Videokanál poslanca

Ďakujem. No, pán minister je často asi na cestách a páni úradníci mu pripravujú vždy také odpovede, ktoré netrafia klinček po hlavičke, no ale to už v tomto smere som si zvykol, aj na tému Demänovská dolina, to nie je tu prvýkrát. Viete, že v Demänovskej doline je veľmi aktívna firma J&T, iste aj pozitívne, veľa tam postavila, ale často ide veľmi tvrdo za svojimi záujmami, aj lyžiarskymi, aj inými, a vtedy tam potrebuje mať, samozrejme, v samospráve toho, ktorý to chápe. Čiže už v 2006. Ústavný súd rozhodol, že tie voľby sú neplatné, museli sa opakovať. Odvtedy je to každé štyri roky takto, v 2010. presne tak bolo, v 2014. teraz tiež. A to, že v ústave nemáme, že jedine v tomto paragrafe, že podrobnosti stanoví zákon o voľbách, to umožňuje to, že ľudia sa tesne pred voľbami prihlásia a potom niektorí po voľbách sa odhlásia. To nenastalo teraz, ale to bolo v roku 2006, to bolo v roku 2010, tým pádom sa tam vždy dostalo veľmi pro J&T vedenie.
Čiže minule mi pán Kaliňák odpovedal na túto tému aj písomne na interpeláciu, povedal, že len tí môžu voliť, čo majú priamo svoju nehnuteľnosť v tej obci, kde sú prihlásení.
No určite mnohí v minulosti neboli, boli u jedného človeka desiati, boli v budove, ktorá bola zavretá roky a tak ďalej, čiže nebolo tam všetko kóšer. Netýka sa to iba Demänovskej, tam to ja vidím, lebo občas tam chodím, ale týka sa to mnohých iných dedín, kde sa dá volebný výsledok v komunálnych voľbách veľmi ovplyvniť len tým, že sa tam nasáčkujú ľudia tesne predtým a odsáčkujú tesne potom. Ale nie je to otázka na pána ministra Počiatka, ale je to len komentár, ktorý som si dovolil využiť.
Ďakujem.

Ja ešte si dovolím povedať takú malú kázeň, prepáčte, ale keď si hovoril o tej reholi, že je tvrdá a jedna z najťažších rehol, tak ja by som chcel povedať, že napríklad v kresťanskej reholi mnísi majú veľa problémov aj starostí, ale keď ich nahnevá šéf kláštora, idú do druhého, môžu sa žiadať. Aj priora každé dva, tri, štyri roky vymenia alebo zvolia nového. V manželstve to neni možné a je to správne, že to neni možné. Včera som bol 6.30 na rorátoch v Svätom Jure, pán farár nám dal také lístky, kde bolo napísané, že v utorok sa nesmieme povadiť s manželkou. Tak som to už manželke skromne povedal a ona mi povedala, že však aj tak si neni celý deň doma, takže to ľahko splníme.
No a ešte chcem povedať, že v manželstve, toto je teraz vážne, že musia prosociálne cítenie, ako dieťa keď ho nezískate, tak budete celý život len ja, ja, ja, na to myslieť. Trebárs do manželstva ešte takto môžete myslieť, ale v manželstve už musíš myslieť na ty a oni a to svoje ja je vlastne mimo toho. Keď to takto nemyslíte, tak to zle dopadnete.
