Dovoľte mi na faktické reagovať takýmto spôsobom, lebo ten čas by bol inak príliš krátky.
Pán poslanec Osuský, hovorili ste, že nevidíte v tomto návrhu niečo, čo by prospelo vlastne alebo pomohlo rovnosti šancí. Ja práveže nič iné tam nevidím, iba to, čo pomáha rovnosti šancí, lebo to, čo tu povedal aj kolega Viskupič, dnešný systém je taký, že väčšina z nás, odhadujem, je tu preto, lebo rozhodla o tom strana, nie preto, lebo ten človek...
Dovoľte mi na faktické reagovať takýmto spôsobom, lebo ten čas by bol inak príliš krátky.
Pán poslanec Osuský, hovorili ste, že nevidíte v tomto návrhu niečo, čo by prospelo vlastne alebo pomohlo rovnosti šancí. Ja práveže nič iné tam nevidím, iba to, čo pomáha rovnosti šancí, lebo to, čo tu povedal aj kolega Viskupič, dnešný systém je taký, že väčšina z nás, odhadujem, je tu preto, lebo rozhodla o tom strana, nie preto, lebo ten človek získal dostatočnú podporu od voličov, že mal dosť krúžkov. Aj v našom hnutí napríklad aj keď sme boli čisto postavení na krúžkovaní a sme vlastne ľudí nabádali ku krúžkovaniu, aby si vyberali ľudí, napriek tomu jednoducho pri tomto postavenom systéme máme možno dvoch-troch ľudí, ktorí sú tu preto, lebo mali miesto na kandidátke. Ale aj preto sme sa rozhodli, a od začiatku to tvrdíme, že každý jeden z našich poslancov, keď bude chcieť kandidovať v budúcich voľbách, tak bude musieť byť automaticky na konci kandidátky. A takýmto spôsobom, či tento zákon schválite alebo neschválite, my sami pôjdeme vzorom a jednoducho toto urobíme. U nás v hnutí takýmto spôsobom budeme pristupovať k novým ľuďom a takto budeme pristupovať k našim voličom. Všetci, tak ako sme my v posledných voľbách urobili štyria, tak v budúcich voľbách pätnásti pôjdeme čestne na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom. Samozrejme, je to obrovský tlak potom a pokušenie možnože, keď pri takejto rozdrobenej pravici prídu majstri sveta, budú ponúkať medové motúzy a budú lákať našich ľudí na svoje kandidátky na lepšie miesta. Ale tam sa bude ten charakter lámať. A tam potom uvidíme, či si za tým, čo sme ľuďom sľúbili vo voľbách, stojíme alebo nie. Ale hovorím ešte raz, či tento zákon schválite alebo nie, my ľuďom budeme vzorom a takýmto presne spôsobom fungovať v budúcich voľbách budeme, postavíme sa na koniec kandidátky a budeme skladať účty. Jasné, niektorí toto sito neprežijú a zostanú mimo parlamentu, ale nezneužijeme tú možnosť, ktorú máme, že sa sami seba nominujeme dopredu kandidátky, len aby sme tu boli. A z tohto dôvodu, si myslím, že je to vyhováranie sa na niečo také, ako ste hovorili, pán Osuský, že takýmto spôsobom vlastne skladáme z voličov povinnosť niesť ich zodpovednosť. Však vlastne nechajme na voličoch, nech rozhodnú, však sú zodpovední. Tak to je iba hľadanie si argumentov, prečo to nepodporiť. A obávam sa, že aj keď ste sa prekrúžkovali, že asi je to z dôvodu takého vlastného nejakého trošku prospechárstva, že vyhovuje vám, že teraz ste sa prekrúžkovať nemuseli a boli ste na zvoliteľnom mieste a že nemuseli ste mať nad sebou ten Damoklov meč. (Hlas z pléna.) Myslím, že teraz ste boli na voliteľnom mieste.
