28.
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, na úvod, tak ako sa sluší a patrí, chcem oznámiť, že som pri tomto zákone v konflikte záujmov, pretože keď teda si pozriem zákon a vidím tam definíciu športového odborníka, ktorý je teda aj osoba, ktorý je funkcionár v športovom klube, tak ním teda som ako prezident občianskeho združenia futbalového klubu Inter Bratislava a zároveň, zároveň som do istej miery aj spolupracoval pri písaní tohto zákona, takže to je možno taký druhý konflikt, že teraz ako poslanec by som to mal kritizovať, čo sa mi teda bude dosť ťažko.
A po tomto povinnom úvode chcem teda oznámiť to, čo je asi tak najdôležitejšie, a kto ma ďalej nepotrebuje počúvať, tak toto je to dôležité, určite na 100 %, bez vážnych výhrad podporujem tento zákon a poprosím všetkých prítomných poslancov, poslankyne a poslancov, aby tak urobili tiež.
Za mnohými z vás chodia rôzni lobisti, ktorí namietajú, že toto je zlé, toto je zlé, toto je zlé. Nevylučujem, že to z pohľadu do konkrétneho lobistu je zlé, pretože možno príde o nejaké výhody, o nejaké možnosti, sme takého toho šedého financovania a podobne, či svojho, alebo svojho klubu, ale myslím si, že to nie je dôležité. Dôležité je to, že týmto zákonom sa veľmi zásadným spôsobom definujú vzťahy v športe.
Čiže poprosím, buďte objektívni, buďte nad vecou, zahoďte politické tričká. Áno, vláda SMER-u je tu tretí a bude štvrtý rok, mohli urobiť všeličo, napr. z mojej oblasti som tu spomínal minulý týždeň, chýba mi tu nový zákon o sociálnych službách napríklad, ale vďaka aj za to, že sa zrejme vydarí takýto nový a zásadný a dobrý zákon o športe. Vďaka za to.
Ťažko hovoriť o konkrétnych detailoch, už tu moji predrečníci celkom fundovane rozobrali jednotlivé paragrafy, čiže ja skúsim byť čo najstručnejší, jak sa mi to podarí. Čiže kvitujem, kvitujem nové systémové zadelenie pojmov, rozdelenie, rozdelenie ľudí, ktorí pôsobia vo športe, správne, systémovo, profesionálny športovec, amatérsky športovec, talentovaný športovec, resp. amatérsky športovec, športovec, ktorý vykonáva šport, ktorý športuje bez zmluvy, ďalej definícia športového odborníka. Ako môžu tam byť v detailoch možno trošku iné názory, tak to ja nevylučujem, tá diskusia, samozrejme, by mala byť, ale myslím si, že po dosť dlhom čase diskusií v rámci veľmi širokej pracovnej skupiny ľudí a ľudí, ktorí boli prizvaní na rôzne konzultácie, rokovania, táto definícia športového odborníka je taká, aká je, a ja s ňou v zásade súhlasím. Ďalej definícia športovej organizácie, športového klubu, športového, národného športového zväzu, to všetko sú veľmi dôležité pojmy, na ktorých je zákon postavený.
Výtky boli, ako som zachytil, napríklad k tomu, prečo kontrolór, veď to je zbytočné a znamená to určité mrhanie finančných prostriedkov. Ja som za to, aby to bolo tak, ako to je navrhnuté, pretože, aby bolo jasné, tí, čo nevedia, nepoznajú tie detaily, kontrolóra nemusí mať každý športový klub. Ani náhodou. Kontrolóra musí mať tak športový klub, ktorý prijíma prostriedky zo štátneho rozpočtu v pomerne zásadnom objeme, ktorý je definovaný v zákone ako suma 50-tisíc eur ročne. Ak niekto dostáva zo štátneho rozpočtu z verejných zdrojov takýto ročný príjem, tak by to nemalo zostať len tak, robte si s tým, čo chcete. A na to nadväzuje informačný systém, registre, ktoré tento zákon zavádza, povinnosť zverejňovania prijatých takýchto prostriedkov. To je všetko absolútne v poriadku, prospeje to k transparentnosti, prospeje to k tomu, aby povedzme sponzor - alebo nielen sponzor v zmysle podnikateľ sponzor, rodič sponzor a podobne - ale aj možno trošku prenesene, obec, samospráva, aby ochotnejším spôsobom prispeli na financovanie športu, pretože budú jasne vidieť oni, ale všetci ďalší, ktorí to vidieť chcú, áno, kto bol ten sponzor, resp. aký objem prostriedkov šiel zo štátneho rozpočtu do konkrétneho klubu, športového zväzu a akým spôsobom tie peniaze boli použité. Čiže toto je správne, a ak sa máme pohnúť ďalej, toto jednoducho musí byť.