A takisto, môj brat Marián hovorí, že treba mať aj sklerózu v manželstve, treba rýchlo zabudnúť, čo bolo včera, a treba sa tešiť z každého nového dňa. Každý deň znova začínať. Proste keď si stále, donekonečna vyčítame svoje minulé hriechy alebo minulé rodiny a tak ďalej, tak to, samozrejme, rýchlo skončí.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja vychádzam zo svojej len päťdesiatročnej skúsenosti v tejto inštitúcii, ktorá sa volá manželstvo, a som presvedčený, že tento zákon nemá šancu tu prejsť. Objavil sa vždy ako kométa, ale zase uletí do vesmíru. Problém, tematika rozvodov je omnoho komplikovanejšia, ako sa tuná, samozrejme, predstavuje. Ja som žil dlhšie v Taliansku. A si myslím, že naozaj rozvody treba skôr sťažiť, ako uľahčiť, z rôznych dôvodov, o tých tu nemôžem teraz hovoriť. Taliani hovoria aj vtipne, že jedna žena je málo, dve je mnoho, aj to je trocha pravda. Ale mimoriadne sťažujú rozvod, ktorý je veľmi drahý a veľmi dlhodobý a skutočne málokto si to aj dovolí, odváži sa. Aj toto je jeden z dôvodov pre ľudí, ktorí si myslia, že rozvod je proste naozaj vstúpenie do nejakej inštitúcie a vzápätí z nej vystúpenie.
Dnes je taký koncert Úsmev ako dar, kde deti z detských domovov spolu so známymi spevákmi budú vystupovať v Inchebe. Tých detí je dneska 5-tisíc tuná. Sú to siroty žijúcich rodičov, väčšinou z rozvrátených manželstiev. Tí rodičia necítia za ne zodpovednosť, nevedeli, nemohli alebo nechceli sa o ne starať, a je na nich veľmi, veľmi vážna zodpovednosť, aby to proste, že to takto dopadlo.
Ja si myslím, že mal by tu byť práve zákon, ktorý by prinútil mladých ešte pred manželstvom ich informovať o všetkom, čo ich v manželstve čaká, kde by museli chodiť na kurz, psychológ, pedagóg, sexuológ, teológ a tak ďalej a tak ďalej, až po týchto štempľoch by potom mohli ísť do manželstva, aby vedeli, čo ich tam čaká. Lebo dnešní mladí to vôbec nevedia. V Rusku je taká situácia, som počul, že ani vôbec nezapisujú tých ľudí, nie že rok im dajú šancu, ale nezapisujú. Tri mesiace počkajú a potom ich zapíšu, lebo vedia, že tak či tak prídu.
Téma je dobrá, ale jej riešenie je veľmi zlé. Ďakujem.

Ďakujem. Moja procedúra je taká, už dneska sa tu o tom hovorilo, že 10. 12. 1948 bola odsúhlasená Všeobecná deklarácia ľudských práv, odvtedy je Deň ľudských práv dnešný deň. Pamätám si na ruských disidentov, ktorý pred Puškinovým pamätníkom rovno stáli a rovno ich brali do antonov kdekade na Sibír. Ale navrhujem postaviť sa na minútu a spomenúť si na pamiatku všetkých bojovníkov za ľudské práva, veriacich, neveriacich, kresťanov, nekresťanov, ateistov, ľudí odľava doprava, ktorí bojovali a padli v tomto boji, je ich veľa (Gándhí, Martin Luther King, Sacharov a tak ďalej), obete fašizmu, komunizmu. Aj dneska mnohí ľudia za ľudské práva trpia a padajú. Takže dovoľte na jednu tichú minútku na všetky tieto obete zlovôle si spomenúť.

