Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.11.2015 o 10:40 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.11.2015 10:40 - 10:43 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, ja teda vyjadrujem pochybnosti k tomuto návrhu, pretože starosta je volená funkcia občanmi. Ja si teda nespomínam na žiadnu inú osobu, ktorá by ako v prípade volenej funkcie mala nárok na dovolenku, na príspevok na stravovanie a na príspevok zo sociálneho fondu. Tu, ako sedíme poslanci Národnej rady, takéto niečo nemáme. Síce, samozrejme, niekto môže namietnuť, že máme vysokánsku nezdanenú paušálnu náhradu, dobre, ktorej cieľom ale teda nikdy nebolo, aby si poslanec mohol dožičiť teplý obed niekde v jedálni. To nikde nenájdeme, samozrejme. Keď si vezmeme postavenie samotných poslancov v samosprávach, v obciach, mestách, tak tam samozrejme ani počuť o tom, že by mal mať poslanec nárok na dovolenku, na sociálny fond alebo na príspevok na stravovanie. To by nikoho v živote ani nenapadlo. Ale starosta je starosta, samozrejme, to je asi niečo, niekto viac. No dobre. Župan, župan v samospráve má nárok na dovolenku? Župan. Má? Pokiaľ viem, tak nemá. Príspevok zo sociálneho fondu, príspevok na obedy, na gastráče, no pokiaľ viem, nemá. Čiže ako, nieže by som závidel tým 2700 alebo 3000 starostom na Slovensku, ale toto je prinajmenšom zvláštne, prečo by práve starostovia ako volení funkcionári v samosprávach mali mať takéto niečo. Idú do toho, do tej voľby s vedomím, že ak z toho niečo majú, nejakú hmotnú výhodu, tak je to ich plat, ktorý im odsúhlasuje zastupiteľstvo, a tým to končí. Hotovo, bodka.
Nerozumiem tomu, prečo sa tu snažíte vybojovať pre samosprávy, teda nie pre samosprávy, pre starostov, pretože samosprávu ako takú to poškodí, pretože ak aj ten dopad je možno symbolický, ale je. To znamená, že peniaze, ktoré by mohli tej obci ísť na niečo iné, pôjdu starostovi na príspevok na obedy. To je také trošku smiešne. Ja byť starostom, tak by som sa hrdo prihlásil k tomu, že ja takéto niečo odmietam. Mám svoju česť, som zvolený občanmi, beriem za to svoj plat a tým to končí. Takže naozaj nerozumiem, prečo tento návrh presadzujete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.11.2015 11:03 - 11:05 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem kolegom za ich pripomienky, za faktické poznámky. Reagovať budem na pána Duchoňa. Myslím si, že, pán poslanec, ste sa pokúsili síce vyvrátiť moje argumenty, ale nepodarilo sa vám to. Jednoducho vy týmto spôsobom chcete hádzať všetkých podnikateľov - zamestnávateľov do jedného vreca? Ak je niekto v strate, tak bude platiť daňovú licenciu, pretože sú tu nejaké podvody? Ja nebudem spochybňovať to, že v tejto krajine sa nájdu daňoví podvodníci. Samozrejme, že sa nájdu, ale na toto predsa máme príslušné aparáty. Máme tu kontrolórov, máme tu daňovú políciu, Kobra alebo ako sa to volá, ja neviem, to, čo sa tu zriadilo. Čiže títo ľudia nech robia to, čo majú v popise práce a nech týchto podvodníkov vyhľadávajú a nech sa teda im udelia príslušné sankcie. Ale kvôli tomu predsa nemôžete státisícom podnikateľov, živnostníkom napariť daňovú licenciu, znemožniť im odpočítavať si stratu a podobne. Teraz sa obchoduje so stratami, keď si ju nemôžem slobodne uplatniť a môžem len v tej jednej štvrtine. Teraz tú stratu práveže predám, nie vtedy, keby som si to mohol liberálne ja sám uplatniť, tak ako sa mi to hodí. Teraz sa práveže obchoduje.
A druhá vec. Prečo ste nereagovali na moje slová k finančnej správe? Prečo ste sa neospravedlnili aspoň symbolicky? Podnikateľ niečo urobí zle, tak hneď máte na neho pripravené príslušné inštrumenty, aby dostal po nose. Keď finančná správa nesplnila zásadným spôsobom svoje dôležité povinnosti, tak kľud, pohoda, nič sa nedeje a ja som zvedavý, akú dostane Imrecze na konci roku odmenu za to, že to výborne riadil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.11.2015 10:17 - 10:56 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem za včerajšok, kedy som tu nebol. Užíval som si naše zdravotníctvo, teda nie ja, ale moja ročná dcéra. A musím povedať, že napriek tomu, že sa o detskom kardiocentre hovorí, že je to špičkové pracovisko, tak je vidno tú patinu, ktorú slovenské zdravotníctvo so sebou nesie aj na tom špičkovom pracovisku. Je mi ľúto tých ľudí, ktorí tam pracujú, aj tých, ktorí tam musia chodiť ako pacienti, najmä tých malých detí. Ale v našom prípade to dobre dopadlo, na rozdiel možno od iných detičiek. Takže som po včerajšku spokojný, pretože zdravie je tá najväčšia priorita. Ani štátny rozpočet u mňa takúto jednoducho nemá, pán minister. (Povedané so smiechom.)
A teda dnes dovoľte, aby som pár minút pridal aj ja. Nebudem sa snažiť o súperenie s majstrom bonmotov, kto povie niečo vtipnejšie. Budem úplne suchárskym spôsobom komentovať to, čo vlastne za celé štyri roky tu máme.
Najskôr chcem ešte na úvod sa tak trošku začudovať tu, za týmto pultom, prečo sa o štátnom rozpočte rokuje v čase, kedy na tejto schôdzi ešte nebol prerokovaný zákon o sociálnom poistení, respektíve jeho novela. Veď predsa je tam dôležitý návrh o zmene výšky materského s dopadom plus-mínus 9 alebo 10 mil. eur. Nevadí to? Prečo sa rokuje o štátnom rozpočte predtým, ako sa bude rokovať o zákone o zdravotnom poistení? Tam sú tak isto dôležité veci. Napríklad zmeny pri odvodoch z dividend alebo zmeny v ročnom zúčtovaní z hľadiska odpočítateľnej položky. A samotná odpočítateľná položka je diskutabilná záležitosť, pretože podľa návrhu sa jej výška 380 euro meniť nemá. Napriek tomu, že medziročne nám stúpa minimálna mzda z 380 na 405 eur. Čiže toto je veľmi zvláštne, že tieto dva zákony budú prerokované až po schválení štátneho rozpočtu. Pripadá mi to, tento postup za neférový.
A ešte jedna maličkosť, je tu ešte aj zákon o športe. Moja trošku srdcovka a tam sú tak isto dosť dôležité dopady na štátny rozpočet. Veď diskutovať sa tu bude v rozprave na budúci týždeň napríklad o tom, či má alebo nemá byť presadený z hľadiska sponzoringu sponzoring ako taký, ako daňový výdavok. Či má alebo nemá byť v prípade sponzoringu aplikovaný takzvaný superodpočet, to sú dopady na štátny rozpočet. A vôbec, samotná kapitola venovaná príspevku na šport v rozpočte ministerstva kultúry je sama o sebe na diskusiu. A keď k tomu pridám aj prechodné ustanovenie zákona o športe, kde sa teda hovorí o odvode z výťažku z lotériových hier z Tiposu, viem si predstaviť, že tu budú padať pozmeňovacie návrhy, a to všetko sú dopady v miliónových čiastkach na štátny rozpočet. Takže toto je mi čudné, prečo sme so štátnym rozpočtom nepočkali na schválenie týchto troch zákonov? Dobre.
Chcem hodnotiť ani nie tak predložený štátny rozpočet, ale keďže toto je jedno z posledných príležitostí, ako sa vyjadriť na tomto mieste k štvorročnému vládnutiu strany SMER, chcem vlastne hovoriť tak trošku z nadhľadu z tej mojej oblasti, lebo nie som chrobák, truhlík nerozumiem všetkému. Chcem teda z toho nadhľadu hodnotiť celé štyri roky. Čiže obdobie vlastne od roka 2012, kedy ste vládu prebrali, až do roka 2016, kedy príde nejaká nová vláda. Uvidíme. Takže z hľadiska daňovej politiky, a hovorím hlavne o zákone o dani z príjmu, aj keď zákon o DPH si tak isto zaslúži pozornosť. Tak pripomeniem.