Keď prejdem k financovaniu športu, čo je taký typický tiež v diskusiách ťažký bod. No, beriem to tak, že je to dobrý základ, na ktorom sa dá ďalej na základe praxe, ktorá nám bude postupne pribúdať, možno cez nejaké ďalšie novely, tento zákon nám spôsob financovania meniť. Tu sa dosť hovorilo o financovaní športu z hazardných hier. Ja chcem kolegyne, kolegov upozorniť, že ten výťažok, ten odvod z hazardných hier nie celý zo všetkého možného, pôjde do športu, ale len z lotérií, len z lotérií. Mne osobne to trošku vadí, a tam by som videl priestor na diskusiu.
Čo sú to lotérie? No lotérie, to je napr. TIPOS, hej, typický, ktorý organizuje tie rôzne číselné hry. Ja teda neviem, ja v tom nežijem, nestávkujem, ide to mimo mňa, takže možno, že sa teraz trošku pomýlim, ale to je to, keď vidíte v televízii to Keno a podobné číselné hry, tak to je lotéria, resp. stieracie žreby, ktoré vydáva TIPOS a podobne, to je lotéria. Čiže vadí mi to, že ten typický hazard, ako tu hovoril kolega Kuffa, tie automaty v krčmách a podobne, tie pod to nespadajú. Čiže nejaký ten odvod z tých typických hracích automatov do športu navrhnutý žiadny nie je.
No ale čo je najviac, čo mi najviac vadí logicky, z hľadiska logiky, stávkové hry, to znamená Niké a podobne. Čiže ľudia veľmi radi mnohí vsádzajú na výsledky športových hlavne zápasov a z týchto stávkových hier sa v zákone nenavrhuje žiadny odvod do športu. A to nemá v podstate logiku, aj keď tie diskusie by nemali by byť len povrchné, ale, samozrejme, tam sú rôzne dôvody, prečo áno, prečo nie. Ale len teda upozorňujem, že taká stávková spoločnosť Niké, ktorá teda robí nejaký odvod, ak ho robí, do štátneho rozpočtu, tak z toho nepôjde žiadna časť do športu. No mne to teda trošku vadí, teda trošku v úvodzovkách.
Pokiaľ ide o športové poukazy, súhlasím. Myslím, kolega Fronc to pomenoval tak, že tu je zodpovednosť ministra športu, aby ukázal, že tie otvorené dvere v zákone v podobe športových poukazov nezostanú prázdne, ale že týmto spôsobom natečú do športu tiež peniaze. A je to podľa môjho názoru, je to veľmi dôležité. Pretože tu sa vlastne umožní samotným rodičom detí vo veku od 6 do 14 rokov, aby sa sami rozhodli, kam tú sumičku, či to bude 10, 20 alebo 50 eur ročne, neviem, ale sami sa rozhodnú a to je veľmi dôležité, do ktorého športového klubu tie peniažky oni dajú. Čiže žiadny nejaký vrcholový funkcionár alebo niekto na ministerstve školstva alebo financií o tom rozhodovať nebude. Ani žiadny vzorec, o ktorom je tiež ďalšia diskusia, o tom rozhodovať nebude. Budú o tom rozhodovať samotní ľudia, rodičia detí, ktoré športujú. A to je správne. Verím, že minister alebo ministri školstva budú pamätať na túto svoju zodpovednosť a budú bojovať za čo najvyššiu sumu, ktorá by mohla ísť do športu cestou športových poukazov.
Ten vzorec, o ktorom je ďalšia diskusia, to znamená, ako sa má rozdeľovať ten príspevok športovým zväzom, ja sa k tomu nedokážem, nedokážem vyjadriť, netrúfam si to komentovať. Verím, že tí, ktorí na tomto vzorci pracujú, uvažujú zodpovedne a objektívne a s príslušným nadhľadom. Zachytil som teda sťažnosti najmä v tzv. menších športoch, že sú v tomto diskriminovaní. Ja len náznakom sa pokúsim odpovedať, že snáď to tak nebude, pretože predsa v tom vzorci sa zohľadňuje úspech v športu. Čiže zohľadňuje sa v tom vzorci úspech športu, to znamená medaily, tituly z rôznych svetových podujatí, olympiád alebo majstrovstiev nadnárodného významu. Zohľadňuje sa tam, čo je dôležité, počet športovcov, ale pozor, nie dospelých, ale detí vo veku do 18 rokov. To znamená, ako si ten šport dokáže masovo podchytiť mládež. A za to teda nech je odmenený, samozrejme, ten tým, že ten príspevok bude vyšší. Keď skrátka taekwondisti, s prepáčením, pán kolega, nedokážu osloviť mládež tak ako futbalisti, tak je to možno trošku aj ich problém, resp. problém toho, že ten šport skrátka na Slovensku nemá tradíciu, lebo jednoducho takto to je. Nestavajme sa na hlavu, že je to inak, keď ten šport skrátka nie je populárny. Ak dosiahne úspech, tak ten úspech je v tom vzorci zohľadnený a ten príspevok môže byť tým pádom vyšší cez ten dosiahnutý športový úspech. Ale dajme určite možnosť, aby sa výška príspevku odvíjala aj od toho, tej masovosti toho športu.
A tretí ten, tretí parameter, o ktorom som, myslím, ešte nehovoril, to je tá populárnosť športu, dá zase možno ináč o tejto, o tejto konštante alebo o tomto parametri najviac diskutovať, pretože tá populárnosť, ako som zachytil, sa vlastne bude testovať anketami. No, neviem, teda ako by sa to dalo robiť lepšie, ale je to, je to tam. Dá, sa o tom, samozrejme, ešte raz zdôrazňujem, diskutovať, ale myslím si, že je to v poriadku, že je ten vzorec postavený na týchto troch základoch. Otázna je teda váha tých jednotlivých parametrov, dobre.
Teraz vlastne v závere už by som chcel ešte z tej svojej brandže, už som to tu spomínal. Veľmi, ale veľmi sa páči, že v tomto zákone sa zavádza špecifický osobitný malý Zákonník práce šitý na mieru športovým klubom a profesionálnym športovcom, respektíve, no profesionálnym športovcom aj ich sa to týka. Je to skvelá vec. To znamená, že to takéto sa škrabanie sa poza hlavu, či je profesionálny športovec zamestnanec a vzťahuje sa na neho Zákonník práce alebo či je SZČO, alebo čo je vlastne, je z pohľadu tej pracovnoprávnej legislatívy, je vyriešené. Skrátka a dobre, ak to poviem zjednodušene, ak je to športovec v kolektívnom športe, kde je nejaké vedenie v tom klube, kde je nejaký tréner, ten športovec skrátka musí v úvodzovkách poslúchať, musí sa riadiť pravidlami pri tréningoch, pri zápasoch a tak ďalej, tak je to skrátka závislá činnosť v zmysle pojmu daného Zákonníkom práce a na takéhoto športovca sa vzťahuje teda Zákonník práce, ale tu je tá pointa, nie ten veľký, ťažkopádny, robustný, ktorý je v podstate univerzálny a ktorý je reálne nepoužiteľný, ktorý je reálne nepoužiteľný, keď sa bavíme o športových kluboch a športovcoch. A preto je dobré, že v zákone nájdete desiatku paragrafov, ktoré špecificky upravujú nároky športovca ako zamestnanca, samozrejme, aj povinnosti. Samozrejme je to o nárokoch, je to o právach, je to o povinnostiach. Čiže napríklad pravidlá pre dovolenku, lebo športovec ako zamestnanec bude mať nárok na dovolenku. Ale keby ste si porovnali, ako jednoducho je definovaný nárok na dovolenku pre športovca a ako ťažkopádne je definovaný nárok v štandardnom Zákonníku práce pre bežného zamestnanca, to je nebe a dudy. A to sú aj ďalšie ustanovenia, napríklad o výpovedi. Hej, čiže páči sa mi to, lebo je to šité na mieru týmto ľuďom. Určite sa nebude nejaký športovec sťažovať, že ja by som chcel ten Zákonník práce, pretože bude viacej chrániť moje práva. To nemá žiadnu logiku.
A teraz trošku odskočím od témy. Mne by sa teda veľmi páčilo, keby takéto malé Zákonníky práce boli aj v iných oblastiach, napr. pre malých živnostníkov, ktorí zamestnávajú dvoch-troch ľudí a podobne, pretože, pretože nie všade a nie vždy sa dá logicky riadiť tým naším ťažkopádnym Zákonníkom práce a robí to potom v praxi problémy. Športovci si to dokázali takto elegantne vyriešiť. Som rád a neviem, či môžeme poďakovať ministerstvu práce, ale ja sa o to pokúsim. Ďakujem ministerstvu práce, že takúto skulinku jednoducho umožnilo. A verím, že sa v tom bude v budúcnosti pokračovať v tých iných branžiach.
Pokiaľ ide o dane a odvody, sponzori, skvelá vec, že sponzorské zmluvy po novom, od účinnosti tohto zákona nebudú žiadne čosi, akosi a šušušu a zakryme to cez reklamu a nerobme to a radšej tie peniaze nedám. Sponzorské zmluvy a sponzoring je vyriešený dobre, aj keď mohol byť ešte lepšie. Čiže pointa je teda tá, že ten, kto chce sponzorsky prispieť športovému klubu, nemusí hľadať žiadne kľučky, skrátka a dobre, sponzorská zmluva, také a také peniaze a je to pre toho podnikateľa daňovo uznaný výdavok, bodka. Samozrejme, je tam povinnosť zverejniť ten objem transparentným spôsobom, už som to spomínal, je to nutné, aby to dobre a slušne, kultúrne, kultivovane fungovalo.
Čo mi teda chýba k tej dokonalosti, no ak tu už raz táto vláda zaviedla filozofiu tzv. superodpočtov, s čím, samotným inštitútom, mám problém, ale keď to tu už raz je, a športovci navrhovali, aby aj pri sponzorských zmluvách mohol byť tiež superodpočet u toho sponzora, čiže aby si už do tých nákladov mohol dať o štvrtinku viac ako to, čo reálne športovému klubu poskytol, keby sa to bolo presadilo – a možno tu príde iniciatíva v druhom čítaní tohto typu –, tak by tí sponzori ešte ochotnejšie dávali peniaze do športu. Treba si logicky a citlivo zvážiť, či stojí za to ministrovi financií mať o čosi nižší daňový príjem od firiem, ktoré sú ochotné sponzorovať šport, a na druhej strane, na druhej strane, keby ten super odpočet bol, tak by tie športové kluby, športové zväzy športovci mohli dostať viac peňazí cestou sponzoringu, čo štát nestojí vôbec nič, len o symbolickú sumu, ktorú by dostal štát menej na daniach od tých sponzorov. Čiže tu vidím priestor možno na nejakú diskusiu v druhom čítaní. Ale to musíte, vážení kolegovia, kolegyne zo SMER-u, byť v tomto pevnejší v názore, ako je váš minister financií, a nech sa na mňa nehnevá, pokiaľ ide o podporu športu mimo rozpočtu. Dobre, pokiaľ, teda to je teda daňová stránka veci.
Pokiaľ ide o odvody, tam budem radšej ticho, aby sa niečo nepokazilo, to, čo sa mi strašne, ale strane páči. Čiže nebudem konkrétny pre istotu, aby tu niekoho nezačalo niečo mátať v hlave, že takto nie, ale strašne, strašne sa mi páči, ako je to riešené v oblasti odvodov.
Takže na záver ešte raz chcem zdôrazniť, tento zákon má moju 100 % podporu. A poprosím vás všetkých, či ste z tej alebo tej strany, aby ste tak isto tento zákon podporili.
Ďakujem pekne.
A na záver ešte, prepáčte, zabudol som sa poďakovať všetkým tým ľuďom, ktorí tento zákon pripravili, a najmä šéfovi pracovnej skupiny pánovi Sepešimu.
Ďakujem.