Ďakujem pekne. Ja, samozrejme, som za tento zákon a budem zaň rád obidvoma rukami hlasovať, no chcem len povedať, že cieľ tohto zákona je trocha ambiciózny a prakticky nedosiahnuteľný, ukončiť po dvadsiatich piatich rokoch nespravodlivý stav demokratickej spoločnosti. Ten ešte, žiaľ, dlho-dlho budeme ukončovať. A ja myslím, že sa to dá urobiť iba metódou drobných krokov. A toto jeden z drobných krokov, ktoré vrele doporučujem. Viete, ten stav 40 rokov totality určite sa nedá odškodniť len takýmto zákonom. Tam bolo 70-tisíc uväznených politických väzňov, 400-tisíc odišlo do zahraničia, stovka bola popravená, koľko zastrelených na úteku, koľko vyhodili učiteľov, tzv. kulakov (Akcia B, vyhadzovanie z bytov a tak ďalej). Mnohí teda mali zničené životy, zničené zdravie. A teda napraviť to, to je naozaj otázka ešte snáď generácií. A toto nerobili Marťania ani neviem kto, ale robili to Slováci, naši ľudia, spoluobčania. Ja sa pamätám, keď likvidovali rehole v päťdesiatych rokoch, zavreli 15-tisíc ľudí. A to bola masová akcia milicionárov, vojakov, policajtov, eštebákov. Áno, ŠtB bola hlavná zložka, ktorá naozaj riadila veci. Všetci sa jej báli, najmä pre boj s vnútorným nepriateľom. Ale berme tento krok ako naozaj jeden z mála krokov bez hnevu, bez pomsty, áno, aj so zabudnutím a odpustením, ale proste krok správnym smerom. Ďakujem.

Ja som skočil troška na udičku pána poslanca Osuského a k tým Britom pár slov poviem, no, fakt, že je to obdivuhodný národ, s veľkými talentmi, géniami, ale aj s mnohými do dnešného dňa neodčinenými hriechmi. Nedávno som videl taký film o Gándhím, ktorý naozaj urobil obrovskú vec. Bol som raz aj na jeho hrobe. Išli novinári po stopách Gándhího a vlastne už tam, kde on chodil, kde robil svoj soľný pochod a tak ďalej, už nikto ani poriadne nevedel o tých myšlienkach, všetko zabudnuté a myšlienky proste niekde úplne inde. Aj India sa niekde celkom inde ponáhľa, žiaľ.
No, ja zase uznávam ich v určitom aj, určitú veľkorysosť. Napríklad bol som, mal som kolegu v Taliansku, veľvyslanca vo Veľkej Británii, ktorý v Chatham House, v takej uzavretej diskusii, keď bola invázia do Iraku, tak povedal, že prezident Bush je najväčší nadháňač Al-Káidy. Všetci ostali paf, samozrejme bolo to uzavreté, nemohlo to prejsť. Ale na druhý deň to bolo vo všetkých titulkoch, tak som si myslel, kamarát, ty tam ani deň neostaneš. A vzápätí britská vláda povedala, to bol názor pána veľvyslanca, ostáva na svojom mieste, to nebol názor našej vlády. No, neviem, ktorá vláda na svete by takto reagovala. Kolónie, dnešné množstvo emigrantov a problémy s nimi je dopadom toho a ešte tam mnohé veci ostali nezaplatené, veľký blahobyt, výškové budovy, veľké iné veci z kolóny prišli tam. A to, žiaľ, ešte nie je zabudnuté, ani neodčinené. Dneska pozrieme Gibraltár, ale aj Bosnu a Hercegovinu, Cyprus, tam majú tiež svoje územie, Afganistan svoje problémy, atď. Čiže britská krajina je veľká, ale má ešte veľa na svojom rováši a žiaľ, dnešný svet jej ukazuje, že nie všetci to už zabudli, že to tak bolo v minulosti. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážení páni poslanci, ja mám takého lobistu, volá sa pán Brežný, je z Nemecka, často sem chodí, debatujeme, má aj slovenské občianstvo a všeličo mi dáva, podnety. A je zaujímavé, že mi nedávno, žiaľ, ten papier som teraz za chvíľočku nenašiel, dal upozornenie o tom. Brežný sa volá, Brežný, nie Brežnev. Zákon o platobnom upozornení, ktorý platí v Nemecku. Nemci sú veľmi prísni na všetky platenia, daniarov sa všetci boja aj mnohých iných exekútorov. A tento zákon o platobnom upozornení sa týka teda nielen STK-čiek, ale všetkého možného a myslím, že aj u nás by sa to mohlo týkať nielen STK-čiek v budúcnosti, ale teda aj iných, poistné, telefóny, plyn, elektrika atď. Kde ich niekto zabudne, na tú platbu, najmä u starých ľudí sa to veľmi často stáva, nemajú až takú evidenciu, a teda u starých ľudí sa to stáva aj s autami, mnohí šoférujú a naraz zistia pri kontrole policajti, že už STK-čku nemajú, alebo im dôjde tá pokuta, o ktorej sa hovorilo.
No, a vrátim sa k tomu zákonu nemeckému. Volá sa zákon o platobnom upozornení a je nasledovný. Ak ty nemáš vybavené to, čo by si mal mať, tak dostaneš prvú upomienku a až po prevzatí musíš zaplatiť 5-eurovú pokutu a tri týždne máš na to, aby si to vybavil. Po troch týždňoch čakania, keď to nevybavíš, dostaneš druhú upomienku a tam platíš 10 eur jako pokutu za to, že si nespravil to, čo si mal spraviť. No a až potom, do ďalšom určitom čakaní, tento čas presne neviem, aby som nehovoril z hlavy, tak potom nastane veľká pokuta alebo proste nejaká iná sankcia. No, to je jedna vec.
A druhá vec. Je tam aj niečo o faktúrach. Teda kde sa hovorí, hocijaká faktúra, keď neni splatená v určitom čase, tak proste nastúpia sankcie. U nás telefóny, plyn, elektrika, mobily atď., vedia už päť dní po termíne vám posielať esemesky, maily a telefóny a už sa vyhrážajú neviem čím, máme veľa prípadov exekúcie aj na základe tohoto. Ale proste v iných prípadoch sa naozaj čaká na zaplatenie faktúr roky rokúce. Ja som tu jeden taký prípad povedal jedného pána inštalatéra, nechcem ho znova spomínať, keď za veľmi dobre spravenú, skončenú prácu z europrojektu, kde na začiatku celej reťaze platieb bolo 2,8 mil. a on mal nakoniec po vyplnení svojej úlohy, a bol jediný realizátor, všetci ostatní sa na tom len viezli a sťahovali si peniaze, mal dostať zaplatené 126-tisíc eur. Všetko krásne urobil, dal si pôžičku, nakúpil elektroniku, kotle atď., zaplatil ľudí a do dnešného dňa, za 2,5 roka, nedostal nič za to a v podstate môže sa sťažovať na lampárnu, ako som to nateraz pochopil zo všetkých reakcií zúčastnených.
Čiže zákon o platobnom upozornení, ja myslím, že keby toto sa schválilo, by bolo veľmi dobré. Pomohlo by tým STK, 500 ľudí, to je naozaj veľmi. Ale zároveň môžme rozmýšľať o budúcnosti, že urobiť do toho určitý systém, poriadok, ktorý by sa týkal všetkým firiem, nielen, čo ja viem, STK-čky, nielen poisťovne, nielen sporiteľne, neviem koho, ale všetkým firiem, zákon o platobnom usporiadaní. Ja ten zákon zoženiem a zúčastneným navrhovateľom ho určite dám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som, opačne, tento návrh zákona podporil. U nás poslancov tak či tak ústne aj písomne lobuje veľa ľudí, chodí k nám, vysvetľuje nám pozadie zákonov, dodáva námety a vylepšenia. Keď je to dobré, prečo nie? Nie je to určite zlé, pokiaľ nie sú za tým nejaké skryté záujmy alebo nejaké dokonca finančné záujmy.
Ja som tiež chodil ako lober ešte svojho času po Amerike nie raz, v Kongrese, kde-kade, a vždy ma tí kongresmani alebo ich aide-pomocníci privítali a veľmi sa zaujímali o tému, ktorú som nadhadzoval, to neni teraz už dôležité, a vždy sa pýtali: "Tell me what I should do?" - "Čo by som mal teda robiť, keď mi toto hovoríte?"
