, na druhý deň alebo v tej minúte stráca prácu. Poslanec, nie, podľa toho, čo ty si povedal, v pohode si môže dať pohárik vína, pivečko, keď je alkoholik, však mu doprajme, lebo by sa mu inak triasli ruky a nestlačil by správne tlačidlo. Kde sme? Som veľmi z tvojho vystúpenia sklamaný, že to bolo čisté obhajovanie alkoholikov v parlamente. Myslím si, že poznáš ho aj ty, poznám ho aj ja. A keď niekto hovorí, že ho nepozná, tak klame, všetci poznáme v tejto sále človeka, ktorý aj s tromi promile je schopný súkať paragrafy z rukáva. Ja sa ďalej nechcem pozerať na to, ako tento človek sa tu skrýva za nejaké kresťanstvo a názvy podobné.

Lojzko Přidal, neviem bola obedňajšia prestávka, možno si nejako pretrávil to svoje vystúpenie, ale ja by som sa na tvojom mieste dosť hanbil za to, čo si tu vyprodukoval. A pripadal si mi skoro, ako kebyže si tesne pred infarktom. A chcel by som ti iba taktne dať kamarátsku radu, že dávaj na seba pozor, máš predsa už nejaký vek, kľud, pohoda, nemusíš sa vytáčať a samovytáčať.
Každopádne myslím si, že neprávom nadávaš Braňovi. Braňo chce len úplne základnú spravodlivosť, aby aj nadľudia, poslanci á la Lojzo Přidal museli fúkať, ak niektorý poslanecký klub v tejto sále usúdi, že je evidentne pod vplyvom alkoholu alebo iných drog. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo takto isto aj obyčajní ľudia, každý, ktokoľvek, kto robí niekde v nejakej fabrike, bez ohľadu na to, či je evidentne alebo nie je evidentne pod vplyvom alkoholu, keď ho jednoducho niekto požiada o to, aby fúkal, tak fúkať musí. A preto si myslím, že nie je fér, keď teraz tu niekoho obviňuješ z čohokoľvek, keď ten človek chce iba základnú spravodlivosť, aby aj nadľudia ako Lojzo Přidal museli fúkať. Ty však nadľud si. To vždy si mi dával najavo a najlepšie, si pamätám, vtedy, keď napríklad, myslím, SaS-ka alebo Sulík konkrétne presadil zákon o zmrazení platov poslancov, keď si sa vtedy vystrájal, že teda už žiadny zákon, ktorý príde zo strany SaS nepodporíš, lebo takúto nehoráznosť si niekto dovolil predložiť. Jednoducho ty sa cítiš nadľudom, nadčlovekom. A je to jednoducho v duchu toho, ako sa cítiš. A na druhej strane ťa obdivujem, keď práve ty a práve za KDH poslanec má tú odvahu tu tvrdiť, že my sme muzikanti, my nepijeme.

Iba vám chcem zaďakovať za celkom teda takú živú rozpravu, aj keď do rozpravy sa moc ľudí neprihlásilo, aj keď vidím teda, že niektorých ľudí moje tretie vystúpenie v rade vyrušilo. Hovorím, som presvedčený o správnosti tohto riešenia. Ja pevne verím, že raz na Slovensku platiť bude, aj keď sa to niekomu nepáči. Potom možno už budem bradatý a možno nebudem v politike, ale jednoducho niečo také platiť bude. Napriek tomu, aj keď to neschválite, čo by som bol veľmi rád, žeby ste to schválili, my touto cestou pôjdeme. My všetci pôjdeme na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom, lebo myslíme si, že nemalo by to byť tak, ako hovorí Tóno Martvoň, že ľudia volia politické strany. Ale ľudia v prvom rade volia ľudí, ktorí možno sú reprezentanti programu politických strán. Takže ten systém sme prišli do politiky opraviť a urobíme všetko pre to, aby sme ho opravili. Díky moc.

Pán Osuský, viete ono, teraz tu hovoríte, ako ste sa z nevoliteľného pätnásteho miesta prekrúžkovali na desiate. Len trošku mi to je smiešne, viete, ja trošku počítať viem a registrujem, keď SaS-ka sa tu búšila do pŕs, že máte prieskum na 15 %, že keď položíte vládu a nebudete hlasovať za euroval, tak by ste mali 30 mandátov. Čiže vy ste rátali s tým, že položíte vládu, budete mať 30 mandátov. Čiže vlastne vy ste boli na veľmi dobre zvoliteľnom mieste. A takto ste si to vyhandlovali neviem s kým. A to, že ste vo voľbách dopadli, ako ste dopadli, a potom už to de facto z pohľadu slabého výsledku SaS-ky vo voľbách sa javí ako nevoliteľné, tak mi pripadá taká argumentačná ekvilibristika z vašej strany.
Ak hovoríte potom, že vlastne na našej kandidátke teda mohli mať možnosť byť Ondrej Dostál, profesor Brunovský a nemali ju, oni ju dostali. A dobrovoľne z tej kandidátky odišli, keď ja som si dovolil pána Zajaca a Palka vyzvať na to, aby išli na polygraf a odpovedali na jednoduchú otázku, či niekedy zobrali alebo nezobrali úplatok. A nehovoril som im, že keď nepôjdu, tak ich vyhodím z kandidátky, ale oni mi povedali, že ani si nesmiem dovoliť ich na to vyzvať. No a tak keď mi to povedali a tak som si ich dovolil vyzvať, títo páni sa pribalili k nim. Takže ja som im nebránil byť na kandidátke.
Tóno Martvoň, vyčítaš mi, že predkladám návrh, o ktorom viem, že neprejde. Ja by som veľmi rád bol, aby prešiel, ale priznávam, že dupľom takýto návrh, ktorý je proti vôli alebo proti záujmu mnohých z nás, tak zrejme neprejde, ale, hold, to je osud opozičného poslanca. Nie som vládny poslanec a viete sami, koľko opozičných návrhov, ktoré tu opozícia predložila za jeden rok, ste podporili. Čiže my mnoho zákonov predkladáme s tým vedomím, že, bohužiaľ, asi smeráci to nepodporia, ale to je osud opozičných poslancov, nech sú tie zákony akokoľvek dobré.

Dovoľte mi na faktické reagovať takýmto spôsobom, lebo ten čas by bol inak príliš krátky.
Pán poslanec Osuský, hovorili ste, že nevidíte v tomto návrhu niečo, čo by prospelo vlastne alebo pomohlo rovnosti šancí. Ja práveže nič iné tam nevidím, iba to, čo pomáha rovnosti šancí, lebo to, čo tu povedal aj kolega Viskupič, dnešný systém je taký, že väčšina z nás, odhadujem, je tu preto, lebo rozhodla o tom strana, nie preto, lebo ten človek získal dostatočnú podporu od voličov, že mal dosť krúžkov. Aj v našom hnutí napríklad aj keď sme boli čisto postavení na krúžkovaní a sme vlastne ľudí nabádali ku krúžkovaniu, aby si vyberali ľudí, napriek tomu jednoducho pri tomto postavenom systéme máme možno dvoch-troch ľudí, ktorí sú tu preto, lebo mali miesto na kandidátke. Ale aj preto sme sa rozhodli, a od začiatku to tvrdíme, že každý jeden z našich poslancov, keď bude chcieť kandidovať v budúcich voľbách, tak bude musieť byť automaticky na konci kandidátky. A takýmto spôsobom, či tento zákon schválite alebo neschválite, my sami pôjdeme vzorom a jednoducho toto urobíme. U nás v hnutí takýmto spôsobom budeme pristupovať k novým ľuďom a takto budeme pristupovať k našim voličom. Všetci, tak ako sme my v posledných voľbách urobili štyria, tak v budúcich voľbách pätnásti pôjdeme čestne na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom. Samozrejme, je to obrovský tlak potom a pokušenie možnože, keď pri takejto rozdrobenej pravici prídu majstri sveta, budú ponúkať medové motúzy a budú lákať našich ľudí na svoje kandidátky na lepšie miesta. Ale tam sa bude ten charakter lámať. A tam potom uvidíme, či si za tým, čo sme ľuďom sľúbili vo voľbách, stojíme alebo nie. Ale hovorím ešte raz, či tento zákon schválite alebo nie, my ľuďom budeme vzorom a takýmto presne spôsobom fungovať v budúcich voľbách budeme, postavíme sa na koniec kandidátky a budeme skladať účty. Jasné, niektorí toto sito neprežijú a zostanú mimo parlamentu, ale nezneužijeme tú možnosť, ktorú máme, že sa sami seba nominujeme dopredu kandidátky, len aby sme tu boli. A z tohto dôvodu, si myslím, že je to vyhováranie sa na niečo také, ako ste hovorili, pán Osuský, že takýmto spôsobom vlastne skladáme z voličov povinnosť niesť ich zodpovednosť. Však vlastne nechajme na voličoch, nech rozhodnú, však sú zodpovední. Tak to je iba hľadanie si argumentov, prečo to nepodporiť. A obávam sa, že aj keď ste sa prekrúžkovali, že asi je to z dôvodu takého vlastného nejakého trošku prospechárstva, že vyhovuje vám, že teraz ste sa prekrúžkovať nemuseli a boli ste na zvoliteľnom mieste a že nemuseli ste mať nad sebou ten Damoklov meč. (Hlas z pléna.) Myslím, že teraz ste boli na voliteľnom mieste.
A teraz takýmto spôsobom sa mi potom teda zdá práve zvláštna otázka, aj kolegyňa Nicholsonová dávala mi takú otázku, čo vlastne všetko chceme regulovať. Ale ja sa zase opýtam, kedy konečne liberálna strana bude bojovať za rovnosť šancí, aj tie kvóty v tých rádiách, je rovnosť šancí pre tvorcov slovenskej muziky. Podľa vás liberálov majú dnes títo ľudia rovnakú šancu, ktorí tvoria hudbu v slovenskom jazyku, alebo slovenskí interpreti majú rovnakú šancu sa uplatniť v pretlaku zahraničných médií pri peniazoch, ktoré propagujú týchto zahraničných tvorcov? Nie. Takisto ľudia, ktorí chcú vstúpiť na politickú scénu a chcú kandidovať čestne za politickú stranu, to je jedno, či je to za SMER, nás alebo kohokoľvek, majú šancu voči mechanizmu, keď politická strana si určí ľudí dopredu kandidátky, voči tomuto mechanizmu nejakým spôsobom zabojovať a prekrúžkovať sa pomedzi tých ľudí? Je to zo 150 možno jeden, dvaja, traja. A preto ma mrzí, keď hovoríte, že takýmto spôsobom iba skladáme z voličov povinnosť niesť zodpovednosť. Zakrývate si oči nad zotrvačnosťou a pred tým, čo sme vlastne v ľuďoch vytvorili, aby nepozerali na ľudí, ale na stranu, prišli a volili tam jedenástku. To je podstatné. „Nepozerajte na toho, kto tam je, hoďte hlavne tú jedenástku tam.“ A viete sami, že ten mechanizmus je tak nastavený, že keď ten človek hodí bez krúžkovania, bez toho, aby rozmýšľal, koho volí, tak automaticky tie hlasy majú de facto tí ľudia, ktorí sú najvyššie na kandidátke. A práve preto je to o tom, že iba niektorí z nás, ktorí tu sme, sú tí, ktorí sa prekrúžkovali, ktorí získali dôveru ľudí. Ale, hovorím, uvedomujem si zároveň, že je to veľmi ťažké hlasovať o osude nás samých, hlasovať o niečom, čo nie je v náš prospech, lebo minimálne pre polovičku ľudí v tejto sále tento zákon nie je v ich prospech. Takže uvedomujem si, že ideme hlavou proti múru. Napriek tomu ho predkladám, lebo si myslím, že ten návrh je správny a budeme ho predkladať aj v budúcnosti. A znova jedným dychom dodávam, aj keď ho neschválite, my takýmto spôsobom fungovať budeme, lebo považujeme to za správne.
Lucia hovorí, že dobre je zvyšovať povedomie vo voličoch. Samozrejme, bolo by dobré, keby sme nedevalvovali to povedomie a vlastne možno ten záujem o veci verejné. Sama vieš, ako je nastavený napríklad systém referenda. Sami ste organizovali referendum a viete, že tí ľudia jednoducho k referendu nechodia preto, lebo politici sa rozhodli dať päťdesiatpercentné kvórum a takýmto spôsobom de facto otupiť záujem ľudí o veci verejné. A toto sa nám potom prenáša. A ľudia preto nechodia k referendu, preto nie sú možno ani ochotní ho podpisovať, preto ani nejako príliš tie iniciatívy nepodporujú, lebo vedia, že tak či tak nebude platné. A tak či tak potom zase kandidát vie, že keď sa aj zapíše na nejakú kandidátku na 130. miesto, tak či tak neuspeje a bude tam nejako tak iba do foroty, nemá to zmysel. Alebo neprekrúžkujeme si tak toho svojho kandidáta. Preto aj my sme zvolili túto cestu, ponúkať ľuďom osobnosti a ponúkať ich možno aj z nezvoliteľných na prvý pohľad miest a nabádať ich, aby rozmýšľali nad tými ľuďmi a krúžkovali si toho, komu dôverujú. A myslím si, že toto je lepšia cesta, ako zvyšovať povedomie u ľudí, u ktorých sme to povedomie zatlačili na bod mrazu. Ak chceme opraviť to, čo politici za posledných viac ako dvadsať rokov pokazili v prístupe ľudí k voľbám, tak možno musíme ísť práve takýmto nejakým radikálnym rezom. A myslím si, že nikto z nás, kto sa snaží, nemusel by mať žiadne obavy. Ja by som o teba, Lucia, konkrétne nemal žiaden strach, či by si sa prekrúžkovala z nejakého posledného miesta alebo z posledných nejakých miest, a o viacerých z vás, ktorí teraz v tejto sále sedíte, by som ten strach nemal.
Tóno Martvoň, áno, ty si zaujímavý tým, že dvakrát si bol na stopäťdesiatke v strane SMER, nevyšlo ti to, tak si sa dostal na miesto, ktoré už bolo bezpečné. A tam ti to vyšlo. No a práve toto je ten problém, že práve kvôli tomu ti to nevyšlo, lebo na tých prvých miestach kandidátky strany SMER boli tí ľudia, ktorí nemuseli skladať účty. Boli tam preto, lebo strana tak rozhodla. Ale zober si, že tie dva razy, čo si sa snažil dostať do 150. miesta, možno teda čestným spôsobom, a snažil si sa dostať dopredu, to je jedno, či to bolo zo 140. miesta, vtedy by už vlastne fungoval tento systém a bolo by už možno tých poslancov strany SMER šesťdesiat alebo šesťdesiattri, koľko ste ich mali v predošlom volebnom období, šesťdesiatdva, tak to už by bolo vzadu a ty by si mal maximálne miesto nejaké ja neviem možno osemdesiate, deväťdesiate, možno desiate, pätnáste, bol viacej vpredu, mal väčšiu šancu ako z toho zadného miesta. Ale mal by si aj preto väčšiu šancu, lebo z tých už aktívnych poslancov, ktorí už vlastne raz za SMER kandidovali, tam už by sa polovička dostala, polovička nedostala a zostalo by viacej miesta pre teba ako pre nového človeka. Čiže práve ten tvoj príklad je najkrajším príkladom toho, prečo by zmysel mal tento systém, a nie je príkladom toho, prečo ten systém nemá zmysel. Takže som celkom rád, že akurát ty si sa v tejto veci ozval.
A máš pravdu zase v tom, že je rozdiel mať tri percentá v strane SMER a mať tri percentá trebárs v päťpercentnej strane, kde päť percent vychádza ja neviem približne tuším 150 tisíc hlasov a tri percentá zo 150 tisíc je, povedzme, 5 tisíc. A vy ste mali tuším milión stotisíc hlasov vo voľbách tuším? Takže vlastne u vás sú vlastne tri percentá 33 000 hlasov. A je sakramentský rozdiel, že získa niekto 5 tisíc krúžkov a niekto 33 tisíc krúžkov, to uznávam. A na druhej strane ja si zase myslím, že za stranu SMER by tu mali pri takejto podpore verejnosti sedieť naozaj ľudia, ktorí majú podporu v tých krúžkoch 30 tisíc a viac. (Smiech v sále.) Ale, pozor, vy sa teraz smejete na tom a hovoríte, že to nie je možné. Čiže vy vlastne ani nedávate šancu vašim voličom, aby vás krúžkovali, lebo tým, že sa postavíte dopredu, vlastne my zabíjame v ľuďoch tú schopnosť porovnávať, rozhodovať, vyberať a krúžkovať, lebo, buch, hodím tam prázdny lístok a hlavné je, že jedenástka je vo volebnej urne hodená. Čiže aj každý z vás kebyže ide na koniec kandidátky ako poslanec strany SMER, ja som presvedčený o tom, že by ste mali, je jasné, že Fico by nemal trojnásobok, mal by tie isté hlasy vzadu, ako by ich mal vpredu, tí bežní poslanci, ktorí nie sú tak známi, tri-štyri razy väčší počet krúžkov, lebo jednoducho tí ľudia by si už vás tam vyhľadávali. Čiže nemali by ste ten istý počet krúžkov, ktorý máte teraz niekde vpredu ako šedá masa, keď v tých ľuďoch zabíjame tú iniciatívu, aby si z vás vyberali a posudzovali tú vašu prácu a hodnotili vás.