A teraz takýmto spôsobom sa mi potom teda zdá práve zvláštna otázka, aj kolegyňa Nicholsonová dávala mi takú otázku, čo vlastne všetko chceme regulovať. Ale ja sa zase opýtam, kedy konečne liberálna strana bude bojovať za rovnosť šancí, aj tie kvóty v tých rádiách, je rovnosť šancí pre tvorcov slovenskej muziky. Podľa vás liberálov majú dnes títo ľudia rovnakú šancu, ktorí tvoria hudbu v slovenskom jazyku, alebo slovenskí interpreti majú rovnakú šancu sa uplatniť v pretlaku zahraničných médií pri peniazoch, ktoré propagujú týchto zahraničných tvorcov? Nie. Takisto ľudia, ktorí chcú vstúpiť na politickú scénu a chcú kandidovať čestne za politickú stranu, to je jedno, či je to za SMER, nás alebo kohokoľvek, majú šancu voči mechanizmu, keď politická strana si určí ľudí dopredu kandidátky, voči tomuto mechanizmu nejakým spôsobom zabojovať a prekrúžkovať sa pomedzi tých ľudí? Je to zo 150 možno jeden, dvaja, traja. A preto ma mrzí, keď hovoríte, že takýmto spôsobom iba skladáme z voličov povinnosť niesť zodpovednosť. Zakrývate si oči nad zotrvačnosťou a pred tým, čo sme vlastne v ľuďoch vytvorili, aby nepozerali na ľudí, ale na stranu, prišli a volili tam jedenástku. To je podstatné. „Nepozerajte na toho, kto tam je, hoďte hlavne tú jedenástku tam.“ A viete sami, že ten mechanizmus je tak nastavený, že keď ten človek hodí bez krúžkovania, bez toho, aby rozmýšľal, koho volí, tak automaticky tie hlasy majú de facto tí ľudia, ktorí sú najvyššie na kandidátke. A práve preto je to o tom, že iba niektorí z nás, ktorí tu sme, sú tí, ktorí sa prekrúžkovali, ktorí získali dôveru ľudí. Ale, hovorím, uvedomujem si zároveň, že je to veľmi ťažké hlasovať o osude nás samých, hlasovať o niečom, čo nie je v náš prospech, lebo minimálne pre polovičku ľudí v tejto sále tento zákon nie je v ich prospech. Takže uvedomujem si, že ideme hlavou proti múru. Napriek tomu ho predkladám, lebo si myslím, že ten návrh je správny a budeme ho predkladať aj v budúcnosti. A znova jedným dychom dodávam, aj keď ho neschválite, my takýmto spôsobom fungovať budeme, lebo považujeme to za správne.
Lucia hovorí, že dobre je zvyšovať povedomie vo voličoch. Samozrejme, bolo by dobré, keby sme nedevalvovali to povedomie a vlastne možno ten záujem o veci verejné. Sama vieš, ako je nastavený napríklad systém referenda. Sami ste organizovali referendum a viete, že tí ľudia jednoducho k referendu nechodia preto, lebo politici sa rozhodli dať päťdesiatpercentné kvórum a takýmto spôsobom de facto otupiť záujem ľudí o veci verejné. A toto sa nám potom prenáša. A ľudia preto nechodia k referendu, preto nie sú možno ani ochotní ho podpisovať, preto ani nejako príliš tie iniciatívy nepodporujú, lebo vedia, že tak či tak nebude platné. A tak či tak potom zase kandidát vie, že keď sa aj zapíše na nejakú kandidátku na 130. miesto, tak či tak neuspeje a bude tam nejako tak iba do foroty, nemá to zmysel. Alebo neprekrúžkujeme si tak toho svojho kandidáta. Preto aj my sme zvolili túto cestu, ponúkať ľuďom osobnosti a ponúkať ich možno aj z nezvoliteľných na prvý pohľad miest a nabádať ich, aby rozmýšľali nad tými ľuďmi a krúžkovali si toho, komu dôverujú. A myslím si, že toto je lepšia cesta, ako zvyšovať povedomie u ľudí, u ktorých sme to povedomie zatlačili na bod mrazu. Ak chceme opraviť to, čo politici za posledných viac ako dvadsať rokov pokazili v prístupe ľudí k voľbám, tak možno musíme ísť práve takýmto nejakým radikálnym rezom. A myslím si, že nikto z nás, kto sa snaží, nemusel by mať žiadne obavy. Ja by som o teba, Lucia, konkrétne nemal žiaden strach, či by si sa prekrúžkovala z nejakého posledného miesta alebo z posledných nejakých miest, a o viacerých z vás, ktorí teraz v tejto sále sedíte, by som ten strach nemal.