Čiže v tomto smere nevidím nič, aby aj naši poslanci boli dobre oboznámení s vecami, pozadím zákonov, s možnosťami zlepšenia a tak ďalej. Nikdy som, samozrejme, za to nikdy nedostal a ani by som nikdy aj v budúcnosti nedostal, keď snáď zase ešte budem voľakedy niekomu niečo vysvetľovať alebo lobovať.
Samozrejme, ten zákon sa môže vylepšiť, doplniť, zmeniť, ale skôr-neskôr ho bude treba schváliť. A teda tak navrhujem, aj prečo by sme ho nemohli teraz po vylepšovaní aj námetoch schváliť. Samozrejme, nebude nikdy retroaktívny. Čiže hovoriť teraz o Gorilách, pandúroch a iných veciach je v podstate zbytočné a skôr je proti tomu, aby sa schválil, no. A, samozrejme, nejde o lobing organizácie, ide o lobing jednotlivcov. Čiže cirkev ako taká napíše pastierky list, napíše iný list, to je niečo celkom iné. Ale lobing jednotlivcov, ktorí budú mať na to placet, ktorí budú registrovaní a ktorí budú úplne verejní, to je, myslím, celkom rozumné a už v nejakej forme by takýto druh zákona mal byť tu schválený.
Ďakujem.

Všetci tu nejako veľmi krátko hovoria, ja som ešte ani poriadne sa nepripravil na to, ale chcem povedať, že nebudem hlasovať za tento zákon. Ja sa pamätám, keď nás eštebáci nahrávali a potom vzápätí to sami hrubo proti zneužili. A vždycky, keď vyšetrovateľ niečo vyšetroval, naraz povedal stop, tak sme vedeli, že buď mení pásku, alebo sa mení služba. Čiže tie nahrávacie metódy nie sú dobré.
Ja sa nezastávam vôbec ani pána Procházku, ani Siete, ale v čase, keď sa toto udialo, ešte ste boli priatelia, dokonca klient. A teda medzi kolegami sa to, sa mi zdá, že nerobí, nezdá sa mi to férové. A potom sa netreba čudovať, že ťažko niekto potom s vami bude hovoriť medzi štyrmi očami, keď nevie, či za klopou nemáte nejaký, FBI-nahrávačku, no.
Takisto, keď medzi štyrmi očami sa niečo povie, tak neni to férové – to neni výčitka voči vám – keď to niekto vzápätí použije, je niekde v novinách, alebo povie, toto sa tiež nerobí. V diplomacii sa takto robia šifry, ale to obidve strany o tom vedia, že proste je to, ten úmysel, a teda to je nejaká iná téma.
Vy ste tu raz spomenuli aj detektor lži a začali ste s ním, no, vždycky buď pred voľbami, alebo vtedy, keď niekomu tieklo do topánok, no. Dostali sme všetci knižku, že detektor lží neexistuje. Nikto na ňu nereagoval. Dvestopäťdesiat knižiek tu jeden pán distribuoval. A myslím si, že voľačo na tom je a teda možno sa k tomu treba aj vrátiť.
Ja chcem povedať to, že čo sa zatají dnes, robí sa potichu, tak to zajtra sa bude v titulkoch nachádzať, alebo budú kričať zo striech aj bez nahrávania. Metódy WikiLeaks nie vždy uznávam, ale to, že dneska sa prakticky nič nedá nekalé zatajiť a skôr-neskôr dôjde na povrch, to určite platí. A tomu sa teším, že to platí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len upozorňujem na ten včerajší článok v Topkách, kde vystrašení rodičia z Košíc sa sťažujú na sexuálny kurz v škole, kde teda im predvádzali všeličo. Tak nechcem už vedieť váš názor, ale pozrite si noviny. Až tak Topkám moc neverím, ale keď je to pravda, je to strašné.
Ďakujem.