Videokanál poslanca

Dovoľte mi, aby som predložil súvisiacu zmenu zákonov s predošlým návrhom zákona. V podstate hovorí o tom istom, takže nemienim to nejako naťahovať, len by som zopakoval tie základné argumenty, ktoré som použil v predošlom vystúpení alebo v obhajobe ústavného zákona.
Ide o návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku a zákon o petičnom práve v znení neskorších predpisov, kde podrobnejšie rozoberáme, a teda navrhujeme spôsob, akým by teda vlastne ľudia si, tá zákonodarná iniciatíva sa dostala na rokovanie Národnej rady, presne ako vlastne tá petícia má byť zozbieraná, ako to má vyzerať, aby to teda bolo v súlade so súčasnými, nie zaužívanými pravidlami.
Napríklad navrhujeme to, aby poverený zástupca ľudí petičného výboru mohol predniesť ten návrh zákona tuná v pléne Národnej rady, ale teda potom zväčša ide o technikálie, ktoré dávajú do súladu náš návrh s tým vlastne zaužívaným chodom, aby to nebolo niečo, čo by vlastne chod Národnej rady nejakým spôsobom narušilo, a aby ani sami sme pomaly nerozoznali, ako dnes pri tom prerokovávaní ani skoro nerozoznávame, nejaký veľký rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým, okrem toho, že tu sedí teda príslušný minister. Tak aby v tomto prípade jediný rozdiel bol, že tu bude sedieť poverený zástupca petičného výboru, ktorý by vlastne návrh odprezentoval.
Opakoval by som sa, možno by to bolo zaujímavé takýmto spôsobom sa dožadovať pozornosti, predtým vás tu bolo šesť a pol, teraz vás je tu osem a pol, asi by to veľký nejaký zmysel nemalo. Takže predpokladám... (Reakcie z pléna.) Predpokladám, že bude stačiť iba zopakovať, že v obidvoch vlastne návrhoch, aj v predošlom ústavnom, teda ale aj v tomto k zmene rokováku a k zmene zákona o petičnom práve navrhujeme to, aby popri tom, že...
Kolegyňa, ktorá tu predtým nebola, sa ozvala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán poslanec, myslím si, že aj to bolo také zneváženie, vás tu je osem a pol, naozaj, na túto rannú hodinu, ktorý poslanec si to chcel vypočuť, tak prišiel, tak nezľahčujte...

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Jasné. Dobre, dobre, pani predsedajúca, beriem.
Čiže v súlade s tým, aký je tu záujem o diskusiu, tak v súlade s tým aj zostručním to vystúpenie.
Navrhujeme, aby popri možnosti, ktorú dnes má vláda, popri možnosti, ktorú dnes má poslanec, rovnakú možnosť predložiť návrh zákona mala aj skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa pod konkrétne vypracovaný návrh zákona podpíšu, pod vypracovaný návrh zákona v súlade so všetkými pravidlami, ktoré zaužívané v Národnej rade máme, čiže v súlade so všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré predkladanie návrhov upravujú.
A myslíme si, že by to bol dobrý krok v prospech priamej demokracie, bol by to ústretový krok voči viac ako polovičke ľudí, ktorí voliť nechodia alebo ktorých hlasy vo voľbách prepadnú a ich politický zástupca sa sem nedostane, čiže títo by získali aspoň možnosť predložiť návrh zákona, samozrejme, nezískali by možnosť, aby za návrh zákona si zahlasovali. Naďalej by táto možnosť zostala na nás, čiže neubudlo by nám z našej suverenity alebo suverenity Národnej rady ako zastupiteľskej demokracie.
Myslíme si, že v dobe, ktorú zažívame, že ľudia už čím ďalej, tým menej veria svojim politickým reprezentantom a chcú sa viacej podieľať na správe vecí verejných, by to bol sympatický krok práve v tomto duchu, a preto vás poprosím o podporu.

Na začiatku, keď som videl to husté zastúpenie, ktoré tu v sále bolo, tak ešte som pozeral na tých pár poslancov SMER-u, že možno, možno sú fanúšikovia toho návrhu, ale potom, keď začapkali vystúpeniu pána Zajaca, tak som pochopil, že asi ktorá bije a pravdepodobne je rozhodnuté. Ale napriek tomu by som bol veľmi rád, aby rozhodnuté nebolo, aby sme úplne bez nejakých politických okuliarov pozreli na návrh a zvážili, či si ľudia nezaslúžia možnosť aspoň predložiť návrh zákona. Nie možnosť hlasovať v Národnej rade, ale možnosť aspoň predložiť návrh zákona.
My sa ich teda aj v tom dodatočnom návrhu, ktorý následne predstavím, je, my ich nezvýhodňujeme v ničom. Jednoducho musia predložiť presne rovnakým spôsobom ako poslanci, ako vláda so všetkými náležitosťami v súlade s legislatívnymi pravidlami, čiže, Martin Poliačik, nemusíš mať obavy, že by ten návrh zákona bol v nejakom stave, ktorý by sa, ktorý by tu spôsobil nejaký chaos. Rovnaké podmienky kladieme na ten návrh zákona jako na vládu, jako na poslancov.
Možno ešte ku kolegovi Zajacovi teda, ktorý jediný mal odvahu takto, takto verejne vyjadriť svoj protinázor, by som mu chcel pripomenúť, že volilo ho 4 482 ľudí, kolegu Přidala, ktorý tu nie je, 1 600 ľudí. Čiže volilo ťa omnoho menej ľudí, ako my navrhujeme, aby počet ľudí, ktorí by mohli predložiť návrh zákona. Čiže volila ťa ani nie tretina z tých ľudí, od ktorých my by sme vyžadovali, aby sa museli podpísať, urobiť túto prácu, podpísať sa pod návrh zákona. A už osobne iba z tohto dôvodu podľa mňa by si mohol mať úctu voči tomu, že vlastne vyžadujeme od tých ľudí omnoho viacej ako od teba samého, ktorého volilo výrazne menej ako tých 15-tisíc ľudí.
Keď hovoríš, že v parlamente je širokospektrálne zastúpenie, takže keď neuspeje u teba, možno uspeje u druhého, ale práve keď tu veľakrát máme plné ústa toho, jak nám záleží na tých, ktorí majú menšinový názor, ktorých názor nemôže zaznieť. Možno aj z môjho pohľadu to vyznie zvláštne, ale ja si myslím, že by sme mali pozerať aj na to, čo i naši politickí oponenti, ktorí neprekročia 5 %, čo mali, mali na srdci a chceli predložiť. A tieto návrhy tu jednoducho nezaznejú mnohé, lebo tí ľudia, ktorí tieto strany volili, tu necítia alebo nemajú svojho zastupiteľa. To sú možno ľudia, ktorí sú a priori sklamaní z politiky, čiže 40 % ľudí na Slovensku z dospelej populácie, ktorí ani voliť nechodia, čiže tí tu svojho poslanca nemajú, a to je z tých 60 %, ktorí voliť chodia, približne 20 % hlasov, ktoré prepadnú pri stranách, ktoré neprekročia 5-percentné kvórum. Tí tu takisto nemajú svojho zastupiteľa.
Čiže tento návrh, a dokopy keď toto zrátame, my tu reprezentujeme, alebo ani nie polovička dospelých ľudí nad 18 rokov s volebným právom na Slovensku tu má svojho poslanca, ktorého aspoň stranu, keď nie krúžok, volili. To znamená, že viac ako polovička ľudí vzhľadom na prepadnuté hlasy a vzhľadom na neúčasť vo voľbách tu nemajú(nemá) svojho poslanca, ani nezávislého, ani závislého, ani v straníckom košiari, ani mimo straníckeho košiara. Čiže viac ako polovička ľudí nemá svojho poslanca. Nenúťme týchto ľudí, aby sa doprosovali tým poslancom, ktorých nevolili, dajme im takúto aspoň symbolickú možnosť, ale teda reálnu možnosť predložiť návrh zákona, im to pomôže a nám to neublíži.
Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme týmto ľuďom hádzali polená pod nohy a aby sme im nedali pocit, že Národná rada Slovenskej republiky je zastupiteľský orgán aj ich samých. Aj keď nebudú tu mať ľudí, ktorí budú možno hlasovať v súlade s ich presvedčením, alebo ich jednoducho tu nedostali, alebo sú sklamaní zo všetkých z nás po tých rokoch, čo politici na Slovensku predvádzajú, alebo aspoň budú mať možnosť predložiť tú iniciatívu. Stále nám to z krásy neubudne, stále ty si budeš môcť vybrať "za", "zdržal sa" alebo "proti", alebo nebudeš hlasovať. Čiže stále my budeme mať to právo, ktoré nám ľudia vo voľbách dali, len ľudia získajú trošičku práva navyše. Pár, dva-tri zákony, návrhy zákonov, kebyže aj podľa mňa preháňam, ak by sa dostali na plénum Národnej rady, tak pri tých 99, čo tuším máme na tejto schôdzi, určite by to nikomu neublížilo. Možno za hodinku by parlament ich spláchol, vyjadril sa, nevyjadril sa, nikto by možno nenabral ani odvahu sa k tomu vyjadriť a návrhy zákona odsúdime na večné veky niekam do koša. Ale ľudia budú mať možnosť aspoň si konfrontovať, kto sa s ich návrhom stotožnil a kto nie.
A nepodceňoval by som ľudí, tak ako si to urobil ty, že automaticky predpokladať, že teda takýmto spôsobom sem budú chodiť extrémistické názory a iba poslanci sú jediný schopný filter, ktorí extrémistické názory dokážu z parlamentu vyfiltrovať. Extrémistických názorov tu máme každý deň, myslím si, že na jednej ruke by sme ich nespočítali.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím, ak je to možné, zvážiť prípadne ešte podporu. Mne to pripadalo, aj som to vybadal v rečiach niektorých predstaviteľov SMER-u po voľbách a hlavne v čase protestov Gorila, že takýto prísľub vlastne voči tým protestujúcim zo strany predstaviteľov vládnej strany zaznel. Skúsim si ho do čítania druhého návrhu zákona, ten citát niektorého vášho kolegu predstaviteľa, nájsť, aby som vám ho prečítal.

Kolega Zajac, máš také pekné priezvisko a ako možno aj preto si mi sympatický, ale možno aj pre tú svoju činnosť, ale inokedy návrhy, alebo teda postoje, ktoré máš, vcelku beriem, ale teraz si neodpustím, keď som teda začal, že aké máš priezvisko, povedať, že "zabudol vôl, že teľaťom bol". V momente, ako si sa stal poslancom, zrazu ty si ten pán, ty si ten, ktorý dokáže posúdiť, či ten návrh, ktorý ti nejaký občan pošle, či je správny, alebo nie, a ty, keď sa rozhodneš, ho predložíš, alebo nie. A iba ty, iba ty, iba ty si ten správny filter, ktorý môže rozhodovať o tom, že či niečo je extrémistické, alebo nie. Presne toto, bohužiaľ, si tu krátko, ale už si nabral maniere klasického slovenského politika, ktorý vystúpi na slonovinovú vežu, tam sa zamkne a zvrchu pozerá na ľudí. Presne takto sa, bohužiaľ, správaš.
Čiže ešte raz, "zabudol vôl, že teľaťom bol", po východniarsky možno "zabudul vul, telatum bul", nevím, to ty vieš presne, ako sa to hovorí. Ale skús si tri-štyrikrát dneska pred zrkadlom to zopakovať a podľa mňa úplne inak sa budeš na ten návrh pozerať.
Nie je žiadne, nie je namieste, aby sme ľuďom brali možnosť iniciatívy. Oni jednoducho možno voči tebe a nikomu z nás nemajú žiadnu dôveru, oni nechcú ti ani poslať návrh zákona a dupľom možno nie kádehákovi, dupľom nie Matovičovi, dupľom nie nejakému smerákovi, jednoducho nemajú voči nám dôveru. A preto chcú napriamo si využiť svoju možnosť a nie doprosovať sa nejakému poslancovi, aby sa nad nimi zmiloval a predložil nejakú iniciatívu.
A preto nevidím najmenší dôvod, aby sme im to zakazovali, aby sme im hádzali polená pod nohy. Naďalej ty budeš pán poslanec, ktorý bude môcť tlačiť správne tlačítko, možno podľa svedomia, možno podľa príkazu, ale ty rozhodneš, či ten návrh zákona prejde, alebo nie. A nakoniec ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil veľmi jednoduchý návrh zákona, a to návrh ústavného zákona, ktorým by sme veľmi malou zmenou konečne ukázali, že na ľuďoch a na tom, čo si ľudia myslia, nám záleží. Návrh alebo podstata návrhu spočíva v tom, že vlastne všetci poslanci nášho hnutia, lebo ide, či klubu, lebo ide o spoločný návrh všetkých poslancov našeho klubu, navrhujeme, aby sme popri možnosti predkladať návrhy zákonov, ktoré má vláda, ktoré máme každý jeden z nás, čiže poslanci, aby sme zaviedli aj tretiu možnosť, aby mohli návrhy predkladať aj ľudia, alebo teda skupina ľudí, ktorí by sa pod konkrétny návrh zákona podpísali.
Tento návrh zákona je vlastne, ústavného zákona má spojitosť aj s nasledujúcim návrhom zákona, alebo teda novelou zákona rokovacieho poriadku, kde podrobnejšie rozoberáme ten návrh. Ale v podstate v ústave navrhujeme iba veľmi, veľmi jednoduchú zmenu, a to, aby sme v čl. 87 ods. 1 nahradili slovo "a" slovom, alebo teda vetou: "A občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi."
Čiže ešte raz jednoducho. Dnes tú zákonodarnú iniciatívu, čiže myslené v duchu môže predložiť návrh zákona do Národnej rady, aby sa Národná rada slobodne rozhodla, či prijme, alebo neprijme, môže predložiť vláda alebo poslanec. My navrhujeme ešte jedno "alebo": alebo skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa podpíšu pod petíciu, pod konkrétny návrh zákona.
Prečo 15-tisíc? Alebo najprv, že prečo to navrhujeme. No navrhujeme preto, lebo si myslíme, že je správne, aby aj ľudia sa mohli aj počas volebného obdobia zapájať do legislatívneho procesu. Síce iba jednosmerne, že by mohli navrhnúť návrh zákona a stále by hlasovala Národná rada o tom, že či ten návrh zákona prijme, alebo neprijme, ale už by ľudia nemuseli podliehať veľakrát skepse a apatii, že vlastne ich poslanci, ktorých si volili, alebo politické strany, ktorých si volili, ich vôbec nezastupujú, a mohli by priamym spôsobom v podstate nám poslancom sem podsunúť ich návrhy zákona a my by sme sa naďalej veľmi slobodne, väčšinovo rozhodli o tom, či návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Čiže Národná rada by nestrácala suverenitu, nebúrali by sme vlastne parlamentnú demokraciu takýmto spôsobom, ani by sme žiaden jej pilier neohrozili, iba by sme umožnili, aby popritom, ako vláda alebo ktorýkoľvek z nás poslancov môže predložiť návrh zákona, rovnaké právo získalo 15-tisíc ľudí. Keď to zoberieme, teda 15-tisíc a jeden poslanec, tak už aj tam si myslím, že je celkom slušné vyjadrenie toho, že teda rešpektujeme to, že poslanec bol zvolený na základe slobodných volieb, mal nejakú silu alebo počet hlasov, ktoré získal, a preto dávame na tej druhej strane, nehovoríme, že jeden človek môže navrhnúť návrh zákona, aby nebol chaos, ale 15-tisíc ľudí považujeme za dostatočne silnú masu ľudí, ktorí by takéto právo získať mohli.
Tým som zároveň odpovedal aj na to, na také protiargumenty, ktoré som na túto tému počul. A to je to, že vlastne takto by sme nabúrali parlamentnú demokraciu. Nenabúrali. Lebo naďalej parlament by rozhodoval.
Takto druhý argument, ktorý zaznieva, že takto by sme zahltili Národnú radu kopou hlúpostí. Zamyslime sa sami nad sebou, či aj dnes kopu hlúpostí tu nepredkladajú individuálni poslanci. Takže nemyslím si, že by toto bol argument, že by tých 15-tisíc ľudí akurát za hlúposti by sa podpisovalo. Ak by sa aj náhodou vyskytlo jedna, dve hlúposti do mesiaca, nič sa nestane. Tých hlúpostí dnes je tu možno 10, 15, 20 do mesiaca. Alebo na tej jednej, na schôdzi Národnej rady.
Ďalší argument zaznel, že Národná rada potom by sa nemala čas venovať dôležitým veciam. Zase s rukou na srdce, máme dosť voľného času medzi schôdzami Národnej rady na to, aby sme jeden deň povedzme z toho venovali návrhom, ktoré sem predložia vlastne skupiny občanov. A tým pádom si vôbec nemyslím a nezdieľam teda ten názor, že vlastne Národnej rade by nezostával priestor na serióznu prácu. Zostával. Nám by z krásy neubudlo. Ľudia by mali dobrý pocit a videli by, my by sme, nikto by nás nenútil, ako by sme pri tých ich návrhoch mali hlasovať. My by sme naďalej zostali svojprávnymi. Zahlasovali by sme. A ľudia, ktorí sa pod návrh zákona podpísali, by videli iba, ktorý poslanec sa možno ako v rozprave vyjadril a akým spôsobom hlasoval.
Ešte možno trošku k tomu, že prečo 15-tisíc. Pätnásťtisíc sme zvolili, tento počet, preto, jeden dôvod možno aj taký, že už raz toto číslo v ústave máme, že 15-tisíc ľudí vlastne svojimi podpismi môže navrhnúť niekoho za prezidenta, za kandidáta na prezidenta. A druhý dôvod, ku ktorému ja sa osobne viacej prikláňam, je ten, že 15-tisíc je plus-mínus približne priemerný, priemerné volebné číslo za posledné tri voľby do Národnej rady. To znamená, že približne 15-tisíc ľudí v priemere volili každého z nás, ktorí sa tu v pléne nachádzame, á, alebo teda poslancov, ktorí boli zvolení do Národnej rady. Možno niekoho viac, niekoho menej, o tom nechcem polemizovať. Ale jednoducho v priemere nás každého jedného volilo 15-tisíc ľudí, tým pádom myslím si, že by sme tých 15-tisíc ľudí, mohlo by byť vhodné číslo na to, aby sme vlastne použili ako počet ľudí, ktorí sa pod petíciu by podpísať mohli.
Ďalší potom možno taký podporný dôvod, ktorý, ktorý existuje, prečo by takáto iniciatíva možno mohla fungovať, tak je tzv. európska iniciatíva občanov, ktorá, všetci vieme, že keď sa milión ľudí v rámci Európskej únie podpíše pod nejaký návrh, tak vlastne takýmto spôsobom občania, táto skupina občanov získa vlastne kvázi zákonodarnú iniciatívu. Vo vzťahu k Európskej únii alebo Európskemu parlamentu a tým pádom a z tohto počtu na Slovensku má byť podpísaných niečo vyše 8-tisíc ľudí, keď sa nemýlim.
Čiže ak by naši ľudia chceli získať takéto právo voči európskym štruktúram, tak nejakých 8-tisíc treba, aby sa podpísali pod petíciu. My navrhujeme voči zákonodarnému zboru, alebo teda parlamentu Slovenskej republiky, aby ich bolo 15-tisíc.
Tento návrh zákona podľa nás nebude mať žiadne nejaké negatívne ekonomické vplyvy, nebude mať vplyvy na informatizáciu, ale určite na taký, na sociálne vplyvy, alebo takú rovnosť príležitostí a vplyv mať bude. Už iba ten pocit, že ľudia budú môcť si navrhnúť svoj návrh zákona, podpísať sa iniciatívne pod neho, predložiť ho do Národnej rady, a aj keď nebudú môcť o ňom hlasovať, už tento pocit pre mnohých ľudí bude na nezaplatenie. Lebo dnes, my sme im iba 23 rokov ukazovali, že ľuďmi opovrhujeme a chceme iba, aby prišli raz za štyri roky, odvolili si, splnili si svoju občiansku povinnosť a potom nám dali pokoj, lebo potom už rozhodujeme my. My, ktorých si zvolili, my najmúdrejší poslanci a iba my sme tí, ktorí vieme spracovať a navrhnúť návrh zákona.
Podporme takýmto rukolapným spôsobom občiansku iniciatívu, občiansku angažovanosť a konečne urobme niečo, kde by sme práve tú občiansku angažovanosť neubíjali, ako ju ubíjame. Napríklad 50-percentným kvórom pri referende. A urobme niečo, ústretový krok voči ľudom, ktorý nám poslancom z moci neuberie a ľudom veľmi pomôže.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vnímam a som, alebo som rád, že otvárame túto tému. Lebo tak to skorej beriem ten, ten váš návrh zákona vzhľadom na to, že ste opozičný poslanec alebo opozičný poslanecký klub, a vzhľadom na to, aké praktiky tuná vládnu, tak nemám veľkú nádej, že ten návrh prejde. Takže skorej to beriem ako otvorenie témy a bavenie sa na tému rodiny a podnikania a vytvárania pracovných miest. Vnímam rodinu ako najprirodzenejšie vlastne spoločenstvo ľudí a hlavne také najprirodzenejšie. Čiže žiadne umelé, žiadna trieda v škole, žiadna trieda v škôlke, žiadna firma založená na základe nejakého biznisplánu, kde sa možno teda nejakí akcionári si kúpia akcie. Jednoducho, je to prirodzené spoločenstvo, ktoré má silnejšie väzby k sebe ako len to, že sa stretnú tí ľudia na, za účelom dosiahnutia zisku, ako to býva zvyčajne vo firmách. Z toho vyplýva, že keďže tie väzby sú aj iné ako iba, iba také tie, chuť podnikať, tak práve v tých krízových situáciách, ako aj na Slovensku vlastne dnes prežívame, alebo k takej stagnácii, v akej sa na Slovensku nachádzame, lebo teda rast ekonomiky nejakých 0,8 percenta je de facto pre takú ekonomiku, ako sme my, číslo, ktoré nám iba zvyšuje nezamestnanosť. Jednoducho, to nie je rast, ktorý je schopný pokrývať zvyšovanie produktivity práce. Jednoducho, to je de facto pokles ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.
A v takýchto situáciách tie prirodzené spoločenstvá majú omnoho, vyžarujú omnoho väčšie parametre súdržnosti, to znamená, že omnoho lepšie prežívajú akúkoľvek krízu, a preto si myslím, že to je správna cesta. Hľadať cestu, takto beriem aj ten váš návrh, priznám sa, že ani som ho nedočítal do konca, lebo bol teda dosť, dosť obšírny, ale aj v tom, čo som prečítal, bolo tam kopu dobrého, bola tam kopa vecí, ktoré by som robil možno inak, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že otvárate tému, že dávate na stôl návrh na to, aby sme zvýhodnili rodinu pri podnikaní, či už teda v poľnohospodárstve, alebo teda v malom, drobnom podnikaní, v službách a aj teda v niečom inom. Ale hovorím, beriem to ako začiatok diskusie na túto tému a dúfam, že neustane. Čiže určite je správne vytypovať si ako rodinu ako ten prirodzene súdržiaci moment, ten súdržný prvok, ktorý aj v čase nejakých búrok dokáže držať dokopy nie iba preto, lebo chce dosahovať zisk, ale preto, lebo je rodina.
V minulosti rodina vlastne zabezpečovala takú, takú stabilitu a de facto vlastne taký sociálny systém v rodine. Čiže rodičia vedeli, že keďže neexistovali nejaké sociálne dávky, neexistoval dôchodok, že čím lepšie si deti vychovám, tým väčšiu pravdepodobnosť mám, že sa tie deti o mňa v budúcnosti postarajú, keď budem starý. Čiže bol, vlastne rodina je v malom nejaký ten sociálny systém alebo sociálny štát, nechcem to takto nazvať, ale taký prirodzený. Na základe tohto si ale niekto pred časom povedal, že urobí z celého štátu sociálny štát, že z celého štátu urobí rodinu, kde bude nejaký dobrý jeden štát, ktorý sa o každého človeka postará. Ale ono to spôsobuje, a nie veľa ľudí si to uvedomuje , že sociálny štát de facto rozbíja rodinu. Rozbíja súdržnosť rodiny, lebo zrazu sa nespoliehate na svojich členov rodiny, na ostatných ľudí, ktorí v tej rodine s vami spolu žijú, ale spoliehate sa na nejakého štát, štáta, na štát, na nejakého uja štát a to je ten, ktorý vám potom pomôže v tej správnej chvíli a vlastne takýmto spôsobom tie väzby, prirodzené väzby, ktoré za stáročia, tisícročia sa vytvárali v rámci rodiny. V podstate tá teória alebo snaha vybudovať sociálny štát, ktorý sa o každého postará, každého núdzneho, v núdznej situácii, rozbíja tie prirodzené väzby medzi ľuďmi a de facto rozbíja rodinu. Ako sociálny štát z tohto pohľadu na jednej strane, áno, je to správne, asi nie je správne nechať ľudí v štichu, ale na druhej strane dôsledok budovania sociálneho štátu je rozpad rodiny.
Veľmi podobný vlastne dopad má aj ten, možno ten kapitalistický individualizmus alebo zdôrazňovanie kapitalistického individualizmu. Nie, neboj sa, postav sa na svoje nohy, choď si svojou cestou a možno, nie je tu akurát Richard, škoda, Sulík, aj ten, aj ten liberalizmus, to je jedno. Dnes máš jednu ženu, zajtra môžeš mať druhú, to je jedno. Choď si svojou cestou, hlavne že tebe je dobre. Čiže liberalizmus, kapitalistický individualizmus alebo sociálny štát, všetky v podstate nejaké tie formy spoločnosti, ktoré, ktoré sa na svete dnes vyskytujú, všetky sú de facto protirodinne zamerané, lebo rodinu rozbíjajú, lebo búrajú väzby, búrajú odkázanosť jedného človeka voči druhému v rámci rodiny a vytvárajú odkázanosť človeka voči štátu. Nie voči inému členu, členovi rodiny.
Dopad 23 rokov budovania kapitalizmu na Slovensku dnes poznáme. Skoro každé druhé manželstvo sa nám rozvádza a deti odchádzajú od rodičov. Deti si, či rodičia si vychovajú deti, ale keďže tie deti nemajú prácu v tom prostredí, kde bývajú, tak odchádzajú - aj s podporou rodičov - za, do lepšieho sveta. Niekedy do zahraničia, niekedy iba do Bratislavy, možno niekedy do nejakého vzdialeného mesta na Slovensku, ale zvyčajne to je Bratislava, alebo do sveta. Čiže zostávajú nám dediny, ktoré sú plné ľudí, bezprizorných, ktorí stratili zmysel života, ktorí síce prežívajú, ale to, prečo žili a prečo vlastne vznikla tá ich rodina, to je niekde, alebo tí ľudia sú niekde ďaleko, niekedy aj za oceánom a tí rodičia sú veľmi radi, keď možno raz do roka na Vianoce za nimi prídu a prídu im ukázať vnúčatá, ako podskočili v raste.
Čiže aj to, čo vlastne my sme urobili zo Slovenska, a nechcem to tu rozvážať, ale, samozrejme, že to aj, že tá práca nie je v tých regiónoch, je aj dôsledok korupcie a šafárenia politikov na Slovensku. A keď si to nechceme priznať, tak len zakrývame oči pred pravdou, tak sme spôsobili to, že po prvé, systém, systém sociálneho štátu, ale aj teda systém, ktorý vytvára nezamestnanosť, nám rozbíja rodiny. A preto si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité urobiť čokoľvek, čo nám rodiny znova späť nejakým spôsobom stmelí a dá šancu tým rodičom na to, že im tie deti nevyletia z hniezda rovno do Anglicka alebo, alebo do Spojených štátov, do Austrálie a podobne a nikdy viac ich neuvidia, alebo uvidia ich kedy-tedy, sporadicky.
Čiže tento návrh z tohto pohľadu považujem za správny, ako som povedal na začiatku, ako, hlavne ako otvorenie diskusie. A myslím si a teda dúfam, že bude v tomto duchu rozmýšľať aj vládna strana a keď aj nepodporia vás, tak že prídu s obdobnou nejakou iniciatívou, ktorá by pomohla pomaličky na Slovensku zaviesť systém, možno ako v tom Švajčiarsku funguje, že Švajčiarsko stojí hlavne na malých rodinných firmách a tie tisíce, desaťtisíce malých rodinných firiem vlastne dávajú tú stabilitu a ekonomickú prosperitu Švajčiarsku, z ktorého by sme si v tejto veci mohli brať vzor. Čiže určite váš návrh zákona podporím, napriek tomu, že teda mám tam aj výhrady voči tomu, ale však je to prvé čítanie, ale nemal by som najmenší problém.
Dovidenia.

Takže, Ďuro Miškov, ty si ma vôbec nepochopil. Neviem, možno si tu nebol asi počas toho môjho vystúpenia. Niekto ti povedal, že máš ísť vystúpiť rýchlo k tej téme (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Celý čas tu bol.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Keď si bol celý čas, tak asi si počúval niečo iné. Ja som hovoril a čo som vyčítal Lojzovi Přidalovi bolo to, že jeho psou povinnosťou, keď sa pasuje za energetického guru, bolo na prvú schôdzu parlamentu prísť s návrhom zákona, ktorý by to riešil. Nie čakať na ministra Lipšica, nebodaj ešte z nejakej feťáckej strany, jak to kádeháci nazývali, že teda on príde s nejakou iniciatívou a povie nejakému svojmu poslancovi, že predlož niečo. Čiže ja som chválil v tomto prípade SaS-ku, ale vyčítal som a naďalej budem vyčítať, lebo ničím si neopravil ten môj názor, kolegovi Přidalovi, ktorý sa pasuje za energetického guru, že on sem neprišiel a prvý zákon, ktorý nová vláda Radičovej prejednávala, prečo nebol ten, ktorý zastaví tento špinavý biznis? Prečo musel prísť minister Miškov, povedať Jurovi Jurčíkovi a urobiť to? Čiže o toto mi išlo a toto je ten rozdiel. Bolo to urobené o trištvrte roka neskôr, ako to mohlo byť urobené, ak by s tým prišiel kolega Přidal. Len teda, bohužiaľ, on je schopný možno iba rečniť.
A teda, pán kolega Mikloško, ďakujem za hlboko zmyselnú analýzu mojich výstupov. Celkom som to pochopil, že vlastne ako to robím.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, ja by som si dovolil nadpojiť sa na tú faktickú, nestihol som faktickú, ale, alebo teda príspevok môjho predrečníka pána Přidala, že jak by som to povedal, aby nevyskočil zo stoličky. Ale v podstate, ja tu vidím také trošičku dva svety, že toto je to, to staré myslenie a napriek tomu, že teda pán Lipšic je dlhoročný politik, ale myslím si, že toto je to inovatívne nové myslenie, ktoré môže byť síce nedokonalé, ale každopádne otvára aspoň nejakú diskusiu. A inak by som povedal: túto, to, tá stará časť KDH, to je, alebo pán Přidal, čo je stelesnením toho, tak to je hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá, a toto je hľadanie spôsobov, ako z toho von. Takže vcelku zaujímavo sa cítim medzi týmito dvomi svetmi KDH. To bola taká politická vsuvka.
Ja som vám, pán Přidal, chcel v tej faktickej využiť vaše vlastné slová, kedy ste povedali, že "dobré ráno, stará mama", a povedali ste to tuším, že pán Fico, teda že sa zobudil. Ja som chcel povedať, že dobré ráno, stará mama, pán Přidal, že ste sa zobudili. Ono vám to potom tak trošku, aj keď nemusím súhlasiť so smerákmi a s absolútnou väčšinou vecí, ktoré predkladajú a navrhujú a hovoria, ja nesúhlasím, ale trošku vám to tu povedal aj, neviem ktorý konkrétny poslanec to bol a pripomenul vám vašu zodpovednosť pri cenách energie. Lebo myslím, že tento týždeň sa zavŕšil predaj Stredoslovenských elektrární, kde vlastne výnos z toho, komu vy ste pod cenu predali a vlastne vaša strana, teda váš súhlas bol k tomu nevyhnutný, toho, kto si vlastne teraz to predal následne finančným žralokom, tak bol úplne geniálny, úplne úžasná investícia. Vy, pán Přidal, ste boli súčasťou mašinérie, ktorá schválila hlboko pod cenu predaj napríklad tých Stredoslovenských energetických závodov, či jak sa to presne nazýva, a dnes ten investor pôvodný, ktorému ste to predali, predáva mnohonásobne drahšie ako to, za čo ste to vy sprivatizovali. Aj toto má dopad na koncové ceny energie.
Čiže tu je aj vaše maslo a to, že sa teraz snažíte silou-mocou maslo, ktoré máte aj vy na hlave, zvaliť na druhých, je síce politicky zaujímavé a ľúbivé, ale nie je to spravodlivé a nie je to správne. Čiže nezabúdajte na seba, keď vo vašom oku je brvno ešte väčšie. Áno, nechcem hovoriť že väčšie, ale minimálne rovnako veľké ako v prípade smerákov.
Áno, je pravda, že v roku 2009 vláda Roberta Fica prijala zákon, na základe ktorého sa rozdávali kšefty pri postavení fotovoltaických elektrární, to znamená to, čo vidíme po krajine, hlavne na tých úrodných poliach, kde je najkvalitnejšia pôda, odrazu tam je kopa nejakých zrkadiel natočených, oplotených a toto je to, na čo sa všetci na Slovensku skladáme. Všetci obyvatelia, všetky firmy sa v cene energie ako v celkovom tom konečnom účte skladáme na to, aby pár vyvolených mohlo mať biznis. Dnes na základe nakontrahovaných množstiev a vzhľadom na to, že vlastne sme takýmto spôsobom a smeráci tento zákon prijali, sme vlastne zaviazali sa 15 rokov platiť tým firmám, ktoré postavili solárne takéto parky, či jak sa to nazýva, fotovoltaické elektrárne, tak tým sme sa zaviazali 15 rokov platiť 8-krát vyššiu cenu, ako je dnes momentálne na trhu. Úplná nelogickosť, ktorú žiaden dobrý hospodár by neurobil. A ja si myslím, že to je naozaj, to hraničí so spáchaním nejakého trestného činu, vy viete asi lepšie povedať, ale určite to nebolo zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi. Myslím si, že existuje na to aj paragraf, a ak by sa dala takáto nejaká alebo poslanci, ktorí takýto návrh zákona schválili, žalovať, tak veľmi rád by som ich žaloval. Bohužiaľ, Národná rada sa žalovať za takéto zákony nedá.
Čiže na základe toho, čo spravili, čiže najprv, aby som bol chronologický, najprv pán Přidal, vtedy možno aj teda pán, pán Lipšic bol súčasťou vlád, ktoré na Slovensku privatizovali. Privatizovali aj elektrárne, aj rozvodové závody, to je jeden dôvod, prečo je vysoká cena elektriny, a druhý dôvod, že potom, keď už nebolo čo sprivatizovať, tak tí, ktorí kritizovali privatizáciu, urobili kšefty so svojimi vraj sponzormi. Hovorí sa o pánovi Brhelovi, ja neviem, či je sponzor, ale keď všetci o tom tvrdia, že je, tak asi je a vraj tento človek si urobil krásny lukratívny biznis, postavil pár fotovoltaických elektrární, dnes už medzičasom predal, ale každopádne Slovenská republika, my všetci sme sa zaviazali, že budeme doplácať voči normálnym cenám, za ktoré sa na trhu elektrina dá kúpiť, každý rok 300 miliónov eur. 9 miliárd korún v starej mene. 300; 9 miliárd korún, keď tak letmo rátam, je 9-tisíc trojizbových bytov, plus-mínus. Každý rok sme mohli mať, 9-tisíc rodinám sme mohli takto darovať. Fico by mohol na Úrade vlády stále, vlastne by ani nestačil vydávať tie darovacie dekréty na tie byty, ktoré sme mohli dávať mladým rodinám, ktorí by sa zosobášili. Nie, vy miesto toho, aby ste urobili takéto povedzme si prosociálne opatrenie, ste urobili probiznis, prosponzorské opatrenie, čiže svojim zrejme sponzorom ste nastavili zákon tak, že si mohli urobiť naozaj ryžu z toho, že si postavia fotovoltaickú elektráreň. Zaviazali ste sa za nás všetkých, za všetkých obyvateľov, za všetky firmy, ktoré platia cenu energie alebo platia účet alebo odoberajú elektrinu, čo je vlastne každý okrem možno pár chudákov v nejakých chatrčiach, tak ste sa za nás všetkých zaviazali 300 miliónov na 15 rokov, 4 a pol miliardy korún ste natlačili do gágora svojim sponzorom. Na toto budú doplácať všetci a aj doplácajú všetci. Tak ako tu bolo spomenuté, automaticky cena energie súvisí s tým, ako vytvárajú podnikatelia pracovné miesta, aké majú náklady a keď ich raz dusíme cez ceny energie, tak logicky, keď tam vedia, že musia zaplatiť, lebo majú nôž na krku, lebo automaticky, ak by nezaplatil jeden účet, tak už je odpojený, tak kde šetrí? Tak šetrí na ľuďoch, to je úplne normálne. Keď vidí aj tie otázky, čo tu bolo s VSŽ-kou tak akože, keď vlastne tá VSŽ-ka zrazu úplne legitímne pozerá, že v Amerike si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, v Nemecku si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, úplne legitímne ste boli postavení pred dilemu, ktorú ste si vlastne sami sebe spôsobili. Vy ste rozdali peniaze nás všetkých, zvýšili ste cenu energie aj tej VSŽ-ke a dnes vás ten problém počkal. Tak ako vás inokedy čakajú s arbitrážami a podobne, tie problémy vás počkajú, ale je to to, že vy spáchate niečo, ľudia na to doplatia a potom to zase za naše spoločné peniaze riešite, tak ako ste to riešili pri VSŽ-ke.
Jasné, potom si spravíte tlačovečku, žltú prilbičku, správny úbor a spravíme teatro, ako sme zachránili východné Slovensko. Vy ste zachraňovali východné Slovensko v podstate pred svojimi vlastnými skutkami! Vy ste spáchali v roku 2009 zákon, kde ste rozdali našich 300 miliónov eur, každý jeden rok, na základe toho VSŽ-ka chcela zdrhnúť a na základe toho teraz vy ste riešili akože problém. Geniálne zohrané divadlo! Vy ste krásni herci a ten, ktorého tam máte riaditeľa divadla, ten je úplne geniálny. Ten by mohol rovno si podľa mňa založiť školu a poskytovať mediálne poradenstvo všetkým diktátorom po svete.
Keď tento zákon v roku 2009 vládna strana prijala, tak ja som očakával od energetických guru opozičných strán, ja som sa za neho nikdy nepasoval, ani som sa ním necítil, ja som bol rád, že som sa dostal aj ako-tak do obrazu, keď som pred tromi rokmi do parlamentu prišiel, ale napríklad od pána Přidala, ktorý sa veľmi rád pasuje za energetického guru strany KDH a aj celej opozície, aj galaktickej opozície, tak som očakával, že hneď, jak získame moc, alebo predošlá vládna koalícia získa moc, tak hneď prvý zákon bude ten, ktorý opraví niečo, čo vlastne predtým kritizovali. Keď kritizovali nejaké fotovoltaické elektrárne, tak príde, predloží novelu zákona, aby sme teda tým sponzorom SMER-u nedávali nejaké naše spoločné peniaze. Čuduj sa svete, pán Přidal bol pri moci, jeho vládna strana vládla a žiaden zákon, žiadna novela neprichádzala. Až odrazu človek, ktorý, ktorým tu mnoho ľudí opovrhovalo, bol to Ľudo Jurčík z SaS, svojou vlastnou iniciatívou si to vyšlapal a prišiel sem s poslaneckým návrhom zákona. Žiadny vládny návrh zákona, ale poslanecký návrh zákona, dosť dlhú dobu po tom, ako ste prebrali moc. Ale ja som to očakával, že prvý tu bude pán Přidal. Hneď prvý zákon, ktorý predloží po voľbách, jak tu prvýkrát zloží sľub a už aj je v podateľni zákon. A nič. Čiže teraz neobviňujte iba tých, čo spáchali zlo, ale obviňujte aj samého seba, ktorý to zlo nesnažil sa vôbec žiadnym spôsobom umenšiť a opraviť.
Keď dnes hovoríte o tom, že, a hľadáte si podľa mňa doslova výhovorky, mne to pripadalo ako, dal som si tú robotu a vypočul som si tú polhodinku, čo ste tu o tom hovorili, chvíľku mi to pripadalo, že pôjdete už na takú nejakú konštruktívnu alebo racionálnu fázu, že teda už začnete hovoriť, že ako to teda, poďme to vymyslieť, ale potom zase použiť argument, že aritmetický priemer nie, musí mať vážený priemer, a preto to je zlé. Potom použiť argument, že to kam by sme došli, keď použijeme aritmetický priemer cien v Európe, to sa nedá, lebo to vlastne aj oni by si mohli povedať to isté, tak preto to je zlé. Ako malé decko, ktoré hľadá dôvody, prečo niečo neurobiť a absolútne nekonštruktívny, chybný podľa mňa prístup.
Zažil som to párkrát, keď som počas minulej vlády a keď sme boli my takým nejakým prílepkom v koalícii, chceným iba preto, aby sme stláčali správne gombičky, keď som si na niektoré ministerstvá išiel a prišiel som možno s nejakou provokatívnou, inovatívnou myšlienkou, tak keď mi tí úradníci povedali, že hops, hops, hops, všetko pekné, ale vy meníte filozofiu toho zákona, vy meníte filozofiu toho príspevku, to sa nedá. A prečo nie? Však my sme tu od toho, aby sme boli svojprávni, svojprávny zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, ktorý hľadá cesty. Keď vidíme, že niečo, čo tu niekedy niekto prijal, medzičasom niekto iks-krát znovelizoval, že spôsobilo nejakú chybu, je našou psou povinnosťou prichádzať možno aj s provokatívnymi nápadmi, ako je nápad, ktorý tu teda predkladá predkladateľ, a hľadať spôsoby, keď dobre, keď nie je dokonalý, tak hľadajme spôsob, ako zrealizovať, ako vyriešiť problém. Ja som od pána kolegu Přidala počul iba to, čo sa nedá, nedá, nedá. Jasné, potom tak aj Slovensko vyzerá. Takíto práve ľudia, keď nám tu vládli tých predošlých 23 rokov, presne tam sme to dobačovali, lebo vlastne ich opil rožkom hocikto a to, že si smeráci niečo predložili, predložili, trošku som tuto zafrflal pred mikrofónom, ale keď som mohol zmeniť zákon, neurobil som absolútne nič. Pán Přidal, vám hovorím.
Čiže všetkými desiatimi tento návrh podporujem z jedného dôvodu. Uvedomujem si, čo je v ňom napísané, že tam je 500 miliónov eur a môžme teraz hovoriť, že ou, nezodpovedné. 500 miliónov eur, kde ich zoberieme? Ale práve takýto nôž na krku, ktorý by sme si sami sebe dali, že máme odrazu 500 miliónov, ktorých musí, musíme vlastne nejako vykryť, by nás donútil sa zamyslieť nad tým, či áno, či náhodou nejsť možno solárnou daňou pre tých, ktorí si jednoducho, ktorým ste svojho času nachystali biznis. Či teda nejsť a nehľadať iné rezervy, ktoré vlastne v systéme máme, ale, a poviem ešte aj teda iný dôvod, prečo, prečo ten návrh zákona chcem podporiť. Nielen preto, aby nás teda donútil hľadať rezervy naše vlastné a rozmýšľať, ako teda cenu elektriny znížiť, ale druhý, že si myslím, že práve takéto návrhy sú podľa mňa - a to ani vy to tak neprezentujete -, ale je to vlastne protikorupčný návrh zákona. Lebo keď raz dáme politikom alebo nejakému ÚRSO nôž na krk, že tu máš 500 miliónov mínus, ich to donúti k tomu sa správať efektívne a nekradnúť. Lebo za kradnutie ja považujem, ale nie iba ľudí v ÚRSO, ale aj politikov, lebo keď budú vedieť, že raz tu mám fixovanú cenu na priemernú cenu v Európskej únii, tak viem, že nemôžem sponzorovi prihodiť 300 miliónov eur ročne na 15 rokov. Jednoducho nemôžem, lebo ma to nepustí. Čiže tento návrh zákona svojím spôsobom ja považujem za protikorupčný návrh zákona na ochranu výrobcov, či výrobcov, spotrebiteľov elektrickej energie pred nenažranými politikmi, ich sponzormi a nesvojprávnymi politikmi, ktorí sú schopní iba kecať, ale keď majú možnosť niečo urobiť, nič neurobia.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, milá navrhovateľka. Pripadám si pri takýchto témach, keď tu otvárame, alebo ja neviem, keď Braňo Škripek tu svojho času otvoril tému nahotiniek v tlači, vždy ako keby sme to nejako zle pochopili. Že po tej revolúcii sme sa chopili slobody a sme si vysvetlili, že sloboda je vlastne iba to jedno jediné slovíčko: sloboda. Ale nepozerali sme na to, že vlastne sloboda bez zodpovednosti slobodou nie je. A sloboda bez zodpovednosti je de facto anarchia. Presne ten stav, ktorý si v úvodnej reči aj popísala. Stav, kedy počas rozprávky úplne bez problémov idú upútavky na relácie, ktoré pre deti nie sú vhodné. To nie je slobodné. To je anarchia. Čiže tam žiadna zodpovednosť voči samotným tým deťom nie je.
A trošku sa teda ospravedlňujem, vystupujem vlastne namiesto kolegu Joja Viskupiča, ale teda ktorý je v nemocnici a je to jeho téma a túto tému on u nás obhospodaruje. Ale chcel som iba, ako hovorím, z mojej strany pocitovo vyjadriť presvedčenie, že štát, ktorý dovolí, aby počas rozprávok boli vysielané veľakrát vulgárne upútavky na reality šou, kde teda sa niektoré slečny vyžívajú v tom, že teda zaujmú, myslia si, že zaujmú slovenských chlapov vtedy, kedy vytasia svoje prsia a čo najlepšie roztiahnu nohy, tak je podľa mňa zvrátený. Štát, ktorý takéto niečo dovolí, zlyháva na základnú svoju funkciu. A nepochopil obsah slova sloboda, ktorý je spojený zo zodpovednosťou.
Štát, ktorý dovolí, aby boli v rodinných časopisoch polstránky, niekedy celé stránky s vulgárnymi inzerátmi prostitútok po telefóne. Chlapi naši ich možno poznajú, ale však aj ženy, jednoducho tieto inzercie v týchto novinách sú a v týchto časopisoch nie je štát. Znova sme asi nepochopili slobodu, hoci teda možno niektorí liberálni poslanci, alebo teda tí, ktorí si vysvetľujú ten liberalizmus skorej tak anarchisticky, sa budú brániť, že však vlastne každý je slobodný, nech sa rozhodne, či to bude pozerať. Ale my nepozeráme a zabúdame na právo detí, ktoré sa k týmto rodinným časopisom dostanú, normálnym pohodovým časopisom, ktoré nie sú označené ako erotické, a odrazu sa pozerajú na nejaké tety, ktoré tam majú sporo zakryté svoje zvyčajne nadrozmerné prsia, ktoré sú tam správnym spôsobom rozkročené. "Zavolej do klubu" a s telefónnym číslom. Čo je to za štát, ak takéto niečo dovolí?
Ja hlavne apelujem na ženy v poslaneckom klube SMER-u. Skúste si vy urobiť, aj keby to bola vaša iniciatíva, my vás určite podporíme, skúsme tieto zvrátenosti, to, čím sme vlastne, k čomu sme dospeli, skúste vy navrhnúť riešenie. A pevne verím, že sa nenájde rozumný chlap v tejto sále, ktorý vás nepodporí, aby sme tieto zvrátenosti či z televízií, či z časopisov, z akýchkoľvek médií odstránili.
Ja si jednoducho nemyslím, že by sme naďalej mali ísť cestou, kedy zo ženy robíme len objekt sexuálneho chtíča, kedy z nej robíme vlastne rohožku, kedy pre mladých chlapcov robíme ženu iba tú dokonalú, (Zaznievanie gongu.) ktorá má čo najväčšie prsia a dokáže sa na nejakej fotografii alebo na nejakej akcii, alebo v nejakej reality šou nejako čo najlepšie rozkročiť. A ukazovať niečo, čo by asi ukazovať nemala. Jednoducho, pokročili sme v tom chápaní liberalizmu podľa mňa veľmi, veľmi nesprávnym spôsobom. A vnímajme, buďme slobodní, podporujme slobodu, ale vždy so zodpovednosťou. A nevyžadujme si, alebo nehovorme, nevyhovárajme sa alibisticky, že však rodičia to ustrážia. Rodičia budú tí, ktorí si skontrolujú a na ich slobodnom rozhodnutí je, ktorý kanál zapnú alebo ktorý časopis kúpia.
Nie je to tak. Sami o tom viete. Všetky naše deti, keď majú už nejaký svoj vek, ja osobne môžem povedať, naša štvorročná Klárka, štvorročná si vie zapnúť televíziu, štvorročná si listuje časopisy, ktoré doma sa u nás povaľujú, tak podľa mňa nie je to argument, že nechajme to na rodičov. Preto aj z tohto dôvodu návrh zákona, ktorý predkladáš, ktorý rieši tú jednu zvrátenosť, ktorú som teda spomenul, že aby počas rozprávok boli akékoľvek upútavky pre kategóriu detí, hlavne však vlastne o tie deti ide, ktoré sú staršie, vysielané, aby sme túto zvrátenosť odstránili. My za náš klub to určite podporíme.
Tiež ma veľmi mrzí a dovolím si teda prízvukovať to, čo si aj ty hovorila v rozprave, že tak ako som sa nádejal, že minister Maďarič povedal, že áno, upravíme podmienky a určíme pevné, pevné pravidlá pre druhú oponu. Čo je takzvané teda určenie pravidiel. Čo kedy vysielané môže byť a kedy vysielané nemôže byť. A že vlastne vyrieši to spôsobom takým, že síce nastavil, ale na druhej strane to, čo niekedy bolo prístupné pre osemnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre pätnásťročných a viac. A to, čo niekedy bolo prístupné pre pätnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre dvanásťročných a viac. Čiže de facto podmienky pre vysielateľov ešte viacej liberalizoval. A ešte viacej išiel cestou slobody, ale bez zodpovednosti. Určite tvoj návrh zákona podporím a myslím si, že aj celý náš klub.

Lacko, jasné, snažil si sa zachytiť to, čo si porozumel možno z toho, čo som povedal. Ale trošičku si to posunul inde významove, ako som to povedal. Ja som hovoril, že keď tu je návrh zákona, ktorý môže vyriešiť problém všetkých ostatných zatiaľ. V podstate ľudí, ktorí prijímajú občianstvo krajín, ktoré majú štandardný zákon o štátnom občianstve, tak ho vyriešme. A keď zatiaľ Maďarsko má neštandardný, kým ho bude mať neštandardný, tak, bohužiaľ, dovtedy ten problém nevyriešime. To som chcel povedať tým, čo som povedal. A myslím si, že dosť pochopiteľne, tak nepodsúvaj mi niečo iné. Ja si myslím, že ty si to pochopil, len sa tváriš, že si to nepochopil.
Ale kolega Bugár, naozaj si myslím, že by, ja by som viacej, omnoho, omnoho viacej od MOST-u - HÍD očakával. Snahu dať slovenským Maďarom prácu a nie maďarský pas. Ako nesnažme sa tu podsúvať ľuďom, že oni ten pas potrebujú, niečo im to vyrieši. Nič im absolútne ten pas nevyrieši. Tak nerobme z toho nejakú tému. A počujem tam odzadu, že ja z toho robím tému. Nerobím z toho tému, ale vy to tak podsúvate, že aké to je životne dôležité, ako tým ľuďom berieme základné životné istoty a základné nejaké ľudské práva. Nikto im nič neberie. Slobodne sa rozhodnú, či chcú, alebo nechcú. Je to normálna, prirodzená ochrana proti nepriateľskému zákonu, bohužiaľ, ktorý je prijatý z vedľajšej krajiny.
Keď sa pýtate, ako to bude škodiť, keď tu ľudia budú mať, keď nejaký jeden Maďar bude mať pas? No priznám sa, že ten jeden pár roztrúsený by nebol žiaden problém. Problém bude vtedy, ak tu bude sústredených niekoľko desiatok tisíc ľudí, kde si ten Jobbik bude robiť potom kampaň. A keď vám to nevadí, tak naozaj potom mi to pripadá, že vy potrebujete ten Jobbik, aby si tu kampaň robil, aby sa Slota vrátil do parlamentu, lebo potrebujete mať sparing partnera, lebo inak zanikáte, nemáte tému. Tak jednoducho, hurá, Slota, späť do parlamentu.
A, pán Gál, dobré riešenie pre všetkých je tu na stole. Nehľadajte ho.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vystupujem druhýkrát, ale ako na to množstvo demagógie, ktorá tu zaznieva, nedokážem efektívne reagovať iba vo faktických poznámkach, takže chcel by som si tak možno aj trošku takýmto spôsobom prejsť niektoré vystúpenia, niektoré faktické a podobne a reagovať na ne.
Pán poslanec Bugár, vy ste svoje vystúpenie pred chvíľkou, tú faktickú, skončili jednou vetou, s ktorou súhlasím. So základnými ľudskými právami sa nekšeftuje. Ale pre mňa to znamená aj to, keď vidím, že predstaviteľ iného štátu chce kšeftovať so základnými ľudskými právami, tak ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky musím chrániť záujmy Slovenskej republiky, ak niekto chce doslova kšeftovať so základnými ľudskými právami. To, čo prijal Viktor Orbán pred tromi rokmi, nebolo nič iné iba to, voči čomu bojujete podľa tej poslednej vety, ktorú ste povedali vo faktickej poznámke. Čiže možno my sme na jednej lodi. Aj vy to vnímate, že by sa tu nemalo kšeftovať so základnými ľudskými právami. Ja beriem aj, že aj teda vo vystúpení aj pána Gála to tak slabučko zaznelo, že nie je asi správne, ako to prijal Orbán. Čiže zhodnime sa na tomto, poďme nájsť nejaké rozumné riešenie, ale tiež mi nepripadá racionálne z vašej strany, aby sme sa snažili v podstate prísť s nejakým kompromisom ešte za predošlej vlády, že keď nie všetko, tak nič. Keď akýmkoľvek spôsobom môžeme umenšiť škodu voči občanom Slovenskej republiky a vieme ochrániť tých, ktorí naozaj majú nejaké trebárs väzby na tie ostatné štáty, a chceme takýto krok urobiť a sme na neho ochotní pristúpiť a boli sme ochotní pristúpiť aj v predošlej vláde a vy poviete, že nie, že musia tam byť úplne všetci a vlastne ktokoľvek môže mať akékoľvek občianstvo bez ohľadu na to, akú má motiváciu predstaviteľ iného štátu, alebo iný štát pri tom rozdávaní občianstva, tak nepripadá mi to správne. Naozaj, politika všetko alebo nič v tejto veci nás nikam neposunie, iba možno vy budete mať naďalej tému.
Áno, ale teda dúfam, že takýmto spôsobom nehráte, že iba preto nechcete pristúpiť na kompromisné riešenie, len preto, aby ste mohli nám poukazovať na to, že tu je problém, ktorý sa nerieši. Naozaj si myslím, že by ste mohli byť v tomto zodpovednejší ako SMK a prísť s riešením, kde si povedať, teda dobre, keď vieme, že teda tá spoločnosť je rozdelená, niekto má možno strach z toho, akým spôsobom Maďari k nám pristupujú v tejto konkrétnej veci, a niekto nie, napríklad vy alebo predstavitelia dnešnej opozície, tak, tak poďme nájsť kompromis, kde možno ani vy, ani tí druhí nebudú úplne, úplne spokojní, ale vtedy by mi to pripadalo, že je tu snaha riešiť veci. Ak nie ste ochotní pristúpiť na kompromis, naozaj mi to pripadá ako snaha udržať si tému, lebo kým sa bude brať občianstvo, dovtedy budú vlastne niektorí ľudia počúvať na to, že sa občianstvo berie. Mám ten pocit, prepáčte, že keď nie ste ochotní pristúpiť na kompromisy alebo zlepšenie situácie.
Určite súčasný alebo teda to, čo predkladá navrhovateľ, aj to, čo my sme predkladali v ružovom pred pol rokom, tak bolo jedno aj druhé snaha o to, aby sme zlepšili súčasný stav a aby sme ľuďom, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na ten druhý štát, v tomto prípade trvalé, trvalý pobyt, my sme kombinovali aj pobyt s nejakou inou väzbou, zamestnaním, štúdiom, športovou činnosťou a niečím podobným. Jednoducho jedno aj druhé bol posun k lepšiemu a práve by to vybíjalo argument, ktorý teraz veľmi často používate, že odoberáme občianstvo ľuďom, ktorí si to nezaslúžia.
Myslím, že poslanec Simon to použil, že povedal, z tých 480 ľudí koľkým bolo zobrané občianstvo Českej republiky alebo teda koľkí teda vlastne získali občianstvo Českej republiky a podobne. No samozrejme, že medzi nimi nie je väčšina Maďarov, lebo jednoducho voči, v tomto prípade platí asi teda nejaký ten, ten zákon, ktorý to nejakým spôsobom stráži. Ale keď chcete týmto ľuďom, ktorých spomínate vo vašej argumentácii, pomôcť, tak na vašom mieste by som hlasoval za tento návrh zákona, na vašom mieste by som hlasoval aj pred pol rokom za náš návrh zákona, lebo by sme umenšovali problém. Áno, zostali by možno občania maďarskej národnosti a slovenskí občania, ale predpokladám, že vy nie ste zástupcovia iba občanov maďarskej národnosti. Mali by ste byť podľa mňa zástupcovia aj tých občanov iných národností alebo slovenskej národnosti a týmto by ste ten problém mohli vyriešiť.
Zdieľam váš názor, nečinnosť Ústavného súdu je, samozrejme, zarážajúca. Bolo by veľmi dobré, aby sme tu mali ten rozsudok, aby sme vedeli presne, či teda konáme v rozpore, nekonáme v rozpore, vy si myslíte, že nekonáme. Pán Gál si myslí, že článok 1, článok 2 alebo odsek 1, odsek 2 článku 5, že to je vlastne, jedno bez druhého nemôže žiť a že to jedno s druhým súvisí. Druhá časť spoločnosti, ja tak isto si myslím, že jedno bez druhého bez problémov žiť môže a jeden, jeden odsek hovorí o strate občianstva, druhý hovorí o odňatí občianstva, jeden s druhým nesúvisí. Je, ale však toto je vlastne spor na Ústavnom súde, veľmi rád by som bol, aby bolo rozhodnuté.
Mňa nezaujíma, dovolím si to ešte raz citovať: "Mňa nezaujíma, čo robí Orbán za hranicami", poslanec Simon. Takáto politika od akéhokoľvek poslanca Národnej rady je nezodpovedná. Nás musí zaujímať, čo robia v okolitých krajinách, ak nás konanie v okolitých krajinách a konkrétne v tomto prípade v Maďarsku od pána Orbána ovplyvňuje. To, že Orbán si presadil takýto návrh zákona, nás zásadným spôsobom ovplyvňuje a naozaj, ja sa nechcem dožiť toho, že tu bude pred voľbami pochodovať Jobbik, fašistický Jobbik v kanadách po Slovensku a bude tu hovoriť alebo ukazovať nejaké mapy veľkého Uhorska a robiť si tu predvolebnú kampaň. Z akého dôvodu ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť by som mal dovoliť takúto situáciu? Za situácie, ak by sme išli cestou, ktorú ste zvolili, alebo ktorú navrhujete, alebo ktorú ste sa snažili presadiť v predošlom volebnom období, by sme sa presne takémuto stavu vystavili. Ja netúžim, aby žiadny nacionalista z akejkoľvek krajiny si na území Slovenskej republiky robil kampaň a naháňal vlastne svojich vlastných voličov. A verím, že toto nechcete ani vy. Presne takéto konanie, že ak by sa toto stalo, by znova vsadilo klin medzi naše vzťahy, znova by to bola voda na mlyn, možno Slotovi, možno vám chýba v parlamente, ja neviem, ale v momente, ak by tu Jobbik pochodoval, verte tomu, že Slota má dvojnásobné preferencie, lebo má zrazu tému.
Čiže ak nám ide o pokojné vzťahy, vy to máte v názve, myslím, že ste strana spolupráce, tak spolupracujme. Skúsme nájsť spôsob medzi Slovákmi, Maďarmi, skúsme kultivovane ten problém riešiť, ale nepoďme z extrému do extrému. Dnešný stav, uznávam, je extrém. Tak, ako to prijal Fico, je extrém. Ale nehnevajte sa, to, čo navrhujete vy, je znova extrém. A asi nejaké to riešenie môže byť niekde medzi tým - ani vy, ani oni, ani my - nebudeme úplne všetci spokojní, ale bude to o tom, že to bude naozaj potom spolupráca. Naplníte, tak ako má SMER napĺňať svoje sociálno v svojom názve, vy naplníte to slovíčko spolupráca. Ale pozerať iba na záujmy jednej skupiny a vôbec ignorovať všetkých ostatných a nepodporiť zákon, ktorý stav zlepšuje, nie je podľa mňa správne.
Kolega Simon tu ešte išiel takým spôsobom, tiež by som, chcem na toto upozorniť, práve na tú demagógiu, ktorá v tých vystúpeniach zaznela, keď tu podsúval už pomaly teda, že odoberáme, budeme odoberať občianstvo, tak už poďme odoberať aj vlastníctvo, zoberme vlastníctvo celej dedine, na čo to patrí. Kam to posúva túto debatu? Nikam ju neposúva, iba do extrému, iba tu zvyšuje pozornosť možno práve tých extrémistických skupín. Ale to nie je spolupráca podsúvať vyslovene lži. Nikto nehovorí o žiadnom odstrá... alebo teda odobratí vlastníctva.
Keď kolega, teraz neviem ktorý, prepáčte, z vás reagoval, že športovcom rozdávame občianstvo, to nám je dobré a našim, našim občanom ideme občianstvo brať. Ale však práve to je logika aj návrhu, ktorý my sme vlastne predtým dávali, ale v podstate aj de facto logika tohto návrhu, že keď ten športovec, ja neviem Kuzminová alebo niektorí druhí, keď tu raz vykonávajú reálnu činnosť nejakú, v tomto prípade športujú, majú tu nejaký ten evidovaný pobyt, tak má tu reálnu väzbu. Nie je to iba nejaká spomienka na veľké Uhorsko, ale je to i reálna väzba, aj keď ten človek možno predtým so Slovenskom nemal absolútne nič spoločné. Ale je to reálna väzba na Slovenskú republiku a ja si myslím, že v tomto prípade je jednoducho správne, aby sme týmto údelom to občianstvo udelili. Ale to je nebe a dudy voči tomu, ak niekto si zoberie občianstvo iba preto, lebo, lebo rozpráva jazykom vedľajšej krajiny a jeho prapraprapraprapraprapraprababička sa narodila niekde možno v Ostrihome, napríklad, kilometer za hranicami. Čiže je to veľmi veľký rozdiel to, čo hovoríte vy.
Takisto opakovaná, taká vlastne nejaká snaha podsúvať, že takéto vytrhovanie z kontextu z ústavy, že vážne, že platí iba druhý článok vlastne, iba ten hovorí, že či, druhý článok, že "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", a nehovoriť vždy to b, čo je v podstate, teda odsek predtým, že "nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon", podľa mňa je nezodpovedné. Znova, ak ideme hľadať kompromis, ak ideme naozaj s čistým stolom, bez emócií hľadať riešenie, tak overme jeden odsek, druhý odsek, nevytrhujme kontexty iba preto, lebo nám to práve momentálne vyhovuje. Ja sa snažím vždy spomenúť obidva. Mohol by som proti vám zase vystupovať systémom, že poviem, že odsek 1 iba existuje v ústave, že kde nadobúdanie a stratu štátneho občianstva ustanoví zákon a nespomeniem druhý. Nie, ja vždy spomeniem na ten druhý, ale to je nebe a dudy. Tak, jak je napísaný zákon, zákon hovorí, ak sa niekto rozhodne mať občianstvo druhej krajiny, dnešný stav, tak automaticky vlastne stráca občianstvo slovenskej. Takže podľa mňa to je v súlade so zákonom, ale to sme už sa bavili, o tom musí rozhodnúť súd.
Dovolím si ešte raz ale teda citovať, alebo takto, pána poslanca Gála. Ja by som tak neklesal, ale tak iba vás odcitujem, čiže nie je to môj výrok, "neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, to, čo som pred chvíľkou hovoril, že vlastne v ústave existuje jeden aj druhý článok". Dobre, čiže používam iba vašu repliku, neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, a som presvedčený o tom, že vám, to je tam, že tam je priestor na to, aby vám tam vliezlo, skúste pozerať na jeden a druhý článok. Ale používal som iba vaše slová, nesnažím sa vás urážať.
Takisto, keď ste tu hovorili a doslova zase znova citujem: "sú tu nejakí hlúpi ľudia nacionalisti", a podľa mňa ste tým mysleli každého, kto sa jednoducho postaví proti alebo chce možno aj riešiť, lebo v tomto prípade je to riešením problému, toto nie je o tom, že by sme išli utvrdzovať ten problém alebo ešte ho viacej robiť horší, ten zákon, ako je dnešný stav, tak ste všetkých ľudí sa snažili pomedzi riadky do tohto nejakým spôsobom vtesnať. Ja ešte raz poviem, že, ale zase, znova vás citujem, sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti, citujem vás, po túto časť, ktorí vytvárajú ilúziu, že slovenskí Maďari viac ako slovenskú prácu potrebujú maďarský pas. A toto ma mrzí. Jednoducho my tu z témy, kde by sme úplne v kľude, bez emócií mohli nájsť riešenie a ja verím tomu, aj keď jasne, máme tu 83-členný valec, ale ja si myslím, že aj, aj ten SMER sa hanbí za ten zákon zase, v akom stave dnes je, a chce riešiť ten problém. Nie je normálne, aby sme odoberali občianstvo ľuďom, ktorí, ktorí odišli do druhej krajiny iba preto, lebo Slovensko im nevytvorilo podmienky na dôstojný život. Takže ja verím a som presvedčený, hlboko presvedčený, že aj poslanci SMER-u by chceli úprimne ten problém riešiť, ale podsúvať tu, že všetkých ľudí vlastne, ktorí sa snažia možno nejakým spôsobom, aj keď možno takým trošičku krívajúcim, chrániť pred zištnými alebo zištným zákonom Viktora Orbána, ktorý si vyslovene iba chcel nahnať voličov - a dnešné kroky vlastne k tomu poukazujú - a všetkých týchto ľudí nazvať vlastne ako nejakými hlúpymi nacionalistami, nie je zodpovedné a neprispieva to k riešeniu veci. Nie je to v súlade so slovom z vašej, z vašeho názvu, spolupráca, či tak, strana spolupráce.
Taktiež ten argument, ktorý sa používa, že rozdeľujeme ľudí na dve kategórie, tak vždy rozdeľujeme, každým jedným zákonom rozdeľujeme ľudí na dve kategórie. Tých ľudí, ktorí niečo urobili pred platnosťou, za starého platnosť, za platnosti starého znenia zákona, a tých, ktorí sú, urobili niečo po platnosti novely daného zákona. Niektoré novely, sami viete, že sú novelizované 150-krát, to znamená, že máme aj 150 ľudí alebo 150 kategórií ľudí za jednej, druhej, tretej a stopäťdesiatej platnosti zákona alebo znenia zákona, takže toto nie je argument. Ja viem, že ho používate, ale snažím sa spomenúť všetky tie argumenty, ktoré, ktoré používate, a snažím sa vám ich vyvrátiť.
A taktiež teda to, že trestáme ľudí len preto, lebo využijú možnosť, ktorú im ponúkne iný štát, je to naozaj zvrátené. Iný štát by dovolil na území, nejaký úchylný štát, lebo by chcel neviem akým spôsobom, možno by za to bral nejaké poplatky, že tam u nich si môže zadarmo niekoho zastreliť, človeka, u nás by to bolo trestné a nás, a teraz ten náš človek, náš občan sa rozhodne túto možnosť využiť, podľa mňa by bolo vždy správne, aby sme ho za to, že využije zvrátený zákon inej krajiny, potrestali. V tomto prípade takisto Orbánov zákon považujem za zvrátený, a preto si myslím, že človek, ktorý podľahne pokušeniu ho využiť, mal by byť svojím spôsobom potrestaný. Ale je to jeho slobodné rozhodnutie, či ten krok urobí, alebo neurobí, a v tomto prípade zákon je vlastne odstrašujúci parameter, ktorý ho má upozorniť na to, ak urobíš, prekročíš zákon a strácaš občianstvo. Nevidím na tom nič zlé, ale poďme hľadať riešenia, nie výhovorky, prečo žiadne iné riešenie ako vaše nie je správne.