Za obdobie vlády SMER-u sa uskutočnili zásadné zmeny, dramatické zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívne, bohužiaľ, negatívne voči ľuďom, ktorí pracujú, podnikajú, majú živnosť, majú firmu. Zasiahli najmä menších podnikateľov, pre ktorých tie zmeny, ktoré tu boli schválené, znamenali vážnu ranu. Bratislavský Volkswagen, ten nad tým zrejme mávol rukou. Ale malý podnikateľ v Horných Orešanoch, ten určite nie. Takže napríklad zaviedli sa daňové licencie, čiže vlastne daň zo straty. Máš firmu, nedosahuješ zisk, nikoho to nezaujíma, musíš platiť daňovú licenciu, čiže 480 alebo 960 euro, alebo temer tri tisícky. Zhoršilo sa možné odpočítavanie straty z minulých období. Ak v roku 2012 ešte platilo, že podnikateľ si mohol stratu, ktorú mal v nejakom roku, slobodným rozhodnutím uplatniť počas nasledujúcich siedmich rokov tak, ako sa on rozhodol, súčasný stav je taký, že ak niekto dosiahne stratu, nevymyslí nič, musí sa stotožniť s tým, že tú stratu bude odpisovať rovnomerne v jednej štvrtine počas nasledujúcich štyroch rokov, či sa mu to hodí alebo nehodí, či už pôjde do zisku alebo nepôjde.
To je veľmi nevýhodné najmä pre také oblasti podnikania, kde ten nábeh stojí veľa peňazí a firma začína byť zisková až po tých štyroch rokoch. Čiže investor, ktorý by tu chcel investovať do takého biznisu, ktorý mu nebude prinášať ovocie okamžite, ale až s istým časovým odstupom, nejaké sofistikovanejšie výroby, informačné systémy a podobne, tak si to veľmi dobre rozmyslí pri takej daňovej politike Slovenska.
S tým súvisí odpočítavanie, respektíve uplatňovanie odpisov. Ak v roku 2012 tu bola relatívna, no veľmi relatívna, to ani by som to slovo nemal používať, ale miernejšia odpisová politika, dnes je to tak, že povedzme pri budovách alebo aj, či kancelárskych alebo hoteloch, reštauráciách a podobne, sa budova odpisuje 40 rokov. Samozrejme, každý by mohol namietnuť, veď taká budova, veď to vydrží aj sto rokov bez nejakej nutnosti ďalšej investície, ale daňová politika nie je o tom, aby sme zmerali, či tá budova spadne po 40-tich rokoch, po 20-tich, alebo po koľkých. Rovnako ako auto, ktoré sa odpisuje štyri roky, je každému jasné, že po tých odpisoch po štyroch rokoch je ešte veľmi dobre použiteľné. Má možno polovičnú zostatkovú hodnotu z nákupnej.
Ale ide tu o vlastne daňovú politiku, ktorú my premietame cez tie odpisy do toho, čo tu vlastne chceme mať.
Čiže ak na jednej strane napríklad hovoríme, že podporujeme turistický ruch, cestovný ruch, dovolenky, pardon tie zimné prázdniny pre zimné lyžiarske zájazdy pre deti zadarmo a podobne, hej, tak druhá vec je, že vôbec ho nepodporujeme, pretože ak si niekto povie, tak ja by som vcelku postavil nejaký penzión niekde v Nízkych Tatrách, dajme tomu, tak keď si pozrie zákon o dani z príjmov, že bude ho odpisovať až 40 rokov, čiže 2,5 % ročne z tých, z toho povedzme 200-tisícového nákladu, ktorý do toho dá, si bude môcť odpísať a zbytok pomaličky 40 rokov, tak si to veľmi dobre rozmyslí. Tu keby sme ponechali tých 20 rokov, keď už nič lepšie, tak bolo by to určite z pohľadu takýchto investícií pre tých ľudí zaujímavejšie. Ale nie je.
Zrušilo sa to. Zrýchlené odpisovanie až na výnimky, lízingové odpisovanie, to všetko sú negatívne zásahy do podnikania v mene rýchleho získania príjmov teraz. No ale to je druhá stránka veci. To máte podobné, ako pri II. pilieri. Dobre, štátny rozpočet získal rýchlo teraz, lebo podnikatelia si teraz odpíšu menej, majú menšie výdavky, vyšší základ dane, platia vyššie dane. Teraz. Lenže to všetko má aj druhú stranu mince. To potom znamená, že ten nasledujúci minister financií, možno nie ten hneď ďalší, ale ten o desať, pätnásť rokov vlastne bude mať tých daňových príjmov menej, pretože tie odpisy ešte budú bežať, hoci by za inej politiky už dávno skončili. Čiže je to, je to také trošku krátkozraké, aby táto vláda mala viac peňazí na výbere daní.
Malí živnostníci nie sú spokojní s tým, že sa zaviedol strop pri paušálnych výdavkoch. Budete určite, pán minister, hovoriť, že predsa to sme navrhovali aj my. Áno, ale v každom prípade, v každom prípade ten strop 5 040 eur je fakticky demotivujúci pre takého živnostníka, ktorý už zarobí predsa len viac, ako nejakých tých 1 000 eur mesačne brutto na príjmoch, na tom, čo vyfakturuje a zrazu zistí, že sa mu to vlastne neoplatí, pretože ten strop paušálnych výdavkov pre neho znamená, že už ten ďalší príjem brutto celý zdaní. Ten prírastok toho príjmu celý zdaní. Takže dobre, tak si môže, samozrejme, povedať, že prejde na skutočné výdavky, prejde na účtovníctvo, ale to sú zase nejaké iné režijné výdavky. Musí si platiť účtovníčku a vôbec nejde len o to, že si bude platiť účtovníčku. Ide o to, že bude mať traumu z toho, že čo, ak v tom účtovníctve bude niečo zlé? Čo, ak mu príde daňová kontrola? Čo, ak dostane pokutu? Pretože výhodou paušálnych výdavkov je to, uplatním si paušálne výdavky a mám svätý pokoj. Viem, že nemusím ďalej nič riešiť pri nejakej daňovej kontrole. A to je, samozrejme, výhoda aj pre štát, pretože tá daňová kontrola tam nemusí ísť, pretože nemá dôvod. Čiže nad týmto by sme sa mali tiež trošku zamyslieť.
No pokiaľ ide samotnú sadzbu dane, mali sme tu rovnú daň 19 % v roku 2012, dnes je situácia taká, že firmy platia 22 % a fyzické osoby, ktoré majú lepší úspech, viac zarobia, čiže majú základ dane nad 35-tisíc eur ročne, tak tam sa sadzba dane zvýšila na 25 %. To sú dve, to sú dve zlé veci. Prvá je taký ten, taká tá reklama Slovenska, ktorú sme jednoducho zrušili. Ak Slovensko si urobilo v rokoch 2004 a ďalej reklamu, doslova reklamu u investorov v tom, je tam rovná daň 19 %, to je také jednoduché na pochopenie. Som nejaký bohatý investor, resp. spravujem nejaké podielové fondy niekde, čo ja viem, v Amerike, rozmýšľam, kam umiestniť tie milióny, miliardy eur alebo dolárov, ktoré mám k dispozícii, ktoré chcem dať napríklad do Rumunska, do Srbska, do Poľska, alebo na Slovensko. Tak pokiaľ Slovensko malo v tom svojom vlajkovom štíte - rovná daň 19 %, tak bola to dobrá reklama pre takýchto investorov, ktorí sa aj na základe toho rozhodli, že na Slovensko prídu. No dnes ich musíme lákať, viď Jaguár, stámiliónovými dotáciami, aby tá dotácia, aby tá investícia prišla. Samotné podnikateľské prostredie alebo daňové prostredie nie je atraktívne na to, aby sem ten podnikateľ svoju investíciu umiestnil. No a keď si poviete, kašľať na nejakých amerických investorov, lenže Slováci, ktorí majú majetok a ktorí si zakladajú firmy, no dnes utekajú oni sami. Naši podnikatelia utekajú zo Slovenska preč. Zakladajú si firmy napríklad v Čechách alebo v Maďarsku, kde sú skrátka výhodnejšie, výhodnejšie podmienky. No to je spolu s únikom mozgov, je to jednoducho tragédia.