Tóno Martvoň, áno, ty si zaujímavý tým, že dvakrát si bol na stopäťdesiatke v strane SMER, nevyšlo ti to, tak si sa dostal na miesto, ktoré už bolo bezpečné. A tam ti to vyšlo. No a práve toto je ten problém, že práve kvôli tomu ti to nevyšlo, lebo na tých prvých miestach kandidátky strany SMER boli tí ľudia, ktorí nemuseli skladať účty. Boli tam preto, lebo strana tak rozhodla. Ale zober si, že tie dva razy, čo si sa snažil dostať do 150. miesta, možno teda čestným spôsobom, a snažil si sa dostať dopredu, to je jedno, či to bolo zo 140. miesta, vtedy by už vlastne fungoval tento systém a bolo by už možno tých poslancov strany SMER šesťdesiat alebo šesťdesiattri, koľko ste ich mali v predošlom volebnom období, šesťdesiatdva, tak to už by bolo vzadu a ty by si mal maximálne miesto nejaké ja neviem možno osemdesiate, deväťdesiate, možno desiate, pätnáste, bol viacej vpredu, mal väčšiu šancu ako z toho zadného miesta. Ale mal by si aj preto väčšiu šancu, lebo z tých už aktívnych poslancov, ktorí už vlastne raz za SMER kandidovali, tam už by sa polovička dostala, polovička nedostala a zostalo by viacej miesta pre teba ako pre nového človeka. Čiže práve ten tvoj príklad je najkrajším príkladom toho, prečo by zmysel mal tento systém, a nie je príkladom toho, prečo ten systém nemá zmysel. Takže som celkom rád, že akurát ty si sa v tejto veci ozval.
A máš pravdu zase v tom, že je rozdiel mať tri percentá v strane SMER a mať tri percentá trebárs v päťpercentnej strane, kde päť percent vychádza ja neviem približne tuším 150 tisíc hlasov a tri percentá zo 150 tisíc je, povedzme, 5 tisíc. A vy ste mali tuším milión stotisíc hlasov vo voľbách tuším? Takže vlastne u vás sú vlastne tri percentá 33 000 hlasov. A je sakramentský rozdiel, že získa niekto 5 tisíc krúžkov a niekto 33 tisíc krúžkov, to uznávam. A na druhej strane ja si zase myslím, že za stranu SMER by tu mali pri takejto podpore verejnosti sedieť naozaj ľudia, ktorí majú podporu v tých krúžkoch 30 tisíc a viac. (Smiech v sále.) Ale, pozor, vy sa teraz smejete na tom a hovoríte, že to nie je možné. Čiže vy vlastne ani nedávate šancu vašim voličom, aby vás krúžkovali, lebo tým, že sa postavíte dopredu, vlastne my zabíjame v ľuďoch tú schopnosť porovnávať, rozhodovať, vyberať a krúžkovať, lebo, buch, hodím tam prázdny lístok a hlavné je, že jedenástka je vo volebnej urne hodená. Čiže aj každý z vás kebyže ide na koniec kandidátky ako poslanec strany SMER, ja som presvedčený o tom, že by ste mali, je jasné, že Fico by nemal trojnásobok, mal by tie isté hlasy vzadu, ako by ich mal vpredu, tí bežní poslanci, ktorí nie sú tak známi, tri-štyri razy väčší počet krúžkov, lebo jednoducho tí ľudia by si už vás tam vyhľadávali. Čiže nemali by ste ten istý počet krúžkov, ktorý máte teraz niekde vpredu ako šedá masa, keď v tých ľuďoch zabíjame tú iniciatívu, aby si z vás vyberali a posudzovali tú vašu prácu a hodnotili vás.
Ale ešte raz hovorím, jedným dychom dodávam, uvedomujem si, idem hlavou proti múru, lebo tu viac ako polovička ľudí žije v strachu a viac ako polovička ľudí, som presvedčený, robí od momentu, ako vstúpila do parlamentných lavíc alebo otvorila parlamentné dvere, všetko pre to, iba aby na budúce bola na správnom mieste kandidátky, aby bola tu znova. A mne toto pripadá na poslanca príliš nízka ambícia, lebo ak vlastne našou jedinou ambíciou je byť nabudúce na kandidátke, tak to spôsobuje, že práve to odosobňuje toho človeka o to najunikátnejšie, čo vlastne voči zvieratám má. A to je svedomie a presvedčenie. Ak raz viem, že nabudúce chcem byť na správnom mieste kandidátky, tak musím všetko pre to urobiť. Tým pádom čo je na to najvýhodnejšie? Mať svedomie a presvedčenie predsedu či už poslaneckého klubu alebo svojej strany či hnutia. A takýmto spôsobom, bohužiaľ, my sami sa pripravujeme o to, čo nás robí ľuďmi. A ja nechcem, aby sme tu boli iba telesné schránky, ktoré na prvý pohľad budú ľuďmi, ale chcem, aby sme mali to svedomie a presvedčenie napriek tomu, či budeme alebo nebudeme, a nie správali sa prospechársky tak, aby sme mali dobré miesto na kandidátke.
Čiže ešte raz opakujem, som hlboko presvedčený, ak by sme sa všetci čestne napísali na konci kandidátok svojich vlastných strán a hnutí, pomohlo by to parlamentnej práci, pomohlo by to nám, pomohlo by to aj vzťahom medzi nami, verím tomu, predkladali by sme omnoho viacej dobrých návrhov pre ľudí, možno drobností, a zásadné veci by išli z vlády, ale snažili by sme sa riešiť problémy ľudí. Takýmto spôsobom mnohí z nás náš mandát vykonávajú iba ako nejakú povinnú jazdu, kde treba prísť, odhlasovať a čo najmenej rozmýšľať a čo najmenej mať názorov iných na rozdiel od predsedu. Ja si takto poslanca nepredstavujem.
Čiže ešte raz, Tóno, 30 tisíc, 6 tisíc alebo 5 tisíc, malá strana. Myslím si, že by bolo dobré, aby veľká strana mala medzi sebou potom teda poslancov, ktorí majú dostatočnú podporu aj voličov alebo teda ľudí vo voľbách. Pri malej strane je prirodzené teda, že tá podpora možno by mala byť menšia. Čiže tie tri percentá v tomto prípade považujem celkom za fér. Ale možno sa natíska teda taká, takisto nejaká zmena volebného systému, možno by na to bola ochota, tzv. ten absolútny krúžok alebo ako sa to volá, že vlastne by sme nepozerali na to, kde kto za akú stranu sa prekrúžkoval, ale zobrali by sme jednoducho tých, čo majú najväčší počet krúžkov, tak tí tu sú a vybavené ale naprieč všetkými kandidátnymi listinami. Ale je to potom pravda, že potom by tu možno bol aj niekto, koho politická strana nezíska vo voľbách päť percent.
A, pani Žitňanská, bohužiaľ, teda tu nie je, návrh, aby poslanci kandidovali pod pseudonymom. Pani Žitňanská, smejete sa, ale smejete sa na sebe. Boli ste ministerka spravodlivosti a vôbec ani raz som nezaregistroval z vašej strany iniciatívu, že by ste si prečítali ústavu, kde je napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení. A ani raz som neregistroval od vás nejaký apel, že, pozor, náš volebný systém, keď iba politické strany rozhodujú o tom, že vlastne kto volený môže byť a kto nie, a ústava sú v nejakom rozpore. Takže, ešte raz, pani poslankyňa, smejte sa na sebe a kandidujte pod pseudonymom. Poprosím vás, ak je možné, podporte návrh, ak máte sympatiu a bojíte sa práve možno o to svoje miesto na kandidátke, tak sa aspoň zdržte hlasovania, dúfam, že za to vás z kandidátky nevyhodia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis