Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja by som v prvom čítaní povedal pár svojich poznámok k tejto vážnej téme.
Všetci dobre vieme, že počet rozvodov stúpa celosvetovo, v Európe, na Slovensku je to podľa dôvodovej správy temer 50 %, vlastne každé druhé manželstvo sa rozpadá, je 436-tisíc rozvedených na Slovensku. Čiže to je určite vplyv negatívny na celú spoločnosť, na deti najmä maloleté a desiatky tisícov sú takto ovplyvnené možno na celý život z týchto tráum pri rozvode. Chápem na druhej strane, že sú manželstvá, ktoré sa skutočne nedajú zachrániť, dá sa povedať, že to spolužitie ďalšie nie je možné, a teda tam už asi nepomôže žiadny mediátor.
My sme nedávno mali novelu zákona o rodine tuná v parlamente, pán poslanec Podmanický, pod jeho záštitou to bolo, bol to globálny seminár o všetkých problémoch pri novele zákona o rodine. Tých podnetov tam bolo veľmi, veľmi veľa a bol tam aj taký podnet - sťažiť nejakým spôsobom rozvod, aby sa toľko ľudí nerozvádzalo. A v tomto smere aj tento zákon je na spevnenie, by som povedal, tohto. Aj keď niekoľko poznámok, ktoré k nim poviem jaksi vlastne v prvom čítaní, hovoria, že ešte je tam možnosť to dopracovať snáď v druhom čítaní.
Hneď v prvom paragrafe je, že "pred podaním návrhu na rozvod musí byť informatívne stretnutie u mediátora". Samozrejme, také stretnutie by malo byť hlboké, už aj tu bolo povedané, s kvalifikovaným človekom. Ja by som možná to troška ináč nazval, nie informatívne stretnutie, ale naozaj nejaké vážne školenie, kde by vysoký špecialista tým mladým alebo aj nemladým povedal z rôznych aspektov proste niečo k ich problému.
Ďalší paragraf je tam, že "súd nemôže rozviesť, ak by to bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa". Tak v podstate každý rozvod je vždy v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, čiže možná toto by som tiež troška formuloval ináč, lebo tým pádom vlastne... (Reakcia z pléna.) Je to, myslím, hneď druhý paragraf, alebo druhý bod, že... No, tak však iste k tomu povie, že ďalej niečo, no.
V zlom manželstve je to vždycky v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré je z toho zúfalé, nevie si rady, má z toho zranenia na celý život. Podobne je to veľmi často, aj keď žije iba s jedným rodičom, aj ten rodič keď sa o neho príkladne stará, ale ten druhý rodič tam určite bude chýbať a to až neskoršie snáď ten mladík alebo deva spozná.
Zaujímavé sú výsledky také vedecké, že radšej žiť v zlom manželstve ako v detskom domove. Na tom sú niekoľko výskumov a aj nejakých kníh, kto by mal záujem, rád dodám.
Vážna je táto poznámka, že, vlastne to už iste som tu aj niekedy povedal, že pri príprave na hocijaké zamestnanie desiatky rokov študujeme niekedy alebo aspoň tých desať, učíme sa všetko, pripravujeme sa a vlastne na manželstvo netreba prakticky žiadnu prípravu. Proste zamilujeme sa, hurá, a ideme do manželstva a nevieme, čo nás čaká. Napríklad už pri adopcii, pri náhradnom rodičovstve, pestúnskej starostlivosti atď. treba mať už dnes podľa platnej vyhlášky ministerstva 60 hodín školenia, tzv. pride, veľmi náročné školenie na tému nové dieťa, cudzie dieťa vo vašej rodine, a kto toto nemá, vlastne to dieťa nemôže dostať. Čiže to neni formálne, to špecialisti, ktorí sa školia dlho, učia týchto ľudí a pripravujú ich na ten prípad, keď naraz cudzie dieťa so svojimi návykmi a so svojím vekom aj chybami, chorobami príde k vám.
Ja myslím, že aj pred manželstvom by malo byť veľmi podobné školenie, zákon to doteraz neumožňuje, ale ja by som povedal aspoň 60 hodín by som tým mladým rozprával, teda psychológ, lekár, pedagóg, sexuológ, sociálny pracovník, skúsení manželia, prípadne aj, ak by s tým súhlasila dvojica, aj kňaz, ktorý z tých spovedí predsa len má veľký obraz o tom, prečo manželstvá končia, jaké sú tam problémy atď., aj keď nemusí mať sám osobne prax manželstva. To iba grékokatolíci dovoľujú a prípadne pravoslávni. Aby sa ľudia mohli dozvedieť, čo ho tam čaká, dobré aj zlé, už dopredu. Väčšina ľudí ide zaslepená láskou, ktorá potom veľmi rýchlo skončí.
Už som to tu raz povedal, že napr. v Rusku v niektorých oblastiach pred štátnym sobášom vlastne sa tvária, že ich zosobášia, ale vôbec ich nezapisujú. Tri mesiace ich nechajú tak, a keď neprídu, že sa chcú rozvádzať, čo sa často stáva, tak až potom ich zapíšu, aby nemuseli dať veľa administratívy a poplatkov.
Čiže tento návrh pokladám za krok vpred, aj keď iste v druhom čítaní by mohol mať nejaké ďalšie zmeny, ktoré by ho zúplnili a skvalitnili.
Tá cena za mediáciu sa mi zdá taká trošička zvláštna: 4,50, s tringeltom aj 5. No, je to málo, si myslím, na to, keď, lebo tak môže vyzerať aj tá mediácia, za 5 euro to môže byť veľmi formálne. A proste, vlastne čo im poradíte za 5 euro? Čiže napríklad v porovnaní s advokátmi, ktorí riešia rozvody, tak rozvod je fantastický džob. Viete, že percentá z toho majetku, o ktoré sa vlastne súdia potom v druhom kole po rozvode, tak získa advokát, čo už nedávno tu niekto kritizoval, a proste to sú iné peniaze, nie také ako 4,50 za mediáciu.
Nepoznám ten zákon č. 420, možno si ho pozriem, o mediácii, ale ja by som povedal, radšej tu by to malo byť bezplatné, ako za tých 4,50. Ani poriadne neviem, čo to je ten register, mediátor. Lebo mediátorov, som si myslel, že to sú rôzni, súdni, majetkoví atď., a tuná ten mediátor by naozaj mal byť vysoko vyškolený špecialista na manželské kauzy, psychológ, pedagóg, sexuológ, budovateľ mostov v jednej osobe, a ktorý by mal byť možno platený aj za to, že koľko manželstiev najmä s maloletými deťmi sa zachráni.
Takže v prvom kole len toto. Ďakujem.