Je tu ešte jedna maličkosť, lebo teraz som hovoril o tých bohatých, ako sa im priťažilo. Ale je tu ešte jedna maličkosť, ktorá sa volá zamestnanecká prémia. Prosím pekne, to ste zaviedli vy v roku 2009 ako opatrenie v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, ktoré malo pomôcť slabo zarábajúcim zamestnancom. Opatrenie, ktoré vlastne v roku 2009 znamenalo, že ak mal niekto skutočne nízky príjem a neplatil dane, lebo máme tu nejakú nezdaniteľnú časť, ako vieme, tak ak sa nezmestil ani do tej nezdaniteľnej časti, tak vlastne dostal tú zamestnaneckú prémiu od štátu, nie od zamestnávateľa a výška tej zamestnaneckej prémie, čiže akejsi negatívnej dane, zápornej dane, v tom čase dosahovala až 181 eur. V roku 2009, kedy boli aj tie príjmy relatívne nižšie, 181 eur. To bol prakticky skoro jeden čistý mesačný plat v tom čase.
V roku 2012 zamestnanecká prémia už bola len vo výške 46 eur, no ale, čo sa mi strašne páči, je to, že už v roku 2015, teraz pri daňových priznaniach pri ročnom zúčtovaní tí slabo zarábajúci zamestnanci zistia, že na zamestnaneckú prémiu vlastne fakticky nárok nemajú. Jej výška je totižto nula. Nezrušilo sa to v zákone. Na to ste nemali odvahu priznať, že je to hlúposť, že to tam iba zavadzia, je to jeden zbytočný dlhý paragraf, ktorý teda zavadzia nielen v zákone, ale robí to problémy každému, kto to daňové priznanie podáva, lebo musí rozmýšľať, a toto tá zamestnanecká prémia, tento riadok je čo? Ako to mám vyplniť? Potom po desaťminútovom rozmýšľaní ho napadne, tak keď neviem na to prísť sám, tak si pozriem poučenie a po ďalšom rozmýšľaní zistí, keď si to poučenie prečíta, jaj, však to je nula. Čiže, čiže tá zamestnanecká prémia je dnes nulová. Za šesť rokov spadla zo 181 eur na čistú nulu. Takže to je z pohľadu toho nízkopríjmového zamestnanca a daňovej politiky, aby to bolo jasné, že tie zásahy sa netýkajú len milionárov.
No a ďalší taký zásah, ktorý sa týka každého, kto má rodinu, je zásadné obmedzenie, ktoré ste presadili pri nezdaniteľnej časti na manžela, manželku. Tých odpočítateľných potenciálnych 3 803 eur od základu dane, čo využívali najmä mladé rodiny, dnes zostalo v platnosti pre zúženú skupinu rodín pri splnení tých podmienok, ktoré ste sprísnene zadefinovali do zákona o dani z príjmov, a to vlastne pri prepočítaní na 19-percentnú sadzbu dane znamená, že rodiny platia o 722 eur ročne viac ako predtým. O 722 eur ročne. To nie je malá suma. To je v podstate pre takú rodinu jeden čistý mesačný príjem. Toto ste skrátka spôsobili. To je v daniach.
Odvody. To, čo teraz budem hovoriť, to sa veľmi, veľmi ťažko ako komentuje a veľmi ťažko hovorí, ale sú to fakty. Takže zaradom. Maximálny vymeriavací základ, ktorý sa vzťahuje na tých lepšie zarábajúcich zamestnancov alebo živnostníkov, ktorí majú skutočný úspech vo svojom podnikaní, maximálny vymeriavací základ bol v roku 2012 pri starobnom poistení 3 076 eur. Dnes, teda v roku 2016, aby som bol presnejší, v roku 2016 bude 4 290 eur. Tritisíc sedemdesiat šesť bude 4 290. To je 39-percentné zvýšenie za tie štyri roky. O 39 % ste zvýšili maximálny vymeriavací základ do Sociálnej poisťovne. Keby som urobil porovnanie v zdravotnom poistení, tak tam je ten percentuálny nárast ešte vyšší. Zaviedli ste odvody z dohôd. Dnes víťazoslávne prezentujete, že ste študentom umožnili nejakú úľavu. No áno, umožnili ste úľavu z toho, čo ste zaviedli. Veď predtým sa prakticky z dohôd žiadne odvody neplatili. Študent, dôchodca, ktokoľvek, to bolo jedno. Dnes je odvodové zaťaženie z dohôd prakticky rovnaké, ako v prípade zamestnanca na pracovnú zmluvu a dokonca ešte vyššie, pretože odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch sa na dohodárov nevzťahujú, nevzťahuje, čiže dohodár platí zdravotné poistenie naplno, kdežto zamestnanec s nízkym príjmom pri pracovnej zmluve predsa len akú-takú výhodu cez tú odpočítateľnú položku má.
SZČO. Zrejme, zrejme nepovažujete živnostníkov za vašu voličskú skupinu. Neviem, aby som tu teda príliš nepolitizoval ako politik, pravda, pán spravodajca, takže ale k veci. SZČO mal v roku 2012, v roku 2012 minimálny vymeriavací základ 340 eur. V roku 2016 to bude 429 eur. To je nárast o 26 %. Odvody, tie povinné, minimálne odvody boli 160 eur, na budúci rok sú 202 eur. To je takisto nárast o 26 %. Ja viem, že toto je skôr parketa ministra Richtera, ale patrí to sem, pretože rozpočet kryje všetky ministerstvá a zároveň sčasti aj Sociálnu poisťovňu, takže vtedy minister Richter odôvodňoval, teda v roku 2013 ten skokovitý nárast minimálnych odvodov živnostníkov tým, že inak budú mať nízky dôchodok, preto sa im vymeriavací základ musí zvýšiť. Ako keby tie odvody boli len o dôchodkoch. Po prvé, tie odvody sú napríklad aj o zdravotnom poistení vo významnej miere, čo s dôchodkom nemá nič spoločné. Zdravotné poistenie je fakticky daň, čiže vlastne zvýšili ste zdravotnú daň živnostníkom a hotovo.
A pokiaľ ide teda, keď sa vrátim k tým dôchodkom ako takým, minimálny dôchodok, ktorý sa zaviedol pred pár mesiacmi, vlastne znamená, že či platím odvody z vymeriavacieho základu vo výške 24 % priemernej mzdy alebo ako živnostník z vymeriavacieho základu vo výške 50 % priemernej mzdy, môj starobný dôchodok bude na konci dňa, ako sa populárne hovorí, či na sklonku života, rovnaký. Čiže, či zaplatím z 24 % priemernej mzdy, čo zodpovedá dnes základu asi 215 eur mesačne alebo zo základu 50 %, ako nútime živnostníkov podľa zákonov, zo 429 eur mesačne, výsledný dôchodok budú mať tí dvaja občania úplne rovnaký. Tu ste živnostníkov jednoducho oklamali. A ak to aj minister Richter v tom roku 2013, dajme tomu, nedomyslel a v dobrej vôli to naozaj takto ako naprojektoval, tak je najvyšší čas to vrátiť naspäť a minimálny základ živnostníkov okamžite dať dole, pretože dnes vieme, ako to je, úplne jasne. Ak to neurobíte, tak môj rezultát z celej operácie je, oklamali ste živnostníkov. Oklamali ste ich.
Pokiaľ ide o odpočítateľnú položku pri zdravotnom poistení, povedal by som, že výborná vec a v podstate je to súčasť aj programu SaS, keď to vylúpnem ako nejakú podmnožinu z toho, čo my voláme odvodový bonus. Zvýhodnenie na odvodoch tých, ktorí málo zarábajú cez zavedenie odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení. Dobre. Dobre.
Problém je ale ten, to som, pán minister, ak si spomeniete, hovoril vlani, keď sa o tom rokovalo, že ak je vyklesávanie odpočítateľnej položky nastavené tak prudko, ako je, tak to vlastne spôsobuje vysoké tzv. marginálne zdanenie, či zodvodnenie príjmov. Čo to vlastne znamená? Znamená to to, že ak teda zarábam tú minimálnu mzdu, tak fajn, "fajn", lebo teda mám nižšie odvody, ale s každým jedným eurom, ďalším zarobeným eurom zistím, že z toho ďalšieho zarobeného eura mi nezostane ani polovica, pretože mi to zhltne to kvadraticky narastajúce vlastne zdravotné poistenie. Je to jednoducho nastavené zle. A krásne to je vidieť teraz. No ono to ešte nie je vidieť, ono to ľudia zistia v januári.
Ak ste presadili zvýšenie minimálnej mzdy z 380 na 405 eur, zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, vám za to zatlieskajú, tak pointa je v tom, že z toho zvýšenia minimálnej mzdy o 25 eur zamestnanec bude mať čistý príjem vyšší o 16 eur, o šestnásť. Ale štát, tým myslím štátny rozpočet, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, štát získa omnoho viac ako ten samotný zamestnanec. Ten vyšší príjem štátu sa v závislosti od toho, či zamestnávateľ je v strate, alebo v akom je zisku, bude pohybovať od 14 až do 23 eur. Tak si zoberte, zvýšenie minimálnej mzdy plus 16 eur čistého pre zamestnanca, ktorý tú minimálnu mzdu zarába, ale plus 23 eur pre štátny rozpočet a rozpočet sociálnych, zdravotných poisťovní. To je skvelé. To ste teda fakt pomohli tým nízkozarábajúcim zamestnancom. Ale keď sa vrátim na začiatok, to je vlastne dôkaz toho, ako zle je nastavená odpočítateľná položka. Vy odmietate diskutovať o tom, aby sa zvýšila s rastom minimálnej mzdy z 380 na 405 eur a odmietate diskutovať aj o tom, aby sa to vyklesávanie, prudké vyklesávanie odpočítateľnej položky zmiernilo, aby sa odstránilo to vysoké marginálne zdanenie, zodvodnenie príjmov nízkopríjmových zamestnancov. To je chyba. Tak sa to robiť nemá.
A ešte jedna vec - zdravotné odvody z dividend. Áno, zaviedli sme to za vlády Ivety Radičovej. To, samozrejme, priznávam. Možno to bola chyba, možno sme to robiť nemali. Mali sme počkať na zavedenie odvodového bonusu a urobiť to v jednom balíku a nie tak, že sme vlastne naštvali ľudí, ktorí majú firmy. Ale pozrime sa na čísla. Vtedy v roku 2012 ten maximálny odvod na zdravotné poistenie daný povedzme tým, že si niekto vyplatil dividendy, bol 10 % z maximálneho ročného základu 27 684 eur. Čiže v tom čase ten maximálny odvod z dividend mohol byť 2 768 eur. Teraz, respektíve teda v roku 2016 je to 14 % z maximálneho základu 51 480 eur. Čiže ten odvod môže byť 7 207 eur. To je 260-percentný nárast, 260-percentný nárast. To nie je nárast o 4 alebo o 5 %. To je skrátka 260-percentný nárast, ktorým ste vytrestali tých, ktorí majú firmy. Nestačí, že sú tu tie daňové licencie, problémy s odpočítavaním straty, odpismi a tak ďalej, ale ešte k tomu aj toto.
Nedá mi, nedá mi trošku neodbočiť od týchto čísielok k politizovaniu, samozrejme. A pýtam sa vás, pán minister, mali ste v programe jednu skvelú vec. Volá sa to jednotný výber daní, cieľov a odvodov. Experti to poznajú pod skratkou UNITAS. Na toto som sa tešil, že vláda jednej strany, kde nie sú problémy medzi jednotlivými ministerstvami, kde je to úžasne koordinované, bez problémov za tie štyri roky, už to bolo dosť aj pripravené, bez problémov za tie štyri roky to zavediete. Tešil by som sa, a nielen ja, tešili by sa podnikatelia, zamestnanci, účtovníci, ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, v aparáte na povedzme finančnej správe, pretože ten systém by bol jednoduchší ako ten zmätok, ktorý tu máme teraz. Nuž, ale akosi tento bod z programového vyhlásenia vlády ste jednoducho nesplnili, nechválite sa tým. Však kto by sa chválil tým, že toto neurobí? Je to obrovská škoda.
Na druhej strane to, čo sa tohto roku dialo na finančnej správe, to je obrovská hanba pre finančnú správu, žiaľ, aj pre tých radových ľudí, ktorí na finančnej správe robia. Ale je to v prvom rade obrovská hanba pre šéfa finančnej správy pána Imreczeho, aj pre vás, pán minister, pretože ho jednoducho kryjete. Fakt je ten, že predražený informačný systém, kde to predraženie je radovo v desiatkach miliónov eur - informačné systémy sú vynikajúca možnosť, ako vytunelovať štátny rozpočet, to všetci vieme - tento predražený informačný systém nedokázal zabezpečiť to, aby finančná správa splnila svoje povinnosti podľa zákona, a jednou z tých povinností je do konca mája odovzdať potrebné údaje Sociálnej poisťovni, údaje potrebné na to, aby Sociálna poisťovňa vedela po novom oznámiť živnostníkom, SZČO, či majú, nemajú byť poistení, aký je ich vymeriavací základ.
Finančná správa si túto povinnosť jednoducho nesplnila, pretože do konca júla, čiže jún, júl, dva mesiace po termíne nebola schopná tieto údaje zaslať do Sociálnej poisťovne, respektíve prebiehali tam pokusy metódou: pokus - omyl. A našiel sa nejaký úradníček, na ktorého bola zhodená vina, lebo že vraj zle stlačil nejaký gombík. No keď aj zoberiem, že 30. júla nejaký úradník zle stlačil nejaký gombík na počítači, tak sa pýtam, prečo ho stlačil až 30. júla? Mal ho stlačiť 30. mája. Čiže v každom prípade tam došlo k dvojmesačnému omeškaniu. A to omeškanie bolo vlastne ešte dlhšie, pretože pokým sa to celé vybavilo, tak bol august. Toto bolo zásadné zlyhanie finančnej správy a jeho manažmentu.
Keby toto urobí nejaký podnikateľ, že o dva mesiace neskôr si splní nejakú svoju povinnosť, povedzme zaplatí neskôr daň, podá daňové priznanie o dva mesiace neskôr, tak dobre vieme, čo by ho čakalo, bez milosti, šup-šup, preplesk, pokuty, hotovo. A bol by na čiernej listine a podobne. Tuto sa pánovi Imreczemu nič nestalo a som zvedavý, keď sa niekedy dostaneme k tým číslam, aké dostal odmeny za to, ako úžasne finančná správa fungovala v tomto roku. Jeden taký ešte maličký príklad, 30. júna tohto roku nefungoval portál, 30. júna chceli tisíce ľudí podať daňové priznania, ktorí mali odložený termín. Nemohli to urobiť, pretože bol nefunkčný portál finančnej správy a blahosklonne finančná správa vtedy vyhlásila, nevadí, môžete to podať ďalší deň alebo ďalšie dni, lebo, lebo nám nefunguje portál. Nuž tak teda, keď finančnej správe nefunguje portál, tak je úplne pokojne možné, aby daňovníci si splnili svoje povinnosti neskôr a hotovo. Ale takto sa to jednoducho nerobí. Z toho mali byť vyvodené dôsledky. Ja som teda žiadne vyvodenie dôsledkov nezaznamenal.
No a k tejto politickej časti, samozrejme, patrí čerpanie eurofondov a tie, ako sa to hovorí? Nieže rozkradnutie eurofondov, ale aký je ten korektný bruselský termín? Už si na to nepamätám, ako sa to povie. Korekcie. No korekcie, korekcie, neviem čo, ale podľa mňa, ja to volám rozkrádanie eurofondov a pokutu, ktorú teda z Bruselu máme. Padlo tu, môj predrečník Jozef Kolár hovoril, že 600 mil. eur. Šesťsto miliónov eur, ak je to fakt, 600 mil. eur je účet, ktorý musia zaplatiť občania Slovenska za to, že táto vláda šafári s eurofondami. A to je len špička ľadovca. To je len to, na čo sa prišlo. Nebudem túto tému rozvádzať ďalej. Vrátim sa k téme. A teraz od tých daňových odvodov k veci.
Ste sociálnodemokratická vláda. Čiže toto by sa možno dalo akceptovať z pohľadu sociálnych demokratov. Dobre, zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody, lebo ste sociálni demokrati a to tak akosi k ľavici patrí, že zvyšuje dane, zvyšuje odvody. No tak sa teda poďme pozrieť na to, čo vy ste teda ako ľavica mali dať občanom z tých vyšších daní a vyšších odvodov. Takže napríklad, keď si zoberieme určitý sociálny rozmer, ktorý je zakomponovaný v zákone o dani z príjmov cez inštitút daňového bonusu, v roku 2012 sme odovzdávali vlastne vládu vláde SMER-u s tým, že daňový bonus bol vo výške 20 eur 51 centov mesačne na jedno dieťa. V roku 2016 je daňový bonus 21 eur 41 centov. Ešte raz, 20 eur 51 to bolo, 21 eur 41 centov to je. Aký je to, prosím pekne, nárast za štyri roky? Pozor, nespadnite zo stoličiek, plus 4 % za štyri roky vládnutia sa daňový, sociálnodemokratickej vlády pripomínam, sa daňový bonus pre rodiny zvýšil o 4 %.
Nezdaniteľná časť na daňovníka, ktorá je ďalším takým sociálnym nejakým prístupom, rozmerom v zákone o dani z príjmov, pretože nízkozarábajúcim vlastne umožní neplatiť daň. V roku 2012 - 3 644 eur, v roku 2016 - 3 803 eur, čiže nárast o 4 %. Tento rozmer, ktorý tam je, aby teda slabozarábajúci neplatili daň, alebo platili ich nižšie, ten sociálny akýsi rozmer zákona o dani z príjmov, zlepšilo sa to za štyri roky o 4 %. Len.
Zamestnanecká prémia v roku 2012 - 46,40, v roku 2015 nula. Prídavky na deti. Už prejdeme teraz k tým typickým sociálnym položkám. Prídavky na deti, ktoré by mali podporovať rodiny. Áno, bola tu diskusia, ja to podporím. Bohatí by rodinné prídavky na deti dostávať nemali. A na druhej strane sa pozrime na ich dane a odvody. Ale k veci. Prídavky na deti boli 22 eur 54 centov v roku 2012. V roku 2016 23 eur 52 centov. Čiže zvýšenie o necelé euro a o 4 %. Za štyri roky o 4 %. Rodičovský príspevok bol 194,70 v roku 2012, je 203 eur 20. Zvýšenie za štyri roky o 4 %.
Čiže vymenoval som teraz niekoľko kľúčových položiek, ktoré znamenajú nejakú podporu najmä, najmä mladých rodín a počuli ste štyrikrát za sebou za štyri roky štyri krát štyri krát štyri. Za štyri roky tieto štyri položky narástli o skromné 4 %. Keď sa vrátim k tomu, ako sa napríklad zvýšili odvody, tak maximálny základ sa zvýšil o 39 %, odvody živnostníkov sa zvýšili o 26 %, ale tieto položky, kde teda štát niečo dáva, vracia rodinám, sa zvýšili o 4 %. To je obrovský nepomer.
Dobre, patrí sa povedať, čo by sme s tým urobili my. Takže čo by, čo by presadila a čo chce presadzovať SaS, čo by sa teda premietlo, samozrejme, do štátneho rozpočtu, ak by SaS mala túto možnosť? Tak v prvom rade rovná daň. Treba sa vrátiť k rovnej dani, na začiatok k tým niekdajším 19 % a podľa toho, ako to ďalej pôjde, veríme v multiplikačný efekt, znižovať sadzbu dane z 19 na 17, na 15 %. Myslíme si, že by to šlo. Dépeháčka. Nerobiť tu experimenty s tým, či suchý rožok alebo rožok s maslom má mať dépeháčku 10 % alebo 20 %. Skrátka, zastabilizovať dépeháčku na niekdajšiu úroveň 19 % na všetko.
Pokiaľ ide o odpisy, pokiaľ ide o umožňovanie odpisov strát, zaviesť liberalizáciu do odpisovania aj majetku ako takého, aj strát z minulých rokov. To znamená, aby sa podnikateľ, zamestnávateľ rozhodol sám, ako chce, či budovu odpíše okamžite, alebo to bude odpisovať 40 rokov alebo 10 rokov alebo, ako mu vyhovuje. Aj dnes existujú možnosti, ako si upraviť legálne, v súlade so zákonom daňový základ. Len je to neuveriteľne komplikované a nie každý to ovláda. Ale o tom som nechcel. Odpisová politika by sa nemala takto premietať do žmýkania, aby bol lepší štátny rozpočet teraz a uvidíme, čo bude po nás. Odpisy, uplatňovanie straty, mala by tam byť sloboda na strane podnikateľov. Samozrejme, daňové licencie. Okamžite to treba zrušiť, to je bez akejkoľvek debaty.
A ďalej to, čo trápi živnostníkov, zrušiť takzvaný minimálny vymeriavací základ. Vrátiť sa viac k možnostiam dobrovoľného poistenia, keď na to príde, ale zrušiť minimálny vymeriavací základ. Zoberte si tú totálnu nespravodlivosť pri zdravotnom poistení. Dnes má, zatiaľ, zamestnanec s príjmom 380 eur nulové zdravotné odvody, živnostník s reálnym príjmom povedzme 300 eur musí platiť zdravotné odvody 58 eur. Kde je tu nejaká spravodlivosť? Toto nie je nič iné, ako trestanie živnostníkov za to, že sú na živnosti. Šup-šup pekne do roboty podpísať pracovné zmluvy a zarábajte minimálnu mzdu. Kto si chce pomôcť, kto si verí, kto chce stáť na vlastných nohách, kto chce byť slobodnejší, nie. Toho budeme trestať cez zdravotné poistenie napríklad. To je nespravodlivé.
No a vlajková loď SaS - odvodový bonus. Odvodový bonus v sebe spája viacero výhod. Napríklad hovoril som o tom marginálnom zdanení pri odpočítateľnej položke na zdravotné poistenie. Zarobíš jedno euro naviac, dostaneš 40 centov. Toto by sa pri zavedení odvodového bonusu nestalo, pretože ten je nastavený tak, že tie sadzby, pravidlá sú rovnomerné, či mi príjem skočí o 1 euro pri 200-eurovom príjme, pri 500-eurovom príjme alebo pri 1000-eurovom príjme. To je veľká výhoda. Je to spravodlivejšie, logickejšie. Ďalej napríklad v odvodom bonuse platí, že bohatí, teda s príjmom nad 2 000 euro mesačne, tak to definujeme, strácajú nárok na podporu od štátu v podobe rôznych dávok, pretože jednoducho ju mať nemusia. Na druhej strane netrestáme tých, čo zarobia cez 2 000 eur vysokými odvodmi, pretože tam už tie odvody potom končia. Tam je maximálny základ na hranici 2 000 eur mesačne.
A aby som nezdržiaval, tak len ešte jedna vec. Jednoduchosť odvodového bonusu. Odvodový bonus vám dokážem popísať desiatimi vetami, keď na to príde, ak by ste ma boli ochotní počúvať, ale popísať súčasný daňový odvodový systém, len popísanie samotnej odpočítateľnej položky pri zdravotnom poistení je na desaťstranovú prednášku. Len jedna jediná vec. Keď si zoberieme ďalšie, napríklad uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku, to je ďalšia hodinová debata, pokým by som vám to vysvetlil, ako to celé vlastne funguje. Čiže v jednoduchosti je krása a preto SaS presadzuje riešenie daňového, odvodového sociálneho systému, schované pod skratkou - odvodový bonus.
Pán minister, myslím si, že z môjho vystúpenia je evidentné, že rozpočet ako taký nepodporím, nepodporíme, ak poviem za všetkých poslancov za stranu SaS. Tie dôvody tu, myslím, jasne zazneli. A je mi ľúto, že po štyroch rokoch odovzdávate Slovensko v takom stave, v akom, bohužiaľ, je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.11.2015 10:46 - 10:47 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Stotožňujem sa s vystúpením pána kolegu Jula Brocku. V podstate tým ani už nemusím ísť do rozpravy, pán predsedajúci, takže to podčiarkujem a prihlasujem sa k slovám pána kolegu.
A viete čo, ja som mal pripravený jeden pozmeňujúci návrh a to ten, že, prečítam ho teraz takto neoficiálne, v čl. I 3. bode sa slovo „2016“ nahrádza slovom „2099“, ale z úcty ku kolegyniam ho radšej teda nepredložím, nechám teda ten rok 2017, tak ako ste ho navrhli vy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.11.2015 10:26 - 10:28 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Tomanová, vy namiesto toho, aby ste sa ospravedlnili občanom Slovenskej republiky za to, čo ste napáchali, budete mne vyčítať, že som ten bordel po vás upratoval zle, že som mal použiť nejaké iné metódy na upratovanie toho, čo po vás zostalo, budete vyčítať mne, že teraz nemôžeme používať názov sociálne podniky. No veď ľudia si o vás už urobili svoj názor, nemusím to ďalej komentovať. Mimochodom, vy do alobalu balíte živánsku alebo to isté čo pán Jánoš?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.11.2015 10:20 - 10:23 hod.

Jozef Mihál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.11.2015 10:02 - 10:04 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Nadviažem na faktickú poznámku pána Hraška, ktorý vlastne nepriamo, a to sa teda tiež nesmie, reagoval na pani Tomanovú. Ak táto schôdza, ak tento parlament nie je len divadielko, tak poprosím všetkých uvedomiť si, že teraz rokujeme o vládnych návrhoch zákonov, ktoré tak či onak majú nejaký dopad na štátny rozpočet, a následne sa debatuje a rokuje o štátnom rozpočte. Ak toto nie je divadielko pre ľudí, ktorí tomu nerozumejú, tak prosím vás, pani Tomanová, rešpektujte to, že tu ako poslanci máme právo prednášať návrhy, ktoré, samozrejme, majú aj dopad na štátny rozpočet, a ak takýto návrh prijmeme, tak, samozrejme, potom nasleduje rokovanie o štátnom rozpočte, kde sa ten návrh po tej finančnej stránke zapracuje. Takže ak toto je nie celé cirkus pre voličov, ale parlament Slovenskej republiky, tak to, prosím vás, rešpektujte.
Druhá vec, Európsky sociálny fond. Pani Tomanová, vy ste tá posledná, ktorá sa k tomuto má právo nejakým spôsobom vyjadrovať. Veľmi dobre viete, že rok nám trvalo, pokým sme poupratovali ten bordel, ktorý zostal po vás v oblasti projektov a Európskeho sociálneho fondu. Veď len vám pripomeniem tie vaše slávne sociálne podniky. Stálo nás to 11 mil. eur. To sme zachrániť po vás nevedeli, lebo to bol obrovský průser, obrovská blamáž.
Ďalšie projekty.
Vzdelávanie Rómov na počítači napríklad a ďalšie a ďalšie nezmysly rádovo znovu za desiatky miliónov eur. Naši ľudia to museli po vás upratovať, aby Slovensko malo tú hanbu čo najmenšiu. Toto nám trvalo rok. Naša vláda realizovala 15 mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.11.2015 9:41 - 9:55 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení prítomní, najprv mi dovoľte, aby som sa ešte vrátil k tej predošlej diskusii.
Pán minister, takisto ako obce, mestá, neziskové organizácie a samotní opatrovatelia vedeli, že ten projekt má trvanie jedného roka, tak presne takisto ste to predsa vedeli aj vy. Vy ste to vedeli najlepšie. Čiže pokiaľ ste vypísali tú výzvu a pokiaľ ten projekt bude pokračovať, tak ste tak mali urobiť minimálne o pol roka skôr a mohol pokračovať po 1. novembri bez toho, že by tí ľudia boli na ulici a že by tí opatrovaní ľudia stratili svojich opatrovateľov.
Pokiaľ ide o ten argument, prečo neprijmete môj pozmeňujúci návrh vo veci konateľov, spoločníkov a ďalších štatutárov obchodných spoločností, kde navrhujem v zákone o službách zamestnanosti, aby mohli byť zaradení do evidencie, aby mohli čerpať dávku v nezamestnanosti, aby štát za nich platil zdravotné poistenie v prípade, že z tej činnosti nemajú príjem, ak vy toto odôvodňujete tým, že predsa oni sú SZČO a SZČO si podáva daňové priznanie až v marci budúceho roka, tak ste, pán minister, v priamom prenose dokázali, aký ste nekompetentný, ako vôbec nerozumiete tomu, ako ten systém vôbec funguje, pretože ja v tom pozmeňujúcom návrhu hovorím o tom, či má ten spoločník, či má ten konateľ príjem z výkonu svojej funkcie. A to je príjem, ktorý je definovaný ako príjem zo závislej činnosti. A je tam väzba podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je vo vašej gescii. Tomu nerozumiete vôbec, pretože ak ten spoločník takýto príjem má, tak je prihlásený v tom momente v Sociálnej poisťovni. Čiže nemusíme vôbec čakať na nejaké jeho daňové priznanie. Mimochodom, on ho ani nemusí podať, ak má len takýto príjem, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, aby ste hovorili o príspevku na starostlivosť o dieťa, a nie k predchádzajúcemu návrhu zákona.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Máte pravdu, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa, ale toto som jednoducho musel povedať pri plnom vedomí, že porušujem rokovací poriadok, pretože na takýto nezmysel musím reagovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte k zákonu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Prejdime teda k zákonu. Prepáčte, ešte raz sa ospravedlňujem, netvrdím, že to neurobím niekedy nabudúce, ak to bude potrebné. Rokovací poriadok pre mňa nie je zákon. Pre mňa je zákon to, čo potrebujú ľudia Slovenskej republiky, a nie nezmysly, ktoré tu rozpráva pán minister.
Takže k novele zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
V prvom čítaní som sa, myslím, vyjadril dosť jasne, v druhom čítaní prinášam v kontinuite toho, čo som hovoril, konkrétny pozmeňujúci návrh, ide o dve veci, po prvé, to, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohli poberať v prípade splnenia tých všetkých formálnych podmienok, ktoré nasledujú, aj rodičia detí vo vyššom veku, ako sú tie dva, resp. tá hranica dva-tri roky, čiže aj na 3-, 4-, 5-ročné deti, až dovtedy, pokiaľ deti nezačnú chodiť do školy, čiže pokiaľ dieťa chodí do predškolského zariadenia, resp. stará sa oň nejaká osoba na živnosť, aby mohla požiadať a čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa aj v prípade, že dieťa má vek tri-štyri roky, päť rokov, pokiaľ dieťa nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, čiže pokiaľ nezačne riadne chodiť do školy.
Zmyslom tohto návrhu je lepšie začlenenie hlavne matiek malých detí do pracovného procesu, aby rodinný život na Slovensku fungoval lepšie. Všetci veľmi dobre viete, že zdroj financovania tohto príspevku je v zásadnej časti Európsky sociálny fond. A pán minister predsa vie vybaviť ďalšie desiatky miliónov na tento účel. O tom nikto nepochybuje.
A ak pán minister v záverečnej reči pri prvom čítaní odôvodňoval potenciálne odmietnutie takéhoto návrhu tým, že toto je kompetencia rezortu školstva, tak ho v tomto momente vyzývam, aby nepoužil takýto argument aj dnes, ale aby s tým ministrom školstva rokoval, aby našli spoločnú reč, aby rodiny tento príspevok mohli čerpať.
Už to bolo povedané, pán kolega Julo Brocka to číslo vyslovil, a tí, čo sa problematikou zaoberáte, viete že je to tak. Dnes tento príspevok čerpá len 2 500 ľudí. Ak prijmete za svoj tento môj návrh, tak je jasné, že ten príspevok budú čerpať ďalšie desaťtisíce rodičov, pretože tie menšie deti obvykle v predškolských zariadeniach jednoducho nie sú. Sú to fakticky výnimočné situácie. Ale tých detí vo veku tri-štyri roky, päť rokov je v predškolských zariadeniach naozaj dosť. A rodiny najmä v prípade, že ide o predškolské zariadenia neštátne, musia za to dieťa platiť pomerne vysoké peniaze. Je to problém. Je to problém, ktorý sa potom spätne vracia tak, že často matky pri 3-, 4-ročnom dieťati, hoci by mohli pracovať, zostávajú radšej doma pri dieťati na tej dovolenke, ktorej sa hovorí predĺžená rodičovská dovolenka, kde ale nejde o nič iné ako o neplatené voľno, keď nemajú žiaden príjem okrem prídavku na dieťa. Čiže v takomto prípade keby ste tento návrh podporili, tieto matky by sa mohli vrátiť do zamestnania a aj nepochybne aj životná úroveň, výška príjmu tejto rodiny by sa zvýšila. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec potom je nerozdeľovať príspevok na starostlivosť o dieťa podľa toho, či je dieťa umiestnené v predškolskom zariadení neštátnom alebo štátnom. Podľa predloženého vládneho návrhu, pripomínam, to má byť tak, že v prípade, že dieťa je v predškolskom zariadení, ktoré je „súkromné“, tak limit toho príspevku sa má zvýšiť zo súčasných 230 na 280 eur. Ale v prípade, že dieťa je umiestnené v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je samospráva alebo štát, tak tam sa má horná hranica toho príspevku znížiť na 80 eur.
Znova, v prvom čítaní, keď som o tom hovoril, pán minister odôvodňoval takéto dvojité nastavenie tým, že, po prvé, VZN-ká, všeobecné záväzné nariadenia, ktoré si prijímajú obce, obvykle definujú výšku toho príspevku na nižšej úrovni, ako je 80 eur. Je to niekde v priemere okolo 60 eur.
A druhé zdôvodnenie, ktoré tu pán minister hovoril, je, keby sa to zdvihlo na 280 v prípade týchto štátnych, respektíve samosprávnych zariadení, tak by hrozilo, že to samosprávy začnú využívať, že by tie príspevky sa zvýšili, tá požiadavka na rodičov by teda bola vyššia a malo by to negatívne dopady, zrejme tým myslel štátny rozpočet.
No tak k tomuto druhému argumentu by som povedal toľko, že ak teraz je tá hranica 230 eur aj v prípade, že dieťa je umiestnené v zariadení samosprávnom alebo štátnom, nezneužíva sa to, pretože keby sa to „zneužívalo“, tak by tých príspevkov, ktoré ľudia čerpajú, bolo viac ako 2 500. Je to štyri roky takto nastavené na hranici 230 eur. A fakt je ten, že, je to, skrátka, v rétorike pána ministra, nehovorím to možno celkom presne, ale teraz o to nejde, je tu 2 500 poberateľov, tým zvýšením o 50 eur na 280 by zrejme k žiadnej dráme nedošlo, pretože keby tomu bolo tak, tak tie VZN-ká obcí nehovoria o priemernej sume tých 60 eur. Čiže, pán minister, tu ste si vlastne pred mesiacom sám sebe protirečili.
Ale k veci. Ja si myslím, že by nemal byť žiadny problém, aby maximálna výška toho príspevku bola na dvesto osemdesiatich eurách jednotne, tak ako to bolo doteraz jednotne. Nevidím v tom žiadny problém. Ak sa v nejakej obci rozhodnú cez VZN poslanci zvýšiť požadovaný tento príspevok od rodiča, dajme tomu, na 200 eur, nech tak urobia. Ten rodič bude môcť tých 200 eur vykryť z príspevku na starostlivosť. Nech to zvýšia na 250 eur. Potom viac peňazí v tej obci, v tej samospráve zostane na iné účely, napríklad na opatrovateľskú starostlivosť, pán minister. Veď rozmýšľajme rozumne. Keď takto vlastne tlačíte obce do toho, aby príspevok na deti v škôlkach držali na nízkej úrovni, hoci tie náklady na jedno miesto v predškolskom zariadení sú omnoho vyššie, tak potom tým obciam logicky nezostávajú peniaze na iné úlohy, napríklad na to, aby si vytvorili pracovné miesta opatrovateľov starších a zdravotne postihnutých ľudí. Veď to sú spojené nádoby. Čiže rozmýšľajme, prosím vás, normálne. Naozaj sa tu nehrajme na to, kto je viac sociálny, rozmýšľajme rozumom, a nie niečím iným.
Čiže to je druhá časť môjho návrhu, kde ešte podotýkam, že tak, ako sa zvyšuje ten príspevok z hranice 230 na 280, by sme nemali zabúdať ani na ten ďalší príspevok, ktorý je dnes 41 eur 10 centov.
A ak v odôvodnení, prečo je to zvýšenie z 230 na 280, nájdeme formulácie, že sa, skrátka, zvýšili náklady medziročne za tie štyri roky o 21 %, tak poprosím, rešpektujme to zvýšenie aj v prípade, že dieťa zostáva doma v starostlivosti, povedzme, starého rodiča, ktorý nemá živnosť, a preto je tam ten 41,1-eurový príspevok, a zvýšme o tých 21 % aj tento príspevok. Tí ľudia si to predsa zaslúžia a neklamme ich. Ak hovoríme na jednej strane, že ho zvyšujeme z 230 na 280, lebo sa zvýšili o 21 % náklady, tak, prosím vás, s týmto odôvodnením rešpektujme aj to, aby sa zvýšil príspevok 41,10 na mnou navrhovaných 50 eur. Je to fakticky skromné 9-eurové zvýšenie. Kvôli tomu štátny rozpočet stratí v konečnom dôsledku ja neviem možno 100-tisíc eur, lebo veľa nie je tých ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú. Ani ich nikdy veľa nebude. Ale je spravodlivé a rozumné a správne, aby sme mysleli aj na tento rozmer, aby sme to nezužovali len na tie samotné predškolské zariadenia.
Takže, dámy a páni, dovoľte, aby som teda oficiálne predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1706).
Prvý bod. V článku I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do začatia povinnej školskej dochádzky (ďalej len „príspevok“) ako sociálnej dávky.“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod. V článku I bod 3 znie: „V § 5 odsek 1 znie: „Príspevok za kalendárny mesiac je v sume a) preukázaných výdavkov oprávnenej osoby na starostlivosť o dieťa, najviac v sume 280 eur, b) 50 eur, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ podľa § 2 ods. 3 písm. d) a e).“.“
Myslím si, že odôvodnenie z mojej strany už bolo dostatočné.
Poprosím, pán spravodajca, aby sa o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
A ešte jedna vec. Pokiaľ ide o spoločnú správu, tak cítim tam kolíziu s jedným z bodov, ale priznám sa, že si nepamätám ktorý to je bod, ale je tam v spoločnej správe zmena práve § 5 ods. 1. Čiže poprosím, aby ten konkrétny bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie, aby sme teda o tom vedeli korektne rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh podporíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2015 19:05 - 19:07 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega, za podporu. A chcem ešte dodať jednu vec. Ak je niekto zamestnanec, to znamená, má pracovnú zmluvu, respektíve má dohodu, môže byť v evidencii na úrade práce v prípade, že jeho príjem z toho zamestnania nepresiahne hranicu 75 % životného minima. To dnes znamená hranicu 148 eur. Čiže zoberte si, prosím, to, že ak som, povedzme, zamestnanec na nejaký kratší úväzok alebo na dohodu, čiže mám nejaký príjem, ale relatívne skromná naozaj čiastka do tých 148 eur, som v evidencii, som v evidencii na úrade práce, ale ak som konateľ v podstate proforma, lebo nejaký konateľ v tej eseročke musí byť zapísaný v obchodnom registri, nemám ani euro, ani halier, ani stotinku príjmu, ale v evidencii zapísaný byť nemôžem. Jednoducho aj v tomto porovnaní je to nespravodlivosť voči tým desaťtisícom ľuďom, ktorí teda nie sú žiadni ťažkí kapitalisti, ktorí majú našetrené, ktorí, bohvie, ako žijú, ktorí skrátka nemajú príjem. Ale v nejakom čase sa stali konateľmi alebo založili si eseročku v nádeji, že si takto pomôžu, nevyšlo to. Tá eseročka je dnes, povedzme, v bankrote, v likvidácii, ono to chvíľku trvá, ale ten konateľ tam musí byť zapísaný, a my mu skrátka odmietneme poskytnúť pomoc v podobe evidencie na úrade. To po prvé. Čiže napríklad si musí sám platiť zdravotné poistenie, to som nepovedal.
A druhá vec je tá, že ak aj si platil poistné v nezamestnanosti, nemá nárok na dávku, na plnenie z tohto poistenia. Je to jednoducho nespravodlivé. Skutočne nespravodlivé. Prosím, zamyslite sa nad tým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.11.2015 18:52 - 19:03 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude obsahovať jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť k zákonu o službách v zamestnanosti, ale tú diskusiu, ktorú vlastne otvoril môj predrečník, pán kolega Julo Brocka, chcel by som na ňu nadviazať, využijem priestor, ktorý mám, nie v rámci faktickej poznámky, ale takto.
No, pán minister, mne je smutno z toho, že ako ten projekt dopadol. Jednoducho fakt je ten, že 3,5-tisíc opatrovateľov dnes nevie, čo bude ďalej. Vy teda tvrdíte, teraz dokonca pani Šedivcová, že už v decembri sa rozbehne ďalší. Ja som v médiách zachytil vyjadrenia vášho hovorcu, že v januári, respektíve niekedy na jar 2016. Tak z toho celého, z toho celého keby som ja bol ten, kto prišiel o tých 460, alebo ako sa písalo, eur hrubého, no tak by som bol nie v istote, ktorú ste sľúbili ľuďom, ale v značnej neistote, čo mám teraz vlastne robiť, či si mám hľadať nejaké zamestnanie, alebo či ten projekt skutočne bude pokračovať. Veď idú voľby. Tu bude zrejme nejaká nová vláda, vláda, ktorá bude mať možno nejaké iné predstavy. Takto sa to skrátka nerobí.
Keď ste pripravili tento projekt a spustili ho, a pokiaľ viem, tak to bolo pred rokom, tak mali ste vlastne rok času na to, aby ste to tak nastavili, aby sa plynule pokračovalo ďalej ďalšou fázou. Veď vy kade chodíte, tade rozprávate, ako ste vybojovali ďalšie a ďalšie peniaze do Európskeho sociálneho fondu na tvorbu pracovných miest v Bruseli, koľké desiatky miliónov ste tam ako dostali. To znamená, že ak toto vaše tvrdenie je pravdivé, tak predsa nemôžte mať problém s prefinancovaním tých 3500 ľudí. Všade, kde ste chodili, my v televíznych diskusiách sme sa často stretávali, ste týmto projektom operovali ako úspechom vlády pri tvorbe nových pracovných miest a ja som vám dával za pravdu. Áno, toto ste dobre urobili. Dával som vám za pravdu, mimochodom aj preto, pretože ten projekt začal ešte sa tvoriť, ešte za našej vlády, kedy sme tiež, nieže tiež, to bolo o tom istom, skrátka, keď sme nestihli my urobiť za jedenásť mesiacov alebo pätnásť mesiacov nový zákon o sociálnych službách, tak aspoň týmto projektom sa pomohlo terénnej opatrovateľskej práci v rámci sociálnych služieb ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Čiže vy ste vlastne tento projekt spackali.
A keby išlo len o tento projekt. Vy ste za štyri roky mali možnosť urobiť v tej úžasnej, jednotnej, nezlepeneckej vláde, ktorá nám tu prináša samé úžasné sociálne balíčky a úžasné výhody pre občanov, vy ste za tie štyri roky mali urobiť poriadne veci. Konkrétne, poriadny zákon o sociálnych službách. Mohli ste ho celý prerobiť, mohli ste ho postaviť nanovo. Máte ministra financií, ktorý je z tej istej strany, ktorý, v mojom prípade bol problém dohodnúť sa, ako to urobíme s tým financovaním, keď som sa ja o tieto veci snažil za ten rok. Vy ste na to mali štyri roky. Vláda jednej strany, čo ste v tejto veci urobili? Spackaný projekt, ktorý teraz skončil, a 3,5-tisíc ľudí nevie, čo bude ďalej. A tí, o ktorých sa takto starali tí opatrovatelia, tí takisto nevedia, čo bude s nimi ďalej. Tí starí ľudia, zdravotne postihnutí. Čo s nimi bude?
Čiže jedna vec je spackaný projekt, ale druhá vec je to, že vy ste neurobili systémový zásah do zákona o sociálnych službách. Keby ste tak spravili, tak sa o tom projekte baviť nemusíme, pretože by to celé fungovalo inak a poriadne.
Druhá vec, teda téma, s ktorou som vlastne prišiel za tento pult, pozmeňujúci návrh. Čoho sa týka? Týka sa toho, čo som hovoril v prvom čítaní. Jedna z metód, akým spôsobom vy znižujete počet nezamestnaných na úradoch práce, že hľadáte všetky možné cestičky ako tých evidovaných nezamestnaných z tých úradov dostať preč. Nie tak, že si nájdu prácu, ale tak, že si hľadáte spôsob ako ich odtiaľ vyšikanovať von. A jeden z tých spôsobov je šikan, ktorý je voči ľuďom, ktorí sú spoločníkmi, konateľmi, štatutármi v obchodných spoločnostiach. A ten šikan vlastne novelou chcete ešte zvýšiť, pretože zabudlo sa na prokuristov, ktorých treba ešte tiež poriadne "kch", im zakrútiť krkom (rečník to ilustruje gestom). Podstata je tá, že ak spoločník obchodnej spoločnosti, ak štatutár, konateľ, člen dozornej rady obchodnej spoločnosti, eseročky, akciovky je zapísaný v obchodnom registri bez ohľadu na to, či z tej svojej funkcie má nejaký profit, bez ohľadu na to, či tá spoločnosť reálne funguje alebo či je, povedzme, v bankrote, v likvidácii, vy vyhadzujete, respektíve nepustíte týchto ľudí do evidencie na úrade práce. To po prvé. Čiže fajn, máme nižšiu nezamestnanosť, pretože títo ľudia, ak sú v ťažkých problémoch, do evidencie ich nepustíte.
A po druhé, čo je ešte horšie, pretože jedna vec je nejaká hra s číslami, ale druhá vec je, že to sú osudy tých ľudí, pretože títo ľudia napriek tomu, že si platili poistenie v nezamestnanosti, tým, že sú zapísaní v nejakej zabudnutej, zaprášenej, nefungujúcej eseročke v obchodnom registri, nemajú tým pádom nárok na dávku v nezamestnanosti. To vaše odôvodnenie, ktoré ste hovorili v záverečnej reči v prvom čítaní, veď predsa na úradoch práce je nejaký pokyn, aby prižmúrili oko. Možno niekedy oko prižmúria, možno nie. Ja tu prinášam systémové riešenie a pri všetkom zdravom rozume, ktorý tu snáď ešte je v tejto snemovni, vás poprosím, aby ste toto riešenie podporili. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pán predseda?

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, môžte.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1648).
V čl. I bod 2 znie: "2. V § 5 ods. 1 písm. a) znie: "a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak za prácu poberá príjem zo závislej činnosti, s novým odkazom 4a").
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov".".
O čo ide? Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže ako SZČO podľa definície používanej v zákone o službách zamestnanosti budú vtedy, ak ako konatelia, spoločníci, štatutári budú mať z tejto svojej činnosti príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. V takom prípade ich ako SZČO nemôže úrad práce zobrať do evidencie ako uchádzačov o zamestnanie. V opačnom prípade to znamená, ak ten spoločník, konateľ, člen dozornej rady a podobne bude mať len túto svoju funkciu, ale nebude mať z toho žiaden príjem, v takom prípade nebude v postavení SZČO na účely zákona o službách zamestnanosti. To znamená, že úrad práce pri splnení ďalších podmienok môže takúto osobu zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie a v nadväznosti potom podľa zákona o sociálnom poistení, ak je splnená podmienka platenia si poistného v nezamestnanosti, takáto osoba bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Čiže ide o spravodlivé riešenie. Ak ten konateľ, spoločník má z tej činnosti, z tej funkcie príjem, nebude zaradený do evidencie. Ale naopak, ak len po formálnej stránke bude zapísaný v obchodnom registri, ale bez toho, že by dosahoval príjem, nárok na zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie bude mať a pri splnení príslušných podmienok mu Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v nezamestnanosti. Čiže nezostane bez prostriedkov.
Po technickej stránke, či má alebo nemá príjem, vieme to jednoznačne povedať, pretože buď je, alebo nie je prihlásený v Sociálnej poisťovni ako tzv. "zamestnanec", pretože to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Čiže to samotné posúdenie v spolupráci Sociálna poisťovňa - úrad práce je tam podľa môjho názoru bezproblémové. A opakujem ešte raz, takéto riešenie považujem za spravodlivé, či z pohľadu záujmu štátu, či z pohľadu konkrétnej situácie daných osôb. Ak nemajú príjem, nemá byť problém so zaradením do evidencie, nemá byť problém s tým, že dostanú dávku v nezamestnanosti.
Verím, že tento návrh vo vás vzbudil pozornosť a že zajtra pri hlasovaní získa aj vašu podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis