Videokanál poslanca

Prvú otázku odpovedal aj z opozície. Mne sa zdá, že prvýkrát. (Pobavená reakcia premiéra: Kvôli vám, pán poslanec.)
Ďakujem veľmi pekne.

Hlina zruší všetko to, čo povedal, tak potom moja poznámka ani nebude platná. Ale chcem povedať, že on kritizoval nás za to, že máme 54,5 % dlhu HDP, čo je, samozrejme, zlé a nemalo by to stúpať. Určite to zapríčinila najmä zo začiatku privatizácia v ´94., potom neskôr toxické úvery v rôznych bankách v súvislosti s privatizáciou, potom aj privatizácia veľkých strategických surovín a tak ďalej a tak ďalej, oddlženie bánk a takto to pokračuje. Len chcem povedať, že teda v ´91. a v ´92. skutočne aj federálny rozpočet, aj slovenský rozpočet bol vyrovnaný. Čiže bola by zaujímavá štúdia alebo diplomovka, doktorská práca, jak to vlastne a prečo došlo do tohto stavu, ktorý je teraz. A dneska sú všetky štáty sveta zadlžené, chcem povedať, že Belgicko má dlh 102 HDP a 380 mld. eur má Belgicko, slávne Belgicko s veľkými možnosťami Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Taliansko má 108 % HDP, Japonsko 173. Priemer krajín OECD je 79,7 a Amerika má 73,2, čo je, samozrejme, tiež katastrofa, najmä preto, že konkrétny dlh stúpa z dvetisícpiateho 7,9 biliónov a v tomto roku už dosiahol 18 biliónov dolárov. Čiže proste to je hrozné a polovica verejného dlhu je v rukách zahraničných veriteľov. Čiže tento trend sveta je katastrofický všade, a teda jedine keby sa zmenil svetový hospodársky systém, ku ktorému nikto nemá chuť a nie zabezpečovala sa vysoká úroveň nielen dlhom a životom nad pomery, ale aj ináč, keby sa zrušili derivátne obchody bublinové cez krytie a tlačenie nekrytých peňazí, vtedy by sa dalo niečo robiť, ale momentálne ani Amerika, ani Európa nemá k tomuto chuť. Čiže tento termín katastrofálny bude stále pokračovať a, žiaľ,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení traja podpredsedovia Národného zhromaždenia, či jak sa to volá, Národnej rady, dostal som sa tentokrát rýchlo k mikrofónu, lebo 8 hodín to trvalo minule, keď tu bola veľká schôdza dvojdňová do Guinessovej knihy, tak sa až v 24. hodine prvýkrát a v 49. druhýkrát, no.
Chcem pánovi Čížovi ešte povedať, že pán poslanec Kollár hovoril hodinu tridsaťšesť presne, čiže trocha si to prehnal, ale aj tak bolo vyčerpávajúce a skoro tá adventná svieca jako vyhorela za ten čas. Takže ale to neni kritika, len mi povedal, že bude hodinu, a bolo to jako u holiča. No dobre. A teraz už vážne. Pán minister odišiel, ale ja som mu povedal, že čo vlastne chcem, a on s tým súhlasil, takže to je vlastne hlavné, čo chcem aj ja.
To, že Európska únia zmenila metodiku ohľadom dlhov, pokladám za pozitívne v tom, že teda sme náš deficit znížili o 1 % skoro. Aj keď by, si myslím, by mala zmeniť aj kritérium rastu HDP tak, aby to nebolo len kritérium ekonomické, a teda peňazí, lebo dnes čím viac pokazíte chladničiek, pračiek, áut, čím máte viac poistných udalostí, čím viac jete liekov, čím viac máte úrazov, čím viac máte lekárskych výkonov, búračiek auťákov atď., čím je viac spotreby, kupovania, predávania, tým väčší je rast HDP a týmto je lepšie, no. Čiže skutočne keď ide len o zisk a o prachy, tak neni to dobré kritérium, nechcem tu moralizovať, ale určite to nesúvisí s radosťou ľudí, so šťastím, spokojnosťou a tak ďalej, kvalitou života.
No, tak. Začneme teda moje pripomienky, ktoré mám k tomuto rozpočtu, ja vystupujem teraz jako za ľudské práva, lebo tam som členom výboru aj som bol aj... A ešte aj k zahraničiu, k ministerstvu zahraničia, k jeho rozpočtu, tam som tiež bol vo výbore spravodajca. Tam mám niektoré pripomienky k rozpočtu.
Výber daní rastie, to sa tešíme, ale trend nákladov na verejnú správu neklesá. Napriek tomu, že už máme tuná, budeme mať ESO, napriek tomu, že sme každoročným rituálom zmrazili platy všelikomu, proste trend verejnej správy skôr stúpa. Ľudské práva dnes sú aj nie sú pod jedným ministerstvom. To, že sú pod ministerstvom zahraničia, skutočne brzdí určite aj jeho prácu, zaťažujú celé ministerstvo. Nedávno, tri roky vlastne robili stratégiu ľudských práv, rada pre ľudské práva naozaj polarizovala, zamestnávala spoločnosť tri roky, tuším včera to akurát schválili a nemôžem povedať, že by dobre urobili, pretože veľa vecí je tam takých, ktorých, skutočne je ťažko s nimi súhlasiť a budú polarizovať spoločnosť ďalej, no. To je skôr otázka možno zajtra na a vo štvrtok na ministra. Príliš sa tam dáva problematika LGBTI do popredia, je tam treba prijať akčný plán rovnosti LGBTI, posúvať z najvyššieho dostupného štandardu zdravia pre LGBTI, vytvorenie jednotného orgánu s plnými kompetenciami ľudskoprávnych politík LGBTI, zabezpečiť, aby školy poskytovali inkluzívne atď. podpory pre mladých LGBTI, prostredníctvom obsahu a foriem vzdelávania výchovy eliminovať ignorácie LGBTI ľudí, stimulovať, vykonávať analýzu učebných osnov, odstrániť všetky neobjektívne informácie o sexuálnej orientácii, rodovej... rodiny... dieťa a tak ďalej. No nechcem to citovať, ale ten materiál po trojročnej práci takto skončil a vyvolá to určite ďalšiu diskusiu a ďalšie proste nejasnosti v tomto, keď sa tejto problematike, ktorá, si myslím, že je dôležitá, ale je na 15. možná mieste, čo sa týka ľudských práv na Slovensku, sa dáva príliš, príliš veľa priestoru.
Čo sa týka rozpočtov, no. Blížime sa k slovenskému predsedníctvu EÚ, čo je veľmi dôležité, a teda ešte s tým budú súvisieť vyššie náklady, ale aj vyššia podpora napríklad slovenskej kultúry v zahraničí, čo nebadám. Napríklad slovenské inštitúty pri veľvyslanectvách, je ich osem, v ôsmych metropolách Európy, ktoré vlastne propagujú našu kultúru, ktorá je vstupenkou, bola do Európskej únie, ale aj vstupenkou do mnohých iných organizácií a vedomia ľudí Európy a určite prispeli v minulosti k zmene postojov voči Slovensku aj v súvislosti s NATO, s Európskou úniou a v ďalších organizáciách, tak tie napriek tomu, že sú v Berlíne, Budapešti, Moskve, Paríži, Prahe, Ríme, Varšave, Viedni, dostali - a veľmi sa nimi hrdíme - dostali 242-tisíc euro na celoročnú činnosť ôsmych slovenských inštitútov. Čiže okrem platov, teda ktoré, to je iná položka, tých zamestnancov, tak je to 30-tisíc euro na jeden úrad, ktorý má propagovať slovenskú kultúru v zahraničí. Ja viem, že v roku 2004 bolo 5 veľkolepých koncertov Lúčnice v Taliansku po všetkých mestách, bolo to obrovský úspech pred vstupom do Európskej únie a teraz s tými 30 tisícami, čo dostane jeden inštitút na celý rok, by ani takýto zájazd v podstate asi nemohli urobiť. A tuná 30-tisíc euro dostali z ministerstva zahraničia na ľudské práva skutočne hocikto, sedem inštitúcií, nechcem ich čítať, ale tu ich mám pred sebou.
Sedem inštitúcií dostalo 50-tisíc, 39-tisíc, 42-, 48-, 35-, 30-, 26-. Sedem inštitúcií, nechcem ich čítať. A ďalších desať dostalo medzi 20- a 30-tisíc. Napríklad Queer Leaders Forum požiadalo 34-tisíc, dostalo 26-tisíc, Iniciatíva Inakosť, filmový festival Inakosti 2014 požadovali, to bola jednorazová akcia teraz párdňová, 29-tisíc požadovali, dostali 27 332. A tak ďalej. Na ministerstvo práce, sociálnych vecí bolo presunutých 200-tisíc euro na problematiku rodovej rovnosti. Čiže zase zdôrazňujem napriek tomu, že aj dneska som nejakú interview do nejakých českých týchto na túto tému veľmi, by som povedal, aj konštruktívnu, aj, aj empatickú voči tejto skupine, tak zdá sa mi, že naozaj neni sú oni hlavnou témou našej republiky, ktorá má svojich problémov dosť aj bez nich. Získať, napríklad niekto tam získal, organizácia, ktorá nemá ani členov, seniorská, 20-tisíc euro pre zvýšenie vedenia starších ľudí v boji porušovania ľudským právam.
Ja som predseda Združenia kresťanských seniorov, majú 5-tisíc členov a mali sme tam tiež žiadosť, samozrejme, sme nedostali, ale keby sme my mali 20-tisíc euro na rok, Pane Bože, tak urobíme veľa, veľa akcií za túto cenu.
Teda môj návrh je, aby z položky 06U0A08 Tvorba a implementácia politík v oblasti ľudských práv dali 80-tisíc euro na slovenské inštitúcie v zahraničí, prezentáciu našej kultúry. V tých ľudských právach je naozaj, napr. 90-tisíc na radu vlády pre ľudské práva, 90-tisíc, vážení! Ja som člen rady vlády pre seniorov a mám 3 zasadania, veľmi by som povedal aj kvalitné, veľa ľudí je tam, nemáme žiadny rozpočet, máme kávu, jeden chlebíček, minule aj štrúdľu dávali, ale koniec. A tuná táto rada má 90-tisíc na svoje konferencie, semináre atď. atď., tri roky už jednajú, čiže si myslia, že budú aj naďalej takto jednať. Ďalej majú 98 820 na dotácie tretiemu sektoru, výskum, organizácia podujatí, periodiká atď., čo sa týka ľudských práv, a potom majú položku 0113 Výdavky na ľudské práva na dotácie pre účely presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a predchádzaniu všetkých foriem diskriminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných práv intolerancie - a tam je na to 769 500, 769 500, vážení!
Čiže z tejto položky 769 500 navrhujem ubrať 80-tisíc pre prácu slovenských inštitútov, ako som to už spomínal, teraz to konkretizujem.
No, čo sa týka druhého môjho bodu, je príspevky Slovenska do medzinárodných organizácií. Tak aj pán minister zahraničia hovorí, že napriek tomu, že dostal o 8 mil. eur viac ako v tomto roku, je to z tlače zobrané, nehovorí o reálnom zvýšení rozpočtu, lebo tieto, tu táto suma 8 mil. vlastne je iba na povinné členské príspevky Slovenska do medzinárodných organizácií, a teda prestup na investičný nákup je tak limitovaný, že je to až neseriózne. Viem, že takáto situácia je aj v iných rezortoch, som rád, že to nie je likvidačné, a iba je to rozpočet na prežitie. Čiže rok pred slovenským predsedníctvom Európskej únie minister zahraničia povie, že ten jeho rozpočet, nie malý, je iba rozpočet na prežitie, to je veľmi, veľmi zvláštne, no, ale to je výčitka voči vláde, keď dajú likvidačný skoro rozpočet ministerstvu zahraničia, ale zas na druhej strane ministerstvo najmä v oblasti ľudských práv, naozaj môžem povedať, že až príliš plytvá.
Čo sa týka medzinárodných organizácií, no, tak Slovensko tam má povinné príspevky, tých je asi 120 tých organizácií, je ich strašne veľa. Vysoký komisár OSN, populačný fond, FAO, Úrad vysokého komisára a tak ďalej, Medzinárodný výbor Červený kríž a tak ďalej a tak ďalej. Skutočne veľmi častá, ale to je poznámka mimo súťaž, tie peniaze idú na réžiu, čiže aj do FAO, ja som bol blízko tej organizácie, sa dávali veľké peniaze, ale veľmi veľa, tie percentá viem, voľakde ich mám, idú na réžiu, tu je, jedného tohto obrovského kolosu, v Ríme FAO má mnohoposchodovú budovu. Okrem toho, hovorí minister, toho roku, teda v 2012, v 2013, ministerstvo uhradilo zo svojej rozpočtovej kapitoly dobrovoľné príspevky do Medzinárodného úradu pre morské dno, Medzinárodnej organizácie frankofónnych..., nadácia, na Lee Foundation, Nadácie pre Áziu a Európu, Organizácia pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a tak ďalej. Čiže celková položka bola asi 125-tisíc eur, čiže to neni až toľko, ale sú tu príspevky, ktoré sú dobrovoľné, a tam sa píše, že dobrovoľné dáva iba tie, na ktoré nás zaviaže vládne uznesenie.
Ja tu mám aj po ministerstvách celú pasáž. Napríklad ministerstvo zahraničia skutočne platí do medzinárodných 22,9 mil., ministerstvo obrany 9,9-, ministerstvo dopravy 800-tisíc, ministerstvo financií 24-tisíc, ministerstvo hospodárstva 1 mil., ministerstvo životného prostredia 746-tisíc, ministerstvo práce, sociálnych vecí 425-tisíc, ministerstvo školstva 9,1 mil., ministerstvo vnútra 224-tisíc, zdravotníctvo 497-tisíc, životné prostredie 1,4 mil., Úrad jadrového dozoru 676-tisíc, Úrad pre normalizáciu 78-tisíc, Úrad priemyselného vlastníctva 949-tisíc a zaujímavé, že ministerstvo kultúry iba 124-tisíc, iba na dve, Európske audivizuálne observatórium a Euro Image, čiže relatívne málo, to je zaujímavé, že kultúra je v tomto smere jako keby lídrom, čo sa týka sporovlivosti.
No ale na rok, to som hovoril o roku 2014, ale na rok 2015 tie príspevky, napr. ministerstva zahraničia do medzinárodných organizácií 19,971 mil., celkove sú 49 mil., to je 19 mil. len ministerstvo zahraničia. Medzinárodný vyšehradský fond 2 mil., OSN mierové operácie 6,2 mil., OSN rozpočet 3,3 mil., NATO, výstavba nového sídla 2,7 mil., ako som minule vo výbore sa dozvedel, je to od roku 2008 až do roku 2017, každý rok platíme 2,7 mil. eur, čiže to tam musí mať palác, keď taká malá krajina naťácka musí platiť takéto peniaze každoročne, ale už je tu aj pán minister, takže už aj tým pádom končím pomaly.
Čiže v závere tu mám ešte tie dva pozmeňovacie návrhy, až dovolíte, dúfam, že ich tu mám, ale všetci ich máte na stoloch, ale toto je tak vážna vec, že teda nejaký, voľakto mi ich ukradol (hľadanie podkladov na rečníckom pulte), požičaj mi ich, prosím ťa, môžem si ísť zobrať tie dva pozmeňováky... (Odchod rečníka od rečníckeho pultu. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Opatrne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Voľakto mi to ukradol z mojich papierov. Takže dva pozmeňovacie návrhy, v jednom je hrubá chyba, lebo môj asistent zabudol dať číslo 9, čo sa týka podpisov, takže potom sme rýchlo získali pani Jurinovej, aby bol ten pätnásty, prepáčte, niektorí majú tú starú verziu, niektorí novú.
Proste v súlade s ustanoveniami zákona atď., to je preambula, v prílohe č. 4 k návrhu o štátnom rozpočte v kapitole 10 - Ministerstvo zahraničia z programu 06U - Rozvoj zahraničných vzťahov, kategória 640 - bežné transfery, prvok 06U0A08 - Tvorba a implementácia politík v oblasti ľudských práv sa znižuje celková suma o 80-tisíc eur. Suma výdavkov na prvok 06U0A08 769 500 sa nahrádza sumou 689 500.
Použitie tejto sumy sa účelovo presunie do programu 06U - Rozvoj zahraničných vzťahov, kategórie 630 - Tovary a služby, prvok 06U0902 - Kultúrna reprezentácia SR v zahraničí. Suma výdavkov na tento prvok teda bude 242 200, na prvok 242 200 sa nahrádza sumou 322 200. To som už zdôvodnil.
Odôvodnenie, vlastne som ho zhruba povedal, že sú v 8 štátoch Európy tieto inštitúty. Podstatne prispievali v minulosti k zviditeľneniu Slovenska a 30-tisíc na jeden je veľmi málo, a preto ho navrhujem aspoň symbolicky zvýšiť na každý inštitút o 10-tisíc eur.
A na druhej strane tá problematika implementácia politík v oblasti ľudských práv je 958 320 eur. Podotýkam, že je to prierezovou témou mnohých ministerstiev, ľudské práva, a teda keď z nej zoberieme 80-tisíc a dáme na tú položku slovenských inštitútov, tak neukrivdíme toľko, ako ukrivdíme slovenské inštitúty, keď im nedáme rok pred naším predsedníctvom prezentovať našu kultúry v zahraničí.
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka, doplniť k uzneseniu č. 2 spoločnej správy k bodu B. d) nasledovné:
"Prehodnotiť účasť orgánov štátnej správy SR v medzinárodných organizáciách s cieľom zhodnotenia efektivity ich členstva."
Zdôvodnenie. Členstvo v medzinárodných organizáciách stojí štát desiatky miliónov eur ročne. V minulom roku Slovensko uhradilo do medzinárodných organizácií príspevky v objeme cez 49 mil. eur, v ktorých sú zahrnuté aj dobrovoľné príspevky. Zvyšovanie členských príspevkov v niektorých medzinárodných organizáciách a ich nízka alebo nulová návratnosť je preto dôvodom k prehodnoteniu o ukončení členstva v niektorých organizáciách.
Táto posledná veta je veľmi blízka vete, ktorú aj minister povedal vo svojom hodnotení, všetky tieto medzinárodné organizácie, to je teda osemstranová správa, to je jej záver, aby sa toto prehodnotilo, ale týmto pádom, keď to dáme do uznesenia, tak bude povinnosť a už nie na rok 2015, ale na ďalší rok, aby sa prehodnotila účasť naša v týchto medzinárodných organizáciách, niektoré sú dôležité a niektoré sú už menej dôležité alebo zastarané, ľudia len cestujú, ale nevedia vlastne ani poriadne prečo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja pár slov k vede by som si dovolil tiež povedať, venoval som jej 27 rokov.
V ’63. som nastúpil na Akadémiu s platom 1 150 a v ’90. s platom 3 300 som končil svoju kariéru tam. Matematici, našťastie, potrebovali len hlavu, tužku a papier, takže tí boli lacní. Ale aj počítač bolo treba vtedy, vtedy to bol veľký problém, embargá a tak ďalej, teraz dneska počítače kúpite na každom rohu, čiže je to celkom, celkom všetko ináč. Mali sme vtedy aj na ÚTK medzinárodné bázové laboratórium pre umelú inteligenciu, vtedy 230 špičkových vedcov z dvanástich post-, teda vtedy socialistických krajín tam bolo, veľmi pekné výsledky. Hneď po ’89. sa to stoplo a proste dnes je naraz UI boom, umelá inteligencia boom, v každom počítači ju máte a tých 25 rokov sme v tomto smere stratili, bohužiaľ.
Pokles o pätinu je veľmi veľa, na druhej strane upozorňujem na europrojekty, kde naozaj sme vlani, pokiaľ viem, cez milión nevyčerpali, upozorňujem na sponzorov, veľkých sponzorov, poisťovne, sporiteľne, banky a tak ďalej. Nemusia dávať len na nejaké Milujem Slovensko alebo iné tieto, ale môžu aj vedu podporiť.
A takisto aplikovaný výskum pri fabrikách. Veľká fabrika mala si spraviť svoj výskum, ktorý by robil česť pre ňu, to sa celkom vytratilo. Po ’89. naozaj veľa je na okraji spoločnosti, to je veličajzný, veličajzná chyba, ale je to chyba už 25 rokov.
Posledná poznámka, vlastne keď pozeráte tie medzinárodné organizácie, v ktorých sme, tak skutočne, ja to za chvíľku v rozprave poviem, 49 mil. dávame len medzinárodným organizáciám a aj vo vede je tam asi 8,5 mil. na atómový výskum, na Dubno, na CERN, laserové centrum a tak ďalej. Tak medzi týmto všetkým 2 mil. nájsť na ten návrh, o ktorom tu bola reč, by podľa mňa mala byť zaokrúhľovacia chyba výpočtu celého rozpočtu.
Ďakujem.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. No ďakujem pánu ministrovi, ktorý došiel ako Pilát do kréda k tejto odpovedi. Aj za to poučenie, aj ja som sa poučil, ja som to nikdy nemal takto prečítané. Mám smolu, že tu pán minister dneska nie je, no ale však ja sa to opýtam aj ústne, no.
Ja chcem len upozorniť na to, že naozaj firmy dlhodobo neplatia svoje záväzky, faktúry, potom niektorí idú do konkurzu, niektorí idú do reštrukturalizácie, niektorí predajú firmu a ďalej podnikajú s inou firmou. Som si zistil, niekto má pätnásť firiem, dvanásť firiem. Minule som tu niečo spomenul, na druhý deň už zmenili štatutára, dali tam nejakých bielych koňov a tak ďalej. Čiže je v tomto neporiadok, to všetci vieme.
Váhostav bol taký príklad, že nám tu každý deň autá chodia, nosia tam štrk hore-dole, čiže za to som si to dovolil povedať. Je v 13-miliónovej strate, má 134 mil. záväzky. Čiže ja by som štátnu verejnú zákazku porozmýšľal, či by som takéto firmy, jej dal, aj keď spĺňa toto, najprv nech si spraví svoje záväzky.
Ja si myslím, že je nutná zmena zákona o verejnom obstarávaní. Niečo sa tu už začalo, ale sa to týkalo len schránkových firiem. Ja myslím, že tam malo byť nutne zákaz sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne veľmi často nič neurobia, len to posunú ďalej a si odlejú z toho peniaze a takto idú ďalej, a potom ten posledný dáva tým chudákom 10, 15 percent. Tiež by malo byť v zákone na povolenie reštrukturovania napríklad, že aspoň 50 % a do termínu troch rokov aspoň, lebo tam neni nateraz termín, by tí ľudia mali zaplatiť, keď sú v reštrukturalizácii, záväzky veriteľa. Takisto by mali byť sprísnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie, no. Určiť zákonom napríklad minimálne plnenie tých svojich záväzkov. A ja som hovoril aspoň o tých 50 percentách. Takže v tomto smere poriadok začal sa, ja sa teším, ale proste sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ja sa tiež ospravedlňujem, že som pri hlasovaní o zákone 1202, včera som vystúpil proti tomu, ale dneska som hlasoval za, tak som sa pomýlil a som sa chcel zdržať hlasovania.
A druhý oznam je, že všetkých pánov poslancov pozývam na 53. meditatívne stretnutie, pätnásťminútové, ktoré bude o 12.15 v miestnosti č. 183.

Vážený pán predseda, podpredseda striedajúci, ja teda som mal strach, že nestihnem ani Arsenal – Dortmund, za chvíľu začne zápas, a teda keby pán Brocka, keby hrala dneska Trnava, určite by skončil skorej. Nebolo to až také zaujímavé počúvanie, tak by som povedal, ale kontroloval som ťa a bolo to skutočne do písmena rovnaké, keď upozorňujem, že ešte je zákon, bod č. 45 (1196), ktorý dajú Obyčajní ľudia, ich dvanásť ľudí, a keby som bol zlomyseľný, tak aj tento zoberiem jako pozmeňovák k tomuto a čítam to teraz naozaj do druhého polčasu Arsenalu.
Na tento typ zákona sa tu nezvykne diskutovať v parlamente, predsa si dovolím povedať pár slov k tomu, aj keď môj diskusný elán trocha poklesol po tom predchádzajúcom vyčerpávajúcom návrhu. Mnohé moje poznámky sa netýkajú meritu teda veci, to znamená zmrazenie našich platov, v poriadku, ale skôr sa týkajú toho, že jedná sa o politiku, o určitý rituál, vhodenie tymianu bohom s malým bé, ako to voľakedy bolo v starom Ríme. Je to, ináč povedané, spoločenská objednávka, ktorú tento parlament už štyrikrát promptne vybavil a ešte možná ešte aj mnohokrát tiež vybaví.
Pamätáte sa, jak to bolo tiež na objednávku s priestupkovou a trestnoprávnou imunitou. Niežeby som chcel jazdiť na červenú alebo nejaké banky vykrádať, ale oboch imunít sme sa veľmi rýchlo vzdali a mne sa zdá, že jednohlasne. Vtedy mi to pripomenulo voľbu prezidenta Havla v roku '89, keď, ak sa pamätáte, vtedy poslanci všetci členovia KSČ, spar kooptovanými novými poslancami, jednomyseľne zvolili prezidenta Havla, ktorý tu pozdvihol, že keby aspoň jeden bol vtedy proti. A od straty našich imunít aj mandátový imunitný výbor veľa práce nemá. To vie potvrdiť aj pán podpredseda. Áno, je tu. Vždy koncom roka vznikne určitá súťaž, že kto teda tento návrh prvý do Národnej rady dá na zmrazenie platov poslancov aj paušálnych náhrad na úroveň 2011, prípadne niektorých na 2012. Tento rok teda vyhrali devätnásti poslanci SMER-u, nič proti tomu. Keby sme mali ROH v parlamente, tak by sme sa mali na koho obrátiť, ale ROH nemáme, takže nemáme sa na koho obrátiť.
Tento zákon sa teda týka aj iných, sudcov Ústavného súdu, tým sa to prispôsobilo na rok 2012, ombudsman tiež na rok 2012 s tým, že jemu sa to zvyšuje o 5 %. Tiež neviem, prečo 5, prečo nie 4, prečo 6? To je také zvláštne z neba spadnuté. Aj sudcom sa to pozdržiava na rok 2012. Predseda kontrolného najvyššieho úradu a jeho podpredseda, to je dobre, lebo Generálna prokuratúra sa jeho podpredsedu to netýka a tým pádom by ho mohol ten námestník generálneho prokurátora aj preskočiť. Voľakedy sa stalo vo federálnej vláde, keď štátni tajomníci preskočili ministrov, vtedy mali ministri 12-tisíc korún, 400 euro a potom tesne pred voľbami sme to chceli nejako zachrániť vtedy, valorizovať aj tých, aj tých a sa nám to nevyplatilo, lebo dva mesiace s tým opozícia čakala, pred voľbami to vytiahla. Ale pozor na to preskočenie námestníkov, štatutárov, lebo im sa platy valorizujú, ostatným nie.
Zvláštne takisto je, že štatutárov vo verejných funkciách, v služobných úradoch, ktorým je ministerstvo, a sú odvodené od platu poslanca, sa tiež znižuje plat o 5 %, zase z neba spadnutých nie 4,6, ale o 5. ja by som povedal, že aj dôvodová správa je relatívne chudobná, pár riadkov a vlastne jediný dôvod je tam, že ide o konsolidáciu verejných výdavkov, teda úspory sa 14,1 mil., Pánboh zaplať, aj keď napr. aj ministerstvo zahraničia dáva na príspevky do medzinárodných organizácií 22,9 mil., ostatné ministerstvá tiež na medzinárodné organizácie dohromady 49 mil., no čiže aj tam by som mohol hľadať úsporu a to ešte v rozprave k rozpočtu spomeniem.
No tak záverom, nepoznám stanovisko ministerstva financií, ktorý oceňuje ten pozitívny prínos tých 14,1 mil. euro, aj keď v závere upozorňuje, že navrhovatelia mali uviesť aj všetky negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy. Neviem, aké sú, ale možná by nám to niekto z navrhovateľov mohol vysvetliť, keď ich na to upozorní aj ministerstvo financií špeciálnym listom a aj keď nebrali to do úvahy navrhovatelia v tomto návrhu zákona.
Takže to bolo asi všetko, som sľúbil sedem minút, ďakujem za pozornosť a ten fodbal ešte stihneme.

Ďakujem. Ja si dovolím najprv položiť laickú otázku na pána Kollára. Ja to, bohužiaľ, neviem. Ako dopadli naše banky pri tom testovaní tej, toxických úverov a testovaní, testovaní ich stavu? Lebo my máme špecifickú situáciu v tom, že vlastne štát naše banky oddlžil, ale potom sa privatizovali. To iste bolo tiež divné, ale neviem, či tak niekto postupoval v Európe. Koniec tejto laickej otázky.
A teraz konkrétne. Chcem upozorniť, to, čo tu často robím, na nebezpečenstvo finančných bublín z derivátových obchodov. Dnes som čítal, že vo svete je 1 500 biliónov euro v derivátových obchodoch. HDP sveta je 25-krát menšie. Čiže banky majú zisky a v ťažkostiach si sami, ktoré si často sami zapríčinili, ich potom, pomáha im Európska únia a iste by to mali raz začas aj niekomu vrátiť. Z derivátov získavajú a získavali, ale stratu hádžu, hádžu potom na všetkých.
No otázka je tiež tlačenie nekrytých peňazí, ktoré sa dejú teda najmä v Amerike, ale aj ECB to robí podľa mnohých článkov. No, z toho vyplývajú fámy o zlatom ruble, že jedine ním sa bude v budúcnosti môcť platiť v Rusku, o zmenách štátov BRICS, o zmene meny štátov BRICS z doláru na niečo inšie. Možná, že pár slov by mohlo sa k tomu povedať.
Posledné, čo spomínam, aj to som už včera spomínal, Glass-Steagallov zákon v Amerike. V 30. rokoch minulého storočia štát podporuje v kríze iba tie banky komerčné, ktoré nešpekulujú a nerobia tieto obchody s derivátmi. Občas to tu spomíname, i keď nikto to tu nepovie, ale finančníkom odporúčam, pozrite si ten zákon, je to z roku 1933 v Amerike Glass-Steagallov a je veľmi, veľmi zaujímavý na dnešnú situáciu v Európe.
Ďakujem.

Ja sa nijako tohto zákona nechcem zastávať, ale si myslím, že táto téma je skutočne super urgentná pre našu spoločnosť a že je veľmi smutné, že vlastne tá spoločnosť už akoby rezignovala nad touto témou a záver je, všetci sú rovnakí, kradnú, obohacujú sa z verejných zdrojov a tak ďalej a to samozrejme nie je pravda. Exemplárnym prípadom verejného obstarávania bol starý predaj emisií, pamätáte sa, keď Národná rada schválila možnosť cez sprostredkovateľov vzápätí si to štát predal niekomu, schránkovej firme za 5 a pol koruny na kubík, ten niekto to predal za 8 a pol hneď a 47 miliónov sa získalo prakticky za nič a potom podľa médií sa o pár rokov vrátilo sem na Slovensko konkrétnych, na konkrétnych ľudí, no. Tak to je absurdné, aby takéto veci sa už nemohli stávať a preto si myslím, že základom zmeny verejného obstarávania je práve to, aby to bolo bez sprostredkovateľov. Tí sprostredkovatelia prídu, majú styky, všetko zariadia, odoberú financie a urobia ďalšie obstarávanie, možno na takých istých lumpov, ako sú oni, len sám pán podpredseda vlády Vážny povedal, že takýchto obstarávateľov tu evidujú, tuším, 235. Ja som nedávno napísal taký blog o tom, aj tu som o tom hovoril, keď z 2,8 miliónov sa po štyroch, piatich kolách tomu chudákovi na konci má zaplatiť 126-tis. eur za vykonanú prácu, doteraz mu to nezaplatili, asi mu to aj nikdy nezaplatia a na blogu sa ľudia čudovali, jak je to, prečo sa čudujem, však toto je bežné a medzitým firmy skrachujú a takto sa im nič nedostane.
Zaujímavé, že pán premiér priznal napríklad, že Dôvera, Dôveru, majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. A teraz tu pán predrečník hovoril, že 100 miliónov Dôvera odliala z peňazí vlastne našich niekde, bohvie kde. Čiže to je veľmi pozoruhodné, tieto dve tvrdenia.
Ďakujem.

Vážení dvaja podpredsedovia parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte pár slov tiež k tejto téme, ktorá, si myslím, že je dosť dôležitá a by som povedal, určite si ho história všimne. Teším sa, že dôjde k zmene v našom parlamente. Skutočne bolo už načase. Myslím si, že v Národnej rade touto novou voľbou pôjdeme k lepšiemu a kultúrnejšiemu rokovaniu a už dneska pani Laššáková, keď poslankyňa viedla túto schôdzu, som pochopil, že sa to dá aj ináč a že teda škoda, že sme jej talent tak neskoro odhalili. Samozrejme, že aj keď nám nič neschválili, ale malo to svoju noblesu dneska. Aj môj zákon o, teda návrh na Ukrajinu, ktorá je veľmi ožehavá. No, ale však snáď sa k tomu ešte vrátime najneskôr 10. decembra na Deň ľudských práv.
Samozrejme, že predseda parlamentu je predsedom všetkým poslancov, môže nadŕžať svojim, je to dané volebnými výsledkami, ale sám už povedal, v rozhovoroch som si prečítal, že chce byť predsedom všetkých, aj opozičných poslancov a bude s nimi rokovať, čo doteraz prakticky nebolo. A teda na ten moment, že v čase krízy a problémov nielen Slovenska, ale celej Európy a sveta, ak niekto, hoci aj čert, donesie niečo dobré, ktoré bude v prospech tohto štátu a našich občanov, tak skutočne by sa to malo brať a niečo aj spoločne dodať a urýchliť tak procesy tvorby zákonov.
Ja som pána terajšieho ministra, pokladám ho za mladého, otvoreného, ambiciózneho politika, novú vlnu v SMER-e a potešil som sa, keď dostal taký ťažký rezort, ako bolo školstvo a skutočne tam dobre začal. To boli odozvy aj z jeho okolia, ale nielen, a teda nedovolím si dávať nejaké, žiadať nejaké záväzky, ale určité jeho postoje z minulosti, aj postoje na tomto ministerstve hovoria, že vie, čo chce a že aj tento parlament, nebude to ľahké, dokáže udržať proste dobre. Ja si myslím, že aj to meno, ktoré je tak troška talianske, populárne v Taliansku veľmi, aj vo futbale, by mu mohlo pripomenúť, že možno jeho pra, pra, prarodičia alebo nejaké korene má aj v tejto krajine, ktorá je známa svojou otvorenosťou, kultúrnosťou, zmyslom pre humor, schopnosťou aj jednoduchých ľudí rozlíšiť podstatné od nepodstatného, kultúrneho od nekultúrneho, dôležitého od nedôležitého a teda prajem mu, aby všetky tieto vlastnosti aj mnoho iné tu mal a ešte za tento zvyšok volebného obdobia nám ich demonštroval v prospech Slovenska.
Na druhej strane obdivujem jeho odvahu ísť na tento post. Nebude to ľahké a teda dúfam, že sa mu bude dariť a určite za seba môžem povedať, že budem hlasovať za neho.
Ďakujem.