Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.6.2013 o 11:39 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2013 11:39 - 11:41 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Máme zákon o rodine a ústavu, kde, čo sa týka rodiny, je veľmi jasne a dobre vec napísaná. Potom sme mali socialistický zákon o rodine, po revolúcii ja som bol predseda komisie, ktorá ho mala zmeniť. A jedna z hlavných zásad vtedy bola sťažiť rozvod - už vtedy bolo rozvodov dosť a skutočne vtedy to išlo veľmi jednoducho - a zastať sa detí, to bola druhá zásada. Ľudia sa rozídu, deti sa potom bezprizorne túlajú.
Dohodou manželov o rozvode pred notárom, táto, tento návrh tu už raz bol. Dlho sme o ňom diskutovali. Pamätali sme na tie argumenty, sa dneska znova opakujú. Čiže navrhovatelia by mali vedieť, že Slovensko, sa našťastie, od tých čias ešte zmeniť nezmenilo, a keď to budú aj každých pol roka dávať, tak momentálne je to absolútne a nikdy to nebude reálne, lebo je to proti prirodzenosti ľudskej. No, keď raz poviete A, tak už nemôžte povedať B. Keď raz poviete v živote niekedy áno, tak, bohužiaľ, to áno budete niesť celý život a isto to nie je ťažké. Manželstvo je tajomstvo, by som povedal, to aj kresťania hovoria, obeta, sebazaprenie, koniec ja, začneme my. A je to tvrdá rehoľa, čo aj cirkev by si mala uvedomiť, a dala ju na úroveň rehoľ tak, ako iné rehole sú.
Vaše úsilie by skôr malo ísť na to, aby mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú do manželstva, mali predtým nejaké školenie, aby jasne vedeli, čo ich čaká, aby nielen to, že život je krásny a teraz my sa máme dobre a radi, ale aby vedeli, že manželstvo je ťažká práca, výchova je ťažká práca a že proste je to rozhodnutie na celý život. Vo vašom zákone není, že môžem si to raz zopakovať, desaťkrát, stokrát, každý týždeň pošlem esemesku alebo pôjdeme pred notára a povieme, že nie. Čiže je to na vode stojace a je to, by som povedal, populizmus a je to pre Slovensko nereálne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2013 15:42 - 15:42 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja tiež súhlasím plne s týmto zákonom. Ako predseda Združenia kresťanských seniorov často sa stretávam na svojom, svojich kluboch, schôdzach po Slovensku, v poslednom čase trikrát mi to zdôrazňovali, napr. v Zlatých Moravciach, v Topoľčanoch, v Nitre, že je to problém najmä záhradkárov. Ale aj poľnohospodárstvo, včelárstvo, vinohradníctvo, najmä vinohradníci tiež potrebujú občas doviesť a odviesť niečo. Čiže súhlasím s tým udelením výnimky bez poplatku, je to v prospech občanov a určite budem hlasovať za to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2013 9:15 - 9:16 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
(Reakcia z pléna.) Krátko. Bol som osem rokov predseda v komisii v Petržalke pre mládež a šport. Mali sme tam odľava doprava všetkých. Mali sme tam farárov, nefarárov, všelikoho, saleziánov, a nikdy sme neskúmali dotácie, že kto je za tým. Či je za tým hentaká strana, taká strana. Mládež potrebovala, tak sme im dali. Na vzdelanie, na šport, na voľný čas. Čiže tam sa stratil pojem strany. Tešili sme sa, keď sme niečo dojednali, čo bolo dobré pre všetkých. No a takisto to právo navrhnúť si svojho zástupcu a riaditeľov inštitúcií je nebezpečné v tom, že parlament je iný. Dedina alebo mestečko si zvolilo iný parlament, ktorý mierne šachuje starostu alebo primátora. A teraz všetci funkcionári naokolo budú takí, z tej strany ako primátor, tak to budú nekonečné konflikty a robenie si napriek a tak ďalej. Obraz toho parlamentu by sa mal v budúcnosti prenášať aj do rozhodnutí celého zastupiteľstva, aj celého vedenia. To sa mi nepáči. A to, že sa to stalo aj v Košiciach, aj v Bratislave, myslím, bol krok späť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.6.2013 9:15 - 9:15 hod.

Jozef Mikloško
Áno. Dobre.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2013 9:02 - 9:12 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, tuším aj nejaký komentár tu je, ale opačne. (Vystupujúci obrátil list papiera.) Včera som teda začal a kvôli času o siedmej nedokončil svoj príspevok o včerajšom vysielaní rádia Devín. Kratulinko to zopakujem, aby ste vedeli, o čom bola reč. Včera to bolo venované Leninovi a hudbe. Bola to relácia z roku 1980, ktorá tohto diktátora predstavila ako milovníka a znalcu klasickej hudby aj s ukážkami diel, ktoré mal rád: Čajkovského, Beethovena, Verdiho a tak ďalej. Mládež, ktorá netuší, čo VOSR zapríčinila, tejto mládeži sa Lenin mohol zdať ako sympatický znalec hudby. Bunčákova báseň o ňom s úryvkom "Kto nie je s nami, nech ani nežije" priklincovala túto reláciu. Učili nás voľakedy, že Lenin žil, žije a bude žiť. Iste sa pamätáte. A ja sa teda pýtam: Je to pravda?
A teraz už pokračujem o inom. Už dávno nepripomínam a nevyčítam ľuďom ich členstvo v Komunistickej strane. Aj keď málo z nich povedalo: Prepáčte, stalo sa. Na druhej strane, rád by som bol, keby náš nový prezident, štvrtý, už nebol bývalý príslušník strany. Veď vtedy nešlo o fazuľky, išlo o životy, aj stratené, mnohých, mnohých ľudí.
Na Slovensku sme mali, pokiaľ si pamätám, pol milióna komunistov. Hovoril som, že už im to nezazlievam, iba z ich životopisov sa to akosi vyparilo. Myslím si, a túto zásadu presadzujem už dlho aj medzi spisovateľmi, kde je tiež veľa bývalých príslušníkov strany, aj v mojom klube, že treba ľudí hodnotiť podľa toho, ako sa chovajú dnes. Pokračujúce debaty a zákony najmä v poslednom čase tu v Národnej rade mi však hovoria, že SMER začína prekračovať svoje limity, aj keď dosiahol výborné volebné výsledky. Milión hlasov, ktoré získal, je asi 20 % obyvateľstva, a teda štyri pätiny obyvateľstva majú tiež právo niečo presadiť a povedať. Aj to, novela tohto zákona, tak ako mnohých iných, ktoré sme napríklad len tieto dva týždne prebrali, mi pripomínajú Mečiarovu noc dlhých nocou, nožov, ktorá bola 14. 12. ´94, keď ráno rozjarení páni naskakovali po dobre vykonanej práci do svojich bavorákov. Bol som toho svedok, dobre si to pamätám.
Keď som teraz išiel o ôsmej ráno autom sem, tak Slovenský rozhlas práve mal reportáž o tom, že pokračuje spolitizovanie štátnej a verejnej správy, že menenie ľudí je stále a nerozumné v tom, že stále len prichádzajú noví, ktorí, kým sa zorientujú, už ich zase vyhodia a idú noví. Toto je bolesťou Slovenska už 23 rokov, niekto by s tým mal prestať.
Aj vy, aj ja dostávam do svojej poslaneckej schránky pravidelne časopis, asi je to časopis Slovenskej národnej strany, koaličného partnera SMER-u minulej, predminulej vlády. V poslednom čísle sú aj dva rozhovory. Prvý s predsedom ministrany Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom, ktorý na konštatovanie redaktora, citujem: "Po roku ´89 sa KSS transformovala na SDĽ, ktorá sa o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany SMER", odpovedal, strana SMER vyhrala vlastne všetky, teda vyhrala voľby posledné komunistickou rétorikou, čo v minulom rozhovore povedal aj Miloš Jakeš. Toho som teda nevidel, ale tak to tam bolo napísané. To nechcem tu komentovať, ďaleko som od toho.
V tom istom čísle Extra plus bol aj pomerne zaujímavý štvorstranový rozhovor s pani navrhovateľkou tejto novely poslankyňou Vaľovou, ktorá na otázku: "Čakali ste, že vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v samostatnom Slovensku?", odpovedala takto: "Obávala som sa, či nám nestúpne sebavedomie natoľko do hlavy, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné." Pekne povedané. A ďalej povedala na inom mieste. "Na mnohých veciach, napríklad aj v zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť. Teda SMER počúva aj iné názory ako vlastné a vie sa zhodnúť aj v parlamente." To sa priznám, mi je novinka. (Reakcia z pléna.) Áno, tak už ich bolo asi päťsto.
Za vyše roka v Národnej rade som toto veľmi nezbadal. Výnimkou bol aj jeden zo zákonov, ktorý som spolu s Brixim a Martvoňom predstavil. To bolo o Slovenskom historickom ústave. Som vďačný tým, ktorí za to hlasovali, a bol to najmä SMER, ale už pred týždňom mi pán poslanec Gális pripomenul so znalosťou veci: "Dali sme vám na Vatikán a vy nechcete podporiť dotácie na šport." Neviem poriadne, o čom hovoril. Ja som, samozrejme, dotácie na šport podporil, len mal som taký divný pocit, či to neboli dotácie na volebnú kampaň ako minule.
Vláda jednej strany sa u nás v minulosti neosvedčila, no nechcem pripomínať 40 rokov socializmu. Tých všetci dobre poznáme na vlastnej koži, ale ani víťazstvo HZDS v ´92 nebolo dobré, keď vlastne 24 % hlasov sa hodilo do koša - a najmä Mečiarovi -, a potom aj ďalšie víťazstvo ´94 - ´98, neboli to vydarené roky. Tam už mal malú koalíciu, ale formálnu. A z vtedajších najmä privatizačných jeho rozhodnutí, napríklad Partizánske s 500-tisíc topánkami na sklade dal za 1 korunu, sa Slovensko nikdy nespamätá. Tam vznikli všetky megarozdiely v bohatstve ľudí a žiadny iný, žiadny podnikateľ, ktorý statočne pracuje, ich už nikdy nedohoní. No a čo bolo v rokoch ´94 - ´98, nebudem spomínať, ale tiež sa na to dobre pamätáme, že Slovensko naozaj vtedy bolo čiernou dierou Európy.
Vláda jednej strany SMER-u je tu už vyše roka, uznávam, že teraz v kríze je to aj výhoda, keď sa vie rýchlo dohodnúť, nemusí sa hádať s koaličnými partnermi, čo bolo v minulej vláde bežné. Avšak táto vláda nepočúva iných, aspoň to nevidno, a nechce sa v parlamente prakticky dohodnúť s nikým, až na malé, malé výnimky, ktoré, ktorých by malo byť podstatne viac. Lebo aj opozičné návrhy sú niekedy rozumné a sú pre ľudí a neni to politikum. Zo stúpajúcim časom je stále viac príkladov na toto a to je zlé aj pre SMER. To uvidí v budúcnosti. SMER nemôže postupne obsadiť všetko, nechcem rozprávať, ale skutočne mám mnoho signálov zo Slovenska, kde sa vymieňajú proste aj nezmyselne ľudia, ktorí dlhé roky pracujú kdekade, na absolútne nepolitických miestach, ľuďmi, ktorí sú nezorientovaní a nekvalifikovaní na to, aby viedli, nechcem hovoriť, aké inštitúcie. Teraz to SMER, žiaľ, robí a aj v kontrole. Nedávno pán Matovič ukázal osem bodov kontrolných, ktoré vlastne všetky už má v ruke SMER.
Aj táto novela zákona, ja som proti nej, je podobná. Znižuje počet poslancov, mení kompetencie starostu v prospech neho a tak ďalej. Už to tu viacerí veľmi dobre vysvetlili, o čo sa jedná. Mne sa zdá, že naozaj ide tiež o účelové politické sústredenie moci do rúk starostov a primátorov. Osem rokov som bol komunálnym poslancom v Petržalke, a tak som dávno pochopil, že tam nie sú dôležité stranícke tričká, ale ide o riešenie záležitostí občanov a nie o nejaké vzájomné štorcovanie a podrazy strán. Nakoniec všetci tí, čo ste starostovia, viete, že to takto v podstate je. Vždy je to vec kompromisu s tými druhými. A pochopiť, čo je dobré a čo je zlé, a ísť za tým. Nechcite rozhodovať o všetkom, páni poslanci SMER-u! Mať všade svojich ľudí, v exekutíve, v kontrole. Určite sa vám to neoplatí. A s jednostrannou koalíciou nevydržíte stále.
Inak, pani Vaľová, ešte raz zdôrazňujem, že to bol zaujímavý rozhovor v tých novinách esenesáckych. Záver hovorí toto - a to sa mi tiež páčilo -, reč išla o generálnom prokurátorovi. "Tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej vie každý robiť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne sprofanovala." Tie slová práve "podľa svojho presvedčenia a svedomia" sú mi zvláštne. Celkom im nerozumiem. Pretože práve tu vidím, že viac ako presvedčenie a svedomie je, keď niekto dvihne palec hore, dole alebo do vodorovnej polohy. A to nie je sila, ale slabosť demokracie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2013 18:55 - 19:01 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážení spravodajcovia, kolegyne, kolegovia, táto diskusia išla troška už mimo mňa, pripomínala minulosť, tí boli na vine, hentí boli na vine, to bolo dobré, hento bolo dobré. Ja by som chcel troška diskutovať o patro vejš, by som povedal, a pripomenúť, že to, čo sa tu deje, je už celkovo, by som povedal, neudržateľné, a teda tento zákon iba je n plus prvý zo zákonov, ktoré tu prevalcujú ostatní. A už čo je moc, to je moc, tak by som to veľmi stručne povedal.
Mali sme tu v pondelok Vojenské spravodajstvo celý deň, potom sme mali generálneho prokurátora, nedávno sme mali na Ústavný súd veci okolo generálneho prokurátora, celý deň sme tu zabili, Ústavný súd to vrátil, nebolo treba vlastne urýchlene jednať o tom, vlastne stalo sa to, že nevracia sa to k tomu 1. senátu, či ako sa to volá a tak ďalej a tak ďalej. Teraz dneska sme tu mali zákon o významných investíciách, tiež bola diskusia k tomu, prevalcovalo sa to, boli tu tresty pre lekárov, ktoré prišli z jedného výboru, bez rozpravy, v pripomienkovom konaní, a tak ďalej. A tento zákon, si myslím, v tomto pokračuje, aj keď, ešte raz hovorím, nejde už o meritum, či je to správne, či to správne nie je, v princípe s tým nesúhlasím v tom, že naozaj starosta nemôže určovať svojich nástupcov, svojich riaditeľov. A k tomu sa ešte vrátim.
Ja som dneska išiel do práce, a teda sem a v Rádiu Devín dávali akurát takú zvláštnu reláciu. A volala sa Lenin a hudba. Tak bol som šokovaný. A nevedel som, prečo zaradili túto reláciu akurát dnes, a na jej konci som sa dozvedel, že to bola relácia z 27. 7. 1980, čiže 33 rokov predtým bola vysielaná. Bol som šokovaný z toho, keď Lenin bol opísaný ako dobrý synček, ako člen rodiny, ako pozorný súrodenec, znalec a milovník hudby. To ma najmä podráždilo. Spomína sa jeho láska k Čajkovskému, k Verdimu, k Beethovenovi a ďalším, ďalším skladateľom, najmä ruským. A hneď po tom, ako to spomenuli, dali aj krásnu romantickú ukážku, väčšinou v ruštine (Traviata, appassionata). Romance Čajkovského tam spievali a tak ďalej a tak ďalej. Tak pred štyridsiatimi rokmi, to bolo ešte za komunizmu, sa ma môj syn opýtal, keď došiel zo školy, že, otec, na čo vystrelila tá Aurélia. Čiže on už nevedel, čo je to Lenin a čo je to Aurora, či ako sa to volá. (Reakcia z pléna.) Aurore ale on hovoril Aurélia. Dnešná mládež už absolútne tiež netuší, kto to bol Lenin, Stalin, Engels, Marx, chvalabohu. Ale keď počúval túto reláciu o Leninovi, tak skutočne musela sympatizovať s týmto znalcom vážnej hudby. Ani slovo tam nebolo o tom, čo tento milovník klasiky urobil zlého proti Rusku, proti Európe, proti svetu, čo zapríčinila jeho VOSR, či ako sa to volalo, Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá nebola ani veľká, ani októbrová, ani socialistická. Ani slovo tam nebolo povedané o tom teda, ako sme na to my všetci doplatili. A teda ten, kto to počúval, mohol povedať, že to bol sympatický ujo, ktorý sa volal Lenin, V. I. Lenin, piateho prvý Lenin sa narodil vlastne. A po skončení ešte, a to je to zaujímavé, už končím, teda aspoň do tej siedmej skončím, ale poviem to, že pustili ešte nadšenú báseň Pavla Bunčáka, ktorá sa volá Lenin. Je to katastrofa. Škoda, že som si ju nemohol zhasnúť, som šoféroval. A mala tam takú vetu teda, nie takú, že kto nie je s nami, je proti nám (Reakcia spravodajcu aj navrhovateľky.), už končím, ale nech ani nežije. To tam bolo, kto nie je s nami, nech ani nežije. To potreboval básnik preto, lebo ďalej bolo, aby sa to rýmovalo, o revolúcii. (Hlasy v sále.) No ja teda už končím tou vetou, že očakávam, že Slovenský rozhlas onedlho vyšle aj niečo o Adolfovi Hitlerovi a jeho náklonnostiach k maliarstvu, umeniu a neviem k čomu inému.
No tu by som to stopol, ale tento troška dlhý úvod vlastne hovoril o tom, kde sú stopy aj našich dnešných jednaní, a teda zajtra si budem dovoliť pokračovať už trošička, nie konkrétne. (Reakcie z pléna.) Áno, nech sa páči, pani ministerka, vy ste tu už dlho, zaslúžite si priestor, ja sa ho vzdávam a veľmi rád ráno prídem.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Pani ministerka, ja ešte chvíľu budem...

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Mikloško, nie, pán Mikloško, tak sa dohodneme, ako platia aj pravidlá, ráno bude pokračovanie schôdze balíkom zdravotníckych zákonov a diskusiu už či s pani predkladateľkou alebo s ostatnými môžete zajtra viesť pokojne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Môžem dneska skončiť. Nebudete sa veľmi tešiť tomu, čo budem o tom hovoriť. (Reakcie z pléna.) Dobre, skončím...
Skryt prepis
 

25.6.2013 10:58 - 11:13 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja by som pánovi prezidentovi neďakoval veľmi za to, že vrátil tento zákon, pretože on ďalších 100 zákonov nevrátil a ani v tomto si nevšimol vážny dodatok k trestu lekárom, ktorý nebol vôbec v pripomienkovom konaní a iba z návrhu výboru jedného poslanca sa sem dal bez pripomienok a napriek mnohým pripomienkam opozície sa schválil a dneska sa znova schváli. Čiže mal pán prezident tiež namietať tam a nielen v tej časti prvej.
Drogy. Pán Poliačik povedal, že používajú sa aj pre rozšírenie ľudských obzorov.
No a neexistuje, to teraz hovorím Hlinovi, ľahká a ťažká droga. Je to proste tak, začneš ľahkou, pokračuješ tvrdou a končíš ľudskou troskou, kde už ti ani tá tvrdá nestačí.
A posledná poznámka, pomiešanie krumpľov s malinami, vinných s nevinnými, alkoholu s drogami a fajčenie... Pamätám sa na zoznamy eštebákov. Vtedy sa zabudlo na normálnych eštebákov a hovorilo sa len o tzv. spolupracovníkoch a naraz sa medzi nich vlúdil prezident Havel, Rafael Kubelík, kardinál Trochta a ďalšie milióny ľudí. Čiže na jednom zozname sa objavili tí, ktorí naozaj boli udavači aj krv na rukách mali a aj úplne nevinní ľudia, ktorí sa tam dostali tak, čo nevie nikto, ako to bolo. A tým sa spochybnil celý zoznam. A to je nebezpečie aj teraz, keď sa všetky drogy dajú dohromady a miešajú sa krumple s marhuľami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2013 10:12 - 10:27 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Poplietol si, Martin, všetko možné dohromady, krumple s banánmi. A to v podstate nejde. Spomínaš omšové víno, kadidlo a proste alkohol, cigarety, čo je to k tomu. No to je úplná kravina. Nemá to žiadny súvis s týmto.
Mečiar dal do ústavy cyrilo-metodskú tradíciu, áno, to bolo pekné. Aj sme na to hrdí. Ale odvtedy sa to tisíckrát poprelo a mnoho vecí je protiústavných. Cyril a Metod to nemysleli tak, ako je to dnes. Isteže Cyril a Metod to mali ťažké. Treba to aj odmýtizovať. Boli svojím spôsobom mučeníci, vyhnali sa od nás. Celá ich misia, by som povedal, akoby skončila krachom a inde. Liturgiu im schválili. A vzápätí ju zrušili a tak ďalej. Treba o tom hovoriť, ale to nijako nesúvisí s týmto.
Drogy sú svinstvo. To treba jasne povedať. A tí, ktorí ich berú, sú v podstate stratení. Keď sa nechcú z nich vyliečiť, a väčšina z nich sa nechce vyliečiť, tak darmo ich budete miliónovými liekmi a onými napchávať. Za chvíľu to zoberú zase. Čiže treba prevenciu, samozrejme, v prvom rade, už od malička v rodine, ale aj represiu, ktorá je nutná. Ja si tiež myslím, že keby dostali tí úplní, ktorí do toho padli celkom nevinne, to sa dá dokázať, podmienku, nič by sa strašné nestalo. Ale proste ja som bol v protidrogovej prvej komisii predseda. Dva roky sme robili krásne veci, čo sa malo urobiť. Potom sa to zahodilo. O desať rokov sa na to zabudlo. Potom sa s tým začalo na zelenej lúke znova. Čiže je to troška ináč.
A zabudol si na druhú časť zákona, cez výbory poslanecký návrh o trestaní lekárov bez hocijakého pripomienkového konania. A to, sa mi zdá, je podstatnejší problém, ako to, o čom si ty tu rozprával. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2013 11:25 - 11:26 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja chcem tiež Lojzovi teda gratulovať, ale to mi zobrali. A zároveň aj charakterizovať tú situáciu, keď u nás holdingy a politické špičky si robia, čo chcú, a prečo je to tak. Včera mal Tóno Srholec, kňaz, idol Slovenska, rozhovor v SME-čku, nedávno mal 84 rokov, aj som niečo k tomu napísal. Je to človek čistý, včera dostal Langošovu cenu za ľudské práva, desať rokov sedel vo väzení, bojovník za ľudské práva. Včera v desaťminútovom rozhovore, ktorý odporúčam si vypočuť, v posledných štyroch minútach brilantne charakterizoval súčasnú, našu dnešnú politickú situáciu. Povedal tak, že "ľudia na Slovensku sú absolútne neznalí situácie bez politickej vízie, uveria to, čo im niekto povie", ja to citujem, "tak volili Mečiara, ktorého potom dávali babky do modliacich knižiek, tak volili Slotu, ktorý vykrikoval dlho «My sme slovenský národ, najväčší na svete» a tak ďalej. Srholec skonštatoval, že "nám chýba solídne politické myslenie, že sme povrchní a plytkí". A jediné, čo vidí, "je nádej v mladých ľuďoch s vlastným názorom, s európskym nadhľadom". No.
A ešte upozorňujem, že Tóno Hykisch, môj kamarát, ktorý tiež mal nedávno 82 už, napísal pekný článok "Zle rozostavané figúrky na šachovnici slovenskej". Tiež odporúčam, je to s nadhľadom, pekne písaný politický názor, prečo je to dnes u nás tak, ako to je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2013 19:07 - 19:08 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja si myslím, že treba v prvom rade podporovať základnú telesnú výchovu. Dnes decká necvičia, sú tlsté, choré, lenivé. Tak by som to veľmi skromne povedal.
Ďalej atletika je šport, ktorý naozaj vyvolá také morálno-vôľové vlastnosti, ktoré sa mu zídu na celý život. Asi sa spoliehaš len na seba a nie na niekoho druhý, druhého. Stolný tenis, dneska najväčší po futbale, najväčšiu členskú základňu má a prakticky je úplne mimo pozornosti, aj v médiách, aj, aj proste peňazí. Hokej a tenis sú iste krásne športy, ale treba na nich veľa peňazí. Treba, aby rodič platil od malička do toho a skôr, neskôr tie decká ujdú von, a to, čo sa doňho dalo, proste hrajú niekde v NHL alebo neviem kde, po veľkých ihriskách. Futbal je určite najkrajšia hra, do smrti ho budem hrávať, ale proste tiež investujeme do hráčov veľa, veľa, veľa, a potom, keď už sú dobrí, naraz odídu. Oni ich preplatia, ostanú vonku, a potom, keď majú doma hrať s Lichtenštajnskom, tak hrajú ako ponocní. Pánboh zaplať za takú hru.
Čiže radšej dať do základného, telesnej výchovy a do mladých, ako dávať do, do proste veľkých štadiónov. A vrcholový šport má tak či tak svojich sponzorov. A teda nezabudnúť na športy, ktoré nie sú len hokej, futbal a, a tenis, ale aj napríklad atletika a stolný tenis.
Ďakujem.
Skryt prepis