Ale ešte raz hovorím, jedným dychom dodávam, uvedomujem si, idem hlavou proti múru, lebo tu viac ako polovička ľudí žije v strachu a viac ako polovička ľudí, som presvedčený, robí od momentu, ako vstúpila do parlamentných lavíc alebo otvorila parlamentné dvere, všetko pre to, iba aby na budúce bola na správnom mieste kandidátky, aby bola tu znova. A mne toto pripadá na poslanca príliš nízka ambícia, lebo ak vlastne našou jedinou ambíciou je byť nabudúce na kandidátke, tak to spôsobuje, že práve to odosobňuje toho človeka o to najunikátnejšie, čo vlastne voči zvieratám má. A to je svedomie a presvedčenie. Ak raz viem, že nabudúce chcem byť na správnom mieste kandidátky, tak musím všetko pre to urobiť. Tým pádom čo je na to najvýhodnejšie? Mať svedomie a presvedčenie predsedu či už poslaneckého klubu alebo svojej strany či hnutia. A takýmto spôsobom, bohužiaľ, my sami sa pripravujeme o to, čo nás robí ľuďmi. A ja nechcem, aby sme tu boli iba telesné schránky, ktoré na prvý pohľad budú ľuďmi, ale chcem, aby sme mali to svedomie a presvedčenie napriek tomu, či budeme alebo nebudeme, a nie správali sa prospechársky tak, aby sme mali dobré miesto na kandidátke.
Čiže ešte raz opakujem, som hlboko presvedčený, ak by sme sa všetci čestne napísali na konci kandidátok svojich vlastných strán a hnutí, pomohlo by to parlamentnej práci, pomohlo by to nám, pomohlo by to aj vzťahom medzi nami, verím tomu, predkladali by sme omnoho viacej dobrých návrhov pre ľudí, možno drobností, a zásadné veci by išli z vlády, ale snažili by sme sa riešiť problémy ľudí. Takýmto spôsobom mnohí z nás náš mandát vykonávajú iba ako nejakú povinnú jazdu, kde treba prísť, odhlasovať a čo najmenej rozmýšľať a čo najmenej mať názorov iných na rozdiel od predsedu. Ja si takto poslanca nepredstavujem.
Čiže ešte raz, Tóno, 30 tisíc, 6 tisíc alebo 5 tisíc, malá strana. Myslím si, že by bolo dobré, aby veľká strana mala medzi sebou potom teda poslancov, ktorí majú dostatočnú podporu aj voličov alebo teda ľudí vo voľbách. Pri malej strane je prirodzené teda, že tá podpora možno by mala byť menšia. Čiže tie tri percentá v tomto prípade považujem celkom za fér. Ale možno sa natíska teda taká, takisto nejaká zmena volebného systému, možno by na to bola ochota, tzv. ten absolútny krúžok alebo ako sa to volá, že vlastne by sme nepozerali na to, kde kto za akú stranu sa prekrúžkoval, ale zobrali by sme jednoducho tých, čo majú najväčší počet krúžkov, tak tí tu sú a vybavené ale naprieč všetkými kandidátnymi listinami. Ale je to potom pravda, že potom by tu možno bol aj niekto, koho politická strana nezíska vo voľbách päť percent.
A, pani Žitňanská, bohužiaľ, teda tu nie je, návrh, aby poslanci kandidovali pod pseudonymom. Pani Žitňanská, smejete sa, ale smejete sa na sebe. Boli ste ministerka spravodlivosti a vôbec ani raz som nezaregistroval z vašej strany iniciatívu, že by ste si prečítali ústavu, kde je napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení. A ani raz som neregistroval od vás nejaký apel, že, pozor, náš volebný systém, keď iba politické strany rozhodujú o tom, že vlastne kto volený môže byť a kto nie, a ústava sú v nejakom rozpore. Takže, ešte raz, pani poslankyňa, smejte sa na sebe a kandidujte pod pseudonymom. Poprosím vás, ak je možné, podporte návrh, ak máte sympatiu a bojíte sa práve možno o to svoje miesto na kandidátke, tak sa aspoň zdržte hlasovania, dúfam, že za to vás z kandidátky nevyhodia. Ďakujem pekne.