Videokanál poslanca

Kolega Huba, ďakujem za taký ekologický pohľad na tento zákon. A je to takou, by som to bral, takou pauzou v tej politickej debate a ekonomickej debate o tom zákone, takže celkom príjemné osvieženie.

Ja som teraz išiel po chodbe a taká pani ma zastavila a hovorí mi, že mne je ľúto toho ministra, že to asi on je v tom nevinne. Ale, pán minister, jak sa na vás pozrem, tiež mi pripadáte na prvý pohľad, že by mi vás malo byť ľúto, že asi ste v tom nevinne. Ale na druhej strane, ešte raz pripomínam, ste dlhoročný podnikateľ v energetike, veľmi dobre viete do každého posledného písmenka, čo každé jedno písmenko znamená, aké bude mať dôsledky, a čo, jednoducho čo predkladáte. A tak, ako ste zodpovedný vy, je zodpovedná vláda a budú zodpovední poslanci SMER-u, ak ten návrh zákona nestiahnete.
A, Lojzo, tebe som chcel povedať to, že hovoril si znova to, že na skrátené legislatívne konanie musia byť splnené niektoré podmienky. A jedna je z toho, že ak hrozia štátu značné hospodárske škody. A žiadna hospodárska škoda evidentne nehrozí.
Zopakujem to, čo hovorí, to, čo som hovoril už aj v rozprave, ľudia z týchto finančných skupín berú štát, že je ich, že štát patrí im a oni sú štát. Tým pádom ich peňaženky spolu so štátnym rozpočtom a s verejným rozpočtom, to je vlastne jedna, jedna masa a jedno niečo, čo im splýva dokopy. A tým pádom, keď vedia, že od budúceho roku by mohli niečo zarobiť, a ak nezarobia, budú mať škody, tak vlastne oni si myslia, že toto sú značné hospodárske škody vlastne štátu, lebo oni sú štát.

Dnes ráno som dostal z jedného média otázku, že čo považujem za naj- udalosť tohto roka. Odpísal som, že protesty Gorila. Odpísal som to preto tak, lebo som to považoval za veľký znak takého znovuprebudenia ľudí o verejný záujem o veci verejné. Na druhej strane potom, keď prišli voľby a keď som videl fotografiu alebo aj video z oslavy v centrále SMER-u, kde pán premiér lietal s Colou v ruke, považoval som tú Colu sa vztýčený prostredník ľuďom, ktorí boli vtedy na ulici.
Na druhej strane som si myslel, že tá Gorila už dostatočne zabráni a bude veľkým mementom pre politikov, že si nedovolia už nikdy viac na Slovensku kradnúť. To, čo však tu zažívame posledné dva týždne, kedy pred pár dňami sa rozhodla vládna moc, že približne za 400 mil. odkúpi zdravotné poisťovne od finančnej skupiny Penta, kde v stredu sme sa dozvedeli, že vládna moc sa vzdá predkupného práva a nevyužije svoje právo odkúpiť späť SPP a takýmto spôsobom vlastne zabezpečí dlhodobý každoročný zisk finančnej skupine J&T 300 mil. eur a teraz tu máme zákon, kde každoročne zabezpečíme 27 mil. eur znova finančnej skupine Penta, tak si myslím, že symbolická Cola, ktorá bola v ruke premiéra, keď lietal nad hlavami oslavujúcich poslancov SMER-u, alebo budúcich poslancov SMER-u, naozaj bola vztýčený prostredník ľuďom na ulici, keď tu pred rokom mrzli za to, aby politici už viac nekradli.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som najprv začal odpoveďou pre pána Mikloška. Sa pýtali síce vlády, že či tento zákon sa premietne do zvýšených cien energie alebo elektriny. Nepremietne, to je tá genialita SMER-u. Ako pred dvomi dňami povedali, že vlastne kúpili SPP a babky teraz si po dedinách hovoria, ako ten dobrý Fico kúpil SPP, tak tiež to bolo geniálne, ale nepovedali, že kúpili len to pozlátko z vajíčka a čokoládu dajú finančným žralokom. Takisto to bude aj tuná.
Tým malým, drobným, ktorí by si postavili obnoviteľné zdroje a ktorým by sa podpora zišla, tým zoberú a dajú jednému veľkému, ktorý tú podporu evidentne potrebuje, keďže to takto predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní. Ale výsledok bude taký, že zase sa Fico postaví na tlačovku a povie, vybavili sme ľuďom nižšie ceny energie a elektriny. Čiže oni to urobia veľmi dobre marketingovo, aby mohli povedať, že bojujú za ľudí, ale v skutočnosti tieto skryté operácie tie babky na dedinách nikdy v živote neodhalia. Takže toto je tá rafinovanosť všetkých týchto návrhov, ktoré predkladajú.
Vítam pána ministra, že sa vrátil, ako bol na koberčeku, asi sa vás, aspoň teda dúfam, že poslanci SMER-u niečo pýtali. Keď vás vymenovali, tak hneď médiá a novinári prezentovali informácie, ktoré vás spájali veľmi okato s Pentou. Pár týždňov ste sa bránili vlastne priznať nejaké to priamejšie prepojenie. Potom ste priznali, že vlastne váš súkromný majetok, váš dom prenajímate majiteľovi najväčšej finančnej skupiny Pente a týmto ste priamo priznali prepojenosť s touto finančnou skupinou, aspoň teda takého rázu. O to viac by ste si mali dávať bacha, aby sa na základe vašich skutkov nemohlo potvrdiť podozrenie, že vlastne ste nominant Penty vo vláde a nie ste nominant SMER-u, ale nominant priamo Penty.
To, čo ste dnes ale urobili, alebo nie dnes, ale to, že vlastne ste predložili tento návrh zákona, si myslím, že ide presne v protiklade s tým, čo by som na vašom mieste asi robil ja, kedy by som sa snažil očistiť od takého spojenia a kedy by som sa snažil dokázať svoju nezávislosť na finančných skupinách, s ktorými ste boli spájaní.
Bolo to tu spomínané viackrát, neviem, či má nejaký veľký zmysel, bod 7 a 9 sú kľúčové v tomto návrhu zákona, ktorý predkladáte. Jeden hovorí o tom, že namiesto do 200, alebo teda výrobcovia vysoko účinnej energie nebudú podporovaní do 200 MW, ale do 300 MW a v spojitosti s bodom 9, kedy už sa nebude vyžadovať nejaká 50-percentná rekonštrukcia, zjednodušene povedané, ktorá bude zakladať nárok na doplatok ceny elektriny, ale bude v podstate stačiť akákoľvek rekonštrukcia. Tieto dva body v podstate umožňujú presne to, čo tu ixkrát poslanci už povedali, to, že je to zákon šitý na mieru vašeho nájomníka vo vašom vlastnom dome. Nie je to zákon, ktorý vyhovie komukoľvek inému, ktorémukoľvek inému človeku na Slovensku z tých ďalších 5,4 mil. ľudí, ale vyhovie jednému jedinému človeku, a to vašemu nájomníkovi vo vašom vlastnom dome.
Pán minister, hanbil by som sa na vašom mieste. A ak tento návrh zákona nestiahnete, dokážete, že ste len obyčajný kšeftár, nič viac a nič menej. Doteraz som sa na vás pozeral, keďže ste neurobili žiaden krok, ktorý by vás nejakým spôsobom s týmito podozreniami spájal alebo s finančnými skupinami spájal, že budete človek na správnom mieste a že postupne možno naozaj urobíte pre ten podnikateľský stav nejaké dobré kroky. Ale ak toto má byť ten najzákladnejší zákon, za ktorý sa tu bijete, za ktorý idete, tu idete obhájiť niečo, čo je neobhájiteľné, za ktorý idete obhajovať to, že tu musí byť predložené v skrátenom legislatívnom konaní, tak je to vaša hanba a nie vaša česť. Ak tento zákon nestiahnete, ste obyčajný kšeftár.
A nemusíte mi hovoriť, nenadávaj, lebo vy sa pod to podpíšete, lebo keď pán minister nestiahne zákon a vy zaňho zahlasujete, poslanci SMER-u dokážu, že sú len hlasovacie stroje a nemajú svedomie. Lebo ak by ste svedomie mali, nikdy v živote za takýto zákon nezahlasujete. A teraz pozerajte na mňa ako vyorané myši alebo nepozerajte, jednoducho, ak za takýto zákon zahlasujete, dokážete, že nemáte svedomie, že sa bojíte, že nabudúce chcete byť znova na kandidátke, že sa bojíte preukázať to svoje vlastné svedomie a povedať, že nie, nie som handra, s ktorou si niekto vytrie zem. Ak za tento zákon zahlasujete, nemáte svedomie.
A ak sa tu niekto čuduje, že v dôvodovej správe, alebo teda že sa v skrátenom legislatívnom konaní môže predkladať iba niečo, kde hrozia značné hospodárske škody, a že vlastne štátu, zároveň v dôvodovej správe je napísané, že žiadne hospodárske škody nehrozia, tak práve tu je tá pointa. Ľudia z týchto finančných skupín a ľudia, ktorí ich obhajujú vo vláde, zrejme pokladajú za verejné financie všetko, čo je v štátnom rozpočte a zároveň v peňaženkách finančných žralokov. Jednoducho pre nich všetko dokopy vytvára verejné financie, a tým pádom, samozrejme, keďže sa má ublížiť peňaženkám finančných žralokov, ide sa ublížiť verejným financiám. Lebo tí ľudia si dlhé roky na Slovensku myslia, to, čo je verejné, patrí finančným žralokom. To znamená, to, čo je verejné, patrí im samým.
Pán minister, zopakujem ešte poslednýkrát a tretíkrát, ak tento zákon nestiahnete, dokážete, že ste len obyčajný kšeftár a bábka v rukách finančných skupín.

Jozef, vyslovil si takú obavu, alebo teda, že si sám sebe kladieš otázku, že ktovie, či vlastne minister a pán premiér vedia, čo robia. Ja zase vyslovím obavu, že ja som presvedčený o tom, že oni vedia presne, čo robia. Ak by pán minister bol lekár alebo učiteľ a dosadili by ho za ministra hospodárstva, teoreticky táto otázka tvoja by bola opodstatnená. Ale pán minister je dlhoročný podnikateľ v energetike, on veľmi dobre vie, čo v tom zákone je napísané.

Pán predseda, chcel by som požiadať vládu Slovenskej republiky a osobne premiéra Roberta Fica, aby vypracoval a predložil správu Národnej rade, prečo Slovenská republika nevyužila alebo vláda nevyužila predkupné právo na odkúpenie voľného podielu v SPP a takýmto spôsobom vlastne pripravila štátny rozpočet do budúcna o približne 200 mil. eur každý rok.

Pán poslanec Abrhan, viete, ono my to robíme preto, aby sme vás prinútili konečne sa správať tak, ako to pred kamerami prezentujete. Pred kamerami ste schopní vo vašej ľudovej platforme vystúpiť a bratať sa, mojkať sa, ale v skutočnosti keď môžete tajne hlasovať, tak jednoducho realizujete svoje vlastné predstavy.
Vy konkrétne osobne ste človek, ktorému nehnevajte sa, neverím ani v tom, čo dýcha. (Smiech v sále.) Presne toto je typ ľudí, ktorí dokážu niečo povedať a nejako inak konať.
V našom klube je dovolené vyjadriť slobodne vlastný názor. A napriek tomu, že je nám dovolené aj nehlasovať za vášho kandidáta, bez najmenších problémov vám ho podporíme, lebo chceme naozaj aj my zistiť, ako ste jednotní. Nestačí iba prezentovať vašu jednotu, ale treba ju aj takýmto spôsobom dokázať.
Keď Martin Poliačik hovorí, že akoby som vopred vedel, ako voľba dopadne. No vzhľadom na to, ako Ľudová platforma doteraz alebo vy štyri pravicové strany ste dokázali ukázať nám, ako ste jednotní, tak, áno, môžem sa na základe nedávnej histórie domnievať, ako voľba dopadne. Podrazia vás vaši vlastní. A nečudujem sa v tomto prípade strane SMER, že hrá takúto hru, hoci na druhej strane je mi to ľúto, lebo naozaj to považujem za dôležitý post.
Zároveň by som chcel pánovi predsedovi Paškovi odkázať, že v prípade ak teda kalkulujete alebo hráte takúto hru, neviem, ako to mám nazvať, piškvorky a chcete teda dodať presne ten počet hlasov, koľko ich opozícii chýba, chcem povedať, že chýba nám Mária Ritomská, ktorá, bohužiaľ, je momentálne mimo. Takže poprosím o jeden žetón navyše.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, nechcem zdržovať, ale chcel by som sa krátko vyjadriť k voľbe, ktorá nás teraz čaká.
Post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu považujem osobne za najkľúčovejší post v Slovenskej republike v prípade boja možno proti korupcii alebo v inštitúcii, ktorá má dohliadať vo verejnej správe na čistotu a transparentnosť použitia verejných zdrojov.
Mrzí ma, že nebol na tento post zvolený Kamil Krnáč, to chcem povedať na začiatok, lebo si myslím, že by bol inak správny človek na správnom mieste.
Zároveň ale by som chcel povedať postoj nášho klubu alebo informovať o tom postoji. Rešpektujeme dohody. A teda sme hlboko presvedčení, že človek na takýto post by mal byť vyberaný nie na základe dohody politických strán, ale odbornou verejnosťou. Napriek tomu rešpektujeme politickú dohodu, že sa opozícia dohodla na tom, že vlastne bude nominovať strana SaS kandidáta na tento post. Ale zas na druhej strane nechceme donekonečna naťahovať túto voľbu. A chcem teda vyjadriť z tohto miesta postoj, ktorý sme už prednedávnom v médiách avizovali, že táto voľba, kde je kandidátom Vladimír Klimeš je zo strany nášho hnutia a poslancov nášho hnutia posledná, kde budeme rešpektovať takúto dohodu v rámci opozície, a do ďalšej voľby sme ochotní podporiť za opozíciu iba takého kandidáta, ktorý bude vybraný vo verejne prístupnom výberovom konaní, kde budú mať polovičné zastúpenie opozičné strany a polovičné zastúpenie ľudia z fachu, ktorí sa dlhodobo zaoberajú bojom za transparentnosť a čistotu verejného prostredia.
Obišiel som si každého jedného poslanca v našom klube s tým, že som chcel vedieť ich postoj k tejto voľbe, a ani od jedného som nedostal avízo, že by mal problém s Vladimírom Klimešom v tejto voľbe, ktorá teoreticky môže mať dve kolá. Takže v jednom aj v druhom kole, ak by nebol v prvom kole zvolený, ho všetci poslanci nášho hnutia podporia. To hovorím iba z preventívnych dôvodov preto, ak by nejaké hlasy náhodou chýbali, v našom klube to nie je.
Na druhej strane, nehnevajte sa, poslanci vládnej strany SMER, trošku mi to pripadá také hranie sa mačky s myšou. Viete, že nemáme dostatočný počet hlasov v opozícii, a mohli by ste byť väčší grandi a naozaj dodržať ten váš sľub, že budete rešpektovať opozičného kandidáta. Ďakujem.

Tóno, hovoríš, že vlastne problém je to, lebo nastavila to Radičovej vláda. A teda tá nasmerovala autíčko dole kopcom, ale myslím si, že príliš úzkoprso alebo príliš krátkozrako sa na to pozeráš.
Ja si myslím, že treba sa pozrieť na to, že máme deficit alebo deficit verejný dlh, alebo dlh, teda hrubý dlh Slovenskej republiky približne 50 percent HDP. Čiže približne 35 mld. eur. To je na starú menu skoro 1 100 mld. korún. A toto spáchali všetky vlády, ktoré tu za posledných dvadsať rokov vládli, či to boli pravé, ľavé, zelené, červené, modré, fialové. Jednoducho, všetky prispeli do toho svojím dielom. Niektoré väčším, niektoré menším, ale každopádne všetky tieto vlády, až kým neprišla kríza, Slovenskú republiku zadlžovali.
Aj tento rok naďalej sa vlastne zadlžujeme, takže myslím si, že sme v tom všetci. Všetci sú v tom vinní. A nemá nejaký veľký zmysel si teraz vykrikovať, že kto viac alebo kto menej. Možno iba politici, ktorí menej do toho mohli prispieť a menej boli pri moci, tak tí asi majú menší podiel na hriechu, ale pán Brocka, ktorého som sa pred chvíľkou zastal, tak asi má trošku väčší, lebo je tu dvadsaťdva rokov.
Takže je to, myslím si, že takto je dobré sa na to pozerať, trošku spravodlivejšie, že nie všetko iba Radičovej vláda urobila zle. Všetci sme si zaviazali na krk veľký mlynský kameň, ktorý nás dnes ťaží, a kvôli tomu sa dnes musí šetriť. Úplne inak by sa nám žilo, ak by sme dnes mali zadlženie Slovenskej republiky tak, ako majú Estónci, nejakých päť alebo sedem percent HDP, kašleš na to jednoducho, či máš deficit tri alebo štyri percenta, lebo ťa to nemusí zaujímať.
Nás v tejto situácii, kedy máme Damoklov meč nad krkom, sme si vlastne sami namontovali nejakú gilotínu nad krk, nás to veľmi musí zaujímať. A za to zodpovedajú všetci politici, ktorí za posledných dvadsaťtri rokov na Slovensku vládli.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé dámy a milí páni, ja by som sa chcel trošku iba zapojiť do tej debaty, čo tu pán, síce vlastne oni teraz naďalej diskutujú, ale ja som, potom keď dodiskutujú, potom im niečo k tomu poviem.
Tak trošku z iného konca. Možno ste si na stole dnes ráno našli jabĺčka. Tie jabĺčka sme vám dali takého symbolického Mikuláša, ale v prvom rade sme si dali záležať na tom, aby to boli slovenské jabĺčka, lebo kolegyňa, ktorá ich hľadala, tak prešla pár obchodov, musela prejsť pár obchodov, kým našla slovenské jabĺčka. To by som zároveň tak trošku od konca chcel povedať jedno z dvoch kľúčových podľa mňa opatrení, ktoré nám môže pomôcť v situácii, v ktorej sa nachádzame, a to je to, aby sme mali radi Slovensko, aby sme mali radi svoju vlastnú krajinu, aby sme nekupovali vtedy, kedy nemusíme, zahraničného výrobky, ale aby sme kupovali svoje vlastné slovenské, svoje vlastné slovenské jabĺčka napríklad. Čiže možno aj taká táto symbolika tam bola aj v tento deň, kedy sa prerokováva rozpočet.
Čo som chcel pánovi Jasaňovi povedať k tomu, ku kritike pána Brocku, hovorili ste mu, že nikdy neskúsil podnikať. Ja vám zase z pozície človeka, ktorý skúsil podnikať, poviem, že firmy sa nachádzajú veľakrát v situácii, a sú také firmy, takej hraničnej, aj ten podnikateľ, kedy rozmýšľa nad tým, či ešte to má zmysel, alebo nemá zmysel. Veľa rokov zamestnával nejakých ľudí, ale vidí, že ten biznis alebo konkurencia ho tlačia tak, alebo kríza, ho tlačia do situácie, kedy si dáva otázku, či ten obchod zavrie, alebo ho nezavrie. A toto sú práve tie hraničné situácie, kedy zvýšenie odvodov alebo zavedenie v podstate de facto z prvých 100 000 eur, ktoré zarobí podnikateľ, zavedenie 37-percentnej dane, čo ste teraz urobili, v posledné dni, že ste zaviedli 14-percentný zdravotný odvod na sumu prvých 100 000 eur zisku eseročky, a zároveň zvýšenie dane z príjmu právnických osôb, tak toto sú parametre, a popri tom možno Zákonník práce a ostatné, toto sú parametre, kedy si povie: A stačilo!
A o toto práve ide. Na Slovensku dva milióny ľudí robí, a keď iba 5 % z týchto dvoch miliónov ľudí bude pracovať vo firmách, ktoré takto rozmýšľajú, a zavrú tie svoje firmy, tak na budúci rok nemáme štyristotisíc nezamestnanosť, ale máme päťstotisíc nezamestnanosť. A to už nás bude trošku viacej bolieť. Takže na to netreba možno ani priamo podnikať, ale to dá zdravý rozum, že jednoducho sú firmy v hraničných situáciách, pre ktoré takéto operácie, možno aj relatívne malé, môžu znamenať to, že sa rozhodnú z trhu odísť.
Pán minister, keď predstavoval štátny rozpočet, medzi prvými slovami povedal, že je ambiciózny. Áno, je ambiciózny. A ja úprimne držím palce, aby vám to vyšlo, aby ste dokázali spraviť 2,94 %, len naozaj, zase úprimne sa obávam a na rovinu hovorím, že bojím sa, že to nedokážete, lebo idete proti prúdu. Vy ste to aj tak povedali, že vlastne je ambiciózny preto, lebo situácia v Európskej únii sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, a keď dnes vlastne vy už, ešte predtým, ako rozpočet vlastne začne platiť alebo pred budúcim rokom, na ktorý tento rozpočet je šitý, rozpúšťate rezervu, vlastne už nemáte žiadnu rezervu, tak urobili ste z rozpočtu auto, ktorému ste odmontovali na jazde dole kopcom brzdy. Ako to môže dopadnúť, vieme všetci. Jednoducho vieme, čo nás čaká budúci rok, vieme, že sa rútime dole kopcom a my sme odmontovali brzdy. Nemáme na ňom nič a rútime sa dole kopcom. Ja sa naozaj obávam toho, ako to dopadne.
A preto z tohto miesta vám chcem ponúknuť to, čo som možno povedal prvú vec, ale hlavne tú druhú, a na tú chcem upriamiť pozornosť, že my musíme v priebehu tohto roka vyvinúť extrémne spoločné úsilie na to, aby sme zamedzili daňovým únikom. To je jediná cesta podľa mňa, ako sa dokážeme zachrániť pred tým, pred tým, aby sme na konci nenabúrali do toho múru, ktorého jediné riešenie by bolo, že prídete na budúci rok a zrušíte už druhý pilier úplne definitívne po vzore Orbána a prídete a poviete, že nebude stačiť 25 %, ale bude 29, a jednoducho pôjdeme, už úplne budeme robiť zúfalé kroky, lebo zistíme, že kasa je prázdna.
Ja som vám, pán minister, priniesol aj taký symbolický, takého symbolického Mikuláša. Našiel som to u nás na klube. A je to taký symbolický štátny rozpočet. Sú tu nejaké dukáty zlaté. A bol to, videl som, že niekto si z neho už bral, že vlastne je deravý, že má aj také klasické dierky, ktoré sú také normálne, ale cez tie sa tie dukáty vybrať nedajú. Ale sú tu aj také veľké diery, cez ktoré už jednoducho niekto tie korunky odtiaľ alebo tie dukáty vyberal. A chcel som, že idem kúpiť taký čerstvý balíček, plný. Ale nie, toto si myslím, že omnoho lepšie vyjadruje stav nášho rozpočtu. A toto je vašou úlohou, že tieto obrovské diery a riziká, ktoré tu máme, aby ste vy ako minister financií dokázali nejakým spôsobom zaplátať.
A ja si naozaj myslím, že jediný spôsob, jediný spôsob je minimalizovať daňové úniky a naučiť a prinútiť všetkých ľudí, ktorí majú platiť dane, že dane musia platiť, či sú to spotrebné dane, DPH, dane z príjmu. Jednoducho, ak nedonútime podvodníkov platiť dane, dovtedy môžeme si písať akékoľvek číselka na papier, žiadne čísla nám neprinesú peniaze do rozpočtu.
Tak trošku aj zase symbolicky, a nebol to úmysel, ale keď som si pozrel, kde to bolo vyrobené, tak je to vyrobené v Nemecku. A zase to je to, čo hovoríte, že náš štátny rozpočet alebo jeho plnenie závisí od toh, ako sa Nemec vyspí, plus - mínus. Takže máte taký, taký symbolický štátny rozpočet. A pochutnajte si. Ale tak snažte sa v prvom rade tie diery tam zaplátať. (Vystupujúci práve podáva Mikuláša predkladateľovi.)
Čo ma mrzí, je ten rozpor medzi predvolebnými sľubmi, že naozaj to, čo Robert Fico aj po voľbách, neviem, na čo to už vlastne po voľbách bolo dobré, že tak prízvukoval, že hovoril, že keď budete robiť aj tie opatrenia, ktoré budete robiť, nepopulárne, tak dotknú sa iba 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Od leta rúbete na každej jednej schôdzi tri, štyri zákony, ktorými sekáte aj tých najchudobnejších. Ani nemá zmysel to vymenovávať. Kolegovia predo mnou to vymenovali a ešte dvadsaťpäť ľudí, či koľko, je do rozpravy. Jednoducho viete, viete to sami. A je to naozaj dosť slušný zoznam. Zďaleka nepostihujete 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Postihujete, vaše opatrenia postihnú všetkých ľudí na Slovensku. A toto ma mrzí, že vlastne doslova pošliapavate svoje predvolebné sľuby.
Tiež mám taký trošku pocit, pán minister, že áno, toto treba, treba predložiť návrh zákona, lebo taká je nejaká zákonná procedúra, a treba prísť a obhajovať ho pred parlamentom, pred poslancami a potom ho možno po troj-, štvordňovej, päťdňovej diskusii schváliť. Ale ja si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už ani sám neveríte. A toto je tiež, trošku mám také deja vu, myslím si, že bol to rok 2008, kedy ste tiež hovorili o tom, že kríza sa Slovenska nedotkne, alebo teda premiér Fico to hovoril, a neviem, možno aj vy ste po ňom opakovali, hovorili ste o tom, že budeme v rozpočte v pluse. A nakoniec sme boli presne opačne. Také číslo, ako ste hovorili, že budeme v pluse, tak presne také číslo sme boli v mínuse. Pomaly aj to, čo ste hovorili, že budeme rásť, tak presne rovnako sme išli do mínusu. Takisto dopadol aj náš rozpočet. A ja dnes si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už aj sám neveríte. A je to vlastne iba preto, lebo musíte. Ale hovorím, na druhej strane chápem, je dosť bezvýchodisková situácia, keď vieme, že všetok vietor fúka proti nám.
Preto ešte raz si dovolím, nechcem naťahovať ten čas a rozprávať veci, ktoré tu povedané boli, ja chcem jedno jediné, aby sme, aby z vašej strany vyšla iniciatíva aj voči opozičným stranám, aby sme naozaj spoločne si všetci sadli, aby všetci ľudia na Slovensku, ktorí vedia, akým spôsobom možno zalepiť diery na tej spoločnej loďke, na ktorej plávame, zalepiť diery proti vykrádaniu vlastne štátneho rozpočtu tým, že niekto, jednoducho kto platiť dane má, ich platiť neplatí, alebo si hľadá cestičky, ako to obísť. Aby sme možno zavolali aj pána Mihála, ktorý radí podnikateľom, ako dane neplatiť a ako teda obchádzať zákony, aj takýchto ľudí, a s nimi sa spoločne poradiť a urobiť niečo naozaj spoločne v prospech Slovenska a donútiť ľudí platiť dane.
Aj v Biblii sa píše, čo je božie, dajte Bohu, a čo je cisárove, dajte cisárovi. A viem, že ľudia pozerali na toho cisára v Izraeli ako na nejakého okupanta, na nejakého človeka, ktorého nemali radi, autoritu, ktorú neuznávali, a keď im Ježiš povedal, že áno, urobte to, tak necítili sa dobre. Ale myslím, že stojíme pred tou situáciou, kedy musíme ľuďom povedať, že nie je, nemôže byť už ďalej moderné dane neplatiť, ale dane musia platiť všetci, ktorí ich majú platiť. A išiel by som aj ďalej. Možno niektorí, ja som to navrhoval vlastne pred dvomi rokmi, ešte keď sme chceli do programového vyhlásenia vlády, predošlej vládnej koalície, ktorá sa k nám stavala ako k takým nejakým nechceným deťom, tak sme im vlastne predložili 44 nejakých opatrení, ktoré sme chceli, aby boli zahrnuté. Boli to vlastne naše predvolebné sľuby, s ktorými sme sa prekrúžkovali do parlamentu, a medzi nimi boli aj opatrenia o tom, aby sme umožnili v podstate ľuďom, ktorí ohlásia či korupciu, ktorí ohlásia daňové úniky, aby sme im dali anonymitu, aby sme im dali ochranu, aby sme ich možno prípadne aj odmenili za to, že to urobia, lebo my túto pomoc potrebujeme.
To, čo ste napríklad včera urobili, a bolo mi to sympatické, že ste zahrnuli do možnosti vykonávať daňové vlastne kontroly, alebo teda vydávanie registračných bločkov, všetkých pracovníkov Finančnej a colnej správy. Je samozrejme úplne iný kaliber, keď ma kontrolujú kontrolóri, ktorých všetci v meste poznáme, ktorých síce kedy-tedy presťahujeme z jedného mesta do druhého, ale o ktorých jednoducho viem, že ako vyzerajú, a už dám si pozor, aby som ten bloček vystavil, a je ich v podstate veľmi malý počet. A je úplná iná situácia, keď ste urobili to, čo ste včera urobili, aspoň minimálne ten prvý krok, že ste nasadili do boja deväťtisíc ľudí. A ja si myslím, že do boja treba nasadiť štyri milióny dvestotisíc dospelých ľudí, ktorí majú volebné právo, a týchto štyri milióny dvesto ľudí, týmto treba vysloviť a požiadať ich o podporu: Ľudia, pomôžte nám odhaľovať daňové úniky, podvodníkov, korupciu! Aj politikov, to je jedno. Jednoducho treba pozerať aj možno tomto prípade aj do vlastných radov alebo medzi vlastných nominantov, všetkým treba pozerať na prsty. A toto je jediná šanca, ktorá nás vlastne vie zachrániť pred tým, aby sme nenarazili do útesu.
Chápem, že takéto opatrenia, alebo keď opatrenia na zabránenie daňových únikov, chápem tú kritiku z vašej strany, že keď aj my sme vám to hovorili, aj za naše hnutie, že je toto návrh, že vlastne kde máme daňové úniky, a tuto by sme mali loviť. A ponúkali sme vám to ako alternatívu. A chápem ten váš postoj, že ste hovorili, že áno, že toto je niečo, kde tie peniaze sú, ale na to, aby sme odtiaľ peniaze získali, potrebujeme nejaký čas. Beriem, urobili ste kroky také, aby ste, ktoré považujete za správne, ale nepremrhajme tento čas, tento možno rok, ktorý pred nami je, aby sme takto za rok nemuseli spoločne zase sa tu, my vám vyčítať, že zvyšujete dane na 29 %, a vy zase, aby ste pred kamerami nemuseli lamentovať, že ľudia dane neplatia.
Ja si myslím, že treba využiť maximálne najbližšie mesiace na to, aby tvrdé rázne opatrenie proti neplateniu daní spoločne sme vymysleli a spoločne, pevne verím, absolútnou väčšinou hlasov v tejto sále aj presadili.
Ďakujem pekne.